Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 31 z celkového počtu 31 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Chuang-kung

Chuang-kung, Huanggong, ? — 643 pred n. l. — čínsky vojvodca a reformátor. Od 686 pred n. l. až do smrti vládol v štáte Čchi. Spolu s ministrom Kuan Čungom prispel k centralizácii štátu a posilneniu jeho ekonomiky.

Chua-tun

Chua-tun, Huadun — meno, ktorým sa v čínskych prameňoch označovali Heftaliti.

Chudá Lehota

Chudá Lehota — obec v okrese Bánovce nad Bebravou v Trenčianskom kraji v strednej časti Nitrianskej pahorkatiny, 230 m n. m.; 219 obyvateľov (2018).

Písomne doložená 1400 ako Wyiles, Wyles, 1773 Chuda-Lehotha, 1786 Chuda-Lehota, 1808 Chuda-Lehota, Chudá Lhota, 1863 Chudólehotta, 1873 – 1907 Chudólehota, 1913 Újülés, 1920 Chudo-Lehôta, 1927 – 76, 1990 Chudá Lehota; 1976 – 90 bola pričlenená k obci Šišov.

Patrila Nitrianskemu biskupstvu, neskôr panstvu Skačany.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sedembolestnej Panny Márie (1995, pôvodne kaplnka postavená po 1920 na mieste drevenej zvonice z 1840).

chudôbka

chudôbka, Draba — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kapustovité. Jednoročné alebo trváce byliny pochádzajúce z mierného pásma severnej pologule a Južnej Ameriky, ktoré zvyčajne vytvárajú nízke trsy. Majú jednoduché kožovité listy v guľovitých listových ružiciach a bezlistú stonku (stvol) so strapcom drobných štvorpočetných žltých alebo bielych kvetov, plod tobolka. Patrí sem okolo 300 druhov. Na Slovensku rastú napr. chudôbka kaukazská (Draba siliquosa), chudôbka plstnatá (Draba tomentosa), vo vápencových pohoriach chudôbka vždyzelená (Draba aizoides), v teplejších oblastiach chudôbka múrová (Draba muralis) a na skalách v alpínskom stupni Tatier chudôbka bledožltá (Draba fladnizensis); viaceré druhy sa pestujú ako skalničky.

chumáčovitosť vrcholu rajčiaka

chumáčovitosť vrcholu rajčiaka — choroba rajčiaka jedlého (Lycopersicon esculentum) spôsobená viroidmi, prejavujúca sa zastavením rastu vrcholových výhonkov a nahromadením listov na vrchole rastliny.

Chung-wu

Chung-wu, Hongwu — názov obdobia vlády čínskeho cisára Ču Jüan-čanga.

Chur

Chur [kúr], rétorománsky Cuera, tal. Coira, fr. Coire — mesto vo východnom Švajčiarsku v Rétskych Alpách pri ústí rieky Plessur do Rýna, administratívne stredisko kantónu Graubünden; 37-tis. obyvateľov (2017). Priemysel jemnej mechaniky, strojársky, potravinársky. Dopravná križovatka.

Osídlené od bronzovej doby, od 1. stor. rímske sídlo známe ako Curia Raetorum, centrum rímskej provincie Raetia Prima, na prelome 3. a 4. stor. tam vznikla pevnosť na obranu proti útokom germánskych kmeňov. Od 452 sídlo biskupstva (zachovali sa základy viacerých ranokresťanských kostolov, napr. Sankt Stephan, okolo 500). Od 6. stor. súčasť Franskej ríše. Od začiatku 11. stor. mali zemepanské práva biskupi, ktorí vykonávali aj svetskú vládu (boli členmi ríšskeho kniežacieho kolégia a disponovali virilným hlasom). Od 14. stor. bol Chur súčasťou Chrámového spolku na území Graubündenu, od 1471 člen Večného spolku Horná Raetia. R. 1489 štatút slobodného ríšskeho mesta. Od 1498 člen Švajčiarskeho sprisahanectva. Po prijatí reformácie 1526 stratili biskupi definitívne nad mestom vládu.

