Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 218 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

chabuľa tučná

chabuľa, Aneura — rod pečeňoviek z radu Metzgeriales. Patrí sem napr. druh chabuľa tučná (Aneura pinguis), ktorý má jednoduchú alebo nepravidelne rozkonárenú, 1 – 8 cm dlhú matne lesklú zelenú stielku bez rebra (v dutinách stielky sú ponorené gametangiá). Na Slovensku rastie najmä v prameniskách, močariskách a slatinách, niekedy aj na vápencovom tufe.

chajota jedlá

chajota jedlá [ča-], Sechium edule — druh dvojklíčnolistovej rastliny, čeľaď tekvicovité; hovorovo čajot alebo čajota. Popínavá bylina s tenkými stonkami vytvárajúcimi 10 – 50 m dlhú spleť. Pochádza zo stredného Mexika; prastará kultúrna rastlina Aztékov, Mayov a iných pôvodných obyvateľov Strednej Ameriky. Má okolo 20 cm dlhé dlaňovito laločnaté, na okraji zúbkaté listy a drobné svetlozelené alebo svetlobéžové kvety, plod jednosemenná zelená alebo svetložltá podlhovastá bobuľa s hmotnosťou 0,5 – 2 kg, ktorá sa konzumuje varená alebo sa konzervuje, príp. sa z nej varí marmeláda. Koreňové hľuzy chajoty jedlej s hmotnosťou do 10 kg obsahujú okolo 25 % škrobu (môžu nahradiť zemiaky), semená sa konzumujú pražené, mladé výhonky a rozvíjajúce sa listy dusené ako zelenina. Listy sú vhodným krmivom pre dobytok, suché stonky sa používajú napr. na pletenie klobúkov, rohoží a obuvi.

chalcidky

chalcidky [gr.], Chalcidoidea — početná nadčeľaď z triedy hmyz (Insecta), rad blanokrídlovce (Hymenoptera), podrad štíhlopáse (Apocrita). Drobné, menej ako 4 mm dlhé prevažne čierne druhy so zvyčajne stopkatým prvým článkom bruška a žilnatinou krídel redukovanou do jedinej žilky. Vyvíjajú sa paraziticky prevažne v hmyze, menej v pavúkoch alebo v iných článkonožcoch; niektoré druhy druhotne prešli na bylinožravý spôsob života. Patrí sem 20 čeľadí, najznámejšie z nich sú poskočovité (Encyrtidae), kovovkovité (Pteromalidae), voškárovité (Aphelinidae), trichogramovité (Trichogrammatidae), ako aj chalcidkovité (Chalcididae) s 3 – 4 mm dlhým druhom chalcidka obyčajná (Brachymeria minuta), ktorá parazituje v kuklách spriadača amerického (Hyphantria cunea), a s 3 – 4 mm dlhým druhom chalcidka vretienková (Brachymeria intermedia), ktorá parazituje v kuklách motýľov; obidva druhy majú charakteristicky zhrubnuté zadné stehná, ohnuté holene a trinásťčlánkové tykadlá.

Chalcha

Chalcha — tradičný mongolský názov územia dnešného Mongolska osídleného prevažne majoritným etnikom – Chalchmi (→ Mongoli). Čínske (neskôr aj anglické) pramene túto oblasť označovali aj ako Vonkajšie Mongolsko.

chalóny

chalóny [gr.] — faktory ovplyvňujúce delenie a rast buniek (inhibítory mitózy). Z chemického hľadiska sú to väčšinou glykoproteíny. Tvoria sa v tkanivách a regulujú ich rast. Sú tkanivovo špecifické (inhibujú mitotické delenie buniek len toho tkaniva, ktoré ich produkuje), druhovo sú však nešpecifické (napr. chalóny z pečene potkana inhibujú aj rast pečeňových buniek myší alebo morčaťa, ale neinhibujú rast buniek obličiek potkana). Chalóny predstavujú účinný regulačný systém, ktorým organizmus reguluje činnosť tkanivovej hmoty vzhľadom na vnútorné prostredie (zastavuje rast buniek po dosiahnutí naprogramovaného tvaru a veľkosti orgánu) a zúčastňujú sa aj na reparačnom a regeneračnom raste tkanív (nahrádzajú stratu buniek ekvivalentným prírastkom nových buniek; medzi takéto tkanivá patrí napr. pokožka). Nízke hladiny chalónov sa zistili v nádorových tkanivách, čo môže byť jednou z príčin ich nekontrolovateľného rastu.

Chamaebatiara

Chamaebatiara [-me-; gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď ružovité. Patrí sem jediný druh Chamaebatiara millefolium pochádzajúci zo západnej Severnej Ameriky, aromatický do 2 m vysoký krík so striedavými opadavými, v obryse kopijovitými dvakrát perovito strihanými listami a s drobnými miskovitými bielymi kvetmi usporiadanými v metlinách, plod mechúrik; zvyčajne sa pestuje ako ozdobná drevina.

