Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 54 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Bi

Bichem. značka bizmutu.

Biaduľa, Zmitrok

Biaduľa, Zmitrok, vlastným menom Samuil (Jafimavič) Plavnik, 23. 4. 1886 Pasadzec (pri Vilniuse) – 3. 11. 1941 pri Uraľsku, dnes Oral, Kazachstan, pochovaný v Orale — bieloruský spisovateľ židovského pôvodu. Od 1912 redaktor časopisu Naša niva. Písal v hebrejčine, ruštine a bieloruštine. Autor poviedok Obrázky (Abrazki 1913) a Poviedky (Apaviadanni, 1926), folklórno-romantickej historickej novely Slávik (Salavej, 1927), novely Strieborná tabatierka (Siarebranaja tabakerka, 1940) a básnickej zbierky Pod rodnou oblohou (Pad rodnym nebam, 1922). Na Slovensku vyšiel výber z Biaduľovej tvorby v antológii bieloruských poviedok Mesačná noc (1973). Zomrel pri Uraľsku (dnes Oral) počas evakuácie.

Biafo

Biafo, angl. Biafo Glacier [bajefou glesije] — dolinný ľadovec v Karakorame v horskej skupine Muztag v Kašmíri na území Gilgit-Baltistan spravovanom Pakistanom; rozloha 115 km2, dĺžka 47 km, vrátane bočných ľadovcov 66 km (jeden z najdlhších ľadovcov ležiacich mimo polárnych území). Vo výške 5 128 m n. m. v priesmyku Hispar La sa spája s ľadovcom Hispar, s ktorým tvorí najdlhší ľadovcový systém mimo polárnych území, čelo ľadovca je 3 150 m n. m.

Białoszewski, Miron

Białoszewski [-šev-], Miron, 30. 6. 1922 Varšava – 17. 6. 1983 tamže — poľský básnik. Predstaviteľ modernej poľskej povojnovej poézie, do ktorej vniesol prvky nespútanej obraznosti založenej na tvaroslovnej symbolizácii poetického významu. Tematicky čerpal z prostredia veľkomestskej periférie: zbierky Podoby vecí (Obroty rzeczy, 1956), Účet chúťok (Rachunek zachciankowy, 1959). Voľnou kreáciou významu a tvaru básní rozbíjal tradičné estetické konvencie: zbierky Klamné vzrušenia (Mylne wzruszenia, 1961), Bolo a bolo (Było i było, 1965). Kontroverznú a ideovo alternatívnu koncepciu obsahuje aj jeho súbor autobiografických zápiskov z Varšavského povstania: Pamätník z Varšavského povstania (Pamiętnik z Powstania Warszawskiego, 1970; slov. 1972; sfilmovaný 2004, réžia Maria Zmarzová-Koczanowiczová, Zmarz-Koczanowicz).

Biblia kráľovnej Žofie

Biblia kráľovnej Žofie, poľ. Biblia królowej Zofii — poľský preklad Biblie z 15. stor. vyhotovený na želanie kráľovnej Žofie (*asi 1405, †1461), vdovy po Vladislavovi II. Jagelovskom. Preložil ju dvorný kňaz Andrzej z Jaszowíc (spolu s inými neznámymi osobami) na základe niektorého z českých prekladov Biblie, o čom svedčí veľký výskyt čechizmov a chyby vyplývajúce z nepochopenia cudzej predlohy. Preklad sa nevyznačuje vysokou umeleckou úrovňou, poskytuje však bohatý materiál na poznávanie stredovekej poľštiny.

bibličtina

bibličtina — nepresný názov češtiny používanej na Slovensku ako liturgický jazyk slovenských evanjelikov. Bola to istým spôsobom slovakizovaná čeština Kralickej Biblie vyznačujúca sa zanedbávaním niektorých českých jazykových prvkov (hlásky ř, ě, celý rad typických českých pádových tvarov ap.). Nemožno ju stotožňovať s češtinou používanou v administratívnoprávnych písomnostiach na Slovensku, ktorá sa spontánne i vedome prevrstvovala slovenskými jazykovými prvkami a postupne ju nahrádzali predspisovné slovenské kultúrne jazykové útvary, neskôr kodifikované podoby spisovnej slovenčiny (bernolákovčina, štúrovská slovenčina). Liturgickým jazykom slovenských evanjelikov ostala bibličtina až do 1960.