Stavebné pamiatky: zvyšky mestských hradieb, neskororománska Katedrála nanebovstúpenia Panny Márie (12. – 13. stor., v 2. polovici 15. stor. pristavaná Kaplnka sv. Vavrinca, okolo 1515 Kaplnka sv. Lukáša, veže reštaurované 1828 – 29; v interiéri sochárska výzdoba, napr. reliéfy z karolovského obdobia, sochy apoštolov z 12. – 13. stor., neskorogotický hlavný oltár z 1464 – 91, v klenotnici katedrály sa nachádzajú románske a gotické zlatnícke práce a ranokresťanské textílie), kostol Sankt Martin (neskorogotický z 1464 – 91, prebudovaný zo staršieho karolovského kostola z 8. stor.), kláštorný kostol Sankt Luzius (pôvodne polovica 8. stor., románsky a goticky prestavaný, unikátna kruhová krypta z karolovského obdobia), radnica (15. stor.), biskupský palác (17. – 18. stor.), meštianske domy (pôvodne 15. stor., neskôr prestavované).

Viaceré múzeá (Bünder Kunstmuseum, Rätisches Museum). Významné turistické stredisko, východisko k šiestim alpským priesmykom.

Chura, Alojz Ján

Chura, Alojz Ján, 11. 6. 1899 Hliník nad Váhom, dnes miestna časť Bytče – 24. 7. 1979 Trenčín — slovenský lekár, pediater, spoluzakladateľ a jeden z prvých organizátorov moderného detského lekárstva na Slovensku. R. 1923 – 25 pôsobil v Histologickom a embryologickom ústave, 1925 – 45 na Klinike pre choroby detské Lekárskej fakulty UK v Bratislave (1931 – 45 prednosta kliniky), 1938 – 39 dekan, 1939 – 40 prodekan Lekárskej fakulty UK, 1939 zástupca rektora, 1940 – 42 prorektor UK v Bratislave, 1945 – 76 primár detského oddelenia nemocnice v Trenčíne; 1933 mimoriadny profesor, 1936 profesor. Absolvoval viaceré študijné pobyty (Londýn, Amsterdam, Leiden, Berlín). Zaoberal sa infekčnými chorobami detí (navrhol systematické očkovanie proti záškrtu), dedičnými chorobami, diagnostikou myokarditíd u detí, chorobami dýchacej sústavy a reumatológiou. Zdôrazňoval význam prevencie a riešenie sociálnych otázok v starostlivosti o deti. Zriadil prvú stanicu materského mlieka a vybudoval prvú sociálnu detskú opatrovňu na Slovensku. R. 1931 založil a viedol Pedologický ústav v Bratislave, ktorý zabezpečoval vyšetrovanie a výskum duševne a telesne postihnutých detí. Autor knižných diel Programové poznámky na okraj pečlivosti o mládež na Slovensku (1933), Umelá výživa kojenca (1934), Slovensko bez dorastu? 1, 2 (1936 – 39), Sociálna pediatria (1943), Výživa kojenca (1943), Duševná hygiena slovenskej mládeže (1944), Nákazlivé choroby a ich profylaxia (1944), Infekčné choroby v detskom veku (1949), Choroby dýchacích orgánov a ich spoločenský a hospodársky význam (1962), Pneumologické problémy (1962) a Choroby dýchacieho systému u detí (1971), ako aj vyše 100 publikácií v domácich a zahraničných vedeckých, odborných a vedecko-populárnych časopisoch. Predseda Pediatrického spolku na Slovensku, prednosta Pedopsychologického ústavu pre Slovensko, člen Učenej spoločnosti Šafárikovej. Nositeľ viacerých vyznamenaní.

