Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 21 z celkového počtu 21 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Bródy, Sándor

Bródy, Sándor, 23. 7. 1863 Eger – 12. 8. 1924 Budapešť — maďarský prozaik, dramatik a žurnalista. Novinár v Kluži, od 1890 v Budapešti, kde 1900 – 02 vydával časopis Fehér Könyv (Biela kniha), 1903 – 05 založil a spolu s G. Gárdonyim a Z. Ambrusom viedol časopis Jövendő (Budúcnosť), v ktorom žiadal spoločenské a hospodárske reformy Uhorska.

Priekopník naturalizmu v maďarskej literatúre. V zbierke poviedok Bieda (Nyomor, 1884) a v cykle noviel Pestúnka Alžbeta (Erzsébet dajka, 1902) si všímal život rozličných vrstiev v mestskom prostredí. Autor divadelných hier Dojka (A dada, 1902; slov. 1976; sfilmovaná napr. 1987, réžia Peter Léner) o tragckom osude dievčaťa z dediny, ktoré odišlo pracovať do mesta, Slečna učiteľka (A tanítónő, 1908; sfilmovaná napr. 1945, réžia Márton Keleti) o konflikte dvoch morálnych postojov a rozdielnych hodnotových rebríčkov, keď mladú učiteľku v dôsledku odmietania amorálnych návrhov dedinských boháčov vyhodia zo školy, a Medik (A medikus, 1911; sfilmovaná 1974, réžia Otto Ádám) i spoločenskokritických realistických románov Strieborná koza (Az ezüst kecske, 1898; sfilmovaný 1916, réžia M. Curtiz) a Rytier dňa (A nap lovagja, 1902; sfilmovaný napr. 1987, réžia Levente Málnay) o karieristoch.

Brodziński, Kazimierz

Brodziński [-džiň-], Kazimierz, 8. 3. 1791 Królówka, Malopoľské vojvodstvo – 10. 10. 1835 Drážďany, Sasko, Nemecko — poľský básnik a literárny kritik. R. 1822 profesor estetiky na univerzite vo Varšave. Vo svojej tvorbe a názoroch presadzoval zásady klasicistickej literárnej koncepcie, ktorou sa dostal do ostrého sporu s predstaviteľmi romantickej generácie. V tvorbe uplatňoval postupy idylicky a sentimentálne chápaného preromantizmu: selanka Wiesław (2 časti, 1820 – 21). V štúdii O klasickosti a romantickosti alebo poznámky k duchu poľskej poézie (O Klassyczności i Romantyczności, tudzież uwagi nad duchem poezyi polskiej, časopisecky 1818, knižne 1842 v súbornom vydaní Diela Kazimierza Brodzińského, úplné vydanie znásobené doteraz tlačou nevydanými textami. Časť V, Dziela Kazimierza Brodzińskiego, wydanie zupełne i pomnoźone pismami dotąd drukiem nie ogłoszonemi. Tom V.) sa snažil o kompromis medzi krajnými názormi bojujúcich poľských romantikov a stúpencov klasicizmu. Namiesto holej biografie a bibliografie vniesol do literárnej histórie porovnávaciu metódu. Prekladal z anglickej (J. Macpherson, W. Scott) a nemeckej (J. W. Goethe, F. Grillparzer, J. G. Herder, I. Kant, A. von Kotzebue, F. Schiller, Ch. M. Wieland) literatúry.

Broniewski, Władysław

Broniewski [-ňev-], Władysław, 17. 12. 1897 Płock – 10. 2. 1962 Varšava — poľský básnik a prekladateľ. Literárne sa formoval pod vplyvom proletárskeho a robotníckeho hnutia v Poľsku a v bývalom Sovietskom zväze, príslušník skupiny proletárskych básnikov: básnické zbierky Veterné mlyny (Wiatraki, 1925), Tri salvy (Trzy salwy, 1925; so Stanisławom Ryszardom Standem, *1897, †1937, a Witoldom Wandurskim, *1891, †1934), Dymy nad mestom (Dymy nad miastem, 1927), Súženie a spev (Troska i pieśń, 1932), Posledný výkrik (Krzyk ostateczny, 1938) a poéma Parížska komúna (Komuna paryska, 1929; slov. 1951).

Po vojne prenikli do jeho poézie témy oslavujúce hrdinstvá poľských vojakov a ľudí, ktorí sa zaslúžili o vytvorenie ľudového Poľska: zbierky Bodák vztýč (Bagnet na broń, 1943), Zúfalý strom (Drzewo rozpaczające, 1945), Nádej (Nadzieja, 1951). Neskôr prešiel k intímnej lyrike: Anka (1956).

