Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 24 z celkového počtu 24 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

chodidlo

chodidlo, stupaj — distálna časť dolnej končatiny (od členka smerom dolu), → noha.

chochlačka

chochlačka, Corydalis — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď makovité, podčeľaď zemedymovité. Majú podzemnú hľuzu, z ktorej vyrastajú nepárnoperovito zložené listy, a biele, žlté, ružové alebo modrofialové kvety usporiadané v strapcovitých súkvetiach, plod tobolka. Patrí sem okolo 300 druhov vyskytujúcich sa najmä v miernom pásme severnej pologule, z nich 5 rastie na Slovensku, napr. na jar v listnatých lesoch chochlačka dutá (Corydalis cava) s dutou hľuzou a chochlačka plná (Corydalis solida) s menšou plnou hľuzou. Na skalkách sa pestuje napr. chochlačka žltá (Corydalis lutea) pochádzajúca z južnej Európy.

chochlačka

chochlačka, Aythya — rod z triedy vtáky (Aves), čeľaď kačicovité. Stredne veľké potápavé kačice s výrazným pohlavným dimorfizmom (samce sú prevažne biele, sivé, hnedé a čierne s nápadne sfarbeným krkom a hlavou, samice zvyčajne hnedé), ktoré obývajú najmä jazerá a močiare severnej pologule; severské druhy sú sťahovavé. Živia sa rastlinnou potravou nazbieranou potápaním. Patrí sem 12 druhov, z ktorých tri hniezdia aj na Slovensku: chochlačka sivá (Aythya ferina), chochlačka vrkočatá (Aythya fuligula) a chochlačka bielooká (Aythya nyroca).

cholecystektómia

cholecystektómia [gr.] — chirurgické odstránenie žlčníka (klasicky rezom napr. pozdĺž pravého rebrového oblúka alebo laparoskopicky) najčastejšie pre prítomnosť kameňov (cholecystolitiáza) a zápalu (cholecystitída).

cholecystografia

cholecystografia [gr.] — röntgenologická vyšetrovacia metóda na zobrazenie žlčníka pomocou kontrastnej látky podanej cez ústa. V súčasnosti sa častejšie využíva ultrasonografické vyšetrenie žlčníka.

cholecystolitiáza

cholecystolitiáza [gr.] — prítomnosť žlčových kameňov v žlčníku. Niekedy ostáva bez príznakov, inokedy vedie k zápalu (cholecystitíde) alebo k bolestivému záchvatu (biliárnej kolike).

cholecystopatia

cholecystopatia [gr.] — všeobecné označenie ochorení žlčníka.

choleréza

choleréza [gr.] — zvýšené vylučovanie žlče pečeňovými bunkami napr. po podaní liekov stimulujúcich pečeň k zvýšenému vylučovaniu žlče (choleretík).

cholestáza

cholestáza [gr.] — porucha sekrécie a transportu žlče v pečeni, resp. porucha v odtoku žlče intra- a extrahepatálnymi žlčovodmi. Môže byť vyvolaná mechanickou obštrukciou žlčovodov (napr. kameňom alebo nádorom) alebo funkčnou poruchou pečene (napr. pri cirhóze, infekčných, liekovo-toxických alebo geneticky podmienených ochoreniach pečene). Klinicky sa prejavuje žltým sfarbením kože a slizníc (→ žltačka).

cholesteatóm

cholesteatóm [gr.] — nádorovitý útvar (cysta) guľového tvaru vytvorený z tukových kvapôčok, kryštálikov mastných kyselín, cholesterolu a zrohovatených šupín dlaždicového epitelu. Vyskytuje sa vo vonkajšom zvukovode a v strednom uchu. Svojím rastom spôsobuje tlakovú atrofiu až nekrózu v priľahlých tkanivách. Prejavuje sa zápalom, perforáciou bubienka s výtokom a nedoslýchavosťou. Zvyčajne býva následkom chronického zápalu stredného ucha. Liečba: chirurgická.

chordektómia

chordektómia [gr.] — odstránenie, vyrezanie hlasivkového väzu.

chordotómia

chordotómia [gr.] — čiastočné preťatie nervovej dráhy vedúcej z miechy do mozgu. Využíva sa pri liečbe neutíšiteľných bolestí.

chorvátska kolonizácia

chorvátska kolonizácia — v slovenskej historiografii zaužívané, ale nepresné označenie usídľovania sa Chorvátov na území Slovenska v 16. stor. (→ chorvátska národnostná menšina na Slovensku).

