Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 115 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

chabuľa tučná

chabuľa, Aneura — rod pečeňoviek z radu Metzgeriales. Patrí sem napr. druh chabuľa tučná (Aneura pinguis), ktorý má jednoduchú alebo nepravidelne rozkonárenú, 1 – 8 cm dlhú matne lesklú zelenú stielku bez rebra (v dutinách stielky sú ponorené gametangiá). Na Slovensku rastie najmä v prameniskách, močariskách a slatinách, niekedy aj na vápencovom tufe.

Chalcha

Chalcha — tradičný mongolský názov územia dnešného Mongolska osídleného prevažne majoritným etnikom – Chalchmi (→ Mongoli). Čínske (neskôr aj anglické) pramene túto oblasť označovali aj ako Vonkajšie Mongolsko.

Chamaebatiara

Chamaebatiara [-me-; gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď ružovité. Patrí sem jediný druh Chamaebatiara millefolium pochádzajúci zo západnej Severnej Ameriky, aromatický do 2 m vysoký krík so striedavými opadavými, v obryse kopijovitými dvakrát perovito strihanými listami a s drobnými miskovitými bielymi kvetmi usporiadanými v metlinách, plod mechúrik; zvyčajne sa pestuje ako ozdobná drevina.

Chamaedaphne

Chamaedaphne [-medaf-; gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď vresovcovité. Patrí sem jediný do 40 cm vysoký druh Chamaedaphne calyculata, vždyzelený ker s drobnými kožovitými podlhovastými listami a s drobnými krčiažtekovitými kvetmi, plod tobolka, ktorý je odolný proti mrazom a zvyčajne sa pestuje ako ozdobná drevina.

Chamberlain, Joseph

Chamberlain [čembrlejn], Joseph, nazývaný Joe, 8. 7. 1836 Londýn – 2. 7. 1914 tamže — britský politik, otec (Josepha) Austena Chamberlaina a Arthura Nevilla Chamberlaina. Ako úspešný podnikateľ sa 1873 stal starostom Birminghamu. Od 1876 poslanec Dolnej snemovne za Liberálnu stranu (Liberal Party). Po vnútrostraníckom rozkole 1886 spoluzakladateľ Liberálnej unionistickej strany (Liberal Unionist Party, aj Liberal Unionists) spolupracujúcej s konzervatívcami, ktorej 1891 – 1912 predsedal. R. 1880 – 85 sa ako minister obchodu pokúsil presadiť niektoré sociálne reformy. Ako unionista bol odporcom politického programu írskeho národného hnutia Home Rule požadujúceho pre Írsko samosprávu a podporovaného W. E. Gladstonom. R. 1886 prestúpil ku konzervatívcom, čo malo za následok rozkol v Liberálnej strane. R. 1895 – 1903 minister kolónií. Ako hlavný predstaviteľ britského imperializmu presadzoval podmanenie Búrov v Juž. Afrike (→ anglo-búrska vojna), zjednotenie austrálskych kolónií a podrobenie Sudánu. Jeho úsilie o vytvorenie nemecko-britského zväzku (1898 – 1901) i o zavedenie ochranných ciel (1902 – 06) stroskotalo.

chamédorea

chamédorea [gr.], Chamaedorea — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď arekovité. Patrí sem okolo 100 druhov pochádzajúcich zo Strednej a z Južnej Ameriky. Majú štíhly kmeň, nepárnoperovito zložené listy a drobné žlté alebo oranžové kvety s tromi korunnými lupienkami, usporiadané v metlinách alebo klasoch, plod kôstkovica; pestujú sa pre pekný vzhľad, napr. do 3 m vysoký druh chamédorea úhľadná (Chamaedorea elegans).

Chamelaucium

Chamelaucium [gr. + lat.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď myrtovité. Vždyzelené kry pochádzajúce zo západnej Austrálie. Majú tuhé konáre, tenké čiarkovité listy a biele, ružové, červené, purpurové alebo bledomodré kvety s piatimi okrúhlymi korunnými lupienkami, usporiadané v hustých súkvetiach, plod bobuľa. Patrí sem okolo 20 druhov pestovaných ako ozdobné dreviny, napr. do 5 m vysoký Chamelaucium uncinatum s bielymi, ružovými alebo purpurovými kvetmi.

chanát

chanát [turkické jazyky > mongolsky] — turkický a mongolský územnosprávny celok, ktorému vládol chán, neskôr ríša, napr. Ílchanát či chanát, ktoré vznikli po rozpade Zlatej hordy (Kazanský, Krymský, Astrachánsky, Sibírsky chanát), chanát na území Uzbekistanu (Bucharský, Chivský, Kokandský chanát) a i.

