Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 33 z celkového počtu 33 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Chiastophyllum

Chiastophyllum [-fi-; gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď tučnolistovité. Patrí sem jediný trváci vždyzelený druh Chiastophyllum opositifolium pochádzajúci z Kaukazu. Má sukulentné vajcovité až okrúhle listy a žlté päťpočetné kvety usporiadané v hustých strapcovitých súkvetiach, plod mechúrik; zvyčajne sa pestuje v skalkách.

Chigiovci

Chigiovci [kidži-] (Chigi) — rímsky šľachtický rod pôvodom zo Sieny. Pochádzalo z neho niekoľko kardinálov, najvýznamnejšími príslušníkmi boli Fabio – pápež Alexander VII. (od 1655), a Agostino, nazývaný Il Magnifico, 29. 11. 1466 Siena – 11. 4. 1520 Rím – obchodník, bankár, mecenáš výtvarného umenia a patrón umelcov, významná osobnosť obdobia vrcholnej renesancie v Ríme. Od 80. rokov 15. stor. žil v Ríme, kde 1502 založil pobočku banky Chigi (mala viac ako 100 pobočiek v Taliansku a i. v Európe, napr. v Londýne a Lyone). Najväčší vplyv dosiahol v období pontifikátu pápeža Júliusa II. Okolo 1506 – 11 si dal v Ríme postaviť prímestskú vilu (dnes nazývaná Villa Farnesina, od 1579 patrila rodu Farneseovcov), jednu z najvýznamnejších stavieb talianskej vrcholnej renesancie. Architektom vily bol B. Peruzzi, fresky Zasadanie olympských bohov, Svadba Amora a Psychy (1517 – 18) v lodžii vytvoril Raffael a jeho dielňa; na maliarskej výzdobe interiérov s antickými motívmi sa podieľali aj B. Peruzzi, S. del Piombo, Sodoma, Giulio Romano a i. Okrem výtvarných umelcov pochádzajúcich zo Sieny bol aj významným patrónom Raffaela, ktorý pre neho navrhol pohrebnú kaplnku v kostole Santa Maria del Popolo v Ríme (1513 – 16). Podporoval aj súdobých literátov a humanistov (napr. P. Aretina) a 1515 založil v Ríme tlačiareň, ktorá vydávala diela gréckych antických autorov.

Chilomastix

Chilomastix [gr.] — rod jednobunkových eukaryontných mikroskopických organizmom z ríše exkaváty, kmeň metamonády (Metamonada), trieda retortamonády (Retortamonadea); vyskytuje sa v čreve rôznych stavovcov vrátane človeka. Patria sem napr. druhy Chilomastix mesneli vyskytujúci sa pri primátoch a iných cicavcoch (u človeka môže vyvolať vodnaté hnačky) a pri vtákoch a obojživelníkoch, Chilomastix megamorpha (žije v čreve morčiat) a Chilomastix betencourtii (v čreve myší).

chiméra

chiméra [gr.] — vo všeobecnosti fantastický, neskutočný prelud, vidina, nereálna, neuskutočniteľná túžba; biol., genet. organizmus zložený z buniek (bunkových línií) s odlišnou genetickou informáciou. Vzniká z dvoch alebo z viacerých zygot alebo z ich častí, čím sa odlišuje od chromozómovej mozaiky.

Chiméra sa môže tvoriť: 1. priamym mechanickým spojením vegetatívnych častí z dvoch rôznych organizmov a ich neskorším zrastením (štepenie, transplantácia). Pri rastlinách takto vznikajú napr. sektoriálne chiméry, pri ktorých sú na priečnom reze rozdielne pletivá usporiadané do sektorov, meriklinálne chiméry s odlišnou časťou povrchových pletív a periklinálne chiméry s povrchovými pletivami odlišnými od vnútorných pletív. Pri živočíchoch sa umelé chiméry vyskytujú vzácnejšie (napr. pri obojživelníkoch), u ľudí je príkladom človek s transplantovaným orgánom (v tele príjemcu sa vyskytujú bunky cudzieho jedinca, darcu, ktoré nesú inú genetickú informáciu). Z biologického hľadiska však ide o neprirodzený stav; 2. chybným oplodnením alebo skorším prenatálnym vývinom. Príkladmi zygotického chimérizmu sú oplodnenie diploidného vajíčka dvoma spermiami, oplodnenie haploidného vajíčka jednou spermiou a pólového telieska druhou spermiou, prípadne splynutie dvoch súčasne vzniknutých zygot do jedinej molekuly, čím vznikajú tzv. dispermické chiméry. Príkladom postzygotického chimérizmu sú krvné chiméry vznikajúce u dvojvajíčkových dvojčiat so spojeným placentárnym krvným obehom (→ chimérizmus krvných skupín).

