Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 66 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Chiastophyllum

Chiastophyllum [-fi-; gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď tučnolistovité. Patrí sem jediný trváci vždyzelený druh Chiastophyllum opositifolium pochádzajúci z Kaukazu. Má sukulentné vajcovité až okrúhle listy a žlté päťpočetné kvety usporiadané v hustých strapcovitých súkvetiach, plod mechúrik; zvyčajne sa pestuje v skalkách.

Chibougamau

Chibougamau [čibugamo] — mesto v Kanade v provincii Quebec pri jazere Chibougamau; 7,5 tis. obyvateľov (2018). Významné stredisko ťažby rúd medi, zinku a zlata.

Vzniklo 1952 ako banská obec pri ložiskách objavených 1903 (ťažba sa začala 1949), od 1954 mesto.

Chiclayo

Chiclayo [čiklajo] — mesto v severozápadnom Peru v blízkosti pobrežia Tichého oceána v doline rieky Lambayeque, administratívne stredisko departementu Lambayeque a provincie Chiclayo; 553-tis. obyvateľov (2018). Priemysel potravinársky (mliekarenský, cukrovarnícky) a textilný. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie cukrovej trstiny, bavlníka a ryže). Cestný uzol na Panamerickej diaľnici, medzinárodné letisko.

Založené 1560, od 1835 mesto. Viaceré univerzity a múzeá. Sídlo biskupstva.

Stavebné pamiatky: neoklasicistická katedrála (1869, podľa návrhu A. G. Eiffela), bazilika San Antonio (1949).

Chieti

Chieti [kjé-] — mesto v Taliansku v kraji Abruzzi na rieke Aterno-Pescara v blízkosti pobrežia Jadranského mora 200 km severovýchodne od Ríma, administratívne stredisko provincie Chieti; 51-tis. obyvateľov (2018). Priemysel hutnícky, papiernický, odevný, elektronický (letecká elektronika). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie obilia, vinohradníctvo).

V rímskej dobe známe ako Theate Marrucinorum. Po páde Západorímskej ríše (476) dobyté Vizigótmi a Herulmi, neskôr súčasť Longobardského kráľovstva, po jeho dobytí Frankmi súčasť vojvodstva Benevento a neskôr viacerých vojvodstiev. V stredoveku sa dostalo pod nadvládu Normanov. Stalo sa významným politickým a ekonomickým sídlom v južnom Taliansku. R. 1806 obsadené vojskami Napoleona I. Bonaparta. Od 1860 súčasť zjednoteného Talianska. Od 4. stor. sídlo biskupstva, od 1526 arcibiskupstva.

Stavebné pamiatky: katedrála di San Giustino (pôvodne románska z 11. stor., goticky prestavaná v 14. stor., barokovo upravená v 17. – 18. stor.), kostol San Francesco al Corso (založený 1239, barokovo prestavaný v 17. – 18. stor.), kostol Santa Chiara (16. – 18. stor.), zvyšky troch antických rímskych chrámov a rímskeho divadla a i.

Divadlo, viaceré múzeá a univerzity (Università degli studi G. d’Annunzio Chieti e Pescara; 1965).

Chigiovci

Chigiovci [kidži-] (Chigi) — rímsky šľachtický rod pôvodom zo Sieny. Pochádzalo z neho niekoľko kardinálov, najvýznamnejšími príslušníkmi boli Fabio – pápež Alexander VII. (od 1655), a Agostino, nazývaný Il Magnifico, 29. 11. 1466 Siena – 11. 4. 1520 Rím – obchodník, bankár, mecenáš výtvarného umenia a patrón umelcov, významná osobnosť obdobia vrcholnej renesancie v Ríme. Od 80. rokov 15. stor. žil v Ríme, kde 1502 založil pobočku banky Chigi (mala viac ako 100 pobočiek v Taliansku a i. v Európe, napr. v Londýne a Lyone). Najväčší vplyv dosiahol v období pontifikátu pápeža Júliusa II. Okolo 1506 – 11 si dal v Ríme postaviť prímestskú vilu (dnes nazývaná Villa Farnesina, od 1579 patrila rodu Farneseovcov), jednu z najvýznamnejších stavieb talianskej vrcholnej renesancie. Architektom vily bol B. Peruzzi, fresky Zasadanie olympských bohov, Svadba Amora a Psychy (1517 – 18) v lodžii vytvoril Raffael a jeho dielňa; na maliarskej výzdobe interiérov s antickými motívmi sa podieľali aj B. Peruzzi, S. del Piombo, Sodoma, Giulio Romano a i. Okrem výtvarných umelcov pochádzajúcich zo Sieny bol aj významným patrónom Raffaela, ktorý pre neho navrhol pohrebnú kaplnku v kostole Santa Maria del Popolo v Ríme (1513 – 16). Podporoval aj súdobých literátov a humanistov (napr. P. Aretina) a 1515 založil v Ríme tlačiareň, ktorá vydávala diela gréckych antických autorov.

Chihuahua

Chihuahua [čiuaua] — mesto v severnom Mexiku na úpätí pohoria Západná Sierra Madre, hlavné mesto štátu Chihuahua; 878-tis. obyvateľov, aglomerácia 1,001 mil. obyvateľov (2016). Významné priemyselné stredisko a stredisko ťažby rúd zinku, olova a striebra. Priemysel hutnícky (neželezné kovy), strojársky, textilný, papierenský, potravinársky, automobilový. Dopravná križovatka, medzinárodné letisko.

Založené 1709 Španielmi ako koloniálne banské stredisko El Real de Minas de San Francisco de Cuellar, od 1718 San Felipe el Real de Chihuahua, od 1823 mesto s názvom Chihuahua. R. 1811 počas boja za nezávislosť Mexika tam bol zajatý a popravený vodca povstania proti Španielom M. Hidalgo y Costilla. Počas americko-mexickej vojny (1846 – 48) obsadené Američanmi.