Chartúm

Chartúm, arab. al-Chartúm, medzinárodný prepis Al Khurţúm — hlavné mesto Sudánu a federálneho štátu Chartúm na juhových. okraji Sahary na sútoku Bieleho Nílu a Modrého Nílu; 5,185 mil. obyvateľov (2014), konurbácia tvorená Chartúmom a susednými mestami Chartúm Bahrí a Omdurmán 7,687 mil. obyvateľov (2017). Politické, hospodárske a kultúrne stredisko krajiny, stredisko bankovníctva, aukcie bavlny. Priemysel potravinársky, textilný, kožiarsky, sklársky, farmaceutický, kovoobrábací, elektrotechnický, polygrafický; remeslá. Dopravná križovatka, riečny prístav (prekladisko tovarov na lodnú dopravu po Níle), medzinárodné letisko, potrubné spojenie s ropnými rafinériami v meste Port Sudan; na území konurbácie štyri mosty cez Modrý Níl, jeden cez Biely Níl.

Založené 1820, od 1830 hlavné mesto. Vybudované v britskom koloniálnom štýle, ktorý čiastočne využíval prvky miestnej architektúry. Univerzita (založená 1956) a viaceré vysoké školy, múzeá, napr. Národné múzeum (založené 1971, archeologické nálezy; objekty prevezené zo severného Sudánu z dôvodu vybudovania Asuánskej priehrady, tzv. Násirovho jazera, a i.).

chary

chary [gr.], Charophyceae — trieda z oddelenia zelené riasy (Chlorophyta). Majú makroskopické až 2 m dlhé vzpriamené stielky s pabyľkami delenými na dlhé články (medziuzlia) a krátke uzly, na ktorých v praslene vyrastajú palístky; na podklad sa prichytávajú pomocou príchytných útvarov (rizoidov). Hrubá bunková stena obsahuje kryštalické celulózové vlákna, na ktorých povrchu je zvyčajne vrstva uhličitanu vápenatého. Chary sa rozmnožujú nepohlavne guľovitými hľuzkami alebo pohlavne oogamiou. Rastú ponorené v stojatých pomaly tečúcich vodách prichytené na hlinitom, piesčitom alebo štrkovitom podklade.

Patrí sem 6 rodov, na Slovensku sa vyskytujú rody chara (Chara) s 10 druhmi, nitela (Nitella) so 4 druhmi, Nitellopsis s 1 druhom Nitellopsis obtusa a tolypela (Tolypella) s 1 druhom Tolypella prolifera.

Chassériau, Théodore

Chassériau [šaserjo], Théodore, 20. 9. 1819 El Limón (v dnešnej provincii Samaná, Dominikánska rep.) – 8. 10. 1856 Paríž — francúzsky maliar a grafik.

Jeho výnimočný kresliarsky talent sa prejavil už v detstve, ako 11-ročný vstúpil do ateliéru J. A. D. Ingra. V ranej tvorbe kombinoval Ingrovu akademickú idealizáciu a lineárny štýl s vlastnou senzualitou (Zuzana pri kúpeli, 1839). Na začiatku 40. rokov 19. stor. postupne prešiel od akademizmu k romantizmu, študoval taliansku krajinu a renesančné fresky v Ríme. Silno ho ovplyvnil E. Delacroix. Okrem figurálnych diel s historickými námetmi vytvoril aj viacero významných verejných a cirkevných objednávok (napr. maľby v Kaplnke sv. Rocha v Paríži, 1854). Jeho majstrovským dielom boli alegorické maľby v Palais d’Orsay v Paríži (1844 – 48, čiastočne zničené pri požiari 1871). R. 1846 cestoval spolu s E. Delacroixom do sev. Afriky, kde študoval krajinu a život miestnych obyvateľov. Štúdie, ktoré tam vytvoril, sa stali základom olejomalieb s orientálnymi motívmi (Arabský jazdec odnášajúci mŕtvych, 1850 – 51). Je považovaný za jedného z najvýznamnejších maliarov 1. pol. 19. stor., vytvoril osobitý senzuálny a kontemplatívny maliarsky štýl, ktorý sa vyznačuje teplými farebnými tónmi a kolorizmom, do súdobej historickej maľby vniesol orientálne motívy (Tepidárium v Pompejach, 1853). Vytváral aj rytiny a litografie, najvýznamnejšia je séria ilustrácií k Othellovi od W. Shakespeara (1844). Ovplyvnil diela G. Moreaua, a najmä P. Puvisa de Chavannes.

