Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 51 – 79 z celkového počtu 79 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

chrasta

chrasta

1. crusta — zaschnutý výlučok vznikajúci na koži v dôsledku jej chorobných, resp. traumatických zmien. Zaschnutím séra z kožnej erózie vzniká chrasta jantárovej farby, zaschnutím krvi chrasta hnedočervenej až hnedej farby a zaschnutím hnisu chrasta medovožltej až žltozelenej farby podľa pôvodcu infekcie. Chrasta môže vzniknúť aj zo zmesi uvedených výlučkov. Opakovaná tvorba výlučku vedie k tvorbe vrstevnatých chrást, pod ktorými môže pretrvávať infekcia;

2. sladké chrasty → impetigo.

chrastavec

chrastavec, Knautia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď štetkovité. Byliny s jednoduchými až perovito zloženými protistojnými listami a s drobnými štvorpočetnými žltými, ružovými alebo modrými kvetmi usporiadanými v hlávkach, plod nažka. Patrí sem okolo 50 druhov vyskytujúcich sa najmä v miernom pásme severnej pologule, na Slovensku rastú napr. lúčne druhy chrastavec roľný (Knautia arvensis) s modrofialovými kvetmi, chrastavec Kitaibelov (Knautia kitaibelii) s krémovožltými kvetmi, na okrajoch lesov chrastavec lesný (Knautia maxima) s ružovými kvetmi a na vápencových stepiach a v reliktných borinách západokarpatský endemit chrastavec slovenský (Knautia slovaca) s ružovými až červenofialovými kvetmi.

chrastavitosť

chrastavitosť — choroba rastlín (napr. jabloní, hrušiek, čerešní a broskýň) spôsobená rôznymi druhmi aktinomycét a húb, najmä však rodom chrastavník z čeľade chrastavníkovité. Chrastavitosť sa prejavuje popraskaním a deformáciou povrchu plodov (sú jedlé, ale strácajú estetickú hodnotu), hľúz, buliev alebo kôry alebo vytvorením farebných škvŕn na konárikoch či listoch. Základom ochrany pred chrastavitosťou je prevencia, najmä jesenné odhrabávanie lístia, čím sa zamedzí šírenie výtrusov (askospór), a odstraňovanie napadnutých listov a plodov. V prípade veľkého poškodenia úrody je vhodné použiť počas chladnejšieho vlhšieho obdobia fungicídy.

chrastavka

chrastavka, Coniophora — rod z kmeňa bazídiové huby (Basidiomycota), trieda Basidiomycetes, čeľaď chrastavkovité. Patrí sem napr. druh chrastavka pivničná (Coniophora puteana) s bielymi, neskôr špinavožltými tenkými povlakmi rozliatych plodníc s priemerom 4 – 20 cm a s nepravidelne zvrásneným bradavičnatým povrchom; najmä vo vlhkých stavbách zapríčiňuje hnilobu dreva.

chrastavkovité

chrastavkovité, Coniophoraceae — čeľaď z kmeňa bazídiové huby (Basidiomycota), trieda Basidiomycetes, rad hríbotvaré. Patria sem saprotrofické huby rastúce na dreve, na ktorom plodnice vytvárajú rozliate povlaky s vatovitým okrajom a s hladkou riasenou, ryhovanou alebo ostnatou výtrusorodou vrstvou v strede; podlhovasté hrubostenné žltohnedé výtrusy majú klíčny otvor. Niektoré druhy znehodnocujú drevo, napr. drevokaz slzivý.

chrastavníkovité

chrastavníkovité, Venturiaceae — čeľaď z kmeňa vreckaté huby (Ascomycota). Patria sem viaceré parazitické druhy spôsobujúce chrastavitosť, napr. chrastavník jabloňový (Venturia inaequalis) a chrastavník hruškový (Venturia pirina). Majú guľovité, na jeseň sa vytvárajúce peritéciá nakopené v strómach alebo na ich povrchu. Nepohlavné štádiá chrastavníkovitých sú pigmentované konídiofory, ktoré sa na jar a v lete počas vlhkého chladnejšieho počasia tvoria v povrchových pletivách napadnutých rastlín a rozširujú infekciu.

