Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 62 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

chobot

chobot — predĺžený pohyblivý prevažne dýchací a hmatový orgán živočíchov nachádzajúci sa zvyčajne v prednej (tvárovej) časti hlavy. Pri niektorých bezstavovcoch je predĺženým ústnym orgánom (napr. pri polypovcoch, chobotnatkách, obrúčkavcoch, motoliciach, pijaviciach a pri niektorom hmyze), pri cicavcoch (napr. pri slonoch a tapíroch) vznikol zrastením nosa a horného pysku do svalnatého orgánu, ktorý slúži aj na uchopenie potravy, na jej transport či na nasávanie a vystrekovanie vody.

chobôtikovky

chobôtikovky, Colobognatha, chobôtikovce — rad z kmeňa článkonožce (Arthropoda), trieda mnohonôžky (Diplopoda). Majú ploché, zvyčajne hrdzavé alebo žlté telo s malou trojuholníkovou hlavou so silnejšími tykadlami a zakrpatenými ústnymi orgánmi. V prípade nebezpečenstva vypúšťajú z obranných žliaz zapáchajúcu tekutinu. Samčeky majú kopulačné orgány na siedmom a ôsmom článku, samičky kladú vajíčka do zeme. Patrí sem napr. 5 – 17 mm dlhý druh chobôtikovec ryšavý (Polyzonium germanicum), ktorý má telo zložené z 30 – 35 článkov a vyskytuje sa v horských lesoch strednej a východnej Európy.

chobotnáče

chobotnáče, Proboscidea — rad z triedy cicavce (Mammalia), ktorý sa vyvinul z prakopytníkov. Od eocénu prekonali bohatý evolučný vývoj, vytvorilo sa množstvo vývojových línií najmä v miocéne a pliocéne; takmer všetky (napr. mastodonty a mamuty) sú už dnes vyhynuté. Majú dlhý svalnatý chobot, ktorý vznikol zrastením predĺženého nosa a horného pysku, hrubú, takmer lysú kožu, stĺpovité končatiny s piatimi prstami s kopýtkami (našľapujú na elastický zrohovatený vankúš), mohutnú čiastočne pneumatizovanú lebku, nápadne veľké uši a zvláštny chrup s nápadne predĺženými rezákmi (klami) a s veľkými lamelovitými stoličkami, ktoré im po opotrebovaní až päťkrát znova narastú. Nemajú kľúčne kosti. Sú to bylinožravce, žijú prevažne v stádach. Patrí sem čeľaď slonovité s dvoma druhmi, slonom africkým (Loxodonta africana) a slonom indickým (Elephas maximus).

chobotníčky

chobotníčky, Echiura — podtrieda z triedy mnohoštetinavce, kmeň obrúčkavce (Annelida); vývojová vetva prvoústovce. Ich pretiahnuté vakovité telo nie je druhotne článkované; v prednej časti majú dlhý nezatiahnuteľný chobot (proboscis), ktorý je zvyčajne dlhší ako samotné telo (napr. 145 cm pri 40 cm dlhom druhu Ikeda taenoides). V piesku a bahne na morskom dne (až do hĺbky 10-tis. metrov) vytvárajú rúrky v tvare písmena U, v ktorých sa pohybujú a zabezpečujú výmenu vody na dýchanie. Živia sa drobnými organizmami, ktoré si k ústnemu otvoru priháňajú brvami chobota. Niektoré druhy sú nápadne pohlavne rozdielne, najmä veľkosťou a zafarbením. Patrí sem 135 druhov zaradených do dvoch radov: Echiurida a Bonelliida.

chodidlo

chodidlo, stupaj — distálna časť dolnej končatiny (od členka smerom dolu), → noha.

