Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 305 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Ca

Cachem. značka vápnika.

cabaza

cabaza [kabasa; port.], aj cabaça — brazílsky hudobný nástroj. Pôvodne sa zhotovoval z vrúbkovito vyrezanej a vysušenej tekvice (port. cabaço), s rúčkou a voľne opletenými retiazkami zo sušených bôbov navlečených na špagáte, v súčasnosti sa vyrába z dreva. Má vajcovitý tvar v strede s priemerom asi 15 cm, vydáva štrkotavý zvuk. Dodnes sa používa napr. pri sambe.

cabochon

cabochon [kabošon; fr.] — špeciálny druh výbrusu drahokamov bez faziet. Vrchná časť kameňa je vždy vybrúsená do vypuklého tvaru, napr. elipsoidu alebo polgule, základňa je rovná alebo vypuklá.

CAD

CAD, angl. Computer Aided Design, projektovanie pomocou počítača — programové systémy a počítače používané na projektovanie objektov najmä pre strojárstvo, architektúru, stavebníctvo, elektroniku, dopravu alebo pre špeciálne vedecké aplikácie. Programové systémy vzhľadom na rozsah a náročnosť realizovaných operácií vyžadujú výkonnú výpočtovú techniku a výkonné grafické prostriedky na zobrazovanie projektovaných objektov v dvoj- alebo trojrozmernom priestore. Okrem toho podporujú spoluprácu s databázami vytvárajúcimi kompletnú technickú a i. dokumentáciu a pre potreby rozhodovania môžu obsahovať expertné systémy. V CAD systémoch sa využíva interaktívny spôsob práce operátora so systémom. V CAD/CAM (→ CAM) systémoch sa údaje o navrhnutom výrobku prenášajú priamo do výrobného systému počítačovou sieťou.

caelum non animum mutant, qui trans mare currunt

caelum non animum mutant, qui trans mare currunt [cé- nón mútant, kví tráns kur-; lat.] — tí, čo sa plavia cez more, menia iba podnebie, nie vlastnú myseľ. V zmysle: svojej povahy sa človek nezbaví. Horáciov hexameter (Listy, 1. kniha, 11. báseň, 27. verš) v slovenskom znení: podnebie menia len tí, čo sa cez more plavia, nie myseľ, preložil J. Špaňár, prebásnil Š. Moravčík.

Caernarfon

Caernarfon [kar- -von] — prístavné mesto v Spojenom kráľovstve v severozápadnom Walese na východnom pobreží morskej úžiny Menai, administratívne stredisko správnej oblasti Gwynedd; 9,9 tis. obyvateľov (2011). Mesto je významným turistickým strediskom. Má železničné spojenie s mestom Porthmadog a diaľnicou A487 je spojené s pobrežnými oblasťami západného Walesu. Prístav slúžil v minulosti na vývoz bridlice ťaženej koncom 18. a začiatkom 19. stor. v neďalekej doline Nantlle. Južne ležiace letisko je využívané najmä malými a ultraľahkými lietadlami a ponúka vyhliadkové lety.

V roku 75 bola na tomto území postavená rímska pevnosť Segontium, Rimanmi opustená koncom 4. stor. V rokoch 1282 – 1284 anglický kráľ Eduard I. dobyl Gwynedd a pričlenil ho k anglickej korune, z Caernarfonu urobil stredisko Walesu a začal s prestavbou mesta. V roku 1284 sa tam narodil jeho syn, následník trónu Eduard II. Ten udelil do léna Wales ako korunnú zem a v roku 1301 začal používať titul princ z Walesu (Prince of Wales). Počínajúc ním tento titul dodnes získavajú všetci následníci britského trónu.

Hrad Caernarfon bol vystavaný po roku 1283 na mieste staršej normanskej pevnosti z obdobia okolo roku 1090. Stavba hradu nepravidelného pôdorysu prebehla v niekoľkých fázach do roku 1323, postupne boli budované mohutné polygonálne veže. Jeho architektúra mala významný vplyv na vývin dekoratívneho štýlu (Decorated style). V roku 1986 bol hrad zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (spolu s ďalšími hradmi a hradbami kráľa Eduarda I. v Gwynedde).

Cagayan

Cagayan [kagajan], Rio Grande de Cagayan — rieka na Filipínach v severovýchodnej časti ostrova Luzon; dĺžka 505 km (najdlhšia rieka ostrova), rozloha povodia 27 280 km2. Pramení v pohorí Caraballo, ústi do Babuyanského prielivu. Hlavné prítoky: Chico, Magat (ľavostranné), Ilagan, Pinacanauan (pravostranné).

