Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 56 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Ca

Cachem. značka vápnika.

cabaza

cabaza [kabasa; port.], aj cabaça — brazílsky hudobný nástroj. Pôvodne sa zhotovoval z vrúbkovito vyrezanej a vysušenej tekvice (port. cabaço), s rúčkou a voľne opletenými retiazkami zo sušených bôbov navlečených na špagáte, v súčasnosti sa vyrába z dreva. Má vajcovitý tvar v strede s priemerom asi 15 cm, vydáva štrkotavý zvuk. Dodnes sa používa napr. pri sambe.

cabochon

cabochon [kabošon; fr.] — špeciálny druh výbrusu drahokamov bez faziet. Vrchná časť kameňa je vždy vybrúsená do vypuklého tvaru, napr. elipsoidu alebo polgule, základňa je rovná alebo vypuklá.

CAD

CAD, angl. Computer Aided Design, projektovanie pomocou počítača — programové systémy a počítače používané na projektovanie objektov najmä pre strojárstvo, architektúru, stavebníctvo, elektroniku, dopravu alebo pre špeciálne vedecké aplikácie. Programové systémy vzhľadom na rozsah a náročnosť realizovaných operácií vyžadujú výkonnú výpočtovú techniku a výkonné grafické prostriedky na zobrazovanie projektovaných objektov v dvoj- alebo trojrozmernom priestore. Okrem toho podporujú spoluprácu s databázami vytvárajúcimi kompletnú technickú a i. dokumentáciu a pre potreby rozhodovania môžu obsahovať expertné systémy. V CAD systémoch sa využíva interaktívny spôsob práce operátora so systémom. V CAD/CAM (→ CAM) systémoch sa údaje o navrhnutom výrobku prenášajú priamo do výrobného systému počítačovou sieťou.

caelum non animum mutant, qui trans mare currunt

caelum non animum mutant, qui trans mare currunt [cé- nón mútant, kví tráns kur-; lat.] — tí, čo sa plavia cez more, menia iba podnebie, nie vlastnú myseľ. V zmysle: svojej povahy sa človek nezbaví. Horáciov hexameter (Listy, 1. kniha, 11. báseň, 27. verš) v slovenskom znení: podnebie menia len tí, čo sa cez more plavia, nie myseľ, preložil J. Špaňár, prebásnil Š. Moravčík.

Caernarfon

Caernarfon [kar- -von] — prístavné mesto v Spojenom kráľovstve v severozápadnom Walese na východnom pobreží morskej úžiny Menai, administratívne stredisko správnej oblasti Gwynedd; 9,9 tis. obyvateľov (2011). Mesto je významným turistickým strediskom. Má železničné spojenie s mestom Porthmadog a diaľnicou A487 je spojené s pobrežnými oblasťami západného Walesu. Prístav slúžil v minulosti na vývoz bridlice ťaženej koncom 18. a začiatkom 19. stor. v neďalekej doline Nantlle. Južne ležiace letisko je využívané najmä malými a ultraľahkými lietadlami a ponúka vyhliadkové lety.

V roku 75 bola na tomto území postavená rímska pevnosť Segontium, Rimanmi opustená koncom 4. stor. V rokoch 1282 – 1284 anglický kráľ Eduard I. dobyl Gwynedd a pričlenil ho k anglickej korune, z Caernarfonu urobil stredisko Walesu a začal s prestavbou mesta. V roku 1284 sa tam narodil jeho syn, následník trónu Eduard II. Ten udelil do léna Wales ako korunnú zem a v roku 1301 začal používať titul princ z Walesu (Prince of Wales). Počínajúc ním tento titul dodnes získavajú všetci následníci britského trónu.

Hrad Caernarfon bol vystavaný po roku 1283 na mieste staršej normanskej pevnosti z obdobia okolo roku 1090. Stavba hradu nepravidelného pôdorysu prebehla v niekoľkých fázach do roku 1323, postupne boli budované mohutné polygonálne veže. Jeho architektúra mala významný vplyv na vývin dekoratívneho štýlu (Decorated style). V roku 1986 bol hrad zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (spolu s ďalšími hradmi a hradbami kráľa Eduarda I. v Gwynedde).

