Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 18 z celkového počtu 18 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Brněnská vrchovina

Brněnská vrchovina — pohorie v Česku na strednej a južnej Morave. Základ vrchoviny tvoria horniny brnianskeho plutónu na okrajoch s prvohornými horninami, najmä vápencami, ale aj pieskovcami a bridlicami. V zníženinách je starší podklad prikrytý treťohornými a štvrtohornými usadeninami. Reliéf vrchoviny je rôznorodý, maximálnu výšku dosahuje vrch Skalky, 735 m n. m. Vrchovina sa delí na nižšiu Bobravskú vrchovinu, vyššiu Drahanskú vrchovinu a zníženinu Boskovická brázda. V Drahanskej vrchovine sa nachádza najrozsiahlejšie krasové územie Česka – Moravský kras.

brnkacie hudobné nástroje

brnkacie hudobné nástroje — skupina hudobných nástrojov, ktoré sa rozozvučia trhnutím struny prstami, nechtami, brkom alebo brnkadlom z kaučuku, umelej hmoty alebo z kovu. Medzi brnkacie hudobné nástroje patria gitara, mandolína, citara, lutna, mandola, bendžo, ukulele, balalajka, domra, gusle, harfa, lýra a i., z tradičných mimoeurópskych nástrojov napr. hudobný luk. Zo skupiny samoznejúcich nástrojov sa sem zaraďuje napr. drumbľa, lamelofóny, zo skupiny historických klávesových nástrojov napr. čembalo, virginal, spinet, pri ktorých sa struny rozochvievajú pomocou mechanického brka. Brnkacia technika sa môže používať aj pri hre na ďalších hudobných nástrojoch (husle, viola, kontrabas, violončelo, cimbal a i.). Tón vylúdený trhnutím má ostrý, rýchle rozoznievaný zvuk, ktorého dĺžka znelosti závisí od rezonančnej skrinky nástroja.

Brooks, Frederic Phillips

Brooks [bruks], Frederic Phillips, 19. 4. 1931 Durham, Severná Karolína — americký návrhár počítačových a programových systémov. Držiteľ McDowellovej ceny udeľovanej IEEE (1970) za prínos do architektúr počítačov, do programovania a vzdelávania, Turingovej ceny (1999) a ďalších. Známa je predovšetkým jeho kniha Legendárny človekomesiac (The Mythical Man-Month, 1975), v ktorej identifikoval kľúčové problémy manažovania softvérových projektov.

Brooksove vrchy

Brooksove vrchy [brukso-], anglicky Brooks Range — horský systém v Severnej Amerike tiahnuci sa od Mackenzieho zálivu po pobrežie Čukotského mora – z Kanady z teritória Yukon (približne 6 % rozlohy pohoria) do USA do štátu Aljaška (94 % rozlohy pohoria); dĺžka asi 1 100 km, šírka 240 km. Je pokračovaním Skalnatých vrchov. Oddeľuje nížinu na severnom pobreží Aljaškého polostrova pri Severnom ľadovom oceáne od doliny rieky Yukon.

Pohorie bolo vyvrásnené koncom druhohôr. Najvyšší štít Isto má 2 736 m n. m. Územie má glaciálny reliéf, celoročné mrazy nedovoľujú rozvoj vegetácie. Nachádza sa v ňom najsevernejšie situovaný národný park USA Gates of the Arctic National Park and Preserve (rozloha 34 287 km2, vyhlásený v roku 1980). V kanadskej časti Brooksových vrchov (v Kanade nazývané Britské vrchy, anglicky British Mountains) sa nachádza národný park Ivvavik National Park (rozloha 10 168 km2, vyhlásený v roku 1984).

Pohorie bolo pomenované v roku 1925 podľa Alfreda Hulse Brooksa, hlavného amerického geológa Aljašky v období 1903 – 24.

