Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 39 z celkového počtu 39 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Bi

Bichem. značka bizmutu.

Biaduľa, Zmitrok

Biaduľa, Zmitrok, vlastným menom Samuil (Jafimavič) Plavnik, 23. 4. 1886 Pasadzec (pri Vilniuse) – 3. 11. 1941 pri Uraľsku, dnes Oral, Kazachstan, pochovaný v Orale — bieloruský spisovateľ židovského pôvodu. Od 1912 redaktor časopisu Naša niva. Písal v hebrejčine, ruštine a bieloruštine. Autor poviedok Obrázky (Abrazki 1913) a Poviedky (Apaviadanni, 1926), folklórno-romantickej historickej novely Slávik (Salavej, 1927), novely Strieborná tabatierka (Siarebranaja tabakerka, 1940) a básnickej zbierky Pod rodnou oblohou (Pad rodnym nebam, 1922). Na Slovensku vyšiel výber z Biaduľovej tvorby v antológii bieloruských poviedok Mesačná noc (1973). Zomrel pri Uraľsku (dnes Oral) počas evakuácie.

Białoszewski, Miron

Białoszewski [-šev-], Miron, 30. 6. 1922 Varšava – 17. 6. 1983 tamže — poľský básnik. Predstaviteľ modernej poľskej povojnovej poézie, do ktorej vniesol prvky nespútanej obraznosti založenej na tvaroslovnej symbolizácii poetického významu. Tematicky čerpal z prostredia veľkomestskej periférie: zbierky Podoby vecí (Obroty rzeczy, 1956), Účet chúťok (Rachunek zachciankowy, 1959). Voľnou kreáciou významu a tvaru básní rozbíjal tradičné estetické konvencie: zbierky Klamné vzrušenia (Mylne wzruszenia, 1961), Bolo a bolo (Było i było, 1965). Kontroverznú a ideovo alternatívnu koncepciu obsahuje aj jeho súbor autobiografických zápiskov z Varšavského povstania: Pamätník z Varšavského povstania (Pamiętnik z Powstania Warszawskiego, 1970; slov. 1972; sfilmovaný 2004, réžia Maria Zmarzová-Koczanowiczová, Zmarz-Koczanowicz).

Biblia kráľovnej Žofie

Biblia kráľovnej Žofie, poľ. Biblia królowej Zofii — poľský preklad Biblie z 15. stor. vyhotovený na želanie kráľovnej Žofie (*asi 1405, †1461), vdovy po Vladislavovi II. Jagelovskom. Preložil ju dvorný kňaz Andrzej z Jaszowíc (spolu s inými neznámymi osobami) na základe niektorého z českých prekladov Biblie, o čom svedčí veľký výskyt čechizmov a chyby vyplývajúce z nepochopenia cudzej predlohy. Preklad sa nevyznačuje vysokou umeleckou úrovňou, poskytuje však bohatý materiál na poznávanie stredovekej poľštiny.

bicyklické zlúčeniny

bicyklické zlúčeniny — organické zlúčeniny obsahujúce v molekule dva cykly, ktoré môžu mať spoločný jeden (→ spirocyklické zlúčeniny), príp. dva a viac atómov uhlíka (mostíkové bicyklické zlúčeniny). Spoločné atómy sú spojené mostíkom vytvoreným väzbou (bicyklické zlúčeniny s kondenzovanými kruhmi), atómom alebo skupinou atómov. Ich názvy sa tvoria z názvu acyklického uhľovodíka s rovnakým počtom atómov uhlíka a predpony bicyklo-, počet atómov uhlíka v mostíkoch sa vyjadruje v názve zlúčeniny číslom v hranatých zátvorkách, napr. bicyklo[1.1.0]bután (najmenší takýto uhľovodík), bicyklo[2.2.1]nonán (norkarán), bicyklo[4.4.0]dekán (dekalín).

Bidelmanova hviezda

Bidelmanova hviezdahéliová hviezda, ktorá počas svojho vývoja vyčerpala všetky zásoby vodíka. V jej vnútri prebiehajú jadrové reakcie, počas ktorých sa hélium premieňa na uhlík (→ Salpeterova reakcia).