Stavebné pamiatky: baroková katedrála s bohato zdobenou fasádou (1725 – 1826), kostol San Francisco (1. polovica 18. stor.), vládny palác (koniec 19. stor. s historickými freskami z 1. polovice 20. stor.), neoklasicistický federálny palác (začiatok 20. stor.), námestie Plaza Mayor so sochou Anjel víťazstva (2003).

Univerzita (1954), sídlo arcibiskupstva, múzeá (napr. mexickej revolúcie).

Chichester

Chichester [čičes-] — prístavné mesto v Spojenom kráľovstve v južnom Anglicku na pobreží Lamanšského prielivu, adminitratívne stredisko nemetropolitného grófstva West Sussex; 35-tis. obyvateľov (2017). Stredisko obchodu a vodných športov.

Pôvodne rímska trhová osada Noviomagus Regnesium. Koncom 5. a začiatkom 6. stor. prišli do tejto oblasti Sasi a osadu nazvali Cissaceaster, z čoho neskôr vznikol názov Chichester. Mesto sa stalo hlavným mestom kráľovstva Sussex, od 1075 sídlo biskupa. R. 1353 tam bol vybudovaný prístav, v stredoveku významné centrum obchodu s vlnou.

Stavebné pamiatky: gotická katedrála (založená 1075, vysvätená 1108 a po požiari 1199, reštaurovaná v 19. stor., vitráž od M. Chagalla), pri nej samostatne stojaca zvonica (15. stor.); gotický kríž Chichester Cross (1477 – 1503, 1746 reštaurovaný); tržnica (Butter Market; 1808, J. Nash), bývalý špitál Saint Mary Hospital (13. stor.), Pallant House Gallery (zbierka anglického moderného umenia v dome z 1712), Guildhouse (pôvodne kláštorná budova, 1269, dnes historické a archeologické múzeum), súkromné domy a verejné budovy (1720 – 1840).

Childebert I.

Childebert I., okolo 497 – 23. 12. 558 — franský panovník z dynastie Merovejovcov, syn Chlodovika I. a Chrodechildy. Po otcovej smrti (511) dostal severnú časť Franskej ríše, ktorej centrom bol Paríž. R. 524 po smrti svojho brata Chlodomera (bol zabitý v boji s Burgundmi) získal aj územie okolo rieky Loira a 534 časť Burgundska, 536 pripojil k Franskej ríši Provensalsko (dovtedy súčasť Ostrogótskej ríše). Ako panovník nad podstatnou časťou ríše mal výrazný mocenský vplyv aj na menších franských vládcov (t. j. s menším územím). V Paríži založil benediktínsky kláštor (od 9. stor. nazývaný Saint-Germain-des-Prés), v ktorom bol pochovaný (neskôr tam boli pochovávaní aj ďalší Merovejovci).

Childebert II.

Childebert II., 6. 4. 570 – 596 — franský kráľ z dynastie Merovejovcov, syn Sigiberta I. a Brunhildy, otec Teudeberta II. a Teodoricha II. Po otcovej smrti (575) sa stal kráľom Austrázie, od 592/593 súčasne kráľ Burgundska (po smrti strýka Guntrama, ktorý ho po smrti vlastných potomkov adoptoval za syna), vládla však za neho ako regentka matka.

Childerich II.

Childerich II., okolo 655 – 675 Rouen, pochovaný v Saint-Germain-des-Prés, Paríž (jeho hrob bol objavený 1656) — franský kráľ z dynastie Merovejovcov, syn Chlodovika II., otec Chilpericha II. Od 662 formálne vládol v Austrázii, po smrti staršieho brata Chlotara III. (673) v celej Franskej ríši.

Childerich III.

Childerich III., ? — 754 Saint-Bertin (pri Saint-Omer) — franský kráľ (743 – 751), posledný z dynastie Merovejovcov. Na trón bol ako maloletý dosadený Pipinom III. Krátkym, ktorý ho však už 751 zosadil, dal zatvoriť do kláštora Saint-Bertin a sám sa oficiálne ujal vlády.

Childers, Erskine Hamilton

Childers [čil-], Erskine Hamilton, 11. 12. 1905 Londýn – 17. 11. 1974 Dublin — írsky politik. Po ukončení štúdia histórie na univerzite v Cambridgei (Trinity College) sa 1932 vrátil do Írska, kde pracoval pre noviny Irish Press, ktoré patrili rodine De Valerovcov. R. 1938 vstúpil do politiky ako člen strany Fianna Fáil, za ktorú sa stal poslancom parlamentu. R. 1951 – 54, 1959 – 61 a 1966 – 69 minister pôšt a telegrafov, 1957 – 59 krajiny, lesného hospodárstva a rybárstva, 1959 – 69 dopravy a energie, 1969 – 73 zdravotníctva. R. 1973 – 74 prezident Írskej republiky.

Chillán

Chillán [čiján] — mesto v strednom Čile v regióne Bío Bío v oblasti centrálneho údolia, administratívne stredisko provincie Ñuble; 185-tis. obyvateľov (2017), aglomerácia (Chillán a Chillán Viejo) 297-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky (vinársky), drevársky, kožiarsky. Obchodné stredisko poľnohospodárskej a vinohradníckej oblasti. Leží na Panamerickej diaľnici, severne od mesta je letisko. Turistické stredisko.

Založené 1580 juhozápadne od súčasného mesta, kam bolo premiestnené po zemetrasení 1835, 1939 silno poškodené ďalším zemetrasením.

Univerzita, sídlo biskupstva. Katedrála (2. polovica 20. stor.).

Chilok

Chilok, Hilok — mesto v ázijskej časti Ruska v Zabajkalskom kraji v predhorí Jabloňového chrbta na rieke Chilok, administratívne stredisko Chilockého rajónu, 10-tis. obyvateľov (2017). Potravinársky a drevársky priemysel. Železničná stanica na Transsibírskej magistrále.