Broumovské stěny

Broumovské stěny — národná prírodná rezervácie vo východnej časti Česka v Královohradeckom kraji v okrese Náchod, predstavuje časť Broumovskej vrchoviny; vyhlásená 1956, rozloha 638 ha. Broumovské stěny sú krajinársky výrazný nesúmerný chrbát, kvesta je budovaná druhohornými kvádrovými pieskovcami. Strmé svahy sú rozčlenené na skalné mestá. Maximálnu výšku dosahuje vrch Božanovský Špičák, 773 m n. m. Územie je výrazne zalesnené, v skladbe porastov prevláda smrek obyčajný, významne je zastúpená breza a buk lesný, menej borovica lesná a javor horský.

Brouwer, Luitzen Egbertus Jan

Brouwer [brouver], Luitzen Egbertus Jan, 27. 2. 1881 Overschie (dnes súčasť Rotterdamu) – 2. 12. 1966 Blaricum — holandský matematik, logik a filozof, jedna z najvýznamnejších osobností matematiky 20. stor. Bol profesorom na Amsterdamskej univerzite (1912 – 51). V ranom období (1909 – 13) dosiahol závažné výsledky vo všeobecnej topológii, prispel k syntéze kombinatorickej a všeobecnej topológie na vyššej abstraktnej úrovni a vyriešil 5. Hilbertov problém. V rokoch 1918 – 28 na základe kritického prehodnotenia teórie nekonečných množín na báze klasickej logiky vybudoval základy intuicionistickej matematiky odmietajúcej všeobecnú platnosť logického princípu vylúčenia tretieho. Intuicionizmus ako logický a filozofický smer sa stal základňou významného prúdu matematiky 20. stor. (intuicionistická a konštruktivistická matematika). Pre Brouwera je matematika slobodnou tvorbou vlastnou ľudskému mysleniu. Jazyk je iba prostriedkom komunikácie a zapamätania. Logika sprostredkúva pravidlá narábania so symbolmi, ale nie priamo matematické pravidlá. Neprotirečivosť je nevyhnutnou, nie však postačujúcou podmienkou existencie matematických objektov. Existovať znamená byť skonštruovaným.

brownmillerit

brownmillerit [braun-], celit, Ca2(Al,Fe)2O5

1. vzácny minerál kryštalizujúci v rombickej sústave; vytvára mikroskopické červenohnedé lupienky. Nájdený v sopečnej láve pri Mayene v pohorí Eifel v Nemecku. Nazvaný podľa amerického chemika Lorrina Thomasa Brownmillera (*1902, †1990);

2. 4CaO · Al2O3 · Fe2O3, skrátene C4AF — slinkový minerál vytvárajúci v procese výroby portlandského slinku kvapalnú fázu, ktorá urýchľuje tvorbu najmä alitu a belitu. Po ochladení je prítomný v sklovitej fáze – slinkovej medzihmote. Minoritný slinkový minerál bez významnejších hydraulických vlastností.

Brtáň, Rudo

Brtáň, Rudo, plným menom Rudolf Brtáň, 9. 10. 1907 Hybe, okres Liptovský Mikuláš – 4. 4. 1998 Bratislava — slovenský literárny historik, kritik, publicista, prekladateľ a editor. V rokoch 1927 – 32 študoval slavistiku a germanistiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1932 – 44 pôsobil ako stredoškolský profesor v Martine, Bratislave a Trnave, 1945 pôsobil na Povereníctve školstva v Bratislave, 1946 – 61 (s prestávkou) v Matici slovenskej v Martine a 1961 – 79 v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave.

