Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 303 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Chaban-Delmas, Jacques

Chaban-Delmas [ša- -ma], Jacques, pôvodne Jacques Delmas, 7. 3. 1915 Paríž – 10. 11. 2000 tamže — francúzsky právnik a politik. V období 2. svetovej vojny pôsobil na ministerstve financií vichyjského režimu, pracoval vo francúzskom odbojovom hnutí pod krycím menom Chaban (po vojne si formálne zmenil meno na Chaban-Delmas). Podľa nariadení generála Ch. de Gaulla koordinoval vojenské akcie proti nemeckým okupantom, v auguste 1944 sa ako brigádny generál zúčastnil vedenia akcií počas parížskeho povstania. Od 1946 (s prerušeniami) poslanec Národného zhromaždenia, 1947 – 77 a 1983 – 95 starosta mesta Bordeaux. Patril k najpoprednejším gaullistom, od 1947 vedúci člen Združenia francúzskeho ľudu (RPF), ktorého pokračovateľkou sa od 1953 pod jeho vedením stala strana sociálnych republikánov. V období Štvrtej republiky viackrát minister, na jej sklonku 1957 – 58 minister obrany. Po návrate de Gaulla k moci a po vzniku Piatej republiky (1958) spoluzakladateľ Zväzu pre novú republiku (UNR) a po voľbách 1959 – 69 predseda Národného zhromaždenia. R. 1969 – 72 predseda vlády. R. 1974 bol v prezidentských voľbách ako kandidát gaullistov porazený V. Giscardom d’Estaingom. V období 1978 – 81 a 1986 – 88 opäť predseda Národného zhromaždenia.

Chabarov, Jerofej Pavlovič

Chabarov, Jerofej Pavlovič, okolo 1610 Dmitrijevo, Vologodská oblasť – po 1667, podľa niektorých prameňov začiatok februára 1671 — ruský cestovateľ. R. 1630 sa zúčastnil plavebnej výpravy do Toboľska, od 1632 sa plavil po rieke Lene, 1638 sa usadil v oblasti dnešného mesta Usť-Kut, kde sa pokúšal presadiť poľnohospodársky spôsob života domáceho obyvateľstva. R. 1649 sa vypravil ďalej na východ, plavil sa po rieke Oľokme (prítok Leny) a pokračoval až k hornému toku Amuru. R. 1651 – 53 sa plavil dolu Amurom späť až k ústiu rieky Ussuri. V tom čase musel čeliť početným útokom zo strany domáceho obyvateľstva podporovaného Mandžuami. Očakávajúc posily, usadil sa v ústí rieky Zeja, 1653 bol však odvolaný do Moskvy. Bol povýšený do bojarského stavu. R. 1667 prišiel znova do Toboľska, dobývania oblasti v povodí rieky Amur sa však už nezúčastnil. Autor mapy rieky Amur. Je podľa neho nazvané mesto Chabarovsk.

Chabarovsk

Chabarovsk, Habarovsk, 1858 – 93 Chabarovka — mesto v Rusku na Ďalekom východe na pravom brehu Amuru v blízkosti ústia rieky Ussuri 30 km od hranice s Čínou, administratívne stredisko Chabarovského kraja; 618-tis. obyvateľov (2018). Kultúrne a hospodárske stredisko Ďalekého východu, administratívne stredisko Ďalekovýchodného federálneho okruhu Ruskej federácie. Priemysel strojársky (energetické zariadenia, obrábacie stroje a i.), kovoobrábací, lodný, drevársky, elektrotechnický, chemický, stavebných materiálov, textilný, potravinársky, rafinéria ropy. Významná dopravná križovatka na Transsibírskej magistrále, riečny prístav, medzinárodné letisko. Založené 1858 ako vojenská pevnosť a nazvané Chabarovka podľa ruského cestovateľa J. P. Chabarova. Od 1880 mesto, 1884 sídlo generálnej gubernie; od 1893 súčasný názov.

chabuľa tučná

chabuľa, Aneura — rod pečeňoviek z radu Metzgeriales. Patrí sem napr. druh chabuľa tučná (Aneura pinguis), ktorý má jednoduchú alebo nepravidelne rozkonárenú, 1 – 8 cm dlhú matne lesklú zelenú stielku bez rebra (v dutinách stielky sú ponorené gametangiá). Na Slovensku rastie najmä v prameniskách, močariskách a slatinách, niekedy aj na vápencovom tufe.

Chadwick, John

Chadwick [čedvik], John, 21. 5. 1920 Londýn – 24. 11. 1998 Cambridge — britský klasický filológ a kryptológ. R. 1952 – 84 pôsobil na Cambridgeskej univerzite. Zaoberal sa starou gréčtinou. Spolu s M. Ventrisom rozlúštili 1952 – 58 lineárne písmo B, ktoré používala grécky hovoriaca mykénska civilizácia bronzovej doby, 1953 spolu vydali Dôkazy gréckeho nárečia v mykénskych archívoch (Evidence for Greek Dialect in the Mycenaean Archives) a Dokumenty v mykénskej gréčtine (Documents in Mycenaean Greek), v ktorej interpretovali vyše 300 tabuliek s lineárnym písmom B. Po Ventrisovej smrti (1956) Chadwick samostatne vydal prácu Rozlúštenie lineárneho písma B (The Decipherement of Linear B, 1958). Autor viacerých kníh o mykénskej kultúre a slovníkov gréckeho jazyka, publikoval viac ako 100 článkov. Získal niekoľko univerzitných ocenení, člen viacerých medzinárodných spoločností.

Chadži, Dimităr

Chadži, Dimităr, vlastným menom Dimităr Asenov, 10. 5. 1840 Sliven – 18. 7. 1868 pri vrchu Buzludža (v blízkosti priesmyku Šipka) — bulharský revolucionár, predstaviteľ protitureckého národnooslobodzovacieho boja. Od 1862 jeden z organizátorov partizánskych oddielov na Balkáne (tzv. čety; → četníci). Spolu so S. Karadžom veliteľ čety, ktorú sformovali v Rumunsku, a po prekročení Dunaja (5. 7. 1868) začali viesť protiturecké operácie. Ich jednotky však boli po krvavých zrážkach obkľúčené a pobité, posledné zvyšky čety na čele s Chadžim zlikvidovali turecké oddiely pri vrchu Buzludža. Činnosti Chadžiho ako četníckeho veliteľa je pripisovaný veľký morálny význam, jeho smrť ako burcujúce memento pre ďalšie generácie zvečnil Ch. Botev v básni, ktorej úryvok je vyrytý na podstavci pamätníka bulharských partizánov na brehu Dunaja v Bratislave.

Chaemwaset

Chaemwaset, 1. polovica 13. stor. pred n. l. — egyptský princ, syn faraóna Ramesseho II. a kráľovnej Esetnefret. Narodil sa ešte počas vlády Setchiho I. Reliéfy ho zobrazujú ako účastníka vojenských výprav svojho otca do Núbie a Sýrie. Stal sa veľkňazom boha Ptaha v Mennofere, kde dozeral na stavbu Ptahovho chrámu. Prispel k vybudovaniu Serapea, pohrebiska posvätných býkov v Sakkáre. Zaujímal sa o minulosť, najmä o stavebné pamiatky svojich predkov. Dal prestavať a zrekonštruovať viacero pamiatok, na ktorých zanechal svoje meno a pamätný nápis, príp. otcovo meno. V ľudovej tradícii známy ako veľký čarodejník, stal sa predmetom ľudových poviedok a rozprávok. Zomrel ešte počas otcovej vlády. Jeho hrobka nie je jednoznačne lokalizovaná.