CAGD

CAGD, angl. Computer Aided Geometry Design, počítačom podporované geometrické modelovanie — navrhovanie geometrických tvarov pomocou počítača; súčasť počítačom podporovaného navrhovania CAD (v prípadoch, keď predmetom návrhu sú objekty so zložitou geometriou), počítačom podporovanej výroby CAM, integrovaných výrobných systémov CIM a počítačovej animácie. Tvary n-rozmerných objektov sú determinované topológiou (relácie medzi topologickými entitami, ako sú steny, hrany a vrcholy) a im zodpovedajúcimi geometrickými prvkami (telesá, plochy, krivky, body). Najfrekventovanejšie sú dvoj- a trojrozmerné objekty. Trojrozmerné možno v počítači reprezentovať (modelovať) rôznymi spôsobmi, napr.:

1. reprezentácia ohraničujúcimi stenami. Trojrozmerné teleso tvorí množina stien, ktorá ho uzatvára. Steny sú reprezentované ako zoznam elementárnych prvkov (napr. trojuholník) alebo analyticky. Sú planárne (rovina) alebo zakrivené plochy vyjadrené v explicitnej, implicitnej alebo parametrickej analytickej forme;

2. konštruktívna geometria telies (používa množinové operácie s geometrickými prvkami – zjednotenie, prienik, odčítanie dvoch prvkov);

3. volumetrický model (rekurzívne delí trojrozmerný priestor na osem rovnakých podpriestorov – kociek).

Kritériami na výber vhodného modelu sú presnosť priblíženia (aproximácie) modelovaného objektu ku skutočnému objektu, nároky na pamäť a rýchlosť výpočtov s modelom. Súčasťou systémov CAGD sú aj metrické úlohy (výpočty povrchu, objemu alebo ťažiska telies).

cache-nez

cache-nez [kašne; fr.] — pôvodne tvárová maska siahajúca od čela po nos, z čierneho alebo z tmavého zamatu, s podšívkou, ktorú v 16. – 18. stor. nosili dámy na ulici. V súčasnosti štvorcová šatka z prírodného hodvábu alebo z chemických vláken; nosí sa najčastejšie ako doplnok spoločenského oblečenia.

cache-pot

cache-pot [kašpo; fr.] — zdobená dekoratívna nádoba rôznych tvarov z fajansy, kovu, porcelánu, resp. z pálenej hliny, do ktorej sa vkladá kvetináč.

cajun

cajun [kejdžn] — folklórny hudobný prejav Kajunov, amerických osadníkov francúzskeho pôvodu (angl. Cajuns, fr. Cadiens), ktorí sa v roku 1755 po vyhnaní z kanadskej Acadie usadili v Louisiane. Vychádza zo starofrancúzskych tradícií, texty piesní sú interpretované vo francúzskom žargóne. Nástrojové obsadenie pôvodne tvorili husle, ústna harmonika a triangel, od začiatku 20. stor. aj gitara (dobro). Od druhej polovice 20. stor. súbory interpretujúce pôvodnú hudbu cajun strácajú svoju osobitosť a začínajú sa venovať aj ostatným štýlom hudby country and western.

callus

callus [ka-; lat.] — 1.kalus; 2. → mozoľ.

calor

calor [ka-; lat.] — teplo, jeden z piatich základných prejavov povrchového zápalu (sčervenanie, teplo, opuch, bolesť, porucha funkcie). Pri zápale sa zvyšuje prekrvenie postihnutej oblasti (napr. kože), čo sa navonok prejaví zreteľným zvýšením teploty v mieste zápalu.

calta

calta

1. ľudový názov koláča. Calta sa piekla najmä na Vianoce, Veľkú noc, krstiny a svadbu v oblasti západného Slovenska. Svadobná calta mala veľké rozmery a bola zdobená pletencami cesta;

2. ľudový názov ženského účesu v južných regiónoch stredného Slovenska.

calumniare audacter, semper aliquid haeret

calumniare audacter, semper aliquid haeret [kalumnijáre -dák- -kvid héret; lat.] — len poriadne ohováraj, niečo sa vždy nalepí. Výrok je známy od stredoveku, ale podobná myšlienka je obsiahnutá už v Plutarchových Etických spisoch a v rozprave Priateľ a pochlebník; ako príslovie ho v diele O dôstojnosti a pokroku vied uvádza F. Bacon.