Založené 1895 ako osada počas výstavby Transsibírskej magistrály, od 1951 mesto. V okolí ložiská piesku, hliny, kameňa a hnedého uhlia, ako aj rudy vzácnych a farebných kovov. Múzeum.

Chilomastix

Chilomastix [gr.] — rod jednobunkových eukaryontných mikroskopických organizmom z ríše exkaváty, kmeň metamonády (Metamonada), trieda retortamonády (Retortamonadea); vyskytuje sa v čreve rôznych stavovcov vrátane človeka. Patria sem napr. druhy Chilomastix mesneli vyskytujúci sa pri primátoch a iných cicavcoch (u človeka môže vyvolať vodnaté hnačky) a pri vtákoch a obojživelníkoch, Chilomastix megamorpha (žije v čreve morčiat) a Chilomastix betencourtii (v čreve myší).

Chilpancingo

Chilpancingo [čil- -sin-], Chilpancingo de los Bravos — mesto v západnom Mexiku v pohorí Južná Sierra Madre na rieke Huacapa, 1 360 m n. m., hlavné mesto štátu Guerrero; 201-tis. obyvateľov (2015). Priemysel potravinársky, liehovarnícky (výroba destilovaného nápoja mezcal, obdoby tequily, charakteristického pre túto oblasť), drevársky, kožiarsky. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti na diaľnici spájajúcej prístavné mesto Acapulco de Juárez s hlavným mestom krajiny Mexiko (Ciudad de México).

Založené 1591. Počas vojny za nezávislosť strategické miesto bojov na juhu Mexika. R. 1813 tam vodca povstania J. M. Morelos y Pavón zvolal prvý kongres, na ktorom bola vyhlásená nezávislosť Mexika. R. 1825 nazvané Chilpancingo de los Bravos. Od 1971 hlavné mesto štátu Guerrero.

Stavebné pamiatky: neoklasicistická Katedrála nanebovzatia Panny Márie (koniec 18. – 19. stor.); 45 km od mesta sa nachádza jaskynný systém Juxtlahuaca (Grutas de Juxtlahuaca) s figurálnymi nástennými maľbami Olmékov.

Múzeum, univerzita (1869).

Chilperich I.

Chilperich I., 539 – 584, pochovaný v Saint-Germain-des-Prés, Paríž — franský kráľ z dynastie Merovejovcov, syn Chlotara I., otec Chlotara II. Od 561 kráľ Neustrie s centrom v Soissons. Jeho manželka Galswintha bola dcéra vizigótskeho kráľa Athanagilda a sestra Brunhildy, manželky jeho brata Sigiberta I., kráľa Austrázie. Chilperich dal Galswinthu zavraždiť, aby sa mohol oženiť s vedľajšou ženou Fredegundou. Brunhilda v snahe pomstiť svoju sestru vyvolala krvavú vojnu medzi obidvoma bratmi, v ktorej bol Sigibert porazený a zavraždený (†575). Chilperich bol tiež zabitý neznámym vrahom, nie je však isté, či ho najala Brunhilda alebo Fredegunda (kronikár Gregor Toursky).

Chimbote

Chimbote [čim-] — prístavné mesto v západnej časti Peru v departemente Ancash na pobreží zálivu Chimbote (Tichý oceán), administratívne stredisko provincie Santa; 382-tis. obyvateľov (2017). Najvýznamnejšie stredisko čiernej metalurgie a rybného priemyslu krajiny (zabezpečuje okolo 75 % rybnej produkcie štátu). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Dopravná križovatka na Panamerickej diaľnici s veľkou autobusovou stanicou, významný obchodný a najvýznamnejší rybársky prístav krajiny, letisko.

Prvýkrát spomínané 1774, od 1895 mesto. Viaceré univerzity, sídlo biskupstva.

Stavebné pamiatky: Katedrála Panny Márie karmelskej a sv. Petra (20. stor.).

Viackrát zasiahnuté prírodnými pohromami (zemetrasenie 1970, El Niño 1983, cunami 1996).

chiméra

chiméra [gr.] — vo všeobecnosti fantastický, neskutočný prelud, vidina, nereálna, neuskutočniteľná túžba; biol., genet. organizmus zložený z buniek (bunkových línií) s odlišnou genetickou informáciou. Vzniká z dvoch alebo z viacerých zygot alebo z ich častí, čím sa odlišuje od chromozómovej mozaiky.

Chiméra sa môže tvoriť: 1. priamym mechanickým spojením vegetatívnych častí z dvoch rôznych organizmov a ich neskorším zrastením (štepenie, transplantácia). Pri rastlinách takto vznikajú napr. sektoriálne chiméry, pri ktorých sú na priečnom reze rozdielne pletivá usporiadané do sektorov, meriklinálne chiméry s odlišnou časťou povrchových pletív a periklinálne chiméry s povrchovými pletivami odlišnými od vnútorných pletív. Pri živočíchoch sa umelé chiméry vyskytujú vzácnejšie (napr. pri obojživelníkoch), u ľudí je príkladom človek s transplantovaným orgánom (v tele príjemcu sa vyskytujú bunky cudzieho jedinca, darcu, ktoré nesú inú genetickú informáciu). Z biologického hľadiska však ide o neprirodzený stav; 2. chybným oplodnením alebo skorším prenatálnym vývinom. Príkladmi zygotického chimérizmu sú oplodnenie diploidného vajíčka dvoma spermiami, oplodnenie haploidného vajíčka jednou spermiou a pólového telieska druhou spermiou, prípadne splynutie dvoch súčasne vzniknutých zygot do jedinej molekuly, čím vznikajú tzv. dispermické chiméry. Príkladom postzygotického chimérizmu sú krvné chiméry vznikajúce u dvojvajíčkových dvojčiat so spojeným placentárnym krvným obehom (→ chimérizmus krvných skupín).