Chaur al-Hammár

Chaur al-Hammár, Hur al-Hammár — bahnisté slané jazero v juhových. Iraku juž. od sútoku Eufratu a Tigrisu; plocha 600 - 1 950 km2 (v závislosti od zrážok a výdatnosti Eufratu), dĺžka 120 km, šírka 20 km, maximálna hĺbka 3 m (v máji a júni). Ústi doň rameno Eufratu, voda odteká vodným kanálom do rieky Šatt al-Arab. Porasty trsti, veľké množstvo vodného vtáctva. Súčasť systému mokradí Hammárske močiare zapísanáho 2016 do Zoznamu svet. dedičstva UNESCO. Jazero je využívané na zavlažovanie poľnohospodárskych oblastí (pestovanie ryže, bavlníka a datľovníka).

chedív

chedív [perzsky > tur.] — oficiálny titul, ktorý 1867 udelil osmanský sultán Abdülaziz II. dedičnému pašovi Egypta Ismá’ílovi ibn Ibráhímovi ibn Muhammadovi Alímu, neskôr ho používali aj jeho nástupcovia. Po vyhlásení britského protektorátu nad Egyptom (1914) bol nahradený titulom sultán, od 1922 titulom kráľ.

cheirant

cheirant [gr.], Cheiranthus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kapustovité. Trváce byliny alebo polokry s poliehavou stonkou, jednoduchými úzkokopijovitými listami a so štvorpočetnými kvetmi, plod šešuľa. Obľúbené záhradné rastliny, ktoré sa pestujú v početných kultivaroch najmä na skalkách. Podľa najnovších botanických systémov niektoré druhy, napr. cheirant voňavý (Cheiranthus cheiri) so žltými, oranžovými, hnedkastými alebo fialovými kvetmi, patria do rodu horčičník.

Cheiridopsis

Cheiridopsis [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď Aizoaceae. Sukulentné rastliny pochádzajúce z Namíbie a z Južnej Afriky. Majú husto rozkonárené stonky, protistojné valcovité listy a pomerne veľké biele alebo ružové kvety, plod tobolka. Patrí sem okolo 100 druhov, niektoré sa pestujú v záhradách, napr. Cheiridopsis candidissima a Cheiridopsis purpurata.

Che-lan-šan

Che-lan-šan, Helanshan, oficiálny prepis Helan Shan, pôvodne Alašan, Alashan — pohorie v Číne tiahnuce sa v smere sever – juh medzi púšťou Ala-šan a dolinou Žltej rieky; dĺžka 270 km. Neprístupné pohorie, najvyšší vrch 3 556 m n. m., medzi vrchmi Bugutuj (3 536 m n. m.) a Bajan Tumbur (3 050 m n. m.) vedie jediný priesmyk do obývaných oblastí autonómnej oblasti Ning-sia.

Chełmno

Chełmno, latinsky Culm, nemecky Culm, Kulm — mesto v Poľsku v Kujavsko-prímorskom vojvodstve na pravom brehu Visly; 20-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky, potravinársky, drevársky. Turistické stredisko.

Prvýkrát spomínané 1065, od 1230 sídlo Rádu nemeckých rytierov, ktorí si tam 1232 vybudovali zámok, 1233 získalo mestské práva (chełmnianske právo – kulmer Recht, bolo vzorom pre mestá v Prusku, Pomoransku a Mazovsku). R. 1251 po vyhorení bolo obnovené a presunuté Rádom nemeckých rytierov na súčasné miesto. Od 13. stor. rozvoj mesta, obchodné centrum (1298 trhové právo), od 14. stor. do 1443 patrilo k hanzovým mestám. R. 1466 po tridsaťročnej vojne pripadlo Poľsku, 1772 Prusku, od 1806 súčasť Varšavského kniežatstva, 1815 Pruska a od 1920 Poľska. V 18. stor. následkom vojen (severná vojna a sedemročná vojna) postupne upadalo, po 1. svetovej vojne znova hospodársky rast. Múzeum (1983). Stavebné pamiatky: takmer kompletne zachované tehlové mestské hradby s baštami a bránami (14. – 15. stor.), viacero gotických tehlových kostolov, napr.: Kostol nanebovzatia Panny Márie (1280 – okolo 1330, severná veža 1501), Kostol sv. Petra a Pavla (pôvodne dominikánsky, pol. 13. – 14. stor., zbarokizovaný v 18. stor.), Kostol Sv. Ducha (koniec 13. stor., zreštaurovaný na začiatku 20. stor.), Kostol sv. Jakuba staršieho a Mikuláša (pôvodne františkánsky, koniec 13. – začiatok 14. stor.), pôvodne ženský cisterciánsky kláštor (založený 1266, jeden z najstarších v Poľsku, v 15. stor. benediktínsky, v súčasnosti patrí rádu milosrdných sestier, 13. – 14. stor. s kláštorným Kostolom sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána evanjelistu zo 14. – 18. stor.), Kaplnka sv. Martina (1. pol. 14. stor.), renesančná radnica (1567 – 72, veža 1595, dnes múzeum), meštianske domy zo 14. – 19. stor. a i.

chemi-

chemi- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom chémia, chemický.

