Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 34 z celkového počtu 34 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Cercle et Carré

Cercle et Carré [serkl e kare], Kruh a štvorec — umelecká skupina pôsobiaca 1929 – 31 v Paríži. Založili ju výtvarný kritik Michel Seuphor (*1901, †1999) a uruguajský maliar Joaquin Torres-García (*1874, †1949) podporovaní P. Mondrianom a G. Vantongerloom s cieľom odlíšiť abstraktné, najmä konštruktivistické výtvarné prejavy od vtedajších figuratívnych umeleckých hnutí. Skupina združovala umelcov z celej Európy, na jej výstavách sa zúčastňovali napr. ruskí, poľskí, severoamerickí a juhoamerickí umelci. Bola významnou platformou nových experimentov. Na jej program nadviazala skupina Abstraction-Création.

ceroplastika

ceroplastika [lat. + gr.] — voľná alebo reliéfna plastika z vosku. Prevažne menších rozmerov, spravidla kolorovaná, resp. polychrómovaná. Obľúbená v talianskej renesancii pri zhotovovaní portrétnych medailónov, v českom baroku, neskôr v empíre a v biedermeieri.

Cerová

Cerová — miestna časť obce Radobica.

Ceroviny

Ceroviny — miestna časť obce Nové Sady.

certa amittimus, dum incerta petimus

certa amittimus, dum incerta petimus [ámit-; lat.] — isté strácame, keď neisté nás vábi (Plautus: Pseudolus, 685. verš; prebásnil J. Buzássy); strácame isté, keď chceme neisté.

cervikokraniálny syndróm

cervikokraniálny syndróm — bolesti v šiji vyžarujúce do záhlavia, niekedy aj do spánkov, temena a čela, spôsobené degeneratívnymi zmenami hornej časti krčnej chrbtice (→ diskopatia). Objektívne sa zisťuje spazmus šijového svalstva, citlivosť (bolestivosť) tŕňovitých výbežkov na tlak, vynútené, protibolestivé držanie hlavy (pohyby vyvolávajú intenzívnu bolesť). Ak sú spondylartróznymi zmenami utláčané aj stavcové tepny, objavujú sa závraty závislé od polohy hlavy, resp. krčnej chrbtice.

cesta k súboru

cesta k súboruinform. spôsob špecifikácie súboru v hierarchickom adresári súborov (→ adresár) uvedením všetkých mien adresárov, ktoré treba prejsť z východiskového adresára až po adresár, v ktorom sa súbor vyskytuje. Mená adresárov aj meno súboru v ceste sa navzájom oddeľujú vyhradeným znakom (napr. / alebo \). Cesta k súboru, ktorá vychádza z koreňového adresára, sa nazýva absolútna a cesta k súboru začínajúca sa v pracovnom adresári sa nazýva relatívna.

Ceterum (autem) censeo Carthaginem esse delendam

Ceterum (autem) censeo Carthaginem esse delendam [cé- cénzeó kartá- dé-; lat.] — Napokon si však myslím, že Kartágo treba zničiť. Týmito slovami končil každú svoju reč v senáte rímsky politik Marcus Porcius Cato Starší (→ Cato St.), aby prinútil vedenie rímskej republiky skoncovať s najväčším rímskym nepriateľom – Kartágom. Catónova požiadavka bola splnená v 3. púnskej vojne (149 – 146 pred n. l.). Používa sa ako výzva na rozhodný krok či tvrdý postup.

Cetuna

Cetuna — miestna časť obce Bzince pod Javorinou.

Ceyhan

Ceyhan [džej-], tur. Ceyhan Nehri — rieka v južnom Turecku; dĺžka 475 km, rozloha povodia 21 200 km2, priemerný ročný prietok 230 m3/s. Vzniká spojením niekoľkých menších tokov Arménskeho Taurusu v blízkosti mesta Elbistan, preteká nížinou Çukurova a rozsiahlou deltou vytváranou spolu s riekou Seyhan ústi do Iskenderunského zálivu Stredozemného mora. Využívaná na výrobu elektrickej energie a na zavlažovanie (viacero priehrad a hydroelektrární). Na rieke leží mesto Ceyhan, v antike nazývané Pyramos.

cezalpíniovité

cezalpíniovité [lat.], Caesalpiniaceae — čeľaď dvojklíčnolistových rastlín v starších botanických systémoch, v súčasnosti zaradená do čeľade bôbovité, v rámci ktorej je ako samostatná podčeľaď Caesalpinioideae.

cézarovská šifra

cézarovská šifra — spôsob šifrovania (utajovania) informácie, ktorú pri niektorých príležitostiach používal G. I. Caesar: písmeno nahradil tým, ktoré je v abecednom poradí tri písmená za ním. Bola to obmena skoršieho hebrejského systému atbaš, v ktorom bolo prvé písmeno abecedy nahradené posledným, druhé predposledným atď. Na vtedajšiu dobu to boli nerozlúštiteľné šifry. Cézarovskú šifru prezradil Cicero. Dnes sa pod pojmom cézarovská šifra rozumie nielen posun o tri písmená, ale aj posun o ľubovoľný počet písmen. Takúto šifru je možné narušiť jednoduchým sledovaním frekvencie výskytu znakov a ich porovnaním s frekvenciou výskytu znakov v použitom jazyku. Inou metódou je prosté vyskúšanie všetkých možných posunov.