chrbát

chrbát

1. anat. lat. dorsum — zadná (dorzálna) časť trupu stavovcov, u človeka zadná časť hrudníka. Chrbát je vymedzený zadnou plochou hrudníka, zhora tvorí hranicu chrbta krk (šija), zdola dolný okraj rebier. Termín chrbát sa používa aj na označenie prednej, resp. vrchnej (hornej) časti niektorých častí tela, napr. chrbát nohy, chrbát ruky, chrbát jazyka;

2. geomorfol. pretiahnutá širšia vrcholová časť vyvýšeniny vyznačujúca sa relatívne menším sklonom v porovnaní so strmšími bočnými svahmi. Má rovnakú polohu ako hrebeň, od ktorého sa líši najmä väčšou šírkou a celkove zaobleným tvarom. Chrbty prechádzajúce osou pohoria sa nazývajú hlavné chrbty, chrbty vybiehajúce smerom k okrajom pohoria bočné chrbty. Často sa za chrbát pokladá celá pretiahnutá vyvýšenina vrátane bočných svahov. Chrbty sú utvárané rôznymi exogénnymi a endogénnymi činiteľmi. Exogénnymi činiteľmi vznikajú najčastejšie chrbty medzi dvojicou zahlbujúcich sa vodných tokov alebo úvalín, ak sú zahlbovanie a svahová modelácia veľmi intenzívne, chrbát sa môže zmeniť na hrebeň. Príkladom chrbta utváraného endogénnymi činiteľmi je napr. oceánsky chrbát. Pohoria s prevahou chrbtov vo vrcholových partiách sa nazývajú chrbtové pohoria;

3. vrchná alebo zadná časť predmetov, napr. knižný chrbát

chrbtová struna

chrbtová struna, chorda dorsalis — primárna os tela, ktorá sa ako náznak pevnej vnútornej opory vyskytuje pri nižších živočíchoch (→ chordáty). Má podobu elastického povrazca (struny), vzniká z endodermy dorzálnej strany tráviacej rúry a prebieha na chrbtovej strane tela v pozdĺžnej osi. Pri plášťovcoch je iba v chvostovej časti tela, väčšina rodov ju v dospelosti pri metamorfóze stráca. Chrbtová struna je pri vyšších živočíchoch (→ stavovce) vývojovým predchodcom chrbtice.

chrbtový

chrbtový — týkajúci sa chrbta; anat., bot. dorzálny.

chriapačovité

chriapačovité, Helvellaceae — čeľaď z kmeňa vreckaté huby (Ascomycota), trieda Pezizomycetes, rad čiaškotvaré (Pezizales). Majú plodnice rôznych tvarov, zvyčajne však stopkaté apotéciá, a vrecká s viečkom; žijú v ektomykoríze na zemi v rôznych biotopoch. Patrí sem 9 rodov, napr. chriapač (Helvella) s druhmi chriapač kučeravý (Helvella crispa) s nápadne pokrúteným bledým apotéciom a s hlbokými pozdĺžnymi ryhami na stopke a chriapač pružný (Helvella elastica) s miskovitým hladkým apotéciom a so zrnitou neryhovanou stopkou.

chriašteľ

chriašteľ

1. súhrnný názov viacerých rodov vtákov z čeľade chriašteľovité;

2. chriašteľ poľný → chrapkáč poľný.

chripot

chripot — príznak prechodnej alebo trvalej poruchy hlasu pri niektorých, najmä krčných chorobách spôsobený nepravidelným kmitaním (chvením) hlasiviek pri nerovnosti ich okrajov, zmene ich elastickosti a neúplnom uzávere štrbiny medzi nimi. Ako klasický príklad sa uvádza postihnutie hlasiviek pri chrípke alebo hrtana pri záškrte (difterický krup).

chrobáky

chrobáky, Coleoptera — druhovo najbohatší rad z triedy hmyz (Insecta), podtrieda krídlovce (Pterygota), pododdelenie Holometabola. Najstaršie známe fosílie chrobákov sú zo spodného permu (asi pred 285 miliónmi rokov). Chrobáky majú mäkké bruško (abdomen) široko spojené s hruďou (thorax), zvyčajne 11-článkové tykadlá, hryzavé ústne ústroje, ktoré môžu byť modifikované alebo redukované, a predný pár krídel premenený na pevné chitínové krovky (elytrae), ktoré kryjú a chránia druhý pár krídel; krovky môžu byť redukované alebo inak modifikované.