Biela, Wilhelm von

Biela [bí-], Wilhelm von, 19. 3. 1782 Rossla, dnes súčasť mesta Südharz, Sasko-Anhaltsko, Nemecko – 18. 2. 1856 Benátky, Taliansko — nemecko-rakúsky astronóm amatér. Ako dôstojník rakúskej armády sa zúčastnil na napoleonských vojnách. Od 1815 pôsobil v Prahe, kde sa začal venovať astronómii, od 1840 žil v Benátkach. Objavil tri krátkoperiodické kométy (1826, 1831, 1832), z ktorých prvá je podľa neho nazvaná (→ Bielova kométa). Je podľa neho nazvaný aj jeden z kráterov na Mesiaci (Biela).

biela diera

biela diera — hypotetické kozmické teleso predstavujúce časovo obrátenú čiernu dieru. Na začiatku explózie sa nachádza pod svojím gravitačným polomerom. Pojem biela diera pôvodne vyplynul zo všeobecnej teórie relativity len z dôvodov symetrie. Je možné predstaviť si vzájomné prepojenie oboch typov dier (bielej i čiernej) v rôznych priestoroch prostredníctvom červej diery. Hmota padajúca do čiernej diery sa môže vynoriť na inom mieste ako explózia bielej diery. Ak je sila explózie porovnateľná s gravitačnou silou, hovorí sa o sivej diere.

bieloprst belavý

bieloprst belavý, Pseudorchis albida, Leucorchis albida — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď vstavačovité. Trvalka vysoká 14 – 35 cm, s obrátenovajcovitými alebo podlhovastokopijovitými listami a s drobnými bielymi, žltkastými alebo zelenkastými kvetmi usporiadanými po 20 – 50 v hustom klase, plod tobolka. Na Slovensku rastie najmä na horských lúkach, vresoviskách, rašeliniskách, alpínskych holiach a v kosodrevine od Rokoša po Bukovské vrchy.

Bielova kométa

Bielova kométa [bí-], 3D/Biela — krátkoperiodická kométa Jupiterovej rodiny komét objavená 1772 Jacquesom Laibatsom-Montaignom (*1716, †1788) a opäť nájdená 1805 J. L. Ponsom. R. 1825 český astronóm amatér Josef Morstadt (*1797, †1896) vypočítal jej dráhu a predpovedal jej návrat na rok 1826 (vzdialenosť perihélia určil na 0,90 AU, obežnú dobu na 6,7 roka a sklon dráhy k rovine ekliptiky na 13,6°). Jeho priateľ W. von Biela blízko vypočítaného miesta kométu aj našiel a odvtedy nesie jeho meno. R. 1845 sa kométa pred zrakmi astronómov rozdelila na 2 časti, ktoré sa od seba rýchlo vzďaľovali. Naposledy boli viditeľné pri nasledujúcom návrate 1852 ako dve samostatné kométy vzdialené v priestore 2,5 mil. km. R. 1872 a 1885 bol v dráhe kométy pozorovaný mohutný meteorický roj Andromedíd (Bielíd).

Biely mys

Biely mys, arabsky Rás al-Abjád, oficiálny prepis Ra’s al-Abyad — mys v Tunisku na pobreží Stredozemného mora v blízkosti mesta Bizerta, najsevernejší bod africkej pevniny, 37°21’ sev. zemepisnej šírky (podľa niektorých zdrojov je najsevernejším bodom mys Rás al-Ghiran ležiaci 8 km západne).

biely trpaslík

biely trpaslík — hviezda, kompaktný objekt s hmotnosťou 0,3 – 1,4 hmotnosti Slnka (→ Chandrasekharova medza) s veľmi malými rozmermi (0,01 polomeru Slnka) a vysokou hustotou (109 kg/m3). Povrchové teploty bielych trpaslíkov sú v rozmedzí 4 000 – 150 000 K a ich svietivosti v rozmedzí 10-4 – 100 svietivostí Slnka, takže sa nachádzajú v dolnej časti Hertzsprungovho-Russellovho diagramu. Biely trpaslík je záverečným štádiom vývoja hviezdy malej hmotnosti. Jadro hviezdy je po odhodení vonkajších vrstiev (→ planetárna hmlovina) bez zdrojov termonukleárnej energie, postupne chladne a stáva sa bielym trpaslíkom. Vnútri bieleho trpaslíka sa už všetky jadrá vodíka termonukleárnymi reakciami premenili na hélium, uhlík a ťažšie prvky (héliové, uhlíkovo-kyslíkové, kyslíkovo-neónovo-horčíkové biele trpaslíky). Prvým známym bielym trpaslíkom je Sírius B. Bielymi trpaslíkmi sú aj kompaktné zložky kataklizmatických dvojhviezd.