chiméry

chiméry [gr.], Holocephali — trieda z podkmeňa stavovce (Vertebrata), ktorá sa v staršom systéme zaraďovala ako podtrieda stupňa paryby (Chondrichthyomorphi). Majú predĺžené, zvyčajne holé telo niekedy so zvyškami plakoidných šupín, veľkú hlavu s malým rostrom (rypákom), veľkými očami a s doštičkovitými zubami, veľmi dlhú chvostovú plutvu a štyri žiabrové šupiny prekryté kožným záhybom; rozmnožujú sa až 30 cm dlhými vajíčkami. Hlbinné ryby, živia sa bentickými živočíchmi. Patrí sem napr. v európskych moriach žijúci, viac ako 1 m dlhý druh chiméra hlavatá (Chimaera monstrosa).

chinínovník

chinínovník [kečuánsky > špan. > tal. > nem.], Cinchona — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď marenovité. Vždyzelené, 8 – 16 m vysoké stromy pochádzajúce z Južnej Ameriky. Majú hrubú vráskavú kôru obsahujúcu okolo 30 najmä farmakologicky využívaných zlúčenín chinolínových alkaloidov (napr. chinín), stopkaté lesklé kožovité vajcovité listy s červenkastou žilnatinou a zvyčajne ružové kvety usporiadané vo vrcholových metlinách, plod tobolka. Patrí sem okolo 50 najmä v Bolívii, Peru, Ekvádore, Kolumbii a vo Venezuele sa vyskytujúcich druhov, napr. chinínovník červený (Cinchona succirubra), chinínovník kalisájový (Cinchona calissaya) a chinínovník lekársky (Cinchona officinalis). Väčšina druhov pestovaných na plantážach sú krížence, napr. Cinchona x robusta. Domorodí Indiáni liečili odvarom z kôry chinínovníka chorých na maláriu; vedecký názov je odvodený podľa prvej takto vyliečenej Európanky, manželky vicekráľa Peru, grófky del Cinchon. Silueta chinínovníka na bielom pozadí je zakomponovaná v štátnom znaku Peru.

chionant

chionant [gr.], Chionanthus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď olivovité. Stromy nižšieho vzrastu s protistojnými listami a dvojdomými štvorpočetnými bielymi kvetmi usporiadanými v metlinách, plod kôstkovica. Patrí sem okolo 100 druhov, ako ozdobné dreviny sa pestujú napr. chionant virgínsky (Chionanthus virginicus) pochádzajúci zo Severnej Ameriky a chionant tupolistý (Chionanthus retusus) pochádzajúci z Číny, Kórey a Japonska.

chionofilný organizmus

chionofilný organizmus

1. bot. chionofyt — rastlina, ktorá je veľkú časť života prikrytá snehom a zvyčajne rozkvitne pred jeho roztopením, napr. niektoré riasy rastúce v arktických alebo vo vysokohorských oblastiach;

2. zool. drobné živočíchy pohybujúce sa na snehu, napr. rod chiónea.

Chionoscilla

Chionoscilla [gr. + gr. > lat.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď asparágovité. Vznikol krížením blízko príbuzných rodov Chionodoxa a Scilla. Patria sem napr. druhy Chionoscilla allenii a Chionoscilla luciliae s úzkymi podlhovastými listami v listovej ružici, z ktorej stredu vyrastá stonka s klasom plochých miskovitých modrých kvetov, plod tobolka; pestujú sa v záhradách a parkoch ako okrasné kvety.

