Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 14 z celkového počtu 14 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

brblavosť

brblavosť — rečová chyba vyznačujúca sa poruchou tempa a rytmu reči. Tempo je zrýchlené a hovoriaci nestačí vyslovovať všetky hlásky alebo slabiky v slove.

Breban, Nicolae

Breban, Nicolae, 1. 2. 1934 Baia Mare — rumunský prozaik. V rozsiahlych románoch sa zameriava na psychológiu morálnej a sociálnej reality. Analyzuje psychické pochody jedinca vo vyhrotených situáciách, využíva prostriedky modernej psychologickej prózy s expresívne predimenzovanými prvkami. Autor románov Francisca (1965), V neprítomnosti pánov (În absenţa stăpînilor, 1966), Choré zvieratá (Animale bolnave, 1968), Sadrový anjel (Îngerul de gips, 1973), Zvestovanie (Bunavestire, 1977), Don Juan (1981), Jediná cesta (Singura cale, 2011) a tetralógie Vo dne v noci (Ziua şi noaptea, 1998 – 2007).

Brederode

Brederode, aj Breero, Bredero, vlastným menom Gerbrand Adriaenszoon, 16. 3. 1585 Amsterdam – 23. 8. 1618 tamže — holandský básnik, dramatik a maliar. Aj napriek úsiliu o dosiahnutie renesančných ideálov má jeho tvorba ľudový charakter. Jeho Samopašný, ľúbostný a rozjímavý veľký spevník (Boertigh, Amoreus en Aendachtigh Groot Liedt Boeck, pred 1612) obsahuje žartovné až fraškovité piesne, žánrové obrázky, lyrické verše a duchovné piesne. V divadelných fraškách Fraška o krave ( De klucht van de Koe, 1912), Fraška o mlynárovi (De klucht van den molenaar, 1613), ako aj v dramatických dielach Černoško (Moortje, 1615) a Španielsky Brabanťan (De Spaansche Brabander, 1617) písaných podľa cudzích vzorov vykreslil svojrázne ľudové typy.

Brekke, Paal

Brekke, Paal, 17. 9. 1923 Røros – 2. 12. 1993 Oslo — nórsky básnik a prozaik. Priekopník básnického modernizmu ovplyvnený poéziou T. S. Eliota, ktorú prekladal do nórčiny. R. 1940 po okupácii Nórska nacistickým Nemeckom ušiel do Švédska, kde sa zoznámil so švédskou a s fínskou literatúrou, 1945 sa vrátil do Nórska. Debutoval 1942 básnickou zbierkou Sme z našej krajiny (Av din jord er vi till).

Vo svojej poézii zachytil obraz roztriešteného sveta a človeka, striedal odlišné a vzájomne nesúrodé prvky, uplatňoval postupy montáže a koláže. V básnickej zbierke Tieňový šerm (Skyggefektning, 1949) tematizoval dezorientáciu človeka v modernom svete. Kritikou konzumnej spoločnosti a postavením nižších spoločenských vrstiev sa zaoberal aj básnických zbierkach Veslári z Ithaky (Roerne fra Ithaka, 1960), Ružový úškrn (Det skjeve smil i rosa, 1965), Večer je tichý (Aftenen er stille, 1972). V románoch Starnúci Orfeus (Aldrende Orfeus, 1951) a A živý plot ohromne vzrástol (Og hekken vokste kjempehøy, 1953) použil techniky prúdu vedomia. Posmrtne bola vydaná Brekkeho básnická zbierka Ostinato (1994). Prekladal z americkej a zo švédskej literatúry.

Břevnovský kláštor

Břevnovský kláštor, oficiálny názov Benediktínske arciopátstvo sv. Vojtecha a sv. Margity (česky sv. Markéty) v Prahe-Břevnove — kláštor v Prahe, prvý mužský (benediktínsky) kláštor v Čechách (→ benediktíni). Založený 993 sv. Vojtechom a kniežaťom Boleslavom II. Usadili sa v ňom mnísi z Kláštora sv. Bonifácia a Alexia v Ríme na Aventine, ktorí boli naklonení clunyjskému hnutiu, jeho prvým opátom bol Anastázius I. (aj Anastáz, sv. Astrik z Pannonhalmy, *955, †1037; 996 založil prvý uhorský benediktínsky kláštor v Pannonhalme), neskorší prvý ostrihomský arcibiskup. Po odchode mníchov do Uhorska (995 alebo 996) sa v kláštore usadili bavorskí benediktíni, v 11. stor. sa kláštor priklonil ku gorzskej (lotrinskej) reforme. Už v stredoveku sa stal materským kláštorom, ku ktorému patrilo viacero kláštorov (Rajhrad, Police nad Metují, Broumov, založený v 13. stor.). Od 1420, keď sa břevnovskí mnísi uchýlili do Broumova, ide o Břevnovsko-broumovské dvojopátstvo (archistérium), t. j. obidva kláštory majú jedného opáta (do 1939 a opäť od 1990).