Camblak, Grigorij

Camblak, Grigorij, aj Camvlak, Semivlak, Zimblak, okolo 1364 Tărnovo, dnes Veliko Tărnovo – 1420 Kyjev — cirkevný spisovateľ a hodnostár bulharského pôvodu. Pôsobil v Bulharsku (žiak Evtimija Tărnovského), v Konštantínopole, v kláštore na hore Atos, od 1406 v Rusi a v Litovskom veľkokniežatstve (v Suceave), neskôr igumen srbského kláštora v Dečani (Kosovo). Ako kyjevský metropolita (1415 – 20; oddelený od Moskvy, s titulom metropolita litovský a celej Rusi) sa 1418 zúčastnil na kostnickom koncile, prívrženec zjednotenia katolíckej a pravoslávnej cirkvi. Podľa niektorých zdrojov bol pre svoj prouniatský postoj prekliaty konštantínopolským patriarchom i moskovským metropolitom a usadil sa v Srbsku.

Významný predstaviteľ stredovekej literatúry 1. pol. 15. stor., jeho literárna činnosť je zemepisne a tematicko-motivicky spätá nielen s Bulharskom, ale aj s Byzantskou ríšou, Litvou, Rumunskom, Srbskom a Ruskom. Písal životopisy svätých, tzv. poučné a pochvalné slová, kázne a náboženské hymny. Jeho Pochvalné slovo o Evtimijovi (Pochvalno slovo za Evtimij, asi 1416) predstavuje jeden z najvýznamnejších textov bulharskej stredovekej literatúry. Významný je najmä tým, že popri obraze svojho učiteľa zidealizovanom v duchu dobového náboženského kánonu v ňom zachytil aj situáciu v Tărnove počas tureckej okupácie v roku 1393. Autor prác Život Stefana Uroša III., zvaného Dečanski (Žitie na Stefan Uroš III., narečen Dečanski, asi 1401), Pochvalné slovo o Cypriánovi (Pochvalno slovo za Kiprian, asi 1409), Pochvalné slovo o Demetrovi Solúnskom (Pochvalno slovo za Dimităr Solunski) a i. Celkove sa zachovalo asi 20 Camblakových náboženských textov.

Camel, Jiří

Camel [ka-], Jiří, aj Georgius Josephus Camellus, 21. 4. 1661 Brno – 2. 5. 1706 — český botanik a lekárnik. Pôvodne laický rehoľník, s jezuitmi odišiel do Mexika. V Manile na ostrove Luzon (Filipíny) založil prvú lekáreň. Je po ňom nazvaný rod kamélia (Camellia).

Camper, Pieter

Camper [cam-], Pieter, 11. 5. 1722 Leiden – 7. 4. 1789 Haag — nizozemský anatóm, chirurg, gynekológ, zverolekár a antropológ, jeden z priekopníkov kraniometrie.

Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Leidene. Od roku 1749 pôsobil ako profesor filozofie, anatómie a chirurgie na univerzite Franeker, 1755 – 63 v Amsterdame a 1763 – 73 v Groningene, kde v roku 1763 získal miesto profesora teoretickej medicíny, anatómie, chirurgie a botaniky. Venoval sa porovnávacej anatómii a paleontológii. Zaujímal sa o umenie, v roku 1770 poukázal na rozdiely v kreslení tvárí kaukazoidov, negroidov a mongoloidov; navrhol lícny uhol (tvárový uhol alebo Camperov uhol) vyjadrujúci rozdiely v profile tváre, ktorý bol neskôr zneužitý na tzv. meranie evolúcie a inteligencie medzi varietami (rasami). Študoval anatómiu veľkých cicavcov (slon, nosorožec, orangutan) a sluchové ústroje rýb, plazov a veľrýb. Zistil, že vtáky majú duté, tzv. pneumatizované kosti prispôsobené na let. Bol členom vedeckých spoločností v Londýne a Paríži.

Canal du Centre

Canal du Centre [ka- dü sántr], tiež Canal du Charolais — prieplav v strednom Francúzsku spájajúci Saônu s dolinou Loiry; dĺžka 112 km, vybudovaný 1784 – 91. Prvý prieplav, ktorý umožnil plavbu lodí zo severu na juh Francúzska. Začína sa v meste Chalon-sur-Saône na Saône, končí sa v obci Digoin na bočnom kanáli Loiry. Bol vybudovaný najmä na prepravu uhlia z banskej oblasti v blízkosti obce Montceau-les-Mines, ale i na prepravu stavebných materiálov (dlaždice, tehly, piesok, cement) a kovov. Jeho význam do konca 20. stor. postupne klesal, v súčasnosti má rekreačný význam.