Chrobáky sú zvyčajne fytofágne (→ fytofág), niektoré však dravé, fungivorné, saprofágne alebo parazitické. Vyskytujú sa v rôznych (od tropických až po arktické) oblastiach a prostrediach (od vodných po púšťové), čomu sú prispôsobené kompaktným a dobre chráneným telom a mnohými morfologickými, etologickými a fyziologickými adaptáciami. Patrí sem okolo 370-tis. druhov taxonomicky začlenených do štyroch podradov (Archostemata, Adephaga, Mixophaga, Polyphaga) a 219 čeľadí; najmenšie druhy (s dĺžkou tela okolo 0,3 mm) patria do čeľade pierkavčekovité (Ptiliidae), najväčšie (12 – 18 cm) do čeľade skarabeusovité (Scarabaeidae). Chrobáky sú častými škodcami najmä poľnohospodárskych a lesných kultúr.

chromatofóbia

chromatofóbia [gr.] — chorobný strach z určitej farby.

chromatofor

chromatofor [gr.] —

1. bot. → plastid;

2. zool. živočíšna pigmentová bunka obsahujúca farbivo, ktoré chráni organizmus pred škodlivými účinkami svetla, najmä ultrafialových lúčov.

Chromista

Chromista [gr.] — veľmi heterogénna ríša zahŕňajúca niektoré jednobunkové organizmy (napr. kryptomonády) a niektoré mnohobunkové organizmy (napr. hnedé riasy); z evolučného hľadiska sú za pôvodnejšie druhy tejto ríše považované fotoautotrofné organizmy ( → fototrof). Ich plastidy vznikli sekundárnou endosymbiózou (obsahujú štyri membrány a chlorofyly a a c).

chromonéma

chromonéma [gr.] — tenké achromatické a nešpiralizované chromatínové vlákno tvoriace základ chromozómu; najmenšia stavebná jednotka chromozómu, ktorá je pozorovateľná svetelným mikroskopom.

chromoplasty

chromoplasty [gr.] — jeden z druhov rastlinných plastidov. Neobsahujú chlorofyl, produkujú žlté, oranžové alebo červené farbivá karotenoidy. Majú okrúhly, oválny alebo diskový tvar ohraničený dvojitou membránou, obsahujú vnútorné membrány a vezikuly.

chromoproteíny

chromoproteíny [gr.] — zložené proteíny, ktoré okrem proteínovej zložky obsahujú vo svojej molekule aj farebnú zložku (prostetickú skupinu). Patria sem ceruloplazmín, cytochrómy, flavoproteíny, hemocyanín, hemoglobín, chlorofyl, myoglobín a i.

chromulina

chromulina, Chromulina [gr.] — rod z triedy žltohnedé riasy (Chrysophyceae), rad chryzomonády (Chrysomonadales). Patrí sem napr. mikroskopický druh Chromulina rosanoffii, ktorého bunky sa dokážu z pohyblivých bičíkatých štádií zmeniť na nepohyblivé guľovité protoplasty; vyskytujú sa na povrchu kaluží a rybníkov.

chronický

chronický [gr.] — zdĺhavý, dlhotrvajúci, napr. chronické ochorenie (→ choroba); chronická bolesť ap. Opak: akútny.

chronologický vek

chronologický vek, kalendárny vek — kvantitatívne vyjadrenie veku v jednotkách času od narodenia jedinca až po jeho smrť. Chronologický vek nemusí byť zhodný s biologickým vekom najmä v detstve. Nespoľahlivá charakteristika celkovej úrovne telesnej a duševnej vyspelosti jedinca.

