Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 51 – 100 z celkového počtu 109 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

chorológia

chorológia [gr.] — veda o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na zemskom povrchu; → fytogeografia, → zoogeografia.

choroš

choroš — starší názov rodu trúdnik; → trúdnikotvaré.

chorošovité

chorošovité — starší názov čeľade húb, v súčasnom systéme trúdnikovité; → trúdnikotvaré.

chorvátska kolonizácia

chorvátska kolonizácia — v slovenskej historiografii zaužívané, ale nepresné označenie usídľovania sa Chorvátov na území Slovenska v 16. stor. (→ chorvátska národnostná menšina na Slovensku).

Chorváty

Chorváty, Tornahorváti — obec v okrese Košice-okolie v Košickom kraji v západnom výbežku Bodvianskej pahorkatiny na nive Bodvy pri jej výtoku do Maďarska, 192 m n. m.; 101 obyvateľov, 32,7 % slovenskej, 67,3 % maďarskej národnosti (2019).

Písomne doložená 1247 ako Huruati, 1773 Horváti, Horváthi, Horwaczik, 1786 Horwathi, Horwacschik, 1808 Horváthi, Horvátčík, 1863 – 1902 Horváti, 1907 – 13 Tornahorváti, 1920 Horvátík, Horváty, 1927 – 38 Horváty, Horváti, 1938 – 45 Tornahorváti, 1945 – 48 Horváty, Horváti, 1948 – 64, 1964 – 91 spolu s obcami Hosťovce a Turnianska Nová Ves zlúčené do obce Nová Bodva, 1991 Chorváty.

Patrila panstvu Turňa, neskôr rodu Horváty. R. 1938 – 45 bola pripojená k Maďarsku.

Stavebné pamiatky: gréckokatolícky Chrám nanebovstúpenia presv. Bohorodičky (1765), prícestná kaplnka (2. polovica 20. stor.).

Chorzów

Chorzów [chožuv, poľ. chožuf] — mesto v južnom Poľsku v Sliezskom vojvodstve severozápadne od Katovíc (súčasť katovickej aglomerácie) na rieke Rawa; 109-tis. obyvateľov (2017). Priemysel banský (ťažba čierneho uhlia od 1791, od 90. rokov 20. stor. postupné zatváranie baní), hutnícky (spracovanie železných aj neželezných kovov, od 2005 v útlme), koksárenský, chemický, strojársky, energetický (tepelná elektráreň). Súčasť Hornosliezskej priemyselnej oblasti.

Vzniklo pravdepodobne v 12. stor., prvýkrát písomne doložené 1257, od 1864 mesto. R. 1934 boli k Chorzówu pripojené susedné obce Królewska Huta (nemecky Königshütte, centrum ťažby uhlia vybudované 1797, od 1868 mesto) a Nowe Hajduki a 1939 aj Wielkie Hajduki (obidve prvýkrát písomne doložené 1627 ako Hejduk, v 18. stor. sú uvádzané ako dve obce Ober Heiduk a Neider Heiduk). Každá obec má vlastnú históriu, v ktorej sa miešajú poľské a nemecké vplyvy. Hospodársky rozvoj v 15. stor., od 16. stor. ťažba olova, rudy a železa, od konca 18. stor. uhlia, 1799 postavená huta.

Stavebné pamiatky: drevený Kostol sv. Vavrinca (16. stor., prenesený z dediny Knurów), neogotický Kostol sv. Barbory (1859), neorenesančná radnica (1874), neogotická budova pošty (1892), historizujúca obytná a verejná architektúra (19. stor.).

Univerzita, Sliezsky štadión (najväčší štadión v Poľsku), zoologická záhrada, planetárium a observatórium (jedno z najväčších a najstarších v Poľsku, založené 1955), skanzen tradičnej ľudovej sliezskej architektúry (Hornosliezsky etnografický park), divadlo, múzeum, galéria.

Chosróes

Chosróes

1. → Chosrou I. Dádgar;

2. → Chosrou II. Parvíz.

Chotča

Chotča — obec v okrese Stropkov v Prešovskom kraji vo východnej časti Ondavskej vrchoviny v doline potoka Chotčianka, 220 m n. m.; 628 obyvateľov (2018). Vo východnej časti chotára sa nachádza sírny prameň.

Písomne doložená 1379 ako Huchina, 1408 Hathchow, Hotcho, 1411 Hathchov, Hotcho, 1430 Hothcza, 1773 Hocsa, Hocza, 1786 Hocscha, 1808 Hócsa, Hoča, Huča, 1863 – 1913 Hocsa, 1920 Hoča, 1927 Chotča.

Do 1379 patrila panstvu Stročín, od 1408 panstvu Stropkov. R. 1408 – 67 bola vo vlastníctve Peréniovcov, nakrátko sa stala kráľovským majetkom. R. 1492 – 96 bola sídlom farnosti, je tam doložený kostol. R. 1568 ju získali Petéovci, 1767 Keglevičovci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a remeslami (tkáčstvo, kolesárstvo, kováčstvo a i.).

Stavebné pamiatky: klasicistická rímskokatolícka prícestná kaplnka (1. polovica 19. stor.), rímskokatolícky Kostol najsvätejšieho srdca Ježišovho (1910), gréckokatolícky Chrám sv. Petra a Pavla (1968 – 69, vysvätený 1990).

