Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 29 z celkového počtu 29 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Cheb

Cheb — mesto v západnej časti Česka pri hranici s Nemeckom v Chebskej panve na rieke Ohře v Karlovarskom kraji, administratívne stredisko okresu Cheb; 32-tis. obyvateľov (2018). Priemysel strojársky, textilný, potravinársky, stavebných materiálov, drevársky, kovoobrábací (výroba súčiastok do automobilov); hospodársky rozvoj po 1989 po otvorení hraníc s Nemeckom. Cestný a významný medzinárodný železničný uzol, železničný a dva cestné priechody do Nemecka.

Vyvinulo sa v okolí slovanského hradiska, ktoré vzniklo začiatkom 10. stor., prvýkrát spomínané 1061, od 1. polovice 12. stor. mesto. R. 1147 ho získali Štaufovci. Už v 12. stor. bolo opevnené, od 13. stor. dvojitou hradbou. R. 1270 takmer celé mesto vyhorelo. V 2. polovici 12. stor. a v 13. stor. ponemčené. R. 1322 sa stalo súčasťou Zemí Českej koruny. R. 1793 sa Cheb podieľal na vzniku Františkových Lázní, ktoré do 1851 tvorili časť mesta. R. 1938 – 45 patrilo Nemecku.

Stavebné pamiatky: hrad (typ románskej cisárskej falce, významný zachovaný príklad štaufovskej architektúry) postavený Fridrichom I. Barbarossom pravdepodobne 1167 – 88 na mieste slovanského hradiska, prestavaný v 15. stor., v 17. stor. premenený na pevnosť, zreštaurovaný na konci 19. stor. Najvýznamnejšou stavbou hradu je dvojposchodová neskororománska Kaplnka sv. Erharda a Uršuly so sochárskou výzdobou, ktorá vznikla po 1180; farský Kostol sv. Mikuláša a Alžbety (pôvodne románsky, 20. roky 13. stor., neskorogoticky prestavaný 1456 – 70, zreštaurovaný v 19. stor.); kláštor františkánov s Kostolom zvestovania Panny Márie (13. stor., barokovo prestavaný v 2. polovici 18. stor.); barokový kláštor klarisiek s Kostolom sv. Kláry (K. Dientzenhofer, 1707 – 11, dnes koncertná a výstavná sieň); Kostol sv. Václava (1674 – 89); Kostol sv. Bartolomeja (1414, zrekonštruovaný v 2. polovici 20. stor.); baroková nová radnica (1723 – 28, dnes galéria výtvarného umenia); na hlavnom námestí súbor stredovekých budov, tzv. Špalíček (15. stor.), Schirdingerovský dom (14. – 15. stor.), Pachelbov dom (nazývaný aj Mestský dom, pôvodne gotický, barokovo prestavaný); neorenesančné divadlo (1874); meštianske, v jadre gotické, zväčša renesančne a barokovo prestavané domy. Múzeum (založené 1873), knižnica, divadlo a galérie.

Chédiakov-Higašiho syndróm

Chédiakov-Higašiho syndróm, aj Chédiakov-Higashiho syndróm — zriedkavé autozómovo recesívne dedičné ochorenie charakteristické svetlou kožou a svetlou dúhovkou (okulokutánny albinizmus), svetloplachosťou, mimovoľnými rytmickými zášklbmi očí, opakujúcimi sa bakteriálnymi infekciami najmä horných a dolných dýchacích ciest a kože, zriedkavejšie infekciami tráviaceho traktu, uší a močových ciest. Typickým diagnostickým znakom sú obrovské azúrovomodré granuly obsiahnuté vo všetkých granulocytoch, antimikrobiálne látky, ktoré sa v nich nachádzajú, sa len pomaly uvoľňujú, čo zapríčiňuje oneskorené usmrcovanie pohltených mikroorganizmov. Ochorenie sa prejavuje počas prvých mesiacov života, väčšina detí zomiera v ranom detstve (do 4. roka 60 % pacientov). Liečba: podávanie antibiotík, vitamínu C, steroidov a cytostatík, transplantácia kostnej drene. Podobné ochorenie sa vyskytuje aj pri zvieratách (hovädzí dobytok, mačky, myši, norky). Syndróm opísaný 1943 bol nazvaný podľa kubánskeho lekára a sérológa Alexandra Moisésa Chédiaka (*1903, †1993) a japonského pediatra Ototaku Higašiho (Ototaka Higashi; *1883, †1981).