chrotta

chrotta [keltské jazyky], aj crwth, crowth, crowd, rotta — starobylý sláčikový strunový nástroj z Walesu, kde sa používal od stredoveku do začiatku 19. stor. Má asi 60 cm dlhý podlhovastý korpus so zaoblenými hranami. Jeho spodný diel pozostáva z takmer kvadratickej (obdĺžnikovej) rezonančnej skrine, ktorej vrchná a spodná doska sú spojené bočnými lubmi, vrchný diel (s 2 otvormi) tvoria dve ramená na konci spojené priečnym ramenom, v ktorom sú zasadené ladiace kolíky. V strede medzi ramenami je krk (vyrobený z rovnakého dreva ako korpus) s hmatníkom. Chrotta má šesť strún pripevnených k strunníku, vedených cez plochú kobylku k ladiacim kolíkom, z nich štyri (melodické) ponad hmatník cez sedielko na jeho konci a dve (bourdonové) mimo hmatníka. Pri hre sa prsty ľavej ruky prestrčili cez jeden otvor medzi bočným ramenom nástroja a krkom, palec cez druhý otvor. Na struny vedené mimo hmatníka sa brnkalo ľavým palcom (fauxbourdonový sprievod), na ostatných strunách sa hralo sláčikom. Presnejšie údaje o ladení sa nezachovali.

chrupka

chrupka, Blasia — rod pečeňoviek, čeľaď Blasiaceae. Patrí sem napr. druh chrupka drobná (Blasia pusilla), machorast s lupeňovitou stielkou, v ktorej sú prítomné kolónie siníc rodu Nostoc, viditeľné ako početné tmavé bodky na lalokoch. Rozmnožuje sa vegetatívne gemami; rastie na svahoch lesných ciest.

Chrysalidocarpus

Chrysalidocarpus [-kar-; gr.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď arekovité. Vždyzelené trsovité palmy pochádzajúce z Madagaskaru a priľahlých ostrovov. Majú nepárnoperovito zložené, oblúkovito ohnuté listy a kvety s tromi okvetnými lupienkami usporiadané v metlinách, plod kôstkovica. Patrí sem okolo 20 druhov, napr. na mráz citlivý do 9 m vysoký Chrysalidocarpus lutescens (synonymá napríklad Dypsis lutescens a Areca flavescens), ktorý sa pestuje ako okrasná rastlina.

Chrysogonum

Chrysogonum [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Patrí sem jediný trváci plazivý do 25 m vysoký druh Chrysogonum virginianum pochádzajúci z východu USA. Má rozkonárenú stonku, jednoduché srdcovité až vajcovito podlhovasté listy a žlté kvety usporiadané v súkvetiach úbor, plod nažka; pestuje sa ako skalnička.

Chrysolepis chrysophylla

Chrysolepis chrysophylla [-fi-] — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bukovité. Do 30 m vysoký strom pochádzajúci zo západu USA, kde rastie na mokrých stanovištiach pozdĺž riek. Má širokú vajcovitú korunu, úzkokopijovité kožovité, okolo 10 cm dlhé listy s hrdzavými chĺpkami na rube, samčie kvety usporiadané v jahňadách a samičie vo zväzočkoch, plody (jedlé oriešky) sú umiestnené po 1 – 4 v ostnatej čiaške.

chryzantéma

chryzantéma [gr.], Chrysanthemum — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Trváce byliny vyskytujúce sa najmä na severnej pologuli. Majú jednoduché až perovito strihané listy a úbory zložené z päťpočetných jazykovitých, v strede rúrkovitých kvetov, pre ktoré sa pestujú v početných odrodách vzniknutých krížením medzi jednotlivými druhmi (napr. drobnokveté, pompónovité a lúčovité chryzantémy), plod nažka. Patrí sem okolo 20 druhov, napr. bielo-žltá alebo ružovo-žltá chryzantéma pieninská (synonymá napríklad Dendranthema zawadskii, Chrysanthemum zawadskii, Chrysanthemum sibiricum a Tanacetum gmelinii), ktorá sa na Slovensku vyskytuje iba v Pieninách.

chryzomonády

chryzomonády [gr.], Chrysomonadales — rad z oddelenia rôznobičíkaté riasy (Heterokontophyta), trieda žltohnedé riasy. Mikroskopické organizmy s 1 alebo 2 bičíkmi; chloroplasty obsahujú chlofyl a, chlorofyl c, a najmä fukoxantín dodávajúci im charakteristické zlatohnedé sfarbenie. Žijú jednotlivo alebo v kolóniách. Môžu meniť tvar (nemajú bunkovú stenu – sú nahé, napr. druh Ochromonas species) alebo je ich protoplast v schránke (napr. druh Dinobryon species). Rozmnožujú sa pohlavne (izogamiou). Vyskytujú sa najmä ako planktón v chladných a čistých vodách, menej v mezotrofných vodách.