Knižne debutoval monografiou Poézia Ivana Krasku (1933), v 40. rokoch 20. stor. vydal viaceré monografie a štúdie, napr. Osudy Janka Kráľa (1946), Puškin v slovenskej literatúre (1947), Štefan Moyses a Chorváti (1949). Vo výskumnej práci sa sústredil na obdobie národného obrodenia (Pri prameňoch slovenskej obrodeneckej literatúry, 1970; Postavy slovenskej literatúry. Bohuslav Tablic, 1974), v monografických prácach a štúdiách však obsiahol obdobie od baroka po slovenskú literárnu modernu (J. Zábojník, D. Sinapius-Horčička, B. Tablic, J. Kollár, J. Botto, S. Chalupka, I. Krasko, J. Jesenský, I. Gall, V. Roy a i.). Venoval sa komparatistike (Barokový slavizmus, 1939; Slovensko-slovanské literárne vzťahy a kontakty, 1979), edičným prácam (Hlasy o živote, 1943; Historické piesne, 1953; Básnické dielo Sama Chalupku, 1973), tvorbe stredoškolských učebníc, literatúre pre deti a mládež (knihy veršov Zábavky pre najmenších, 1949; Lomidrevo, 1950; Zvieratká, 1951) a popularizácii slovenskej literatúry. Výber jeho ranej poézie vyšiel v zbierke Smädné letá (1990). Posmrtne vyšli jeho pamäti Živé roky. Spomienky (2002), Živé roky. Tvorivé roky II – III (2010) a doplnok Rudo Brtáň v spomienkach (2010, zostavil Ivan Brtáň).

Bruce

Bruce [brús], Mount Bruce — vrch v Austrálii v severozápadnej časti štátu Západná Austrália v pohorí Hamersley Range. Má výšku 1 234 m n. m. a je 2. najvyšším vrchom pohoria (po vrchu Meharry). Leží v oblasti s bohatými ložiskami rúd železa.

Bruckner, Anton

Bruckner [bruk-] Anton, celým menom Josef Anton Bruckner, 4. 9. 1824 Ansfelden, Rakúsko – 11. 10. 1896 Viedeň — rakúsky hudobný skladateľ, významný symfonik neskorého romantizmu.

Študoval kontrapunkt u Simona Sechtera (*1788, †1867) vo Viedni a orchestráciu u dirigenta Otta Kitzlera (*1834, †1915) v Linzi, kde sa oboznámil s hudbou Ludwiga van Beethovena, Carla Mariu von Webera a Johanna Sebastiana Bacha. Spočiatku pôsobil ako asistent učiteľa a organista dómu v Linzi, v roku 1868 sa stal profesorom hudobnej teórie na konzervatóriu a od 1875 pôsobil na univerzite vo Viedni. Ako organista podnikol cestu do Bayreuthu, kde sa oboznámil s tvorbou Richarda Wagnera a stal sa jeho veľkým obdivovateľom, koncertoval aj v Anglicku, vo Francúzsku či Švajčiarsku.

V tvorbe vychádzal z odkazu Ludwiga van Beethovena, Franza Schuberta a barokových majstrov, najmä Johanna Sebastiana Bacha. Zlúčením charakteristických prvkov ich tvorby s vlastným originálnym hudobným myslením dospel k syntéze dvoch veľkých slohových prúdov 19. stor., a to k romantickému klasicizmu a romantickému realizmu, resp. novoromantizmu, čím vniesol do tradičnej symfonickej stavby veľkolepú orchestrálnu zvukovosť. Jeho rozsiahle symfónie majú premyslenú štruktúru, v rámci ktorej rozšíril sonátovú formu o nové tematické skupiny. Osobitosťou jeho hudobnej reči sú podmanivé adagiá a ländlerové ľudové scherzá bohaté na melodickú invenciu, prepracovaný kontrapunkt a farebnú inštrumentáciu. Komponoval najmä symfónie a symfonicky ponímané omše s pestrým obsahom, so slávnostným pátosom a s nádychom duchovnosti. Zachytávajú autorovu lásku k prírode, smútok duše i ľudskú veselosť.

Jeho tvorba získala uznanie vďaka nadšeným dirigentom ako Franz Schalk (*1863, †1931), Ferdinand Löwe (*1865, †1925), Arthur Nikisch a Gustav Mahler. V roku 1891 mu Viedenská univerzita udelila titul doktor honoris causa.