Bieńkowski, Zbigniew

Bieńkowski, Zbigniew, pseudonym Gracja Traczyk, 31. 8. 1913 Varšava – 23. 2. 1994 tamže — poľský básnik, esejista a prekladateľ. Vyšiel z poetiky medzivojnovej avantgardy, ktorá sa zoskupila okolo časopisu Okolica Poetów (Oblasť básnikov). Zaoberal sa otázkami ľudskej existencie a jej vplyvu na citové a intelektuálne formovanie človeka modernej civilizácie. Na tomto základe vytvoril typ tzv. autentickej poézie ako spojovacieho článku medzi predstavou a realitou, čo vyjadril v zbierkach básní Básne (Poezje, 1938), Vec predstavy (Sprawa wyobraźni, 1945), Tri poémy (Trzy poematy, 1959) a esejí Peklá a Orfeovia (Piekła i Orfeusze, 1960), Modely (Modelunki, 1966), Poézia a nepoézia (Poezja i niepoezja, 1967), Americký zápisník (Notatnik amerykański, 1983). V slovenčine vyšiel výber z jeho poézie Spektrum (1966). Prekladal z francúzskej (Ch. Baudelaire, P. Éluard, V. Hugo, Saint-John Perse, J. Supervielle, É. Zola) a ruskej (M. J. Lermontov, A. N. Tolstoj) literatúry.

Biernat z Lublina

Biernat z Lublina, aj Bernardus Lublinensis, Bernardus Lublinius, asi 1465 Lublin – asi 1529 — poľský básnik a prekladateľ, prvý známy po poľsky píšuci autor. Pôsobil ako duchovný a sekretár na šľachtických dvoroch. Svojou zbierkou modlitieb Raj duše (Raj duszny, 1513), rýmovaným Dialógom Palinura s Charónom (Dialog Palinura z Karonem, asi 1536 – 42) a prózou Ezop, to jest opis života tohto mudrca (Ezop, to jest opisanie żywota tego to mędrca obyczajnego, 1522) s prílohou Ezopových bájok prispel k vytvoreniu spisovnej poľštiny a básnického jazyka.

big bang

big bang [beng; angl.], veľký tresk — veľký výbuch, ktorým sa začala éra rozpínajúceho sa vesmíru. Predchodcom teórie big bangu bola teória praatómu obsahujúceho všetku hmotu súčasného vesmíru (→ modely vesmíru).

Podľa súčasných fyzikálnych modelov bol vesmír pred 13,8 mld. rokov vo forme singularity, v ktorej bolo meranie času a dĺžky bezpredmetné, teplota a tlak nekonečné. V okamihu výbuchu boli gravitačná, silná, slabá a elektromagnetická interakcia zjednotené. Na konci Planckovho času (10-43 s po big bangu)došlo k oddeleniu gravitačnej interakcie od ostatných interakcií a vesmír mal teplotu 1032 K. Krátko potom nastalo obdobie inflácie (10-35 – 10-32 s po big bangu), keď sa vesmír prudko rozopol a jeho rozmery sa enormne zväčšili. Počas inflácie sa oddelila silná interakcia a teplota klesla na 1025 K. V čase 10-10 s sa rozdelili slabá a elektromagnetická interakcia. Vesmír bol vyplnený kvarkami, leptónmi, intermediálnymi časticami a vysokoenergetickým žiarením. Vďaka fyzikálnym nesymetriám sa vytvorilo viac hmoty ako antihmoty. Obdobie voľných kvarkov sa skončilo 10-5 s po big bangu. Hmotu vesmíru tvorila kvarkovo-gluónová plazma. Poklesom teploty sa kvarky a gluóny začali viazať v hadrónoch. Po poklese teploty na 1012 K tvorili hmotu vesmíru vodík (75 %) a hélium (25 %). 379 000 rokov po big bangu sa žiarenie (reliktové; → mikrovlnné žiarenie kozmického pozadia) oddelilo od hmoty. Vesmír sa stal pre žiarenie priehľadným. Po čase sa hustejšie oblasti vo vesmíre vďaka gravitácii zahusťovali a vytvorili oblaky plynu, galaxie a hviezdy. V dôsledku expanzie vesmíru reliktové žiarenie postupne chladlo a v súčasnosti dosahuje teplotu 2,725 K.