Chotěboř

Chotěboř — mesto v Česku v kraji Vysočina v okrese Havlíčkův Brod v Hornosázavskej pahorkatine na rieke Doubrava; 9,3 tis. obyvateľov (2018). Priemysel strojársky, elektrotechnický, odevný, nábytkársky, stavebných materiálov.

Prvýkrát písomne doložené 1265, od 1278 mesto, od 1331 kráľovské mesto.

Stavebné pamiatky: ranobarokový zámok (1701 – 02, 1865 – 70 neorenesančne upravený, pri zámku rozsiahly historický park), renesančná radnica (1600, barokovo upravená, 1863 klasicisticky prestavaná), Kostol sv. Jakuba st. (pôvodne románsky z 12. – 13. stor., prestavaný v 14. – 15. stor., 1893 – 95 čiastočne zbúraný a znovupostavený v neogotickom štýle), cintorínska Kaplnka povýšenia Sv. kríža (1863), mariánsky stĺp (1700). Mestské múzeum (1885).

Chotín

Chotín, Hetény — obec v okrese Komárno v Nitrianskom kraji na nive Žitavy na rozhraní Podunajskej roviny a Hronskej pahorkatiny, 109 m n. m.; 1 377 obyvateľov, 13,3 % slovenskej, 85,2 % maďarskej národnosti (2019).

Písomne doložená 1138 ako Vten, 1223, 1268 Heten, 1272, 1339 Hetyn, 1409, 1414 Heten, 1773 Hetény, 1786 Heteny, 1808, 1863 – 1913 Hetény, 1920 – 38 Hetín, Hetény, 1938 – 45 Hetény, 1945 – 48 Hetín, Hetény, 1948 Chotín.

Vznikla na slovanskom osídlení. Patrila hradu Komárno a panstvu Bana (dnes obec v Komárňansko-ostrihomskej župe, Maďarsko), Ostrihomskému arcibiskupstvu, od 1223 komárňanskému arcidiakonovi, v polovici 16. stor. takmer spustla, v 18. stor. dosídlená z Považia a Gemera. R. 1938 – 45 patrila Maďarsku.

Významná archeologická lokalita, osídlenie jej dnešného intravilánu zaznamenané najneskôr od eneolitu (badenská kultúra), v katastri sa nachádza mnoho archeologických lokalít; žiarové pohrebiská severopanónskej, velatickej a podolskej kultúry, birituálne pohrebisko a sídlisko z neskorej halštatskej doby (vekerzugská kultúra), keltské kostrové pohrebiská, žiarové hroby a sídlisko z laténskej doby, sídlisko a nálezy mincí z rímskej doby, kostrové pohrebiská z 10. stor., sídliská z 11. – 13. stor. a neskorého stredoveku, stredoveké kruhovité opevnenie a románsky kostol z 11. – 13. stor.

Stavebné pamiatky: tolerančný kostol reformovanej cirkvi (barokovo-klasicistický, 1792, prestavaný 1857 – 62, neskôr upravovaný), galéria Lilla (založená 1992, národopisná expozícia Chotína), viaceré pomníky a pamätné tabule.

V katastri sa nachádza prírodná rezervácia Chotínske piesky (vyhlásená 1953, rozloha 7,02 ha) zriadená na ochranu psamofilných a xerotermných spoločenstiev a druhov rastlín i živočíchov. Vinohradníctvo.

Chovanec, Dušan

Chovanec, Dušan, 1. 12. 1929 Turzovka, okres Čadca – 7. 4. 2017 Zvolen — slovenský drevársky odborník. R. 1953 – 58 pôsobil v Lesoprojekte Zvolen, 1959 – 62 vo Výskumnom ústave pri Lesníckej fakulte Vysokej školy lesníckej a drevárskej (dnes TU) a 1963 – 97 na Drevárskej fakulte TU vo Zvolene; 1989 profesor. Zaoberal sa najmä štruktúrou a chybami dreva, spolupracoval pri tvorbe noriem súvisiacich s drevnou surovinou listnatého dreva, napr. navrhol objektívnejšie kritériá posúdenia kvality dreva listnatých drevín a jeho efektívnejšieho využitia v drevárskom a celulózovo-papiernickom priemysle. Autor a spoluautor viacerých odborných správ, učebných textov, monografií, vedeckých článkov a vysokoškolskej učebnice Štruktúra a vlastnosti dreva (dve vydania, 1993 a 1997). R. 1990 mu bol Úradom pre objavy a vynálezy v Prahe uznaný objav Blanitá upchávka na rebríčkovej perforácii ciev brezy.

Chrabrany

Chrabrany — obec v okrese Topoľčany v Nitrianskom kraji v strednej časti Nitrianskej pahorkatiny na ľavostrannej nive a terase rieky Nitra, 170 m n. m.; 757 obyvateľov (2018).

Písomne doložená 1291 ako Hrabor, 1312 Harabur, 1413 Hrabor, 1773, 1786 Chrabor, 1808 Chrabor, Chrabrany, 1863 – 82 Chrabor, 1888 – 1907 Chrábor, 1913 Nyitragaráb, 1920 Chrabrany, Chrablany, 1927 – 76 Chrabrany, 1976 – 90 súčasť obce Topoľčany, 1990 Chrabrany.

