Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 26 z celkového počtu 26 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

bis dat, qui cito dat

bis dat, qui cito dat [kví; lat.] — dvakrát dáva, kto rýchlo dáva. Pomoc má prísť rýchlo, vtedy, keď je potrebná. Obdobný výrok: inopi beneficium bis dat, qui dat celeriter = chudobnému dobrodenie dvakrát dáva, kto rýchlo dáva (Publilius Syrus: Myšlienky).

bit

bit, angl. binary digit, dvojková číslica —

1. jeden zo znakov 0 alebo 1 vo dvojkovej sústave;

2. v teórii informácie jednotkové množstvo informácie: 1 bit je najmenšie množstvo informácie s veľkosťou 1 shannon, ktoré už nie je možné ďalej deliť; zistenie, že platí jedna z dvoch možností vyjadrená nulou alebo jednotkou.

BITEF

BITEF, Belgrade International Theatre Festival — jeden z najvýznamnejších medzinárodných divadelných festivalov založený 1967 v Belehrade. Koncepčne a organizačne zviazaný s belehradským avantgardným divadlom Atelje 212. Zúčastňujú sa na ňom najvýznamnejšie svetové divadlá posledných desaťročí. Napriek vojnovým udalostiam v bývalej Juhoslávii v 90. rokoch 20. stor. si BITEF vďaka podpore zo zahraničia zachoval svoju tradíciu, 1999 získal prestížne ocenenie Premio Europa il teatro, čím sa stal prvým nositeľom tohto ocenenia v oblasti divadelných festivalov.

bitová mapa

bitová mapa, bitmapa —

inform. spôsob reprezentácie obrazu v pamäti počítača, kde každému obrazovému bodu (pixel) je priradená dvojica súradníc \(X, Y\), ktoré jednoznačne definujú jeho polohu na zobrazovacom zariadení a údaj o jeho farbe a intenzite. Počet údajových bitov určuje počet možných farebných kombinácií (napr. pre čiernobiele bitmapové obrázky stačí jeden bit, pre 16 farieb v obrázku sú potrebné 4 bity).

bitový rez

bitový rezinform. modul, ktorý nezávisle spracúva m bitov z (k*m)–bitového reťazca (→ slovo). Modul obsahuje všetky funkčné bloky potrebné na realizáciu požadovaných operácií nad m bitmi. Systém s potrebnou dĺžkou slova sa vytvára ich kaskádovým zapojením. Napr. kaskádovým prepojením dvoch 4-bitových rezov ALU (→ aritmeticko-logická jednotka) možno navrhnúť ALU, ktorá spracúva 8-bitové operandy. Bitové rezy sa využívali čase, keď technológia výroby integrovaných obvodov neumožňovala vyrábať obvody s potrebnou zložitosťou.

Bitýnia

Bitýnia, gr. aj lat. Bithynia — staroveká krajina v severozápadnej časti Malej Ázie. V 3. stor. pred n. l. tam vzniklo samostatné kráľovstvo, ktorého prvý kráľ Nikomédés I. založil 264 pred n. l. hlavné mesto Nikomédiu (dnes İzmit). R. 74 pred n. l. po smrti kráľa Nikoméda IV. pripadla celá Bitýnia Rímskej ríši. R. 64 pred n. l. zvíťazil rímsky vojvodca Pompeius (Magnus) nad pontským kráľom Mithradatom VI. Eupatorom a pripojil k Bitýnii časť Pontskej ríše i západnú časť Paflagónie. R. 111 – 113 vyslal cisár Traján do Bitýnie Plínia Mladšieho, aby dohliadol na administratívne a finančné pomery v tamojších mestách. Za vlády cisára Marca Aurelia (161 – 180) bola Bitýnia vyhlásená za cisársku provinciu.

biwa

biwa — japonský brnkací hudobný nástroj. Štvorstrunová lutna hruškovitého tvaru s krátkym krkom, na ktorej sa hrá veľkým bielym dlátovitým plektrom. Pochádza z čínskej lutny pchi-pcha (pipa), rozšírila sa najmä v stredoveku medzi potulnými spevákmi recitujúcimi príbehy z vojny medzi rodmi Tairovcov a Minamotovcov. V 17. stor. ju nahradil menší a praktickejší → šamisen pochádzajúci z Rjúkjúskeho kráľovstva.