biblizmy

biblizmy [gr.] — slová, spojenia slov a dlhšie výpovede z náboženskej literatúry, náboženských spisov, piesní, modlitieb a homílií (napr. archanjel, pokánie, rozhrešenie, požehnanie, hriech, milosrdenstvo, Desatoro, spoveď). Veľká časť biblizmov sa v súčasnosti vyskytuje v hovorovom štýle ako kvalifikujúce slová na osi dobrý – zlý (napr. anjelčert, svätecsvätuškár, požehnanýfarizej). V súčasnosti sa biblizmy využívajú ako štylisticky príznakové výrazy najmä v umeleckom štýle a v homíliách.

bicie hudobné nástroje

bicie hudobné nástroje — všeobecne používaný názov blanozvučných hudobných nástrojov (membránofónov), samozvučných hudobných nástrojov (idiofónov) a zvukomalebných nástrojov.

bicyklické zlúčeniny

bicyklické zlúčeniny — organické zlúčeniny obsahujúce v molekule dva cykly, ktoré môžu mať spoločný jeden (→ spirocyklické zlúčeniny), príp. dva a viac atómov uhlíka (mostíkové bicyklické zlúčeniny). Spoločné atómy sú spojené mostíkom vytvoreným väzbou (bicyklické zlúčeniny s kondenzovanými kruhmi), atómom alebo skupinou atómov. Ich názvy sa tvoria z názvu acyklického uhľovodíka s rovnakým počtom atómov uhlíka a predpony bicyklo-, počet atómov uhlíka v mostíkoch sa vyjadruje v názve zlúčeniny číslom v hranatých zátvorkách, napr. bicyklo[1.1.0]bután (najmenší takýto uhľovodík), bicyklo[2.2.1]nonán (norkarán), bicyklo[4.4.0]dekán (dekalín).

bičovka

bičovka, Ahaetulla — rod hadov z čeľade užovkovité (skupina Reptilia, Lepidosauria, Squamata). Typické stromové druhy s dennou aktivitou, ktoré žijú od Srí Lanky a Indie po Čínu a vo veľkej časti juhovýchodnej Ázie vrátane mnohých ostrovov v Tichom oceáne. Majú štíhle pretiahnuté jednofarebné, zvyčajne zelené telo niekedy s bielymi alebo čiernymi znakmi, podlhovastú hlavu s pomerne veľkými očami s horizontálne lomenými zrenicami (vidia binokulárne), špicatý pysk, ryhované jedové opistoglyfné zuby a veľmi dlhý chvost. Živia sa najmä vtákmi, jaštermi, žabami a malými hlodavcami. Patrí sem 9 – 10 druhov, napr. bičovka zelená (Ahaetulla prasina), ktorá sa vyskytuje od severovýchodnej Indie a Bhutánu po juhovýchodnú Áziu, na juhu Číny, na Filipínach a v Indonézii, a bičovka nosatá (Ahaetulla nasuta), ktorá sa vyskytuje na Srí Lanke, v Indii, Nepále, Bangladéši, Mjanmarsku, Thajsku, Kambodži, Laose a vo Vietname.

Bidelmanova hviezda

Bidelmanova hviezdahéliová hviezda, ktorá počas svojho vývoja vyčerpala všetky zásoby vodíka. V jej vnútri prebiehajú jadrové reakcie, počas ktorých sa hélium premieňa na uhlík (→ Salpeterova reakcia).

Biela

Biela — rieka na severe Slovenska, ľavostranný prítok Popradu; dĺžka 21 km, rozloha povodia 85 km2, priemerný ročný prietok 1,55 m3/s. Pramení na severných svahoch Belianskych Tatier, preteká Tatranskou kotlinou, pod obcou Bušovce ústi do Popradu. Horná časť toku má bystrinný charakter.

Biela, Wilhelm von

Biela [bí-], Wilhelm von, 19. 3. 1782 Rossla, dnes súčasť mesta Südharz, Sasko-Anhaltsko, Nemecko – 18. 2. 1856 Benátky, Taliansko — nemecko-rakúsky astronóm amatér. Ako dôstojník rakúskej armády sa zúčastnil na napoleonských vojnách. Od 1815 pôsobil v Prahe, kde sa začal venovať astronómii, od 1840 žil v Benátkach. Objavil tri krátkoperiodické kométy (1826, 1831, 1832), z ktorých prvá je podľa neho nazvaná (→ Bielova kométa). Je podľa neho nazvaný aj jeden z kráterov na Mesiaci (Biela).

biela diera

biela diera — hypotetické kozmické teleso predstavujúce časovo obrátenú čiernu dieru. Na začiatku explózie sa nachádza pod svojím gravitačným polomerom. Pojem biela diera pôvodne vyplynul zo všeobecnej teórie relativity len z dôvodov symetrie. Je možné predstaviť si vzájomné prepojenie oboch typov dier (bielej i čiernej) v rôznych priestoroch prostredníctvom červej diery. Hmota padajúca do čiernej diery sa môže vynoriť na inom mieste ako explózia bielej diery. Ak je sila explózie porovnateľná s gravitačnou silou, hovorí sa o sivej diere.