chiméry

chiméry [gr.], Holocephali — trieda z podkmeňa stavovce (Vertebrata), ktorá sa v staršom systéme zaraďovala ako podtrieda stupňa paryby (Chondrichthyomorphi). Majú predĺžené, zvyčajne holé telo niekedy so zvyškami plakoidných šupín, veľkú hlavu s malým rostrom (rypákom), veľkými očami a s doštičkovitými zubami, veľmi dlhú chvostovú plutvu a štyri žiabrové šupiny prekryté kožným záhybom; rozmnožujú sa až 30 cm dlhými vajíčkami. Hlbinné ryby, živia sa bentickými živočíchmi. Patrí sem napr. v európskych moriach žijúci, viac ako 1 m dlhý druh chiméra hlavatá (Chimaera monstrosa).

Chimki

Chimki, Himki — mesto v európskej časti Ruska v Moskovskej oblasti severozápadne od Moskvy na západnom brehu Moskovského prieplavu; 251-tis. obyvateľov (2018). Letecký priemysel, stredisko vývoja kozmických technológií. Železničná stanica na trati Moskva – Petrohrad, riečny prístav vybudovaný 1932 – 37.

Prvýkrát spomínané v 14. stor., v 16. – 17. stor. známe ako Chinka alebo Chimka, od 19. stor. Chimki, od 1939 mesto.

Chinandega

Chinandega [či-] — mesto v severozápadnej časti Nikaraguy v blízkosti Tichého oceána 134 km severozápadne od hlavného mesta Managua, administratívne stredisko departementu Chinandega; 135-tis. obyvateľov (2016). Významné stredisko tradičného potravinárskeho (o. i. cukrovarnícky, mlynársky, olejársky) a textilného (najmä bavlnársky) priemyslu. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie banánovníka, bavlníka, cukrovej trstiny, podzemnice olejnej). Železničný uzol na Panamerickej diaľnici spojený s námorným prístavom Corinto.

Spomínané 1613, v období kolonizácie vzrástol jeho význam ako obchodného strediska, 1824 centrum konfederácie Spojené stredoamerické provincie. R. 1839 získalo dekrétom štatút mesta, 1898 jeho časť zničená zemetrasením, poškodené aj počas partizánskej vojny 1926 – 34 a počas občianskej vojny medzi sandinistami (Sandinovský front národného oslobodenia) a vládou 1978 – 79. Archeologické múzeum (artefakty z predkolumbovského obdobia).

chinínovník

chinínovník [kečuánsky > špan. > tal. > nem.], Cinchona — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď marenovité. Vždyzelené, 8 – 16 m vysoké stromy pochádzajúce z Južnej Ameriky. Majú hrubú vráskavú kôru obsahujúcu okolo 30 najmä farmakologicky využívaných zlúčenín chinolínových alkaloidov (napr. chinín), stopkaté lesklé kožovité vajcovité listy s červenkastou žilnatinou a zvyčajne ružové kvety usporiadané vo vrcholových metlinách, plod tobolka. Patrí sem okolo 50 najmä v Bolívii, Peru, Ekvádore, Kolumbii a vo Venezuele sa vyskytujúcich druhov, napr. chinínovník červený (Cinchona succirubra), chinínovník kalisájový (Cinchona calissaya) a chinínovník lekársky (Cinchona officinalis). Väčšina druhov pestovaných na plantážach sú krížence, napr. Cinchona x robusta. Domorodí Indiáni liečili odvarom z kôry chinínovníka chorých na maláriu; vedecký názov je odvodený podľa prvej takto vyliečenej Európanky, manželky vicekráľa Peru, grófky del Cinchon. Silueta chinínovníka na bielom pozadí je zakomponovaná v štátnom znaku Peru.

Chinon

Chinon [ši-] — mesto na západe stredného Francúzska v metropolitnom regióne Centre-Val de Loire v departemente Indre-et-Loire na rieke Vienne (prítok Loiry); 8,2 tis. obyvateľov (2016).

Vzniklo na mieste rímsko-galského sídla. Na hradnom vrchu (prvýkrát opevnený v polovici 10. stor.) stojí hrad, v 11. stor. sídlo Henricha II. Plantageneta, ktorý ho výrazne prebudoval, jedno z hlavných sídel Angevinskej ríše. V 14. stor. slúžil ako väzenie. R. 1429 tam navštívila budúceho francúzskeho kráľa Karola VII. Jana z Arcu. V 16. stor. slúžil opäť ako väzenie, od konca 16. stor. opustený. Skladá sa z troch častí oddelených priekopami: Château du Milieu (12. – 15. stor., najstaršia časť), Fort du Coudray (12. – 13. stor., valcovitý donjon), Fort Saint-Georges (13. stor., nezachovaná, nazvaná podľa Kaplnky sv. Juraja). V súčasnosti je hrad v ruinách, v zachovanej časti sa nachádza múzeum.

V blízkosti mesta sa nachádza jadrová elektráreň Avoine (výkon 3 816 MW).

chionant

chionant [gr.], Chionanthus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď olivovité. Stromy nižšieho vzrastu s protistojnými listami a dvojdomými štvorpočetnými bielymi kvetmi usporiadanými v metlinách, plod kôstkovica. Patrí sem okolo 100 druhov, ako ozdobné dreviny sa pestujú napr. chionant virgínsky (Chionanthus virginicus) pochádzajúci zo Severnej Ameriky a chionant tupolistý (Chionanthus retusus) pochádzajúci z Číny, Kórey a Japonska.

chionofilný organizmus

chionofilný organizmus

1. bot. chionofyt — rastlina, ktorá je veľkú časť života prikrytá snehom a zvyčajne rozkvitne pred jeho roztopením, napr. niektoré riasy rastúce v arktických alebo vo vysokohorských oblastiach;

2. zool. drobné živočíchy pohybujúce sa na snehu, napr. rod chiónea.