Bjerknes, Vilhelm Friman Koren

Bjerknes, Vilhelm Friman Koren, 14. 3. 1862 Oslo – 9. 4. 1951 tamže — nórsky fyzik a meteorológ, zakladateľ modernej meteorológie. Pôsobil na univerzite v Štokholme (1893 – 1907; od 1895 ako profesor), Lipsku (1913 – 17), Bergene (kde založil dodnes významnú nórsku meteorologickú školu) a Oslo (1907 – 12, 1926 – 32). Zakladateľ hydrodynamiky, čím prispel k rozvoju dynamickej a synoptickej meteorológie, pre ktorú 1904 navrhol použitie matematicko-fyzikálnych metód. R. 1910 – 12 začal používať jednotky bar, milibar a dynamický meter. Podieľal sa na vytvorení modelov tlakovej níže miernych zemepisných šírok, na zavedení pojmu atmosférický front a na vypracovaní teórie vzniku tlakových níží na polárnych frontoch. Sú podľa neho nazvané krátery na Mesiaci a na Marse (Bjerknes).

Blahník, Vojtěch Kristián

Blahník, Vojtěch Kristián, 12. 8. 1888 Dobrovice, okres Mladá Boleslav – 11. 6. 1934 Litoměřice — český teatrológ, divadelný kritik a historik. Spolupracoval s ochotníkmi, presadzoval moderný pohľad na divadelné umenie. Jeho hlavným dielom sú prehľadné Světové dějiny divadla (1928), písal aj knihy z oblasti divadelnej teórie a estetiky (Umění divadelní, 1918; Smysl a podstata divadelního umění, 1923; O režii a režisérech, 1925), autor monografie o J. K. Tylovi (J. K. Tyla Had z ráje, 1926) a i.

Blakytnyj, Vasyľ Mychajlovič

Blakytnyj, Vasyľ Mychajlovič, vlastným menom Ellanskyj, pseudonym V. Ellan, A. Ortaľ, Valer Pronoza, 12. 1. 1894 Kozel – 4. 12. 1925 Charkov — ukrajinský básnik, novinár a verejný činiteľ. V 30. rokoch 20. stor. bol obvinený z buržoázneho nacionalizmu a jeho diela boli zakázané; rehabilitovaný po Stalinovej smrti (1953). Autor zbierky Údery kladiva a srdca (Udary molota i sercja, 1920), teoretických, publicistických a kritických článkov i politickej satiry: Poznámky písané ceruzou (Notatky olivcem, 1924), Sovietska horčica (Raďanska hirčyca, 1924) a i.

Blanár, Vincent

Blanár, Vincent, 1. 12. 1920 Hul, okres Nové Zámky – 27. 9. 2012 Bratislava — slovenský jazykovedec. R. 1943 – 58 pedagóg na Filozofickej fakulte UK, 1961 – 90 pôsobil v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV v Bratislave, 1995 – 2005 učil na Pedagogickej fakulte UK; 1965 DrSc., 1992 profesor. V jeho široko zameranej výskumnej činnosti (od spisovnej slovenčiny po dialektológiu) zaujíma najvýznamnejšie miesto teória výskumu vlastných mien, ako aj historická a všeobecná lexikológia. Originálne metodologické prístupy z oblasti sémantiky a semiotiky predstavoval na analýze bohatého historického materiálu z dejín slovenčiny, pričom ich využíval aj na vybudovanie porovnávacieho výskumu slovanských jazykov v oblasti historickej lexikológie.

Najvýznamnejšie práce: Zo slovenskej historickej lexikológie (1961), Lexikálno-sémantická rekonštrukcia (1984), Porovnávanie lexiky slovanských jazykov z diachrónneho hľadiska (1993), Teória vlastného mena (1996). Zúčastňoval sa na koncipovaní a redigovaní Historického slovníka slovenského jazyka (1991 – 2008).

Blanco Fombona, Rufino

Blanco Fombona [-co], Rufino, 17. 6. 1874 Caracas – 16. 10. 1944 Buenos Aires — venezuelský básnik a esejista. Jeho dielo je pozoruhodným pokusom o symbiózu kostumbrizmu, realizmu a modernizmu. Po štúdiách na vojenskej akadémii pracoval v štátnom aparáte a v diplomatických službách, za svoj kritický postoj k politickej korupcii bol viackrát väznený a neskôr donútený k exilovým pobytom v USA a v Európe (skúsenosti z tohto obdobia opísal v denníkoch Cesta nedokonalosti, Camino de imperfección, 1933; Dva a pol roka nepokoja, Dos Años y Medio de Inquietud, 1942 a i.). R. 1910 – 14 žil v Paríži a 1914 – 36 v Madride, po návrate bol vymenovaný za guvernéra štátu Miranda, neskôr za veľvyslanca v Uruguaji, kde pripravoval vydanie zobraných spisov.

