Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 17 z celkového počtu 17 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

blýskavica

blýskavica — výskyt bleskov, pri ktorom nepočuť hrmenie. Zvyčajne sa pozoruje pri veľmi vzdialených búrkach. Pri dobrej dohľadnosti možno blýskavicu pozorovať v nížinách až do vzdialenosti 100 km, na horách až do 150 km.

Bobek, Władysław

Bobek, Władysław, 1. 6. 1902 Wrzawy – jeseň 1942 Osvienčim — poľský literárny historik, slovakista a slavista. R. 1929 – 39 lektor poľského jazyka a literatúry na UK v Bratislave. Prácami Mickiewicz v slovenskej literatúre (Mickiewicz w literaturze słowackiej, 1931), Sládkovičova Marína a Vrazove Djulabije: paralela (1932), Slovensko a Slovanstvo (1936), Rusizmy, polonizmy a juhoslavizmy v literárnom jazyku slovenskom (1937), Kapitoly o Slovanstve (1937) položil na Slovensku základy komparatívneho skúmania slovensko-poľských literárnych vzťahov. Vniesol do tejto výskumnej oblasti aspekt materiálovej interpretácie, ktorý zasadzoval do širšieho rámca slovanských medziliterárnych súvislostí. V historicko-literárnych prácach Dejiny slovenského jazyka v náčrte (1938), Náčrt dejín slovenskej kultúry (1939) a Prehľadné dejiny slovenskej literatúry (1939) sa ako prvý zaoberal metodológiou koncepcie dejín slovenskej literatúry.

Bobrownická, Maria

Bobrownická (Bobrownicka), Maria, 8. 6. 1920 Krakov – 29. 5. 2012 tamže — poľská literárna historička, slovakistka a slavistka. Zaoberala sa výskumom medziliterárnych súvislostí v južnoslovanských a západoslovanských literatúrach vrátane slovenskej, do ktorej vniesla aspekt typologickej komparácie slohových a žánrových súvislostí: Česká a slovenská dráma na poľských scénach (Dramat czeski i słowacki na scenach polskich, 1965), Mladé Poľsko a slovenská moderna (Młoda Polska a Slovenská moderna, 1972), Z problémov slovanských literatúr (Z problemów literatur słowiańskich, 1976).

Bocage

Bocage [-káž], plným menom Manuel Maria l’Hedoux de Barbosa du Bocage, 15. 9. 1765 Setúbal – 21. 12. 1805 Lisabon — portugalský neoklasicistický a preromantický básnik. R. 1781 odišiel z domu a vstúpil do armády, neskôr študoval na námornej akadémii v Lisabone, kde si získal obľubu medzi lisabonskou bohémou. R. 1786 odcestoval do porugalskej kolónie Goa (India), 1788 bol preložený do Damanu, odkiaľ ušiel do Macaa. R. 1790 sa vrátil do Lisabonu, kde mu vyšli zbierky básní Rýmy I – VI (Rimas I – VI, 1791). Z jeho metricky pestrej ľúbostnej a satirickej básnickej tvorby (epištoly, ódy, kantáty a i.) vynikajú sonety, ktoré patria k najkrajším v portugalskej literatúre. R. 1797 bol väznený za protikatolícku a protimonarchistickú poéziu. Prekladal diela Voltaira, J.-J. Rousseaua, J. Racina a Ossiana.

Bod, Péter

Bod, Péter, 22. 2. 1712 Felsőcsernáton (rum. Cernatu de Sus), dnes súčasť Cernatu, Rumunsko – 2. 3. 1769 Magyarigen, dnes Ighiu, Rumunsko — maďarský literárny a cirkevný historik, reformovaný kňaz. Po štúdiách v Holandsku dvorný kňaz grófky Katy Betlenovej (Betlen, *1700, †1759).

Priekopník maďarskej vedy, literárnej a cirkevnej histórie neskorého baroka v Sedmohradsku. Nadväzujúc na dielo D. Cvitingera, M. Rotaridesa a i., vydal slovník maďarských spisovateľov Maďarský Athenas (Magyar Athenas, 1766), ktorý obsahuje heslá vyše 500 maďarských autorov z celého Uhorska a je dôležitým prameňom literárnej histórie. Autor monografie o maďarských prekladoch Biblie Dejiny svätej Biblie (A’ szent bibliának historiája, 1748) a práce Maďarské cirkevné dejiny (Historia Hungarorum ecclesiastica, napísaná 1756, vydaná v 3 zväzkoch 1888 – 90). V diele Svätý Hilarius (Szent Hilarius, 1760) píše o svetských záležitostiach, o činoch mužov a žien, dobre a zle, bohatstve a chudobe, živote a smrti. Námet čerpal z nemeckej zbierky v štýle curiosa questio.