V slovenčine vyšli výbery z jeho poézie Dve krídla verša (1973) a Červený kalich (1976). Prekladal z nemeckej (B. Brecht, F. Wolf) a ruskej (L. N. Andrejev, F. M. Dostojevskij, I. Erenburg, N. V. Gogoľ, S. Jesenin, V. Majakovskij, B. Pasternak, B. Pilňak, A. S. Puškin, M. Šolochov, A. Tolstoj) literatúry.

Brooks, Frederic Phillips

Brooks [bruks], Frederic Phillips, 19. 4. 1931 Durham, Severná Karolína — americký návrhár počítačových a programových systémov. Držiteľ McDowellovej ceny udeľovanej IEEE (1970) za prínos do architektúr počítačov, do programovania a vzdelávania, Turingovej ceny (1999) a ďalších. Známa je predovšetkým jeho kniha Legendárny človekomesiac (The Mythical Man-Month, 1975), v ktorej identifikoval kľúčové problémy manažovania softvérových projektov.

Broszkiewicz, Jerzy

Broszkiewicz [-škievič], Jerzy, 6. 6. 1922 Ľvov, Ukrajina – 4. 10. 1993 Krakov — poľský spisovateľ, redaktor a literárny kritik. Písal pravidelné fejtóny a literárnu kritiku. Prvý román Očakávanie (Oczekiwanie, 1948) napísal na pamiatku priateľa umučeného vo ľvovskom gete. Neskôr sa prejavil ako úspešný autor biografických diel: romány Podoba lásky (Kształt miłości, 2 časti, 1. časť časopisecky 1949, knižne 1950, 2. časť 1951; slov. 1962; sfilmovaný 1952, réžia Aleksander Ford) o F. Chopinovi a Doktor Twardowski (2 časti, 1977 – 79) na motívy povesti o poľskom súčasníkovi Fausta a komédia Koniec knihy VI (Koniec księgi VI, vydaná časopisecky 1963, uvedená 1964, vydaná knižne 1967 v zbierke Päť rôznych komédií, Pięć komedii różnych) a román pre mládež Osamelý pútnik (Samotny podróżny, 1973; sfilmovaný 1973, réžia Ewa Petelska, Czeslaw Petelski) o M. Kopernikovi.

Písal aj drámy s tematikou boja o moc: Mená moci (Imiona władzy, uvedená a vydaná časopisecky 1957, knižne 1962 v zbierke Šesť divadelných hier, Sześć sztuk scenicznych), Škandál v Hellbergu (Skandal w Hellbergu, uvedená a vydaná časopisecky 1961, knižne 1962 v zbierke Šesť divadelných hier), frašky: Jonáš a šašo (Jonasz i błazen, uvedená 1958, vydaná 1962 v zbierke Šesť divadelných hier; slov. 1971) a prózu pre mládež, najmä science-fiction: Veľká, väčšia, najväčšia (Wielka, większa i największa, 1960; slov. 1962; sfilmovaná 1963, réžia Anna Sokolowska), Čierna rieka meteorov (Ci z Dziesiątego Tysiąca, 1962; slov. 1978 vo výbere Vesmírne dobrodružstvá), Dlhý daždivý týždeň (Długi deszczowy tydzień, 1966; slov. 1984), Patálie s cestou na Mesiac (Mój księżycowy pech, 1970; slov. 1978 vo výbere Vesmírne dobrodružstvá). Autor románov Cudzí ľudia (Obcy ludzie, 1948), románovej dilógie Desať kapitol (Dziesięć rozdziałów) s časťami Dlho a šťastne (Długo i szczęśliwie, 1970; slov. 1974) a Necudzolož, nekradni (Nie cudzołóż, nie kradnij, 1971) a fejtónov Stretnutia s hudbou (Spotkania z muzyką, 1956) a Pokus o odpoveď (Próba odpowiedzi, 1957).

brownmillerit

brownmillerit [braun-], celit, Ca2(Al,Fe)2O5

1. vzácny minerál kryštalizujúci v rombickej sústave; vytvára mikroskopické červenohnedé lupienky. Nájdený v sopečnej láve pri Mayene v pohorí Eifel v Nemecku. Nazvaný podľa amerického chemika Lorrina Thomasa Brownmillera (*1902, †1990);

2. 4CaO · Al2O3 · Fe2O3, skrátene C4AF — slinkový minerál vytvárajúci v procese výroby portlandského slinku kvapalnú fázu, ktorá urýchľuje tvorbu najmä alitu a belitu. Po ochladení je prítomný v sklovitej fáze – slinkovej medzihmote. Minoritný slinkový minerál bez významnejších hydraulických vlastností.

brut

brut [nem.] —

1. drobné pacibuľky napr. cibuľovitých rastlín;

2. označenie suchých šumivých a šampanských vín, v ktorých koncentrácia cukru nepresahuje 15 g/l (extra brut 0 – 6 g/l).