chedív

chedív [perzsky > tur.] — oficiálny titul, ktorý 1867 udelil osmanský sultán Abdülaziz II. dedičnému pašovi Egypta Ismá’ílovi ibn Ibráhímovi ibn Muhammadovi Alímu, neskôr ho používali aj jeho nástupcovia. Po vyhlásení britského protektorátu nad Egyptom (1914) bol nahradený titulom sultán, od 1922 titulom kráľ.

cheirant

cheirant [gr.], Cheiranthus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kapustovité. Trváce byliny alebo polokry s poliehavou stonkou, jednoduchými úzkokopijovitými listami a so štvorpočetnými kvetmi, plod šešuľa. Obľúbené záhradné rastliny, ktoré sa pestujú v početných kultivaroch najmä na skalkách. Podľa najnovších botanických systémov niektoré druhy, napr. cheirant voňavý (Cheiranthus cheiri) so žltými, oranžovými, hnedkastými alebo fialovými kvetmi, patria do rodu horčičník.

Cheiridopsis

Cheiridopsis [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď Aizoaceae. Sukulentné rastliny pochádzajúce z územia Namíbie a Južnej Afriky. Majú husto rozkonárené stonky, protistojné valcovité listy a pomerne veľké biele alebo ružové kvety, plod tobolka. Patrí sem okolo 100 druhov, niektoré sa pestujú v záhradách, napr. Cheiridopsis candidissima a Cheiridopsis purpurata.

Che-lan-šan

Che-lan-šan, Helanshan, oficiálny prepis Helan Shan, pôvodne Alašan, Alashan — pohorie v Číne tiahnuce sa v smere sever – juh medzi púšťou Ala-šan a dolinou Žltej rieky; dĺžka 270 km. Neprístupné pohorie, najvyšší vrch 3 556 m n. m., medzi vrchmi Bugutuj (3 536 m n. m.) a Bajan Tumbur (3 050 m n. m.) vedie jediný priesmyk do obývaných oblastí autonómnej oblasti Ning-sia.

Chełm

Chełm — mesto vo východnom Poľsku v Lublinskom vojvodstve východne od Lublinu v blízkosti hranice s Ukrajinou; 64-tis. obyvateľov (2017). Stredisko služieb (v sektore pracuje okolo 70 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva), priemysel potravinársky (mliekarský, spracovanie ovocia, výroba nealkoholických nápojov), nábytkársky, obuvnícky, cementársky, chemický. Významná dopravná križovatka, železničná trať na Ukrajinu (Varšava – Kyjev).

Od 1233 mesto, od 13. stor. sídlo haličských kniežat a pravoslávneho biskupa, od 14. stor. katolíckeho biskupstva. Od 1366 súčasť Poľského kráľovstva, po 3. delení Poľska 1795 pripadlo Rakúsku. R. 1809 sa stalo súčasťou Varšavského kniežatstva, po Viedenskom kongrese (1814 – 15) patrilo do rámca novovytvoreného Poľského kráľovstva ako súčasti Ruska (→ Kongresovka). Po 1. svetovej vojne sa vyvíjalo v rámci Poľska. R. 1944 bola v Chełme vyhlásená Poľská republika.

Stavebné pamiatky: baroková Bazilika narodenia Panny Márie (1735 – 56, reštaurovaná v 19. stor.; na mieste staršieho kostola z 2. polovice 13. stor.), biskupský palác (začiatok 18. stor.), kláštor baziliánov (založený v 1. polovici 17. stor.), zvonica (1878), kláštor piaristov s kostolom (polovica 18. stor.), pravoslávny Chrám sv. Jána evanjelistu (1848 – 52), synagóga (1912 – 14), súbor podzemných chodieb a priestorov pod mestom (13. – 19. stor.), historické múzeum.

