Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 19 z celkového počtu 19 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

chabuľa tučná

chabuľa, Aneura — rod pečeňoviek z radu Metzgeriales. Patrí sem napr. druh chabuľa tučná (Aneura pinguis), ktorý má jednoduchú alebo nepravidelne rozkonárenú, 1 – 8 cm dlhú matne lesklú zelenú stielku bez rebra (v dutinách stielky sú ponorené gametangiá). Na Slovensku rastie najmä v prameniskách, močariskách a slatinách, niekedy aj na vápencovom tufe.

chajota jedlá

chajota jedlá [ča-], Sechium edule — druh dvojklíčnolistovej rastliny, čeľaď tekvicovité; hovorovo čajot alebo čajota. Popínavá bylina s tenkými stonkami vytvárajúcimi 10 – 50 m dlhú spleť. Pochádza zo stredného Mexika; prastará kultúrna rastlina Aztékov, Mayov a iných pôvodných obyvateľov Strednej Ameriky. Má okolo 20 cm dlhé dlaňovito laločnaté, na okraji zúbkaté listy a drobné svetlozelené alebo svetlobéžové kvety, plod jednosemenná zelená alebo svetložltá podlhovastá bobuľa s hmotnosťou 0,5 – 2 kg, ktorá sa konzumuje varená alebo sa konzervuje, príp. sa z nej varí marmeláda. Koreňové hľuzy chajoty jedlej s hmotnosťou do 10 kg obsahujú okolo 25 % škrobu (môžu nahradiť zemiaky), semená sa konzumujú pražené, mladé výhonky a rozvíjajúce sa listy dusené ako zelenina. Listy sú vhodným krmivom pre dobytok, suché stonky sa používajú napr. na pletenie klobúkov, rohoží a obuvi.

chalcidky

chalcidky [gr.], Chalcidoidea — početná nadčeľaď z triedy hmyz (Insecta), rad blanokrídlovce (Hymenoptera), podrad štíhlopáse (Apocrita). Drobné, menej ako 4 mm dlhé prevažne čierne druhy so zvyčajne stopkatým prvým článkom bruška a žilnatinou krídel redukovanou do jedinej žilky. Vyvíjajú sa paraziticky prevažne v hmyze, menej v pavúkoch alebo v iných článkonožcoch; niektoré druhy druhotne prešli na bylinožravý spôsob života. Patrí sem 20 čeľadí, najznámejšie z nich sú poskočovité (Encyrtidae), kovovkovité (Pteromalidae), voškárovité (Aphelinidae), trichogramovité (Trichogrammatidae), ako aj chalcidkovité (Chalcididae) s 3 – 4 mm dlhým druhom chalcidka obyčajná (Brachymeria minuta), ktorá parazituje v kuklách spriadača amerického (Hyphantria cunea), a s 3 – 4 mm dlhým druhom chalcidka vretienková (Brachymeria intermedia), ktorá parazituje v kuklách motýľov; obidva druhy majú charakteristicky zhrubnuté zadné stehná, ohnuté holene a trinásťčlánkové tykadlá.

Chalcha

Chalcha — tradičný mongolský názov územia dnešného Mongolska osídleného prevažne majoritným etnikom – Chalchmi (→ Mongoli). Čínske (neskôr aj anglické) pramene túto oblasť označovali aj ako Vonkajšie Mongolsko.

chalóny

chalóny [gr.] — faktory ovplyvňujúce delenie a rast buniek (inhibítory mitózy). Z chemického hľadiska sú to väčšinou glykoproteíny. Tvoria sa v tkanivách a regulujú ich rast. Sú tkanivovo špecifické (inhibujú mitotické delenie buniek len toho tkaniva, ktoré ich produkuje), druhovo sú však nešpecifické (napr. chalóny z pečene potkana inhibujú aj rast pečeňových buniek myší alebo morčaťa, ale neinhibujú rast buniek obličiek potkana). Chalóny predstavujú účinný regulačný systém, ktorým organizmus reguluje činnosť tkanivovej hmoty vzhľadom na vnútorné prostredie (zastavuje rast buniek po dosiahnutí naprogramovaného tvaru a veľkosti orgánu) a zúčastňujú sa aj na reparačnom a regeneračnom raste tkanív (nahrádzajú stratu buniek ekvivalentným prírastkom nových buniek; medzi takéto tkanivá patrí napr. pokožka). Nízke hladiny chalónov sa zistili v nádorových tkanivách, čo môže byť jednou z príčin ich nekontrolovateľného rastu.