Chamaedaphne

Chamaedaphne [-medaf-; gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď vresovcovité. Patrí sem jediný do 40 cm vysoký druh Chamaedaphne calyculata, vždyzelený ker s drobnými kožovitými podlhovastými listami a s drobnými krčiažtekovitými kvetmi, plod tobolka, ktorý je odolný proti mrazom a zvyčajne sa pestuje ako ozdobná drevina.

chamédorea

chamédorea [gr.], Chamaedorea — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď arekovité. Patrí sem okolo 100 druhov pochádzajúcich zo Strednej a z Južnej Ameriky. Majú štíhly kmeň, nepárnoperovito zložené listy a drobné žlté alebo oranžové kvety s tromi korunnými lupienkami, usporiadané v metlinách alebo klasoch, plod kôstkovica; pestujú sa pre pekný vzhľad, napr. do 3 m vysoký druh chamédorea úhľadná (Chamaedorea elegans).

chamefyt

chamefyt [gr.] — rastlina vytvárajúca na spodných častiach nadzemných stoniek pupene, ktorými prezimuje, napr. vres obyčajný (Calluna vulgaris) a plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum).

Chamelaucium

Chamelaucium [gr. + lat.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď myrtovité. Vždyzelené kry pochádzajúce zo západnej Austrálie. Majú tuhé konáre, tenké čiarkovité listy a biele, ružové, červené, purpurové alebo bledomodré kvety s piatimi okrúhlymi korunnými lupienkami, usporiadané v hustých súkvetiach, plod bobuľa. Patrí sem okolo 20 druhov pestovaných ako ozdobné dreviny, napr. do 5 m vysoký Chamelaucium uncinatum s bielymi, ružovými alebo purpurovými kvetmi.

chanát

chanát [turkické jazyky > mongolsky] — turkický a mongolský územnosprávny celok, ktorému vládol chán, neskôr ríša, napr. Ílchanát či chanát, ktoré vznikli po rozpade Zlatej hordy (Kazanský, Krymský, Astrachánsky, Sibírsky chanát), chanát na území Uzbekistanu (Bucharský, Chivský, Kokandský chanát) a i.

Charleston

Charleston [čárlston] — prístavné mesto v USA v juhovýchodnej časti štátu Južná Karolína na pobreží Atlantického oceána; 135-tis. obyvateľov, aglomerácia 548-tis. obyvateľov (2017). Priemyselné, vedecké a turistické stredisko. Priemysel chemický, lodný, kovoobrábací, textilný (bavlnársky), tabakový, informačných technológií. Významný obchodný prístav (vývoz tabaku, ryže, priemyselných hnojív a i.), medzinárodné letisko a diaľničné spojenie s inými mestami.

Pôvodne osada založená 1670 anglickými kolonistami pri ústí rieky Ashley a na počesť anglického kráľa Karola II. nazvaná Charles Town (začiatok kolonizácie Južnej Karolíny), 1680 premiestnená na súčasné miesto, od 1722 mesto zároveň premenované na Charles City and Port. Stalo sa centrom obchodu s ryžou a indigom i hlavným americkým centrom obchodu s otrokmi (cez polostrov Sullivans’ Island). Od 1775 sídlo provinčného kongresu a 1776 – 90 hlavné mesto Južnej Karolíny. Počas vojny za nezávislosť (→ Americká revolúcia) prosperovalo ako hlavný zimný prístav USA, 1780 – 82 obsadené Britmi. Od 1783 súčasný názov. Počas sporov medzi zástancami a odporcami abolicionizmu sa stalo centrom prívržencov otrokárstva a ako hlavné stredisko plantážnickej aristokracie patrilo k najmilitantnejším hlásateľom hnutia za secesiu (Južná Karolína sa stala prvým štátom Konfederácie). Útokom vojsk Konfederácie na federálny prístav a pevnosť Fort Sumter pri Charlestone (1861) sa začala občianska vojna v USA. R. 1863 – 85 bol Charleston obsadený vojskami Únie. R. 1886 bol silno poškodený zemetrasením. Rozvoj ekonomiky mesta v 20. stor. výrazne napomohlo vybudovanie vojenskej základne. R. 1989 boli tri štvrtiny budov v Charlestone zničené alebo poškodené uragánom.

Stavebné pamiatky: kostol Saint Michael (1752 – 61), viaceré kostoly z 19. stor. (napr. neogotický Francúzsky hugenotský kostol, 1845; Saint Matthew, 1872), stará burza (1767 – 71, dnes múzeum), vládna budova United States Custom House (1879, s dórskym portikom), radnica (1800 – 04), divadlo Dock Street Theatre (založené 1736, sídli v budove bývalého hotela z 1809), koloniálna architektúra ovplyvnená anglickou architektúrou 18. stor., v 19. stor. európskym historizmom (súkromné rezidencie a viaceré verejné budovy najmä z konca 18. stor. a 19. stor., napr. Heyward-Washington House, 1772; Joseph Manigault House, 1803; v obidvoch sídli mestské múzeum Charleston Museum, založené 1773, najstaršie múzeum v USA; Miles Brewton House, 1765 – 69; Fireproof Building, 1821 – 27; a i.), súd (State House, 1789, J. Hoban), Gibbes Museum of Art (otvorené 1905, zbierky výtvarného umenia), múzeum otroctva Old Slave Mart Museum (sídli v budove z 2. polovice 19. stor., kde sa konali verejné dražby otrokov).

Viacero univerzít, napr. College of Charleston (založená 1770), vojenská akadémia Citadel (založená 1842). Parky a botanické záhrady.