Church, Alonzo

Church [čerč], Alonzo, 14. 6. 1903 Washington, D. C. – 11. 8. 1995 Hudson, Ohio — americký logik a matematik. R. 1929 – 67 pôsobil na Princetonskej univerzite (1947 profesor matematiky, 1961 profesor matematiky a filozofie), 1967 – 90 profesor matematiky a filozofie na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. Zaoberal sa matematickou logikou, teóriou rekurzie a teoretickou počítačovou vedou (computer science). Autor tzv. lambda kalkulu (→ lambda počet) (1930), t. j. formalizovaného systému vhodného na skúmanie funkcií (používaného v počítačovej vede). R. 1936 dokázal tzv. Churchovu teorému (→ Churchova téza) a 1940 sformuloval jednoduchú teóriu typov. Jeho monografia Úvod do matematickej logiky (Introduction to Mathematical Logic, 1956) bola vo svojej dobe najrozšírenejšou učebnicou matematickej logiky v USA.

Chust

Chust — mesto v západnej časti Ukrajiny v Zakarpatskej oblasti pri ústí rieky Rika do Tisy asi 10 km severne od hranice s Rumunskom, administratívne stredisko Chustského rajónu; 29-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky, nábytkársky, obuvnícky, stavebných materiálov. Dopravná križovatka regionálneho významu.

Známe už v 10. – 11. stor. ako pevnosť, pôvodne súčasť Kyjevskej Rusi, od začiatku 11. stor. súčasť Uhorského kráľovstva. Pravdepodobne 1090 tam uhorský kráľ Ladislav I. dal postaviť hrad. Prvýkrát písomne doložené 1329 po udelení výsad a štatútu kráľovského mesta Karolom I. Róbertom. Počas Dóžovho povstania (1514) hrad obsadený povstalcami a mesto viackrát spustošené. Po bitke pri Moháči (1526) až do 1690 súčasť Sedmohradského kniežatstva; koncom 16. stor. viackrát zničené nájazdmi osmanských Turkov, v 17. a 18. stor. stredisko protihabsburských povstaní. Od 1920 ako súčasť Podkarpatskej Rusi pripadlo prvej ČSR. Po Viedenskej arbitráži 1938 ako hlavné mesto Podkarpatskej Rusi súčasť Maďarska, od skončenia 2. svetovej vojny súčasť Ukrajinskej SSR. Od 1991 súčasť Ukrajiny. V meste sídlila významná židovská komunita a slávna ješiva (založená 1861, najväčšia vo východnej Európe).

Stavebné pamiatky: zrúcanina hradu (pôvodne z 11. stor., viackrát prestavovaný, od 2. polovice 18. stor. v ruinách), opevnený evanjelický kostol (pôvodne gotický z 13. – 14. stor., neskôr viackrát prestavovaný), barokový rímskokatolícky kostol (18. stor.), pravoslávny chrám (18. stor.), gréckokatolícky chrám (1928), synagóga (19. stor.), židovský cintorín (19. stor.). V obciach v okolí mesta sa nachádza viacero drevených kostolov zo 17. – 19. stor.