Nové výskumy ukazujú, že viditeľná hmota tvorí len 4 % hmoty vesmíru, 23 % pripadá na tmavú hmotu a 73 % na tmavú energiu. Fyzikálnu podstatu tmavej hmoty a energie zatiaľ nepoznáme. Prvých 7 mld. rokov sa rozpínanie vesmíru v dôsledku brzdenia viditeľnou a tmavou hmotou spomaľovalo, odvtedy sa rozpínanie vesmíru vďaka tmavej energii zrýchľuje.

Platnosť teórie big bangu podporuje 1. riešenie Einsteinových rovníc poľa, podľa ktorých sa vesmír začal rozpínať zo singularity, 2. objav rozpínania sa vesmíru Edwinom Hubblom z pozorovaných radiálnych rýchlostí galaxií (→ Hubblov zákon), 3. zistenie, že množstvo hélia a deutéria vo vesmíre prevyšuje hodnoty ich možnej produkcie vo hviezdach, 4. objav existencie mikrovlnného žiarenia kozmického pozadia (reliktového žiarenia).

Big Bear Solar Observatory

Big Bear Solar Observatory [bea] — americké slnečné observatórium v Kalifornii asi 120 km vých. od Los Angeles na sev. brehu jazera Big Bear (budova s hlavným ďalekohľadom je umiestnená na umelom násype smerujúcom zo sev. brehu jazera na juh). Založené 1969 Kalifornským technologickým inštitútom (California Institute of Technology), od 1997 spravované Technologickým inštitútom v New Jersey (New Jersey Institute of Technology), financované NASA, National Science Foundation a rôznymi agentúrami.

Je zamerané na pozorovanie slnečnej fotosféry, chromosféry, magnetických a rýchlostných polí. Hlavný prístroj observatória Goodov slnečný ďalekohľad (Goode Solar Telescope) tvorí mimoosové zrkadlo s priemerom 1,6 m, ktorého adaptívnou optikou odrazené svetlo smeruje do spektropolarimetra pracujúceho vo viditeľnej a blízkej infračervenej oblasti spektra; neupravené svetlo smeruje aj do kryogénneho spektrografu pracujúceho v oblasti vlnovej dĺžky 5 μm. V prípade potreby sa môže ďalekohľad použiť aj na pozorovanie celého slnečného disku s veľkým rozlíšením. Záznam pozorovaní sa robí pomocou CCD kamier. K zníženiu atmosférickej turbulencie prispieva aj okolitá vodná plocha. Na patrolné pozorovanie slnečného povrchu sa používa ďalekohľad s priemerom objektívu 10 cm pozorujúci v spektrálnej čiare H-alfa. V observatóriu sa nachádzajú aj ďalekohľady na meranie slnečných oscilácií.

big crunch

big crunch [kranč; angl.] — posledné štádium všeobecného zmršťovania oscilujúceho vesmíru (→ modely vesmíru). Big crunch by mohol nastať, ak by skutočná hustota hmoty vo vesmíre bola väčšia ako kritická hustota. Proces zmršťovania sa môže znázorniť ako obrátený big bang sprevádzaný rastom teploty, deštrukciou galaxií, hviezd a atómov, nie však poklesom celkovej entropie vesmíru. Preto vesmír, ktorý by vznikol novým big bangom (big bounce) po prechode singularitou (bodovým stavom s nulovým objemom a nekonečne veľkou hustotou), nemôže mať žiadnu súvislosť s predchádzajúcim vesmírom.