Chionoscilla

Chionoscilla [gr. + gr. > lat.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď asparágovité. Vznikol krížením blízko príbuzných rodov Chionodoxa a Scilla. Patria sem napr. druhy Chionoscilla allenii a Chionoscilla luciliae s úzkymi podlhovastými listami v listovej ružici, z ktorej stredu vyrastá stonka s klasom plochých miskovitých modrých kvetov, plod tobolka; pestujú sa v záhradách a parkoch ako okrasné kvety.

Chirita

Chirita [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď gesnériovité. Vždyzelené trváce byliny alebo kríky pochádzajúce z tropickej Ázie. Majú jednoduché oválne chlpaté listy usporiadané v protistojných pároch alebo v praslenoch a zvončekovité jednotlivé alebo vo zväzočkoch usporiadané kvety, plod tobolka. Patrí sem okolo 150 druhov, napr. v záhradách pestované Chirita lavandulacea a Chirita sinensis.

chirograf

chirograf [gr.] — v minulosti pomocný prostriedok na overovanie listín. Totožný text listiny sa napísal na jeden kus pergamenu do dvoch (niekedy aj troch) stĺpcov. Do medzier medzi texty (stĺpce) sa vpísala abeceda (niekoľko nepravidelne rozmiestnených majuskulných písmen) a potom sa pergamen rozdelil na jednotlivé listiny (tzv. delená listina, lat. charta partita; z toho vznikol termín Charter Party, → charter). Podľa iného spôsobu sa namiesto písania abecedy pergamen iba rozdelil charakteristickým zubovitým rezom. Pravosť písomnosti sa potom overovala jednoduchým priložením dvoch samostatných listín v mieste ich rozdelenia. Tento spôsob overovania vznikol v Anglicku. V Uhorsku ho využívali hodnoverné miesta, ktoré vo svojich archívoch uchovávali jeden z exemplárov vyhotovených listinných svedectiev (fassiones).

chiropraxia

chiropraxia [gr.], cheiropraxia — liečebná metóda, pri ktorej chiropraktik (liečiteľ) využíva mechanické podnety na zlepšenie pohyblivosti kĺbov končatín a chrbtice (odstránenie funkčnej blokády). Je založená na teórii, že zdravie a choroba sú životné procesy súvisiace s funkciou nervového systému a bolesti i choroby pochádzajú v mnohých prípadoch z chrbtice v dôsledku zablokovania (priškripnutia) nervových koreňov. Chiropraxiu začal používať 1895 americký liečiteľ David Daniel Palmer (*1845, †1913), podľa ktorého už mierne posunutie stavcov môže tlakom na nervy vyvolať nielen bolesti chrbta, ale aj hlavy, poruchy trávenia a i. Je rozšírená v USA, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande a v Spojenom kráľovstve, na Slovensku tento typ liečby zabezpečujú špeciálne školení rehabilitační lekári v rámci manuálnej terapie.

chirurgia

chirurgia [gr.] — základný lekársky odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou ochorení (vrátane poranení) chirurgickými metódami. Zahŕňa komplexné diagnostické a liečebné postupy pri ošetrení náhlych brušných príhod i úrazov hrudníka, hlavy, brucha a končatín vrátane poranení ciev. Patrí k najstarším odvetviam medicíny. Chirurgické výkony na ľudskom tele pomocou rúk (napr. čistenie a zašívanie rán, naprávanie zlomenín) alebo pomocou rozličných nástrojov a prístrojov sa robili od najstarších čias. Boli zamerané predovšetkým na akútne a život zachraňujúce výkony pri krvácaní, dusení alebo pri črevnej nepriechodnosti. Predpokladom vzniku modernej chirurgie boli poznatky patologickej anatómie a mikrobiológie i zavedenie anestézie, antisepsy a asepsy. Prvé plánované a vedecky zdôvodnené operácie sa robili až začiatkom 19. stor. Rozvoj anestézie a zavedenie antibiotík do chirurgickej praxe po 2. svetovej vojne, postupný vývoj nových technológií a operačných techník, ako aj s nimi súvisiaci nárast poznatkov umožnili vznik nových odborov. Od chirurgie sa postupne oddelili gynekológia, otorinolaryngológia, oftalmológia a stomatológia, neskôr urológia a ortopédia, osobitným odborom je aj anestéziológia a resuscitácia.

V súčasnosti sa pod pojmom chirurgia rozumie zdravotná starostlivosť v odbore všeobecná chirurgia (zahŕňa teoretické poznatky a praktické skúsenosti celej chirurgie) a gastroenterologická chirurgia. S cieľom skvalitniť poskytované chirurgické služby sa špecializáciou zo všeobecnej chirurgie vyčlenili užšie nadstavbové odbory: detská chirurgia, hrudníková chirurgia, neurochirurgia, kardiochirurgia, plastická a rekonštrukčná chirurgia, cievna chirurgia, úrazová chirurgia a maxilofaciálna chirurgia (vznik nových odborov a užších špecializácií je ovplyvňovaný novými teoretickými, vedeckými a technickými poznatkami, ako aj lokálnymi podmienkami a potrebami, napr. transplantačná chirurgia, miniinvazívna chirurgia). Preventívno-liečebná starostlivosť o chorých s chirurgickými ochoreniami sa poskytuje v ambulantných (samostatné chirurgické ambulancie, chirurgické ambulancie, ktoré sú súčasťou nemocníc, poradne, zariadenia jednodňovej chirurgie) alebo v lôžkových zdravotníckych zariadeniach. Na zabezpečenie niektorých vysoko špecializovaných chirurgických činností sú zriadené špecializované chirurgické centrá a kliniky (napr. Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Klinika plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie, Klinika ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie, Klinika stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie, Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku, Klinika onkologickej chirurgie, klinika popálenín a rekonštrukčnej chirurgie).