Cheng-jang

Cheng-jang, Hengyang — mesto v strednej Číne v provincii Chu-nan na rieke Siang-ťiang; 1,117 mil. obyvateľov (2015), so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, 7,337 mil. obyvateľov (2015). Stredisko ťažby čierneho uhlia. Priemysel hutnícky (neželezných kovov), strojársky (banské stroje, vrtné zariadenia), kovoobrábací, chemický, elektrotechnický, papierenský, potravinársky, stavebných materiálov. Dopravná križovatka, riečny prístav. Prvé zmienky o osídlení pochádzajú z dynastie Čchin (221 – 206 pred n. l.), v období dynastie Tchang (618 – 907) sídlo okresu Cheng-čou. Sídlo viacerých univerzít.

Chevroletovci

Chevroletovci [šev-] (Chevrolet) — americkí automobiloví pretekári, konštruktéri a podnikatelia, bratia.

Arthur, 25. 4. 1884 La Chaux-de-Fonds, kantón Neuchâtel, Švajčiarsko – 16. 4. 1946 Slidell, Louisiana — emigroval za bratom Louisom(–Josephom) do New Yorku (1901), pracoval ako automechanik a venoval sa automobilovému pretekárstvu. Spolu s Louisom sa zúčastnil 1911 na otváracích pretekoch Indianapolis 500, ktoré však pre mechanické poruchy auta nedokončil. R. 1929 spolu založili spoločnosť Chevrolet Brothers Aircraft Company, ktorú počas ekonomickej krízy rozpustili. Arthur sa ako priekopník začal venovať konštrukciám pretekárskych automobilov na uzavretom okruhu, za úspechy v tejto oblasti bol 1990 zaradený do Národnej siene slávy a múzea pretekárskych automobilov na uzavretom okruhu (Knoxville, Iowa);

Gaston, 26. 10. 1892 Beaune, departement Côte-d’Or, Francúzsko – 26. 11. 1920 Beverly Hills, Kalifornia — začínal ako automechanik a pretekár, 1920 vyhral preteky Indianapolis 500. R. 2002 bol uvedený do Medzinárodnej siene slávy motoristických športov (Talladega, Alabama);

Louis(–Joseph), 25. 12. 1878 La Chaux-de-Fonds, kantón Neuchâtel, Švajčiarsko – 6. 6. 1941 Detroit, Michigan — začínal ako mechanik vo Francúzsku (1895), 1900 odišiel do New Yorku, pracoval vo firme Buick, kde získal poznatky o stavbe áut, 1909 začal pracovať na novom motore. R. 1911 spoluzakladateľ spoločnosti Chevrolet Motor Car Company v Detroite (→ Chevrolet), 1929 (s Arthurom) spoločnosť Chevrolet Brothers Aircraft Company. Účastník mnohých automobilových pretekov, 1992 uvedený do Medzinárodnej siene slávy motoristických športov.

Chiastophyllum

Chiastophyllum [-fi-; gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď tučnolistovité. Patrí sem jediný trváci vždyzelený druh Chiastophyllum opositifolium pochádzajúci z Kaukazu. Má sukulentné vajcovité až okrúhle listy a žlté päťpočetné kvety usporiadané v hustých strapcovitých súkvetiach, plod mechúrik; zvyčajne sa pestuje v skalkách.

Chigiovci

Chigiovci [kidži-] (Chigi) — rímsky šľachtický rod pôvodom zo Sieny. Pochádzalo z neho niekoľko kardinálov, najvýznamnejšími príslušníkmi boli Fabio – pápež Alexander VII. (od 1655), a Agostino, nazývaný Il Magnifico, 29. 11. 1466 Siena – 11. 4. 1520 Rím – obchodník, bankár, mecenáš výtvarného umenia a patrón umelcov, významná osobnosť obdobia vrcholnej renesancie v Ríme. Od 80. rokov 15. stor. žil v Ríme, kde 1502 založil pobočku banky Chigi (mala viac ako 100 pobočiek v Taliansku a i. v Európe, napr. v Londýne a Lyone). Najväčší vplyv dosiahol v období pontifikátu pápeža Júliusa II. Okolo 1506 – 11 si dal v Ríme postaviť prímestskú vilu (dnes nazývaná Villa Farnesina, od 1579 patrila rodu Farneseovcov), jednu z najvýznamnejších stavieb talianskej vrcholnej renesancie. Architektom vily bol B. Peruzzi, fresky Zasadanie olympských bohov, Svadba Amora a Psychy (1517 – 18) v lodžii vytvoril Raffael a jeho dielňa; na maliarskej výzdobe interiérov s antickými motívmi sa podieľali aj B. Peruzzi, S. del Piombo, Sodoma, Giulio Romano a i. Okrem výtvarných umelcov pochádzajúcich zo Sieny bol aj významným patrónom Raffaela, ktorý pre neho navrhol pohrebnú kaplnku v kostole Santa Maria del Popolo v Ríme (1513 – 16). Podporoval aj súdobých literátov a humanistov (napr. P. Aretina) a 1515 založil v Ríme tlačiareň, ktorá vydávala diela gréckych antických autorov.