bilancia žiarenia

bilancia žiarenia, radiačná bilancia — meteorol. algebrický súčet hodnôt žiarivých tokov vyjadrujúcich príjem a stratu žiarivej energie. Bilancia žiarenia sa meria bilancometrom pre určitú hladinu alebo vrstvu atmosféry, pre zemský povrch alebo pre systém Zem – atmosféra. Vyjadruje sa ako množstvo žiarenia (J/cm2) alebo ako intenzita žiarenia (W/m2). Kladné hodnoty bilancie žiarenia znamenajú pre danú hladinu alebo sústavu energetický zisk a vyskytujú sa spravidla počas dňa, záporné hodnoty predstavujú energetickú stratu a vyskytujú sa v noci. Podľa meraných vlnových dĺžok sa rozlišuje bilancia krátkovlnného žiarenia (bilancia slnečného žiarenia) a bilancia dlhovlnného žiarenia (bilancia vyžarovania zemského povrchu).

bilancometer

bilancometer [lat. > tal. + gr.] — prístroj na meranie bilancie žiarenia umožňujúci súčasne merať celkový príjem a stratu žiarivej energie v rozsahu vlnových dĺžok 0,3 – 100,0 μm. Prijímacia časť bilancometra pozostáva z dvojice tenkých začiernených kovových platničiek, z ktorých jedna je orientovaná smerom nahor a druhá smerom nadol. Platničky sú navzájom prepojené diferenčnou termobatériou, ktorá medzi nimi meria rozdiel teplôt priamoúmerný bilancii žiarenia. Existuje niekoľko typov bilancometrov; tie, ktoré sú v nepretržitej prevádzke, majú prijímacie plôšky chránené tenkými polyetylénovými polguľami.

bilaterálny

bilaterálny [lat.] — dvojstranný, obojstranný; biol. → bilaterálne súmerný.

binárne zlúčeniny

binárne zlúčeniny — chemické zlúčeniny zložené z atómov dvoch chemických prvkov, napr. oxid hlinitý Al2O3, nitrid horečnatý Mg3N2.

binárny pulzar

binárny pulzar — pulzar, ktorý je zložkou dvojhviezdy. Prvý binárny pulzar PSR 1913+16 objavili R. A. Hulse a J. H. Taylor 1974 (Nobelova cena za fyziku 1993). Periodické zmeny v perióde pulzácií vysvetlili Dopplerovým efektom v dôsledku orbitálneho pohybu pulzara na eliptickej dráhe okolo kompaktnej zložky s periódou 7 h 45 min. Obidve neutrónové hviezdy binárneho pulzara majú hmotnosť 1,4 hmotnosti Slnka. Pokles orbitálnej periódy (10-7sekundy počas jedného obehu) v dôsledku emisie gravitačných vĺn je v zhode s predpoveďou všeobecnej teórie relativity. Ide o prvý observačný dôkaz existencie gravitačných vĺn.

binárny semafor

binárny semaforinform. semafor nadobúdajúci iba hodnoty 0 a 1.

bioklíma

bioklíma [gr.] — klíma posudzovaná vo vzťahu k živým organizmom, ktoré sa súčasne aj podieľajú na jej vytváraní;

1. súbor klimatických podmienok existencie živých organizmov (teplota, svetlo, vlhkosť, chemické zloženie a obsah plynov vo vzduchu, tlak v atmosfére, smer a rýchlosť vetra a i.);

2. klimatické podmienky prostredia ovplyvňované životnými prejavmi organizmov. V tejto súvislosti sa hovorí napr. o bioklíme mesta, poľa, lesa atď. Štúdiom bioklímy sa zaoberá bioklimatológia.