Cagayan

Cagayan [kagajan], Rio Grande de Cagayan — rieka na Filipínach v severovýchodnej časti ostrova Luzon; dĺžka 505 km (najdlhšia rieka ostrova), rozloha povodia 27 280 km2. Pramení v pohorí Caraballo, ústi do Babuyanského prielivu. Hlavné prítoky: Chico, Magat (ľavostranné), Ilagan, Pinacanauan (pravostranné).

CAGD

CAGD, angl. Computer Aided Geometry Design, počítačom podporované geometrické modelovanie — navrhovanie geometrických tvarov pomocou počítača; súčasť počítačom podporovaného navrhovania CAD (v prípadoch, keď predmetom návrhu sú objekty so zložitou geometriou), počítačom podporovanej výroby CAM, integrovaných výrobných systémov CIM a počítačovej animácie. Tvary n-rozmerných objektov sú determinované topológiou (relácie medzi topologickými entitami, ako sú steny, hrany a vrcholy) a im zodpovedajúcimi geometrickými prvkami (telesá, plochy, krivky, body). Najfrekventovanejšie sú dvoj- a trojrozmerné objekty. Trojrozmerné možno v počítači reprezentovať (modelovať) rôznymi spôsobmi, napr.:

1. reprezentácia ohraničujúcimi stenami. Trojrozmerné teleso tvorí množina stien, ktorá ho uzatvára. Steny sú reprezentované ako zoznam elementárnych prvkov (napr. trojuholník) alebo analyticky. Sú planárne (rovina) alebo zakrivené plochy vyjadrené v explicitnej, implicitnej alebo parametrickej analytickej forme;

2. konštruktívna geometria telies (používa množinové operácie s geometrickými prvkami – zjednotenie, prienik, odčítanie dvoch prvkov);

3. volumetrický model (rekurzívne delí trojrozmerný priestor na osem rovnakých podpriestorov – kociek).

Kritériami na výber vhodného modelu sú presnosť priblíženia (aproximácie) modelovaného objektu ku skutočnému objektu, nároky na pamäť a rýchlosť výpočtov s modelom. Súčasťou systémov CAGD sú aj metrické úlohy (výpočty povrchu, objemu alebo ťažiska telies).

cache-nez

cache-nez [kašne; fr.] — pôvodne tvárová maska siahajúca od čela po nos, z čierneho alebo z tmavého zamatu, s podšívkou, ktorú v 16. – 18. stor. nosili dámy na ulici. V súčasnosti štvorcová šatka z prírodného hodvábu alebo z chemických vláken; nosí sa najčastejšie ako doplnok spoločenského oblečenia.

cache-pot

cache-pot [kašpo; fr.] — zdobená dekoratívna nádoba rôznych tvarov z fajansy, kovu, porcelánu, resp. z pálenej hliny, do ktorej sa vkladá kvetináč.

Cachuri

Cachuri, vlastným menom Yiqby, C'a'xby — národnosť žijúca vo vysokohorskej oblasti Veľkého Kaukazu na hornom toku rieky Samur v južnej časti Dagestanu (9-tis., 2010), ako aj v Stavropolskom a Krasnodarskom kraji, Chantyjsko-Mansijsku, Rostovskej, Ťumeňskej, vo Volgogradskej a v Sverdlovskej oblasti Ruskej federácie; spolu 12-tis. (2010). Mimo Ruskej federácie žijú i v Azerbajdžane (rajóny Zaqatala a Qax) a na Ukrajine. Sú pokladaní za autochtónne obyvateľstvo Severného Kaukazu (ich etnogenéza však nie je spoľahlivo preskúmaná).

Cachuri sú blízki príbuzní Lezgincom a Rutulom. Prvé zmienky o Cachuroch pochádzajú zo 7. stor. od Arménov a Gruzíncov, ktorí ich nazývali Cachajkovia. Boli veľmi bojovní, takmer neustále viedli vojny so susednými etnikami, ako aj s cudzími podmaniteľmi. V 15. stor. vytvorili samostatný chanát (hlavné mesto Cachur; v 18. stor. povýšený na sultanát a hlavné mesto prenesené do Ilisu v dnešnom Azerbajdžane), k Rusku bolo ich sídelné územie pripojené začiatkom 19. stor. (→ Dagestan, Dejiny). Vyznávajú sunnitský islam.