Chilomastix

Chilomastix [gr.] — rod jednobunkových eukaryontných mikroskopických organizmom z ríše exkaváty, kmeň metamonády (Metamonada), trieda retortamonády (Retortamonadea); vyskytuje sa v čreve rôznych stavovcov vrátane človeka. Patria sem napr. druhy Chilomastix mesneli vyskytujúci sa pri primátoch a iných cicavcoch (u človeka môže vyvolať vodnaté hnačky) a pri vtákoch a obojživelníkoch, Chilomastix megamorpha (žije v čreve morčiat) a Chilomastix betencourtii (v čreve myší).

chiméry

chiméry [gr.], Holocephali — trieda z podkmeňa stavovce (Vertebrata), ktorá sa v staršom systéme zaraďovala ako podtrieda stupňa paryby (Chondrichthyomorphi). Majú predĺžené, zvyčajne holé telo niekedy so zvyškami plakoidných šupín, veľkú hlavu s malým rostrom (rypákom), veľkými očami a s doštičkovitými zubami, veľmi dlhú chvostovú plutvu a štyri žiabrové šupiny prekryté kožným záhybom; rozmnožujú sa až 30 cm dlhými vajíčkami. Hlbinné ryby, živia sa bentickými živočíchmi. Patrí sem napr. v európskych moriach žijúci, viac ako 1 m dlhý druh chiméra hlavatá (Chimaera monstrosa).

chinínovník

chinínovník [kečuánsky > špan. > tal. > nem.], Cinchona — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď marenovité. Vždyzelené, 8 – 16 m vysoké stromy pochádzajúce z Južnej Ameriky. Majú hrubú vráskavú kôru obsahujúcu okolo 30 najmä farmakologicky využívaných zlúčenín chinolínových alkaloidov (napr. chinín), stopkaté lesklé kožovité vajcovité listy s červenkastou žilnatinou a zvyčajne ružové kvety usporiadané vo vrcholových metlinách, plod tobolka. Patrí sem okolo 50 najmä v Bolívii, Peru, Ekvádore, Kolumbii a vo Venezuele sa vyskytujúcich druhov, napr. chinínovník červený (Cinchona succirubra), chinínovník kalisájový (Cinchona calissaya) a chinínovník lekársky (Cinchona officinalis). Väčšina druhov pestovaných na plantážach sú krížence, napr. Cinchona x robusta. Domorodí Indiáni liečili odvarom z kôry chinínovníka chorých na maláriu; vedecký názov je odvodený podľa prvej takto vyliečenej Európanky, manželky vicekráľa Peru, grófky del Cinchon. Silueta chinínovníka na bielom pozadí je zakomponovaná v štátnom znaku Peru.

chionant

chionant [gr.], Chionanthus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď olivovité. Stromy nižšieho vzrastu s protistojnými listami a dvojdomými štvorpočetnými bielymi kvetmi usporiadanými v metlinách, plod kôstkovica. Patrí sem okolo 100 druhov, ako ozdobné dreviny sa pestujú napr. chionant virgínsky (Chionanthus virginicus) pochádzajúci zo Severnej Ameriky a chionant tupolistý (Chionanthus retusus) pochádzajúci z Číny, Kórey a Japonska.

Chionoscilla

Chionoscilla [gr. + gr. > lat.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď asparágovité. Vznikol krížením blízko príbuzných rodov Chionodoxa a Scilla. Patria sem napr. druhy Chionoscilla allenii a Chionoscilla luciliae s úzkymi podlhovastými listami v listovej ružici, z ktorej stredu vyrastá stonka s klasom plochých miskovitých modrých kvetov, plod tobolka; pestujú sa v záhradách a parkoch ako okrasné kvety.