chochlačka

chochlačka, Corydalis — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď makovité, podčeľaď zemedymovité. Majú podzemnú hľuzu, z ktorej vyrastajú nepárnoperovito zložené listy, a biele, žlté, ružové alebo modrofialové kvety usporiadané v strapcovitých súkvetiach, plod tobolka. Patrí sem okolo 300 druhov vyskytujúcich sa najmä v miernom pásme severnej pologule, z nich 5 rastie na Slovensku, napr. na jar v listnatých lesoch chochlačka dutá (Corydalis cava) s dutou hľuzou a chochlačka plná (Corydalis solida) s menšou plnou hľuzou. Na skalkách sa pestuje napr. chochlačka žltá (Corydalis lutea) pochádzajúca z južnej Európy.

chochlačka

chochlačka, Aythya — rod z triedy vtáky (Aves), čeľaď kačicovité. Stredne veľké potápavé kačice s výrazným pohlavným dimorfizmom (samce sú prevažne biele, sivé, hnedé a čierne s nápadne sfarbeným krkom a hlavou, samice zvyčajne hnedé), ktoré obývajú najmä jazerá a močiare severnej pologule; severské druhy sú sťahovavé. Živia sa rastlinnou potravou nazbieranou potápaním. Patrí sem 12 druhov, z ktorých tri hniezdia aj na Slovensku: chochlačka sivá (Aythya ferina), chochlačka vrkočatá (Aythya fuligula) a chochlačka bielooká (Aythya nyroca).

chochlatka

chochlatka, Cephalophus — rod dutorohých prežúvavcov z čeľade turovité, podčeľaď Cephalopinae. Samotárske druhy žijúce skryté v krovinatom a lesnom prostredí strednej a južnej Afriky. Má malé až stredne veľké telo s klenutým chrbtom, dlhšími zadnými nohami, podlhovastou hlavou s tupým pyskom, chocholom s dlhšou srsťou na čele (podľa toho názov) a s krátkymi rohmi smerujúcimi šikmo za hlavu pri obidvoch pohlaviach. Patrí sem 15 druhov, napr. chochlatka pásavá (Cephalophus zebra) a chochlatka žltochrbtá (Cephalophus sylvicultor).

chocholík

chocholík, corymbus — strapcovité súkvetie, ktorého dolné bočné konáre sú predĺžené, takže všetky kvety sú približne v jednej rovine, napr. pri jabloni (Malus).

cholecystektómia

cholecystektómia [gr.] — chirurgické odstránenie žlčníka (klasicky rezom napr. pozdĺž pravého rebrového oblúka alebo laparoskopicky) najčastejšie pre prítomnosť kameňov (cholecystolitiáza) a zápalu (cholecystitída).

cholecystografia

cholecystografia [gr.] — röntgenologická vyšetrovacia metóda na zobrazenie žlčníka pomocou kontrastnej látky podanej cez ústa. V súčasnosti sa častejšie využíva ultrasonografické vyšetrenie žlčníka.

cholecystolitiáza

cholecystolitiáza [gr.] — prítomnosť žlčových kameňov v žlčníku. Niekedy ostáva bez príznakov, inokedy vedie k zápalu (cholecystitíde) alebo k bolestivému záchvatu (biliárnej kolike).

cholecystopatia

cholecystopatia [gr.] — všeobecné označenie ochorení žlčníka.

choleréza

choleréza [gr.] — zvýšené vylučovanie žlče pečeňovými bunkami napr. po podaní liekov stimulujúcich pečeň k zvýšenému vylučovaniu žlče (choleretík).

cholestáza

cholestáza [gr.] — porucha sekrécie a transportu žlče v pečeni, resp. porucha v odtoku žlče intra- a extrahepatálnymi žlčovodmi. Môže byť vyvolaná mechanickou obštrukciou žlčovodov (napr. kameňom alebo nádorom) alebo funkčnou poruchou pečene (napr. pri cirhóze, infekčných, liekovo-toxických alebo geneticky podmienených ochoreniach pečene). Klinicky sa prejavuje žltým sfarbením kože a slizníc (→ žltačka).