Chirita

Chirita [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď gesnériovité. Vždyzelené trváce byliny alebo kríky pochádzajúce z tropickej Ázie. Majú jednoduché oválne chlpaté listy usporiadané v protistojných pároch alebo v praslenoch a zvončekovité jednotlivé alebo vo zväzočkoch usporiadané kvety, plod tobolka. Patrí sem okolo 150 druhov, napr. v záhradách pestované Chirita lavandulacea a Chirita sinensis.

chiropraxia

chiropraxia [gr.], cheiropraxia — liečebná metóda, pri ktorej chiropraktik (liečiteľ) využíva mechanické podnety na zlepšenie pohyblivosti kĺbov končatín a chrbtice (odstránenie funkčnej blokády). Je založená na teórii, že zdravie a choroba sú životné procesy súvisiace s funkciou nervového systému a bolesti i choroby pochádzajú v mnohých prípadoch z chrbtice v dôsledku zablokovania (priškripnutia) nervových koreňov. Chiropraxiu začal používať 1895 americký liečiteľ David Daniel Palmer (*1845, †1913), podľa ktorého už mierne posunutie stavcov môže tlakom na nervy vyvolať nielen bolesti chrbta, ale aj hlavy, poruchy trávenia a i. Je rozšírená v USA, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande a v Spojenom kráľovstve, na Slovensku tento typ liečby zabezpečujú špeciálne školení rehabilitační lekári v rámci manuálnej terapie.

chirurgia

chirurgia [gr.] — základný lekársky odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou ochorení (vrátane poranení) chirurgickými metódami. Zahŕňa komplexné diagnostické a liečebné postupy pri ošetrení náhlych brušných príhod i úrazov hrudníka, hlavy, brucha a končatín vrátane poranení ciev. Patrí k najstarším odvetviam medicíny. Chirurgické výkony na ľudskom tele pomocou rúk (napr. čistenie a zašívanie rán, naprávanie zlomenín) alebo pomocou rozličných nástrojov a prístrojov sa robili od najstarších čias. Boli zamerané predovšetkým na akútne a život zachraňujúce výkony pri krvácaní, dusení alebo pri črevnej nepriechodnosti. Predpokladom vzniku modernej chirurgie boli poznatky patologickej anatómie a mikrobiológie i zavedenie anestézie, antisepsy a asepsy. Prvé plánované a vedecky zdôvodnené operácie sa robili až začiatkom 19. stor. Rozvoj anestézie a zavedenie antibiotík do chirurgickej praxe po 2. svetovej vojne, postupný vývoj nových technológií a operačných techník, ako aj s nimi súvisiaci nárast poznatkov umožnili vznik nových odborov. Od chirurgie sa postupne oddelili gynekológia, otorinolaryngológia, oftalmológia a stomatológia, neskôr urológia a ortopédia, osobitným odborom je aj anestéziológia a resuscitácia.

V súčasnosti sa pod pojmom chirurgia rozumie zdravotná starostlivosť v odbore všeobecná chirurgia (zahŕňa teoretické poznatky a praktické skúsenosti celej chirurgie) a gastroenterologická chirurgia. S cieľom skvalitniť poskytované chirurgické služby sa špecializáciou zo všeobecnej chirurgie vyčlenili užšie nadstavbové odbory: detská chirurgia, hrudníková chirurgia, neurochirurgia, kardiochirurgia, plastická a rekonštrukčná chirurgia, cievna chirurgia, úrazová chirurgia a maxilofaciálna chirurgia (vznik nových odborov a užších špecializácií je ovplyvňovaný novými teoretickými, vedeckými a technickými poznatkami, ako aj lokálnymi podmienkami a potrebami, napr. transplantačná chirurgia, miniinvazívna chirurgia). Preventívno-liečebná starostlivosť o chorých s chirurgickými ochoreniami sa poskytuje v ambulantných (samostatné chirurgické ambulancie, chirurgické ambulancie, ktoré sú súčasťou nemocníc, poradne, zariadenia jednodňovej chirurgie) alebo v lôžkových zdravotníckych zariadeniach. Na zabezpečenie niektorých vysoko špecializovaných chirurgických činností sú zriadené špecializované chirurgické centrá a kliniky (napr. Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Klinika plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie, Klinika ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie, Klinika stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie, Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku, Klinika onkologickej chirurgie, klinika popálenín a rekonštrukčnej chirurgie).

chirurgická liečba

chirurgická liečba — liečba chorôb, poranení alebo deformít pomocou operačného zákroku. Opak konzervatívna liečba.