Canal du Midi

Canal du Midi [ka- dü], pôvodne Canal Royal de Languedoc, Južný prieplav — prieplav v južnom Francúzsku spájajúci rieku Garonne (v blízkosti Toulouse) so Stredozemným morom (s prístavom Sète); dĺžka 241 km, vybudovaný 1666 – 81. Na celom úseku je 65 vzdúvadiel a jeden tunel. Iniciátorom a staviteľom projektu bol inžinier Pierre-Paul Riquet (*1609, †1680).

V súčasnosti má prieplav prevažne rekreačný význam; 1996 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Canal du Midi tvorí s prieplavom Canal de Garonne (Canal Latéral à la Garonne, dobudovaný 1856) začínajúcim sa v Toulouse a končiacim sa v Castets-en-Dorthe (v blízkosti Bordeaux) vodnú cestu Canal des Deux Mers (Prieplav dvoch morí) spájajúcu Atlantický oceán so Stredozemným morom.

cancelli

cancelli [kan-; lat.] — chórová prepážka; nízke mrežové zábradlie oddeľujúce v katolíckom kostole chór od lode.

canis caninam non est

canis caninam non est [ka- kaní- nón ést; lat.] — pes psa žrať nebude (Varro Reatinus: O latinskom jazyku, 7. kniha).

Caneri

Caneri, Tsaneri — dolinný ľadovec v Gruzínsku, jeden z najväčších na južnom svahu Veľkého Kaukazu; dĺžka 11,2 km, rozloha 28,8 km2. Vzniká spojením dvoch vetiev stekajúcich z vrcholov Salauinan a Tetnuldi. Vyteká z neho rieka Mulchra (pravostranný prítok Inguri). Od začiatku 20. stor. ustúpilo čelo ľadovca o 1,5 km.

Canterbury

Canterbury [kentebe-] — mesto v Spojenom kráľovstve v juhovýchodnom Anglicku v grófstve Kent na rieke Stour (tiež Great Stour) asi 89 km juhovýchodne od Londýna; 55-tis. obyvateľov (2011). Z priemyselných odvetví je zastúpené strojárstvo, kožiarstvo a polygrafický priemysel. Mesto je významným turistickým, vedeckým a obchodným strediskom. Nachádza sa tu univerzita (založená 1965). Canterbury má železničné spojenie s Londýnom (má 2 železničné stanice) a prechádza ním cesta z Ashfordu do miest Ramsgate a Margate, v blízkosti vedie cestná magistrála spájajúca Londýn a Dover.

Lokalita bola osídlená už od praveku. V 1. storočí tu vznikla rímska kolónia Durovernum, v 6. storočí sa stalo mesto (pod názvom Cantwaraburh) centrom anglosaského kráľovstva Kent. Jeho kráľ Ethelbert povolil kázať v Canterbury benediktínskemu mníchovi sv. Augustínovi z Canterbury, ktorého do Anglicka vyslal pápež Gregor I. na christianizačnú misiu . Augustín tu založil kláštor a kostol (neskôr katedrála) a 597 bol vysvätený za biskupa (mesto sa tak stalo sídlom prvého anglického biskupa), 601 za arcibiskupa a prímasa Anglicka. Po zavraždení canterburského arcibiskupa sv. T. Becketa v jednej z kaplniek katedrály (1170) a po jeho kanonizácii (→ význam 2b) sa Canterbury stalo najvýznamnejším pútnickým miestom Anglicka (do 16. stor.). Od 1534 sa tu nachádza sídlo arcibiskupa anglikánskej cirkvi (→ canterburský arcibiskup).