Cchao Pu-sing

Cchao Pu-sing, Cao Buxing, 4. – 5. stor. — čínsky maliar. Ako prvý v dejinách čínskeho výtvarného umenia signoval svoje dielo. Venoval sa maľovaniu najmä buddhistických nástenných malieb.

cibuľa

cibuľa, Allium — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď ľaliovité. Jedna z prvých kultúrnych rastlín pochádzajúca zo Strednej Ázie. Pestovala sa už v staroveku, v súčasnosti je to univerzálna plodina pestovaná vo všetkých krajinách sveta. Patrí sem približne 600 druhov, z ktorých sa na konzumné účely pestuje okolo 10 druhov.

Medzi najrozšírenejšie druhy patrí cibuľa kuchynská (Allium cepa, cesnak cibuľový). Má oblé duté listy, okolo 100 cm vysokú stonku, v strede nafúknutý kvetný stvol a drobné biele kvety so stredným zeleným pásikom, plod tobolka. Semená vysiate v prvom roku vytvoria drobné cibuľky (sadzačka), ktoré po vysadení v druhom roku vytvoria veľké sukňovité cibule a na tretí rok kvetné stvoly. Cibuľa je veľmi bohatá na vitamín C. Môže sa konzumovať za surova (napr. v šalátoch) alebo rôzne tepelne upravená. Má baktericídne a fungicídne účinky, preto sa využíva i v liečiteľstve (proti reumatizmu, kolikám, prechladnutiu ap.). V poverových predstavách ľudí bola prostriedkom na ochranu proti démonickým bytostiam.

Druh cibuľa zimná (Allium fistulosum) pochádzajúci zo Sibíri a strednej a západnej Číny je trvalka so zvončekovitými žltastobielymi okvetnými lístkami a s drobnou sukňovitou cibuľou. Dobre znáša zimu, pestuje sa najmä pre stvol a vňať.

cibuľa

cibuľa, bulbus — skrátená zhrubnutá spodná časť stonky obalená zhrubnutými dužinatými šupinovitými listami, v ktorých sú uložené zásobné látky. Slúži na vegetatívne rozmnožovanie rastlín. Podľa dĺžky života sa rozoznávajú jednoročné alebo trváce cibule, podľa zloženia jednoduché (plné) alebo zložené (málošupinaté, mnohošupinaté, polosukňovité, sukňovité, škridlicovito šupinaté) cibule, môžu sa rozlišovať aj podľa farby povrchových šupín alebo podľa tvaru.

Cibule niektorých druhov sa vďaka svojej špecificky štipľavej chuti, ktorú spôsobujú silice a fytoncídy, využívajú ako zelenina alebo ako pochutina, resp. korenina.

cibuľová zelenina

cibuľová zelenina — skupina rastlín patriacich do čeľade ľaliovité pestovaná pre jednoduché alebo zložené cibule, prípadne pre dužinaté nadzemné orgány.

K cibuľovej zelenine sa zaraďujú napr. cibuľa kuchynská (cesnak cibuľový), pór záhradný, pažítka, cesnak a iné druhy, ktoré sa vyznačujú výraznou vôňou a chuťou. Používajú sa v čerstvom stave, a najmä pri kuchynskej úprave jedál; cibuľa a cesnak aj v ľudovom liečiteľstve. V čerstvom stave obsahujú veľké množstvo silíc, fytoncídov a vitamínov.

cibuľoviny

cibuľoviny — viaceré rastlinné druhy, ktoré pretrvávajú nepriaznivé obdobie cibuľou. Zastúpené prevažne jednoklíčnolistovými rastlinami z čeľade ľaliovité, amarylkovité, áronovité a iné.

ciciak

ciciak — prasiatko vyživované materským mliekom v období od narodenia po odstav.

