Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 14 z celkového počtu 14 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

brblavosť

brblavosť — rečová chyba vyznačujúca sa poruchou tempa a rytmu reči. Tempo je zrýchlené a hovoriaci nestačí vyslovovať všetky hlásky alebo slabiky v slove.

breh

breh — styčný pás medzi vodným telesom a súšou (morský breh, breh jazera, breh rieky), v užšom chápaní len breh rieky. Brehy jazier a morí (nazývané presnejšie pobrežie) sú formované pobrežnými procesmi (→ pobrežné procesy a formy), brehy riek riečnymi procesmi (→ riečne procesy a formy). Nánosový breh rieky vzniká usádzaním sedimentov, je plochý a mierny, nárazový breh formuje bočná erózia, je spravidla strmý a koryto pod ním je najhlbšie. Nespevnené riečne brehy sú veľmi premenlivé (nárazové ustupujú, nánosové postupujú) najmä pri meandroch.

Breiner, Peter

Breiner [braj-], Peter, 3. 7. 1957 Humenné — slovenský hudobný skladateľ, klavirista a dirigent.

Študoval hru na klavíri a kompozíciu na konzervatóriu v Košiciach, neskôr kompozíciu u Alexandra Moyzesa na VŠMU v Bratislave. V roku 1976 založil jednu z prvých slovenských jazz-rockových skupín Forum 57. V rokoch 1978 – 80 pracoval ako hudobný režisér v Československom rozhlase, 1981 – 85 v OPUS-e, 1992 – 2007 pôsobil ako skladateľ, aranžér, dirigent a producent zvukových nahrávok v Toronte, 2007 – 20 v New Yorku, od 2020 žije v Londýne.

Spočiatku komponoval vážnu hudbu (Variácie na tému Albana Berga pre orchester, 1976; Taká jedna burleska pre orchester, 1982; Concertino pre violu, klavír a sláčiky, 1978 a i.), neskôr sa venoval populárnej a džezovej hudbe a snahám o jej syntézu s klasickou hudobnou kultúrou (Ďalší koncert pre klavír a orchester, 1986; … aby som ti posvietil na cestu, 1985; Sonata ostinata, 1988; Koncert pre orchester a orchester, 1986 a i.). Najväčší komerčný úspech mu priniesli upravené verzie piesní Beatles a Elvisa Presleyho v duchu barokového koncertantného štýlu (albumy Beatles Go Baroque, 1993; Elvis Goes Baroque, 1994). Uplatnil sa aj ako aranžér rôznych skladieb pre potreby gramofónových firiem, televíziu a rozhlas.

Je autorom orchestrálnej suity Slovenské tance (2016) s prvkami folklóru, džezu a improvizácie, ktorej baletná verzia s podtitulom Životy svetiel (choreografia Natália Horečná, *1976) bola uvedená v SND v Bratislave, a pašií Príbeh (The Story, 1985 – 93), ktoré sú zatiaľ jedinou slovenskou pašiovou kompozíciou.

Je nositeľom Radu Ľudovíta Štúra I. triedy (2018).

Břevnovský kláštor

Břevnovský kláštor, oficiálny názov Benediktínske arciopátstvo sv. Vojtecha a sv. Margity (česky sv. Markéty) v Prahe-Břevnove — kláštor v Prahe, prvý mužský (benediktínsky) kláštor v Čechách (→ benediktíni). Založený 993 sv. Vojtechom a kniežaťom Boleslavom II. Usadili sa v ňom mnísi z Kláštora sv. Bonifácia a Alexia v Ríme na Aventine, ktorí boli naklonení clunyjskému hnutiu, jeho prvým opátom bol Anastázius I. (aj Anastáz, sv. Astrik z Pannonhalmy, *955, †1037; 996 založil prvý uhorský benediktínsky kláštor v Pannonhalme), neskorší prvý ostrihomský arcibiskup. Po odchode mníchov do Uhorska (995 alebo 996) sa v kláštore usadili bavorskí benediktíni, v 11. stor. sa kláštor priklonil ku gorzskej (lotrinskej) reforme. Už v stredoveku sa stal materským kláštorom, ku ktorému patrilo viacero kláštorov (Rajhrad, Police nad Metují, Broumov, založený v 13. stor.). Od 1420, keď sa břevnovskí mnísi uchýlili do Broumova, ide o Břevnovsko-broumovské dvojopátstvo (archistérium), t. j. obidva kláštory majú jedného opáta (do 1939 a opäť od 1990).

