Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 22 z celkového počtu 22 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Chuang-kung

Chuang-kung, Huanggong, ? — 643 pred n. l. — čínsky vojvodca a reformátor. Od 686 pred n. l. až do smrti vládol v štáte Čchi. Spolu s ministrom Kuan Čungom prispel k centralizácii štátu a posilneniu jeho ekonomiky.

Chua-tun

Chua-tun, Huadun — meno, ktorým sa v čínskych prameňoch označovali Heftaliti.

chudôbka

chudôbka, Draba — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kapustovité. Jednoročné alebo trváce byliny pochádzajúce z mierného pásma severnej pologule a Južnej Ameriky, ktoré zvyčajne vytvárajú nízke trsy. Majú jednoduché kožovité listy v guľovitých listových ružiciach a bezlistú stonku (stvol) so strapcom drobných štvorpočetných žltých alebo bielych kvetov, plod tobolka. Patrí sem okolo 300 druhov. Na Slovensku rastú napr. chudôbka kaukazská (Draba siliquosa), chudôbka plstnatá (Draba tomentosa), vo vápencových pohoriach chudôbka vždyzelená (Draba aizoides), v teplejších oblastiach chudôbka múrová (Draba muralis) a na skalách v alpínskom stupni Tatier chudôbka bledožltá (Draba fladnizensis); viaceré druhy sa pestujú ako skalničky.

chumáčovitosť vrcholu rajčiaka

chumáčovitosť vrcholu rajčiaka — choroba rajčiaka jedlého (Lycopersicon esculentum) spôsobená viroidmi, prejavujúca sa zastavením rastu vrcholových výhonkov a nahromadením listov na vrchole rastliny.

Chung-wu

Chung-wu, Hongwu — názov obdobia vlády čínskeho cisára Ču Jüan-čanga.

Chura, Alojz Ján

Chura, Alojz Ján, 11. 6. 1899 Hliník nad Váhom, dnes miestna časť Bytče – 24. 7. 1979 Trenčín — slovenský lekár, pediater, spoluzakladateľ a jeden z prvých organizátorov moderného detského lekárstva na Slovensku. R. 1923 – 25 pôsobil v Histologickom a embryologickom ústave, 1925 – 45 na Klinike pre choroby detské Lekárskej fakulty UK v Bratislave (1931 – 45 prednosta kliniky), 1938 – 39 dekan, 1939 – 40 prodekan Lekárskej fakulty UK, 1939 zástupca rektora, 1940 – 42 prorektor UK v Bratislave, 1945 – 76 primár detského oddelenia nemocnice v Trenčíne; 1933 mimoriadny profesor, 1936 profesor. Absolvoval viaceré študijné pobyty (Londýn, Amsterdam, Leiden, Berlín). Zaoberal sa infekčnými chorobami detí (navrhol systematické očkovanie proti záškrtu), dedičnými chorobami, diagnostikou myokarditíd u detí, chorobami dýchacej sústavy a reumatológiou. Zdôrazňoval význam prevencie a riešenie sociálnych otázok v starostlivosti o deti. Zriadil prvú stanicu materského mlieka a vybudoval prvú sociálnu detskú opatrovňu na Slovensku. R. 1931 založil a viedol Pedologický ústav v Bratislave, ktorý zabezpečoval vyšetrovanie a výskum duševne a telesne postihnutých detí. Autor knižných diel Programové poznámky na okraj pečlivosti o mládež na Slovensku (1933), Umelá výživa kojenca (1934), Slovensko bez dorastu? 1, 2 (1936 – 39), Sociálna pediatria (1943), Výživa kojenca (1943), Duševná hygiena slovenskej mládeže (1944), Nákazlivé choroby a ich profylaxia (1944), Infekčné choroby v detskom veku (1949), Choroby dýchacích orgánov a ich spoločenský a hospodársky význam (1962), Pneumologické problémy (1962) a Choroby dýchacieho systému u detí (1971), ako aj vyše 100 publikácií v domácich a zahraničných vedeckých, odborných a vedecko-populárnych časopisoch. Predseda Pediatrického spolku na Slovensku, prednosta Pedopsychologického ústavu pre Slovensko, člen Učenej spoločnosti Šafárikovej. Nositeľ viacerých vyznamenaní.