Chartúm

Chartúm, arab. al-Chartúm, medzinárodný prepis Al Khurţúm — hlavné mesto Sudánu a federálneho štátu Chartúm na juhových. okraji Sahary na sútoku Bieleho Nílu a Modrého Nílu; 5,185 mil. obyvateľov (2014), konurbácia tvorená Chartúmom a susednými mestami Chartúm Bahrí a Omdurmán 7,687 mil. obyvateľov (2017). Politické, hospodárske a kultúrne stredisko krajiny, stredisko bankovníctva, aukcie bavlny. Priemysel potravinársky, textilný, kožiarsky, sklársky, farmaceutický, kovoobrábací, elektrotechnický, polygrafický; remeslá. Dopravná križovatka, riečny prístav (prekladisko tovarov na lodnú dopravu po Níle), medzinárodné letisko, potrubné spojenie s ropnými rafinériami v meste Port Sudan; na území konurbácie štyri mosty cez Modrý Níl, jeden cez Biely Níl.

Založené 1820, od 1830 hlavné mesto. Vybudované v britskom koloniálnom štýle, ktorý čiastočne využíval prvky miestnej architektúry. Univerzita (založená 1956) a viaceré vysoké školy, múzeá, napr. Národné múzeum (založené 1971, archeologické nálezy; objekty prevezené zo severného Sudánu z dôvodu vybudovania Asuánskej priehrady, tzv. Násirovho jazera, a i.).

chary

chary [gr.], Charophyceae — trieda z oddelenia zelené riasy (Chlorophyta). Majú makroskopické až 2 m dlhé vzpriamené stielky s pabyľkami delenými na dlhé články (medziuzlia) a krátke uzly, na ktorých v praslene vyrastajú palístky; na podklad sa prichytávajú pomocou príchytných útvarov (rizoidov). Hrubá bunková stena obsahuje kryštalické celulózové vlákna, na ktorých povrchu je zvyčajne vrstva uhličitanu vápenatého. Chary sa rozmnožujú nepohlavne guľovitými hľuzkami alebo pohlavne oogamiou. Rastú ponorené v stojatých pomaly tečúcich vodách prichytené na hlinitom, piesčitom alebo štrkovitom podklade.

Patrí sem 6 rodov, na Slovensku sa vyskytujú rody chara (Chara) s 10 druhmi, nitela (Nitella) so 4 druhmi, Nitellopsis s 1 druhom Nitellopsis obtusa a tolypela (Tolypella) s 1 druhom Tolypella prolifera.

Chasaviurt

Chasaviurt, Hasavjurt — mesto v Rusku v Dagestane na severnom úpätí Veľkého Kaukazu, administratívne stredisko Chasaviurtského rajónu; 141-tis. obyvateľov (2018). Priemysel potravinársky, textilný, stavebných materiálov, drevársky. V okolí pestovanie krmovín a viniča. Železničná stanica na trati Rostov nad Donom – Baku.

Založené 1846, od 1931 mesto. R. 1996 tam bola podpísaná zmluva medzi Čečenskom a Ruskom, ktorá rozhodla o prímerí v prvej vojne v Čečensku. Viacero univerzít, o. i. islamská, múzeum.

Chassériau, Théodore

Chassériau [šaserjo], Théodore, 20. 9. 1819 El Limón (v dnešnej provincii Samaná, Dominikánska rep.) – 8. 10. 1856 Paríž — francúzsky maliar a grafik.

Jeho výnimočný kresliarsky talent sa prejavil už v detstve, ako 11-ročný vstúpil do ateliéru J. A. D. Ingra. V ranej tvorbe kombinoval Ingrovu akademickú idealizáciu a lineárny štýl s vlastnou senzualitou (Zuzana pri kúpeli, 1839). Na začiatku 40. rokov 19. stor. postupne prešiel od akademizmu k romantizmu, študoval taliansku krajinu a renesančné fresky v Ríme. Silno ho ovplyvnil E. Delacroix. Okrem figurálnych diel s historickými námetmi vytvoril aj viacero významných verejných a cirkevných objednávok (napr. maľby v Kaplnke sv. Rocha v Paríži, 1854). Jeho majstrovským dielom boli alegorické maľby v Palais d’Orsay v Paríži (1844 – 48, čiastočne zničené pri požiari 1871). R. 1846 cestoval spolu s E. Delacroixom do sev. Afriky, kde študoval krajinu a život miestnych obyvateľov. Štúdie, ktoré tam vytvoril, sa stali základom olejomalieb s orientálnymi motívmi (Arabský jazdec odnášajúci mŕtvych, 1850 – 51). Je považovaný za jedného z najvýznamnejších maliarov 1. pol. 19. stor., vytvoril osobitý senzuálny a kontemplatívny maliarsky štýl, ktorý sa vyznačuje teplými farebnými tónmi a kolorizmom, do súdobej historickej maľby vniesol orientálne motívy (Tepidárium v Pompejach, 1853). Vytváral aj rytiny a litografie, najvýznamnejšia je séria ilustrácií k Othellovi od W. Shakespeara (1844). Ovplyvnil diela G. Moreaua, a najmä P. Puvisa de Chavannes.

Châteauroux

Châteauroux [šatoru] — mesto v strednom Francúzsku v metropolitnom regióne Centre-Val de Loire na rieke Indre (prítok Loiry), administratívne stredisko departementu Indre; 45-tis. obyvateľov (2016). Priemysel textilný, tabakový, pivovarnícky, kovoobrábací, strojársky, chemický.

Mesto sa vyvinulo v 10. stor. v blízkosti hradu Château Raoul (937), od ktorého je odvodený aj jeho názov. Utrpelo škody počas storočnej vojny (1337 – 1453); 1356 vypálené, 1374 zničené. Jeho význam vzrástol po Francúzskej revolúcii, keď sa stalo hlavným mestom departementu. Rozvoj v 19. a 20. stor.