cholesteatóm

cholesteatóm [gr.] — nádorovitý útvar (cysta) guľového tvaru vytvorený z tukových kvapôčok, kryštálikov mastných kyselín, cholesterolu a zrohovatených šupín dlaždicového epitelu. Vyskytuje sa vo vonkajšom zvukovode a v strednom uchu. Svojím rastom spôsobuje tlakovú atrofiu až nekrózu v priľahlých tkanivách. Prejavuje sa zápalom, perforáciou bubienka s výtokom a nedoslýchavosťou. Zvyčajne býva následkom chronického zápalu stredného ucha. Liečba: chirurgická.

Choma, Pavel

Choma, Pavel, 18. 5. 1950 Žilina — slovenský grafický dizajnér a výtvarný pedagóg.

Absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave na oddelení úžitkovej grafiky u profesora J. Chovana. Patrí k silnej strednej generácii slovenských úžitkových grafikov 70. a 80. rokov 20. stor. Venuje sa plagátovej a knižnej tvorbe, výstavnému dizajnu, voľnej tvorbe a spojeniu grafického dizajnu s architektúrou. Od 1992 vedie štúdio Ateliér Choma v Žiline. Od 1996 pôsobí na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, 2007 – 16 vedúci Katedry vizuálnej komunikácie. Nositeľ viacerých ocenení, napr. ceny v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska (1998, 2000, 2008), ocenenia za tvorbu v architektúre a výstavnom dizajne (1996 – 2009), CE.SA.R. za expozíciu pre Múzeum mincí a medailí v Kremnici spolu s Dušanom Voštenákom (2005), Zvláštna cena ministra kultúry (2013).

chondrióm

chondrióm [gr.] — starší názov pre súbor mitochondrií v bunke.

chondriozóm

chondriozóm [gr.] — starší názov mitochondrie.

Chondrus

Chondrus [gr.] — rod červených rias. Makroskopické tmavohnedé, fialové až tmavočervené vidlicovito rozkonárené stielky, ktoré sa vyskytujú na skalách v prílivovej zóne morských pobreží severného Atlantického oceána. Patrí sem napr. druh Chondrus crispus (→ írsky mach).

chordáty

chordáty [gr.], Chordata — evolučne najvyšší kmeň živočíšnej ríše, do ktorého patria mnohobunkové dvojstranne súmerné živočíchy s druhotnou telovou dutinou (→ celóm) segmentovanou na rôzne útvary a orgány; ich telo tvoria tri zárodočné epitely (ektoderma, endoderma, mezoderma). Chordáty patria do vývojovej vetvy druhoústovce, vyvinuli sa v morskom prostredí, evolučne napredovali prechodom do sladkovodného a neskôr do suchozemského prostredia.

Predná časť tráviacej rúry (hltan) je perforovaná žiabrovými štrbinami, ktoré sa pri vodných druhoch zachovávajú po celý život, pri suchozemských zarastajú počas embryonálneho vývinu (→ embryo). Chordáty majú vnútornú kostru, ktorej základom je chrbtová struna (chorda dorsalis). Tráviaca rúra ústi na brušnej strane v zadnej časti tela pred chvostovou časťou, srdce na brušnej strane tela pod tráviacou rúrou pumpuje krv smerom k hlavovej časti. Patria sem tri podkmene: plášťovce (Urochordata), kopijovce (Cephalochordata) a stavovce (Vertebrata).

chordektómia

chordektómia [gr.] — odstránenie, vyrezanie hlasivkového väzu.

chordotómia

chordotómia [gr.] — čiastočné preťatie nervovej dráhy vedúcej z miechy do mozgu. Využíva sa pri liečbe neutíšiteľných bolestí.

choroby drevín

choroby drevín — odchýlky od normálneho zdravotného stavu drevín; poruchy normálnych fyziologických funkcií a normálnej stavby drevín. Vyvolávajú ich vírusy, baktérie a huby, ktoré sú schopné prekonať obranné mechanizmy drevín a využiť obsah ich buniek ako živný substrát.