Zaoberajú sa najmä poľnohospodárstvom (pestovanie obilnín, chov oviec, koní). Z tradičných remesiel vynikajú v spracovaní vlny (pletenie, tkanie kobercov), kovov, kamenárstve a šperkárstve. Folklór Cachurov je veľmi blízky folklóru Azerbajdžancov.

Hovoria cachurským jazykom, cachurčinou (c'a'xna miz), ktorý patrí medzi lezginské jazyky nachsko-dagestanskej vetvy kaukazskej jazykovej rodiny. V Dagestane je popri ruštine, avarčine, kumyčtine, dargičtine, lačtine, lezgičtine, nogajčine, rutulčine, tabasarančine, tátčine, agulčine, čečenčine a azerbajdžančine jedným z úradných jazykov. Zapisuje sa cyrilikou. Väčšina Cachurov je dvojjazyčná, okrem materčiny ovládajú aj ruštinu alebo azerbajdžančinu, resp. trojjazyčná, okrem materčiny a ruštiny ovládajú aj azerbajdžančinu, lezgičtinu alebo rutulčinu. Najbližšie príbuzným jazykom cachurského jazyka je rutulský jazyk. Obidva si sú navzájom zrozumiteľné.

Caicos

Caicos [kejkes], angl. Caicos Islands — skupina ostrovov v Atlantickom oceáne v južnej časti súostrovia Bahamy, súčasť zámorského územia Spojeného kráľovstva Turks a Caicos. Ostrovy majú plochý povrch a sú budované koralovými vápencami. Majú relatívne suché a slnečné prímorské tropické podnebie s pomerne stálymi teplotami v priebehu roka. Ekonomika územia je založená na cestovnom ruchu, offshore na finančnom podnikaní a rybolove.

cajun

cajun [kejdžn] — folklórny hudobný prejav Kajunov, amerických osadníkov francúzskeho pôvodu (angl. Cajuns, fr. Cadiens), ktorí sa v roku 1755 po vyhnaní z kanadskej Acadie usadili v Louisiane. Vychádza zo starofrancúzskych tradícií, texty piesní sú interpretované vo francúzskom žargóne. Nástrojové obsadenie pôvodne tvorili husle, ústna harmonika a triangel, od začiatku 20. stor. aj gitara (dobro). Od druhej polovice 20. stor. súbory interpretujúce pôvodnú hudbu cajun strácajú svoju osobitosť a začínajú sa venovať aj ostatným štýlom hudby country and western.

callus

callus [ka-; lat.] — 1.kalus; 2. → mozoľ.

calmando

calmando [kal-; tal.], calmato — hud. utišujúco, utíšene, pokojne.

calor

calor [ka-; lat.] — teplo, jeden z piatich základných prejavov povrchového zápalu (sčervenanie, teplo, opuch, bolesť, porucha funkcie). Pri zápale sa zvyšuje prekrvenie postihnutej oblasti (napr. kože), čo sa navonok prejaví zreteľným zvýšením teploty v mieste zápalu.

calta

calta

1. ľudový názov koláča. Calta sa piekla najmä na Vianoce, Veľkú noc, krstiny a svadbu v oblasti západného Slovenska. Svadobná calta mala veľké rozmery a bola zdobená pletencami cesta;

2. ľudový názov ženského účesu v južných regiónoch stredného Slovenska.

calumniare audacter, semper aliquid haeret

calumniare audacter, semper aliquid haeret [kalumnijáre -dák- -kvid héret; lat.] — len poriadne ohováraj, niečo sa vždy nalepí. Výrok je známy od stredoveku, ale podobná myšlienka je obsiahnutá už v Plutarchových Etických spisoch a v rozprave Priateľ a pochlebník; ako príslovie ho v diele O dôstojnosti a pokroku vied uvádza F. Bacon.

Calzabigi, Ranieri

Calzabigi [kalcabidži], Ranieri, aj da Calsabigi, 23. 12. 1714 Livorno – júl 1795 Neapol — taliansky literát, libretista, tvorca reformného operného libreta s jednoduchým dramatickým dejom a so psychologickou motiváciou postáv. Bol libretistom prvých reformných opier Christopha Willibalda Glucka Orfeus a Eurydika (Orfeo ed Euridice, 1762), Alcesta (Alceste, 1767), Paris a Helena (Paride ed Elena, 1770) a i.