V 14. stor. patrila Ludanickovcom a neskôr Erdődiovcom.

Archeologické nálezisko: pohrebisko lužickej kultúry.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Anny (pôvodne baroková kaplnka z 1718, viackrát prestavaná v 20. stor., 1993 – 94 rozšírená na kostol), prícestná kaplnka (20. stor.).

Chrámec

Chrámec, Harmac — obec v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji na styku Rimavskej kotliny a severovýchodného výbežku Cerovej vrchoviny, 167 m n. m.; 472 obyvateľov, 13,8 % slovenskej, 63,4 % maďarskej národnosti (2019).

Písomne doložená 1246 ako Hajamuch, 1294 Harmach, Harnach, 1299 Harmuch, 1320 Harmach, 1332 ecclesia de Armuch, 1348, 1441 Harmath, 1773, 1786, 1808 Harmacz, 1863 – 1913 Harmac, 1920 Hrmavec, 1927 – 48 Harmac, 1948 Chrámec.

V jej chotári boli hrady Pohanský, Birin a Michal. Od konca 12. stor. patrila rodu Huntovcov-Poznanovcov, od 15. stor. viacerým rodinám. R. 1938 – 45 pripojená k Maďarsku.

Archeologické nálezy: sídlisko kultúry s lineárnou keramikou, pohrebisko pilinskej kultúry a nálezy z neskorého stredoveku.

Stavebné pamiatky: reformovaný kostol (pôvodne gotický z 1. polovice 14. stor., 1802 klasicisticky prestavaný), rímskokatolícka Kaplnka sv. Anny (2. polovica 20. stor.).

chrapkáč poľný

chrapkáč poľný, Crex crex, chriašteľ poľný — druh z triedy vtáky (Aves), čeľaď chriašteľovité. Stredne veľký (s dĺžkou tela 22 – 30 cm a hmotnosťou 145 – 165 g) sťahovavý vták s hnedým vrchom tela s čiernymi škvrnami. Samce majú sivomodrý krk, v období hniezdenia vydávajú charakteristický zvuk – dvojfázové chrapkanie znejúce ako krex-krex (podľa neho je druh nazvaný). Hniezdi na zemi. Vyskytuje sa na vlhkých lúkach a obilných poliach mierneho pásma Európy a Ázie; na Slovensku v súčasnosti hniezdi 1400 – 1700 párov.

Chrappa, Vincent

Chrappa, Vincent, 6. 2. 1933 Svätý Jur, okres Pezinok – 9. 6. 1999 Bratislava — slovenský poľnohospodársky odborník. R. 1962 – 78 pôsobil vo Výskumnom ústave chovu a šľachtenia hydiny v Ivanke pri Dunaji, od 1978 v Ústave fyziológie hospodárskych zvierat SAV, 1990 – 98 v Ústave biochémie a genetiky živočíchov SAV v Ivanke pri Dunaji; 1992 DrSc. Zaoberal sa reštrikčnými metódami výživy hydiny a netradičnými a alternatívnymi zdrojmi krmív hydiny. Spoluautor 2 československých patentov na skrmovanie repkového semena (kŕmna zmes pre najmladšie monogastrické zvieratá, kŕmna zmes pre monogastrické zvieratá). Autor a spoluautor 67 článkov publikovaných v domácich a zahraničných časopisoch.

Chrast

Chrast — mesto v Česku v Pardubickom kraji v okrese Chrudim vo Svitavskej pahorkatine; 3,1 tis. obyvateľov (2018). Strojársky priemysel.

Založené v 2. polovici 13. stor. kláštorom benediktínov v Podlažiciach (dnes miestna časť mesta Chrast), prvýkrát písomne doložené 1318, od 1853 mesto.

Stavebné pamiatky: baroková radnica (1709), barokový Kostol Najsv. Trojice (1710 – 17, na mieste staršieho, pravdepodobne G. Santini), budova dekanátu (pôvodne 1664, novostavba z 1712 – 22), cintorínsky Kostol sv. Martina v miestnej časti Chrašice (pôvodne pravdepodobne románsky, barokovo prestavaný), Kostol sv. Markéty (1696 – 1721, na mieste bývalého kláštora), barokový zámok (pôvodne renesančná tvrdza z 1577, 1605 rozšírená na zámok, 1709 pristavané východné krídlo, 1721 – 31 a 1742 prestavaný, v 2. polovici 18. stor. založená zámocká záhrada a park), dnes sídlo Mestského múzea (založené 1893), meštianske domy na námestí (koniec 18. – 1. polovica 19. stor.).

chrasta

chrasta

1. crusta — zaschnutý výlučok vznikajúci na koži v dôsledku jej chorobných, resp. traumatických zmien. Zaschnutím séra z kožnej erózie vzniká chrasta jantárovej farby, zaschnutím krvi chrasta hnedočervenej až hnedej farby a zaschnutím hnisu chrasta medovožltej až žltozelenej farby podľa pôvodcu infekcie. Chrasta môže vzniknúť aj zo zmesi uvedených výlučkov. Opakovaná tvorba výlučku vedie k tvorbe vrstevnatých chrást, pod ktorými môže pretrvávať infekcia;

2. sladké chrasty → impetigo.