Bryll, Ernest

Bryll, Ernest, 1. 3. 1935 Varšava — poľský spisovateľ, príslušník skupiny Generácia 56, ktorá po odhalení kultu osobnosti nastolila v poľskej literatúre alternatívny typ autentickej výpovede. Písal poéziu: zbierky Vigílie blázna (Wigilie wariata, 1958), Autoportrét s býkom (Autoportret z bykiem, 1960), Neodhalená tvár (Twarz nie odsłonięta, 1963), Úžitkové umenie (Sztuka stosowana, 1966), Mazovsko (Mazowsze, 1967), Mušľa (Muszla, 1968) i prózu: romány Štúdium (Studium, 1963), Teta (Ciotka, 1964), Otec (Ojciec, 1965), Borievka (Jałowiec, 1965), zbierka poviedok a román Trpko, trpko (Gorzko, gorzko, 1965). Najväčší úspech dosiahol svojrázne komponovanými divadelnými spevohrami Novembrová udalosť (Rzecz listopadowa, vydaná i uvedená 1968) a Na skle maľované (Na szkle malowane, uvedená 1969, vydaná časopisecky 1969, knižne 1970; slov. 1975 v antológii Moderná poľská dráma; prvý slov. preklad 1971 pod názvom Maľované na skle), v ktorých vytvoril novoromantickú štylizáciu na historickú, resp. folklórnu tému. Hrou Na skle maľované dosiahol úspechy aj na slovenskej divadelnej scéne.

brzdiaca klapka

brzdiaca klapka — plocha (vysúvacia alebo vyklápacia) na lietadle, ktorá je prestaviteľná za letu a slúži v určitých režimoch letu na zníženie rýchlosti a dosiahnutie strmšieho klesania alebo na zníženie rýchlosti po dosadnutí na pristávaciu plochu. Býva umiestnená na krídlach, trupe alebo na smerovom kormidle. Brzdiaca klapka je druh aerodynamickej brzdy.

brzdné žiarenie

brzdné žiarenie — elektromagnetické žiarenie (fotóny), ktoré vyžarujú elektricky nabité častice pri zmene svojej hybnosti, napr. pri náhlom spomalení alebo pri zakrivení svojej dráhy. Brzdné žiarenie vyžarujú napr. elektróny a i. ionizujúce častice letiace látkovým prostredím, brzdené elektrickým poľom častíc látkového prostredia; je jedným zo zdrojov sekundárneho kozmického žiarenia. V kozmickom priestore ho vyžarujú riedke plynné útvary, napr. planetárne hmloviny, slnečná koróna a oblaky medzihviezdneho vodíka. Frekvencia brzdného žiarenia závisí od teploty plynu.

Brzechwa, Jan

Brzechwa [bžechfa], Jan, vlastným menom Jan Wiktor Lesman, 15. 8. 1898 Žmerynka, Ukrajina – 2. 7. 1966 Varšava — poľský básnik a prekladateľ. Do literatúry vstúpil ako satirik, autor početných bájok, frašiek, satirických básní, skečov a bábkových hier: Vymyslené tváre (Oblicza zmyślone, 1926), Talizmany (1929), Palina a mrak (Piołun i obłok, 1935), Prstom v topánke (Palcem w bucie, 1947), Vybrané básne (Wiersze wybrane, 1955), Vycucané z prsta (Wyssane z palca, 1957). Satirické a humoristické ladenie vniesol aj do autobiografického románu z detstva Keď dozrieva ovocie (Gdy owoc dojrzewa, 1958), zbierky poviedok Drastické poviedky (Opowiadania drastyczne, 1968) a do početných diel pre deti a mládež: Ihla s nitkou tancovala (Tańcowała igła z nitką, 1938), Akadémia pána Machuľku (Akademia pana Kleksa, 1946; slov. 1949; sfilmovaná 1984, réžia Krzysztof Gradowski), Cesty pána Machuľku (Podróże pana Kleksa, časopisecky 1946 – 47, knižne 1961; sfilmované 1986, réžia Krzysztof Gradowski), Na Bergamutských ostrovoch (Na wyspach Bergamutach, 1948), Brzechwa deťom (Brzechwa dzieciom, 1953), Sto bájok (Sto bajek, 1958), Neobyčajné príhody pána Machuľku (Niezwykła przygoda Pana Kleksa, 1963; slov. 1967), Triumf pána Machuľku (Tryumf pana Kleksa, 1965; sfilmovaný 2001, réžia Krzysztof Gradowski). Prekladal z ruskej literatúry (A. P. Čechov, I. Erenburg, S. Jesenin, V. Majakovskij, A. S. Puškin).