Vírusové choroby drevín sa najčastejšie prejavujú redukciou normálneho rastu drevín a zmenami vonkajšieho vzhľadu listov, napr. mozaikovitosťou (→ mozaika), kučeravosťou alebo odfarbením listov. Postihované sú najmä nízke lesy (výmladkové lesy vzniknuté z pňových alebo z koreňových výmladkov) a topoľové a agátové porasty.

Bakteriálne choroby drevín vyvolávajú fytopatogénne baktérie, ktoré poškodzujú dreviny najmä vylučovaním jedovatých látok (toxínov) alebo enzýmov. Patria k nim napr. nekróza kôry (odumieranie kôry), nádorovitosť, miazgotok listnáčov alebo vytekanie živice pri ihličnanoch.

Pri hubových chorobách drevín dochádza k zmenám fyzikálnych a chemických vlastností dreva. Huby napádajú lesné dreviny najčastejšie v miestach poranenia vzniknutého pri ťažbe, po obhryze a olúpaní lesnou zverou či po oslabení lesného porastu abiotickými alebo biotickými činiteľmi. Osobitné postavenie majú huby rozkladajúce drevnú hmotu (→ hniloba), niektoré rozkladajú iba celulózu, iné aj lignín, prípadne zafarbujú drevo (modranie dreva pri borovici). Postihujú staré porasty, porasty s veľkými zvyškami po ťažbe, poranené stromy, lesné škôlky a neprirodzené lesy (kultúry). Lesné škôlky často napáda sypavka borovicová (Lophodermium pinastri), ktorá spôsobuje ochorenie asimilačných orgánov. Rozvíjajúce sa podhubie spôsobuje v ihliciach zmenu ich farby a následne odumretie a opadávanie (napr. padanie semenáčikov). V neprirodzených lesoch a lesných porastoch spôsobujú najväčšie škody koreňovka vrstevnatá (Heterobasidion annosum) a podpňovka obyčajná (Armillaria mellea), ktoré vyvolávajú najmä ochorenia koreňovej sústavy a bazálnej časti kmeňov, čím narúšajú mechanickú stabilitu stromov a porastov. Podpňovka obyčajná spôsobuje bielu hnilobu, koreňovka vrstevnatá červenú hnilobu infikovaného dreva. Všeobecným prejavom ochorenia je zníženie prírastku, znehodnotenie dreva a oslabenie stability stromov proti vetru, snehu ap. K závažným chorobám drevín patria tracheomykózy, ktoré sa prejavujú viditeľnými poškodeniami na asimilačných orgánoch, neskôr poškodením konárov a kmeňa. Choroby drevín znižujú kvalitu a kvantitu drevín. Včasnou a dôkladnou ochranou (napr. postrekom) možno znížiť škody alebo im predísť.

chorológia

chorológia [gr.] — veda o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na zemskom povrchu; → fytogeografia, → zoogeografia.

choroš

choroš — starší názov rodu trúdnik; → trúdnikotvaré.

chorošovité

chorošovité — starší názov čeľade húb, v súčasnom systéme trúdnikovité; → trúdnikotvaré.

chorvátska kolonizácia

chorvátska kolonizácia — v slovenskej historiografii zaužívané, ale nepresné označenie usídľovania sa Chorvátov na území Slovenska v 16. stor. (→ chorvátska národnostná menšina na Slovensku).

Chosróes

Chosróes

1. → Chosrou I. Dádgar;

2. → Chosrou II. Parvíz.