Katedrála, založená spolu s kláštorom v roku 597, je jednou z najvýznamnejších pamiatok stredovekej architektúry v Spojenom kráľovstve. Pôvodne bola anglosaská a zasvätená Kristovi Spasiteľovi (anglicky Christ Church). Postupne bola viackrát prestavaná, napr. začiatkom 9. stor. a okolo polovice 10. stor., 988 bola zväčšená krypta. V roku 1011 bola vydrancovaná Dánmi a 1067 vyhorela. Od 1070 bola prestavaná v normanskom štýle (stavba ukončená okolo 1075 – 77), začiatkom 12. stor. bola zväčšená a 1130 bol vysvätený nový chór (nazývaný Anselmov chór). V roku 1174 katedrála znovu vyhorela a následne bol vybudovaný nový chór (1175 – 84; práce na jeho výzdobe pokračovali do 1220), ktorý je považovaný za majstrovské dielo anglickej ranej gotiky (Early English). Na jeho návrhu sa podieľal francúzsky architekt William zo Sens (†1180) a William Angličan (William the Englishman, †okolo 1214; stavbu viedol od 1178). V rokoch 1180 – 84 bola na východnej strane v závere chórovej ochodzy vybudovaná trojloďová Kaplnka sv. Trojice (Trinity Chapel). Ku kaplnke je na východnej strane pristavaná centrálna stavba nazývaná Corona, v ktorej boli 1220 uložené pozostatky sv. T. Becketa (v 16. stor. odstránené). V rokoch 1377 – 1403 bolo v perpendikulárnom štýle vybudované trojlodie, počas 15. stor. prestavaný transept, 1424 – 34 vybudovaná južná veža západnej fasády a 1433 – 98 bola vybudovaná mohutná veža nad krížením (nazývaná Bell Harry). V katedrále sa nachádzajú významné príklady románskeho sochárstva i niekoľko z umeleckého hľadiska významných gotických náhrobkov arcibiskupov i anglických panovníkov (napr. Náhrobok čierneho princa, 1377 – 80). Významné sú aj stredoveké vitráže vytvorené v niekoľkých fázach v 12. – 15. stor. (jeden z najväčších zachovaných súborov stredovekých vitráží v Spojenom kráľovstve). Pri katedrále sa nachádzajú kláštorné budovy. Boli postupne budované od 6. stor., väčšina z nich však bola v neskoršom období zničená. Zachovala sa z nich napr. kapitulná sieň (1305), Veľký rajský dvor s ambitmi (okolo 1395 – 1414) a niekoľko brán (celý komplex bol v stredoveku opevnený hradbami), napr. brána Court Gate (okolo 1155) a neskorogotická bohato sochársky zdobená brána Christchurch Gate (1504 – 21).

V meste sa nachádzajú ruiny bývalého Kláštora sv. Augustína (zničený v 16. stor.), ako aj jeden z najstarších kostolov v Spojenom kráľovstve Kostol sv. Martina (Saint Martin’s Church, pôvodne rímska pohrebná kaplnka spred 400). Architektonický komplex katedrály, kláštora sv. Augustína a Kostol sv. Martina boli v roku 1988 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V starom meste, ktoré si zachovalo historický charakter, sa čiastočne zachovali mestské hradby (14. – 15. stor.), množstvo stredovekých domov, z ktorých viaceré sú hrazdené, a viaceré stredoveké kostoly.

cantiga

cantiga [kan-; špan.] — španielska jednohlasová pieseň z 13. stor. zvyčajne spievaná na oslavu Panny Márie (cantiga de Sancta Maria). Forma cantigy bola podobná francúzskemu virelai a talianskej laude. Zberateľom a tvorcom cantíg bol kastílsky kráľ Alfonz X. Múdry.

cantilenam eandem canis

cantilenam eandem canis [kantilé- ka-; lat.] — to je stará pesnička, t. j. opakuješ stále to isté, unavuješ stále rovnakými rečami, prosbami (Terentius: Formio, 495. verš).

cantus cygneus

cantus cygneus [kan- -néus; lat.] — labutia pieseň, t. j. posledný význačný čin, prejav pred zánikom. Tento obraz opisuje už Cicero (Tuskulské rozhovory, 1. kniha, 73. časť).

α² Canum Venaticorum

α2 Canum Venaticorum [ka- -ko-], α2 CVn — 1. premenná chemicky pekuliárna hviezda spektrálneho typu A0p v súhvezdí Poľovných psov vzdialená od Slnka 33,8 pc. Začiatkom 20. stor. boli objavené variácie jej jasnosti a periodické zmeny spektrálnych čiar v jej spektre, neskôr aj variácie jej magnetického poľa, všetky s periódou 5,47 dňa. Niektoré chemické prvky, napr. európium a gadolínium, vytvárajú rozsiahle oblasti zvýšenej koncentrácie v okolí magnetických pólov α2 Canum Venaticorum, iné, napr. titán, chróm a železo, sa koncentrujú v oblasti magnetického rovníka hviezdy;

2. typ premenných chemicky pekuliárnych hviezd hlavnej postupnosti (→ Hertzsprungov-Russellov diagram) spektrálnych typov B8p – A7p. Ich jasnosť sa mení v rozsahu 0,01m – 0,1m s cyklom 0,5 dňa až 160 dní. Majú silné magnetické polia a silné spektrálne čiary kremíka, stroncia alebo chrómu. Periodické zmeny intenzity a profilov spektrálnych čiar sú spôsobené rotáciou hviezd a nehomogénnou distribúciou kovov v ich atmosférach.

cap

cap — samec rodu koza (Capra).