Výstavba kláštora sa pravdepodobne začala už 984 – 88, kláštorný Kostol sv. Benedikta, Bonifatia a Alexia bol posvätený 993 (od 16. stor. Kostol sv. Margity). Kláštorné budovy boli postupne v 11. stor. nahradené kamennými stavbami (trojloďová, pravdepodobne dvojvežová bazilika s troma apsidami a s kryptou, krypta pod chórom bola vybudovaná pred 1045, keď tam bol pochovaný pustovník sv. Günther, česky sv. Vintíř). Kláštor patril v období raného stredoveku k najvýznamnejším centrám vzdelanosti (skriptórium, knižnica) v Čechách. Kláštor s kostolom boli od začiatku 2. pol. 13. stor. goticky prestavané (prestavba pravdepodobne nebola ukončená). R. 1296 vznikol gotický ambit a lavatórium. V 13. stor. sa do kostola dostali relikvie sv. Margity. R. 1310 poškodený, 1420 vypálený husitmi a deštruovaný (mnísi ušli do opevneného kláštora v Broumove, kam preniesli aj centrum kláštorného života), čiastočne opravený 1537 – 53. Začiatkom 17. stor. bol kostol opravený.

Rozsiahla baroková prestavba kláštora sa začala koncom 17. stor. pod vedením opáta Tomáša Sartoria (opát 1663 – 1700), ktorý dal 1668 – 74 vybudovať nový konvent (tzv. Sartoriov konvent, juž. od kostola). Opát Otmar Daniel Zinke (opát 1700 – 38) inicioval vznik nových barokových budov konventu, kostola i prelatúry (reprezentačné sídlo opáta). Plány prestavby vypracoval 1703 staviteľ a architekt Pavol Ignác Bayer (*1656, †1733), 1708 sa podľa nich začalo s výstavbou konventu. R. 1709 najal opát Zinke architekta Kryštofa Dientzenhofera a 1716 aj jeho syna Kiliána Ignáca Dientzenhofera (→ Dientzenhoferovci), ktorý na stavbe pracoval už od 1715. R. 1716 – 21 bola podľa návrhu K. Dientzenhofera vybudovaná prelatúra. Práce na výstavbe a výzdobe kláštora pokračovali až do konca 18. stor. Opravovaný v 2. pol. 19. stor. R. 1948 zoštátnený, mnohé budovy komplexu boli zanedbané a zničené. R. 1990 bola v kláštore obnovená komunita benediktínov, 1993 bol celý komplex opravený.

Kláštor má symetricky riešený pôdorys s troma nádvoriami a excentricky umiestneným kostolom. Z architektonického hľadiska je najvýznamnejší jednoloďový Kostol sv. Margity (1707 – 16, K. Dientzenhofer), ktorý patrí k najvýznamnejším a k najkrajším barokovým stavbám 18. stor. v Čechách. Hlavná loď je zostavená z niekoľkých priečných oválov, ktoré sa navzájom prenikajú. Jednotný, pozdĺžne koncipovaný priestor je zaklenutý klenbovým baldachýnovým systémom. Klenby spočívajú na diagonálne natočených zväzkových pilastroch nesúcich úseky kladia. Fresky v lodi namaľoval 1719 – 21 pražský barokový maliar Jan Jakub Stevens z Steinfelsu (*1651, †1730) a zobrazujú slávne výjavy z dejín benediktínov v Čechách, oltárne obrazy vytvoril P. Brandl. Fresky v hlavnej sále prelatúry (Tereziánska, aj Asamova sála) vytvoril Cosmas Damian Asam (Zázrak sv. Günthera, 1726 – 28), štukovú výzdobu Egid Quirin Asam (→ Asamovci). Súčasťami komplexu sú letohrádok Vojteška (1724 – 26, K. I. Dientzenhofer; na prízemí sa nachádza prameň, kde sa podľa legendy stretol sv. Vojtech s Boleslavom II.), barokové terasové záhrady s oranžériou (K. I. Dientzenhofer), hospodárske stavby a i. Vstup do komplexu tvorí brána, ktorú 1739 – 40 navrhol K. I. Dientzenhofer.