Chamaebatiara

Chamaebatiara [-me-; gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď ružovité. Patrí sem jediný druh Chamaebatiara millefolium pochádzajúci zo západnej Severnej Ameriky, aromatický do 2 m vysoký krík so striedavými opadavými, v obryse kopijovitými dvakrát perovito strihanými listami a s drobnými miskovitými bielymi kvetmi usporiadanými v metlinách, plod mechúrik; zvyčajne sa pestuje ako ozdobná drevina.

Chamaedaphne

Chamaedaphne [-medaf-; gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď vresovcovité. Patrí sem jediný do 40 cm vysoký druh Chamaedaphne calyculata, vždyzelený ker s drobnými kožovitými podlhovastými listami a s drobnými krčiažtekovitými kvetmi, plod tobolka, ktorý je odolný proti mrazom a zvyčajne sa pestuje ako ozdobná drevina.

chamédorea

chamédorea [gr.], Chamaedorea — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď arekovité. Patrí sem okolo 100 druhov pochádzajúcich zo Strednej a z Južnej Ameriky. Majú štíhly kmeň, nepárnoperovito zložené listy a drobné žlté alebo oranžové kvety s tromi korunnými lupienkami, usporiadané v metlinách alebo klasoch, plod kôstkovica; pestujú sa pre pekný vzhľad, napr. do 3 m vysoký druh chamédorea úhľadná (Chamaedorea elegans).

chamefyt

chamefyt [gr.] — rastlina vytvárajúca na spodných častiach nadzemných stoniek pupene, ktorými prezimuje, napr. vres obyčajný (Calluna vulgaris) a plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum).

Chamelaucium

Chamelaucium [gr. + lat.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď myrtovité. Vždyzelené kry pochádzajúce zo západnej Austrálie. Majú tuhé konáre, tenké čiarkovité listy a biele, ružové, červené, purpurové alebo bledomodré kvety s piatimi okrúhlymi korunnými lupienkami, usporiadané v hustých súkvetiach, plod bobuľa. Patrí sem okolo 20 druhov pestovaných ako ozdobné dreviny, napr. do 5 m vysoký Chamelaucium uncinatum s bielymi, ružovými alebo purpurovými kvetmi.

chanát

chanát [turkické jazyky > mongolsky] — turkický a mongolský územnosprávny celok, ktorému vládol chán, neskôr ríša, napr. Ílchanát či chanát, ktoré vznikli po rozpade Zlatej hordy (Kazanský, Krymský, Astrachánsky, Sibírsky chanát), chanát na území Uzbekistanu (Bucharský, Chivský, Kokandský chanát) a i.

Chartúm

Chartúm, arab. al-Chartúm, medzinárodný prepis Al Khurţúm — hlavné mesto Sudánu a federálneho štátu Chartúm na juhových. okraji Sahary na sútoku Bieleho Nílu a Modrého Nílu; 5,185 mil. obyvateľov (2014), konurbácia tvorená Chartúmom a susednými mestami Chartúm Bahrí a Omdurmán 7,687 mil. obyvateľov (2017). Politické, hospodárske a kultúrne stredisko krajiny, stredisko bankovníctva, aukcie bavlny. Priemysel potravinársky, textilný, kožiarsky, sklársky, farmaceutický, kovoobrábací, elektrotechnický, polygrafický; remeslá. Dopravná križovatka, riečny prístav (prekladisko tovarov na lodnú dopravu po Níle), medzinárodné letisko, potrubné spojenie s ropnými rafinériami v meste Port Sudan; na území konurbácie štyri mosty cez Modrý Níl, jeden cez Biely Níl.

Založené 1820, od 1830 hlavné mesto. Vybudované v britskom koloniálnom štýle, ktorý čiastočne využíval prvky miestnej architektúry. Univerzita (založená 1956) a viaceré vysoké školy, múzeá, napr. Národné múzeum (založené 1971, archeologické nálezy; objekty prevezené zo severného Sudánu z dôvodu vybudovania Asuánskej priehrady, tzv. Násirovho jazera, a i.).

chary

chary [gr.], Charophyceae — trieda z oddelenia zelené riasy (Chlorophyta). Majú makroskopické až 2 m dlhé vzpriamené stielky s pabyľkami delenými na dlhé články (medziuzlia) a krátke uzly, na ktorých v praslene vyrastajú palístky; na podklad sa prichytávajú pomocou príchytných útvarov (rizoidov). Hrubá bunková stena obsahuje kryštalické celulózové vlákna, na ktorých povrchu je zvyčajne vrstva uhličitanu vápenatého. Chary sa rozmnožujú nepohlavne guľovitými hľuzkami alebo pohlavne oogamiou. Rastú ponorené v stojatých pomaly tečúcich vodách prichytené na hlinitom, piesčitom alebo štrkovitom podklade.