Výstavba kláštora sa pravdepodobne začala už 984 – 88, kláštorný Kostol sv. Benedikta, Bonifatia a Alexia bol posvätený 993 (od 16. stor. Kostol sv. Margity). Kláštorné budovy boli postupne v 11. stor. nahradené kamennými stavbami (trojloďová, pravdepodobne dvojvežová bazilika s troma apsidami a s kryptou, krypta pod chórom bola vybudovaná pred 1045, keď tam bol pochovaný pustovník sv. Günther, česky sv. Vintíř). Kláštor patril v období raného stredoveku k najvýznamnejším centrám vzdelanosti (skriptórium, knižnica) v Čechách. Kláštor s kostolom boli od začiatku 2. pol. 13. stor. goticky prestavané (prestavba pravdepodobne nebola ukončená). R. 1296 vznikol gotický ambit a lavatórium. V 13. stor. sa do kostola dostali relikvie sv. Margity. R. 1310 poškodený, 1420 vypálený husitmi a deštruovaný (mnísi ušli do opevneného kláštora v Broumove, kam preniesli aj centrum kláštorného života), čiastočne opravený 1537 – 53. Začiatkom 17. stor. bol kostol opravený.

Rozsiahla baroková prestavba kláštora sa začala koncom 17. stor. pod vedením opáta Tomáša Sartoria (opát 1663 – 1700), ktorý dal 1668 – 74 vybudovať nový konvent (tzv. Sartoriov konvent, juž. od kostola). Opát Otmar Daniel Zinke (opát 1700 – 38) inicioval vznik nových barokových budov konventu, kostola i prelatúry (reprezentačné sídlo opáta). Plány prestavby vypracoval 1703 staviteľ a architekt Pavol Ignác Bayer (*1656, †1733), 1708 sa podľa nich začalo s výstavbou konventu. R. 1709 najal opát Zinke architekta Kryštofa Dientzenhofera a 1716 aj jeho syna Kiliána Ignáca Dientzenhofera (→ Dientzenhoferovci), ktorý na stavbe pracoval už od 1715. R. 1716 – 21 bola podľa návrhu K. Dientzenhofera vybudovaná prelatúra. Práce na výstavbe a výzdobe kláštora pokračovali až do konca 18. stor. Opravovaný v 2. pol. 19. stor. R. 1948 zoštátnený, mnohé budovy komplexu boli zanedbané a zničené. R. 1990 bola v kláštore obnovená komunita benediktínov, 1993 bol celý komplex opravený.

Kláštor má symetricky riešený pôdorys s troma nádvoriami a excentricky umiestneným kostolom. Z architektonického hľadiska je najvýznamnejší jednoloďový Kostol sv. Margity (1707 – 16, K. Dientzenhofer), ktorý patrí k najvýznamnejším a k najkrajším barokovým stavbám 18. stor. v Čechách. Hlavná loď je zostavená z niekoľkých priečných oválov, ktoré sa navzájom prenikajú. Jednotný, pozdĺžne koncipovaný priestor je zaklenutý klenbovým baldachýnovým systémom. Klenby spočívajú na diagonálne natočených zväzkových pilastroch nesúcich úseky kladia. Fresky v lodi namaľoval 1719 – 21 pražský barokový maliar Jan Jakub Stevens z Steinfelsu (*1651, †1730) a zobrazujú slávne výjavy z dejín benediktínov v Čechách, oltárne obrazy vytvoril P. Brandl. Fresky v hlavnej sále prelatúry (Tereziánska, aj Asamova sála) vytvoril Cosmas Damian Asam (Zázrak sv. Günthera, 1726 – 28), štukovú výzdobu Egid Quirin Asam (→ Asamovci). Súčasťami komplexu sú letohrádok Vojteška (1724 – 26, K. I. Dientzenhofer; na prízemí sa nachádza prameň, kde sa podľa legendy stretol sv. Vojtech s Boleslavom II.), barokové terasové záhrady s oranžériou (K. I. Dientzenhofer), hospodárske stavby a i. Vstup do komplexu tvorí brána, ktorú 1739 – 40 navrhol K. I. Dientzenhofer.