Camargue

Camargue [kamarg] — oblasť mokradí v južnom Francúzsku v metropolitnom regióne Provence-Alpes-Côte d'Azur v delte rieky Rhôna medzi jej ramenami Petit Rhône a Grand Rhône; rozloha okolo 1 500 km2. Krajina s početnými jazerami a so zamokrenými lúkami je bohatá na rastlinné a živočíšne druhy (najmä vodné vtáctvo). Na väčšine územia sa rozkladá regionálny prírodný park Parc naturel régional de Camargue (vyhlásený v roku 1970, rozloha 1 200 km2, z toho 343 km2 more), ktorého časť tvorí biosférickú rezerváciu UNESCO. Centrum územia je podľa Ramsarského dohovoru zaradené medzi mokrade medzinárodného významu.

V oblasti sa pestuje ryža (najvyššia produkcia ryže vo Francúzsku), chová sa dobytok – čierne camargueské býky (chované na býčie zápasy) a kone (→ camargueský kôň). Z morskej vody sa získava soľ. Camargue je významnou oblasťou cestovného ruchu. Strediskom územia je pútnické mestečko Rómov a prímorské letovisko Saintes-Maries-de-la-Mer.

Camblak, Grigorij

Camblak, Grigorij, aj Camvlak, Semivlak, Zimblak, okolo 1364 Tărnovo, dnes Veliko Tărnovo – 1420 Kyjev — cirkevný spisovateľ a hodnostár bulharského pôvodu. Pôsobil v Bulharsku (žiak Evtimija Tărnovského), v Konštantínopole, v kláštore na hore Atos, od 1406 v Rusi a v Litovskom veľkokniežatstve (v Suceave), neskôr igumen srbského kláštora v Dečani (Kosovo). Ako kyjevský metropolita (1415 – 20; oddelený od Moskvy, s titulom metropolita litovský a celej Rusi) sa 1418 zúčastnil na kostnickom koncile, prívrženec zjednotenia katolíckej a pravoslávnej cirkvi. Podľa niektorých zdrojov bol pre svoj prouniatský postoj prekliaty konštantínopolským patriarchom i moskovským metropolitom a usadil sa v Srbsku.

Významný predstaviteľ stredovekej literatúry 1. pol. 15. stor., jeho literárna činnosť je zemepisne a tematicko-motivicky spätá nielen s Bulharskom, ale aj s Byzantskou ríšou, Litvou, Rumunskom, Srbskom a Ruskom. Písal životopisy svätých, tzv. poučné a pochvalné slová, kázne a náboženské hymny. Jeho Pochvalné slovo o Evtimijovi (Pochvalno slovo za Evtimij, asi 1416) predstavuje jeden z najvýznamnejších textov bulharskej stredovekej literatúry. Významný je najmä tým, že popri obraze svojho učiteľa zidealizovanom v duchu dobového náboženského kánonu v ňom zachytil aj situáciu v Tărnove počas tureckej okupácie v roku 1393. Autor prác Život Stefana Uroša III., zvaného Dečanski (Žitie na Stefan Uroš III., narečen Dečanski, asi 1401), Pochvalné slovo o Cypriánovi (Pochvalno slovo za Kiprian, asi 1409), Pochvalné slovo o Demetrovi Solúnskom (Pochvalno slovo za Dimităr Solunski) a i. Celkove sa zachovalo asi 20 Camblakových náboženských textov.

Camel, Jiří

Camel [ka-], Jiří, aj Georgius Josephus Camellus, 21. 4. 1661 Brno – 2. 5. 1706 — český botanik a lekárnik. Pôvodne laický rehoľník, s jezuitmi odišiel do Mexika. V Manile na ostrove Luzon (Filipíny) založil prvú lekáreň. Je po ňom nazvaný rod kamélia (Camellia).

Camerata academica

Camerata academica [ka- akademika] — komorné orchestrálne združenie sformované v roku 1952 Bernhardom Paumgartnerom z členov orchestra hudobnej akadémie Mozarteum v Salzburgu. Venuje sa systematickému uvádzaniu diel Wolfganga Amadea Mozarta a jeho súčasníkov.