Dielo: symfónie: f mol (1863), d mol (1863 – 64), 1. symfónia c mol (1865 – 66), 2. symfónia c mol (1871 – 72), 3. symfónia d mol (1873), 4. symfónia Es dur Romantická (1873 – 74), 5. symfónia B dur (1875 – 78), 6. symfónia A dur (1879 – 81), 7. symfónia E dur (1881 – 83), 8. symfónia c mol (1884 – 87), 9. symfónia d mol (nedokončená, 1887 – 96); sakrálne zborové diela: Omša C dur (1842), Chorálová omša (1844), Rekviem d mol (1848 – 49), Missa solemnis b mol (1854), Omša d mol (1864), Omša e mol pre 8-hlasový zbor so sprievodom dychových nástrojov (1866), Omša f mol (1867 – 68), Te Deum (1881 – 84); žalmy; ofertóriá; motetá; hymny; kantáty; komorné skladby (Sláčikové kvarteto c mol, 1862, Sláčikové kvinteto F dur, 1879 a i.); klavírne a organové skladby a i.

brumendo

brumendo [nem.] — slangový výraz pre slabý a mrmlavý spev so zatvorenými ústami, bez slov; → mormorando.

brut

brut [nem.] —

1. drobné pacibuľky napr. cibuľovitých rastlín;

2. označenie suchých šumivých a šampanských vín, v ktorých koncentrácia cukru nepresahuje 15 g/l (extra brut 0 – 6 g/l).

brzdiaca klapka

brzdiaca klapka — plocha (vysúvacia alebo vyklápacia) na lietadle, ktorá je prestaviteľná za letu a slúži v určitých režimoch letu na zníženie rýchlosti a dosiahnutie strmšieho klesania alebo na zníženie rýchlosti po dosadnutí na pristávaciu plochu. Býva umiestnená na krídlach, trupe alebo na smerovom kormidle. Brzdiaca klapka je druh aerodynamickej brzdy.

bubnová magnetická pamäť

bubnová magnetická pamäťinform. veľkokapacitná vonkajšia pamäť počítača so záznamom informácie na pohybujúcej sa magnetickej vrstve nanesenej na nemagnetický valec, tzv. bubon, poháňaný elektrickým motorom. Záznam, ktorý môže byť sériový, paralelný alebo sériovo-paralelný, je na stopách po obvode bubna, pričom každá hlava zapisuje alebo číta údaje z jednej stopy. Bubnová magnetická pamäť sa v prvých počítačoch používala ako hlavná pamäť a ako vonkajšia pamäť sa používala až do začiatku 80. rokov 20. storočia. Bubnovú pamäť vynašiel v r. 1932 rakúsky vynálezca G. Tauschek, ktorý svoj patent neskôr predal spoločnosti IBM. Tauschekova pamäť mala kapacitu 62,5 kB.

buccina

buccina [bučči-; lat.] — signalizačný plechový nátrubkový nástroj stočený do kruhu s priemerom asi 80 cm, používaný rímskym vojskom. Jeho predchodcom bol pravdepodobne menší kónický nástroj cornu.

bujón

bujón [fr.] —

1. vývar z hovädzieho mäsa. Obsahuje extraktívne látky z mäsa a má vysokú výživovú hodnotu. Zahusťovaním hovädzieho vývaru sa získava bujón v tuhom stave, ktorý slúži ako základ na prípravu polievok a omáčok;

2. prirodzená zmes kvapalných živín vhodná na krátkodobú kultiváciu určitého mikroorganizmu, na jeho rozmnoženie, prípadne na izoláciu z prirodzeného miesta výskytu. Jej chemické zloženie je známe iba približne. Napr. mäsový bujón sa pripravuje ako vývar z mäsa (hovädzieho, teľacieho, konského) alebo zo živočíšnych orgánov. Po doplnení peptónom je vhodnou živnou pôdou na pestovanie baktérií.