Brewerov spektrofotometer

Brewerov spektrofotometer — prístroj na meranie celkového množstva ozónu v atmosfére a spektrálnej intenzity ultrafialového slnečného žiarenia v oblasti 290 – 325 nm. Možno ním merať aj celkové množstvo oxidu siričitého a optickú hrúbku aerosólu. Technologicky nadväzuje na Dobsonov spektrofotometer, ale na rozklad žiarenia používa mriežku a spektrálna intenzita ultrafialového žiarenia sa meria skenovaním s krokom 0,5 nm. Plnoautomatický prístroj je riadený počítačom, ktorý súčasne registruje a spracúva namerané údaje; aj v nepriaznivých meteorologických podmienkach je prispôsobený na stálu vonkajšiu expozíciu. V Globálnom ozónovom pozorovacom systéme sa stal novým štandardným prístrojom. Nazvaný podľa britsko-kanadského fyzika Alana Westa Brewera (*1915, †2007), ktorý sa podieľal na jeho vyvinutí.

Breza, Tadeusz

Breza, Tadeusz, 31. 12. 1905 Siekierzyńce, Lublinské vojvodstvo – 19. 5. 1970 Varšava — poľský spisovateľ. R. 1929 – 32 diplomat v Londýne, 1955 – 59 v Ríme a 1961 – 65 v Paríži. V jeho prozaickej tvorbe dominuje problematika vyššej spoločnosti, ktorú zobrazil postupmi psychoanalytickej prózy: romány Adam Grywałd (1936) a Závisť (Zawiść, napísaný 1939, vydaný 1973; slov. 1982). Svojimi povojnovými prózami sa pričinil o kritickú revíziu vzťahu k národným dejinám: v psychologických románoch Múry Jericha (Mury Jerycha, 1946) a Nebo a zem (Niebo i ziemia, 2 zv., 1949 – 50) opísal obmedzovanie občianskych práv v predvojnovom a vojnovom Poľsku, román Baltazárova hostina (Uczta Baltazara, časopisecky 1951 – 52, knižne 1952; slov. 1956; sfilmovaný 1954, réžia Jerzy Zarzycki) zobrazuje zložitú politickú a hospodársku situáciu povojnového Poľska. Intelektuálne hodnotenie skutočnosti ho priviedlo k literatúre faktu s náboženskou a svetskou tematikou: reportážno-memoárová esej Bronzová brána (Spiżowa brama, 1960; slov. 1962) riešiaca na pozadí sklonku života pápeža Pia XII. otázku, ako si môže starodávna inštitúcia uchovať opodstatnenie v modernom svete bez straty vlastnej identity, román Úrad (Urząd, 1960; slov. 1969; sfilmovaný napr. 1969, réžia Janusz Majewski) a zbierka reportáží Havanské listy (Listy hawańskie, 1961).

Brězan, Jurij

Brězan [brje-], Jurij, pseudonym Dušan Switz, 9. 6. 1916 Räckelwitz, lužickosrbsky Worklecy – 12. 3. 2006 Kamenz — lužickosrbský spisovateľ píšuci po nemecky a lužickosrbsky. Do literatúry vstúpil lyrickou zbierkou Do nového času (Do noweho časa, 1950) a zbierkou poviedok a básní Na medzi rastie pšenica (Auf dem Rain wächst Korn, 1951; lužickosrb. Prěnja brózda, 1951). V básnických zbierkach Svet bude krajší (Swět budźe rjeńši, 1951) a Náš všedný deň (Naš wšědny dźeń, 1955) vyjadril radosť nad koncom fašistickej hrôzovlády. V prózach Starý Hančl (Stary Hančl, 1950) a Krista (Christa, 1957) sa venoval dedinskej tematike. V románe 52 týždňov je jeden rok (52 Wochen sind ein Jahr, 1953) opísal osudy starého želiara. Trilógia o Felixovi Hanušovi s autobiografickými črtami Gymnazista (Der Gymnasiast, 1958; lužickosrb. Šuler, 1958; slov. Žiak, 1978), Semester strateného času (Semester der verlorenen Zeit, 1960; Wučbne lěta, 1961) a Mužné roky (Mannesjahre, 1964; Zrałe lěta, 1969) zachytil zložitú životnú cestu hlavného hrdinu od predvojnového obdobia do prvých povojnových rokov budovania novej spoločnosti. V románe Krabat (1955; slov. 1988) vytvoril epopeju lužickosrbského národa, v románe Obraz otca (Bild des Vaters, 1982; Stary nana, 1984) zobrazil posledné chvíle starého robotníka z kameňolomu a obraz historickej Lužice a jej ľudu. Písal aj knihy pre deti a mládež, napr. Čierny mlyn (Čorny młyn, 1968) a i. V lužickosrbčine vyšli Brězanove zobrané spisy (Zhromadźene spisy w jednotliwych wudaćach, 10 zväzkov, 1965 – 82).