Stavebné pamiatky: zámok Château Raoul (založený v 10. stor., prestavaný v 15. stor.), kostol Saint-Martial (12. stor.), neogotický kostol Saint-André (2. polovica 19. stor.).

Chatham

Chatham [četem] — prístavné mesto v Spojenom kráľovstve v juhovýchodnom Anglicku v grófstve Kent pri ústí rieky Medway do Severného mora; 81-tis. obyvateľov (2016). Priemysel potravinársky, drevársky. Chatham tvorí spolu s mestami Rainham, Gillingham a Rochester konurbáciu Medway Towns. Železničná križovatka, námorný prístav.

Chatham prvýkrát spomínaný 880 ako Cetham, 1086 v Domesday Book ako Ceteham. R. 1568 založený kráľovský prístav, ktorý fungoval do 1984 (v polovici 18. stor. tam bola postavená vlajková námorná loď HMS Victory). Nemocnica pre námorníkov (založená 1592), Kráľovská škola vojenského inžinierstva (1812, Royal School of Military Engineering).

Stavebné pamiatky: komplex historických námorných dokov (17. – 19. stor., dnes múzeum), zvyšky mohutného obranného opevnenia okolo mesta (17. – 19. stor.). Múzeá.

Châtillon

Châtillon [šatijon] — mesto vo Francúzsku v metropolitnom regióne Île-de-France v departemente Hauts-de-Seine 7 km juhozápadne od Paríža; 37-tis. obyvateľov (2015). Letecký priemysel, centrum výskumu jadrovej energie.

Založené v 12. stor., prvýkrát spomínané 1192 ako Castellio. R. 1870 – 71 tam prebiehali boje prusko-francúzskej vojny.

Chattanooga

Chattanooga [četenúga] — mesto v USA v juhovýchodnej časti štátu Tennessee na rieke Tennessee; 178-tis. obyvateľov, aglomerácia (čiastočne v štáte Georgia) 547-tis. obyvateľov (2017). Priemysel textilný, strojársky, automobilový, chemický, kovoobrábací, hutnícky, potravinársky. Obchodné stredisko. Dopravná križovatka, letisko. Turistické stredisko.

Založené 1819 Johnom Rossom (*1790, †1866) ako Ross’s Landing, 1838 premenované na Chattanooga, od 1839 mesto. Počas občianskej vojny v USA sa tam odohralo niekoľko bitiek, napr. 24. – 25. 11. 1863 tam vojská Únie vedené generálom U. S. Grantom porazili vojská Konfederácie. Po vojne rozvoj železiarskeho a uhoľného priemyslu. Viaceré múzeá, napr. Hunter Museum of American Art (zbierka amerického výtvarného umenia 19. – 21. stor.), a univerzita (založená 1886).

Chaur al-Hammár

Chaur al-Hammár, Hur al-Hammár — bahnisté slané jazero v juhových. Iraku juž. od sútoku Eufratu a Tigrisu; plocha 600 - 1 950 km2 (v závislosti od zrážok a výdatnosti Eufratu), dĺžka 120 km, šírka 20 km, maximálna hĺbka 3 m (v máji a júni). Ústi doň rameno Eufratu, voda odteká vodným kanálom do rieky Šatt al-Arab. Porasty trsti, veľké množstvo vodného vtáctva. Súčasť systému mokradí Hammárske močiare zapísanáho 2016 do Zoznamu svet. dedičstva UNESCO. Jazero je využívané na zavlažovanie poľnohospodárskych oblastí (pestovanie ryže, bavlníka a datľovníka).

chavkoš

chavkoš — slovenský názov rodov Nycticorax, Gorsachius a Nyctanassa z triedy vtáky (Aves), čeľaď volavkovité. Stredne veľké (s dĺžkou tela 43 – 65 cm, hmotnosť 500 – 1000 g) zavalité vtáky vyskytujúce sa v teplých až miernych oblastiach celého sveta, najmä v lesnatých mokraďových biotopoch Európy, Ázie, Afriky a Ameriky. Majú sivé, čierne alebo hrdzavohnedé telo (s výnimkou svetlého brucha) s kratšími nohami, kratší krk a zvyčajne tmavé temeno hlavy. Hniezdia v kolóniách na stromoch alebo v pobrežných porastoch, vzácne aj na zemi. Živia sa najmä rybami a obojživelníkmi, menej drobnými cicavcami, rôznym vodným hmyzom a kôrovcami. Samica znáša 2 – 8 vajec ročne. Patrí sem 7 druhov, napr. aj na Slovensku pravidelne hniezdiaci chavkoš nočný (Nycticorax nycticorax) s čiernym chrbtom a so sivými krídlami a v juhovýchodnej Ázii a Austrálii žijúci chavkoš hrdzavý (Nycticorax caledonicus) s výrazným červenohnedým chrbtom a krídlami.

Cheb

Cheb — mesto v západnej časti Česka pri hranici s Nemeckom v Chebskej panve na rieke Ohře v Karlovarskom kraji, administratívne stredisko okresu Cheb; 32-tis. obyvateľov (2018). Priemysel strojársky, textilný, potravinársky, stavebných materiálov, drevársky, kovoobrábací (výroba súčiastok do automobilov); hospodársky rozvoj po 1989 po otvorení hraníc s Nemeckom. Cestný a významný medzinárodný železničný uzol, železničný a dva cestné priechody do Nemecka.

