Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 101 – 108 z celkového počtu 108 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

chrupka

chrupka, Blasia — rod pečeňoviek, čeľaď Blasiaceae. Patrí sem napr. druh chrupka drobná (Blasia pusilla), machorast s lupeňovitou stielkou, v ktorej sú prítomné kolónie siníc rodu Nostoc, viditeľné ako početné tmavé bodky na lalokoch. Rozmnožuje sa vegetatívne gemami; rastie na svahoch lesných ciest.

Chrysalidocarpus

Chrysalidocarpus [-kar-; gr.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď arekovité. Vždyzelené trsovité palmy pochádzajúce z Madagaskaru a priľahlých ostrovov. Majú nepárnoperovito zložené, oblúkovito ohnuté listy a kvety s tromi okvetnými lupienkami usporiadané v metlinách, plod kôstkovica. Patrí sem okolo 20 druhov, napr. na mráz citlivý do 9 m vysoký Chrysalidocarpus lutescens (synonymá napríklad Dypsis lutescens a Areca flavescens), ktorý sa pestuje ako okrasná rastlina.

Chrysogonum

Chrysogonum [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Patrí sem jediný trváci plazivý do 25 m vysoký druh Chrysogonum virginianum pochádzajúci z východu USA. Má rozkonárenú stonku, jednoduché srdcovité až vajcovito podlhovasté listy a žlté kvety usporiadané v súkvetiach úbor, plod nažka; pestuje sa ako skalnička.

Chrysolepis chrysophylla

Chrysolepis chrysophylla [-fi-] — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bukovité. Do 30 m vysoký strom pochádzajúci zo západu USA, kde rastie na mokrých stanovištiach pozdĺž riek. Má širokú vajcovitú korunu, úzkokopijovité kožovité, okolo 10 cm dlhé listy s hrdzavými chĺpkami na rube, samčie kvety usporiadané v jahňadách a samičie vo zväzočkoch, plody (jedlé oriešky) sú umiestnené po 1 – 4 v ostnatej čiaške.

chryzantéma

chryzantéma [gr.], Chrysanthemum — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Trváce byliny vyskytujúce sa najmä na severnej pologuli. Majú jednoduché až perovito strihané listy a úbory zložené z päťpočetných jazykovitých, v strede rúrkovitých kvetov, pre ktoré sa pestujú v početných odrodách vzniknutých krížením medzi jednotlivými druhmi (napr. drobnokveté, pompónovité a lúčovité chryzantémy), plod nažka. Patrí sem okolo 20 druhov, napr. bielo-žltá alebo ružovo-žltá chryzantéma pieninská (synonymá napríklad Dendranthema zawadskii, Chrysanthemum zawadskii, Chrysanthemum sibiricum a Tanacetum gmelinii), ktorá sa na Slovensku vyskytuje iba v Pieninách.

chryzomonády

chryzomonády [gr.], Chrysomonadales — rad z oddelenia rôznobičíkaté riasy (Heterokontophyta), trieda žltohnedé riasy. Mikroskopické organizmy s 1 alebo 2 bičíkmi; chloroplasty obsahujú chlofyl a, chlorofyl c, a najmä fukoxantín dodávajúci im charakteristické zlatohnedé sfarbenie. Žijú jednotlivo alebo v kolóniách. Môžu meniť tvar (nemajú bunkovú stenu – sú nahé, napr. druh Ochromonas species) alebo je ich protoplast v schránke (napr. druh Dinobryon species). Rozmnožujú sa pohlavne (izogamiou). Vyskytujú sa najmä ako planktón v chladných a čistých vodách, menej v mezotrofných vodách.

Chrzanów

Chrzanów [chšanuv] — mesto v južnom Poľsku v Malopoľskom vojvodstve; 37-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky (výroba stavebných strojov a lokomotív), banský (ťažba rúd olova a zinku), potravinársky. Cestný uzol.

Vzniklo koncom 12. stor., v 14. stor. dostalo mestské práva.

Stavebné pamiatky: Kostol sv. Mikuláša (koniec 13. – začiatok 14. stor., baroková kaplnka z 1641, loď 1914), Kostol sv. Jána Krstiteľa (pôvodne gotický zo 14. stor., 1843 prestavaný), Kostol pozdvihnutia Sv. kríža (1. polovica 16. stor. – 1576), zámok (pôvodne z konca 14. stor., prestavaný v 19. stor., dnes múzeum), Urbańczykov dom z konca 19. stor. a i.

Chtelnica

Chtelnica — obec v okrese Piešťany v Trnavskom kraji v severozápadnej časti Trnavskej pahorkatiny na úpätí Malých Karpát, 204 m n. m.; 2 562 obyvateľov (2018).

Písomne doložená 1216 ako Wyteluche, Wytelnicze, 1258 Uitunche, 1278 Wythenche, 1332 Vicensia, 1379 Zenthwyd, 1390 Witenche, 1392 Alsowitenche, 1394 Vitencya, Kisvitencye, 1436 Vitencia, 1773 Vittencz, Chtelnitz, Chtelnicza, 1786 Wittenz, Chtelnicze, Telnitz, 1808 Vitténcz, Telnitz, Chtělnice, 1863 – 1913 Vittenc, 1920 Chtelnica.

Pôvodne bola kráľovským majetkom, 1394 ju Žigmund Luxemburský daroval Štiborovi I. zo Štiboríc, 1423 získala mestské výsady, Matej I. Korvín jej udelil jarmočné právo. Bola sídlom panstva Dobrá Voda. V 17. stor. ju vlastnili Erdődiovci, od 1855 Pálfiovci. V 16. stor. sa tam usadili habáni a chorvátski kolonisti, rozvinuli sa remeslá; v 16. – 18. stor. tam existovalo niekoľko cechov (krajčíri, tkáči, hrnčiari a i.). R. 1828 tam bola založená nemocnica, ktorá bola 1834 presťahovaná do Nitry.

Archeologické nálezy: sídlisko lengyelskej kultúry, hrob z 9. – 10. stor., opevnenie z 13. stor., nálezy z neskorého stredoveku.

Stavebné pamiatky: rokokovo-klasicistický rímskokatolícky Kostol Najsv. Trojice (1794 – 1801, na mieste kaplnky zo 16. stor. a menšieho barokového kostola zo 17. – začiatku 18. stor.), pôvodne gotický rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa (14. – 15. stor., barokovo upravený v 18. stor., veža z 19. stor.), baroková Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie (1737), baroková Kaplnka Sv. kríža (začiatok 18. stor.), baroková Kaplnka sv. Rocha (koniec 17. stor.), socha sv. Floriána (1756), socha sv. Jána Nepomuckého (1758), dva klasicistické kamenné kríže (1775, 1778), mariánsky stĺp (1711), súsošie kalvárie pri Kostole Najsv. Trojice (posledná tretina 18. stor. – 1800), kaštieľ (pôvodne renesančný z konca 16. stor., prestavaný v 17. stor., upravovaný v 2. polovici 18. stor., pri kaštieli rozsiahly anglický park pôvodne so sochami a s jazierkom), baroková kúria (okolo 1777), budova rímskokatolíckej fary (začiatok 19. stor.).

V katastri obce sa nachádza vodná nádrž s rekreačnými objektmi.