Brzozowski, Stanisław Leopold

Brzozowski [bžo-], Stanisław (Leopold), 28. 6. 1878 Maziarnia – 30. 4. 1911 Florencia — poľský literárny kritik a spisovateľ. Vyšiel z modernizmu, v mene ktorého ostro kritizoval stúpencov poľského pozitivizmu. V jeho publicistickej a literárnej tvorbe sa eklekticky spájajú rozličné dobové koncepcie, ktoré ho viedli k prepiatemu oportunizmu a individualizmu. Autor románov Plamene (Płomienie, 2 zv., 1908), v ktorom zobrazil formou memoárov poľského bojovníka boj ruských revolucionárov proti cárizmu, a Sám uprostred ľudí (Sam wśród ludzi, 1911) vykresľujúceho charakter poľskej kultúry v 30. a 40. rokoch 19. stor. Uplatnil sa predovšetkým ako literárny kritik: eseje a štúdie Súčasný poľský román (Współczesna powieść polska, 1906), Súčasná literárna kritika v Poľsku (Współczesna krytyka literacka w Polsce, 1907), Legenda Mladého Poľska. Štúdia o štruktúre kultúrnej duše (Legenda Młodej Polski. Studja o strukturze duszy kulturalnej, 1910), Idey. Úvod do filozofie historickej zrelosti (Idee. Wstęp do filozofii dojrzałości dziejowej, 1910), Hlasy uprostred noci. Štúdia o romantickom slnovrate európskej kultúry (Głosy wśród nocy. Studya nad przesileniem romantycznem kultury europejskiej, 1912), Filozofia poľského romantizmu (Filozofia romantyzmu polskiego, časopisecky 1921, knižne 1924).

bubnová magnetická pamäť

bubnová magnetická pamäťinform. veľkokapacitná vonkajšia pamäť počítača so záznamom informácie na pohybujúcej sa magnetickej vrstve nanesenej na nemagnetický valec, tzv. bubon, poháňaný elektrickým motorom. Záznam, ktorý môže byť sériový, paralelný alebo sériovo-paralelný, je na stopách po obvode bubna, pričom každá hlava zapisuje alebo číta údaje z jednej stopy. Bubnová magnetická pamäť sa v prvých počítačoch používala ako hlavná pamäť a ako vonkajšia pamäť sa používala až do začiatku 80. rokov 20. storočia. Bubnovú pamäť vynašiel v r. 1932 rakúsky vynálezca G. Tauschek, ktorý svoj patent neskôr predal spoločnosti IBM. Tauschekova pamäť mala kapacitu 62,5 kB.

Buczkowski, Leopold

Buczkowski [buč-], Leopold, pseudonym Paweł Makutra, 15. 11. 1905 Nakvaša, Ukrajina – 27. 4. 1989 Varšava — poľský prozaik a maliar. Účastník protifašistického odboja, bojoval vo varšavskom povstaní (1944). Vo svojej tvorbe zobrazil krutý svet poľsko-ukrajinskej dediny 20. a 30. rokov 20. stor. v národnostne zmiešanej Haliči – román Bludné cesty (Wertepy, 1947), ako aj vyvražďovanie volynských Židov nacistami v románovej dilógii Čierny potok (Czarny potok, 1954) a Dórska ochodza (Dorycki krużganek, 1957) i v románe Prvá sláva (Pierwsza świetność, 1966). V románoch Kúpele v Lucce (Kąpiele w Lucca, 1974), Dôstojník na nešporách (Oficer na nieszporach, 1975) a Kameň v plienkach (Kamień w pieluszkach, 1978) experimentoval prostredníctvom koláže textu a filmovej montáže.