Ciel, Igor

Ciel, Igor, 13. 4. 1931 Rožňava – 4. 7. 2010 Bratislava — slovenský divadelný a televízny režisér, scenárista a pedagóg. R. 1955 absolvoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave, 1956 – 60 režisér Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene, 1960 – 66 Krajového divadla (dnes Divadlo A. Bagara) v Nitre. Vo Zvolene režíroval o. i. hry Fiescovo sprisahanie (1956), Dom Bernardy Alby (1957), Romeo a Júlia (1958), v Nitre o. i. hry Nepriatelia (1961), Vec Makropulos (1963), Pohľad z mosta (1965). Od 1966 pracoval v Čs. televízii (dnes Rozhlas a televízia Slovenska) v Bratislave. Od 1975 vedúci Katedry filmových a televíznych odborov Divadelnej fakulty, 1989 profesor. Od 1990 vedúci Katedry filmovej réžie na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave, 1998 – 2003 vyučoval aj na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V televíznej tvorbe sa venoval adaptáciám slovenskej a svetovej literatúry: románov (P. Jilemnický: Zuniaci krok, 1965; A. Dumas: Parížski mohykáni, 1972; A. Chudoba: Syn človeka, 1982), divadelných hier (A. Casona: Sedem výkrikov na mori, 1970; J. Barč-Ivan: Dvaja, 1971; V. Hugo: Ruy Blas, 1980), poviedok (J. Papp: Podivné okolnosti, 1982) a i. Bol jedným z profilových tvorcov pôvodnej televíznej tvorby 60. a 80. rokov 20. stor.: Zhasnuté slnko (1967), Kolotoč (1968), Traja z 9. poschodia (1969), seriál Vivat Beňovský (1975), Počúvajme slnko (1977), Predohra v mol (1983), Snopy z piesku (1985), Modrá katedrála (1989) a i. V ďalších rokoch vytvoril kratšie televízne inscenácie Júlia (1990), Pokus (1992), Medzihra (1995), Večerná chvíľa neskorej jesene (1996) a i.

cieľový jazyk

cieľový jazykinform. jazyk, v ktorom je zapísaný výsledný text prekladu. Pri preklade programov spravidla ide o jazyk nižšej úrovne vzhľadom na počítač, t. j. o jazyk bližší strojovému jazyku.

cievovka

cievovka, choroidea — zadná časť strednej vaskulárnej vrstvy oka pozostávajúca z veľkého množstva krvných ciev, ktoré sú uložené podľa hrúbky v troch vrstvách. Hlavnou funkciou cievovky je vyživovať vonkajšiu časť sietnice (tyčinky a čapíky), kde prebieha fotochemický proces videnia. V cievovke sú aj tmavé pigmentové bunky melanínu, ktoré jej dávajú charakteristickú tmavú farbu.

Cimabue

Cimabue [či-], vlastným menom Cenni (Bencivienne) di Pepo, okolo 1240 Florencia – pred 14. 7. 1302 Pisa — taliansky maliar a mozaikár. Maľoval fresky, oltárne obrazy a závesné krucifixy, vytváral aj mozaiky. Nezachovalo sa ani jedno ním signované dielo (väčšina diel mu je pripísaná).

Jeho najvýznamnejším dielom sú fresky v Bazilike sv. Františka z Assisi v Assisi. Freskové cykly vo svätyni a v transepte horného kostola sa zachovali v zlom stave. Vznikli pravdepodobne v období 1277 – 80 (podľa iných názorov 1288 – 92), keď bol Cimabue jedným z hlavných pápežských umelcov (spolu s P. Cavallinim). Fresky vo svätyni zobrazujú výjavy zo života Panny Márie (kompozície, ktoré sa týmto spôsobom zachovali, prevzal Duccio di Buoninsegna v retábule Maestà, ktoré namaľoval 1311 pre dóm v Siene; je pravdepodobné, že Duccio di Buoninsegna s Cimabuem okolo 1280 spolupracoval). Fresky v transepte predstavujú portréty evanjelistov so zobrazeniami krajín (Ázia, Judea, Grécko, Itália), apokalypsu, ukrižovanie a výjavy zo života apoštolov. Okrem iného sa tam na obraze sv. Marka nachádza zobrazenie Ríma. V dolnom kostole namaľoval fresku Panna Mária s Ježiškom a sv. Františkom (premaľovaná v 15. a 19. stor.). V týchto dielach štýlovo vyšiel zo súdobého byzantského dvorského umenia obdobia palaiologovskej renesancie (charakteristické je obnovou neskoroantických maliarskych techník), ktoré preniesol do gotickej architektúry francúzskeho pôvodu, nadviazal aj na umenie N. Pisana (napr. frontálna perspektíva) a rímske antické umenie. Invenčne v nich uplatnil aj iluzionistické motívy (→ iluzionizmus), ktoré boli často kopírované v umení 14. stor. (napr. plasticky do priestoru vystupujúca rímsa). V rokoch 1301 – 02 je jeho pôsobenie doložené v Pise, kde v apside katedrály vytvoril mozaiku sv. Jána. Koncom 13. stor. sa pravdepodobne podieľal aj na mozaikách v baptistériu vo Florencii.