Vyvinulo sa v okolí slovanského hradiska, ktoré vzniklo začiatkom 10. stor., prvýkrát spomínané 1061, od 1. polovice 12. stor. mesto. R. 1147 ho získali Štaufovci. Už v 12. stor. bolo opevnené, od 13. stor. dvojitou hradbou. R. 1270 takmer celé mesto vyhorelo. V 2. polovici 12. stor. a v 13. stor. ponemčené. R. 1322 sa stalo súčasťou Zemí Českej koruny. R. 1793 sa Cheb podieľal na vzniku Františkových Lázní, ktoré do 1851 tvorili časť mesta. R. 1938 – 45 patrilo Nemecku.

Stavebné pamiatky: hrad (typ románskej cisárskej falce, významný zachovaný príklad štaufovskej architektúry) postavený Fridrichom I. Barbarossom pravdepodobne 1167 – 88 na mieste slovanského hradiska, prestavaný v 15. stor., v 17. stor. premenený na pevnosť, zreštaurovaný na konci 19. stor. Najvýznamnejšou stavbou hradu je dvojposchodová neskororománska Kaplnka sv. Erharda a Uršuly so sochárskou výzdobou, ktorá vznikla po 1180; farský Kostol sv. Mikuláša a Alžbety (pôvodne románsky, 20. roky 13. stor., neskorogoticky prestavaný 1456 – 70, zreštaurovaný v 19. stor.); kláštor františkánov s Kostolom zvestovania Panny Márie (13. stor., barokovo prestavaný v 2. polovici 18. stor.); barokový kláštor klarisiek s Kostolom sv. Kláry (K. Dientzenhofer, 1707 – 11, dnes koncertná a výstavná sieň); Kostol sv. Václava (1674 – 89); Kostol sv. Bartolomeja (1414, zrekonštruovaný v 2. polovici 20. stor.); baroková nová radnica (1723 – 28, dnes galéria výtvarného umenia); na hlavnom námestí súbor stredovekých budov, tzv. Špalíček (15. stor.), Schirdingerovský dom (14. – 15. stor.), Pachelbov dom (nazývaný aj Mestský dom, pôvodne gotický, barokovo prestavaný); neorenesančné divadlo (1874); meštianske, v jadre gotické, zväčša renesančne a barokovo prestavané domy. Múzeum (založené 1873), knižnica, divadlo a galérie.

Chédiakov-Higašiho syndróm

Chédiakov-Higašiho syndróm, aj Chédiakov-Higashiho syndróm — zriedkavé autozómovo recesívne dedičné ochorenie charakteristické svetlou kožou a svetlou dúhovkou (okulokutánny albinizmus), svetloplachosťou, mimovoľnými rytmickými zášklbmi očí, opakujúcimi sa bakteriálnymi infekciami najmä horných a dolných dýchacích ciest a kože, zriedkavejšie infekciami tráviaceho traktu, uší a močových ciest. Typickým diagnostickým znakom sú obrovské azúrovomodré granuly obsiahnuté vo všetkých granulocytoch, antimikrobiálne látky, ktoré sa v nich nachádzajú, sa len pomaly uvoľňujú, čo zapríčiňuje oneskorené usmrcovanie pohltených mikroorganizmov. Ochorenie sa prejavuje počas prvých mesiacov života, väčšina detí zomiera v ranom detstve (do 4. roka 60 % pacientov). Liečba: podávanie antibiotík, vitamínu C, steroidov a cytostatík, transplantácia kostnej drene. Podobné ochorenie sa vyskytuje aj pri zvieratách (hovädzí dobytok, mačky, myši, norky). Syndróm opísaný 1943 bol nazvaný podľa kubánskeho lekára a sérológa Alexandra Moisésa Chédiaka (*1903, †1993) a japonského pediatra Ototaku Higašiho (Ototaka Higashi; *1883, †1981).

chedív

chedív [perzsky > tur.] — oficiálny titul, ktorý 1867 udelil osmanský sultán Abdülaziz II. dedičnému pašovi Egypta Ismá’ílovi ibn Ibráhímovi ibn Muhammadovi Alímu, neskôr ho používali aj jeho nástupcovia. Po vyhlásení britského protektorátu nad Egyptom (1914) bol nahradený titulom sultán, od 1922 titulom kráľ.

cheirant

cheirant [gr.], Cheiranthus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kapustovité. Trváce byliny alebo polokry s poliehavou stonkou, jednoduchými úzkokopijovitými listami a so štvorpočetnými kvetmi, plod šešuľa. Obľúbené záhradné rastliny, ktoré sa pestujú v početných kultivaroch najmä na skalkách. Podľa najnovších botanických systémov niektoré druhy, napr. cheirant voňavý (Cheiranthus cheiri) so žltými, oranžovými, hnedkastými alebo fialovými kvetmi, patria do rodu horčičník.

Cheiridopsis

Cheiridopsis [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď Aizoaceae. Sukulentné rastliny pochádzajúce z územia Namíbie a Južnej Afriky. Majú husto rozkonárené stonky, protistojné valcovité listy a pomerne veľké biele alebo ružové kvety, plod tobolka. Patrí sem okolo 100 druhov, niektoré sa pestujú v záhradách, napr. Cheiridopsis candidissima a Cheiridopsis purpurata.

Che-lan-šan

Che-lan-šan, Helanshan, oficiálny prepis Helan Shan, pôvodne Alašan, Alashan — pohorie v Číne tiahnuce sa v smere sever – juh medzi púšťou Ala-šan a dolinou Žltej rieky; dĺžka 270 km. Neprístupné pohorie, najvyšší vrch 3 556 m n. m., medzi vrchmi Bugutuj (3 536 m n. m.) a Bajan Tumbur (3 050 m n. m.) vedie jediný priesmyk do obývaných oblastí autonómnej oblasti Ning-sia.