Chachapoyas

Chachapoyas [čačapojas], San Juan de la Frontera de los Chachapoyas — mesto v severnom Peru na náhornej plošine vo výške 2 235 m n. m., administratívne stredisko departementu Amazonas a provincie Chachapoyas; 32-tis. obyvateľov (2017). Založené 1538. Potravinársky priemysel (spracovanie obilnín a kávy). Rozvoj cestovného ruchu (karneval, vodopády v okolí). Cestné spojenie s Limou, letisko.

chajota jedlá

chajota jedlá [ča-], Sechium edule — druh dvojklíčnolistovej rastliny, čeľaď tekvicovité; hovorovo čajot alebo čajota. Popínavá bylina s tenkými stonkami vytvárajúcimi 10 – 50 m dlhú spleť. Pochádza zo stredného Mexika; prastará kultúrna rastlina Aztékov, Mayov a iných pôvodných obyvateľov Strednej Ameriky. Má okolo 20 cm dlhé dlaňovito laločnaté, na okraji zúbkaté listy a drobné svetlozelené alebo svetlobéžové kvety, plod jednosemenná zelená alebo svetložltá podlhovastá bobuľa s hmotnosťou 0,5 – 2 kg, ktorá sa konzumuje varená alebo sa konzervuje, príp. sa z nej varí marmeláda. Koreňové hľuzy chajoty jedlej s hmotnosťou do 10 kg obsahujú okolo 25 % škrobu (môžu nahradiť zemiaky), semená sa konzumujú pražené, mladé výhonky a rozvíjajúce sa listy dusené ako zelenina. Listy sú vhodným krmivom pre dobytok, suché stonky sa používajú napr. na pletenie klobúkov, rohoží a obuvi.

chaláfska kultúra

chaláfska kultúra — neolitická kultúra rozšírená v 6. – 5. tisícročí pred n. l. v severnej Mezopotámii a severovýchodnej Sýrii od rieky Karche (Irán) až po Stredozemné more. Je nazvaná podľa eponymnej lokality Tell Chaláf v Sýrii. Jej pôvod je neznámy, predpokladajú sa vzťahy s Anatóliou. Významné náleziská sú Tell Chaláf, Tell Chassuna, Tell Arpáčije, Šagar Bazar, Jarim Tepe a Ninive.

Chaláfska kultúra je známa najmä tenkostennou keramikou s maľovanou výzdobou s červenými, čiernymi i s bielymi geometrickými, rastlinnými aj figurálnymi motívmi. Prvá kultúra v Mezopotámii používajúca kovy (meď a olovo), mala vyspelé poľnohospodárstvo s doloženým pestovaním pšenice, jačmeňa, hrachu, ľanu, viky i šošovice a s chovom oviec, kôz, hovädzieho dobytka i ošípaných. Obydlia sa budovali z hliny (zo surových tehál), väčšie okrúhle stavby (tholos) sa využívali ako hrobky.

chalcidky

chalcidky [gr.], Chalcidoidea — početná nadčeľaď z triedy hmyz (Insecta), rad blanokrídlovce (Hymenoptera), podrad štíhlopáse (Apocrita). Drobné, menej ako 4 mm dlhé prevažne čierne druhy so zvyčajne stopkatým prvým článkom bruška a žilnatinou krídel redukovanou do jedinej žilky. Vyvíjajú sa paraziticky prevažne v hmyze, menej v pavúkoch alebo v iných článkonožcoch; niektoré druhy druhotne prešli na bylinožravý spôsob života. Patrí sem 20 čeľadí, najznámejšie z nich sú poskočovité (Encyrtidae), kovovkovité (Pteromalidae), voškárovité (Aphelinidae), trichogramovité (Trichogrammatidae), ako aj chalcidkovité (Chalcididae) s 3 – 4 mm dlhým druhom chalcidka obyčajná (Brachymeria minuta), ktorá parazituje v kuklách spriadača amerického (Hyphantria cunea), a s 3 – 4 mm dlhým druhom chalcidka vretienková (Brachymeria intermedia), ktorá parazituje v kuklách motýľov; obidva druhy majú charakteristicky zhrubnuté zadné stehná, ohnuté holene a trinásťčlánkové tykadlá.

Chalcha

Chalcha — tradičný mongolský názov územia dnešného Mongolska osídleného prevažne majoritným etnikom – Chalchmi (→ Mongoli). Čínske (neskôr aj anglické) pramene túto oblasť označovali aj ako Vonkajšie Mongolsko.

Châlons-en-Champagne

Châlons-en-Champagne [šalonanšampaň], 1850 – 1997 Châlons-sur-Marne — mesto v severovýchodnom Francúzsku na rieke Marna v metropolitnom regióne Grand Est a departementu Marne; 45-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky, vinársky, kovoobrábací, elektrotechnický, presnej mechaniky, textilný. Stredisko vinárstva a obchodu so šampanským. Dopravná križovatka.

Rimanmi nazývané Catalaunorum. R. 451 sa v jeho blízkosti odohrala bitka na Katalaunských poliach, v ktorej Rimania porazili Hunov vedených Atilom. Od 10. stor. obchodné centrum. Od 13. stor. sa nazývalo Châlons, resp. Châlons-en-Champagne, až 1553 sa prvýkrát spomína ako Châlons-sur-Marne. V 18. a 19. stor. sa používali obidva názvy, od 1850 oficiálne Châlons-sur-Marne. R. 1870 miesto krvavých bojov počas prusko-francúzskej vojny, vážne poškodené počas 1. a 2. svetovej vojny. Od decembra 1997 Châlons-en-Champagne.

Stavebné pamiatky: ranogotický kostol Notre-Dame-en-Vaux (1157 – okolo 1210, na mieste staršieho z 9. stor., významné stredoveké pútnické miesto; 1998 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť Svätojakubskej pútnickej cesty), gotická katedrála Saint-Étienne (12. – 16. stor.; krypta z 11. stor.; baroková fasáda, 1628 – 34; vitráže z 13. – 16. stor.), ranogotický kostol Saint-Alpin (koniec 12. – začiatok 13. stor.), kostol Saint-Jean-Baptiste (11. – 17. stor.), gotický kostol Saint-Loup (14. stor.), gotický kostol Notre-Dame de l’Épine (15. – začiatok 16. stor.), slávnostná brána (Porte Sainte-Croix, 1770) postavená na počesť Márie Antoinetty, klasicistická radnica (18. stor.), mestské paláce (16. – 18. stor.), hrazdené meštianske domy, viaceré múzeá.