chuť

chuť, gr. geusis — zmysel, pomocou ktorého organizmus vníma podnety v ústnej dutine vznikajúce podráždením chuťových receptorov (chuťových pohárikov; → chuťový ústroj) senzoricky aktívnymi látkami (→ chuťové látky) rozpustenými vo vode alebo v slinách (vo vode nerozpustné látky sú bez chuti). Predstavuje komplexný zmyslový vnem, na ktorom sa zúčastňujú aj ostatné zmysly (najmä čuch) a modifikujú ho. Človek rozlišuje štyri základné chuťové kvality – sladkú, slanú, horkú a kyslú, ostatné chuťové kvality sú výsledkom ich kombinácie, pôsobenia čuchových vnemov, konzistencie a teploty potravy i bolestivého dráždenia (štipľavé jedlá). Chuť spolu s čuchom sú dôležité pri výbere a spracovaní potravy (spúšťajú nepodmienené tráviace reflexy), v potravinárstve sa chuť využíva pri hodnotení potravín. Príslušné podnety sa môžu dostať k nervovým zakončeniam chuťových pohárikov nielen zvonka (potrava), ale aj zvnútra (krvou), napr. po injekcii bizmutu pacienti udávajú pocit kovovej chuti. Znížené vnímanie chuťových podnetov sa nazýva hypogeuzia, zvýšené vnímanie hypergeuzia, strata schopnosti vnímať chuťové podnety ageuzia (vyskytuje sa zriedkavo, napr. pri poškodení jazykovej vetvy tvárového nervu, jazykovohltanového alebo blúdivého nervu, pri popáleninách, po operáciách, pri zápale jazyka). Kakogeuzia (nepríjemná chuť) sa vyskytuje u chronických fajčiarov, pri ochoreniach zubov, tráviaceho traktu a dýchacej sústavy, pri zápaloch v ústnej dutine, pri úrazoch hlavy, chronickom zlyhávaní obličiek a i. Dysgeuzia (skreslená chuť) sa vyskytuje v tehotenstve, pri podávaní niektorých liekov, pri metabolických poruchách, poruchách trávenia, psychózach a depresívnych chorobách. Patologická neschopnosť cítiť chuť je takmer vždy spojená so stratou čuchu, pri poškodení ucha môže dôjsť k strate citlivosti na chuť v predných dvoch tretinách jazyka (pretože ucho aj jazyk sú inervované tvárovým nervom).

Chvaletice

Chvaletice — mesto v Česku v Pardubickom kraji v okrese Pardubice vo Východolabskej tabuli na ľavom brehu Labe; 3-tis. obyvateľov (2018).

Vzniklo 1975 spojením obcí Telčice a Chvaletice, od 1981 mesto. Už v stredoveku tam bola objavená železná ruda, 1915 otvorená hlbinná mangánová baňa, v 50. rokoch 20. stor. tam pracovala najväčšia povrchová baňa v Čechách. V 60. rokoch bola ťažba zastavená a na mieste bane postavená tepelná elektráreň (budovaná 1973 – 79, výkon 820 MW) pracujúca na báze hnedého uhlia dopravovaného po Labe (od Chvaletíc sa začína splavný úsek Labe pre veľké lode). Riečny prístav.

Chvalová

Chvalová, Felfalu — obec v okrese Revúca v Banskobystrickom kraji v Revúckej vrchovine v doline Západného Turca, 227 m n. m.; 200 obyvateľov, 32,5 % slovenskej, 42,5 % maďarskej národnosti (2019).

Písomne doložená 1343 ako Felfalu, 1427 Felsewfalu, 1550 Chwalowa, 1773 Felfalu, Chwalowa, 1786 Félfalu, Chwalowa, 1808 Felfalu, Chwalowá, 1863 – 1902 Felfalu, 1907 – 13 Felsőfalu, 1920 Chválová, 1927 – 38 Chvalová, Felsőfalu, 1938 – 45 Felsőfalu, 1945 – 48 Chvalová, Felsőfalu, 1948 Chvalová.

V 15. stor. patrila Soldosovcom. Počas tureckých vpádov spustošená, znova osídľovaná najmä v 18. stor. R. 1938 – 45 pripojená k Maďarsku.

Archeologické nálezy: osídlenie bukovohorskej a kyjatickej kultúry, stredoveká peňazokazecká dielňa.

Stavebné pamiatky: neskoroklasicistický reformovaný kostol (1875), rímskokatolícky Kostol materstva Panny Márie (polovica 20. stor., prestavaný z neskorobarokovej kúrie z konca 18. stor.).

Chvalšiny

Chvalšiny — obec v Česku v Juhočeskom kraji v okrese Český Krumlov; 1,2 tis. obyvateľov (2018). Písomne doložená 1281.