Chełmno

Chełmno, latinsky Culm, nemecky Culm, Kulm — mesto v Poľsku v Kujavsko-prímorskom vojvodstve na pravom brehu Visly; 20-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky, potravinársky, drevársky. Turistické stredisko.

Prvýkrát spomínané 1065, od 1230 sídlo Rádu nemeckých rytierov, ktorí si tam 1232 vybudovali zámok, 1233 získalo mestské práva (chełmnianske právo – kulmer Recht, bolo vzorom pre mestá v Prusku, Pomoransku a Mazovsku). R. 1251 po vyhorení bolo obnovené a presunuté Rádom nemeckých rytierov na súčasné miesto. Od 13. stor. rozvoj mesta, obchodné centrum (1298 trhové právo), od 14. stor. do 1443 patrilo k hanzovým mestám. R. 1466 po tridsaťročnej vojne pripadlo Poľsku, 1772 Prusku, od 1806 súčasť Varšavského kniežatstva, 1815 Pruska a od 1920 Poľska. V 18. stor. následkom vojen (severná vojna a sedemročná vojna) postupne upadalo, po 1. svetovej vojne znova hospodársky rast. Múzeum (1983). Stavebné pamiatky: takmer kompletne zachované tehlové mestské hradby s baštami a bránami (14. – 15. stor.), viacero gotických tehlových kostolov, napr.: Kostol nanebovzatia Panny Márie (1280 – okolo 1330, severná veža 1501), Kostol sv. Petra a Pavla (pôvodne dominikánsky, pol. 13. – 14. stor., zbarokizovaný v 18. stor.), Kostol Sv. Ducha (koniec 13. stor., zreštaurovaný na začiatku 20. stor.), Kostol sv. Jakuba staršieho a Mikuláša (pôvodne františkánsky, koniec 13. – začiatok 14. stor.), pôvodne ženský cisterciánsky kláštor (založený 1266, jeden z najstarších v Poľsku, v 15. stor. benediktínsky, v súčasnosti patrí rádu milosrdných sestier, 13. – 14. stor. s kláštorným Kostolom sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána evanjelistu zo 14. – 18. stor.), Kaplnka sv. Martina (1. pol. 14. stor.), renesančná radnica (1567 – 72, veža 1595, dnes múzeum), meštianske domy zo 14. – 19. stor. a i.

Chelmsford

Chelmsford [čelm-] — mesto v Spojenom kráľovstve v Anglicku 42 km severovýchodne od Londýna v doline rieky Chelmec, administratívne stredisko grófstva Essex; 118-tis. obyvateľov (2017). Obchodné stredisko. Priemysel elektronický, strojársky, optický, potravinársky.

Vzniklo v 12. stor. na mieste bývalého rímskeho mesta Caeseromagnus.

Stavebné pamiatky: katedrála (19. stor., na mieste staršieho kostola z 13. stor. prestavaného v 15. – 16. stor.), klasicistický dom Shire Hall (bývalý súd, 1791), železničný viadukt (1843), historické múzeum.

Chełmża

Chełmża [-ža] — mesto v Poľsku v Kujavsko-prímorskom vojvodstve; 15-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky (cukrovarnícky, mliekarský, spracovanie ovocia a zeleniny), kovoobrábací, drevársky, stavebných materiálov, chemický. Železničná križovatka.

Osídlenie od paleolitu, nálezy lužickej kultúry mladšej halštatskej doby. Prvýkrát spomínané 1222, do polovice 13. stor. známe ako Łoza. R. 1243 – 1823 sídlo biskupstva. Od 1251 uvádzané ako mesto, 1286 vypálené. Od 1466 súčasť Poľska. Začiatkom 18. stor. nastal úpadok mesta a 1762 takmer celé zničené požiarom. V rámci prvého delenia Poľska pripadlo 1772 Prusku, 1807 – 15 súčasť Varšavského kniežatstva, ustanovením Viedenského kongresu (1814 – 15) znova pripadlo Prusku. Od 1920 súčasť Poľska. Koncom 2. svetovej vojny obsadené ruskou armádou, časť obyvateľstva vyvezená na Sibír.

Cheltenham

Cheltenham [čeltenhem] — kúpeľné mesto v Spojenom kráľovstve v Anglicku v grófstve Gloucestershire na rieke Chelt (prítok Severnu); 117-tis. obyvateľov (2017). Priemysel letecký, drevársky, potravinársky, farmaceutický, elektronický (výroba bezpečnostných systémov).

Vzniklo asi v 8. – 9. stor. (kostol spomínaný už 803), prvýkrát doložené 1223, od 1226 trhové mestečko. R. 1716 tam boli objavené termálne pramene alkalických vôd (močopudné a čistiace účinky) a postupne od 1738 budované kúpele.

Stavebné pamiatky: gotický Kostol Panny Márie (13. – 14. stor.), viaceré neogotické kostoly z 19. stor., napr. Christ Church, radnica (1902), budovy kúpeľov s parkom (koniec 18. – 19. stor.), mestská architektúra zo začiatku 19. stor. Galéria a múzeum, školy, napr. Cheltenham College (založená 1841; neogotický komplex v perpendikulárnom štýle), Cheltenham Ladies’ College (1854) a i.

Hudobné a divadelné festivaly, jazdecké preteky.

chemi-

chemi- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom chémia, chemický.