Brezina, Ján

Brezina, Ján, 1. 1. 1917 Východná, okres Liptovský Mikuláš – 4. 8. 1997 Bratislava — slovenský básnik a literárny vedec, príslušník skupiny nadrealistov. Poetika tohto smeru ovplyvnila už jeho debut Nikdy sa nestretnem (1941), v ktorom sa opieral o spomienky na detstvo, naplno však poznačila zbierku básní Volanie miesto spánku (1945) postavenú na snových predstavách a obrazoch vojny. Zjednodušenie výrazu priniesla protivojnová zbierka Anjel pokoja (1946). V ďalšej tvorbe opustil pôvodnú poetiku a podľa dobového úzu písal básne na politické optimistické témy (Slnečný deň pre všetkých, 1947; Vrchy sa ubránia, 1948; Najvyšší čas, 1949; Spev lásky k novej Číne, 1950). Neskôr sa jeho videnie skutočnosti prehĺbilo, vrátil sa k osobnej i k všeľudskej problematike (Vidím a vstávam, 1967; V zornom poli čierny strom, 1969; Nárečie hudby, 1971; Pre koho svitá, 1989; Miesto vo vesmíre, 1991). Je autorom štúdií Ivan Krasko (1946), Hviezdoslavova neznáma báseň (1950), Slovenská poézia v revolučných rokoch 1917 – 22 (1957), Básnik Vladimír Roy (1961), Poézia Fraňa Kráľa a problémy slovenskej poetiky (1968) a Básnik Ján Poničan (1988).

Breznianska kotlina

Breznianska kotlina — geomorfologický oddiel na Slovensku na juhu Horehronského podolia vybiehajúci do Veporských vrchov. Kotlina vznikla poklesom pozdĺž zlomov. Je vyplnená neogénnymi štrkmi, pieskami a ílovcami a pieskovcami vnútrokarpatského flyšu. Pahorkatinný reliéf dna je výsledkom erózno-denudačných procesov. Teploty sa pohybujú od -5 až -6 °C v januári do 16 až 17 °C v júli, ročný úhrn zrážok dosahuje 800 mm. Kotlinou preteká Hron s prítokom Rohožná. Z pôd prevažujú luvizeme. Odlesnená krajina sa využíva na lúky, pasienky, oráčinu, len v juhovýchodnom výbežku sú smrekovo-jedľové porasty.

Územím vedú hlavné komunikácie Horehronia – cesta I. triedy I/66 vedúca z hraničného priechodu Šahy cez Banskú Bystricu smerom k Popradu až po hraničný priechod s Poľskom v Tatranskej Javorine, cesta I. triedy I/72 spájajúca Rimavskú Sobotu so severnými oblasťami Nízkych Tatier a cesta II. triedy II/529 z Mýta pod Ďumbierom do Hriňovej. Z Banskej Bystrice vedie železničná trať do Margecian, v Brezne sa začína železničná trať do Rimavskej Soboty.

Hospodárskym a turistickým strediskom územia je Brezno predstavujúce vstupnú bránu do južnej časti Nízkych Tatier a o okolitých pohorí.

Brezno

Brezno — okres v Banskobystrickom kraji v strednej časti Slovenska; rozloha 1 265 km2, 62 616 obyv. (2015), hustota zaľudnenia 49 obyv. na km2, administratívne stredisko Brezno. Os územia tvorí dolina Hrona v Horehronskom podolí lemovanom zo severu Nízkymi Tatrami, z juhu Veporskými vrchmi a Muránskou planinou. Do okresu patrí 30 obcí, z ktorých mestom je len Brezno.

brežné pásmo

brežné pásmo — pás územia na styku svetového oceána a pevniny, v ktorom pôsobia pobrežné procesy. Siaha od miesta maximálneho zásahu vĺn na pobrežie pri zimných búrkach po miesto na šelfe, kde sa končí pôsobenie vĺn na dno.