Stavebné pamiatky: neskorogotický Kostol sv. Márie Magdalény (1487 – 1507, loď zaklenutá hviezdicovou klenbou, vrcholný príklad tzv. rožmberskej neskorej gotiky, zachoval sa aj unikátny neskorogotický strmý krov, celý kostol bol upravovaný v 17. – 19. stor.), budova dekanátu (pôvodne renesančná, prestavaná v 18. stor.), domy na námestí sú v jadre neskorogotické, neskôr prestavované. Múzeum Schwarzenberského plavebného kanála (1999 – 2000).

Chvojnica

Chvojnica — obec v okrese Myjava v Trenčianskom kraji v Bielych Karpatoch v doline potoka Chvojnica, 400 m n. m.; 356 obyvateľov (2018). Vznikla 1960 odlúčením časti kopaníc obcí Častkov, Sobotište a Vrbovce.

chvojník

chvojník, Ephedra — rod nahosemenných rastlín, čeľaď chvojníkovité. Patrí sem okolo 60 druhov, napr. 1 – 2 m vysoký ker chvojník dvojklasý (Ephedra distachya), ktorý na Slovensku rastie v jedinej lokalite – pri Čenkove (miestna časť obce Mužla) na Podunajskej nížine. Má článkové hranaté konáriky, drobné šupinovité protistojné listy a drobné pazušné dvojdomé kvety, plod ružová až červená dužinatá nepravá kôstkovica. Vylisovaná šťava z rastliny sa používa na prípravu nápoja, ktorý vyvoláva extatický stav a je súčasťou zoroastrických rituálov; → haóma.

chvojníkovité

chvojníkovité, Ephedraceae — čeľaď nahosemenných rastlín, rad chvojníkotvaré (Ephedrales), pochádzajúcich z južnej časti Európy a oblastí okolo Stredozemného mora po Čínu, z Južnej Ameriky a zo Severnej Ameriky. Majú drobné protistojné šupinovité listy a drobné nenápadné dvojdomé kvety, plod dužinatá nepravá kôstkovica; pletivá neobsahujú živicové kanáliky, obsahujú však alkaloid efedrín a jeho deriváty, ktoré sa využívajú vo farmaceutickom priemysle alebo sa zneužívajú ako droga.

chvost

chvost

1. cauda — pohyblivý orgán na zadnej časti tela niektorých stavovcov, ktoré majú chrbticu tvorenú chvostovými stavcami. Slúži na rôzne účely. Pohyb chvosta umožňuje chvostová svalovina, ktorou je obalený. Povrch chvosta môže byť pokrytý kožou, šupinami, perím alebo chlpmi. Niektoré opice, napr. rod vrešťan (Alouatta), používajú dlhý chvost ako samostatnú končatinu, pomocou ktorej sa zachytávajú o konáre stromov; vďaka životu na stromoch sa vývojom morfologicky prispôsobil aj chvost napr. niektorých hlodavcov a vačkovcov. Niektoré živočíchy, najmä obojživelníky (napr. z radu mlokotvaré), plazy (napr. hatéria, hady a jaštery) a hlodavce sú v prípade nebezpečenstva schopné tzv. kaudálnej autotómie (odvrhnutia chvosta). U človeka je zakrpatený, ostala z neho len kostrč;

2. zväzok dlhších pier na zadnom konci tela vtákov;

3. útvar podobný chvostu, napr. chvost kométy.

chvostík myší

chvostík myší, Myosurus minimus — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď iskerníkovité. Jednoročná rastlina s úzkočiarkovitými listami v listovej ružici a s päťpočetnými bielymi alebo zelenkavými, zo stredu ružice na dlhšej stopke vyrastajúcimi kvetmi, ktorých kvetné časti sú umiestnené na dlhom kužeľovitom kvetnom lôžku, plod plodstvo nažiek. Rastie len v teplejších oblastiach na piesočnatých aj hlinitých pôdach a na poliach popri cestách. Ľudovo sa nazýva aj myší chvostík.