chirurgická niť

chirurgická niť — vlákno (pletené alebo monofilové) používané na uzavretie chirurgickej alebo traumatickej rany stehmi. Chirurgické nite sa vyrábajú z prírodných (napr. z hodvábu, catgutu, monolacu, caprolacu a chirlacu) alebo zo syntetických (napr. silonu, orsilonu a chiralenu) materiálov. Možno ich rozdeliť na vstrebateľné, ktoré sa po určitom čase úplne rozpustia (rýchlosť závisí od materiálu, z ktorého sú vyrobené), a nevstrebateľné, ktoré treba odstrániť (na trupe o 10 – 14 dní, na končatinách o 7 – 14 dní, na tvári a všeobecne u detí o 4 – 7 dní).

chirurgické metódy liečby

chirurgické metódy liečby — metódy, ktorých základom je rezanie a šitie živého organizmu a iné podobné priame mechanické zásahy (→ operácie, drobné lokálne zákroky, → repozície). Chirurgické metódy liečby sa uplatňujú v chirurgii a v niektorých iných lekárskych odboroch (napr. v otorinolaryngológii, očnom lekárstve a gynekológii).

chitarrone

chitarrone [kitarró-; tal.] — brnkací strunový hudobný nástroj. Najväčší druh lutny s mimoriadne dlhým krkom opatreným dvoma hlavicami s ladiacimi kolíkmi. Chitarrone má na dolnej časti krku hmatník, nad ktorom je 6 alebo 7 zborov (párov) strún vedených k prvej hlavici. Za ňou pokračuje predĺženie krku ukončené druhou hlavicou sklonenou mierne dozadu. K nej je voľne (mimo hmatníka) vedených 7 alebo 8 diatonicky ladených basových strún (bourdonové struny), ktoré majú takmer dvojnásobnú dĺžku ako struny nad hmatníkom a dosahujú dĺžku basových strún čembala. Celková dĺžka nástroja môže dosahovať viac ako 200 cm, dĺžka korpusu 71 cm. Chitarrone sa používala v 17. – 18. stor. na hru generálneho basu.

chitóny

chitóny [gr.], Polyplacophora, Placophora — trieda z kmeňa mäkkýše (Mollusca), podkmeň mäkkýšovce (Amphineura). Bilaterálne súmerné, okolo 0,5 – 33 cm dlhé, zvyčajne zvrchu sploštené živočíchy oválneho tvaru, ktoré majú hlavu prirastenú k telu, plášť, žiabre a metanefrídie, nemajú oči, tykadlá ani statokinetické orgány. Schránka sa skladá zo svalového lemu a z ôsmich hladkých alebo rôzne zvrásnených prekrývajúcich sa štítkov (nazývaných aj valvy), ktoré sú zložené z aragonitu a chitínu a na ich povrchu sa nervové tkanivo cez mikroskopické póry spája so zmyslovými orgánmi, z ktorých sa pri niektorých skupinách chitónov vyvinuli zrakové škvrny citlivé na svetlo. Oplodnenie pohlavných buniek nastáva mimo tela, larva je trochofóra. Chitóny sú zvyčajne nočné živočíchy živiace sa riasami a dendritom. Vyskytujú sa pod skalnými útesmi a pod kameňmi najmä tropických morí a ich príbojových zón. Vyvinuli sa z málo diferencovaného pramäkkýša obývajúceho ploché morské dno. Ich existencia je doložená od kambria, ich zvyšky sú však zriedkavé (najčastejšie sa vyskytujú ako izolované doštičky panciera). Chitóny boli v minulosti zložkou potravy pôvodných obyvateľov Južnej a Severnej Ameriky, v súčasnosti ich konzumujú napr. domorodci na Tobagu.

Chiusi

Chiusi [kiúzi] — mesto v Taliansku v kraji Toskánsko; 8,5 tis. obyvateľov (2018). Umelecké remeslá (výroba keramiky). Staroveké etruské mesto Clevsin (aj Camars, latinsky Clusium) založené v 8. stor. pred n. l. na mieste pôvodného umbrijského sídla. Patrilo k 12 najvýznamnejším etruským mestským štátom, v 6. stor. pred n. l. sídlo etruského kráľa Porsenu. V okolí mesta archeologické nálezy rozsiahlych etruských pohrebísk (nekropol), k najznámejším komorovým hrobkám vytesaným do skaly s bohatou maliarskou výzdobou patrí napr. tzv. Hrob opice (okolo 480 pred n. l.). Pod súčasným mestom etruské galériové podzemné labyrinty. Zachovali sa aj časti pôvodných etruských hradieb, rímske palácové stavby a chrámy. Rozsiahla expozícia etruských a rímskych pamiatok (keramické urny, tzv. kanopy, kamenné náhrobné reliéfy, figurálne sarkofágy, náhrobné alebo hraničné kamene, tzv. cippy a i.) sa nachádza v miestnom Národnom archeologickom múzeu (Museo Archeologico Nazionale). Románska katedrála (6. – 12. stor., reštaurovaná v 19. stor.), zvonica (13. stor.).