Bricklin, Dan

Bricklin [-klyn], Dan, 16. 7. 1951 Philadelphia — americký informatik. Spoluautor (s B. Frankstonom) prvého tabuľkového procesora VisiCalc, ktorý významne prispel k rozšíreniu a predaju počítačov Apple II a k využívaniu osobných počítačov vôbec.

bridge

bridge [bridž; angl.] —

1. inform. → most;

2. → bridž.

brilantná modrá

brilantná modrá, 5,5′,7,7′-tetrabrómindigo — modré indigoidné farbivo nerozpustné vo vode. Pripravuje sa bromáciou indiga v roztoku ľadovej kyseliny octovej. Pôsobením redukčných činidiel v alkalickom prostredí prechádza na rozpustnú sodnú soľ (leukoformu), ktorá má afinitu k substrátu (napr. vláknu) a možno ňou farbiť celulózové i živočíšne vlákna (→ kypové farbivá). Brilantná modrá má väčšiu mokrú stálosť a vyfarbenia sú brilantnejšie a čistejšie ako pri indigu.

Bristolský záliv

Bristolský záliv, anglicky Bristol Channel — záliv Atlantického oceána pri juhozápadnom pobreží Spojeného kráľovstva medzi pobrežím južného Walesu a juhozápadného Anglicka; dĺžka 137 km, šírka 8 – 69 km, hĺbka do 50 m, vysoké prílivy (do 14,4 m). Najväčšie rieky ústiace do zálivu: Severn, Usk, Avon. Mestá pri pobreží: Bristol, Cardiff, Newport, Swansea.

Britten, Benjamin

Britten [britn], Benjamin (Edward), 22. 11. 1913 Lowestoft, Anglicko – 4. 12. 1976 Aldeburgh — anglický hudobný skladateľ, dirigent a klavirista; jeden z najvýznamnejších anglických skladateľov od čias Henryho Purcella.

Študoval kompozíciu u Franka Bridgea, neskôr na Royal College of Music u Johna Nicholsona Irelanda a hru na klavíri u Arthura Benjamina. Prvý veľký skladateľský úspech získal dielom Sinfonietta pre komorný orchester (1932). Do vývoja svetovej hudby sa zapísal svojou najvýznamnejšou a najhranejšou operou Peter Grimes (1945). V roku 1947 sa spolupodieľal na založení English Opera Company a 1948 festivalu v Aldeburghu. Ako vynikajúci klavirista bol stálym sprevádzačom anglického tenoristu Petra Pearsa, s ktorým uvádzali najmä rôzne piesňové programy.

Jeho tvorba je rôznorodá a mnohotvárna, oslovuje široký okruh poslucháčov. Hudobná reč jeho diel je založená na originálnej melodike, v ktorej nadväzuje na starú anglickú ľudovú i umelú hudbu. Jeho operná tvorba je charakteristická dramatickosťou a hĺbkovou psychologizáciou postáv podporenou farebnou inštrumentáciou.

Dielo: opery: Peter Grimes (1945), Únos Lukrécie (The Rape of Lucretia, 1946), Albert Herring (1947), Žobrácka opera (The Beggar's opera, 1948, úprava rovnomenného diela Johna Gaya a Johna Christophera Pepuscha), Kominárik (The Little Sweep, 1949, pre detské publikum), Billy Budd (1951), Dido a Aeneas (Dido and Aeneas, 1951, úprava opery Henryho Purcella), Gloriana (1953), Pod kolesami osudu (The Turn of the Screw, 1954), Sen noci svätojánskej (A Midsummer Night's Dream, 1960), Smrť v Benátkach (Death in Venice, 1973); balet: Princ z krajiny pagod (The Prince of the Pagodas, 1957); orchestrálne diela: Jednoduchá symfónia (Simple symphony, 1934), Variácie na tému Franka Bridgea pre sláčiky (Variations on a theme by Frank Bridge for String orchestra, 1937), Koncert pre klavír a orchester D dur (Piano concerto, 1938), Koncert pre husle a orchester d mol (Violin concerto, 1939), Sinfonia da Requiem (1940), Sprievodca mladého človeka po orchestri (The Young Person's Guide to the Orchestra, 1946), Symfónia pre violončelo a orchester (The Symphony for Cello and Orchestra, 1963); dve sláčikové kvartetá; Iluminácie pre hlas a sláčiky (Les Illuminations, 1939, na texty Arthura Rimbauda); piesňový cyklus Posvätné sonety Johna Donna pre tenor a klavír (The Holy Sonnets of John Donne, 1945); kantáta na texty anglických básnikov Jarná symfónia (Spring Symphony, 1949); Vojnové rekviem pre sóla, miešaný zbor, detský zbor a orchester (War Requiem, 1962); hudba pre film, rozhlas, pre deti a mládež; úpravy ľudových piesní a starej anglickej hudby a i.