Capie pleso

Capie pleso — jazero ľadovcového pôvodu (karové) na Slovensku na južných svahoch Vysokých Tatier v Mlynickej doline, 2 075 m n. m.; rozloha 3,05 ha, hĺbka do 18 m. Bez povrchového prítoku a odtoku.

capite censi

capite censi [ka- cénzí; lat.] — v antickom Ríme občania počítaní iba podľa hláv, množstva, nie podľa majetku, t. j. najchudobnejšia vrstva občanov.

captatio benevolentiae

captatio benevolentiae [kaptácijó -cijé; lat.] — získavanie náklonnosti, zaisťovanie priazne. Obrat z rétorickej teórie: úspech reči závisí od toho, či si nakloníme poslucháča. Ako slovný zvrat znamená aj lichotenie či honbu za priazňou a náklonnosťou (Quintilianus: Základy rétoriky, 4. kniha).

caquetoire

caquetoire [kaktuár; fr.] — typ francúzskej renesančnej stoličky zo 16. stor. s lichobežníkovým, dozadu sa zbiehajúcim sedadlom, úzkym, rezbársky zdobeným operadlom a bočnými operadlami na ruky. Nohy stoličky a podpory bočných operadiel boli zvyčajne stĺpikovo tvarované.

Cardoso, Onelio Jorge

Cardoso [kar-], Onelio Jorge, 11. 5. 1914 Calabazar de Sagua – 29. 5. 1986 Havana — kubánsky poviedkar. Inšpiráciu hľadal v kubánskom vidieckom prostredí roľníkov a rybárov. Vyšiel z kreolizmu, nadviazal na tvorbu G. de Maupassanta a H. Quirogu. V poviedkach oživených humorom a vlastnými spomienkami z detstva zobrazuje osudy najchudobnejších vrstiev.

Je autorom poviedok Otecko, povedzte ako (Taita, diga usted cómo, 1945), Poviedkar (El cuentero, 1958), Kôň z dvora (El caballo de coral, 1960), Ambiciózna sova (La lechuza ambiciosa, 1960), Pes (El perro, 1965), Čas pre dvoch (Abrir y cerrar los ojos, 1969), Vybrané poviedky (Cuentos escogidos, 1981), Hlava na vankúši (La cabeza en la almohada, 1983) a i. V knihe Vidiečania (Gente de pueblo, 1962) uverejnil svoje reportáže. V slovenčine vyšiel výber z jeho poviedok Čas pre dvoch (1976) a výber z rozprávok Biely koník (1979).

carissimo amico

carissimo amico [ká- -mó amíkó; lat.] — najdrahšiemu priateľovi; obdobne carissimae amicae (= najdrahšej priateľke), carissimis amicis (= najdrahším priateľom).

Caroní

Caroní [ka-], Río Caroní — rieka vo Venezuele, pravostranný prítok Orinoca; dĺžka 935 km (vrátane Río Cuquenán), rozloha povodia 95 000 km2, priemerný prietok v ústí okolo 5 000 m3/s. Pramení v Guyanskej vysočine v masíve Roraima, ústi pri meste Ciudad Guayana. Hlavný prítok: Paraguaj (ľavostranný). Početné prahy a vodopády. Využívaná energeticky, štyri vodné elektrárne: Guri (10 025 MW), Tocoma (2 350 MW), Caruachi (2 160 MW), Macagua (3 152 MW).

carpe diem

carpe diem [kar-; lat.] — ber, čo deň dá; užívaj dňa (Horácius: Básne, resp. Ódy, 1. kniha, 11. báseň, 8. verš; preklad I. Šafár: Ódy a epódy).

Carpentier, Alejo

Carpentier [kar-], Alejo, plným menom Alejo Carpentier y Valmont, 26. 12. 1904 Lausanne, Švajčiarsko – 24. 4. 1980 Paríž — kubánsky prozaik, básnik, esejista a novinár, autor koncepcie tzv. zázračného reálna, z ktorej vyšla poetika hispanoamerického magického realizmu. Študoval architektúru, neskôr sa venoval hudbe. V rokoch 1928 – 39 žil v Paríži. Po návrate na Kubu pôsobil ako profesor dejín hudby v Havane, 1945 – 59 novinár vo Venezuele. Po Kubánskej revolúcii sa vrátil na Kubu, kde pôsobil ako riaditeľ štátneho vydavateľstva. Od roku 1966 bol kultúrnym atašé v Paríži.