Chełmno

Chełmno, latinsky Culm, nemecky Culm, Kulm — mesto v Poľsku v Kujavsko-prímorskom vojvodstve na pravom brehu Visly; 20-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky, potravinársky, drevársky. Turistické stredisko.

Prvýkrát spomínané 1065, od 1230 sídlo Rádu nemeckých rytierov, ktorí si tam 1232 vybudovali zámok, 1233 získalo mestské práva (chełmnianske právo – kulmer Recht, bolo vzorom pre mestá v Prusku, Pomoransku a Mazovsku). R. 1251 po vyhorení bolo obnovené a presunuté Rádom nemeckých rytierov na súčasné miesto. Od 13. stor. rozvoj mesta, obchodné centrum (1298 trhové právo), od 14. stor. do 1443 patrilo k hanzovým mestám. R. 1466 po trinásťročnej vojne pripadlo Poľsku, 1772 Prusku, od 1806 súčasť Varšavského kniežatstva, 1815 Pruska a od 1920 Poľska. V 18. stor. následkom vojen (severná vojna a sedemročná vojna) postupne upadalo, po 1. svetovej vojne znova hospodársky rast. Múzeum (1983).

Stavebné pamiatky: takmer kompletne zachované tehlové mestské hradby s baštami a bránami (14. – 15. stor.), viacero gotických tehlových kostolov, napr.: Kostol nanebovzatia Panny Márie (1280 – okolo 1330, severná veža 1501), Kostol sv. Petra a Pavla (pôvodne dominikánsky, pol. 13. – 14. stor., zbarokizovaný v 18. stor.), Kostol Sv. Ducha (koniec 13. stor., zreštaurovaný na začiatku 20. stor.), Kostol sv. Jakuba staršieho a Mikuláša (pôvodne františkánsky, koniec 13. – začiatok 14. stor.), pôvodne ženský cisterciánsky kláštor (založený 1266, jeden z najstarších v Poľsku, v 15. stor. benediktínsky, v súčasnosti patrí rádu milosrdných sestier, 13. – 14. stor. s kláštorným Kostolom sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána evanjelistu zo 14. – 18. stor.), Kaplnka sv. Martina (1. pol. 14. stor.), renesančná radnica (1567 – 72, veža 1595, dnes múzeum), meštianske domy zo 14. – 19. stor. a i.

Chelmsford

Chelmsford [čelm-] — mesto v Spojenom kráľovstve v Anglicku 42 km severovýchodne od Londýna v doline rieky Chelmec, administratívne stredisko grófstva Essex; 118-tis. obyvateľov (2017). Obchodné stredisko. Priemysel elektronický, strojársky, optický, potravinársky.

Vzniklo v 12. stor. na mieste bývalého rímskeho mesta Caeseromagnus.

Stavebné pamiatky: katedrála (19. stor., na mieste staršieho kostola z 13. stor. prestavaného v 15. – 16. stor.), klasicistický dom Shire Hall (bývalý súd, 1791), železničný viadukt (1843), historické múzeum.

Chełmża

Chełmża [-ža] — mesto v Poľsku v Kujavsko-prímorskom vojvodstve; 15-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky (cukrovarnícky, mliekarský, spracovanie ovocia a zeleniny), kovoobrábací, drevársky, stavebných materiálov, chemický. Železničná križovatka.

Osídlenie od paleolitu, nálezy lužickej kultúry mladšej halštatskej doby. Prvýkrát spomínané 1222, do polovice 13. stor. známe ako Łoza. R. 1243 – 1823 sídlo biskupstva. Od 1251 uvádzané ako mesto, 1286 vypálené. Od 1466 súčasť Poľska. Začiatkom 18. stor. nastal úpadok mesta a 1762 takmer celé zničené požiarom. V rámci prvého delenia Poľska pripadlo 1772 Prusku, 1807 – 15 súčasť Varšavského kniežatstva, ustanovením Viedenského kongresu (1814 – 15) znova pripadlo Prusku. Od 1920 súčasť Poľska. Koncom 2. svetovej vojny obsadené ruskou armádou, časť obyvateľstva vyvezená na Sibír.