Chalon-sur-Saône

Chalon-sur-Saône [šalonsürsón] — mesto vo východnom Francúzsku v metropolitnom regióne Burgundsko v departemente Saône-et-Loire pri ústí prieplavu Canal du Centre do Saôny; 46-tis. obyvateľov (2016). Priemysel strojársky (o. i. výroba zariadení pre jadrové elektrárne), sklársky, kovoobrábací, elektrotechnický, chemický. Stredisko obchodu s burgundským vínom, tradičné medzinárodné trhy s kožušinami. Dopravná križovatka, už od staroveku jeden z najvýznamnejších prístavov na Saône.

Rimanmi nazývané Cabillonum (od 1. stor. pred n. l.). R. 253 – 76 zničené germánskym kmeňom Alamanov. Od 6. stor. centrum Burgundska, 1256 získalo mestské práva. Od 19. stor. vzrástol jeho význam ako prístavného a obchodného centra.

Stavebné pamiatky: katedrála Saint-Vincent (12. – 15. stor., fasáda z 19. stor.), kostol Saint-Pierre (18. – 19. stor.), kaplnka La Chapelle de la Colombière (1928 – 29, A. Perret), nemocnica (založená 1529) s kaplnkou (16. stor.) a lekárňou (18. stor.), hodinová veža (začiatok 15. stor.), radnica (2. polovica 19. stor.), most Saint-Laurent (18. stor., novopostavený v 20. stor.), múzeá, napr. Musée Dominique Vivant Denon (zbierka výtvarného umenia a archeologických nálezov), fotografické múzeum J. N. Niépcea, ktorý sa v Chalon-sur-Saône narodil.

chalóny

chalóny [gr.] — faktory ovplyvňujúce delenie a rast buniek (inhibítory mitózy). Z chemického hľadiska sú to väčšinou glykoproteíny. Tvoria sa v tkanivách a regulujú ich rast. Sú tkanivovo špecifické (inhibujú mitotické delenie buniek len toho tkaniva, ktoré ich produkuje), druhovo sú však nešpecifické (napr. chalóny z pečene potkana inhibujú aj rast pečeňových buniek myší alebo morčaťa, ale neinhibujú rast buniek obličiek potkana). Chalóny predstavujú účinný regulačný systém, ktorým organizmus reguluje činnosť tkanivovej hmoty vzhľadom na vnútorné prostredie (zastavuje rast buniek po dosiahnutí naprogramovaného tvaru a veľkosti orgánu) a zúčastňujú sa aj na reparačnom a regeneračnom raste tkanív (nahrádzajú stratu buniek ekvivalentným prírastkom nových buniek; medzi takéto tkanivá patrí napr. pokožka). Nízke hladiny chalónov sa zistili v nádorových tkanivách, čo môže byť jednou z príčin ich nekontrolovateľného rastu.

Chaloupecký, Václav

Chaloupecký, Václav, 12. 5. 1882 Dětenice, okres Jičín, ČR – 22. 11. 1951 tamže — český historik. Po štúdiu na Karlovej univerzite u J. Pekařa 1907 – 14 a 1918 – 19 archivár a knihovník v Roudnici nad Labem. R. 1919 – 38 štátny inšpektor archívov a knižníc na Slovensku, 1922 – 23 docent a 1923 – 38 profesor československých dejín na UK v Bratislave, od 1938 profesor českých dejín na Karlovej univerzite v Prahe. Venoval sa problematike starších i novších českých a slovenských dejín, stúpenec čechoslovakizmu. Hlavné diela: Jan IV. z Dražic, poslední biskup pražský (1908), Dvě úvahy o národním probuzení na Slovensku (1920), K nejstarším dějinám Bratislavy (1922), Československé dějiny (1922), Staré Slovensko (1923), Zápas o Slovensko 1918 (1930), Nitra a počátky křesťanství na Slovensku (1930), Počátky státu českého a polského (1937), Prameny X. století. Legendy Kristiánovy o sv. Václavu a sv. Ludmile (1939), Svatováclavský sborník (1939), Středověké legendy prokopské (1953). Člen viacerých vedeckých spoločností a odborných komisií.

Chalupová, Zuzana

Chalupová, Zuzana, 15. 2. 1925 Kovačica, Srbsko – 1. 8. 2001 Belehrad, Srbsko — insitná maliarka slovenského pôvodu, spoluzakladateľka a popredná predstaviteľka kovačických insitných maliarov v Srbsku.

Maľovala žánrové scény z každodenného života slovenskej komunity v Kovačici (domáce práce, práce na poli, slávnosti, hry). V jej pestrofarebných maľbách dominujú deti a aj dospelí ľudia majú detské tváre s ružovými líčkami. Vystavovala v mnohých zahraničných galériách (Paríž, Bonn, Ženeva, New York, Londýn, Viedeň, Rím, Montreal, Tokio, Jeruzalem, Brusel, Bratislava, Sevilla). V 2. polovici 70. rokov 20. stor. začala spolupracovať aj s UNICEF-om. Nositeľka viacerých významných ocenení, napr. slovenského Radu bieleho dvojkríža III. triedy (2000).

Chamaebatiara

Chamaebatiara [-me-; gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď ružovité. Patrí sem jediný druh Chamaebatiara millefolium pochádzajúci zo západnej Severnej Ameriky, aromatický do 2 m vysoký krík so striedavými opadavými, v obryse kopijovitými dvakrát perovito strihanými listami a s drobnými miskovitými bielymi kvetmi usporiadanými v metlinách, plod mechúrik; zvyčajne sa pestuje ako ozdobná drevina.

Chamaedaphne

Chamaedaphne [-medaf-; gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď vresovcovité. Patrí sem jediný do 40 cm vysoký druh Chamaedaphne calyculata, vždyzelený ker s drobnými kožovitými podlhovastými listami a s drobnými krčiažtekovitými kvetmi, plod tobolka, ktorý je odolný proti mrazom a zvyčajne sa pestuje ako ozdobná drevina.

Chamberlain, Arthur Neville

Chamberlain [čembrlejn], Arthur Neville, 18. 3. 1869 Edghbaston, dnes súčasť Birminghamu – 9. 11. 1940 Hechfield (pri Readingu) — britský politik, syn J. Chamberlaina, nevlastný brat (J.) A. Chamberlaina. Pôvodne podnikateľ v Birminghame a člen Konzervatívne strany, za ktorú bol od 1918 poslancom v Dolnej snemovni. R. 1922 – 23 generálny poštmajster, 1923 – 24 a 1924 – 29 minister zdravotníctva a súčasne 1923 – 24 a 1931 – 37 minister financií. Výrazné miesto na britskej politickej scéne dosiahol najmä prostredníctvom reforiem lokálnej správy (Local Government Act, 1929) a demagogickej starostlivosti o chudobných. Ako politik zaoberajúci sa problematikou hospodárstva a financií sa pokúšal (podobne ako jeho otec) posilniť obchod a priemysel pomocou ochranných ciel. R. 1937 bol v krízovom období svetovej politiky zvolený za predsedu vlády. V predvečer 2. svetovej vojny hľadal vzhľadom na zahraničnú politiku Nemecka, Talianska a Japonska možnosti mierového urovnania záujmov cestou dohody (→ appeasement), člen Clivedenskej kliky. Súčasne sa usiloval získať čas na vyzbrojenie svojej krajiny, ktorá nebola na vojnu pripravená, a to bez ohrozenia jej finančnej stability a bez zostrenia ťažkej hospodárskej situácie. R. 1938 jeden zo signatárov Mníchovskej dohody. Jeho politika však po jej podpise začala strácať podporu širokej britskej verejnosti a stala sa predmetom ostrej kritiky. Po rozbití Československa (marec 1939) poskytla jeho vláda garancie Poľsku, ktoré bolo považované za ďalší cieľ Hitlerovej agresie. Po vpáde nemeckého Wehrmachtu na územie Poľska 1. 9. 1939 vyhlásila 3. septembra Chamberlainova vláda Nemecku vojnu. Začiatok 2. svetovej vojny však znamenal pre Chamberlaina absolútnu stratu dôvery, a to aj v radoch väčšiny poslancov svojej strany. V máji 1940 odstúpil z funkcie premiéra a nový kabinet (vláda všetkých strán) vytvoril W. Churchill. Chamberlain prevzal úrad Lorda prezidenta, ktorý vykonával do smrti.