chladnokrvník

chladnokrvník — všeobecný názov ťažkých ťažných koní; označenie skupiny plemien koní, ktorých spoločným fylogenetickým predkom bol kôň západný (Equus robustus). Hlavnými znakmi chladnokrvných koní sú mohutné zavalité telo a pokojný temperament. V práci sú spoľahlivé a ľahšie ovládateľné; sú náročné na krmivo. Typickými predstaviteľmi chladnokrvných koní sú norický, belgický a shirský kôň. Názov chladnokrvník je odvodený od temperamentu zvieraťa.

chlamydomonáda

chlamydomonáda [gr.], Chlamydomonas — rod zelených rias, čeľaď Chlamydomonadaceae. Mikroskopické eukaryontné jednobunkové organizmy, ktoré sa vyskytujú v stojatých a tečúcich vodách, v kalužiach či rašelinných vodách, niektoré aj v povrchových vrstvách letného snehu. Nachádzajú sa na rozhraní rastlinnej a živočíšnej ríše, s rastlinami majú spoločný fotoautotrofný spôsob výživy (prítomnosť chloroplastov), so živočíchmi prítomnosť stigmy, bičíkov a výnimočne aj schopnosť heterotrofnej až mixotrofnej výživy. Vegetatívne bunky sú haploidné, majú oválny až guľový tvar s priemerom okolo 10 μm. Majú pevnú bunkovú stenu tvorenú komplexom glykoproteínov bohatých na hydroxyprolín, obsahujú rozsiahly chloroplast. Pohybujú sa pomocou dvoch bičíkov vyrastajúcich z prednej časti bunky (pri kultivácii buniek na tekutom médiu sa bičíky strácajú). Pod cytoplazmatickou membránou sa nachádza stigma, ktorá slúži ako fotoreceptor svetla a zabezpečuje fototaktický pohyb do oblasti s optimálnou svetelnou intenzitou (→ fototaxia). Bunkové organely sú podobné ako pri ostatných rastlinných bunkách, majú niekoľko malých mitochondrií, jeden chloroplast (pohárovikovitého tvaru), ktorý vypĺňa približne polovicu objemu bunky. V prednej časti bunky sú uložené dve vakuoly.

Rozmnožujú sa pohlavne aj nepohlavne. Nepohlavne sa chlamydomonády rozmnožujú tzv. modifikovaným (násobným) bunkovým delením: na konci delenia vznikajú z materskej bunky viac ako 2 dcérske bunky (4, 8, 16, 32, 64), pohlavne napr. pri nedostatku dusíka a v prítomnosti svetla z modrého spektra: z vegetatívnej bunky sa vyvíjajú pohlavné bunky (gaméty), ich splynutím vzniká diploidná zygota, dochádza k meióze a vzniku 4 haploidných spór.

Patria sem napr. druh Chlamydomonas nivalis spôsobujúci červené sfarbenie snehu, druh Chlamydomonas moewusii a nepohlavne sa rozmnožujúci druh Chlamydomonas reinhardtii, ktorý vďaka jednoduchej kultivácii a pomerne rýchlemu rastu patrí medzi modelové organizmy používané vo výskume (napr. na štúdium chorôb spôsobených poruchou bičíkov, fotosyntézy a biogenézy chloroplastu) a pre štúdium regulácie bunkového cyklu.