Chrastava

Chrastava — mesto v Česku v Libereckom kraji v okrese Liberec v Žitavskej panve na Lužickej Nise; 6,2 tis. obyvateľov (2018). V minulosti tradičné stredisko textilného a strojárskeho priemyslu, v súčasnosti strojársky priemysel (vzduchotechnika).

Vzniklo pravdepodobne v polovici 13. stor., prvýkrát písomne doložené 1352 ako Craczauia. R. 1427 ho obsadili husiti a medzi 1430 – 31 predstavovalo východisko spanilých jázd do oblasti Lužice. R. 1432 bolo zničené vojskami 6 lužických miest (Kamenz, Löbau, Bautzen, Zittau, Görlitz, Lubań), počas tridsaťročnej vojny dvakrát vyplienené. Od 1757 mesto. V 15. – 16. stor. ťažba striebra, medi, cínu, olova a i., od 1815 rozvoj textilného priemyslu.

Stavebné pamiatky: neogotický Kostol sv. Vavrinca (pôvodne gotický postavený v 14. stor., opevnený po 1429, 1866 – 68 úplne prestavaný), baroková socha Panny Márie (1732), hrazdený rodný dom maliara J. von Führicha (1802), secesný most cez rieku, radnica (19. stor.), budova neorenesančnej školy (1880), neskoroklasicistický hotel (1842) a i.

Mestské múzeum (1996), Múzeum hasičskej techniky (1997).

chrastavec

chrastavec, Knautia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď štetkovité. Byliny s jednoduchými až perovito zloženými protistojnými listami a s drobnými štvorpočetnými žltými, ružovými alebo modrými kvetmi usporiadanými v hlávkach, plod nažka. Patrí sem okolo 50 druhov vyskytujúcich sa najmä v miernom pásme severnej pologule, na Slovensku rastú napr. lúčne druhy chrastavec roľný (Knautia arvensis) s modrofialovými kvetmi, chrastavec Kitaibelov (Knautia kitaibelii) s krémovožltými kvetmi, na okrajoch lesov chrastavec lesný (Knautia maxima) s ružovými kvetmi a na vápencových stepiach a v reliktných borinách západokarpatský endemit chrastavec slovenský (Knautia slovaca) s ružovými až červenofialovými kvetmi.

chrastavitosť

chrastavitosť — choroba rastlín (napr. jabloní, hrušiek, čerešní a broskýň) spôsobená rôznymi druhmi aktinomycét a húb, najmä však rodom chrastavník z čeľade chrastavníkovité. Chrastavitosť sa prejavuje popraskaním a deformáciou povrchu plodov (sú jedlé, ale strácajú estetickú hodnotu), hľúz, buliev alebo kôry alebo vytvorením farebných škvŕn na konárikoch či listoch. Základom ochrany pred chrastavitosťou je prevencia, najmä jesenné odhrabávanie lístia, čím sa zamedzí šírenie výtrusov (askospór), a odstraňovanie napadnutých listov a plodov. V prípade veľkého poškodenia úrody je vhodné použiť počas chladnejšieho vlhšieho obdobia fungicídy.

chrastavka

chrastavka, Coniophora — rod z kmeňa bazídiové huby (Basidiomycota), trieda Basidiomycetes, čeľaď chrastavkovité. Patrí sem napr. druh chrastavka pivničná (Coniophora puteana) s bielymi, neskôr špinavožltými tenkými povlakmi rozliatych plodníc s priemerom 4 – 20 cm a s nepravidelne zvrásneným bradavičnatým povrchom; najmä vo vlhkých stavbách zapríčiňuje hnilobu dreva.

chrastavkovité

chrastavkovité, Coniophoraceae — čeľaď z kmeňa bazídiové huby (Basidiomycota), trieda Basidiomycetes, rad hríbotvaré. Patria sem saprotrofické huby rastúce na dreve, na ktorom plodnice vytvárajú rozliate povlaky s vatovitým okrajom a s hladkou riasenou, ryhovanou alebo ostnatou výtrusorodou vrstvou v strede; podlhovasté hrubostenné žltohnedé výtrusy majú klíčny otvor. Niektoré druhy znehodnocujú drevo, napr. drevokaz slzivý.

chrastavníkovité

chrastavníkovité, Venturiaceae — čeľaď z kmeňa vreckaté huby (Ascomycota). Patria sem viaceré parazitické druhy spôsobujúce chrastavitosť, napr. chrastavník jabloňový (Venturia inaequalis) a chrastavník hruškový (Venturia pirina). Majú guľovité, na jeseň sa vytvárajúce peritéciá nakopené v strómach alebo na ich povrchu. Nepohlavné štádiá chrastavníkovitých sú pigmentované konídiofory, ktoré sa na jar a v lete počas vlhkého chladnejšieho počasia tvoria v povrchových pletivách napadnutých rastlín a rozširujú infekciu.

Chrastince

Chrastince, Haraszti — obec v okrese Veľký Krtíš v Banskobystrickom kraji v južnej časti Ipeľskej kotliny, 150 m n. m.; 218 obyvateľov, 69,7 % slovenskej, 15,1 % maďarskej národnosti (2019).