chirurgická liečba

chirurgická liečba — liečba chorôb, poranení alebo deformít pomocou operačného zákroku. Opak konzervatívna liečba.

chirurgická niť

chirurgická niť — vlákno (pletené alebo monofilové) používané na uzavretie chirurgickej alebo traumatickej rany stehmi. Chirurgické nite sa vyrábajú z prírodných (napr. z hodvábu, catgutu, monolacu, caprolacu a chirlacu) alebo zo syntetických (napr. silonu, orsilonu a chiralenu) materiálov. Možno ich rozdeliť na vstrebateľné, ktoré sa po určitom čase úplne rozpustia (rýchlosť závisí od materiálu, z ktorého sú vyrobené), a nevstrebateľné, ktoré treba odstrániť (na trupe o 10 – 14 dní, na končatinách o 7 – 14 dní, na tvári a všeobecne u detí o 4 – 7 dní).

chirurgické metódy liečby

chirurgické metódy liečby — metódy, ktorých základom je rezanie a šitie živého organizmu a iné podobné priame mechanické zásahy (→ operácie, drobné lokálne zákroky, → repozície). Chirurgické metódy liečby sa uplatňujú v chirurgii a v niektorých iných lekárskych odboroch (napr. v otorinolaryngológii, očnom lekárstve a gynekológii).

chitarrone

chitarrone [kitarró-; tal.] — brnkací strunový hudobný nástroj. Najväčší druh lutny s mimoriadne dlhým krkom opatreným dvoma hlavicami s ladiacimi kolíkmi. Chitarrone má na dolnej časti krku hmatník, nad ktorom je 6 alebo 7 zborov (párov) strún vedených k prvej hlavici. Za ňou pokračuje predĺženie krku ukončené druhou hlavicou sklonenou mierne dozadu. K nej je voľne (mimo hmatníka) vedených 7 alebo 8 diatonicky ladených basových strún (bourdonové struny), ktoré majú takmer dvojnásobnú dĺžku ako struny nad hmatníkom a dosahujú dĺžku basových strún čembala. Celková dĺžka nástroja môže dosahovať viac ako 200 cm, dĺžka korpusu 71 cm. Chitarrone sa používala v 17. – 18. stor. na hru generálneho basu.

chitóny

chitóny [gr.], Polyplacophora, Placophora — trieda z kmeňa mäkkýše (Mollusca), podkmeň mäkkýšovce (Amphineura). Bilaterálne súmerné, okolo 0,5 – 33 cm dlhé, zvyčajne zvrchu sploštené živočíchy oválneho tvaru, ktoré majú hlavu prirastenú k telu, plášť, žiabre a metanefrídie, nemajú oči, tykadlá ani statokinetické orgány. Schránka sa skladá zo svalového lemu a z ôsmich hladkých alebo rôzne zvrásnených prekrývajúcich sa štítkov (nazývaných aj valvy), ktoré sú zložené z aragonitu a chitínu a na ich povrchu sa nervové tkanivo cez mikroskopické póry spája so zmyslovými orgánmi, z ktorých sa pri niektorých skupinách chitónov vyvinuli zrakové škvrny citlivé na svetlo. Oplodnenie pohlavných buniek nastáva mimo tela, larva je trochofóra. Chitóny sú zvyčajne nočné živočíchy živiace sa riasami a dendritom. Vyskytujú sa pod skalnými útesmi a pod kameňmi najmä tropických morí a ich príbojových zón. Vyvinuli sa z málo diferencovaného pramäkkýša obývajúceho ploché morské dno. Ich existencia je doložená od kambria, ich zvyšky sú však zriedkavé (najčastejšie sa vyskytujú ako izolované doštičky panciera). Chitóny boli v minulosti zložkou potravy pôvodných obyvateľov Južnej a Severnej Ameriky, v súčasnosti ich konzumujú napr. domorodci na Tobagu.

Chitungwiza

Chitungwiza [či-] — mesto v Zimbabwe v provincii Harare v aglomerácii hlavného mesta Harare (30 km južne od samotného mesta) na náhornej plošine približne v 1 500 m n. m.; 357-tis. obyvateľov (2012, 3. najväčšie mesto štátu). Najmä obytná funkcia. V blízkosti hararské letisko. Mesto vzniklo 1978 spojením troch sídel (Seke, Zengeza, Saint Mary).

Chiusi

Chiusi [kiúzi] — mesto v Taliansku v kraji Toskánsko; 8,5 tis. obyvateľov (2018). Umelecké remeslá (výroba keramiky). Staroveké etruské mesto Clevsin (aj Camars, latinsky Clusium) založené v 8. stor. pred n. l. na mieste pôvodného umbrijského sídla. Patrilo k 12 najvýznamnejším etruským mestským štátom, v 6. stor. pred n. l. sídlo etruského kráľa Porsenu. V okolí mesta archeologické nálezy rozsiahlych etruských pohrebísk (nekropol), k najznámejším komorovým hrobkám vytesaným do skaly s bohatou maliarskou výzdobou patrí napr. tzv. Hrob opice (okolo 480 pred n. l.). Pod súčasným mestom etruské galériové podzemné labyrinty. Zachovali sa aj časti pôvodných etruských hradieb, rímske palácové stavby a chrámy. Rozsiahla expozícia etruských a rímskych pamiatok (keramické urny, tzv. kanopy, kamenné náhrobné reliéfy, figurálne sarkofágy, náhrobné alebo hraničné kamene, tzv. cippy a i.) sa nachádza v miestnom Národnom archeologickom múzeu (Museo Archeologico Nazionale). Románska katedrála (6. – 12. stor., reštaurovaná v 19. stor.), zvonica (13. stor.).