K jeho najvýznamnejším zachovaným tabuľovým maľbám (oltárne obrazy a krucifixy) patrí monumentálny Krucifix z kostola Santa Croce vo Florencii (okolo 1285; telo Ježiša Krista je skonštruované na základe antických princípov schémy tzv. homo quadratus, ktorý definoval Vitruvius) a Tróniaca Madona s dieťaťom (Maestà), ktorú namaľoval pre kostol Santa Trinita vo Florencii okolo 1260 – 80 (dnes Galleria degli Uffizi). Jeho Krucifix v kostole Santa Croce sa stal kánonickým typom krucifixu, bol často napodobňovaný v Toskánsku počas 14. stor.

V jeho tvorbe sa prejavilo a spojilo viacero vplyvov. Prevláda v nej znalosť byzantského umenia palaiologovskej renesancie. Od väčšiny súdobých maliarov ho však odlišuje záujem o zachytenie priestoru (vplyv tvorby N. Pisana) a perspektívy, snaha o realistické zachytenie postáv, charakteristické je i štúdium antických rímskych spôsobov stvárnenia drapérie. Významným spôsobom ovplyvnil Duccia di Buoninsegnu aj Giotta (podľa legendy, ktorú zaznamenal L. Ghiberti, bol jeho žiakom) i súdobé maliarstvo vo Florencii, v Toskánsku a pravdepodobne aj v Ríme.

cimbal

cimbal [gr. > lat.] — doskový strunový hudobný nástroj s chromatickým ladením. Struny napnuté v lichobežníkovej skrini sa rozozvučiavajú údermi dvoch paličiek, niekedy aj prstovým brnkaním. Cimbal sa pôvodne dostal do Európy z perzsko-arabského kultúrneho sveta približne v 12. stor. Jeho vývinovým predchodcom bolo stredoveké psaltérium, podobný mu je nemecký hackbrett. Na Slovensku známy od 17. stor. Dnešný cimbal profesionálnej výroby má 35 – 39 strunových sústav, na ktorom možno v chromatickom postupe od veľkého C po trojčiarkové g zahrať 50 – 56 tónov; máva aj pedálové tlmiace zariadenie. Má mäkký zvuk, pre hru sú charakteristické rýchle sledy rozložených akordov. Využíva sa najmä vo folklórnej hudbe a je neodmysliteľnou súčasťou rómskych kapiel.

cink

cink [nem.] — kónický nátrubkový dychový hudobný nástroj z dreva alebo zo slonoviny, s hmatovými dierkami, rovného (priamy, biely cink) alebo mierne ohnutého tvaru (krivý, čierny cink) s bohatým polohovým členením. Používal sa od stredoveku do 18. stor.

Cínovec

Cínovec — časť mesta Dubí v Česku v Úsťanskom kraji v okrese Teplice na hranici s Nemeckom, horská osada v Krušných horách severne od hlavného hrebeňa 835 m n. m.; 125 obyvateľov (2012).

V stredoveku súčasť Saska, názov odvodený od cínu (ťažba od 14. stor.), neskôr v okolí objavené aj striebro, v 19. stor. volfrám. R. 1847 štatút mesta (získaný vďaka právnemu postaveniu nemeckých baníkov), postupne nastal úpadok sídla; prudký pokles počtu obyvateľov (z 1 479 na súčasných 125) sčasti aj v dôsledku odsunu nemeckého obyvateľstva; v 20. stor. stratil Cínovec štatút mesta, 1980 pripojený k mestu Dubí.

Cestný hraničný priechod medzi Českom a Nemeckom; letné a zimné rekreačné stredisko.

cirkumdukcia

cirkumdukcia [lat.] — krúživý pohyb v kĺbe (napr. dolnej končatiny).

cirkumstant

cirkumstant [lat.], fr. circonstance — v štruktúrnej syntaxi L. Tesnièra a neskôr aj v iných koncepciách okolnosť deja nezávislá od slovesa. Stojí v protiklade k aktantu, ktorý je riadený slovesom. Cirkumstant sa zvyčajne vyjadruje adverbiom alebo predložkovým substantívom.

čiarka

čiarka — interpunkčné znamienko, ktoré má vo významovej a gramatickej stavbe vety, resp. textu, vyčleňovaciu, pripájaciu a odčleňovaciu funkciu. V rámci vyčleňovacej funkcie sa v slovenčine čiarkami vyčleňujú častice, oslovenia, citoslovcia, vsuvky, voľné vetné členy a i., v podraďovacom súvetí vedľajšia veta z hlavnej. Pripájacia funkcia čiarky sa uplatňuje pri viacnásobných vetných členoch, rovnocenných hlavných a rovnocenných vedľajších vetách. V priraďovacom bezspojkovom súvetí čiarka odčleňuje vytýčený vetný člen, osamostatnený vetný člen a i.

činný rod

činný rod, aktívum — jeden zo slovesných rodov vyjadrujúci činnosť; opak: trpný rod.