bioklimatológia

bioklimatológia [gr.] — časť klimatológie zaoberajúca sa bioklímou. Skúma vzťahy medzi živými organizmami a klímou. Podľa predmetu štúdia sa delí na bioklimatológiu rastlín (fytobioklimatológiu), zvierat (zoobioklimatológiu) a na humánnu bioklimatológiu. Humánna bioklimatológia skúma vzťahy medzi klímou a človekom ako jedincom i medzi klímou a ľudskou spoločnosťou ako celkom, ako aj vplyv klímy na zdravých alebo chorých ľudí (na zmeny počasia reaguje len časť populácie, reakcia sa prejavuje únavou, rozladenosťou, nespavosťou, bolesťami hlavy, podráždenosťou). Zisťuje výskyt ochorení, ktorých vznik je viazaný na určité klimatické podmienky; prispieva k liečbe niektorých ochorení (→ klimatoterapia) pobytom na mieste, ktoré má mimoriadne priaznivú alebo liečivú klímu (bezprašnosť, nízky výskyt alergénov ap.). Poznatky bioklimatológie sa využívajú najmä v urbanistike (pri plánovaní rekreačných oblastí a kúpeľov, pri výstavbe sídlisk), v stavebníctve (pri orientácii budov), pri vytváraní umelej mikroklímy pre život a prácu v uzavretých priestoroch (lietadlá, kozmické lode, ponorky, klimatizované priestory) ap.

biologická družica

biologická družica — špeciálna umelá družica Zeme určená na biologické a lekárske experimenty v kozmickom priestore s pokusnými zvieratami, rastlinami, baktériami ap. Údaje sa zvyčajne prenášajú na Zem automaticky. Americké biologické družice Biosat (Biosatellite, Bios) sa používali 1966 – 69 na štúdium účinkov beztiaže na živé organizmy. V bývalom Sovietskom zväze sa biologický program uskutočňoval od 1960 na družiciach nazývaných biosputnik, ktoré patrili oficiálne do série družíc Kozmos, 1973 sa začal program Bion/Biocosmos, ktorý pretrváva do súčasnosti.

biologická membrána

biologická membrána, biomembrána, v staršej odbornej literatúre bunková membrána — základná štruktúra bunky. Biologické membrány ohraničujú bunku od vonkajšieho okolia pri eukaryontných živočíšnych bunkách; pri eukaryontných bunkách rastlín a húb a pri prokaryontných bunkách je vonkajšie prostredie oddelené bunkovou stenou pod ktorou sa nachádza biologická membrána (synonymum plazmalema, cytoplazmatická membrána alebo ektoplast), alebo ohraničujú jednotlivé subsystémy bunky (napr. jadrová membrána, synonymum karyolema). Základnými zložkami všetkých biologických membrán sú molekuly proteínov a lipidov (resp. fosfolipidov); zastúpenie týchto látok sa mení v závislosti od typu membrány a od jej funkcie. Lipidová a proteínova časť membrán sa pohybuje, a v závislosti od podmienok prostredia (napr. teploty) či pri raste a vývoji bunky sa môže meniť. Molekuly proteínov a lipidov aj bránia voľnému priechodu látok z prostredia do bunky a naopak, alebo medzi jednotlivými zložkami bunky, niektoré látky neprechádzajú, iné sú ľahko prepustené a iné sú transportované pomocou membránových transportérov (→ membránový transport). V biologických mebránach (v membránach tylakoidov) prebieha biotransformácia energie (→ fotosyntéza). Biologické membrány sa aktívne podieľajú aj na delení buniek (→ delenie bunky).

Biologické membrány sú dynamické štruktúry umožňujúce štruktúrovanie buniek (všetky deje sa uskutočňujú v zložkách či kompartmentoch oddelených membránami). Membránový princíp bunky (bunka rozdelená biomembránou na kompartementy) je jedným zo základných princípov funkčnej organizácie buniek. Z evolučného hľadiska je napr. cytoplazmatická membrána jednou z primárnych bunkových štruktúr, z ktorej sa derivovali ďalšie membránové štruktúry pritomné v súčasných prokaryontných a najmä eukaryontných bunkách. Membránam podobné štruktúry sa našli už v prekambriu pred 3,5 mld. rokov ako súčasť bakteriálnych buniek. Evolúciou biomembrán bunky získali veľký vnútorný priestor, ktorý má význam pre metabolické procesy.

biomechanika

biomechanika [gr.] —

1. antropol., lek. antropomechanika — odbor antropológie, ktorý sa venuje štúdiu pohybov ľudského tela a jeho segmentov z hľadiska ich mechaniky. Jej poznatky sa využívajú najmä v oblasti športovej antropomechaniky a v športovej praxi (→ kinantropológia);