Chľaba

Chľaba, Helemba — obec v okrese Nové Zámky v Nitrianskom kraji v juhovýchodnej časti Podunajskej pahorkatiny na úpätí Burdy pri ústí Ipľa do Dunaja v blízkosti hranice s Maďarskom, 115 m n. m.; 700 obyvateľov, 20,7 % slovenskej, 76,3 % maďarskej národnosti (2019).

Písomne doložená 1138 ako Helunba, 1234 Helumbazygeth, 1262 Helemba, Helumba, 1325 Helymba, Heylimba, 1335 Helymbafalua, Heleba, 1346 Helymba, 1464 Helemba, Aalemba, 1497 Helemba, 1522 Helymba, 1523 Hellemba, 1570, 1664 Helenba, 1773 Hellemba, 1786 Helemba, 1808 Hellemba, Helemba, Hellenbach, 1863 – 1948 Helemba, 1948 Chľaba. R. 1938 – 45 bola pripojená k Maďarsku.

Archeologické nálezy z obdobia gravettienu, sídlisko badenskej kultúry, sídlisko a pohrebisko severopanónskej kultúry, stopy osídlenia z neskorej bronzovej, z halštatskej a laténskej doby, sídlisko zo 7. – 8. a 9. – 10. stor., pohrebisko z 10. stor., zaniknutá osada z 11. – 16. stor. s kostolom a cintorínom. Obec patrila prepoštstvu Dömös, od 1262 Ostrihomskému arcibiskupstvu, od 1523 Ostrihomskej kapitule. Obyvatelia sa zaoberali rybárstvom, poľnohospodárstvom a neskôr vinárstvom.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Imricha (1769, klasicisticky prestavaný po 1800, opravovaný v 20. stor.), na cintoríne Kaplnka sv. Urbana (1935), v chotári vínne pivnice vyhĺbené do úbočia (1838).

Do katastra obce zasahujú národné prírodné rezervácie Burdov a Leliansky les. Západne od Chľaby leží rekreačné stredisko Kováčov.

chladnokrvník

chladnokrvník — všeobecný názov ťažkých ťažných koní; označenie skupiny plemien koní, ktorých spoločným fylogenetickým predkom bol kôň západný (Equus robustus). Hlavnými znakmi chladnokrvných koní sú mohutné zavalité telo a pokojný temperament. V práci sú spoľahlivé a ľahšie ovládateľné; sú náročné na krmivo. Typickými predstaviteľmi chladnokrvných koní sú norický, belgický a shirský kôň. Názov chladnokrvník je odvodený od temperamentu zvieraťa.

chlamydomonáda

chlamydomonáda [gr.], Chlamydomonas — rod zelených rias, čeľaď Chlamydomonadaceae. Mikroskopické eukaryontné jednobunkové organizmy, ktoré sa vyskytujú v stojatých a tečúcich vodách, v kalužiach či rašelinných vodách, niektoré aj v povrchových vrstvách letného snehu. Nachádzajú sa na rozhraní rastlinnej a živočíšnej ríše, s rastlinami majú spoločný fotoautotrofný spôsob výživy (prítomnosť chloroplastov), so živočíchmi prítomnosť stigmy, bičíkov a výnimočne aj schopnosť heterotrofnej až mixotrofnej výživy. Vegetatívne bunky sú haploidné, majú oválny až guľový tvar s priemerom okolo 10 μm. Majú pevnú bunkovú stenu tvorenú komplexom glykoproteínov bohatých na hydroxyprolín, obsahujú rozsiahly chloroplast. Pohybujú sa pomocou dvoch bičíkov vyrastajúcich z prednej časti bunky (pri kultivácii buniek na tekutom médiu sa bičíky strácajú). Pod cytoplazmatickou membránou sa nachádza stigma, ktorá slúži ako fotoreceptor svetla a zabezpečuje fototaktický pohyb do oblasti s optimálnou svetelnou intenzitou (→ fototaxia). Bunkové organely sú podobné ako pri ostatných rastlinných bunkách, majú niekoľko malých mitochondrií, jeden chloroplast (pohárovikovitého tvaru), ktorý vypĺňa približne polovicu objemu bunky. V prednej časti bunky sú uložené dve vakuoly.

Rozmnožujú sa pohlavne aj nepohlavne. Nepohlavne sa chlamydomonády rozmnožujú tzv. modifikovaným (násobným) bunkovým delením: na konci delenia vznikajú z materskej bunky viac ako 2 dcérske bunky (4, 8, 16, 32, 64), pohlavne napr. pri nedostatku dusíka a v prítomnosti svetla z modrého spektra: z vegetatívnej bunky sa vyvíjajú pohlavné bunky (gaméty), ich splynutím vzniká diploidná zygota, dochádza k meióze a vzniku 4 haploidných spór.

Patria sem napr. druh Chlamydomonas nivalis spôsobujúci červené sfarbenie snehu, druh Chlamydomonas moewusii a nepohlavne sa rozmnožujúci druh Chlamydomonas reinhardtii, ktorý vďaka jednoduchej kultivácii a pomerne rýchlemu rastu patrí medzi modelové organizmy používané vo výskume (napr. na štúdium chorôb spôsobených poruchou bičíkov, fotosyntézy a biogenézy chloroplastu) a pre štúdium regulácie bunkového cyklu.

Chlebnice

Chlebnice — obec v okrese Dolný Kubín v Žilinskom kraji v Oravskej vrchovine pri jej styku so Skorušinskými vrchmi, 594 m n. m.; 1 622 obyvateľov (2018).

Písomne doložená 1564 ako Chlewnica, 1604 Hlebnycza, 1773, 1786 Chlebnicze, 1808 Chlebnicze, Chlebnica, 1863 Chlebnic, 1873 Chlebnice.