Chosróes

Chosróes

1. → Chosrou I. Dádgar;

2. → Chosrou II. Parvíz.

chrastavec

chrastavec, Knautia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď štetkovité. Byliny s jednoduchými až perovito zloženými protistojnými listami a s drobnými štvorpočetnými žltými, ružovými alebo modrými kvetmi usporiadanými v hlávkach, plod nažka. Patrí sem okolo 50 druhov vyskytujúcich sa najmä v miernom pásme severnej pologule, na Slovensku rastú napr. lúčne druhy chrastavec roľný (Knautia arvensis) s modrofialovými kvetmi, chrastavec Kitaibelov (Knautia kitaibelii) s krémovožltými kvetmi, na okrajoch lesov chrastavec lesný (Knautia maxima) s ružovými kvetmi a na vápencových stepiach a v reliktných borinách západokarpatský endemit chrastavec slovenský (Knautia slovaca) s ružovými až červenofialovými kvetmi.

chripot

chripot — príznak prechodnej alebo trvalej poruchy hlasu pri niektorých, najmä krčných chorobách spôsobený nepravidelným kmitaním (chvením) hlasiviek pri nerovnosti ich okrajov, zmene ich elastickosti a neúplnom uzávere štrbiny medzi nimi. Ako klasický príklad sa uvádza postihnutie hlasiviek pri chrípke alebo hrtana pri záškrte (difterický krup).

chromatofóbia

chromatofóbia [gr.] — chorobný strach z určitej farby.

chromoplasty

chromoplasty [gr.] — jeden z druhov rastlinných plastidov. Neobsahujú chlorofyl, produkujú žlté, oranžové alebo červené farbivá karotenoidy. Majú okrúhly, oválny alebo diskový tvar ohraničený dvojitou membránou, obsahujú vnútorné membrány a vezikuly.

chromoproteíny

chromoproteíny [gr.] — zložené proteíny, ktoré okrem proteínovej zložky obsahujú vo svojej molekule aj farebnú zložku (prostetickú skupinu). Patria sem ceruloplazmín, cytochrómy, flavoproteíny, hemocyanín, hemoglobín, chlorofyl, myoglobín a i.

chronický

chronický [gr.] — zdĺhavý, dlhotrvajúci, napr. chronické ochorenie (→ choroba); chronická bolesť ap. Opak: akútny.

chronologický vek

chronologický vek, kalendárny vek — kvantitatívne vyjadrenie veku v jednotkách času od narodenia jedinca až po jeho smrť. Chronologický vek nemusí byť zhodný s biologickým vekom najmä v detstve. Nespoľahlivá charakteristika celkovej úrovne telesnej a duševnej vyspelosti jedinca.

chrotta

chrotta [keltské jazyky], aj crwth, crowth, crowd, rotta — starobylý sláčikový strunový nástroj z Walesu, kde sa používal od stredoveku do začiatku 19. stor. Má asi 60 cm dlhý podlhovastý korpus so zaoblenými hranami. Jeho spodný diel pozostáva z takmer kvadratickej (obdĺžnikovej) rezonančnej skrine, ktorej vrchná a spodná doska sú spojené bočnými lubmi, vrchný diel (s 2 otvormi) tvoria dve ramená na konci spojené priečnym ramenom, v ktorom sú zasadené ladiace kolíky. V strede medzi ramenami je krk (vyrobený z rovnakého dreva ako korpus) s hmatníkom. Chrotta má šesť strún pripevnených k strunníku, vedených cez plochú kobylku k ladiacim kolíkom, z nich štyri (melodické) ponad hmatník cez sedielko na jeho konci a dve (bourdonové) mimo hmatníka. Pri hre sa prsty ľavej ruky prestrčili cez jeden otvor medzi bočným ramenom nástroja a krkom, palec cez druhý otvor. Na struny vedené mimo hmatníka sa brnkalo ľavým palcom (fauxbourdonový sprievod), na ostatných strunách sa hralo sláčikom. Presnejšie údaje o ladení sa nezachovali.

chryzantéma

chryzantéma [gr.], Chrysanthemum — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Trváce byliny vyskytujúce sa najmä na severnej pologuli. Majú jednoduché až perovito strihané listy a úbory zložené z päťpočetných jazykovitých, v strede rúrkovitých kvetov, pre ktoré sa pestujú v početných odrodách vzniknutých krížením medzi jednotlivými druhmi (napr. drobnokveté, pompónovité a lúčovité chryzantémy), plod nažka. Patrí sem okolo 20 druhov, napr. bielo-žltá alebo ružovo-žltá chryzantéma pieninská (synonymá napríklad Dendranthema zawadskii, Chrysanthemum zawadskii, Chrysanthemum sibiricum a Tanacetum gmelinii), ktorá sa na Slovensku vyskytuje iba v Pieninách.