Cheltenham

Cheltenham [čeltenhem] — kúpeľné mesto v Spojenom kráľovstve v Anglicku v grófstve Gloucestershire na rieke Chelt (prítok Severnu); 117-tis. obyvateľov (2017). Priemysel letecký, drevársky, potravinársky, farmaceutický, elektronický (výroba bezpečnostných systémov).

Vzniklo asi v 8. – 9. stor. (kostol spomínaný už 803), prvýkrát doložené 1223, od 1226 trhové mestečko. R. 1716 tam boli objavené termálne pramene alkalických vôd (močopudné a čistiace účinky) a postupne od 1738 budované kúpele.

Stavebné pamiatky: gotický Kostol Panny Márie (13. – 14. stor.), viaceré neogotické kostoly z 19. stor., napr. Christ Church, radnica (1902), budovy kúpeľov s parkom (koniec 18. – 19. stor.), mestská architektúra zo začiatku 19. stor. Galéria a múzeum, školy, napr. Cheltenham College (založená 1841; neogotický komplex v perpendikulárnom štýle), Cheltenham Ladies’ College (1854) a i.

Hudobné a divadelné festivaly, jazdecké preteky.

chemi-

chemi- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom chémia, chemický.

Chemnitz

Chemnitz [-nic], 1953 – 90 Karl-Marx-Stadt — mesto v juhovýchodnej časti Nemecka v spolkovej krajine Sasko na rieke Chemnitz na úpätí Krušných hôr; 247-tis. obyvateľov (2018). Priemyselné a obchodné stredisko. Priemysel hutnícky, strojársky, elektronický, elektrotechnický, chemický, automobilový, kovoobrábací, textilný, odevný, potravinársky. Významná dopravná križovatka, letisko.

Pôvodne osada (locus Kamenicz, slovanský názov Kamenica), ktorá sa vyvinula v 12. stor. pri benediktínskom kláštore (založený 1136), 1165 alebo 1170 kráľovské mesto. Od 14. stor. centrum textilnej výroby (1799 tam bola založená prvá pradiareň v Nemecku) a obchodu, v 16. stor. rozvoj baníctva, v 20. rokoch 20. stor. strojárskeho priemyslu. Mesto výrazne poškodené počas 2. svetovej vojny, po vojne čiastočne obnovené.

Stavebné pamiatky: Červená veža (začiatok 13. stor.), mestský Kostol sv. Jakuba (Jacobikirche, 13. – 15. stor., s neskorogotickým halovým chórom), neskorogotická Stará radnica (1496 – 98, s ranorenesančným portálom z 1559), Zámocký kostol (Schlosskirche, 15. – 16. stor., pôvodne kláštorný kostol benediktínskeho opátstva založený 1136), neogotický Petrikirche (1885 – 88), secesná Vila Esche (1902 – 11, podľa návrhu H. C. van de Veldeho, dnes múzeum H. C. van de Veldeho), budova opery (1906 – 09), historizujúca Nová radnica (1907 – 11, v interiéri nástenná maľba od M. Klingera, 1918), obchodný dom Tietz (1912 – 13), obchodný dom Schocken (1928 – 30, E. Mendelsohn), evanjelický kostol Kreuzkirche (1936, O. Bartning), pomník K. Marxa (1971). V mestskej časti Ebersdorf neskorogotický Stiftskirche (začiatok 15. stor.). Technická univerzita (1836), viaceré múzeá a galérie.

chemomorfóza

chemomorfóza [gr.] — rastové a tvarové zmeny rastlín a živočíchov spôsobené chemickými vplyvmi, napr. herbicídmi.

chemotaktické faktory

chemotaktické faktory, chemotaxíny, aj cytotaxíny — látky regulujúce usmernený pohyb buniek (→ chemotaxia). Rozdeľujú sa na endogénne (majú pôvod v organizme hostiteľa, sú to najmä chemokíny, niektoré cytokíny, leukotriény a fragmenty niektorých proteínov, napr. fibrínu alebo fibronektínu) a exogénne (pochádzajú z invazívnych mikroorganizmov, typickými predstaviteľmi sú niektoré oligopeptidy baktérií obsahujúce N-formylmetionín, napr. N-formylmetionyl-leucyl-fenylalanín).