Camerata Bratislava

Camerata Bratislava [ka-] — komorný vokálny zbor, ktorý založil v roku 1993 hlavný zbormajster Slovenského filharmonického zboru Jan Rozehnal. Venuje sa štýlovej interpretácii renesančnej a barokovej hudby, ale aj hudby súčasných moderných autorov.

Campbell

Campbell [kembl], anglicky Campbell Island, maorsky Motu Ihupuku — ostrov sopečného pôvodu v juhovýchodnej časti Tichého oceána (52°32‘ južnej zemepisnej šírky, 169°09‘ východnej zemepisnej dĺžky) asi 850 km južne od Nového Zélandu, ktorému patrí; dĺžka 17 km, šírka 17 km, rozloha 112,86 km2, bez trvalého osídlenia (od roku 1995). Spolu s niekoľkými malými ostrovmi tvorí súostrovie Campbell Islands (rozloha 113,31 km2). Má veľmi členité pobrežie, povrch je hornatý, najvyšší vrch Mount Honey má 558 m n. m. Ostrov predstavuje zvyšok sopečného kužeľa vystupujúceho nad hladinu mora z južnej časti podmorskej Campbellovej plošiny. Je na ňom meteorologická stanica.

Ostrov bol objavený v roku 1810 austrálskym kapitánom Frederickom Hasselboroughom počas lovu tuleňov. Bol nazvaný podľa firmy Campbell & Co, ktorej loď patrila.

Súostrovie Campbell Islands bolo s ostrovnými skupinami Bounty, Ostrovy protinožcov, Aucklandské ostrovy a Snares zapísané v roku 1998 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako Novozélandské subantarktické ostrovy.

Campbellova plošina

Campbellova plošina [kemblova] — podmorská plošina v juhozápadnej časti Tichého oceána južne až juhozápadne od Nového Zélandu. Má plochý povrch, dvíha sa do výšky viac ako 200 m nad okolité dno. Jej východný okraj je obmedzený zlomovými líniami, ktoré sú pokračovaním zlomov z Nového Zélandu. Predstavuje časť podmorského okraja tzv. novozélandského mikrokontinentu. Nad hladinu mora z nej vystupujú ostrovné skupiny Bounty, Ostrovy protinožcov, Campbell Islands (→ Campbell), Aucklandské ostrovy a Snares, ktoré boli v roku 1998 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako Novozélandské subantarktické ostrovy.

Camper, Pieter

Camper [cam-], Pieter, 11. 5. 1722 Leiden – 7. 4. 1789 Haag — nizozemský anatóm, chirurg, gynekológ, zverolekár a antropológ, jeden z priekopníkov kraniometrie.

Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Leidene. Od roku 1749 pôsobil ako profesor filozofie, anatómie a chirurgie na univerzite Franeker, 1755 – 63 v Amsterdame a 1763 – 73 v Groningene, kde v roku 1763 získal miesto profesora teoretickej medicíny, anatómie, chirurgie a botaniky. Venoval sa porovnávacej anatómii a paleontológii. Zaujímal sa o umenie, v roku 1770 poukázal na rozdiely v kreslení tvárí kaukazoidov, negroidov a mongoloidov; navrhol lícny uhol (tvárový uhol alebo Camperov uhol) vyjadrujúci rozdiely v profile tváre, ktorý bol neskôr zneužitý na tzv. meranie evolúcie a inteligencie medzi varietami (rasami). Študoval anatómiu veľkých cicavcov (slon, nosorožec, orangutan) a sluchové ústroje rýb, plazov a veľrýb. Zistil, že vtáky majú duté, tzv. pneumatizované kosti prispôsobené na let. Bol členom vedeckých spoločností v Londýne a Paríži.

Canadian

Canadian [kenejdjen], Canadian River — rieka v centre USA, pravostranný prítok rieky Arkansas; dĺžka 1 458 km, rozloha 123 220 km2, priemerný ročný prietok v ústí 177 m3/s. Pramení v štáte Colorado v Skalnatých vrchoch v horskom pásme Sangre de Cristo, ďalej preteká štátmi Nové Mexiko, Texas a Oklahoma, kde ústi do Arkansasu. Väčší prítok North Canadian River (ľavostranný). Rieka nie je splavná, slúži na zavlažovanie, na dolnom toku je veľká retenčná nádrž Eufaula.

