Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 24 z celkového počtu 24 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

ceroplastika

ceroplastika [lat. + gr.] — voľná alebo reliéfna plastika z vosku. Prevažne menších rozmerov, spravidla kolorovaná, resp. polychrómovaná. Obľúbená v talianskej renesancii pri zhotovovaní portrétnych medailónov, v českom baroku, neskôr v empíre a v biedermeieri.

certa amittimus, dum incerta petimus

certa amittimus, dum incerta petimus [ámit-; lat.] — isté strácame, keď neisté nás vábi (Plautus: Pseudolus, 685. verš; prebásnil J. Buzássy); strácame isté, keď chceme neisté.

cervikokraniálny syndróm

cervikokraniálny syndróm — bolesti v šiji vyžarujúce do záhlavia, niekedy aj do spánkov, temena a čela, spôsobené degeneratívnymi zmenami hornej časti krčnej chrbtice (→ diskopatia). Objektívne sa zisťuje spazmus šijového svalstva, citlivosť (bolestivosť) tŕňovitých výbežkov na tlak, vynútené, protibolestivé držanie hlavy (pohyby vyvolávajú intenzívnu bolesť). Ak sú spondylartróznymi zmenami utláčané aj stavcové tepny, objavujú sa závraty závislé od polohy hlavy, resp. krčnej chrbtice.

cesta k súboru

cesta k súboruinform. spôsob špecifikácie súboru v hierarchickom adresári súborov (→ adresár) uvedením všetkých mien adresárov, ktoré treba prejsť z východiskového adresára až po adresár, v ktorom sa súbor vyskytuje. Mená adresárov aj meno súboru v ceste sa navzájom oddeľujú vyhradeným znakom (napr. / alebo \). Cesta k súboru, ktorá vychádza z koreňového adresára, sa nazýva absolútna a cesta k súboru začínajúca sa v pracovnom adresári sa nazýva relatívna.

cezalpíniovité

cezalpíniovité [lat.], Caesalpiniaceae — čeľaď dvojklíčnolistových rastlín v starších botanických systémoch, v súčasnosti zaradená do čeľade bôbovité, v rámci ktorej je ako samostatná podčeľaď Caesalpinioideae.

cézarovská šifra

cézarovská šifra — spôsob šifrovania (utajovania) informácie, ktorú pri niektorých príležitostiach používal G. I. Caesar: písmeno nahradil tým, ktoré je v abecednom poradí tri písmená za ním. Bola to obmena skoršieho hebrejského systému atbaš, v ktorom bolo prvé písmeno abecedy nahradené posledným, druhé predposledným atď. Na vtedajšiu dobu to boli nerozlúštiteľné šifry. Cézarovskú šifru prezradil Cicero. Dnes sa pod pojmom cézarovská šifra rozumie nielen posun o tri písmená, ale aj posun o ľubovoľný počet písmen. Takúto šifru je možné narušiť jednoduchým sledovaním frekvencie výskytu znakov a ich porovnaním s frekvenciou výskytu znakov v použitom jazyku. Inou metódou je prosté vyskúšanie všetkých možných posunov.

Cchao Pu-sing

Cchao Pu-sing, Cao Buxing, 4. – 5. stor. — čínsky maliar. Ako prvý v dejinách čínskeho výtvarného umenia signoval svoje dielo. Venoval sa maľovaniu najmä buddhistických nástenných malieb.

cibuľoviny

cibuľoviny — viaceré rastlinné druhy, ktoré pretrvávajú nepriaznivé obdobie cibuľou. Zastúpené prevažne jednoklíčnolistovými rastlinami z čeľade ľaliovité, amarylkovité, áronovité a iné.

ciciak

ciciak — prasiatko vyživované materským mliekom v období od narodenia po odstav.

Ciel, Igor

Ciel, Igor, 13. 4. 1931 Rožňava – 4. 7. 2010 Bratislava — slovenský divadelný a televízny režisér, scenárista a pedagóg. R. 1955 absolvoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave, 1956 – 60 režisér Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene, 1960 – 66 Krajového divadla (dnes Divadlo A. Bagara) v Nitre. Vo Zvolene režíroval o. i. hry Fiescovo sprisahanie (1956), Dom Bernardy Alby (1957), Romeo a Júlia (1958), v Nitre o. i. hry Nepriatelia (1961), Vec Makropulos (1963), Pohľad z mosta (1965). Od 1966 pracoval v Čs. televízii (dnes Rozhlas a televízia Slovenska) v Bratislave. Od 1975 vedúci Katedry filmových a televíznych odborov Divadelnej fakulty, 1989 profesor. Od 1990 vedúci Katedry filmovej réžie na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave, 1998 – 2003 vyučoval aj na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V televíznej tvorbe sa venoval adaptáciám slovenskej a svetovej literatúry: románov (P. Jilemnický: Zuniaci krok, 1965; A. Dumas: Parížski mohykáni, 1972; A. Chudoba: Syn človeka, 1982), divadelných hier (A. Casona: Sedem výkrikov na mori, 1970; J. Barč-Ivan: Dvaja, 1971; V. Hugo: Ruy Blas, 1980), poviedok (J. Papp: Podivné okolnosti, 1982) a i. Bol jedným z profilových tvorcov pôvodnej televíznej tvorby 60. a 80. rokov 20. stor.: Zhasnuté slnko (1967), Kolotoč (1968), Traja z 9. poschodia (1969), seriál Vivat Beňovský (1975), Počúvajme slnko (1977), Predohra v mol (1983), Snopy z piesku (1985), Modrá katedrála (1989) a i. V ďalších rokoch vytvoril kratšie televízne inscenácie Júlia (1990), Pokus (1992), Medzihra (1995), Večerná chvíľa neskorej jesene (1996) a i.