Church, Alonzo

Church [čerč], Alonzo, 14. 6. 1903 Washington, D. C. – 11. 8. 1995 Hudson, Ohio — americký logik a matematik. R. 1929 – 67 pôsobil na Princetonskej univerzite (1947 profesor matematiky, 1961 profesor matematiky a filozofie), 1967 – 90 profesor matematiky a filozofie na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. Zaoberal sa matematickou logikou, teóriou rekurzie a teoretickou počítačovou vedou (computer science). Autor tzv. lambda kalkulu (→ lambda počet) (1930), t. j. formalizovaného systému vhodného na skúmanie funkcií (používaného v počítačovej vede). R. 1936 dokázal tzv. Churchovu teorému (→ Churchova téza) a 1940 sformuloval jednoduchú teóriu typov. Jeho monografia Úvod do matematickej logiky (Introduction to Mathematical Logic, 1956) bola vo svojej dobe najrozšírenejšou učebnicou matematickej logiky v USA.

chuť

chuť, gr. geusis — zmysel, pomocou ktorého organizmus vníma podnety v ústnej dutine vznikajúce podráždením chuťových receptorov (chuťových pohárikov; → chuťový ústroj) senzoricky aktívnymi látkami (→ chuťové látky) rozpustenými vo vode alebo v slinách (vo vode nerozpustné látky sú bez chuti). Predstavuje komplexný zmyslový vnem, na ktorom sa zúčastňujú aj ostatné zmysly (najmä čuch) a modifikujú ho. Človek rozlišuje štyri základné chuťové kvality – sladkú, slanú, horkú a kyslú, ostatné chuťové kvality sú výsledkom ich kombinácie, pôsobenia čuchových vnemov, konzistencie a teploty potravy i bolestivého dráždenia (štipľavé jedlá). Chuť spolu s čuchom sú dôležité pri výbere a spracovaní potravy (spúšťajú nepodmienené tráviace reflexy), v potravinárstve sa chuť využíva pri hodnotení potravín. Príslušné podnety sa môžu dostať k nervovým zakončeniam chuťových pohárikov nielen zvonka (potrava), ale aj zvnútra (krvou), napr. po injekcii bizmutu pacienti udávajú pocit kovovej chuti. Znížené vnímanie chuťových podnetov sa nazýva hypogeuzia, zvýšené vnímanie hypergeuzia, strata schopnosti vnímať chuťové podnety ageuzia (vyskytuje sa zriedkavo, napr. pri poškodení jazykovej vetvy tvárového nervu, jazykovohltanového alebo blúdivého nervu, pri popáleninách, po operáciách, pri zápale jazyka). Kakogeuzia (nepríjemná chuť) sa vyskytuje u chronických fajčiarov, pri ochoreniach zubov, tráviaceho traktu a dýchacej sústavy, pri zápaloch v ústnej dutine, pri úrazoch hlavy, chronickom zlyhávaní obličiek a i. Dysgeuzia (skreslená chuť) sa vyskytuje v tehotenstve, pri podávaní niektorých liekov, pri metabolických poruchách, poruchách trávenia, psychózach a depresívnych chorobách. Patologická neschopnosť cítiť chuť je takmer vždy spojená so stratou čuchu, pri poškodení ucha môže dôjsť k strate citlivosti na chuť v predných dvoch tretinách jazyka (pretože ucho aj jazyk sú inervované tvárovým nervom).