Canal du Centre

Canal du Centre [ka- dü sántr], tiež Canal du Charolais — prieplav v strednom Francúzsku spájajúci Saônu s dolinou Loiry; dĺžka 112 km, vybudovaný 1784 – 91. Prvý prieplav, ktorý umožnil plavbu lodí zo severu na juh Francúzska. Začína sa v meste Chalon-sur-Saône na Saône, končí sa v obci Digoin na bočnom kanáli Loiry. Bol vybudovaný najmä na prepravu uhlia z banskej oblasti v blízkosti obce Montceau-les-Mines, ale i na prepravu stavebných materiálov (dlaždice, tehly, piesok, cement) a kovov. Jeho význam do konca 20. stor. postupne klesal, v súčasnosti má rekreačný význam.

Canal du Midi

Canal du Midi [ka- dü], pôvodne Canal Royal de Languedoc, Južný prieplav — prieplav v južnom Francúzsku spájajúci rieku Garonne (v blízkosti Toulouse) so Stredozemným morom (s prístavom Sète); dĺžka 241 km, vybudovaný 1666 – 81. Na celom úseku je 65 vzdúvadiel a jeden tunel. Iniciátorom a staviteľom projektu bol inžinier Pierre-Paul Riquet (*1609, †1680).

V súčasnosti má prieplav prevažne rekreačný význam; 1996 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Canal du Midi tvorí s prieplavom Canal de Garonne (Canal Latéral à la Garonne, dobudovaný 1856) začínajúcim sa v Toulouse a končiacim sa v Castets-en-Dorthe (v blízkosti Bordeaux) vodnú cestu Canal des Deux Mers (Prieplav dvoch morí) spájajúcu Atlantický oceán so Stredozemným morom.

cancelli

cancelli [kan-; lat.] — chórová prepážka; nízke mrežové zábradlie oddeľujúce v katolíckom kostole chór od lode.

canis caninam non est

canis caninam non est [ka- kaní- nón ést; lat.] — pes psa žrať nebude (Varro Reatinus: O latinskom jazyku, 7. kniha).

Cannabich, Johann Christian

Cannabich [ka-], Johann Christian, 28. 12. 1731 Mannheim – 20. 1. 1798 Frankfurt nad Mohanom — nemecký huslista, dirigent a skladateľ.

Študoval u svojho otca, u Jana Antonína Stamica v Mannheime a Niccola Jommelliho v Ríme. Od roku 1758 pôsobil ako hlavný kapelník mannheimského orchestra. Bol popredným predstaviteľom mladej skladateľskej generácie mannheimskej školy a vynikajúcim huslistom. Je považovaný za tvorcu nového spôsobu hry so sláčikom v hre tutti, ktorý mu umožnil dosiahnuť vyrovnaný zvuk.

Je autorom vyše 90 symfónií, 40 baletov, 2 opier, husľových a iných inštrumentálnych skladieb.

Caneri

Caneri, Tsaneri — dolinný ľadovec v Gruzínsku, jeden z najväčších na južnom svahu Veľkého Kaukazu; dĺžka 11,2 km, rozloha 28,8 km2. Vzniká spojením dvoch vetiev stekajúcich z vrcholov Salauinan a Tetnuldi. Vyteká z neho rieka Mulchra (pravostranný prítok Inguri). Od začiatku 20. stor. ustúpilo čelo ľadovca o 1,5 km.

Cantal

Cantal [kan-], fr. Monts du Cantal — vyhasnutý sopečný masív v strednom Francúzsku v Centrálnom masíve, najvyšší vrch Plomb du Cantal, 1 855 m n. m. (2. najvyšší vrch Centrálneho masívu, po Puy de Sancy). Masív je budovaný najmä bazaltmi, svahy sú hlboko rozčlenené dolinami riek, na úpätí sú početné pramene. Rozľahlé horské lúky sú využívané ako letné pastviny, rozšírený je chov hovädzieho dobytka, územie je známe produkciou syrov cantal a salers. V oblasti je rozvinutá letná i zimná turistika.