Písomne doložená 1290 ako Harazti Gyormoth, 1323 Haraztigarmath, 1373 villa Harazgarmati, Harazthgarmati, 1386 Haraztosgyarmath, 1418 Harazth, 1454 Harazthy, 1486 Harazth, 1503 Harazthy, 1515 Haarzthy, 1523 Harasthi, 1773 Haraszti, Hrastynce, 1786 Haraszti, Hrasztince, 1808 Haraszti, Chrastínce, 1863 – 1907 Haraszti, 1903 Ipolyharaszti, 1920 Chrastínce, 1927 – 38 Chrastince, Haraszti, 1938 – 45 Ipolyharaszti, 1945 – 48 Chrastince, Haraszti, 1948 Chrastince.

V 18. stor. patrila Gürkiovcom, v 19. stor. Zičiovcom a Majténiovcom. R. 1938 – 45 bola pripojená k Maďarsku.

Chrasť nad Hornádom

Chrasť nad Hornádom — obec v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji v južnej časti Hornádskej kotliny na jej styku s Volovskými vrchmi na obidvoch brehoch Hornádu 14 km východne od Spišskej Novej Vsi, 420 m n. m.; 906 obyvateľov (2018).

Písomne doložená 1280 ako Horost, 1344 Harast, 1773 Haraszt, Hrost, Hrascze, 1786 Haraszt, Hroszt, Hrasce, 1808 Haraszt, Hrasť, Chrasť, 1863 – 1913 Haraszt, 1920 Chrasť, 1927 Chrasť nad Hornádom.

Archeologické nálezy: stredoveký cintorín; v katastri obce zaniknuté stredoveké dediny.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol Najsv. Trojice, ktorého jadro tvorí neskororománska stavba s pôvodne centrálnou štvorlistovou pôdorysnou dispozíciou so štyrmi apsidami priliehajúcimi k veži (pravdepodobne najneskôr z poslednej štvrtiny 13. stor.), 1646 rozšírený prístavbou lode, pričom bola odstránená západná apsida, 1694 a 1749 – 55 barokovo upravený, pod terajšou výmaľbou od J. Hanulu gotické nástenné maľby.

chrbát

chrbát

1. anat. lat. dorsum — zadná (dorzálna) časť trupu stavovcov, u človeka zadná časť hrudníka. Chrbát je vymedzený zadnou plochou hrudníka, zhora tvorí hranicu chrbta krk (šija), zdola dolný okraj rebier. Termín chrbát sa používa aj na označenie prednej, resp. vrchnej (hornej) časti niektorých častí tela, napr. chrbát nohy, chrbát ruky, chrbát jazyka;

2. geomorfol. pretiahnutá širšia vrcholová časť vyvýšeniny vyznačujúca sa relatívne menším sklonom v porovnaní so strmšími bočnými svahmi. Má rovnakú polohu ako hrebeň, od ktorého sa líši najmä väčšou šírkou a celkove zaobleným tvarom. Chrbty prechádzajúce osou pohoria sa nazývajú hlavné chrbty, chrbty vybiehajúce smerom k okrajom pohoria bočné chrbty. Často sa za chrbát pokladá celá pretiahnutá vyvýšenina vrátane bočných svahov. Chrbty sú utvárané rôznymi exogénnymi a endogénnymi činiteľmi. Exogénnymi činiteľmi vznikajú najčastejšie chrbty medzi dvojicou zahlbujúcich sa vodných tokov alebo úvalín, ak sú zahlbovanie a svahová modelácia veľmi intenzívne, chrbát sa môže zmeniť na hrebeň. Príkladom chrbta utváraného endogénnymi činiteľmi je napr. oceánsky chrbát. Pohoria s prevahou chrbtov vo vrcholových partiách sa nazývajú chrbtové pohoria;

3. vrchná alebo zadná časť predmetov, napr. knižný chrbát

chrbtová struna

chrbtová struna, chorda dorsalis — primárna os tela, ktorá sa ako náznak pevnej vnútornej opory vyskytuje pri nižších živočíchoch (→ chordáty). Má podobu elastického povrazca (struny), vzniká z endodermy dorzálnej strany tráviacej rúry a prebieha na chrbtovej strane tela v pozdĺžnej osi. Pri plášťovcoch je iba v chvostovej časti tela, väčšina rodov ju v dospelosti pri metamorfóze stráca. Chrbtová struna je pri vyšších živočíchoch (→ stavovce) vývojovým predchodcom chrbtice.

chrbtový

chrbtový — týkajúci sa chrbta; anat., bot. dorzálny.

Chrenovec-Brusno

Chrenovec-Brusno — obec v okrese Prievidza v Trenčianskom kraji vo východnej časti Hornonitrianskej kotliny na styku s pohorím Žiar, 365 m n. m.; 1 397 obyvateľov (2018).

Miestne časti: Brusno, Chrenovec. Vznikla 1960 spojením obcí Chrenovec (doložená 1245 ako Hornouc, 1260 Hernoch, 1355 Clerenon, 1430 Hernocz, 1773 Chrenovecz, 1786 Chrenowecz, 1808 Chrenócz, Chŕenowec, 1863 – 1907 Chrenóc, 1913 Nyitratormás, 1920 – 92 Chrenovec) a Brusno (doložená 1430 ako Brusna, 1773 Bruszno, 1786 Brusno, 1808 Bruszno, Brusno, 1863 – 1907 Brusznó, 1913 Nyitraborosznó, 1920 – 60 Brusno) do obce Chrenovec, od 1993 Chrenovec-Brusno.