chvojník

chvojník, Ephedra — rod nahosemenných rastlín, čeľaď chvojníkovité. Patrí sem okolo 60 druhov, napr. 1 – 2 m vysoký ker chvojník dvojklasý (Ephedra distachya), ktorý na Slovensku rastie v jedinej lokalite – pri Čenkove (miestna časť obce Mužla) na Podunajskej nížine. Má článkové hranaté konáriky, drobné šupinovité protistojné listy a drobné pazušné dvojdomé kvety, plod ružová až červená dužinatá nepravá kôstkovica. Vylisovaná šťava z rastliny sa používa na prípravu nápoja, ktorý vyvoláva extatický stav a je súčasťou zoroastrických rituálov; → haóma.

chvojníkovité

chvojníkovité, Ephedraceae — čeľaď nahosemenných rastlín, rad chvojníkotvaré (Ephedrales), pochádzajúcich z južnej časti Európy a oblastí okolo Stredozemného mora po Čínu, z Južnej Ameriky a zo Severnej Ameriky. Majú drobné protistojné šupinovité listy a drobné nenápadné dvojdomé kvety, plod dužinatá nepravá kôstkovica; pletivá neobsahujú živicové kanáliky, obsahujú však alkaloid efedrín a jeho deriváty, ktoré sa využívajú vo farmaceutickom priemysle alebo sa zneužívajú ako droga.

chvost

chvost

1. cauda — pohyblivý orgán na zadnej časti tela niektorých stavovcov, ktoré majú chrbticu tvorenú chvostovými stavcami. Slúži na rôzne účely. Pohyb chvosta umožňuje chvostová svalovina, ktorou je obalený. Povrch chvosta môže byť pokrytý kožou, šupinami, perím alebo chlpmi. Niektoré opice, napr. rod vrešťan (Alouatta), používajú dlhý chvost ako samostatnú končatinu, pomocou ktorej sa zachytávajú o konáre stromov; vďaka životu na stromoch sa vývojom morfologicky prispôsobil aj chvost napr. niektorých hlodavcov a vačkovcov. Niektoré živočíchy, najmä obojživelníky (napr. z radu mlokotvaré), plazy (napr. hatéria, hady a jaštery) a hlodavce sú v prípade nebezpečenstva schopné tzv. kaudálnej autotómie (odvrhnutia chvosta). U človeka je zakrpatený, ostala z neho len kostrč;

2. zväzok dlhších pier na zadnom konci tela vtákov;

3. útvar podobný chvostu, napr. chvost kométy.

chvostík myší

chvostík myší, Myosurus minimus — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď iskerníkovité. Jednoročná rastlina s úzkočiarkovitými listami v listovej ružici a s päťpočetnými bielymi alebo zelenkavými, zo stredu ružice na dlhšej stopke vyrastajúcimi kvetmi, ktorých kvetné časti sú umiestnené na dlhom kužeľovitom kvetnom lôžku, plod plodstvo nažiek. Rastie len v teplejších oblastiach na piesočnatých aj hlinitých pôdach a na poliach popri cestách. Ľudovo sa nazýva aj myší chvostík.

chvostníkovité

chvostníkovité, Huperziaceae — čeľaď výtrusných rastlín, rad plavúňotvaré (Lycopodiales). Trváce trsovité byliny so stonkami, ktoré sú od bázy vidlicovito rozkonárené, s jednoduchými drobnými celistvookrajovými listami usporiadanými v hustej závitnici okolo stonky a s guľovitými alebo obličkovitými výtrusnicami uloženými v pazuchách horných listov, ktoré netvoria klasy. Patrí sem okolo 100 druhov vyskytujúcich sa najmä v trópoch a subtrópoch, na Slovensku rastie len chvostník jedľový (Huperzia selago) s hrubostennými okrovožltými výtrusnicami, ktorý rastie vo vyšších polohách v pásme ihličnatých lesov a kosodreviny a v subalpínskom pásme; vytvára bochníkovité alebo trsovité porasty.

chvostovec panónsky

chvostovec panónsky, Pholiurus pannonicus — druh jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď lipnicovité. Jednoročná trsnatá nižšia tráva vytvárajúca kruhovité zárasty, rastúca na slaniskách na Východoslovenskej a Podunajskej nížine. Má tenké steblá, úzke listy, štíhle klasy a k vretenu zboka pritlačené klásky. Kriticky ohrozený a veľmi vzácny druh.