Chamberlain, Joseph

Chamberlain [čembrlejn], Joseph, nazývaný Joe, 8. 7. 1836 Londýn – 2. 7. 1914 tamže — britský politik, otec (J.) A. Chamberlaina a A. N. Chamberlaina. Ako úspešný podnikateľ sa 1873 stal starostom Birminghamu. Od 1876 poslanec Dolnej snemovne za Liberálnu stranu (Liberal Party). Po vnútrostraníckom rozkole 1886 spoluzakladateľ Liberálnej unionistickej strany (Liberal Unionist Party, aj Liberal Unionists) spolupracujúcej s konzervatívcami, ktorej 1891 – 1912 predsedal. R. 1880 – 85 sa ako minister obchodu pokúsil presadiť niektoré sociálne reformy. Ako unionista bol odporcom politického programu írskeho národného hnutia Home Rule požadujúceho pre Írsko samosprávu a podporovaného W. E. Gladstonom. R. 1886 prestúpil ku konzervatívcom, čo malo za následok rozkol v Liberálnej strane. R. 1895 – 1903 minister kolónií. Ako hlavný predstaviteľ britského imperializmu presadzoval podmanenie Búrov v Južnej Afrike (→ anglo-búrska vojna), zjednotenie austrálskych kolónií a podrobenie Sudánu. Jeho úsilie o vytvorenie nemecko-britského zväzku (1898 – 1901) i o zavedenie ochranných ciel (1902 – 06) stroskotalo.

Chambéry

Chambéry [šam-] — mesto vo východnom Francúzsku v metropolitnom regióne Auvergne-Rhône-Alpes na okraji Savojských Álp v blízkosti jazera Bourget, administratívne stredisko departementu Savoie; 60-tis. obyvateľov (2016). Priemysel cementársky, sklársky, textilný. Turistické stredisko. Dopravná križovatka, letisko.

Vyvinulo sa v 10. – 11. stor. na križovatke alpských ciest na mieste rímskej stanice Lemincum. R. 1232 ho získal rod savojských grófov (od 1417 vojvodov), 1295 – 1536 ich sídlo. R. 1536 – 59 obsadené Francúzskom a 1742 – 49 španielskou armádou počas vojen o rakúske dedičstvo. R. 1792 – 1815 v rukách Francúzska, 1815 – 60 znova patrilo savojským vojvodom. Počas 2. svetovej vojny (1944) bola zničená časť historického centra.

Stavebné pamiatky: katedrála (15. – 16. stor.), barokový kostol Notre-Dame (17. – 18. stor.), Slonia fontána (1838), zámok savojských vojvodov (13. stor., niekoľkokrát prestavovaný) s neskorogotickou kaplnkou Saint-Chapelle (1408, fasáda 17. stor., vitráže 16. stor.), meštianske domy v starom meste (14. – 18. stor.), divadlo (1824, dnes Divadlo Charla Dullina), Musée des beaux-arts, historické múzeum Musée savoisien v bývalom františkánskom kostole zo 17. stor. Univerzita.

Chambordska zmluva

Chambordska zmluva [šambór-] — spojenecká dohoda medzi ríšskymi protestantskými kniežatami a francúzskym kráľom Henrichom II. namierená proti rímsko-nemeckému cisárovi Karolovi V., podpísaná 15. 1. 1552 na zámku Chambord. Cieľom ríšskych kniežat v čase prebiehajúcej vojny medzi Francúzskom a Habsburgovcami bolo prostredníctvom spojených síl zabezpečiť odrezanie cisárskych vojsk od Nizozemska a dosiahnuť spojenie s Francúzskom na Rýne. Francúzi podľa dohody získali (za značné finančné subsídie) mestá Toul, Verdun a Cambrai s tým, že nebudú narúšať ríšske práva a slobody (napriek tomu však ťažili z náboženských rozporov medzi katolíkmi a protestantmi).

chamédorea

chamédorea [gr.], Chamaedorea — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď arekovité. Patrí sem okolo 100 druhov pochádzajúcich zo Strednej a z Južnej Ameriky. Majú štíhly kmeň, nepárnoperovito zložené listy a drobné žlté alebo oranžové kvety s tromi korunnými lupienkami, usporiadané v metlinách alebo klasoch, plod kôstkovica; pestujú sa pre pekný vzhľad, napr. do 3 m vysoký druh chamédorea úhľadná (Chamaedorea elegans).

chamefyt

chamefyt [gr.] — rastlina vytvárajúca na spodných častiach nadzemných stoniek pupene, ktorými prezimuje, napr. vres obyčajný (Calluna vulgaris) a plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum).

Chamelaucium

Chamelaucium [gr. + lat.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď myrtovité. Vždyzelené kry pochádzajúce zo západnej Austrálie. Majú tuhé konáre, tenké čiarkovité listy a biele, ružové, červené, purpurové alebo bledomodré kvety s piatimi okrúhlymi korunnými lupienkami, usporiadané v hustých súkvetiach, plod bobuľa. Patrí sem okolo 20 druhov pestovaných ako ozdobné dreviny, napr. do 5 m vysoký Chamelaucium uncinatum s bielymi, ružovými alebo purpurovými kvetmi.

Champagne

Champagne [šampaň] — historické územie v severnom Francúzsku. Názov je odvodený z latinského Campaniae. V staroveku bola oblasť osídlená keltskými kmeňmi, 54 pred n. l. Caesarom pripojená ku Galii, v rámci správnych reforiem cisára Augusta sa severná časť stala súčasťou provincie Gallia Belgica a južná časť provincie Gallia Lugdunensis. V období sťahovania národov sa územie Champagne stalo predmetom mocenského záujmu Frankov a Burgundov, začiatkom 6. stor. súčasťou Franskej ríše ako vojvodstvo (Ducatus Campaniae). Od 10. stor. patrilo grófom z Troyes a Blois, ktorí sa považovali za priamych potomkov dynastie Karolovcov. Už od začiatku 11. stor. moc miestnych grófov, ktorí boli suverénnymi vládcami v celom severovýchodnom Francúzsku a ich vplyv sa posunul aj na východ (Bar-sur-Aube, Vitry), prevyšovala moc francúzskych kráľov. V 12. – 14. stor. bolo Champagne jedným z najvýznamnejších stredísk obchodu v západnej Európe. R. 1234 sa dynasticky spojilo s kráľovstvom Navarra. Sobášom jeho dedičky Johanny s neskorším francúzskym kráľom Filipom IV. Pekným (1284) sa stalo doménou francúzskych kráľov. Po vymretí Kapetovcov prešli dedičské nároky na vládnucu dynastiu Valoisovcov (vetva d’Evreux), 1361 sa územie Champagne stalo definitívne súčasťou francúzskej koruny. Administratívne patrí jeho väčšia časť do metropolitného regiónu Grand Est.