R. 1976 – 90 bola súčasťou Chrenovca aj obec Lipník. Obce patrili Dobákovcom, od 1244 panstvu Bojnice. Chrenovec mal na začiatku 14. stor. samostatnú faru.

Archeologické nálezisko: pohrebisko lužickej kultúry.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Michala archanjela (pôvodne gotický z polovice 14. stor., 1947 rozšírený o moderné trojlodie s rovným stropom). V časti Brusno barokovo-klasicistický stĺp Immaculaty (1741), kaplnka Panny Márie (1896) a prícestná socha sv. Jána Nepomuckého (19. stor.).

chriapačovité

chriapačovité, Helvellaceae — čeľaď z kmeňa vreckaté huby (Ascomycota), trieda Pezizomycetes, rad čiaškotvaré (Pezizales). Majú plodnice rôznych tvarov, zvyčajne však stopkaté apotéciá, a vrecká s viečkom; žijú v ektomykoríze na zemi v rôznych biotopoch. Patrí sem 9 rodov, napr. chriapač (Helvella) s druhmi chriapač kučeravý (Helvella crispa) s nápadne pokrúteným bledým apotéciom a s hlbokými pozdĺžnymi ryhami na stopke a chriapač pružný (Helvella elastica) s miskovitým hladkým apotéciom a so zrnitou neryhovanou stopkou.

chriašteľ

chriašteľ

1. súhrnný názov viacerých rodov vtákov z čeľade chriašteľovité;

2. chriašteľ poľný → chrapkáč poľný.

chripot

chripot — príznak prechodnej alebo trvalej poruchy hlasu pri niektorých, najmä krčných chorobách spôsobený nepravidelným kmitaním (chvením) hlasiviek pri nerovnosti ich okrajov, zmene ich elastickosti a neúplnom uzávere štrbiny medzi nimi. Ako klasický príklad sa uvádza postihnutie hlasiviek pri chrípke alebo hrtana pri záškrte (difterický krup).

Christchurch

Christchurch [krajstčerč], maorijsky Ótautahi — prístavné mesto na Novom Zélande na východnom pobreží Južného ostrova v regióne Canterbury; 388-tis. obyvateľov (najväčšie mesto ostrova a druhé najväčšie mesto štátu, 2018). Priemysel strojársky (výroba dopravných prostriedkov), potravinársky (najmä konzervárenský), textilný (vlnársky, výroba kobercov), chemický (výroba priemyselných hnojív), obuvnícky, nábytkársky, elektrotechnický. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie obilia a chov oviec) s každoročnými poľnohospodárskymi trhmi. Tunelom spojené s mestom Lyttelton. Najväčší námorný prístav ostrova, medzinárodné letisko.

Založené 1848 (na mieste predošlého maorijského sídla) ako britská kolónia Johnom Robertom Godleym (*1814, †1861) pod záštitou Asociácie Canterbury a nazvané podľa Christ Church College na Oxfordskej univerzite, kde Godley študoval. R. 1850 – 51 osídlené vysťahovalcami z Írska, od 1862 mesto. Rozvoj v 2. polovici 20. stor. Významné stredisko vedy a kultúry: Canterburská univerzita (1873, The University of Canterbury), Lincolnova univerzita (Lincoln University, založená 1990, pôvodne poľnohospodárska akadémia Canterburskej univerzity 1878), prírodovedné Canterburské múzeum, viacero umeleckých galérií (Robert McDougall Art Gallery, Christchurch Art Gallery), botanické záhrady, planetárium, akvárium a i.

Stavebné pamiatky: neogotická anglikánska katedrála Christ Church Cathedral (2. polovica 19. stor. – začiatok 20. stor.), rímskokatolícka katedrála Christchurch Basilica v historizujúcom štýle (1901 – 05), neogotické Canterburské vládne budovy (Canterbury Provincial Government Buildings, 1858 – 65), radnica (1965 – 72).

Christos paschón

Christos paschón, Trpiaci Kristus, aj Kristovo utrpenie — po grécky napísaná dráma neznámeho autora pochádzajúca z 11. alebo z 12. stor., v ktorej je v 2 610 veršoch dialogickou dramatizáciou rozvinuté scénické predstavenie o ukrižovaní a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista podľa textov evanjelií: návšteva Kristovho hrobu troma ženami (Mk 16,1 – 8; Lk 24,1 – 9), príchod Petra a Jána k hrobu (J 20,3), stretnutie Márie Magdalény so zmŕtvychvstalým Ježišom (J 20,14).

chrobáky

chrobáky, Coleoptera — druhovo najbohatší rad z triedy hmyz (Insecta), podtrieda krídlovce (Pterygota), pododdelenie Holometabola. Najstaršie známe fosílie chrobákov sú zo spodného permu (asi pred 285 miliónmi rokov). Chrobáky majú mäkké bruško (abdomen) široko spojené s hruďou (thorax), zvyčajne 11-článkové tykadlá, hryzavé ústne ústroje, ktoré môžu byť modifikované alebo redukované, a predný pár krídel premenený na pevné chitínové krovky (elytrae), ktoré kryjú a chránia druhý pár krídel; krovky môžu byť redukované alebo inak modifikované.