Patrí sem 6 rodov, na Slovensku sa vyskytujú rody chara (Chara) s 10 druhmi, nitela (Nitella) so 4 druhmi, Nitellopsis s 1 druhom Nitellopsis obtusa a tolypela (Tolypella) s 1 druhom Tolypella prolifera.

Chassériau, Théodore

Chassériau [šaserjo], Théodore, 20. 9. 1819 El Limón (v dnešnej provincii Samaná, Dominikánska rep.) – 8. 10. 1856 Paríž — francúzsky maliar a grafik.

Jeho výnimočný kresliarsky talent sa prejavil už v detstve, ako 11-ročný vstúpil do ateliéru J. A. D. Ingra. V ranej tvorbe kombinoval Ingrovu akademickú idealizáciu a lineárny štýl s vlastnou senzualitou (Zuzana pri kúpeli, 1839). Na začiatku 40. rokov 19. stor. postupne prešiel od akademizmu k romantizmu, študoval taliansku krajinu a renesančné fresky v Ríme. Silno ho ovplyvnil E. Delacroix. Okrem figurálnych diel s historickými námetmi vytvoril aj viacero významných verejných a cirkevných objednávok (napr. maľby v Kaplnke sv. Rocha v Paríži, 1854). Jeho majstrovským dielom boli alegorické maľby v Palais d’Orsay v Paríži (1844 – 48, čiastočne zničené pri požiari 1871). R. 1846 cestoval spolu s E. Delacroixom do sev. Afriky, kde študoval krajinu a život miestnych obyvateľov. Štúdie, ktoré tam vytvoril, sa stali základom olejomalieb s orientálnymi motívmi (Arabský jazdec odnášajúci mŕtvych, 1850 – 51). Je považovaný za jedného z najvýznamnejších maliarov 1. pol. 19. stor., vytvoril osobitý senzuálny a kontemplatívny maliarsky štýl, ktorý sa vyznačuje teplými farebnými tónmi a kolorizmom, do súdobej historickej maľby vniesol orientálne motívy (Tepidárium v Pompejach, 1853). Vytváral aj rytiny a litografie, najvýznamnejšia je séria ilustrácií k Othellovi od W. Shakespeara (1844). Ovplyvnil diela G. Moreaua, a najmä P. Puvisa de Chavannes.

Chaur al-Hammár

Chaur al-Hammár, Hur al-Hammár — bahnisté slané jazero v juhových. Iraku juž. od sútoku Eufratu a Tigrisu; plocha 600 - 1 950 km2 (v závislosti od zrážok a výdatnosti Eufratu), dĺžka 120 km, šírka 20 km, maximálna hĺbka 3 m (v máji a júni). Ústi doň rameno Eufratu, voda odteká vodným kanálom do rieky Šatt al-Arab. Porasty trsti, veľké množstvo vodného vtáctva. Súčasť systému mokradí Hammárske močiare zapísanáho 2016 do Zoznamu svet. dedičstva UNESCO. Jazero je využívané na zavlažovanie poľnohospodárskych oblastí (pestovanie ryže, bavlníka a datľovníka).

chavkoš

chavkoš — slovenský názov rodov Nycticorax, Gorsachius a Nyctanassa z triedy vtáky (Aves), čeľaď volavkovité. Stredne veľké (s dĺžkou tela 43 – 65 cm, hmotnosť 500 – 1000 g) zavalité vtáky vyskytujúce sa v teplých až miernych oblastiach celého sveta, najmä v lesnatých mokraďových biotopoch Európy, Ázie, Afriky a Ameriky. Majú sivé, čierne alebo hrdzavohnedé telo (s výnimkou svetlého brucha) s kratšími nohami, kratší krk a zvyčajne tmavé temeno hlavy. Hniezdia v kolóniách na stromoch alebo v pobrežných porastoch, vzácne aj na zemi. Živia sa najmä rybami a obojživelníkmi, menej drobnými cicavcami, rôznym vodným hmyzom a kôrovcami. Samica znáša 2 – 8 vajec ročne. Patrí sem 7 druhov, napr. aj na Slovensku pravidelne hniezdiaci chavkoš nočný (Nycticorax nycticorax) s čiernym chrbtom a so sivými krídlami a v juhovýchodnej Ázii a Austrálii žijúci chavkoš hrdzavý (Nycticorax caledonicus) s výrazným červenohnedým chrbtom a krídlami.