Chovanec, Dušan

Chovanec, Dušan, 1. 12. 1929 Turzovka, okres Čadca – 7. 4. 2017 Zvolen — slovenský drevársky odborník. R. 1953 – 58 pôsobil v Lesoprojekte Zvolen, 1959 – 62 vo Výskumnom ústave pri Lesníckej fakulte Vysokej školy lesníckej a drevárskej (dnes TU) a 1963 – 97 na Drevárskej fakulte TU vo Zvolene; 1989 profesor. Zaoberal sa najmä štruktúrou a chybami dreva, spolupracoval pri tvorbe noriem súvisiacich s drevnou surovinou listnatého dreva, napr. navrhol objektívnejšie kritériá posúdenia kvality dreva listnatých drevín a jeho efektívnejšieho využitia v drevárskom a celulózovo-papiernickom priemysle. Autor a spoluautor viacerých odborných správ, učebných textov, monografií, vedeckých článkov a vysokoškolskej učebnice Štruktúra a vlastnosti dreva (dve vydania, 1993 a 1997). R. 1990 mu bol Úradom pre objavy a vynálezy v Prahe uznaný objav Blanitá upchávka na rebríčkovej perforácii ciev brezy.

chrapkáč poľný

chrapkáč poľný, Crex crex, chriašteľ poľný — druh z triedy vtáky (Aves), čeľaď chriašteľovité. Stredne veľký (s dĺžkou tela 22 – 30 cm a hmotnosťou 145 – 165 g) sťahovavý vták s hnedým vrchom tela s čiernymi škvrnami. Samce majú sivomodrý krk, v období hniezdenia vydávajú charakteristický zvuk – dvojfázové chrapkanie znejúce ako krex-krex (podľa neho je druh nazvaný). Hniezdi na zemi. Vyskytuje sa na vlhkých lúkach a obilných poliach mierneho pásma Európy a Ázie; na Slovensku v súčasnosti hniezdi 1400 – 1700 párov.

chrastavec

chrastavec, Knautia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď štetkovité. Byliny s jednoduchými až perovito zloženými protistojnými listami a s drobnými štvorpočetnými žltými, ružovými alebo modrými kvetmi usporiadanými v hlávkach, plod nažka. Patrí sem okolo 50 druhov vyskytujúcich sa najmä v miernom pásme severnej pologule, na Slovensku rastú napr. lúčne druhy chrastavec roľný (Knautia arvensis) s modrofialovými kvetmi, chrastavec Kitaibelov (Knautia kitaibelii) s krémovožltými kvetmi, na okrajoch lesov chrastavec lesný (Knautia maxima) s ružovými kvetmi a na vápencových stepiach a v reliktných borinách západokarpatský endemit chrastavec slovenský (Knautia slovaca) s ružovými až červenofialovými kvetmi.

chrastavitosť

chrastavitosť — choroba rastlín (napr. jabloní, hrušiek, čerešní a broskýň) spôsobená rôznymi druhmi aktinomycét a húb, najmä však rodom chrastavník z čeľade chrastavníkovité. Chrastavitosť sa prejavuje popraskaním a deformáciou povrchu plodov (sú jedlé, ale strácajú estetickú hodnotu), hľúz, buliev alebo kôry alebo vytvorením farebných škvŕn na konárikoch či listoch. Základom ochrany pred chrastavitosťou je prevencia, najmä jesenné odhrabávanie lístia, čím sa zamedzí šírenie výtrusov (askospór), a odstraňovanie napadnutých listov a plodov. V prípade veľkého poškodenia úrody je vhodné použiť počas chladnejšieho vlhšieho obdobia fungicídy.

chrastavka

chrastavka, Coniophora — rod z kmeňa bazídiové huby (Basidiomycota), trieda Basidiomycetes, čeľaď chrastavkovité. Patrí sem napr. druh chrastavka pivničná (Coniophora puteana) s bielymi, neskôr špinavožltými tenkými povlakmi rozliatych plodníc s priemerom 4 – 20 cm a s nepravidelne zvrásneným bradavičnatým povrchom; najmä vo vlhkých stavbách zapríčiňuje hnilobu dreva.