cieľový jazyk

cieľový jazykinform. jazyk, v ktorom je zapísaný výsledný text prekladu. Pri preklade programov spravidla ide o jazyk nižšej úrovne vzhľadom na počítač, t. j. o jazyk bližší strojovému jazyku.

cievovka

cievovka, choroidea — zadná časť strednej vaskulárnej vrstvy oka pozostávajúca z veľkého množstva krvných ciev, ktoré sú uložené podľa hrúbky v troch vrstvách. Hlavnou funkciou cievovky je vyživovať vonkajšiu časť sietnice (tyčinky a čapíky), kde prebieha fotochemický proces videnia. V cievovke sú aj tmavé pigmentové bunky melanínu, ktoré jej dávajú charakteristickú tmavú farbu.

cimbal

cimbal [gr. > lat.] — doskový strunový hudobný nástroj s chromatickým ladením. Struny napnuté v lichobežníkovej skrini sa rozozvučiavajú údermi dvoch paličiek, niekedy aj prstovým brnkaním. Cimbal sa pôvodne dostal do Európy z perzsko-arabského kultúrneho sveta približne v 12. stor. Jeho vývinovým predchodcom bolo stredoveké psaltérium, podobný mu je nemecký hackbrett. Na Slovensku známy od 17. stor. Dnešný cimbal profesionálnej výroby má 35 – 39 strunových sústav, na ktorom možno v chromatickom postupe od veľkého C po trojčiarkové g zahrať 50 – 56 tónov; máva aj pedálové tlmiace zariadenie. Má mäkký zvuk, pre hru sú charakteristické rýchle sledy rozložených akordov. Využíva sa najmä vo folklórnej hudbe a je neodmysliteľnou súčasťou rómskych kapiel.

cink

cink [nem.] — kónický nátrubkový dychový hudobný nástroj z dreva alebo zo slonoviny, s hmatovými dierkami, rovného (priamy, biely cink) alebo mierne ohnutého tvaru (krivý, čierny cink) s bohatým polohovým členením. Používal sa od stredoveku do 18. stor.

cirkumdukcia

cirkumdukcia [lat.] — krúživý pohyb v kĺbe (napr. dolnej končatiny).

Chaban-Delmas, Jacques

Chaban-Delmas [ša- -ma], Jacques, pôvodne Jacques Delmas, 7. 3. 1915 Paríž – 10. 11. 2000 tamže — francúzsky právnik a politik. V období 2. svetovej vojny pôsobil na ministerstve financií vichyjského režimu, pracoval vo francúzskom odbojovom hnutí pod krycím menom Chaban (po vojne si formálne zmenil meno na Chaban-Delmas). Podľa nariadení generála Ch. de Gaulla koordinoval vojenské akcie proti nemeckým okupantom, v auguste 1944 sa ako brigádny generál zúčastnil vedenia akcií počas parížskeho povstania. Od 1946 (s prerušeniami) poslanec Národného zhromaždenia, 1947 – 77 a 1983 – 95 starosta mesta Bordeaux. Patril k najpoprednejším gaullistom, od 1947 vedúci člen Združenia francúzskeho ľudu (RPF), ktorého pokračovateľkou sa od 1953 pod jeho vedením stala strana sociálnych republikánov. V období Štvrtej republiky viackrát minister, na jej sklonku 1957 – 58 minister obrany. Po návrate de Gaulla k moci a po vzniku Piatej republiky (1958) spoluzakladateľ Zväzu pre novú republiku (UNR) a po voľbách 1959 – 69 predseda Národného zhromaždenia. R. 1969 – 72 predseda vlády. R. 1974 bol v prezidentských voľbách ako kandidát gaullistov porazený V. Giscardom d’Estaingom. V období 1978 – 81 a 1986 – 88 opäť predseda Národného zhromaždenia.