chemotaxia

chemotaxia [gr.], chemotaktický pohyb — schopnosť jednobunkových organizmov alebo určitých buniek v mnohobunkových organizmoch pohybovať sa v smere určitého chemotaktického faktora (chemického signálu, chemickej látky). Chemotaxia môže byť pozitívna (aktívny pohyb buniek, napr. baktérií v smere nárastu koncentrácie určitej živiny) alebo negatívna (pohyb od miesta určitého chemického signálu, zvyčajne škodlivého). Jednobunkové organizmy rozpoznávajú chemický signál prostredníctvom osobitných receptorov, z ktorých sa prenáša do pohybových organel, napr. do bičíkov. Pri mnohobunkových organizmoch sa chemotaxia uplatňuje pri kontakte spermií s vajíčkom, pri migrácii neutrofilov a makrofágov do zápalového ložiska alebo pri udržiavaní normálnej funkcie lymfocytov v rámci imunitného systému. Predpokladá sa, že chemotaxiu využívajú aj niektoré nádorové bunky pri vzniku metastáz. Okrem tohto chemotakticky usmerneného a stimulovaného pohybu podliehajú jednobunkové organizmy aj stimulovanému, ale neusmernenému pohybu, ktorý sa nazýva chemokinéza.

Cheng-jang

Cheng-jang, Hengyang — mesto v strednej Číne v provincii Chu-nan na rieke Siang-ťiang; 1,117 mil. obyvateľov (2015), so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, 7,337 mil. obyvateľov (2015). Stredisko ťažby čierneho uhlia. Priemysel hutnícky (neželezných kovov), strojársky (banské stroje, vrtné zariadenia), kovoobrábací, chemický, elektrotechnický, papierenský, potravinársky, stavebných materiálov. Dopravná križovatka, riečny prístav. Prvé zmienky o osídlení pochádzajú z dynastie Čchin (221 – 206 pred n. l.), v období dynastie Tchang (618 – 907) sídlo okresu Cheng-čou. Sídlo viacerých univerzít.

Chentejimenteju

Chentejimenteju, aj Chontamentej — v starovekom Egypte boh spájaný s ríšou mŕtvych nachádzajúcou sa na západe a s jej obyvateľmi (Chentejimenteju = ten, ktorý je na čele mŕtvych na západe). V prameňoch je písomne doložený už na začiatku dynastického obdobia. Neskôr splýval s ďalšími ochrannými božstvami, ktoré sa vzťahovali na podsvetie (→ Usir, → Wepwawet, → Anup). Mal podobu psovitej šelmy. Uctievaný v lokalite Abydos (egypt. Abdžu).

Cheprer

Cheprer, aj Cheper, Chepri — v starovekom Egypte označenie posvätného chrobáka skarabea (Scarabaeus sacer) zosobňujúceho boha Slnka. V podobe Cheper alebo Chepri sa vzťahuje na vychádzajúce alebo rodiace sa Slnko, resp. predstavuje meno slnečného boha v jeho rannej forme (sloveso cheper sa písalo hieroglyfickou značkou v podobe tohto chrobáka a znamenalo vzniknúť, vyvinúť sa). Spojenie medzi skarabeom a slnečným bohom vyjadruje aj synkretická podoba mena slnečného boha v tvare Cheper-Re-Atum, v ktorom sa osobitne odráža ranný, poludňajší a večerný aspekt slnečného boha. Zobrazovaný v podobe skarabea alebo postavy muža s hlavou v tvare tohto chrobáka. V karnackom chráme boha Amona je kolosálna socha skarabea, ktorú dal vyhotoviť faraón Amenhotep III.

chequere

chequere [čeke-; špan.], aj chekere, shekere — afrokubánsky bicí hudobný nástroj používaný v ľudovej, príp. v populárnej hudbe. Korpus tvorí kalabasa (nádoba určená na tradičné pitie čaju Yerba Maté), vydlabaná z usušenej tekvice, na ktorú je upevnená sieťka s navlečenými korálikmi, mušličkami a pod. Tvar tekvice určuje zvuk nástroja. Rozoznieva sa potriasaním alebo údermi na dno.