Jeho raná básnická zbierka Drobné lyrické skladby (Pequeña ópera lírica, 1904), je ovplyvnená modernizmom. Zbierka Spevník nešťastnej lásky (Cancionero del amor infeliz, 1918) naznačila, že jeho poézia najmä výlučnou orientáciou na americkú skutočnosť modernizmus v mnohom presahuje, čo sa odrazilo už v zbierke poviedok Americké poviedky (Cuentos americanos, 1904).

Jeho prózy zachytávajúce širokú panorámu venezuelskej spoločnosti sa vyznačujú psychologickou kresbou. Autor románov Muž zo železa (El hombre de hierro, 1905) o rozpore jedinca s dravou kapitalistickou podnikavosťou, Muž zo zlata (El hombre de oro, 1914) o moci peňazí a ich vplyve na formovanie osobnosti, S mitrou v ruke (La mitra en la mano, 1927), politického pamfletu Hrdinská maska (La máscara heroica, 1923) a i.

Dielami Hispanoamerické písma a vzdelanci (Letras y letrados de Hispano-América, 1908), Veľkí spisovatelia Ameriky 19. stor. (Grandes escritores de América (Siglo XIX), 1917) či Modernizmus a modernistickí básnici (El modernismo y los poetas modernistas, 1929) sa pričinil o šírenie povedomia o hispanoamerickej literatúre vo svete.

Blandianová, Ana

Blandianová (Blandiana), Ana, vlastným menom Otilia Doina Rusanová (Rusan), 25. 3. 1942 Temešvár (Timişoara) — rumunská poetka, prozaička a publicistka. Výrazná osobnosť rumunskej poézie generácie 60. rokov 20. stor. Jej básnický debut Prvá osoba plurálu (Persoana întîi plural, 1964) sa vyznačuje spontánnosťou a vitalizmom. Pre jej ďalšie básnické zbierky, napr. Achilova päta (Călcîiul vulnerabil, 1966) a Spánok v spánku (Somnul din somn, 1977), je charakteristický nekonformný tón, odmietanie povrchnosti, intenzívny existenciálny zážitok, ako aj úspornosť umeleckých prostriedkov a koncentrovaná metafora. Z politických dôvodov (jej otec bol pravoslávnym kňazom a bol prenasledovaný komunistickým režimom) nesmela viackrát publikovať, po 1989 vydala viacero básnických zbierok, napr. 100 básní (100 de poeme, 1991), Ráno po smrti (În dimineața de după moarte, 1996), Moja vlasť A4 (Patria mea A4, 2010), próz, napr. román Zásuvka s potleskom, Sertarul cu aplauze, 1992, ako aj literatúru pre deti a mládež a eseje. Výber jej básní a próz vyšiel v slovenčine časopisecky (Revue svetovej literatúry, 1990, 1999, 2007).

Blanice

Blanice — rieka na juhu Česka, najvýznamnejší pravostranný prítok Otavy; dĺžka 87,7 km, rozloha povodia 805 km2, priemerný ročný prietok v ústí 4,23 m3/ s. Pramení v severovýchodnej časti Šumavy, do Otavy ústi na území Českobudějovickej panvy pri obci Putim. Na Blanici je vodná nádrž Husinec.

Blaník

Blaník — masív v strednej časti Česka vo Vlašimskej pahorkatine, hrasť budovaná ortorulami. Tvoria ho dva zalesnené skalnaté vrchy: Velký Blaník (638 m n. m.) s 30 m vysokou rozhľadňou na vrchole a Malý Blaník (580 m n. m.). Územím preteká meandrujúci vodný tok Blanice (ľavostranný prítok Sázavy) lemovaný lužným lesom.

Masív je opradený legendami, v ťažkých obdobiach českého národa bol symbolom nádeje na získanie slobody a svojbytnosti, stal sa inšpiráciou pre mnohých významných českých umelcov.

Územie je súčasťou CHKO Blaník (vyhlásená 1981, rozloha 40 km2) zriadenej na ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva; krajina so striedajúcimi sa lesnými komplexmi s lúkami a poliami.