Chirita

Chirita [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď gesnériovité. Vždyzelené trváce byliny alebo kríky pochádzajúce z tropickej Ázie. Majú jednoduché oválne chlpaté listy usporiadané v protistojných pároch alebo v praslenoch a zvončekovité jednotlivé alebo vo zväzočkoch usporiadané kvety, plod tobolka. Patrí sem okolo 150 druhov, napr. v záhradách pestované Chirita lavandulacea a Chirita sinensis.

chirurgická liečba

chirurgická liečba — liečba chorôb, poranení alebo deformít pomocou operačného zákroku. Opak konzervatívna liečba.

chirurgické metódy liečby

chirurgické metódy liečby — metódy, ktorých základom je rezanie a šitie živého organizmu a iné podobné priame mechanické zásahy (→ operácie, drobné lokálne zákroky, → repozície). Chirurgické metódy liečby sa uplatňujú v chirurgii a v niektorých iných lekárskych odboroch (napr. v otorinolaryngológii, očnom lekárstve a gynekológii).

chitarrone

chitarrone [kitarró-; tal.] — brnkací strunový hudobný nástroj. Najväčší druh lutny s mimoriadne dlhým krkom opatreným dvoma hlavicami s ladiacimi kolíkmi. Chitarrone má na dolnej časti krku hmatník, nad ktorom je 6 alebo 7 zborov (párov) strún vedených k prvej hlavici. Za ňou pokračuje predĺženie krku ukončené druhou hlavicou sklonenou mierne dozadu. K nej je voľne (mimo hmatníka) vedených 7 alebo 8 diatonicky ladených basových strún (bourdonové struny), ktoré majú takmer dvojnásobnú dĺžku ako struny nad hmatníkom a dosahujú dĺžku basových strún čembala. Celková dĺžka nástroja môže dosahovať viac ako 200 cm, dĺžka korpusu 71 cm. Chitarrone sa používala v 17. – 18. stor. na hru generálneho basu.

chitóny

chitóny [gr.], Polyplacophora, Placophora — trieda z kmeňa mäkkýše (Mollusca), podkmeň mäkkýšovce (Amphineura). Bilaterálne súmerné, okolo 0,5 – 33 cm dlhé, zvyčajne zvrchu sploštené živočíchy oválneho tvaru, ktoré majú hlavu prirastenú k telu, plášť, žiabre a metanefrídie, nemajú oči, tykadlá ani statokinetické orgány. Schránka sa skladá zo svalového lemu a z ôsmich hladkých alebo rôzne zvrásnených prekrývajúcich sa štítkov (nazývaných aj valvy), ktoré sú zložené z aragonitu a chitínu a na ich povrchu sa nervové tkanivo cez mikroskopické póry spája so zmyslovými orgánmi, z ktorých sa pri niektorých skupinách chitónov vyvinuli zrakové škvrny citlivé na svetlo. Oplodnenie pohlavných buniek nastáva mimo tela, larva je trochofóra. Chitóny sú zvyčajne nočné živočíchy živiace sa riasami a dendritom. Vyskytujú sa pod skalnými útesmi a pod kameňmi najmä tropických morí a ich príbojových zón. Vyvinuli sa z málo diferencovaného pramäkkýša obývajúceho ploché morské dno. Ich existencia je doložená od kambria, ich zvyšky sú však zriedkavé (najčastejšie sa vyskytujú ako izolované doštičky panciera). Chitóny boli v minulosti zložkou potravy pôvodných obyvateľov Južnej a Severnej Ameriky, v súčasnosti ich konzumujú napr. domorodci na Tobagu.

Chiusi

Chiusi [kiúzi] — mesto v Taliansku v kraji Toskánsko; 8,5 tis. obyvateľov (2018). Umelecké remeslá (výroba keramiky). Staroveké etruské mesto Clevsin (aj Camars, latinsky Clusium) založené v 8. stor. pred n. l. na mieste pôvodného umbrijského sídla. Patrilo k 12 najvýznamnejším etruským mestským štátom, v 6. stor. pred n. l. sídlo etruského kráľa Porsenu. V okolí mesta archeologické nálezy rozsiahlych etruských pohrebísk (nekropol), k najznámejším komorovým hrobkám vytesaným do skaly s bohatou maliarskou výzdobou patrí napr. tzv. Hrob opice (okolo 480 pred n. l.). Pod súčasným mestom etruské galériové podzemné labyrinty. Zachovali sa aj časti pôvodných etruských hradieb, rímske palácové stavby a chrámy. Rozsiahla expozícia etruských a rímskych pamiatok (keramické urny, tzv. kanopy, kamenné náhrobné reliéfy, figurálne sarkofágy, náhrobné alebo hraničné kamene, tzv. cippy a i.) sa nachádza v miestnom Národnom archeologickom múzeu (Museo Archeologico Nazionale). Románska katedrála (6. – 12. stor., reštaurovaná v 19. stor.), zvonica (13. stor.).