chvostníkovité

chvostníkovité, Huperziaceae — čeľaď výtrusných rastlín, rad plavúňotvaré (Lycopodiales). Trváce trsovité byliny so stonkami, ktoré sú od bázy vidlicovito rozkonárené, s jednoduchými drobnými celistvookrajovými listami usporiadanými v hustej závitnici okolo stonky a s guľovitými alebo obličkovitými výtrusnicami uloženými v pazuchách horných listov, ktoré netvoria klasy. Patrí sem okolo 100 druhov vyskytujúcich sa najmä v trópoch a subtrópoch, na Slovensku rastie len chvostník jedľový (Huperzia selago) s hrubostennými okrovožltými výtrusnicami, ktorý rastie vo vyšších polohách v pásme ihličnatých lesov a kosodreviny a v subalpínskom pásme; vytvára bochníkovité alebo trsovité porasty.

chvostovec panónsky

chvostovec panónsky, Pholiurus pannonicus — druh jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď lipnicovité. Jednoročná trsnatá nižšia tráva vytvárajúca kruhovité zárasty, rastúca na slaniskách na Východoslovenskej a Podunajskej nížine. Má tenké steblá, úzke listy, štíhle klasy a k vretenu zboka pritlačené klásky. Kriticky ohrozený a veľmi vzácny druh.

chylofyl

chylofyl [gr.] — typ suchomilnej rastliny so zdužnatenými listami, napr. rod skalnica (Sempervivum).

chylokaul

chylokaul [gr.] — typ suchomilnej rastliny so zakrpatenými listami a zdužnatenými stonkami, napr. druhy z čeľade kaktusovité.

chylomikróny

chylomikróny [gr.] — lipoproteíny krvnej plazmy, ktorých úlohou je transport exogénneho cholesterolu a triacylglycerolov z čreva do periférnych tkanív a pečene. Vytvárajú sa v bunkách tenkého čreva z lipidov prijatých v potrave. Vylučujú sa do lymfy a ňou sa dostávajú do krvného obehu. Po určitých katabolických procesoch a výmene lipidových a apoproteínových zložiek sa výsledné chylomikrónové zvyšky (remnanty) obsahujúce najmä estery cholesterolu vychytávajú z cirkulácie pomocou receptorov, ktoré sú na povrchu pečeňových buniek. Chylomikrónové zvyšky sú aterogénne (podporujú vznik a rozvoj aterosklerózy), a preto je ich oneskorené vychytávanie rizikové z hľadiska vzniku aterosklerózy (→ artérioskleróza). Zvýšená hladina chylomikrónov (hyperchylomikronémia) je fyziologicky prítomná niekoľko hodín po príjme tukových potravín, patologicky sa vyskytuje napr. pri hyperlipoproteinémii typu I, pri ktorej o iného spôsobuje akútne zápaly podžalúdkovej žľazy a ukladanie tuku do kože a niektorých orgánov. Vznik hyperchylomikronémie podporujú genetické poruchy, prívod exogénnych triacylglycerolov, nekontrolovaná cukrovka a nadmerný príjem alkoholu.

Chynorany

Chynorany — obec v okrese Partizánske v Trenčianskom kraji v Nitrianskej pahorkatine na nive Nitry a Bebravy, 178 m n. m.; 2 716 obyvateľov (2018).

Písomne doložená 1243 ako Hyrenouch, 1387 Herenen, 1395 Hynyeren, Henyeren, 1396 Hemerien, 1773 Chinoran, Chynorany, 1786 Chinoran, Schinoran, 1808 Chinorán, 1863 Chynorán, 1873 – 1907 Chinorán, 1913 Kinorán, 1920 Chynorany.

Vyvinula sa zo staršieho slovanského osídlenia. Patrila panstvu Nitra, potom Petrovi de Ör, od 1395 Ostrihomskému arcibiskupstvu. V 17. stor. bola poplatná Turkom. R. 1840 a 1863 ju postihli veľké požiare.