Vznikla na valašskom práve koncom 15. a v 1. polovici 16. stor. Patrila panstvu Orava. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, obchodovaním s plátnom a tabakom, neskôr s ľanom a so železnými výrobkami, počas prvej ČSR sklárstvom, košikárstvom a debnárstvom.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (1753, rozšírený 1760 – 64, prestavaný po 1930), kaplnka (začiatok 19. stor.), socha sv. Jána Nepomuckého (1806), prícestný kríž (1836).

Chlidanthus

Chlidanthus [-tus; gr.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď amarylkovité. Patrí sem jediný druh Chlidanthus fragrans pochádzajúci z Peruánskych Ánd, cibuľovitá do 30 cm vysoká trvalka s čiarkovitými sivozelenými listami v listovej ružici, z jej stredu vyrastajú stonky so súkvetiami žiarivožltých kvetov, plod tobolka. Pestuje sa ako okrasná kvetina.

chliev

chliev — menšia murovaná, drevená alebo kombinovaná hospodárska stavba v roľníckej usadlosti určená na chov ošípaných. Podľa množstva chovaných zvierat boli chlievy jednopriestorové alebo i väčšie, rozčlenené na viacero chlievcov. Súčasťami chlieva boli válov určený na krmivo a ohradený výbeh (cárok, pelech), do ktorého pri kŕmení vypúšťali prasnicu s malými prasiatkami a dorastajúce ošípané. Niektoré chlievy bývali dvojpodlažné, ich horný priestor so šikmou strechou slúžil ako kurín alebo ako odkladisko náradia. Chlievy bývali umiestnené zväčša v zadnej časti dvora za maštaľou ako samostatná stavba, zriedka ako prístavba k inej hospodárskej budove. Chudobnejšie gazdovstvá mávali ošípané umiestnené v maštali.

Chlmec

Chlmec — obec v okrese Humenné v Prešovskom kraji na styku Beskydského predhoria a Vihorlatských vrchov, 234 m n. m.; 580 obyvateľov (2018).

Písomne doložená 1416 a 1451 ako Helmecz, 1773 Helmeczke, Homecz, 1786 Helmeczke, 1808 Helmeczke, Helmecké, 1863 – 1913 Helmecke, 1920 – 48 Chlumec, 1948 Chlmec.

Patrila Drugetovcom, v 16. stor. Sirmaiovcom, v 18. stor. Dernátovcom, v 19. stor. Andrášiovcom. R. 1890 – 1910 vysťahovalectvo, 15. 11. 1944 bola obec vypálená, po 1945 jej opätovná výstavba. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a povozníctvom.

Stavebné pamiatky: barokovo-klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Márie Magdalény (1766, obnovený 1892, nepoužíva sa), rímskokatolícky Kostol sv. Márie Magdalény (1998), prícestná kaplnka (1863).

Do katastrálneho územia obce zasahuje prírodná rezervácia Chlmecká skalka (vyhlásená 1988, rozloha 1,1 ha) zriadená na ochranu biotopu endemických rastlín ponikleca veľkokvetého a veternice lesnej.

chloazma

chloazma [gr.] — žltohnedé ostro ohraničené škvrny nepravidelného tvaru na čele, lícach, spánkoch a v okolí úst. Ich vznik súvisí s hormonálnymi zmenami v organizme, pôsobením UV žiarenia sa zvýrazňujú. Najčastejšie sa objavujú u mladých žien vo vyššom štádiu tehotenstva (chloazma gravidarum) súčasne s hyperpigmentáciou prsníkových dvorcov, vonkajších pohlavných orgánov a strednej brušnej čiary, niekedy sa zjavuje okolo úst u dievčat v puberte (chloazma periorale virginum). Príčinou ich vzniku môže byť aj užívanie niektorých liekov (chloazma medicamentosum), hormonálnych antikoncepčných prostriedkov a liekov s obsahom estrogénov (chloazma hormonale), ale aj používanie niektorých kozmetických prostriedkov (chloazma cosmeticum). Chloazma je sprievodným znakom kachexie (chloazma kachecticorum) a zhubných nádorov. Liečba: odstránenie vyvolávajúcej príčiny, ochrana pred UV žiarením, aplikácia bieliacich a peelingových prostriedkov.

chlorela

chlorela [gr.], Chlorella — rod z oddelenia zelené riasy (Chlorophyta), trieda Trebouxiophyceae, rad bunkové zelené riasy (Chlorococcales), čeľaď Chlorellaceae. Mikroskopické eukaryontné jednobunkové organizmy guľovitého až oválneho tvaru s priemerom 2 – 15 μm. Haploidné bunky (→ haploid) obsahujú jeden chloroplast obalený dvomi membránami, povrch tvorí bunková stena s celulózou. Rozmnožujú sa nepohlavne pomocou nepohyblivých spór (tzv. autospór) vytvárajúcich sa vo vnútri materskej bunky (obsah materskej bunky je rozdelený do 2, 4, 8, zriedkavo 16 dcérskych protoplastov okrúhleho tvaru, ktoré sa vyvíjajú v autospóry).

Žijú v rôznych typoch vôd (najmä v sladkých) a v pôde, niektoré endosymbioticky v živočíchoch (→ endosymbióza), napr. v rode črievička (Paramecium). Chlorely patria k najviac preštudovaným zeleným riasam. Sú primárne fotosyntetizujúcimi organizmami obsahujúcimi najviac chlorofylu v prírode, niektoré druhy dokážu za anaeróbnych podmienok vytvárať z glukózy kyselinu mliečnu; hromadne sa kultivujú ako zdroj biologických hodnotných látok. Patria sem napr. druhy Chlorella vulgaris, Chlorella minutissima a Chlorella pyrenoidosa, ktorý je v súčasnosti vďaka vysokému obsahu vlákniny, minerálov a vitamínov vyhľadávaným potravinovým doplnkom (má viacero pozitívnych účinkov na ľudský organizmus, napr. podporuje prečistenie organizmu, zvyšuje imunitu a má protizápalové účinky).