Blansko

Blansko — okresné mesto v Česku v Juhomoravskom kraji v Drahanskej vrchovine pri sútoku riek Svitava a Punkva, 276 m n. m.; 21-tis. obyvateľov (2020). Priemysel chemický, strojársky (výroba meracích prístrojov, turbín), stavebných materiálov, potravinársky. Železničná stanica na trati Brno – Česká Třebová.

Písomne doložené 1141, keď osada patrila olomouckému biskupstvu; od stredoveku tradícia železiarskej výroby, od 15. stor. trhové mestečko, 1831 tam vyrobili prvý parný stroj na Morave, od 1905 štatút mesta. Výrazný rozmach až koncom 19. a v 20. stor. v dôsledku vzniku a rozvoja železiarstva.

Stavebné pamiatky: pevnosť (1574) prestavaná na renesančný zámok, barokový farský Kostol sv. Martina, drevený kostol (17. stor., prenesený do Blanska 1936), huta Klamovka (technická pamiatka), východne od mesta leží zrúcanina hradu Blansek, južne zrúcanina Čertův hrádek a zrekonštruovaná zrúcanina Nového hradu.

Mesto je východiskom turistických trás do Moravského krasu (na jeho územie zasahuje CHKO Moravský kras).

blastocysta

blastocysta [gr.] — primitívna zárodočná vrstva blastuly; guľovitý útvar s dutinou, ktorý vzniká brázdením vajíčka cicavcov pri jeho prechode vajcovodom do maternice (postupným delením buniek moruly) a tvorí ďalšie vývinové štádium blastogenézy. Včasná blastocysta obsahuje približne 60 buniek, delením sa počet buniek ďalej zvyšuje. Vonkajšiu stenu blastocysty tvoria bunky, ktoré sa nazývajú trofoblast, dutinu blastocysty vypĺňa tekutina. Na periférii dutiny sú uložené vnútorné bunky blastocysty tvoriace embryoblast, z ktorého buniek sa v ďalšom vývine vyvíja celé embryo.

Blauer Reiter

Blauer Reiter [raj-; nem.], Der blaue Reiter, Modrý jazdec — nemecká umelecká skupina založená 1911 v súvislosti s odchodom F. Marca, V. Kandinského, A. Kubina a G. Münterovej z mníchovského spolku Neue Künstlervereinigung München. Okrem nich k najaktívnejším členom patrili aj P. Klee a A. Macke, od 1912 aj A. Javlenskij a M. V. Veriovkinová. Cieľom členov nebolo vytvoriť jednotný štýl alebo sa zaoberať určitými témami, ale išlo im o vyjadrenie vlastných vnútorných pocitov a túžob rozmanitými umeleckými formami. Sústredili sa na duchovné princípy a kvality umenia, o ktorých verili, že môžu sprostredkovať poznanie (potreba duchovnej obnovy v materialistickej kultúre). Boli ovplyvnení súdobými umeleckými avantgardami (futurizmus, fauvizmus, kubizmus, orfizmus). Pre zameranie sa na duchovný cieľ umenia a vlastné prežívanie postupne smerovali skôr k abstrakcii (V. Kandinskij, F. Marc). V decembri 1911 otvorili v galérii Thannhäuser svoju prvú výstavu, na ktorej boli okrem diel členov skupiny prezentovaní aj umelci ako R. Delaunay, H. Rousseau, A. Schönberg, D. a V. Burljukovci a i. Formálna a názorová pluralita pritiahla podporu a pozornosť viacerých moderných umelcov (o. i. napr. H. Arp). Na druhej výstave (1912) vystavovali aj diela P. Picassa, G. Braqua, E. Noldeho, L. Kirchnera a i., verejnosť ich však búrlivo odmietla. R. 1912 vydala skupina almanach Der Blauer Reiter, v ktorom sa autori usilovali vysvetliť základné princípy svojej tvorby (2. vydanie 1914). Okrem moderných diel v ňom reprodukovali aj africké, oceánske, japonské, egyptské a stredoveké umenie i výtvarné prejavy detí. R. 1914 skupina zanikla, po 1918 sa niektoré z jej myšlienok uplatnili v Bauhause.