Champerico

Champerico [čam- -ko] — prístavné mesto v Guatemale v departemente Ratalhuleu na pobreží Tichého oceána asi 40 km juhovýchodne od hranice s Mexikom; 8,7 tis. obyvateľov (2012). Potravinársky a drevársky priemysel. Rybolov. Turistické stredisko. Významný obchodný prístav (export kávy, cukru a dreva), cestné spojenie s mestom Ratalhuleu (administratívne stredisko provincie). Založené 1872.

Champigny-sur-Marne

Champigny-sur-Marne [šampiňisürmarn], do 1897 Champigny — mesto vo Francúzsku v metropolitnom regióne Île-de-France v departemente Val-de-Marne na rieke Marne 12,5 km od centra Paríža, fakticky jeho juhovýchodné predmestie; 77-tis. obyvateľov (2016). Najmä obytná funkcia, potravinársky priemysel, výroba optických prístrojov. S Parížom spojené prímestskou železnicou. Rimanmi nazývané Campinus alebo Campanus. R. 1870 dejisko bojov prusko-francúzskej vojny.

Champollion, Jean-François

Champollion [šampoljon], Jean-François, 23. 12. 1790 Figeac (pri Aurillacu) – 4. 3. 1832 Paríž, pochovaný na cintoríne Père-Lachaise — francúzsky vedec, zakladateľ egyptológie. Už od detstva sa ako samouk venoval štúdiu orientálnych a starých jazykov. Od 1801 žil u brata v Grenobli. Na základe štúdia a porovnávania textu napísaného na Rosettskej doske v troch verziách (hieroglyfická, démotická a grécka) dospel k pochopeniu systému hieroglyfického písma, a tak zásadným spôsobom prispel k rozlúšteniu písma a jazyka starovekých Egypťanov. Princípy svojho objavu vyložil v pamätnom liste Lettre à Monsieur Dacier relative à l’alphabet des hiéroglyphes phonétiques z 27. 9. 1822 (rok 1822 sa preto pokladá za rok vzniku egyptológie ako vednej disciplíny) a upresnil ich v nasledujúcich publikáciách, napr. v práci Náčrt hieroglyfického systému... (Précis du système hiéroglyphique..., 1824). R. 1826 sa stal konzervátorom egyptských zbierok v Louvri. R. 1828 – 29 navštívil Egypt, kde skúmal pamiatky a priamo na mieste overoval svoju teóriu o čítaní hieroglyfov; výsledky z tejto výpravy však boli uverejnené až po jeho smrti v niekoľkozväzkovom diele Pamiatky Egypta a Núbie (Monuments de l’Égypte et de la Nubie, 1835 – 45). R. 1831 bol vymenovaný za prvého profesora egyptských dejín a archeológie na Collège de France. Autor Egyptskej gramatiky (Grammaire égyptienne, 1835 – 41) a Egyptského slovníka v hieroglyfickom písme (Dictionnaire égyptien en écriture hiéroglyphique, 1841 – 43), ktoré vyšli až po jeho smrti.

chanát

chanát [turkické jazyky > mongolsky] — turkický a mongolský územnosprávny celok, ktorému vládol chán, neskôr ríša, napr. Ílchanát či chanát, ktoré vznikli po rozpade Zlatej hordy (Kazanský, Krymský, Astrachánsky, Sibírsky chanát), chanát na území Uzbekistanu (Bucharský, Chivský, Kokandský chanát) a i.

Chanava

Chanava, Hanva — obec v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji vo východnej časti Rimavskej kotliny v doline rieky Slaná, 168 m n. m.; 720 obyvateľov, 7,2 % slovenskej, 88,3 % maďarskej národnosti (2018).

Písomne doložená 1266 ako Honua, 1295 Hanua, 1773 Hamva, 1786 Hamwa, 1808, 1863 – 82 Hamva, 1888 – 1913 Hanva, 1920 Hanava, 1927 – 38 Chanava, Hanva, 1938 – 45 Hanva, 1945 – 48 Chanava, Hanva, 1948 Chanava.

Vyvinula sa zo staršieho osídlenia pri kláštore, ktorý zanikol v 16. stor. Patrila rodu Hanvayovcov, neskôr Darvašovcom a i. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. R. 1938 – 44 bola pripojená k Maďarsku.

Archeologické nálezisko: sídlisko z 8. a 9. stor.

Stavebné pamiatky: kúria (koniec 18. stor., úplne prestavaná v 20. stor., dnes kultúrny dom), klasicistický kostol reformovanej cirkvi (1823 – 30), klasicistická kúria (2. polovica 19. stor.) s hospodárskymi budovami (2. polovica 19. stor. a 20. roky 20. stor.).

Pôsobisko básnika M. Tompu (je tam pochovaný).

charango

charango [ča-; špan.] — juhoamerický brnkací strunový hudobný nástroj s hmatníkom, podobný gitare, spravidla s 10 strunami, menších rozmerov (meria okolo 66 cm). Je obľúbený najmä v Peru a Bolívii, odkiaľ pochádza aj jeho názov. Prvá historická zmienka o charangu pochádza z roku 1814. Vyvinul sa z vihuely, ktorú priviezli do Južnej Ameriky Španieli.

Charles

Charles [fr. šarl, angl. čárls], genitív fr. Charla [šar-], angl. Charlesa [čárlsa] — francúzske a anglické mužské meno, slovenská podoba Karol.

Charlesbourg

Charlesbourg [šarlbúr], pôvodne Bourg Royal, Charles Borromée — severná časť mesta Quebec v Kanade v provincii Quebec; 81-tis. obyvateľov (2014). V minulosti poľnohospodárske stredisko, v súčasnosti najmä obytná funkcia. Do 2001 samostatné mesto, od 1. 1. 2002 súčasť Quebecu. Jedno z najstarších sídel provincie (založené 1659).

Charleston

Charleston [čárlston] — mesto v USA, hlavné mesto štátu Západná Virgínia, na sútoku riek Elk a Kanawha; 49-tis. obyvateľov, metropolitný areál (územie s priľahlými satelitnými mestami) okolo 223-tis. obyvateľov (2016). Stredisko regiónu ťažby čierneho uhlia, ropy a zemného plynu, rozvinutý chemický, polygrafický a sklársky priemysel, v blízkosti ťažba vápenca.