Vychádzal z afrokubánskych rituálov a legiend (román ¡Écue-Yamba-Ó!, 1933). Príbehy jeho románov sa odohrávajú v rôznych krajinách latinskoamerického kontinentu, často v dávnych dobách. V predslove k najznámejšiemu románu Kráľovstvo z tohto sveta (El reino de este mundo, 1949; slov. 1984) predstavuje koncepciu tzv. zázračného reálna, pričom formuluje presvedčenie, že celé dejiny Ameriky sú jeho kronikou, v ktorej sa snúbi mágia s tajomstvom a nadprirodzené s každodenným. Dôraz kladie i na synkretizmus španielskej, francúzskej a africkej kultúry. V románe podáva obraz o černošských vzburách na Haiti koncom 18. stor. a zdôrazňuje jedinečnú atmosféru ostrova prameniacu v jeho prírode a obyvateľoch.

Ďalšie diela: Stratené kroky (Los pasos perdidos, 1953; slov. 1971), Štvanica (El acoso, 1955 v zbierke Dva romány, Dos novelas), Vojna s časom (Guerra del tiempo, 1958; slov. 1978 v rovnomennom výbere), Storočie osvietenstva (El siglo de las luces, 1962; umelecky najhodnotnejšie dielo, v ktorom opisuje vplyv Francúzskej revolúcie na Antilách a v Guyane), Diktátor v Paríži (El recurso del método, 1974; slov. 1978), Barokový koncert (Concierto barroco, 1974), Svätenie jari (La consagración de la primavera, 1978), Harfa a tieň (El arpa y la sombra, 1979; slov. 1984).

Formálna dokonalosť jeho románov, náročná kompozícia s prvkami barokových postupov, relativizácia fabuly, polysémantickosť, myšlienková náplň, schopnosť syntetického opisu a rozprávačské majstrovstvo ho radia k významným predstaviteľom svetovej prózy.

Carter, Elliot Cook ml.

Carter [kátr], Elliot Cook, ml., 11. 12. 1908 New York – 5. 11. 2012 tamže — americký hudobný skladateľ a pedagóg, jeden z najvýznamnejších amerických skladateľov, ktorí do americkej hudby vstúpili v 40. rokoch 20. stor.

Študoval anglickú literatúru a kompozíciu u Waltera Pistona na Harvardovej univerzite, v rokoch 1932 – 35 kompozíciu u Nadie Boulangerovej v Paríži. Pôsobil ako hudobný kritik, neskôr ako pedagóg na Yalovej univerzite a od roku 1972 na Juilliard School of Music v New Yorku. Od roku 1963 bol členom American Academy of Arts and Sciences. Po skladbách písaných v modálnom systéme si osvojil prvky avantgardných kompozičných systémov a zaujal najmä voľnou polyfóniou, individuálnymi prvkami asymetrie a tzv. metrickou moduláciou.

K jeho profilujúcim dielam patria Sonáta pre violončelo (Cello Sonata, 1948), 1. sláčikové kvarteto (String quartet No.1, 1951), Variácie pre orchester (Variations for orchestra, 1954 – 55), Klavírny koncert (Piano Concerto, 1965), Koncert pre violu a orchester (Violin Concerto, 1990), balety Pocahontas (1939), The Minotaur (1947) a i.

Je autorom početných hudobných teoretických štúdií. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení.

Carver, Raymond

Carver, Raymond (Clevie), 25. 5. 1938 Clatskanie, Oregon – 2. 8. 1988 Port Angeles, Washington — americký prozaik a básnik. Vyrastal v skromných pomeroch, 1957 sa oženil, na živobytie si spočiatku zarábal ako školník, obsluha na čerpacej stanici a poslíček. V rokoch 1958 – 60 študoval na Kalifornskej štátnej univerzite v Chicu, kde navštevoval i kurz tvorivého písania (štúdium nedokončil), 1960 prestúpil na Humboldtovu štátnu univerzitu v Arcate (Kalifornia), kde 1963 získal bakalársky titul zo všeobecných štúdií. V rokoch 1963 – 64 navštevoval Iowskú spisovateľskú dielňu (Iowa Writers’ Workshop) na Iowskej univerzite, 1967 – 70 pracoval pre akademické vydavateľstvo Science Research Associates, 1970 – 71 spisovateľ v slobodnom povolaní, 1971 – 72 vyučoval kreatívne písanie na Kalifornskej univerzite, 1972 – 73 navštevoval kurz tvorivého písania na Stanfordovej univerzite, 1973 – 74 pôsobil ako lektor Iowskej spisovateľskej dielne, 1974 – 77 bol niekoľkokrát hospitalizovaný pre problémy s alkoholom, po úspešnej liečbe pôsobil 1978 – 79 ako hosťujúci spisovateľ na Texaskej univerzite v El Pase a 1980 – 83 vyučoval anglický jazyk na Syrakúzskej univerzite v New Yorku. V roku 1983 získal literárnu cenu Mildred a Harolda Straussovcov (Mildred and Harold Strauss Livings Award) spojenú so štipendiom, ktoré mu umožnilo venovať sa opäť iba literárnej tvorbe.