chlamydomonáda

chlamydomonáda [gr.], Chlamydomonas — rod zelených rias, čeľaď Chlamydomonadaceae. Mikroskopické eukaryontné jednobunkové organizmy, ktoré sa vyskytujú v stojatých a tečúcich vodách, v kalužiach či rašelinných vodách, niektoré aj v povrchových vrstvách letného snehu. Nachádzajú sa na rozhraní rastlinnej a živočíšnej ríše, s rastlinami majú spoločný fotoautotrofný spôsob výživy (prítomnosť chloroplastov), so živočíchmi prítomnosť stigmy, bičíkov a výnimočne aj schopnosť heterotrofnej až mixotrofnej výživy. Vegetatívne bunky sú haploidné, majú oválny až guľový tvar s priemerom okolo 10 μm. Majú pevnú bunkovú stenu tvorenú komplexom glykoproteínov bohatých na hydroxyprolín, obsahujú rozsiahly chloroplast. Pohybujú sa pomocou dvoch bičíkov vyrastajúcich z prednej časti bunky (pri kultivácii buniek na tekutom médiu sa bičíky strácajú). Pod cytoplazmatickou membránou sa nachádza stigma, ktorá slúži ako fotoreceptor svetla a zabezpečuje fototaktický pohyb do oblasti s optimálnou svetelnou intenzitou (→ fototaxia). Bunkové organely sú podobné ako pri ostatných rastlinných bunkách, majú niekoľko malých mitochondrií, jeden chloroplast (pohárovikovitého tvaru), ktorý vypĺňa približne polovicu objemu bunky. V prednej časti bunky sú uložené dve vakuoly.

Rozmnožujú sa pohlavne aj nepohlavne. Nepohlavne sa chlamydomonády rozmnožujú tzv. modifikovaným (násobným) bunkovým delením: na konci delenia vznikajú z materskej bunky viac ako 2 dcérske bunky (4, 8, 16, 32, 64), pohlavne napr. pri nedostatku dusíka a v prítomnosti svetla z modrého spektra: z vegetatívnej bunky sa vyvíjajú pohlavné bunky (gaméty), ich splynutím vzniká diploidná zygota, dochádza k meióze a vzniku 4 haploidných spór.

Patria sem napr. druh Chlamydomonas nivalis spôsobujúci červené sfarbenie snehu, druh Chlamydomonas moewusii a nepohlavne sa rozmnožujúci druh Chlamydomonas reinhardtii, ktorý vďaka jednoduchej kultivácii a pomerne rýchlemu rastu patrí medzi modelové organizmy používané vo výskume (napr. na štúdium chorôb spôsobených poruchou bičíkov, fotosyntézy a biogenézy chloroplastu) a pre štúdium regulácie bunkového cyklu.

Chlidanthus

Chlidanthus [-tus; gr.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď amarylkovité. Patrí sem jediný druh Chlidanthus fragrans pochádzajúci z Peruánskych Ánd, cibuľovitá do 30 cm vysoká trvalka s čiarkovitými sivozelenými listami v listovej ružici, z jej stredu vyrastajú stonky so súkvetiami žiarivožltých kvetov, plod tobolka. Pestuje sa ako okrasná kvetina.

chlorela

chlorela [gr.], Chlorella — rod z oddelenia zelené riasy (Chlorophyta), trieda Trebouxiophyceae, rad bunkové zelené riasy (Chlorococcales), čeľaď Chlorellaceae. Mikroskopické eukaryontné jednobunkové organizmy guľovitého až oválneho tvaru s priemerom 2 – 15 μm. Haploidné bunky (→ haploid) obsahujú jeden chloroplast obalený dvomi membránami, povrch tvorí bunková stena s celulózou. Rozmnožujú sa nepohlavne pomocou nepohyblivých spór (tzv. autospór) vytvárajúcich sa vo vnútri materskej bunky (obsah materskej bunky je rozdelený do 2, 4, 8, zriedkavo 16 dcérskych protoplastov okrúhleho tvaru, ktoré sa vyvíjajú v autospóry).

Žijú v rôznych typoch vôd (najmä v sladkých) a v pôde, niektoré endosymbioticky v živočíchoch (→ endosymbióza), napr. v rode črievička (Paramecium). Chlorely patria k najviac preštudovaným zeleným riasam. Sú primárne fotosyntetizujúcimi organizmami obsahujúcimi najviac chlorofylu v prírode, niektoré druhy dokážu za anaeróbnych podmienok vytvárať z glukózy kyselinu mliečnu; hromadne sa kultivujú ako zdroj biologických hodnotných látok. Patria sem napr. druhy Chlorella vulgaris, Chlorella minutissima a Chlorella pyrenoidosa, ktorý je v súčasnosti vďaka vysokému obsahu vlákniny, minerálov a vitamínov vyhľadávaným potravinovým doplnkom (má viacero pozitívnych účinkov na ľudský organizmus, napr. podporuje prečistenie organizmu, zvyšuje imunitu a má protizápalové účinky).