Založené 1787 Georgeom Clendeninom (*1746, †1797), ktorý tam 1788 vybudoval pevnosť Fort Lee, 1794 nazvané Charles Town podľa Clendeninovho otca Charlesa. V Charlestone sa odohrala jedna z bitiek občianskej vojny v USA, po ktorej ho 13. 9. 1862 obsadili vojská Konfederácie. Viacero univerzít, múzeá.

Charleston

Charleston [čárlston] — prístavné mesto v USA v juhovýchodnej časti štátu Južná Karolína na pobreží Atlantického oceána; 135-tis. obyvateľov, aglomerácia 548-tis. obyvateľov (2017). Priemyselné, vedecké a turistické stredisko. Priemysel chemický, lodný, kovoobrábací, textilný (bavlnársky), tabakový, informačných technológií. Významný obchodný prístav (vývoz tabaku, ryže, priemyselných hnojív a i.), medzinárodné letisko a diaľničné spojenie s inými mestami.

Pôvodne osada založená 1670 anglickými kolonistami pri ústí rieky Ashley a na počesť anglického kráľa Karola II. nazvaná Charles Town (začiatok kolonizácie Južnej Karolíny), 1680 premiestnená na súčasné miesto, od 1722 mesto zároveň premenované na Charles City and Port. Stalo sa centrom obchodu s ryžou a indigom i hlavným americkým centrom obchodu s otrokmi (cez polostrov Sullivans’ Island). Od 1775 sídlo provinčného kongresu a 1776 – 90 hlavné mesto Južnej Karolíny. Počas vojny za nezávislosť (→ Americká revolúcia) prosperovalo ako hlavný zimný prístav USA, 1780 – 82 obsadené Britmi. Od 1783 súčasný názov. Počas sporov medzi zástancami a odporcami abolicionizmu sa stalo centrom prívržencov otrokárstva a ako hlavné stredisko plantážnickej aristokracie patrilo k najmilitantnejším hlásateľom hnutia za secesiu (Južná Karolína sa stala prvým štátom Konfederácie). Útokom vojsk Konfederácie na federálny prístav a pevnosť Fort Sumter pri Charlestone (1861) sa začala občianska vojna v USA. R. 1863 – 85 bol Charleston obsadený vojskami Únie. R. 1886 bol silno poškodený zemetrasením. Rozvoj ekonomiky mesta v 20. stor. výrazne napomohlo vybudovanie vojenskej základne. R. 1989 boli tri štvrtiny budov v Charlestone zničené alebo poškodené uragánom.

Stavebné pamiatky: kostol Saint Michael (1752 – 61), viaceré kostoly z 19. stor. (napr. neogotický Francúzsky hugenotský kostol, 1845; Saint Matthew, 1872), stará burza (1767 – 71, dnes múzeum), vládna budova United States Custom House (1879, s dórskym portikom), radnica (1800 – 04), divadlo Dock Street Theatre (založené 1736, sídli v budove bývalého hotela z 1809), koloniálna architektúra ovplyvnená anglickou architektúrou 18. stor., v 19. stor. európskym historizmom (súkromné rezidencie a viaceré verejné budovy najmä z konca 18. stor. a 19. stor., napr. Heyward-Washington House, 1772; Joseph Manigault House, 1803; v obidvoch sídli mestské múzeum Charleston Museum, založené 1773, najstaršie múzeum v USA; Miles Brewton House, 1765 – 69; Fireproof Building, 1821 – 27; a i.), súd (State House, 1789, J. Hoban), Gibbes Museum of Art (otvorené 1905, zbierky výtvarného umenia), múzeum otroctva Old Slave Mart Museum (sídli v budove z 2. polovice 19. stor., kde sa konali verejné dražby otrokov).

Viacero univerzít, napr. College of Charleston (založená 1770), vojenská akadémia Citadel (založená 1842). Parky a botanické záhrady.

Charlestown

Charlestown [čárlstaun] — prístavné mesto ostrovného štátu Svätý Krištof a Nevis v Karibskom mori, najväčšie mesto ostrova Nevis (autonómnej časti štátu) na jeho juhozápadnom pobreží, jeho politické a administratívne stredisko; 1,5 tis. obyvateľov (2017). Rybársky prístav, lodné spojenie s hlavným mestom štátu Basseterre. Turistické a rekreačné stredisko vyhľadávané najmä vďaka horúcim prameňom.

Založené 1660. Koncom 18. stor. námorná základňa a kúpeľné centrum známe svojou minerálnou vodou. R. 1873 takmer úplne zničené požiarom. Múzeum A. Hamiltona.

Charleville

Charleville [čárlvil] — mesto v Austrálii v juhozápadnej časti štátu Queensland na rieke Warrego (prítok Darlingu); 3,3 tis. obyvateľov (2016). Stredisko pastierskeho regiónu. Dopravná križovatka, základňa leteckej zdravotnej služby. Založené 1868.

Charleville-Mézières

Charleville-Mézières [šarlvilmezjér] — mesto v severovýchodnom Francúzsku v regióne Grand Est na Máse severovýchodne od Reimsu 12 km od hranice s Belgickom, administratívne stredisko departementu Ardennes; 47-tis. obyvateľov (2016). Stredisko obchodu a služieb. Priemysel kovoobrábací, strojársky, potravinársky, odevný. Riečny prístav.

Mesto vzniklo 1966 zlúčením obcí Charleville (založené 1606 a nazvané po zakladateľovi Charlovi de Gonzague, *1580, †1637, guvernérovi Champagne) na ľavom brehu a Mézières (vzniklo v 9. stor. na mieste opevnenej osady Maceriae založenej v 1. stor. n. l., opevnené v 9. a 16. stor., vážne poškodené počas náboženských vojen vo Francúzsku v 16. stor. a počas 1. a 2. svetovej vojny) na pravom brehu Másy a ďalších troch obcí.

Stavebné pamiatky: hlavné námestie Place Ducale (začiatok 17. stor., vybudované v štýle raného francúzskeho klasicizmu podľa Place des Vosges v Paríži), bazilika Notre-Dame (od 1499, v štýle flamboyantnej gotiky), renesančný kostol Saint-Lié (začiatok 16. stor.), budova prefektúry (v Palais des Tournelles, 16. – 18. stor.), radnica (19. stor.). Múzeum A. Rimbauda (Musée Rimbaud; sídli v mlyne zo 17. stor.), ktorý sa v Charleville narodil; Ardenské múzeum (Musée de l’Ardenne).

Charlotte Amalie

Charlotte Amalie [šárlot -li] — hlavné mesto Amerických Panenských ostrovov, zámorského autonómneho územia USA, v južnej časti ostrova Saint Thomas na pobreží Karibského mora; 19-tis. obyvateľov (2012). Výroba rumu, umelecké remeslá (šperkárstvo). Prístav, letisko.

Založené 1672 Dánmi a nazvané podľa Charlotte Amalie, manželky dánskeho kráľa Kristiána V. (Amalienborg alebo Charlotte Amalie). Od 1917 hlavné mesto Panenských ostrovov, 1921 – 36 nazývané Saint Thomas (Svätý Tomáš).