Chemnitz

Chemnitz [-nic], 1953 – 90 Karl-Marx-Stadt — mesto v juhovýchodnej časti Nemecka v spolkovej krajine Sasko na rieke Chemnitz na úpätí Krušných hôr; 247-tis. obyvateľov (2018). Priemyselné a obchodné stredisko. Priemysel hutnícky, strojársky, elektronický, elektrotechnický, chemický, automobilový, kovoobrábací, textilný, odevný, potravinársky. Významná dopravná križovatka, letisko.

Pôvodne osada (locus Kamenicz, slovanský názov Kamenica), ktorá sa vyvinula v 12. stor. pri benediktínskom kláštore (založený 1136), 1165 alebo 1170 kráľovské mesto. Od 14. stor. centrum textilnej výroby (1799 tam bola založená prvá pradiareň v Nemecku) a obchodu, v 16. stor. rozvoj baníctva, v 20. rokoch 20. stor. strojárskeho priemyslu. Mesto výrazne poškodené počas 2. svetovej vojny, po vojne čiastočne obnovené.

Stavebné pamiatky: Červená veža (začiatok 13. stor.), mestský Kostol sv. Jakuba (Jacobikirche, 13. – 15. stor., s neskorogotickým halovým chórom), neskorogotická Stará radnica (1496 – 98, s ranorenesančným portálom z 1559), Zámocký kostol (Schlosskirche, 15. – 16. stor., pôvodne kláštorný kostol benediktínskeho opátstva založený 1136), neogotický Petrikirche (1885 – 88), secesná Vila Esche (1902 – 11, podľa návrhu H. C. van de Veldeho, dnes múzeum H. C. van de Veldeho), budova opery (1906 – 09), historizujúca Nová radnica (1907 – 11, v interiéri nástenná maľba od M. Klingera, 1918), obchodný dom Tietz (1912 – 13), obchodný dom Schocken (1928 – 30, E. Mendelsohn), evanjelický kostol Kreuzkirche (1936, O. Bartning), pomník K. Marxa (1971). V mestskej časti Ebersdorf neskorogotický Stiftskirche (začiatok 15. stor.). Technická univerzita (1836), viaceré múzeá a galérie.

chemomorfóza

chemomorfóza [gr.] — rastové a tvarové zmeny rastlín a živočíchov spôsobené chemickými vplyvmi, napr. herbicídmi.

chemotaktické faktory

chemotaktické faktory, chemotaxíny, aj cytotaxíny — látky regulujúce usmernený pohyb buniek (→ chemotaxia). Rozdeľujú sa na endogénne (majú pôvod v organizme hostiteľa, sú to najmä chemokíny, niektoré cytokíny, leukotriény a fragmenty niektorých proteínov, napr. fibrínu alebo fibronektínu) a exogénne (pochádzajú z invazívnych mikroorganizmov, typickými predstaviteľmi sú niektoré oligopeptidy baktérií obsahujúce N-formylmetionín, napr. N-formylmetionyl-leucyl-fenylalanín).

chemotaxia

chemotaxia [gr.], chemotaktický pohyb — schopnosť jednobunkových organizmov alebo určitých buniek v mnohobunkových organizmoch pohybovať sa v smere určitého chemotaktického faktora (chemického signálu, chemickej látky). Chemotaxia môže byť pozitívna (aktívny pohyb buniek, napr. baktérií v smere nárastu koncentrácie určitej živiny) alebo negatívna (pohyb od miesta určitého chemického signálu, zvyčajne škodlivého). Jednobunkové organizmy rozpoznávajú chemický signál prostredníctvom osobitných receptorov, z ktorých sa prenáša do pohybových organel, napr. do bičíkov. Pri mnohobunkových organizmoch sa chemotaxia uplatňuje pri kontakte spermií s vajíčkom, pri migrácii neutrofilov a makrofágov do zápalového ložiska alebo pri udržiavaní normálnej funkcie lymfocytov v rámci imunitného systému. Predpokladá sa, že chemotaxiu využívajú aj niektoré nádorové bunky pri vzniku metastáz. Okrem tohto chemotakticky usmerneného a stimulovaného pohybu podliehajú jednobunkové organizmy aj stimulovanému, ale neusmernenému pohybu, ktorý sa nazýva chemokinéza.

Cheng-jang

Cheng-jang, Hengyang — mesto v strednej Číne v provincii Chu-nan na rieke Siang-ťiang; 1,117 mil. obyvateľov (2015), so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, 7,337 mil. obyvateľov (2015). Stredisko ťažby čierneho uhlia. Priemysel hutnícky (neželezných kovov), strojársky (banské stroje, vrtné zariadenia), kovoobrábací, chemický, elektrotechnický, papierenský, potravinársky, stavebných materiálov. Dopravná križovatka, riečny prístav. Prvé zmienky o osídlení pochádzajú z dynastie Čchin (221 – 206 pred n. l.), v období dynastie Tchang (618 – 907) sídlo okresu Cheng-čou. Sídlo viacerých univerzít.

Cherbourg-Octeville

Cherbourg-Octeville [šerbúr oktvil] — prístavné mesto v severozápadnom Francúzsku v metropolitnom regióne Normandie v departemente Manche na severnom pobreží Normandského polostrova v Lamanšskom prielive; 36-tis. obyvateľov (2017). Priemysel lodný, kovoobrábací, strojársky, elektrotechnický, potravinársky. Vojenský, rybársky a osobný prístav. Prímorské kúpele.