2. biofyz. vedný odbor zameraný na aplikáciu mechanických princípov na biologické a medicínske problémy. Skúma vplyv rôznych síl na telá živých organizmov (mechanické napätia účinkom gravitačného poľa a svalovej aktivity), toky rôznych kvapalín v telách (krv, hlien), súvislosť medzi tlakom a prietokom v cievach, prenos rôznych látok cez membrány, prispieva k pochopeniu funkcie orgánov, svalov a kostrového systému. Poznatky biomechaniky sa využívajú pri konštruovaní náhradných orgánov, prípadne ich častí (umelé srdcové chlopne, kosti, kĺby);

3. div. zákony mechaniky pohybu aplikované na ľudské telo; termín používaný ruským režisérom V. E. Mejerchoľdom pri tvorbe inscenácií, v ktorých využíval telesný pohyb herca ako jeden z najdôležitejších výrazových prostriedkov na sprostredkovanie významov a emócií divadelných postáv.

biometeorológia

biometeorológia [gr.] — odbor meteorológie skúmajúci priame a nepriame vplyvy atmosférického prostredia na živé organizmy. V užšom chápaní štúdium vzájomných väzieb medzi živými organizmami (od úrovne buniek) a meteorologickými prvkami (teplota, tlak, vlhkosť, prúdenie vzduchu). Na Slovensku sa často považuje za súčasť bioklimatológie.

biometeorologická predpoveď

biometeorologická predpoveď, medicínsko-meteorologická predpoveď — predpoveď počasia z hľadiska jeho meteorotropných (fyziologických i patologických) účinkov na ľudský organizmus, t. j. vplyvu počasia na vznik a priebeh meteorotropných chorôb (→ meteorotropizmus), ktoré súvisia aj s komplexom meteorologických prvkov (teplota, vlhkosť, tlak vzduchu) a činiteľov (nadbytok alebo nedostatok ultrafialového žiarenia, elektrické vlastnosti ovzdušia a i.). Predpokladaný účinok počasia na meteorosenzitívnych ľudí sa vyjadruje záťažovým stupňom (→ meteorosenzibilita).

biopočítač

biopočítač [gr. + slov.] — systém na spracovanie informácií vybudovaný na báze biologických štruktúr. V súčasnosti je v začiatku skúmania, využíva poznatky z oblasti biotechnológií. Pojem biopočítač sa často používa v literatúre science-fiction.

Bioy Casares, Adolfo

Bioy Casares [bioj ka-], Adolfo, 15. 9. 1914 Buenos Aires – 8. 3. 1999 tamže — argentínsky prozaik, esejista a filmový scenárista, manžel S. Ocampovej. Predstaviteľ poetiky tzv. hispanoamerického fantastického realizmu. Vynikol najmä intelektuálne náročnými, dômyselne konštruovanými a parodicky ladenými románmi a poviedkami s nevšedným filozofickým pohľadom na svet, ktorými sa zaraďuje medzi hlavných predstaviteľov svetovej literárnej fantastiky. Romány: Morelov vynález (La invención de Morel, 1940), Plán úniku (Plan de evasión, 1945), Denník z prasacej vojny (Diario de la guerra del cerdo, 1969), Spánok na slnku (Dormir al sol, 1973; slov. 1986) a i.; poviedkové knihy: Ľúbostné príbehy (Historias de amor, 1972), Fantastické príbehy (Historias fantásticas, 1972) a i.

S inými autormi vydal rad antológií o argentínskej literatúre, svetovej literárnej fantastike a gaučovskej poézii, napr. Antológiu fantastickej literatúry (Antologia de la literatura fantastica, 1940; s J. L. Borgesom, S. Ocampovou a V. Ocampovou). S J. L. Borgesom napísal o. i. kriminálnu paródiu Šesť problémov pre dona Isidra Parodiho (Seis problemas para don Isidro Parodi, 1942), zbierku Najlepšie detektívne poviedky (Los mejores cuentos policiales, 1943), antológiu Kniha neba a pekla (Libro del cielo y del infierno, 1960) a i.