Stavebné pamiatky: pevnosť Christian (17. – 19. stor., pôvodne vybudovaná Dánmi), Legislature Building (1874), evanjelický kostol (1793).

Turistické stredisko (v minulosti známe ako prístavisko pirátov), v súčasnosti kotvisko plavidiel ponúkajúcich výletné plavby.

Charlottetown

Charlottetown [šárlottaun] — prístavné mesto v Kanade, administratívne stredisko provincie Ostrov princa Eduarda v Zálive svätého Vavrinca; 36-tis. obyvateľov, aglomerácia 69-tis. obyvateľov (2016). Priemysel potravinársky (mliekarský, konzervárenský), strojársky, hutnícky, textilný (bavlnársky). Rybolov. Obchodné a turistické stredisko. Letisko.

Oblasť dnešného Charlottetownu bola pôvodne obývaná Indiánmi. V 20. rokoch 18. stor. tam prišli Francúzi a svoju osadu nazvali Port la Joie. R. 1763 prešla do majetku Britov a 1764 bola nazvaná Charlottetown na počesť Charlotte Sophie, manželky britského kráľa Juraja III. Od 1765 hlavné centrum kolónie, od 1855 mesto. R. 1864 sa v Charlottetowne uskutočnila prvá z konferencií, ktoré viedli k vzniku Kanady. R. 1866 pri požiari časť mesta zhorela. Viacero univerzít, napr. University of Prince Edward Island (1969).

Stavebné pamiatky: Government House (1834), Province House (1843 – 47), Beaconsfield Historic House (1877, dnes múzeum), viktoriánska meštianska architektúra (koniec 19. – začiatok 20. stor.) a i.

Charta 77

Charta 77 — neformálne spoločenstvo politickej opozície v ČSSR. Vzniklo v decembri 1976 a 1. 1. 1977 vydalo Vyhlásenie Charty 77 (Prohlášení Charty 77). Podpísalo ho 242 signatárov, prevažne bývalých politikov, vedcov a umelcov, ktorým normalizačný režim bránil vo výkone zamestnania i vo verejnom prejavovaní názorov. Dokument vydaný v zahraničí a v Československu, šírený ako samizdat, upozorňoval na porušovanie občianskych a politických práv v Československu, pričom sa odvolával na Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe podpísaný 1. 8. 1975 v Helsinkách. Prvými hovorcami Charty 77 boli J. Hájek, V. Havel a J. Patočka. Činnosť chartistov spočívala vo vydávaní a rozširovaní samizdatových a exilových kníh, časopisov a ďalších tlačovín, ako aj v usporadúvaní seminárov, prednášok a diskusií. Charta 77 upozorňovala na konkrétne prípady porušovania ľudských práv, viedla o nich dokumentáciu a navrhovala riešenia. Ťažisko jej pôsobenia bolo v českých krajinách, na Slovensku bol počet jej signatárov minimálny (1977 – 89 ju celkove podpísalo okolo 1 900 osôb). Komunistický režim rozpútal proti signatárom Charty 77 rozsiahlu propagandistickú kampaň, ktorú odštartoval redakčný článok Stroskotanci a samozvanci uverejnený v Rudom práve a v Pravde 12. 1. 1977. Nasledovali organizované petície a rezolúcie z rôznych organizácií a inštitúcií i vyjadrenia jednotlivcov, ktorí signatárov Charty 77 odsudzovali, 28. 1. 1977 sa v Národnom divadle v Prahe zišli predstavitelia československých výborov umeleckých zväzov, ktorí prijali prorežimné vyhlásenie Za nové tvorivé činy v mene socializmu a mieru. V ďalších dňoch komunistické periodiká zverejňovali množstvo mien tvorivých pracovníkov, ktorí sa pripájali k vyhláseniu. Pre celú kampaň proti signatárom Charty 77 sa neskôr zaužíval pojem Anticharta. Signatári Charty 77 boli policajne a administratívne perzekvovaní (policajné výsluchy, prepúšťanie zo zamestnania, odoberanie vodičských preukazov ap.), niektorí aj väznení. Súčasťou propagandistickej kampane proti Charte 77 bol nátlak na signatárov, aby svoj podpis odvolali, urobilo to však len niekoľko z nich. R. 1978 časť signatárov Charty 77 založila Výbor na ochranu nespravodlivo stíhaných (VONS). V tom istom roku založil profesor František Janouch (*1931) v Štokholme Nadáciu Charty 77, ktorá mala chartu a jej signatárov podporovať. Charta 77 vydala (do konca 1989) 572 dokumentov. Počas Nežnej revolúcie sa jej príslušníci podieľali na rokovaní s komunistickou vládou o odovzdaní moci a angažovali sa v novovzniknutých politických stranách (Občanské fórum, neskôr Občanské hnutí). Po páde komunistického režimu (1989) pokračovala v činnosti do novembra 1992, keď svoju činnosť ukončila (Nadácia Charty 77 existuje dodnes, jej regionálne výbory sú v Prahe, Brne a v Bratislave).

Chartres

Chartres [šartr] — mesto v strednom Francúzsku v metropolitnom regióne Centre-Val de Loire na rieke Eure (prítok Seiny), administratívne stredisko departementu Eure-et-Loir; 39-tis. obyvateľov (2017). Z priemyselných odvetví je zastúpený najmä kovoobrábací, elektronický, strojársky a kozmetický (výroba parfumov) priemysel. Mesto je cestným uzlom diaľnice Paríž – Nantes a ciest Paríž – Bordeaux, Rouen – Orléans a Chartres – Nantes, má priame železničné spojenie do Paríža, Brestu a Bordeaux. Je významným turistickým strediskom.

Lokalita bola osídlená už v staroveku, nachádzalo sa tu centrum keltského kmeňa Carnutov, nazývané Autricum. Pravdepodobne od 4. stor. tam bolo sídlo biskupstva (písomne doložené až 511), od 5. stor. pri katedrále jestvovala škola, ktorá sa stala významným centrom stredovekej európskej vzdelanosti (→ chartreská škola). V 12. stor. sa Chartres stalo významným mariánskym pútnickým miestom. Patrilo viacerým šľachtickým rodom a od1286 kráľovi. Počas storočnej vojny bolo na 15 rokov obsadené Angličanmi. V roku 1528 sa stalo vojvodstvom. V rokoch 1870 – 72 počas prusko-francúzskej vojny bolo obsadené Prusmi. Počas 2. svetovej vojny bolo vážne poškodené, v júni 1940 a v auguste 1944 obsadené Nemcami.