Blažkov efekt

Blažkov efekt — periodické zmeny amplitúd a tvarov svetelných kriviek krátkoperiodických pulzujúcich premenných hviezd typu RR Lyrae. Jav objavil 1907 ruský astronóm Sergej Nikolajevič Blažko (*1870, †1956) pri premenných hviezdach XZ Cyg a RW Dra. Hviezda XZ Cyg pulzuje s periódou 0,466 dňa, ale vykazuje aj moduláciu s cyklom 57 dní. Blažkov efekt doteraz nie je spoľahlivo vysvetlený.

bleskové spektrum

bleskové spektrum — spektrum slnečnej chromosféry získané bezštrbinovým spektrografom tesne po začiatku alebo pred koncom úplného zatmenia Slnka. Prirodzenú štrbinu tvorí tenká vrstva chromosféry, ktorú od fotosféry oddeľuje Mesiac. Celý jav trvá veľmi krátko.

Blest Gana, Alberto

Blest Gana, Alberto, 4. 5. 1830 Santiago – 9. 11. 1920 Paríž — čilský románopisec a dramatik, brat G. Blesta Ganu. V jeho tvorbe sa spájajú tradičné prvky romantizmu s realistickým vnímaním skutočnosti. Spočiatku sa venoval poézii, neskôr, ovplyvnený tvorbou H. de Balzaca, vytvoril románový cyklus o živote v Čile, a to od bojov za nezávislosť až do začiatku 20. stor. Prvé náznaky realistického písania sa objavili v diele Aritmetika v láske (La aritmética en el amor, 1860), kde analyzuje hybné sily čilskej spoločnosti, a naplno sa prejavili v románe Martín Rivas (1862) o živote meštiactva zameranom na vnútorné konflikty protagonistov. Boj čilského ľudu proti španielskym kolonizátorom 1814 – 18 zobrazil vo svojom najrozsiahlejšom a umelecky najhodnotnejšom románe Počas reconquisty (Durante la reconquista, 1897), autentickej epopeji čilského národa, ktorý sa vôbec po prvýkrát v histórii dokázal zjednotiť.

blizard

blizard [angl.] — prudký vietor s rýchlosťou nad 15 m/s sprevádzaný zvíreným snehom alebo hustým snežením a nízkymi teplotami vzduchu (pri búrlivom blizarde pod -12 °C). Názov pochádza zo Severnej Ameriky, v súčasnosti sa používa bez geografického ohraničenia. V ruštine pojmu zodpovedá pojem snehový buran, príp. purga.

Blíženci

Blíženci, lat. Gemini — v gréckej mytológii bratia Kastor a Polydeukés (lat. Castor a Pollux), synovia Lédy; → Dioskúrovia.

blokové zariadenie

blokové zariadenieinform. vstupno-výstupné zariadenie uchovávajúce informácie v blokoch pevnej dĺžky s adresami (blok môže mať pevnú alebo premenlivú veľkosť). Veľkosť blokov sa pohybuje od 128 bajtov (slabík) až po niekoľko kB. Informácie možno v ľubovoľnom okamihu z ktoréhokoľvek bloku čítať alebo doň zapisovať. Typickými blokovými zariadeniami sú disky.

blokovomultiplexný kanál

blokovomultiplexný kanálinform. špeciálny prípad vstupno-výstupného prenosového kanála zavedeného spoločnosťou IBM v 70. rokoch 20. stor. Používal sa na pripojenie rýchlych vstupných a výstupných zariadení (disky, magnetické pásky) k počítaču. Bol charakteristický prenášaním vždy celého bloku slabík pri prenose údajov medzi pamäťou počítača a vstupným (resp. výstupným) zariadením. V danom časovom okamihu blokovomultiplexný kanál umožňoval realizovať jediný prenos bloku bajtov a súčasne pripravovať viacero prenosov údajov medzi vstupnými a výstupnými zariadeniami a pamäťou.

Blovice

Blovice — mesto v Česku v Plzenskom kraji v okrese Plzeň-juh vo Švihovskej vrchovine na rieke Úslava 25 km juhovýchodne od Plzne, 387 m n. m.; 4,1 tis. obyvateľov (2019). Mestské práva 1757. V meste je podnik zaoberajúci sa reklamnou činnosťou a výrobou múzejných interiérov a výstavníckych expozícií pre veľtrhy a domáce a svetové výstavy nadväzujúci na dlhoročnú tradíciu tohto priemyselného odvetvia v Bloviciach. Železničná stanica na trati Plzeň – České Budějovice, na území mesta sa zbiehajú dve cesty II. triedy spájajúce Blovice s medzinárodnou cestou E49.