chylofyl

chylofyl [gr.] — typ suchomilnej rastliny so zdužnatenými listami, napr. rod skalnica (Sempervivum).

chylokaul

chylokaul [gr.] — typ suchomilnej rastliny so zakrpatenými listami a zdužnatenými stonkami, napr. druhy z čeľade kaktusovité.

chylomikróny

chylomikróny [gr.] — lipoproteíny krvnej plazmy, ktorých úlohou je transport exogénneho cholesterolu a triacylglycerolov z čreva do periférnych tkanív a pečene. Vytvárajú sa v bunkách tenkého čreva z lipidov prijatých v potrave. Vylučujú sa do lymfy a ňou sa dostávajú do krvného obehu. Po určitých katabolických procesoch a výmene lipidových a apoproteínových zložiek sa výsledné chylomikrónové zvyšky (remnanty) obsahujúce najmä estery cholesterolu vychytávajú z cirkulácie pomocou receptorov, ktoré sú na povrchu pečeňových buniek. Chylomikrónové zvyšky sú aterogénne (podporujú vznik a rozvoj aterosklerózy), a preto je ich oneskorené vychytávanie rizikové z hľadiska vzniku aterosklerózy (→ artérioskleróza). Zvýšená hladina chylomikrónov (hyperchylomikronémia) je fyziologicky prítomná niekoľko hodín po príjme tukových potravín, patologicky sa vyskytuje napr. pri hyperlipoproteinémii typu I, pri ktorej o iného spôsobuje akútne zápaly podžalúdkovej žľazy a ukladanie tuku do kože a niektorých orgánov. Vznik hyperchylomikronémie podporujú genetické poruchy, prívod exogénnych triacylglycerolov, nekontrolovaná cukrovka a nadmerný príjem alkoholu.

chytadlovce

chytadlovce, Tentaculata — kmeň dvojstranne súmerných živočíchov, vývojová vetva prvoústovce. Prisadnuté morské aj sladkovodné živočíchy s telom zloženým z troch oddielov (segmentov): predústneho oddielu, oddielu s ústami a vencom obrvených chytadiel (lofofor) a najväčšieho trupového oddielu, na ktorom sa nachádza väčšia časť tráviacej sústavy v tvare písmena U (análny otvor je v blízkosti úst, ale mimo venca chytadiel), pohlavná sústava a vylučovacia sústava zložená z 1 alebo 2 párov nefrídií, ktoré sa druhotne môžu redukovať. Cievna sústava chytadlovcov je uzavretá, môže sa aj redukovať. Patrí sem okolo 5-tis. druhov rozdelených do 3 tried: chytadlovky, machovky a ramenonožce.

chytadlovky

chytadlovky, Phoronidea — trieda mnohobunkových živočíchov z kmeňa chytadlovce, vývojová vetva prvoústovce. Morské, zvyčajne v kolóniách zoskupené, od seba izolované jedince žijúce v rúrkach zlepených tmelom z materiálu, ktorý vylučujú kožnými žľazami; niektoré druhy vŕtajú rúrky do skál. Majú pretiahnuté, okolo 1 mm hrubé a 3 – 5 cm (výnimočne až 12 cm) dlhé telo, ktorého predná časť sa vysúva z rúrky vejárovito rozprestretými obrvenými chytadlami, pomocou ktorých zachytávajú potravu (drobné organizmy a čiastočky detritu). Rozmnožujú sa pohlavne aj nepohlavne. Patrí sem okolo 25 druhov, napr. kozmopolitne rozšírená chytadlovka ílová (Phoronida pallida) a 12 cm dlhá chytadlovka južná (Phoronida australis), ktorá sa vyskytuje na koralových útesoch Madagaskaru, Austrálie a Japonska.

chytrídie

chytrídie [gr.] — hovorový názov bunkoviek odvodený z ich vedeckého názvu Chytridiomycetes.