Cherbourg-Octeville

Cherbourg-Octeville [šerbúr oktvil] — prístavné mesto v severozápadnom Francúzsku v metropolitnom regióne Normandie v departemente Manche na severnom pobreží Normandského polostrova v Lamanšskom prielive; 36-tis. obyvateľov (2017). Priemysel lodný, kovoobrábací, strojársky, elektrotechnický, potravinársky. Vojenský, rybársky a osobný prístav. Prímorské kúpele.

Vzniklo 2000 zlúčením miest Cherbourg a Octeville. Cherbourg bol založený pravdepodobne na mieste opevneného rímskeho tábora Coriovallum (alebo Coriallum) zo 4. stor. V 9. stor. ohrozovaný útokmi Normanov, 933 pripojený k vojvodstvu Normandia; v 11. stor. známy ako Carusburg alebo Carisburg. Jeho význam ako prístavného mesta vzrástol po bitke pri Hastingse (1066). Od 1204 patril Francúzsku, 1284 a 1293 tam vpadli Angličania, mesto bolo vypálené. V období storočnej vojny (1337 – 1453) menilo ako strategické miesto viackrát majiteľov (1354 – 78 patrilo Francúzsku, 1378 – 94 Anglicku, 1394 – 1418 Francúzsku, 1418 – 50 Anglicku, od 1450 Francúzsku), po jej skončení stratilo strategický význam. V 18. stor. významný obchodný prístav, 1758 obsadený a zničený britským loďstvom. Od 70. rokov 18. stor. mesto znovuobnovované. Počas 2. svetovej vojny 1940 – 44 okupované nacistickým Nemeckom, po invázii v Normandii (v júni 1944) veľká časť prístavu zničená.

Stavebné pamiatky: sústava námorných pevností na ostrovoch v okolí mesta (La Grande rade, koniec 18. stor. – 19. stor.), opátstvo L’Abbaye du Voeu (založené v 12. stor.), gotická bazilika Sainte-Trinité (15. stor., reštaurovaná v 19. stor.; na mieste staršieho kostola z 9. – 11. stor.), divadlo (1880 – 82), prístavné budovy Gare maritime (1933), v blízkosti mesta renesančný zámok Le château des Ravalet (1562 – 75). Viaceré galérie a múzeá, napr. v pevnosti Fort du Roule z 19. stor., pripomínajúce inváziu v Normandii.

Chersonésos

Chersonésos

1. v antike grécky názov polostrova Gelibolu (Gallipoli), ktorý spolu s protiľahlým pobrežím Malej Ázie vytvára prieliv Dardanely (gr. Helléspontos), v tom období obývaný Trákmi, preto nazývaný aj Trácky Chersonésos (gr. Chersonésos Thrakiké), koncom 8. a začiatkom 7. stor. pred n. l. kolonizovaný Grékmi z Miléta a Lesbu. Nachádzalo sa tam antické maloázijské mesto Abydos, v ktorom podľa antickej báje žil Leandros (→ Hero a Leandros). Na riečke Aigospotamoi sa 405 pred n. l. odohrala významná bitka peloponézskej vojny;

2. Taurský Chersonésos, gr. Chersonésos Tauriké, lat. Chersonesus Taurica — v antike názov dnešného polostrova Krym (podľa kmeňa Taurov). V 7. stor. pred n. l. bol kolonizovaný iónskymi osadníkmi z Miléta (v 5. stor. pred n. l. tam vznikla Bosporská ríša s hlavným mestom Pantikapaion); v gréckej mytológii je známy z báje o Ifigénii a Orestovi;