chrastavkovité

chrastavkovité, Coniophoraceae — čeľaď z kmeňa bazídiové huby (Basidiomycota), trieda Basidiomycetes, rad hríbotvaré. Patria sem saprotrofické huby rastúce na dreve, na ktorom plodnice vytvárajú rozliate povlaky s vatovitým okrajom a s hladkou riasenou, ryhovanou alebo ostnatou výtrusorodou vrstvou v strede; podlhovasté hrubostenné žltohnedé výtrusy majú klíčny otvor. Niektoré druhy znehodnocujú drevo, napr. drevokaz slzivý.

chrastavníkovité

chrastavníkovité, Venturiaceae — čeľaď z kmeňa vreckaté huby (Ascomycota). Patria sem viaceré parazitické druhy spôsobujúce chrastavitosť, napr. chrastavník jabloňový (Venturia inaequalis) a chrastavník hruškový (Venturia pirina). Majú guľovité, na jeseň sa vytvárajúce peritéciá nakopené v strómach alebo na ich povrchu. Nepohlavné štádiá chrastavníkovitých sú pigmentované konídiofory, ktoré sa na jar a v lete počas vlhkého chladnejšieho počasia tvoria v povrchových pletivách napadnutých rastlín a rozširujú infekciu.

chrbát

chrbát

1. anat. lat. dorsum — zadná (dorzálna) časť trupu stavovcov, u človeka zadná časť hrudníka. Chrbát je vymedzený zadnou plochou hrudníka, zhora tvorí hranicu chrbta krk (šija), zdola dolný okraj rebier. Termín chrbát sa používa aj na označenie prednej, resp. vrchnej (hornej) časti niektorých častí tela, napr. chrbát nohy, chrbát ruky, chrbát jazyka;

2. geomorfol. pretiahnutá širšia vrcholová časť vyvýšeniny vyznačujúca sa relatívne menším sklonom v porovnaní so strmšími bočnými svahmi. Má rovnakú polohu ako hrebeň, od ktorého sa líši najmä väčšou šírkou a celkove zaobleným tvarom. Chrbty prechádzajúce osou pohoria sa nazývajú hlavné chrbty, chrbty vybiehajúce smerom k okrajom pohoria bočné chrbty. Často sa za chrbát pokladá celá pretiahnutá vyvýšenina vrátane bočných svahov. Chrbty sú utvárané rôznymi exogénnymi a endogénnymi činiteľmi. Exogénnymi činiteľmi vznikajú najčastejšie chrbty medzi dvojicou zahlbujúcich sa vodných tokov alebo úvalín, ak sú zahlbovanie a svahová modelácia veľmi intenzívne, chrbát sa môže zmeniť na hrebeň. Príkladom chrbta utváraného endogénnymi činiteľmi je napr. oceánsky chrbát. Pohoria s prevahou chrbtov vo vrcholových partiách sa nazývajú chrbtové pohoria;

3. vrchná alebo zadná časť predmetov, napr. knižný chrbát

chrbtová struna

chrbtová struna, chorda dorsalis — primárna os tela, ktorá sa ako náznak pevnej vnútornej opory vyskytuje pri nižších živočíchoch (→ chordáty). Má podobu elastického povrazca (struny), vzniká z endodermy dorzálnej strany tráviacej rúry a prebieha na chrbtovej strane tela v pozdĺžnej osi. Pri plášťovcoch je iba v chvostovej časti tela, väčšina rodov ju v dospelosti pri metamorfóze stráca. Chrbtová struna je pri vyšších živočíchoch (→ stavovce) vývojovým predchodcom chrbtice.

chrbtový

chrbtový — týkajúci sa chrbta; anat., bot. dorzálny.