Brezinka, Wolfgang

Brezinka, Wolfgang, 9. 6. 1928 Berlín — nemecký pedagóg. Predstaviteľ analytickej pedagogiky, do ktorej aplikoval tézy kritického racionalizmu. Autor spisov z oblasti metateórie výchovy, všeobecnej pedagogiky a filozofie výchovy. Zaoberal sa jazykovou, logickou, empirickou a ideologickou kritikou a analýzou pedagogických pojmov a ich významom pre budovanie pedagogickej teórie, ako aj vzťahom pedagogických cieľov, účelu a dôsledkov vo výchove a vzdelávaní. V poslednom období sa zaoberal problémami tzv. praktickej pedagogiky.

Autor prác Základné pojmy pedagogickej vedy (Grundbegriffe der Erziehungswissenschaft, 1974), Metateória výchovy (Metatheorie der Erziehung, 1978), Viera, morálka a výchova (Glaube, Moral und Erziehung, 1992), Výchova a pedagogika v období kultúrnych zmien (Erziehung und Pädagogik im Kulturwandel, 2003) a i.

Brezno

Brezno — okres v Banskobystrickom kraji v strednej časti Slovenska; rozloha 1 265 km2, 62 616 obyv. (2015), hustota zaľudnenia 49 obyv. na km2, administratívne stredisko Brezno. Os územia tvorí dolina Hrona v Horehronskom podolí lemovanom zo severu Nízkymi Tatrami, z juhu Veporskými vrchmi a Muránskou planinou. Do okresu patrí 30 obcí, z ktorých mestom je len Brezno.

Bricklin, Dan

Bricklin [-klyn], Dan, 16. 7. 1951 Philadelphia — americký informatik. Spoluautor (s B. Frankstonom) prvého tabuľkového procesora VisiCalc, ktorý významne prispel k rozšíreniu a predaju počítačov Apple II a k využívaniu osobných počítačov vôbec.

bridge

bridge [bridž; angl.] —

1. inform. → most;

2. → bridž.

brilantná modrá

brilantná modrá, 5,5′,7,7′-tetrabrómindigo — modré indigoidné farbivo nerozpustné vo vode. Pripravuje sa bromáciou indiga v roztoku ľadovej kyseliny octovej. Pôsobením redukčných činidiel v alkalickom prostredí prechádza na rozpustnú sodnú soľ (leukoformu), ktorá má afinitu k substrátu (napr. vláknu) a možno ňou farbiť celulózové i živočíšne vlákna (→ kypové farbivá). Brilantná modrá má väčšiu mokrú stálosť a vyfarbenia sú brilantnejšie a čistejšie ako pri indigu.

bríza

bríza [fr.] — vietor vznikajúci najmä na pobreží morí a veľkých jazier v dôsledku rozdielnej tepelnej kapacity vody a pôdy. Cez deň sa vplyvom slnečného žiarenia pôda zohrieva rýchlejšie ako voda, prehriaty vzduch stúpa nahor a na jeho miesto prúdi chladnejší vzduch z vodnej plochy (denná bríza). V noci sa vodná plocha ochladzuje pomalšie ako pôda, preto teplejší vzduch nad vodnou plochou stúpa nahor a na jeho miesto prúdi chladnejší vzduch z pevniny (nočná bríza). Denná bríza je silnejšia ako nočná. Rýchlosť brízy závisí od rozsahu vodnej i pôdnej plochy a pohybuje sa v rozmedzí 1 – 10 m/s. Bríza je súčasťou uzavretej termickej brízovej cirkulácie, ktorá má vertikálny rozmer až 4 km a siaha až niekoľko km do vnútrozemia, v trópoch viac ako 100 km.