body rovnodennosti

body rovnodennosti, ekvinokciálne body — dva body (jarný a jesenný), v ktorých sa ekliptika pretína s rovníkom (→ rovnodennosť). Po prechode jarným bodom rovnodennosti okolo 21. marca (nie je to každý rok rovnaký dátum) sa Slnko začína vzďaľovať smerom na sever od rovníka a na severnej pologuli sa začína astronomická jar. Po prechode jesenným bodom rovnodennosti okolo 23. septembra sa Slnko začína vzďaľovať smerom na juh od rovníka a na severnej pologuli sa začína astronomická jeseň. V dôsledku precesie a nutácie sa body rovnodennosti posúvajú po ekliptike. R. 1997 bola veľkosť posunu 52,41 oblúkovej sekundy za rok a táto hodnota sa ročne zväčšuje o 0,0222 oblúkovej sekundy. Pohyb jarného bodu objavil už okolo 150 pred n. l. Hipparchos.

body slnovratu

body slnovratu, solsticiálne body — body na ekliptike, v ktorých je Slnko najďalej od rovníka (→ slnovrat). V letnom (okolo 21. júna) a zimnom bode slnovratu (21. alebo 22. decembra) sa Slnko začína vracať k rovníku a má deklináciu rovnajúcu sa hodnote sklonu ekliptiky k rovníku, t. j. +23° 27’ alebo -23° 27’.

Bogurodzica

Bogurodzica [-dži-], Bohorodička — poľská stredoveká náboženská pieseň; najstaršia poľská písomná pamiatka, ktorá sa zachovala v rukopisných odpisoch z 15. a 1. pol. 16. stor. Najstarší odpis je krakovský z 1407. Pôvod piesne sa odvodzuje z liturgickej situácie v 10. – 12. stor., ktorá sa v Poľsku vytvorila pod vplyvom misie sv. Vojtecha. Obsahuje jedenásť veršov v dvoch slohách: prvá sloha sa obracia na Pannu Máriu a druhá na Ježiša Krista. V stredoveku sa používala ako cirkevná a národná hymna.

bohemizmus

bohemizmus [lat.] — jazykový prvok prevzatý z češtiny (napr. ovšem) alebo utvorený podľa českého modelu (nosítka, k použitiu). Je historickým dôsledkom genetickej blízkosti slovenčiny a češtiny, kultúrnych stykov, ako aj spolužitia v jednom štátnom útvare. Boj proti bohemizmom mal v rôznych historických etapách rozličnú intenzitu, systematicky ho rozvinuli puristi.

Böhm, Corrado

Böhm [bőm], Corrado, 17. 1. 1923 Miláno – 23. 10. 2017 Rím — taliansky informatik. R. 1970 profesor počítačových vied na univerzite v Turíne (ako prvý v Taliansku). Vo vedeckej práci sa venoval matematike, významné výsledky dosiahol v oblasti teoretických i aplikovaných výpočtových techník. R. 1966 Böhm s G. Jacopinim dokázali, že na opis riadenia výpočtového procesu stačia 3 riadiace konštrukcie: postupnosť príkazov, vetvenie (binárne) a opakovanie príkazov. Týmto dôkazom podporili oponentov príkazu skoku a prispeli k formovaniu štruktúrovaného programovania.

Bocheński, Jacek

Bocheński [-cheň-], Jacek, 29. 7. 1926 Ľvov, Ukrajina — poľský prozaik, prekladateľ a publicista. Pôvodne autor reportáží uverejňovaných v dennej tlači. Súčasné spoločenské problémy zobrazil v zbierkach poviedok Fialky prinášajú nešťastie (Fiołki przynoszą nieszczęście, 1949) a Podľa zákona (Zgodnie z prawem, 1952), ako aj v zbierke fejtónov Fakty a priznania (Fakty i zwierzenia, 1957).

Hlavným žánrom jeho literárnej tvorby bola literatúra faktu, ku ktorej si vyberal námety najmä z antických dejín: romány Božský Július. Zápisky antikvára (Boski Juliusz. Zapiski antykwariusza, 1961; slov. 1965), Básnik Ovidius (Nazo poeta, 1969; slov. 1975) a Cisár Tiberius (Tyberiusz Cezar, 2009) tvoriace Rímsku trilógiu (Trylogia rzymska). V románe Stav po kolapse (Stan po zapaści, 1987) opisuje prvé dni po vyhlásení stanného práva v Poľsku 1981. Vplyv spoločenských noriem na ľudské vzťahy vyjadril v reportážnej próze Rozlúčka so slečnou Syngilu alebo Slon a poľská otázka (Pożegnanie z panną Syngilu albo Słoń a sprawa polska, 1960; slov. 1967) a v novele Tabu (1965; slov. 1971), v ktorej parafrázoval biblické motívy. Prekladal z anglickej (J. Swift) a nemeckej (G. Grass) literatúry.