chriapačovité

chriapačovité, Helvellaceae — čeľaď z kmeňa vreckaté huby (Ascomycota), trieda Pezizomycetes, rad čiaškotvaré (Pezizales). Majú plodnice rôznych tvarov, zvyčajne však stopkaté apotéciá, a vrecká s viečkom; žijú v ektomykoríze na zemi v rôznych biotopoch. Patrí sem 9 rodov, napr. chriapač (Helvella) s druhmi chriapač kučeravý (Helvella crispa) s nápadne pokrúteným bledým apotéciom a s hlbokými pozdĺžnymi ryhami na stopke a chriapač pružný (Helvella elastica) s miskovitým hladkým apotéciom a so zrnitou neryhovanou stopkou.

chriašteľ

chriašteľ

1. súhrnný názov viacerých rodov vtákov z čeľade chriašteľovité;

2. chriašteľ poľný → chrapkáč poľný.

chripot

chripot — príznak prechodnej alebo trvalej poruchy hlasu pri niektorých, najmä krčných chorobách spôsobený nepravidelným kmitaním (chvením) hlasiviek pri nerovnosti ich okrajov, zmene ich elastickosti a neúplnom uzávere štrbiny medzi nimi. Ako klasický príklad sa uvádza postihnutie hlasiviek pri chrípke alebo hrtana pri záškrte (difterický krup).

chrobáky

chrobáky, Coleoptera — druhovo najbohatší rad z triedy hmyz (Insecta), podtrieda krídlovce (Pterygota), pododdelenie Holometabola. Najstaršie známe fosílie chrobákov sú zo spodného permu (asi pred 285 miliónmi rokov). Chrobáky majú mäkké bruško (abdomen) široko spojené s hruďou (thorax), zvyčajne 11-článkové tykadlá, hryzavé ústne ústroje, ktoré môžu byť modifikované alebo redukované, a predný pár krídel premenený na pevné chitínové krovky (elytrae), ktoré kryjú a chránia druhý pár krídel; krovky môžu byť redukované alebo inak modifikované.

Chrobáky sú zvyčajne fytofágne (→ fytofág), niektoré však dravé, fungivorné, saprofágne alebo parazitické. Vyskytujú sa v rôznych (od tropických až po arktické) oblastiach a prostrediach (od vodných po púšťové), čomu sú prispôsobené kompaktným a dobre chráneným telom a mnohými morfologickými, etologickými a fyziologickými adaptáciami. Patrí sem okolo 370-tis. druhov taxonomicky začlenených do štyroch podradov (Archostemata, Adephaga, Mixophaga, Polyphaga) a 219 čeľadí; najmenšie druhy (s dĺžkou tela okolo 0,3 mm) patria do čeľade pierkavčekovité (Ptiliidae), najväčšie (12 – 18 cm) do čeľade skarabeusovité (Scarabaeidae). Chrobáky sú častými škodcami najmä poľnohospodárskych a lesných kultúr.

chromatofóbia

chromatofóbia [gr.] — chorobný strach z určitej farby.

chromatofor

chromatofor [gr.] —

1. bot. → plastid;

2. zool. živočíšna pigmentová bunka obsahujúca farbivo, ktoré chráni organizmus pred škodlivými účinkami svetla, najmä ultrafialových lúčov.

Chromista

Chromista [gr.] — veľmi heterogénna ríša zahŕňajúca niektoré jednobunkové organizmy (napr. kryptomonády) a niektoré mnohobunkové organizmy (napr. hnedé riasy); z evolučného hľadiska sú za pôvodnejšie druhy tejto ríše považované fotoautotrofné organizmy ( → fototrof). Ich plastidy vznikli sekundárnou endosymbiózou (obsahujú štyri membrány a chlorofyly a a c).

chromonéma

chromonéma [gr.] — tenké achromatické a nešpiralizované chromatínové vlákno tvoriace základ chromozómu; najmenšia stavebná jednotka chromozómu, ktorá je pozorovateľná svetelným mikroskopom.