Mesto je známe najmä vďaka katedrále Notre-Dame, ktorá je jednou z najúplnejšie zachovaných stredovekých stavieb (architektúra, sochárska výzdoba, vitráže), významnou pamiatkou a majstrovským dielom gotiky. V roku 1979 bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Od 12. stor. je najvýznamnejším mariánskym pútnickým miesto vo Francúzsku. Jedným z dôvodov je, že sa tam nachádza Rúško Panny Márie (latinsky Sancta Camisia), ktoré katedrále okolo roku 876 venoval Karol II. Holý. Katedrála bola pravdepodobne postavená na mieste druidskej svätyne, čomu nasvedčuje studňa, zachovaná v Krypte sv. Lubina (francúzsky Puits des Saints-Forts), ktorej boli prisudzované zázračné liečivé účinky. Krypta sv. Lubina z 9. stor. (sv. Lubin, 544 – 56 biskup v Chartres) je najstaršou zachovanou časťou katedrály. Pôvodne bola súčasťou karolovskej katedrály postavenej po roku 858, ktorá v roku 1020 vyhorela a bola úplne prestavaná počas vlády biskupa Fulberta z Chartres. V tomto období bola Krypta sv. Lubina prestavaná do súčasnej podoby, preto je nazývaná aj Krypta sv. Fulberta. Súčasná stavba katedrály vznikla po požiari v roku 1194, pričom zo staršej stavby sa okrem krypty zachovala aj časť západnej fasády s portálmi a vežami z 12. stor. Chór sa používal už okolo 1221, celá budova bola posvätená 1260. Je to trojloďová bazilika s trojloďovým transeptom a katedrálnym chórom s dvojitou ochodzou obklopenou vencom 6 radiálnych kaplniek (celková dĺžka okolo 130 m), západná fasáda je dvojvežová. Stena hlavnej lode je trojdielna (arkáda, slepé trifórium, bazilikálne okná). Architektúra bola ovplyvnená katedrálami v Soissonse a v Laone. Počas 14. stor. bola upravovaná, v 1. polovici 14. stor. bola k chóru pristavaná dvojpodlažná kaplnka Saint-Piat, ktorej spodné podlažie slúžilo ako kapitulná sieň. V 16. stor. bola v štýle flamboyantnej gotiky dostavaná severná veža (od 1507). V roku 1763 bol interiér chóru barokovo upravený. V roku 1836 zhorela stredoveká strecha. Celá katedrála vrátane vitráží a sochárskej výzdoby bola od 19. stor. viackrát reštaurovaná. Sochárska výzdoba sa zachovala na západnej fasáde i na severných a južných portáloch transeptu. Vyznačuje sa bohatým ikonografickým programom, ktorý mal didaktickú i encyklopedickú funkciu. Najstarším je portál západnej fasády, nazývaný Kráľovský portál (Porta regia, okolo 1145 – 55), s jemne modelovanými stĺpovitými figúrami ostenia. Jeho sochárska výzdoba je považovaná za jeden z najranejších príkladov gotického sochárstva. Ikonografická výzdoba portálov severného transeptu (od 1204 – 05) sa viaže na starozákonných predchodcov Ježiša Krista. V tympanóne stredného portálu (nazývaný aj portál Máriinho triumfu) sa nachádza výjav korunovania Panny Márie. Ikonografia portálov južného transeptu (okolo 1210) zobrazuje Posledný súd s postavou Ježiša Krista (tzv. Beau Dieu) na trumeau. Neskorogotická chórová priečka zdobená figurálnymi výjavmi vznikla v 1. štvrtine 16. stor. Výnimočný je súbor vitráží s mariánskou tematikou (okolo 150 zachovaných okien s vitrážami, vitráže chóru, transeptov a západnej fasády), z ktorých väčšina vznikla okolo 1200 – 1235. Niektoré vitráže pochádzajú z 12. stor., napr. slávna vitráž s Pannou Máriou Notre-Dame de la belle verrière.

V meste sa nachádzajú aj ďalšie historické pamiatky. Kostol Saint-Pierre (nazývaný aj Saint Père) bol pôvodne benediktínskym kláštorným kostolom z 10. stor., v 12. – 13. stor. bol prestavaný a nachádzajú sa v ňom vitráže zo 14. – 16. stor. Kostol Saint-Aignan bol postavený v 12. stor., prestavaný v 16. stor. a sú v ňom vitráže zo 16. stor. Medzi pamiatky patrí tiež kostol Saint-André z 12. stor., biskupský palác zo 17. – 18. stor. (dnes Musée des beaux-arts), množstvo pôvodných stredovekých mestských domov v centre mesta a viaceré múzeá, napr. Medzinárodné centrum vitráží.

Chartúm

Chartúm, arab. al-Chartúm, medzinárodný prepis Al Khurţúm — hlavné mesto Sudánu a federálneho štátu Chartúm na juhových. okraji Sahary na sútoku Bieleho Nílu a Modrého Nílu; 5,185 mil. obyvateľov (2014), konurbácia tvorená Chartúmom a susednými mestami Chartúm Bahrí a Omdurmán 7,687 mil. obyvateľov (2017). Politické, hospodárske a kultúrne stredisko krajiny, stredisko bankovníctva, aukcie bavlny. Priemysel potravinársky, textilný, kožiarsky, sklársky, farmaceutický, kovoobrábací, elektrotechnický, polygrafický; remeslá. Dopravná križovatka, riečny prístav (prekladisko tovarov na lodnú dopravu po Níle), medzinárodné letisko, potrubné spojenie s ropnými rafinériami v meste Port Sudan; na území konurbácie štyri mosty cez Modrý Níl, jeden cez Biely Níl.

Založené 1820, od 1830 hlavné mesto. Vybudované v britskom koloniálnom štýle, ktorý čiastočne využíval prvky miestnej architektúry. Univerzita (založená 1956) a viaceré vysoké školy, múzeá, napr. Národné múzeum (založené 1971, archeologické nálezy; objekty prevezené zo severného Sudánu z dôvodu vybudovania Asuánskej priehrady, tzv. Násirovho jazera, a i.).

chary

chary [gr.], Charophyceae — trieda z oddelenia zelené riasy (Chlorophyta). Majú makroskopické až 2 m dlhé vzpriamené stielky s pabyľkami delenými na dlhé články (medziuzlia) a krátke uzly, na ktorých v praslene vyrastajú palístky; na podklad sa prichytávajú pomocou príchytných útvarov (rizoidov). Hrubá bunková stena obsahuje kryštalické celulózové vlákna, na ktorých povrchu je zvyčajne vrstva uhličitanu vápenatého. Chary sa rozmnožujú nepohlavne guľovitými hľuzkami alebo pohlavne oogamiou. Rastú ponorené v stojatých pomaly tečúcich vodách prichytené na hlinitom, piesčitom alebo štrkovitom podklade.

Patrí sem 6 rodov, na Slovensku sa vyskytujú rody chara (Chara) s 10 druhmi, nitela (Nitella) so 4 druhmi, Nitellopsis s 1 druhom Nitellopsis obtusa a tolypela (Tolypella) s 1 druhom Tolypella prolifera.

Chasaviurt

Chasaviurt, Hasavjurt — mesto v Rusku v Dagestane na severnom úpätí Veľkého Kaukazu, administratívne stredisko Chasaviurtského rajónu; 141-tis. obyvateľov (2018). Priemysel potravinársky, textilný, stavebných materiálov, drevársky. V okolí pestovanie krmovín a viniča. Železničná stanica na trati Rostov nad Donom – Baku.

Založené 1846, od 1931 mesto. R. 1996 tam bola podpísaná zmluva medzi Čečenskom a Ruskom, ktorá rozhodla o prímerí v prvej vojne v Čečensku. Viacero univerzít, o. i. islamská, múzeum.