Budzyk, Kazimierz

Budzyk, Kazimierz, 15. 1. 1911 Nowy Targ, Malopoľské vojvodstvo – 5. 3. 1964 Varšava — poľský literárny vedec a redaktor. Od 1955 profesor teórie literatúry na univerzite vo Varšave. Do poľskej literárnej vedy vniesol interdisciplinárnu všestrannosť a konfrontačnú systémovosť, ktorou nadviazal na ruskú formálnu metódu (→ ruská formálna škola), neskôr i na pražský štrukturalizmus.

Najvýznamnejšie diela: Bibliografia uznesení poľského snemu 17. stor. (Bibliografia konstytucyj sejmowych XVII wieku w Polsce, 1952), Renesančný prelom v poľskej literatúre druhej pol. 15. a prvej pol. 16. stor. (Przełom renesansowy w literaturze polskiej drugiej połowy XV i pierwszej połowy XVI wieku, 1953), Z dejín renesancie v Poľsku (Z dziejów Renesansu w Polsce, 1953), Skice a materiály histórie staropoľskej literatúry (Szkice i materiały do dziejów literatury staropolskiej, 1955), Spor o poľský sylabotonizmus (Spór o polski sylabotonizm, 1957). Edične pripravil diela Teoretická štylistika v Poľsku (Stylistyka teoretyczna w Polsce, 1946), Bibliografia poľskej literatúry renesančného obdobia (Bibliografia literatury polskiej okresu Odrodzenia, 1954) a i. Zakladateľ bibliografickej edície Nowy Korbut.

Buergerova choroba

Buergerova choroba, Winiwarterova-Buergerova choroba, obliterujúca trombangiitída, obliterujúca endarteriitída, thrombangiitis obliterans, endarteriitis obliterans — zápalové ochorenie tepien (najmä tepny dolných a horných končatín a mozgu) vedúce k ich upchatiu s následným nedokrvením orgánov. Postihuje prevažne mladších mužov fajčiarov. Nazvaná podľa amerického lekára Lea Buergera (*1879, †1943), ktorý ju opísal v časopise American Journal of Medicine, a podľa rakúskeho lekára Alexandra von Winiwartera (*1848, †1917).

Buchbinder, Josif Šmuľovič

Buchbinder, Josif Šmuľovič, 25. 12. 1908 Čerňachiv – 21. 8. 1993 Kyjev — židovský básnik a publicista na Ukrajine. Autor románov Babenko (1930), Veliteľ Syzov (Komandyr Syzov, 1930) a i. R. 1951 bol bezdôvodne zatknutý, po 13 mesiacoch väzby internovaný v psychiatrickej liečebni KGB v Charkove. Rukopisy jeho prác boli úradne spálené, neskôr odsúdený na 10 rokov na práce v bani na Sibíri, 1957 prepustený a rehabilitovaný. Autor niekoľkých básnických zbierok, o. i. zbierky Blízke diaľky (Blyzka dalečiň, 1987).

buchloa prstnatá

buchloa prstnatá, Bouteloua dactyloides, Buchloë dactyloides, byvolia tráva — druh jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď lipnicovité. Trváca, do 20 cm vysoká tráva vytvárajúca poplazy na severoamerických prériách. Má podzemok, ploché čiarkovité listy a kvety usporiadané v rozkonárených metlinách zložených zo sploštených klasov, plod zrno.

Bujak-Bopovský

Bopovsky alias Bojack, Johann Stephan, ? – 1753 ? — rakúsky maliar. Ovplyvnený D. Granom. Na Slovensku vytvoril fresku v kupole prednej časti lode v tzv. hornom kostole Katedrály sv. Emeráma, sv. Svorada a sv. Benedikta (Apoteóza sv. Emeráma, pred 1753) a podieľal sa aj na freskách a oltárnych obrazoch v Kostole Najsvätejšej Trojice (kostol piaristov) v Prievidzi (1751 – 53).

bujón

bujón [fr.] —

1. vývar z hovädzieho mäsa. Obsahuje extraktívne látky z mäsa a má vysokú výživovú hodnotu. Zahusťovaním hovädzieho vývaru sa získava bujón v tuhom stave, ktorý slúži ako základ na prípravu polievok a omáčok;

2. prirodzená zmes kvapalných živín vhodná na krátkodobú kultiváciu určitého mikroorganizmu, na jeho rozmnoženie, prípadne na izoláciu z prirodzeného miesta výskytu. Jej chemické zloženie je známe iba približne. Napr. mäsový bujón sa pripravuje ako vývar z mäsa (hovädzieho, teľacieho, konského) alebo zo živočíšnych orgánov. Po doplnení peptónom je vhodnou živnou pôdou na pestovanie baktérií.