Carver oživil umierajúci žáner poviedky v 2. polovici 20. stor. Publikovať v časopisoch začal už počas štúdia, ale prvý literárny úspech zaznamenal až v roku 1967 s poviedkou Mohol by si byť, prosím ťa, ticho? (Will You Please Be Quiet, Please?). Vo svojej tvorbe zachytával bežné životy chudobných robotníkov žijúcich na severozápade USA bojujúcich s finančnými problémami, neúspechmi v pracovnom živote a rúcajúcim sa osobným životom, ktorí často nedokážu pochopiť ani artikulovať svoju bolesť. Jeho hlavnou témou však bola láska, vplyv jej neprítomnosti na manželstvo a identitu jednotlivca. O pocitoch smútku a straty písal minimalistickým štýlom charakterizovaným krátkymi jednoduchými vetami, lineárnosťou, úsečnými dialógmi, absenciou vnútorných monológov a metafor. Veci nechával často nedopovedané a konflikty nedoriešené, zmysel poviedky komunikoval len prostredníctvom náznakov. Carver odmietal literárne experimenty, pre neprikrášlené vyobrazenie každodenného života je zaraďovaný medzi tzv. špinavých realistov (dirty realists).

Je autorom zbierok poviedok Mohol by si byť, prosím ťa, ticho? (Will You Please Be Quiet, Please?, 1976), O čom hovoríme, keď hovoríme o láske (What We Talk About When We Talk About Love, 1981; slov. 2001), Katedrála (Cathedral, 1983), Odkiaľ volám. Nové a zobrané poviedky (Where I'm Calling From. New and Selected Stories, 1988) a básnických zbierok Blízko Klamathu (Near Klamath, 1968), Zimná nespavosť (Winter Insomnia, 1970), V noci putujú lososy (At Night the Salmon Move, 1976), Ohne (Fires, 1983), Tam, kde sa voda zlieva s inou vodou (Where Water Comes Together with Other Water, 1985), Ultramarín (Ultramarine, 1986) a Nový chodník k vodopádu (A New Path to the Waterfall, 1989).

CASE

CASE, angl. Computer Aided Software Engineering, počítačom podporované softvérové inžinierstvo — kombinácia softvérových prostriedkov podporujúcich alebo čiastočne automatizujúcich špecifické úlohy pri tvorbe softvéru a metód tvorby softvéru. CASE ponúka automatizáciu tvorby softvéru (→ automatizované softvérové inžinierstvo) rôzneho stupňa, rôznych úloh v rôznych etapách životného cyklu softvérového systému a na rôznej úrovni ich vzájomnej integrácie. Môže sa zameriavať na špecifické úlohy v rámci jednej etapy životného cyklu softvéru, napr. na podporu návrhu používateľských rozhraní, na vytvorenie konzistentnej verzie softvérového systému alebo na testovanie programu. Na druhej strane môže integrovať viac softvérových prostriedkov a zároveň podporovať ich použitie definovaním (odporúčaných) krokov podľa určitej metodiky tvorby softvérových systémov. Ku CASE prostriedkom patria napr. kompilátory, editory, programovacie prostredia, prostriedky na podporu špecifikácie požiadaviek, analýzy a návrhy softvérového systému, prostriedky manažmentu projektu. Často sa používajú grafické prostriedky, najmä na vyjadrenie vzťahov medzi jednotlivými časťami, modelmi softvérového systému. To podporuje jednoduché vytváranie prototypov a aktívne zapojenie používateľov do procesu tvorby softvéru. Niekedy sa rozlišuje medzi CASE prostriedkami, ktoré sa sústreďujú na podporu návrhu (angl. uppercase) a začiatočnej analýzy, a takými, ktoré podporujú už podrobný návrh, implementáciu a testovanie softvéru (angl. lowercase). CASE často využíva metódy a prostriedky umelej inteligencie, a najmä znalostného inžinierstva. Hlavným cieľom je zvýšiť produktivitu a efektívnosť vytvárania softvéru spolu so zlepšením kvality softvérového systému.