Bochníček, Záviš

Bochníček, Záviš, 20. 4. 1920 Praha – 23. 2. 2002 Bratislava — český astronóm pôsobiaci na Slovensku. Od detstva sa zaujímal o astronómiu, ako 16-ročný objavil voľným okom novu CP Lacertae. Študoval astronómiu na Karlovej univerzite, počas 2. svet. vojny bol na nútených prácach v Nemecku. Od 1952 pôsobil na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, 1956 – 58 riaditeľ Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici, 1960 – 85 opäť na Prírodovedeckej fakulte UK.

Zaoberal sa najmä fotografickým sledovaním umelých družíc Zeme a kozmických sond a výpočtom ich dráh. R. 1946 objavil ďalšiu novu. Autor mnohých populárno-vedeckých prác z astronómie a kozmonautiky. Je podľa neho nazvaný asteroid č. 15053 (Bochnicek).

Bojer, Johan

Bojer [bujer], Johan, 6. 3. 1872 Orkdal – 3. 7. 1959 Oslo — nórsky spisovateľ. V románoch Hnutie ľudu (Et folketog, 1896), Večná vojna (Den evige krig, 1899) a Sila viery (Troens makt, 1903) realisticky stvárňoval politické a mravné problémy doby. Pozornosť vzbudil románmi z vidieckeho prostredia Posledný Viking (Den siste viking, 1921), Náš vlastný kmeň (Vår egen stamme, 1924) a Ľudia pri mori (Folk ved sjøen, 1929), ktorými vzdal hold boju človeka s prírodnými živlami. Písal aj divadelné hry s historickými námetmi: Brutus (1904), Mária Walewská (Maria Walewska, 1913, upravené vydanie 1932) a i.

bolometrická korekcia

bolometrická korekcia — hodnota, o ktorú sa líši vizuálna jasnosť (jasnosť vo viditeľnej oblasti spektra) hviezdy od jej bolometrickej jasnosti (jasnosti v celom spektre elektromagnetického žiarenia).

Bolometrická korekcia je veľká pri veľmi horúcich hviezdach, ktorých jasnosť je maximálna v ultrafialovej oblasti spektra, a pri veľmi chladných hviezdach, ktorých jasnosť je maximálna v infračervenej oblasti spektra.

Bölöni, György

Bölöni, György (Sámuel), 30. 10. 1882 Szilágysomlyó (rum. Şimleu Sălajului), dnes Şimleu Silvaniei, Rumunsko – 11. 9. 1959 Budapešť — maďarský spisovateľ, literárny historik, publicista a prekladateľ. Po skončení štúdií práva novinár v Paríži, kde sa zoznámil s E. Adym. Účastník revolúcie 1918 – 19. Po 1. svetovej vojne v diplomatických službách v Holandsku, po návrate predseda Maďarského PEN clubu, šéfredaktor časopisu Élet és irodalom (Život a literatúra). Účastník antifašistického hnutia.

Autor základných monografií o E. Adym Skutočný Ady (Az igazi Ady, 1934) a Novinár Ady (Ady az újságíró, 1956). Nositeľ Baumgartenovej ceny (1948) a Kossuthovej ceny (1955).

Boltzmannovo rozdelenie

Boltzmannovo rozdelenie [bolc-] — zákon štatistickej fyziky vyjadrujúci rozdelenie molekúl ideálneho plynu podľa ich rýchlostí \(\mathbf v\) (resp. hybnosti \(\mathbf p = m\mathbf v\)) a podľa polohy vo vonkajšom silovom poli: \(f(\mathbf p, \mathbf r) = A \exp \{-[\mathbf p^2/2m + U(\mathbf r)]/kT\}\), kde \(\mathbf p^2/2m\) je kinetická energia molekuly s hmotnosťou \(m\), \(U(\mathbf r)\) jej potenciálna energia v mieste s polohovým vektorom \(\mathbf r\), \(T\) termodynamická (absolútna) teplota a \(k\) Boltzmannova konštanta. Mimo potenciálového poľa, t. j. keď \(U(\mathbf r) = 0\), Boltzmannovo rozdelenie prechádza do Maxwellovho rozdelenia molekúl podľa rýchlostí, preto sa Boltzmannovo rozdelenie často nazýva aj Maxwellovo-Boltzmannovo rozdelenie. Názov Boltzmannovo rozdelenie sa používa aj pre funkciu \(n(\mathbf r) = n_0 \exp[-U(\mathbf r)/kT]\) vyjadrujúcu závislosť objemovej hustoty častíc \(n(\mathbf r)\) od polohy vo vonkajšom silovom poli. Niekedy sa Boltzmannovo rozdelenie nazýva aj Boltzmannova štatistika.