Chrobáky sú zvyčajne fytofágne (→ fytofág), niektoré však dravé, fungivorné, saprofágne alebo parazitické. Vyskytujú sa v rôznych (od tropických až po arktické) oblastiach a prostrediach (od vodných po púšťové), čomu sú prispôsobené kompaktným a dobre chráneným telom a mnohými morfologickými, etologickými a fyziologickými adaptáciami. Patrí sem okolo 370-tis. druhov taxonomicky začlenených do štyroch podradov (Archostemata, Adephaga, Mixophaga, Polyphaga) a 219 čeľadí; najmenšie druhy (s dĺžkou tela okolo 0,3 mm) patria do čeľade pierkavčekovité (Ptiliidae), najväčšie (12 – 18 cm) do čeľade skarabeusovité (Scarabaeidae). Chrobáky sú častými škodcami najmä poľnohospodárskych a lesných kultúr.

chromatofóbia

chromatofóbia [gr.] — chorobný strach z určitej farby.

chromatofor

chromatofor [gr.] —

1. bot. → plastid;

2. zool. živočíšna pigmentová bunka obsahujúca farbivo, ktoré chráni organizmus pred škodlivými účinkami svetla, najmä ultrafialových lúčov.

Chromista

Chromista [gr.] — veľmi heterogénna ríša zahŕňajúca niektoré jednobunkové organizmy (napr. kryptomonády) a niektoré mnohobunkové organizmy (napr. hnedé riasy); z evolučného hľadiska sú za pôvodnejšie druhy tejto ríše považované fotoautotrofné organizmy ( → fototrof). Ich plastidy vznikli sekundárnou endosymbiózou (obsahujú štyri membrány a chlorofyly a a c).

chromonéma

chromonéma [gr.] — tenké achromatické a nešpiralizované chromatínové vlákno tvoriace základ chromozómu; najmenšia stavebná jednotka chromozómu, ktorá je pozorovateľná svetelným mikroskopom.

chromoplasty

chromoplasty [gr.] — jeden z druhov rastlinných plastidov. Neobsahujú chlorofyl, produkujú žlté, oranžové alebo červené farbivá karotenoidy. Majú okrúhly, oválny alebo diskový tvar ohraničený dvojitou membránou, obsahujú vnútorné membrány a vezikuly.

chromoproteíny

chromoproteíny [gr.] — zložené proteíny, ktoré okrem proteínovej zložky obsahujú vo svojej molekule aj farebnú zložku (prostetickú skupinu). Patria sem ceruloplazmín, cytochrómy, flavoproteíny, hemocyanín, hemoglobín, chlorofyl, myoglobín a i.

chromulina

chromulina, Chromulina [gr.] — rod z triedy žltohnedé riasy (Chrysophyceae), rad chryzomonády (Chrysomonadales). Patrí sem napr. mikroskopický druh Chromulina rosanoffii, ktorého bunky sa dokážu z pohyblivých bičíkatých štádií zmeniť na nepohyblivé guľovité protoplasty; vyskytujú sa na povrchu kaluží a rybníkov.

chronický

chronický [gr.] — zdĺhavý, dlhotrvajúci, napr. chronické ochorenie (→ choroba); chronická bolesť ap. Opak: akútny.

chronologický vek

chronologický vek, kalendárny vek — kvantitatívne vyjadrenie veku v jednotkách času od narodenia jedinca až po jeho smrť. Chronologický vek nemusí byť zhodný s biologickým vekom najmä v detstve. Nespoľahlivá charakteristika celkovej úrovne telesnej a duševnej vyspelosti jedinca.

Chronos

Chronos, genitív Chrona, lat. Chronus — v gréckej a rímskej mytológii boh času aj personifikovaný čas. Niekedy býval nesprávne stotožňovaný s Titanom Kronom (Diovým otcom). Od obdobia helenizmu býval zobrazovaný v podobe hada, ale aj starca.

Chropov

Chropov — obec v okrese Skalica v Trnavskom kraji v severnej časti Chvojnickej pahorkatiny v blízkosti Bielych Karpát, 246 m n. m.; 390 obyvateľov (2018).

Písomne doložená 1262 ako Rupov, 1270 Rupou, 1394 Kropow, 1773 Chropo, Chropow, 1786 Chropo, 1808 Chropó, Chropow, 1863 – 73 Chropov, 1877 – 1907 Chropó, 1913 Sziklabánya, 1920 Chropov.

Patrila hradu Hlohovec, od 1394 viacerým zemanom z hradného panstva Branč (Ňáriovcom, Zičiovcom).

Stavebné pamiatky: barokovo-klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Jána Nepomuckého (1768, renovovaný 1940), klasicistické božie muky pri ceste (začiatok 19. stor.).

Chropyně

Chropyně — mesto v Česku v Zlínskom kraji v okrese Kroměříž v Hornomoravskom úvale; 4,9 tis. obyvateľov (2018). Priemysel chemický (výroba priemyselných hnojív) a gumársky.