Archeologické nálezy: sídlisko z eneolitu (skupina Brodzany-Nitra), ako aj z lengyelskej a lužickej kultúry.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (barokovo-klasicistický z 1784 – 87, na mieste staršieho, na začiatku 20. stor. rozšírený a upravený), prícestná socha Panny Márie (1792), pamätná izba básnika V. Beniaka (rodisko), súbor priemyselných stavieb (skladov) a obytných domov bývalého Nákupného ústredia poľnohospodárskych družstiev (NÚPOD) navrhnutý 1938 E. Bellušom, neskôr viackrát prestavovaný.

V katastri obce sa nachádza prírodná rezervácia Chynoriansky luh (vyhlásená 1981, rozloha 44,4 ha) zriadená na ochranu jediného zvyšku pôvodného lužného lesa na hornej Nitre.

Chýnov

Chýnov — mesto v Česku v Juhočeskom kraji v okrese Tábor v Křemešnickej vrchovine; 2,5 tis. obyvateľov (2018). Výroba kobercov, potravinársky priemysel.

Písomne doložené 981 ako pohraničné hradisko Slavníkovcov, v 11. – začiatkom 13. stor. predstavovalo politické a cirkevné stredisko rozsiahlej župy, neskôr už len trhová obec. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, rozvinuté bolo hrnčiarstvo, 1581 tam bol založený pivovar. R. 1904 – 51 a od 1994 mesto.

Stavebné pamiatky: zámok (pôvodne gotická tvrdza z 2. polovice 14. stor., v 18. stor. prestavaná na barokový zámok s okrasnou záhradou, anglický park), Kostol Najsvätejšej Trojice (pôvodne gotický z 2. polovice 14. stor., úplne barokovo prestavaný 1667 – 70 a v 18. stor., zrenovovaný v 1. polovici 20. stor.), múzeum sochára F. Bílka v dome, ktorý si 1898 sám navrhol (od 1990 súčasť Galérie hlavného mesta Prahy).

V blízkosti sa nachádza jaskynný systém Chýnovská jeskyně.

chytadlovce

chytadlovce, Tentaculata — kmeň dvojstranne súmerných živočíchov, vývojová vetva prvoústovce. Prisadnuté morské aj sladkovodné živočíchy s telom zloženým z troch oddielov (segmentov): predústneho oddielu, oddielu s ústami a vencom obrvených chytadiel (lofofor) a najväčšieho trupového oddielu, na ktorom sa nachádza väčšia časť tráviacej sústavy v tvare písmena U (análny otvor je v blízkosti úst, ale mimo venca chytadiel), pohlavná sústava a vylučovacia sústava zložená z 1 alebo 2 párov nefrídií, ktoré sa druhotne môžu redukovať. Cievna sústava chytadlovcov je uzavretá, môže sa aj redukovať. Patrí sem okolo 5-tis. druhov rozdelených do 3 tried: chytadlovky, machovky a ramenonožce.

chytadlovky

chytadlovky, Phoronidea — trieda mnohobunkových živočíchov z kmeňa chytadlovce, vývojová vetva prvoústovce. Morské, zvyčajne v kolóniách zoskupené, od seba izolované jedince žijúce v rúrkach zlepených tmelom z materiálu, ktorý vylučujú kožnými žľazami; niektoré druhy vŕtajú rúrky do skál. Majú pretiahnuté, okolo 1 mm hrubé a 3 – 5 cm (výnimočne až 12 cm) dlhé telo, ktorého predná časť sa vysúva z rúrky vejárovito rozprestretými obrvenými chytadlami, pomocou ktorých zachytávajú potravu (drobné organizmy a čiastočky detritu). Rozmnožujú sa pohlavne aj nepohlavne. Patrí sem okolo 25 druhov, napr. kozmopolitne rozšírená chytadlovka ílová (Phoronida pallida) a 12 cm dlhá chytadlovka južná (Phoronida australis), ktorá sa vyskytuje na koralových útesoch Madagaskaru, Austrálie a Japonska.

chytrídie

chytrídie [gr.] — hovorový názov bunkoviek odvodený z ich vedeckého názvu Chytridiomycetes.