Chlidanthus

Chlidanthus [-tus; gr.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď amarylkovité. Patrí sem jediný druh Chlidanthus fragrans pochádzajúci z Peruánskych Ánd, cibuľovitá do 30 cm vysoká trvalka s čiarkovitými sivozelenými listami v listovej ružici, z jej stredu vyrastajú stonky so súkvetiami žiarivožltých kvetov, plod tobolka. Pestuje sa ako okrasná kvetina.

chliev

chliev — menšia murovaná, drevená alebo kombinovaná hospodárska stavba v roľníckej usadlosti určená na chov ošípaných. Podľa množstva chovaných zvierat boli chlievy jednopriestorové alebo i väčšie, rozčlenené na viacero chlievcov. Súčasťami chlieva boli válov určený na krmivo a ohradený výbeh (cárok, pelech), do ktorého pri kŕmení vypúšťali prasnicu s malými prasiatkami a dorastajúce ošípané. Niektoré chlievy bývali dvojpodlažné, ich horný priestor so šikmou strechou slúžil ako kurín alebo ako odkladisko náradia. Chlievy bývali umiestnené zväčša v zadnej časti dvora za maštaľou ako samostatná stavba, zriedka ako prístavba k inej hospodárskej budove. Chudobnejšie gazdovstvá mávali ošípané umiestnené v maštali.

chloazma

chloazma [gr.] — žltohnedé ostro ohraničené škvrny nepravidelného tvaru na čele, lícach, spánkoch a v okolí úst. Ich vznik súvisí s hormonálnymi zmenami v organizme, pôsobením UV žiarenia sa zvýrazňujú. Najčastejšie sa objavujú u mladých žien vo vyššom štádiu tehotenstva (chloazma gravidarum) súčasne s hyperpigmentáciou prsníkových dvorcov, vonkajších pohlavných orgánov a strednej brušnej čiary, niekedy sa zjavuje okolo úst u dievčat v puberte (chloazma periorale virginum). Príčinou ich vzniku môže byť aj užívanie niektorých liekov (chloazma medicamentosum), hormonálnych antikoncepčných prostriedkov a liekov s obsahom estrogénov (chloazma hormonale), ale aj používanie niektorých kozmetických prostriedkov (chloazma cosmeticum). Chloazma je sprievodným znakom kachexie (chloazma kachecticorum) a zhubných nádorov. Liečba: odstránenie vyvolávajúcej príčiny, ochrana pred UV žiarením, aplikácia bieliacich a peelingových prostriedkov.

chlorela

chlorela [gr.], Chlorella — rod z oddelenia zelené riasy (Chlorophyta), trieda Trebouxiophyceae, rad bunkové zelené riasy (Chlorococcales), čeľaď Chlorellaceae. Mikroskopické eukaryontné jednobunkové organizmy guľovitého až oválneho tvaru s priemerom 2 – 15 μm. Haploidné bunky (→ haploid) obsahujú jeden chloroplast obalený dvomi membránami, povrch tvorí bunková stena s celulózou. Rozmnožujú sa nepohlavne pomocou nepohyblivých spór (tzv. autospór) vytvárajúcich sa vo vnútri materskej bunky (obsah materskej bunky je rozdelený do 2, 4, 8, zriedkavo 16 dcérskych protoplastov okrúhleho tvaru, ktoré sa vyvíjajú v autospóry).

Žijú v rôznych typoch vôd (najmä v sladkých) a v pôde, niektoré endosymbioticky v živočíchoch (→ endosymbióza), napr. v rode črievička (Paramecium). Chlorely patria k najviac preštudovaným zeleným riasam. Sú primárne fotosyntetizujúcimi organizmami obsahujúcimi najviac chlorofylu v prírode, niektoré druhy dokážu za anaeróbnych podmienok vytvárať z glukózy kyselinu mliečnu; hromadne sa kultivujú ako zdroj biologických hodnotných látok. Patria sem napr. druhy Chlorella vulgaris, Chlorella minutissima a Chlorella pyrenoidosa, ktorý je v súčasnosti vďaka vysokému obsahu vlákniny, minerálov a vitamínov vyhľadávaným potravinovým doplnkom (má viacero pozitívnych účinkov na ľudský organizmus, napr. podporuje prečistenie organizmu, zvyšuje imunitu a má protizápalové účinky).