Vzniklo pravdepodobne v 1. polovici 13. stor., písomne doložené 1374, od 1970 mesto. Asi od polovice 20. stor. tam boli kúpele na liečbu pohybového ústrojenstva, zanikli 1997 pri povodniach.

Stavebné pamiatky: pôvodne biskupský lovecký zámok (pôvodne manieristický z 1615, barokovo prestavaný 1701 – 03, rekonštruovaný v 2. polovici 20. stor., keď bola čiastočne zrekonštruovaná aj pôvodná zámocká renesančná záhrada), neobaroková radnica (1905), Kostol sv. Egídia (sv. Jiljí, pôvodne neskororománsky z polovice 13. stor., barokovo prestavaný 1761 – 72).

chrotta

chrotta [keltské jazyky], aj crwth, crowth, crowd, rotta — starobylý sláčikový strunový nástroj z Walesu, kde sa používal od stredoveku do začiatku 19. stor. Má asi 60 cm dlhý podlhovastý korpus so zaoblenými hranami. Jeho spodný diel pozostáva z takmer kvadratickej (obdĺžnikovej) rezonančnej skrine, ktorej vrchná a spodná doska sú spojené bočnými lubmi, vrchný diel (s 2 otvormi) tvoria dve ramená na konci spojené priečnym ramenom, v ktorom sú zasadené ladiace kolíky. V strede medzi ramenami je krk (vyrobený z rovnakého dreva ako korpus) s hmatníkom. Chrotta má šesť strún pripevnených k strunníku, vedených cez plochú kobylku k ladiacim kolíkom, z nich štyri (melodické) ponad hmatník cez sedielko na jeho konci a dve (bourdonové) mimo hmatníka. Pri hre sa prsty ľavej ruky prestrčili cez jeden otvor medzi bočným ramenom nástroja a krkom, palec cez druhý otvor. Na struny vedené mimo hmatníka sa brnkalo ľavým palcom (fauxbourdonový sprievod), na ostatných strunách sa hralo sláčikom. Presnejšie údaje o ladení sa nezachovali.

Chrťany

Chrťany — obec v okrese Veľký Krtíš v Banskobystrickom kraji na rozhraní Ipeľskej kotliny a Krupinskej planiny, 225 m n. m.; 137 obyvateľov (2018).

Písomne doložená 1327 ako Harquian, 1332 Archian, 1335 Harkyan, 1349 Harkyan alio nomine Prelep, 1446 Hartyan, 1773 Toth-Hartyán, Tott-Hartyan, Chrtyany, 1786 Tóth-Hartyán, Chrtyani, 1808 Tót-Hartyán, Hrťany, Chrťany, 1863 – 1902 Tóthartyán, 1907 – 13 Hartyán, 1920 Chrťany.

Patrila viacerým rodom (Abovci, Séčéniovci, Balašovci), 1554 – 94 Turkom. V 17. stor. bola rozdelená medzi panstvá Divín a Modrý Kameň. V 18. stor. sa tam ťažila železná ruda.

Chrudim

Chrudim — mesto v Pardubickom kraji v Chrudimskej panve Českej tabule na rieke Chrudimka, administratívne stredisko okresu Chrudim; 23-tis. obyvateľov (2019). Priemysel strojársky (výroba dopravných zariadení). textilný, potravinársky, nábytkársky, stavebných materiálov. Dopravná križovatka na železničnej trati Pardubice – Havlíčkův Brod, letisko s trávnatou dráhou (2 km juhozápadne od mesta).

Chrudim vznikol na mieste slovanského hradiska z 10. stor., prvýkrát písomne doložený 1055. Pred 1276 kráľovské mesto, od 1. polovice 13. stor. významné správne centrum. R. 1337 vyhorel, 1421 obsadený husitmi, až do husitských vojen tvorili väčšinu obyvateľov Nemci. Už od 14. stor. sa obyvatelia zaoberali súkenníctvom. Počas tridsaťročnej vojny mesto výrazne poškodené. R. 1742 – 44 počas vojen o rakúske dedičstvo obsadené pruskými vojskami a východisko bojov Fridricha II. Veľkého.

Stavebné pamiatky: časti mestských hradieb (13. – 15. stor.), Kostol Sv. kríža (pôvodne románsky, neskorogoticky upravený, 1864 – 65 neogoticky prestavaný), Kostol nanebovzatia Panny Márie založený v priestore zaniknutého kráľovského hradu z 13. stor. (gotický zo 14. stor., v 16. – 17. stor. opravovaný, 1850 – 80 zásadne neogoticky prestavaný), neskorogotický Kostol sv. Michala (začiatok 16. stor., 1896 neogoticky prestavaný), neskorogotický Kostol sv. Kataríny (okolo 1470, loď z 1514 – 36), bývalý kapucínsky kláštor pri Kostole sv. Jozefa (17. – 18. stor.), renesančná Stará radnica (1560, 1721 barokovo prestavaná), renesančný mydlářovský dům (1573 – 77, s reliéfne zdobenými arkádami na hlavnej fasáde, dnes múzeum bábok), tzv. rozvodovský dům (pôvodne goticko-renesančný, klasicisticky upravený), viaceré meštianske domy (pôvodne gotické, neskôr prestavované), na námestí barokový morový stĺp (od 1717). Regionálne múzeum (1892).