Chabarov, Jerofej Pavlovič

Chabarov, Jerofej Pavlovič, okolo 1610 Dmitrijevo, Vologodská oblasť – po 1667, podľa niektorých prameňov začiatok februára 1671 — ruský cestovateľ. R. 1630 sa zúčastnil plavebnej výpravy do Toboľska, od 1632 sa plavil po rieke Lene, 1638 sa usadil v oblasti dnešného mesta Usť-Kut, kde sa pokúšal presadiť poľnohospodársky spôsob života domáceho obyvateľstva. R. 1649 sa vypravil ďalej na východ, plavil sa po rieke Oľokme (prítok Leny) a pokračoval až k hornému toku Amuru. R. 1651 – 53 sa plavil dolu Amurom späť až k ústiu rieky Ussuri. V tom čase musel čeliť početným útokom zo strany domáceho obyvateľstva podporovaného Mandžuami. Očakávajúc posily, usadil sa v ústí rieky Zeja, 1653 bol však odvolaný do Moskvy. Bol povýšený do bojarského stavu. R. 1667 prišiel znova do Toboľska, dobývania oblasti v povodí rieky Amur sa však už nezúčastnil. Autor mapy rieky Amur. Je podľa neho nazvané mesto Chabarovsk.

Chadži, Dimităr

Chadži, Dimităr, vlastným menom Dimităr Asenov, 10. 5. 1840 Sliven – 18. 7. 1868 pri vrchu Buzludža (v blízkosti priesmyku Šipka) — bulharský revolucionár, predstaviteľ protitureckého národnooslobodzovacieho boja. Od 1862 jeden z organizátorov partizánskych oddielov na Balkáne (tzv. čety; → četníci). Spolu so S. Karadžom veliteľ čety, ktorú sformovali v Rumunsku, a po prekročení Dunaja (5. 7. 1868) začali viesť protiturecké operácie. Ich jednotky však boli po krvavých zrážkach obkľúčené a pobité, posledné zvyšky čety na čele s Chadžim zlikvidovali turecké oddiely pri vrchu Buzludža. Činnosti Chadžiho ako četníckeho veliteľa je pripisovaný veľký morálny význam, jeho smrť ako burcujúce memento pre ďalšie generácie zvečnil Ch. Botev v básni, ktorej úryvok je vyrytý na podstavci pamätníka bulharských partizánov na brehu Dunaja v Bratislave.

Chaemwaset

Chaemwaset, 1. polovica 13. stor. pred n. l. — egyptský princ, syn faraóna Ramesseho II. a kráľovnej Esetnefret. Narodil sa ešte počas vlády Setchiho I. Reliéfy ho zobrazujú ako účastníka vojenských výprav svojho otca do Núbie a Sýrie. Stal sa veľkňazom boha Ptaha v Mennofere, kde dozeral na stavbu Ptahovho chrámu. Prispel k vybudovaniu Serapea, pohrebiska posvätných býkov v Sakkáre. Zaujímal sa o minulosť, najmä o stavebné pamiatky svojich predkov. Dal prestavať a zrekonštruovať viacero pamiatok, na ktorých zanechal svoje meno a pamätný nápis, príp. otcovo meno. V ľudovej tradícii známy ako veľký čarodejník, stal sa predmetom ľudových poviedok a rozprávok. Zomrel ešte počas otcovej vlády. Jeho hrobka nie je jednoznačne lokalizovaná.

Chamberlain, Joseph

Chamberlain [čembrlejn], Joseph, nazývaný Joe, 8. 7. 1836 Londýn – 2. 7. 1914 tamže — britský politik, otec (Josepha) Austena Chamberlaina a Arthura Nevilla Chamberlaina. Ako úspešný podnikateľ sa 1873 stal starostom Birminghamu. Od 1876 poslanec Dolnej snemovne za Liberálnu stranu (Liberal Party). Po vnútrostraníckom rozkole 1886 spoluzakladateľ Liberálnej unionistickej strany (Liberal Unionist Party, aj Liberal Unionists) spolupracujúcej s konzervatívcami, ktorej 1891 – 1912 predsedal. R. 1880 – 85 sa ako minister obchodu pokúsil presadiť niektoré sociálne reformy. Ako unionista bol odporcom politického programu írskeho národného hnutia Home Rule požadujúceho pre Írsko samosprávu a podporovaného W. E. Gladstonom. R. 1886 prestúpil ku konzervatívcom, čo malo za následok rozkol v Liberálnej strane. R. 1895 – 1903 minister kolónií. Ako hlavný predstaviteľ britského imperializmu presadzoval podmanenie Búrov v Juž. Afrike (→ anglo-búrska vojna), zjednotenie austrálskych kolónií a podrobenie Sudánu. Jeho úsilie o vytvorenie nemecko-britského zväzku (1898 – 1901) i o zavedenie ochranných ciel (1902 – 06) stroskotalo.