3. tzv. malý Chersonésos — antické mesto (mestský štát) v juhozápadnej časti Krymu na území dnešného Sevastopoľa založené okolo 422 pred n. l. dórskymi osadníkmi z Pontskej Herakley (gr. Hérakleia Pontiké, lat. Heraclea Pontica). Opevnené mesto s prístavom vybudované podľa vzoru gréckych antických miest (polis). V 2. stor. pred n. l. sa dostalo pod vplyv Bosporskej ríše, 63 n. l. bolo včlenené do Rímskej ríše (stalo sa predsunutou základňou rímskej expanzívnej politiky na severnom pobreží Čierneho mora) a na konci 4. stor. do Byzantskej ríše. Vysokú hospodársku a kultúrnu úroveň si udržalo napriek viacerým ničivým útokom barbarských národov až do 8. stor., keď bolo dobyté a čiastočne zničené Chazarmi. Existovalo však ďalej ako významné centrum šírenia kresťanstva. Pred príchodom na Veľkú Moravu navštívili Chersonésos aj sv. Cyril a Metod, ktorí tam objavili ostatky sv. Klementa I. R. 988 obsadil mesto kyjevský knieža Vladimír I. Sviatoslavič (dal sa tam pokrstiť) a stalo sa súčasťou Kyjevskej Rusi (slovanský názov Korsuň), do konca 12. stor. zaznamenalo najväčší rozkvet. R. 1299 ho dobyli a zničili Tatári, v 14. stor. bol znova čiastočne zničený Tatármi. Dodnes zachované monumentálne ruiny antického mesta i staroruská architektúra sú súčasťou chráneného areálu archeologického múzea na okraji dnešného Sevastopoľa; 2013 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO;

4. Kimbrický Chersonésos, lat. Chersonesus Cimbrica — latinský názov Jutského polostrova.

Chevroletovci

Chevroletovci [šev-] (Chevrolet) — americkí automobiloví pretekári, konštruktéri a podnikatelia, bratia.

Arthur, 25. 4. 1884 La Chaux-de-Fonds, kantón Neuchâtel, Švajčiarsko – 16. 4. 1946 Slidell, Louisiana — emigroval za bratom Louisom(–Josephom) do New Yorku (1901), pracoval ako automechanik a venoval sa automobilovému pretekárstvu. Spolu s Louisom sa zúčastnil 1911 na otváracích pretekoch Indianapolis 500, ktoré však pre mechanické poruchy auta nedokončil. R. 1929 spolu založili spoločnosť Chevrolet Brothers Aircraft Company, ktorú počas ekonomickej krízy rozpustili. Arthur sa ako priekopník začal venovať konštrukciám pretekárskych automobilov na uzavretom okruhu, za úspechy v tejto oblasti bol 1990 zaradený do Národnej siene slávy a múzea pretekárskych automobilov na uzavretom okruhu (Knoxville, Iowa);

Gaston, 26. 10. 1892 Beaune, departement Côte-d’Or, Francúzsko – 26. 11. 1920 Beverly Hills, Kalifornia — začínal ako automechanik a pretekár, 1920 vyhral preteky Indianapolis 500. R. 2002 bol uvedený do Medzinárodnej siene slávy motoristických športov (Talladega, Alabama);

Louis(–Joseph), 25. 12. 1878 La Chaux-de-Fonds, kantón Neuchâtel, Švajčiarsko – 6. 6. 1941 Detroit, Michigan — začínal ako mechanik vo Francúzsku (1895), 1900 odišiel do New Yorku, pracoval vo firme Buick, kde získal poznatky o stavbe áut, 1909 začal pracovať na novom motore. R. 1911 spoluzakladateľ spoločnosti Chevrolet Motor Car Company v Detroite (→ Chevrolet), 1929 (s Arthurom) spoločnosť Chevrolet Brothers Aircraft Company. Účastník mnohých automobilových pretekov, 1992 uvedený do Medzinárodnej siene slávy motoristických športov.

Cheysson, Claude

Cheysson [šeson], Claude, 13. 4. 1920 Paríž – 15. 10. 2012 tamže — francúzsky diplomat a politik. R. 1948 vstúpil do diplomatických služieb a na ministerstve zahraničných vecí postupne pôsobil v rôznych funkciách. R. 1957 – 65 generálny tajomník komisie pre technickú spoluprácu a rozvoj v Afrike, 1966 – 69 veľvyslanec v Indonézii. R. 1973 – 81 a 1985 – 89 európsky komisár pre rozvojovú politiku, rozpočet a finančnú kontrolu. Od 1974 člen Socialistickej strany (Parti socialiste, PS). R. 1981 – 84 minister zahraničných vecí.