chloroplasty

chloroplasty [gr.] — fotosynteticky aktívne zelené plastidy obsahujúce chlorofyly, vyskytujúce sa v rôznom počte (1 a viac) v bunkách zelených rastlín (najviac zastúpené v asimilačnom pletive listov), siníc a niektorých prvokov. Prebieha v nich biochemická konverzia svetelnej energie na chemickú energiu (→ fotosyntéza), ako aj biosyntéza chlorofylov, niektorých proteínov a lipidov. Podľa druhu organizmu a intenzity svetla môžu mať šošovkový, diskový, lalokový, špirálový alebo nepravidelný tvar a veľkosť 2 – 20 μm. Na povrchu sú ohraničené dvojitou membránou (vonkajšou a vnútornou), vnútorná membrána odškrcuje tylakoidy, v ktorých je lokalizovaný fotosyntetický aparát (napr. chlorofyly). Vnútro chloroplastov vypĺňa základná hmota stróma, ktorá obsahuje vlastnú kruhovú DNA (chloroplastová DNA s histónmi) s limitovanou kódovacou schopnosťou, ribozómy prokaryontného typu, škrobové zrná, karotenoidy, xantofyly a proteíny (napr. enzýmy Calvinovho cyklu). Prítomnosť chlorofylu podmieňuje zelenú farbu chloroplastov, ako aj väčšiny rastlín.

Chloroplasty vznikajú delením už existujúcich chloroplastov alebo sa vytvárajú z relatívne nediferencovaných plastidov (proplastidov), ktorým chýbajú tylakoidy a špecializované pigmenty. Podobne ako mitochondrie aj chloroplasty patria k tzv. semiautonómnym organelám, t. j. majú určitý stupeň samostatnosti, napr. časť génov je lokalizovaná v chloroplastoch. Ich evolučný pôvod sa vysvetľuje na základe endosymbiotickej teórie (→ endosymbióza).

chlpatica

chlpatica, Cerrena — rod z kmeňa bazídiové huby (Basidiomycota), trieda Basidiomycetes, čeľaď trúdnikovité (Polyporaceae). Majú jednoročné alebo viacročné, lupeňovité alebo laločnaté, na vrchnej strane chlpaté plodnice, ktoré môžu byť čiastočne rozliate; rozkladajú drevo rôznych drevín. Patria sem štyri kozmopolitne sa vyskytujúce druhy, napr. chlpatica jednofarebná (Cerrena unicolor) s bielymi a zvyčajne od rias aj dozelena sfarbenými viacročnými lupeňovitými plodnicami.

chĺpkavec smlzovitý

chĺpkavec smlzovitý, Achnatherum calamagrostis — druh jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď lipnicovité. Husto trsnatá do 120 cm vysoká tráva s bohato rozkonáreným podzemkom, s priamymi hrubými steblami a so slamovožltými až s červenkastými kláskami usporiadanými do veľkých súkvetí (metlín), plod obilka, ktorá pochádza z južnej Európy. Pestuje sa v rôznych dekoratívnych kultivaroch.

Chlumského roztok

Chlumského roztok — dezinfekčný roztok fenolu a gáfru v absolútnom etanole, ktorý sa používa v chirurgii a zubnom lekárstve. Nazvaný podľa objaviteľa V. Chlumského.

chmeliarstvo

chmeliarstvo — odvetvie rastlinnej výroby, ktoré sa zaoberá pestovaním chmeľu.

chobot

chobot — predĺžený pohyblivý prevažne dýchací a hmatový orgán živočíchov nachádzajúci sa zvyčajne v prednej (tvárovej) časti hlavy. Pri niektorých bezstavovcoch je predĺženým ústnym orgánom (napr. pri polypovcoch, chobotnatkách, obrúčkavcoch, motoliciach, pijaviciach a pri niektorom hmyze), pri cicavcoch (napr. pri slonoch a tapíroch) vznikol zrastením nosa a horného pysku do svalnatého orgánu, ktorý slúži aj na uchopenie potravy, na jej transport či na nasávanie a vystrekovanie vody.

chobôtikovky

chobôtikovky, Colobognatha, chobôtikovce — rad z kmeňa článkonožce (Arthropoda), trieda mnohonôžky (Diplopoda). Majú ploché, zvyčajne hrdzavé alebo žlté telo s malou trojuholníkovou hlavou so silnejšími tykadlami a zakrpatenými ústnymi orgánmi. V prípade nebezpečenstva vypúšťajú z obranných žliaz zapáchajúcu tekutinu. Samčeky majú kopulačné orgány na siedmom a ôsmom článku, samičky kladú vajíčka do zeme. Patrí sem napr. 5 – 17 mm dlhý druh chobôtikovec ryšavý (Polyzonium germanicum), ktorý má telo zložené z 30 – 35 článkov a vyskytuje sa v horských lesoch strednej a východnej Európy.