chloroplasty

chloroplasty [gr.] — fotosynteticky aktívne zelené plastidy obsahujúce chlorofyly, vyskytujúce sa v rôznom počte (1 a viac) v bunkách zelených rastlín (najviac zastúpené v asimilačnom pletive listov), siníc a niektorých prvokov. Prebieha v nich biochemická konverzia svetelnej energie na chemickú energiu (→ fotosyntéza), ako aj biosyntéza chlorofylov, niektorých proteínov a lipidov. Podľa druhu organizmu a intenzity svetla môžu mať šošovkový, diskový, lalokový, špirálový alebo nepravidelný tvar a veľkosť 2 – 20 μm. Na povrchu sú ohraničené dvojitou membránou (vonkajšou a vnútornou), vnútorná membrána odškrcuje tylakoidy, v ktorých je lokalizovaný fotosyntetický aparát (napr. chlorofyly). Vnútro chloroplastov vypĺňa základná hmota stróma, ktorá obsahuje vlastnú kruhovú DNA (chloroplastová DNA s histónmi) s limitovanou kódovacou schopnosťou, ribozómy prokaryontného typu, škrobové zrná, karotenoidy, xantofyly a proteíny (napr. enzýmy Calvinovho cyklu). Prítomnosť chlorofylu podmieňuje zelenú farbu chloroplastov, ako aj väčšiny rastlín.

Chloroplasty vznikajú delením už existujúcich chloroplastov alebo sa vytvárajú z relatívne nediferencovaných plastidov (proplastidov), ktorým chýbajú tylakoidy a špecializované pigmenty. Podobne ako mitochondrie aj chloroplasty patria k tzv. semiautonómnym organelám, t. j. majú určitý stupeň samostatnosti, napr. časť génov je lokalizovaná v chloroplastoch. Ich evolučný pôvod sa vysvetľuje na základe endosymbiotickej teórie (→ endosymbióza).

chloróza

chloróza [gr.] —

1. fytopatol. neparazitická choroba rastlín. Prejavuje sa blednutím až žltnutím zelených častí rastliny (najmä listov) v dôsledku čiastočnej alebo úplnej straty schopnosti tvoriť chlorofyl. Môže byť spôsobená poruchou látkovej premeny, nedostatkom svetla, nedostatkom stopových prvkov (horčík, železo, mangán), prípadne ich nevhodným pomerom alebo nadbytkom vápnika (tzv. kalcióza). Chlorózu môžu spôsobiť aj niektoré pesticídy, napr. aminotriazolové herbicídy, ktoré pravdepodobne zasahujú do biosyntézy karotenoidov chrániacich rastlinné bunky pred fotooxidáciou a rozkladom chlorofylu. Tvorbu chlorofylu inhibuje aj fungicídne pôsobiaci streptomycín;

2. lek. blednička — málokrvnosť u dospievajúcich dievčat vzniknutá následkom zvýšených nárokov rastúceho organizmu na železo, resp. zvýšených strát železa pri prvej menštruácii (pokladá sa za následok nesprávnej výživy). Prejavuje sa zelenkastou farbou kože (odtiaľ názov). V súčasnosti sa na Slovensku takmer nevyskytuje.

chlpatica

chlpatica, Cerrena — rod z kmeňa bazídiové huby (Basidiomycota), trieda Basidiomycetes, čeľaď trúdnikovité (Polyporaceae). Majú jednoročné alebo viacročné, lupeňovité alebo laločnaté, na vrchnej strane chlpaté plodnice, ktoré môžu byť čiastočne rozliate; rozkladajú drevo rôznych drevín. Patria sem štyri kozmopolitne sa vyskytujúce druhy, napr. chlpatica jednofarebná (Cerrena unicolor) s bielymi a zvyčajne od rias aj dozelena sfarbenými viacročnými lupeňovitými plodnicami.

chĺpkavec smlzovitý

chĺpkavec smlzovitý, Achnatherum calamagrostis — druh jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď lipnicovité. Husto trsnatá do 120 cm vysoká tráva s bohato rozkonáreným podzemkom, s priamymi hrubými steblami a so slamovožltými až s červenkastými kláskami usporiadanými do veľkých súkvetí (metlín), plod obilka, ktorá pochádza z južnej Európy. Pestuje sa v rôznych dekoratívnych kultivaroch.

Chlumského roztok

Chlumského roztok — dezinfekčný roztok fenolu a gáfru v absolútnom etanole, ktorý sa používa v chirurgii a zubnom lekárstve. Nazvaný podľa objaviteľa V. Chlumského.

chmeliarstvo

chmeliarstvo — odvetvie rastlinnej výroby, ktoré sa zaoberá pestovaním chmeľu.