Vzniklo 2000 zlúčením miest Cherbourg a Octeville. Cherbourg bol založený pravdepodobne na mieste opevneného rímskeho tábora Coriovallum (alebo Coriallum) zo 4. stor. V 9. stor. ohrozovaný útokmi Normanov, 933 pripojený k vojvodstvu Normandia; v 11. stor. známy ako Carusburg alebo Carisburg. Jeho význam ako prístavného mesta vzrástol po bitke pri Hastingse (1066). Od 1204 patril Francúzsku, 1284 a 1293 tam vpadli Angličania, mesto bolo vypálené. V období storočnej vojny (1337 – 1453) menilo ako strategické miesto viackrát majiteľov (1354 – 78 patrilo Francúzsku, 1378 – 94 Anglicku, 1394 – 1418 Francúzsku, 1418 – 50 Anglicku, od 1450 Francúzsku), po jej skončení stratilo strategický význam. V 18. stor. významný obchodný prístav, 1758 obsadený a zničený britským loďstvom. Od 70. rokov 18. stor. mesto znovuobnovované. Počas 2. svetovej vojny 1940 – 44 okupované nacistickým Nemeckom, po invázii v Normandii (v júni 1944) veľká časť prístavu zničená.

Stavebné pamiatky: sústava námorných pevností na ostrovoch v okolí mesta (La Grande rade, koniec 18. stor. – 19. stor.), opátstvo L’Abbaye du Voeu (založené v 12. stor.), gotická bazilika Sainte-Trinité (15. stor., reštaurovaná v 19. stor.; na mieste staršieho kostola z 9. – 11. stor.), divadlo (1880 – 82), prístavné budovy Gare maritime (1933), v blízkosti mesta renesančný zámok Le château des Ravalet (1562 – 75). Viaceré galérie a múzeá, napr. v pevnosti Fort du Roule z 19. stor., pripomínajúce inváziu v Normandii.

Chevroletovci

Chevroletovci [šev-] (Chevrolet) — americkí automobiloví pretekári, konštruktéri a podnikatelia, bratia.

Arthur, 25. 4. 1884 La Chaux-de-Fonds, kantón Neuchâtel, Švajčiarsko – 16. 4. 1946 Slidell, Louisiana — emigroval za bratom Louisom(–Josephom) do New Yorku (1901), pracoval ako automechanik a venoval sa automobilovému pretekárstvu. Spolu s Louisom sa zúčastnil 1911 na otváracích pretekoch Indianapolis 500, ktoré však pre mechanické poruchy auta nedokončil. R. 1929 spolu založili spoločnosť Chevrolet Brothers Aircraft Company, ktorú počas ekonomickej krízy rozpustili. Arthur sa ako priekopník začal venovať konštrukciám pretekárskych automobilov na uzavretom okruhu, za úspechy v tejto oblasti bol 1990 zaradený do Národnej siene slávy a múzea pretekárskych automobilov na uzavretom okruhu (Knoxville, Iowa);

Gaston, 26. 10. 1892 Beaune, departement Côte-d’Or, Francúzsko – 26. 11. 1920 Beverly Hills, Kalifornia — začínal ako automechanik a pretekár, 1920 vyhral preteky Indianapolis 500. R. 2002 bol uvedený do Medzinárodnej siene slávy motoristických športov (Talladega, Alabama);

Louis(–Joseph), 25. 12. 1878 La Chaux-de-Fonds, kantón Neuchâtel, Švajčiarsko – 6. 6. 1941 Detroit, Michigan — začínal ako mechanik vo Francúzsku (1895), 1900 odišiel do New Yorku, pracoval vo firme Buick, kde získal poznatky o stavbe áut, 1909 začal pracovať na novom motore. R. 1911 spoluzakladateľ spoločnosti Chevrolet Motor Car Company v Detroite (→ Chevrolet), 1929 (s Arthurom) spoločnosť Chevrolet Brothers Aircraft Company. Účastník mnohých automobilových pretekov, 1992 uvedený do Medzinárodnej siene slávy motoristických športov.

Chiastophyllum

Chiastophyllum [-fi-; gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď tučnolistovité. Patrí sem jediný trváci vždyzelený druh Chiastophyllum opositifolium pochádzajúci z Kaukazu. Má sukulentné vajcovité až okrúhle listy a žlté päťpočetné kvety usporiadané v hustých strapcovitých súkvetiach, plod mechúrik; zvyčajne sa pestuje v skalkách.

Chibougamau

Chibougamau [čibugamo] — mesto v Kanade v provincii Quebec pri jazere Chibougamau; 7,5 tis. obyvateľov (2018). Významné stredisko ťažby rúd medi, zinku a zlata.

Vzniklo 1952 ako banská obec pri ložiskách objavených 1903 (ťažba sa začala 1949), od 1954 mesto.

Chiclayo

Chiclayo [čiklajo] — mesto v severozápadnom Peru v blízkosti pobrežia Tichého oceána v doline rieky Lambayeque, administratívne stredisko departementu Lambayeque a provincie Chiclayo; 553-tis. obyvateľov (2018). Priemysel potravinársky (mliekarenský, cukrovarnícky) a textilný. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie cukrovej trstiny, bavlníka a ryže). Cestný uzol na Panamerickej diaľnici, medzinárodné letisko.

Založené 1560, od 1835 mesto. Viaceré univerzity a múzeá. Sídlo biskupstva.

Stavebné pamiatky: neoklasicistická katedrála (1869, podľa návrhu A. G. Eiffela), bazilika San Antonio (1949).