Biela hora

Biela hora, česky Bílá hora — vrch v Česku na Pražskej plošine v západnej časti Prahy, 382 m n. m. Predstavuje najvyššiu časť štruktúrno-denudačnej plošiny tvorenej opukami.

Dňa 8. 11. 1620 sa tam stretli v rozhodujúcej bitke vojská českých stavov s oddielmi Katolíckej ligy a cisára Ferdinanda II. České vojská boli po dvoch hodinách porazené a cisár následne bez boja ovládol väčšinu českých miest a Moravu. Po porážke českého stavovského povstania sa takto Habsburgovcom uvoľnila cesta k upevneniu absolutistickej vlády v Čechách.

bieloprst belavý

bieloprst belavý, Pseudorchis albida, Leucorchis albida — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď vstavačovité. Trvalka vysoká 14 – 35 cm, s obrátenovajcovitými alebo podlhovastokopijovitými listami a s drobnými bielymi, žltkastými alebo zelenkastými kvetmi usporiadanými po 20 – 50 v hustom klase, plod tobolka. Na Slovensku rastie najmä na horských lúkach, vresoviskách, rašeliniskách, alpínskych holiach a v kosodrevine od Rokoša po Bukovské vrchy.

Bielova kométa

Bielova kométa [bí-], 3D/Biela — krátkoperiodická kométa Jupiterovej rodiny komét objavená 1772 Jacquesom Laibatsom-Montaignom (*1716, †1788) a opäť nájdená 1805 J. L. Ponsom. R. 1825 český astronóm amatér Josef Morstadt (*1797, †1896) vypočítal jej dráhu a predpovedal jej návrat na rok 1826 (vzdialenosť perihélia určil na 0,90 AU, obežnú dobu na 6,7 roka a sklon dráhy k rovine ekliptiky na 13,6°). Jeho priateľ W. von Biela blízko vypočítaného miesta kométu aj našiel a odvtedy nesie jeho meno. R. 1845 sa kométa pred zrakmi astronómov rozdelila na 2 časti, ktoré sa od seba rýchlo vzďaľovali. Naposledy boli viditeľné pri nasledujúcom návrate 1852 ako dve samostatné kométy vzdialené v priestore 2,5 mil. km. R. 1872 a 1885 bol v dráhe kométy pozorovaný mohutný meteorický roj Andromedíd (Bielíd).

Biely mys

Biely mys, arabsky Rás al-Abjád, oficiálny prepis Ra’s al-Abyad — mys v Tunisku na pobreží Stredozemného mora v blízkosti mesta Bizerta, najsevernejší bod africkej pevniny, 37°21’ sev. zemepisnej šírky (podľa niektorých zdrojov je najsevernejším bodom mys Rás al-Ghiran ležiaci 8 km západne).

biely trpaslík

biely trpaslík — hviezda, kompaktný objekt s hmotnosťou 0,3 – 1,4 hmotnosti Slnka (→ Chandrasekharova medza) s veľmi malými rozmermi (0,01 polomeru Slnka) a vysokou hustotou (109 kg/m3). Povrchové teploty bielych trpaslíkov sú v rozmedzí 4 000 – 150 000 K a ich svietivosti v rozmedzí 10-4 – 100 svietivostí Slnka, takže sa nachádzajú v dolnej časti Hertzsprungovho-Russellovho diagramu. Biely trpaslík je záverečným štádiom vývoja hviezdy malej hmotnosti. Jadro hviezdy je po odhodení vonkajších vrstiev (→ planetárna hmlovina) bez zdrojov termonukleárnej energie, postupne chladne a stáva sa bielym trpaslíkom. Vnútri bieleho trpaslíka sa už všetky jadrá vodíka termonukleárnymi reakciami premenili na hélium, uhlík a ťažšie prvky (héliové, uhlíkovo-kyslíkové, kyslíkovo-neónovo-horčíkové biele trpaslíky). Prvým známym bielym trpaslíkom je Sírius B. Bielymi trpaslíkmi sú aj kompaktné zložky kataklizmatických dvojhviezd.

bienále

bienále [tal.] — umelecká výstava (alebo festival), najčastejšie medzinárodná, organizovaná raz za dva roky. Najstaršie bienále sa koná pravidelne od 1895 v Benátkach (La Biennale di Venezia; → Benátske bienále). Ďalšie významné bienále sa konajú v São Paule (Bienal de São Paulo, od 1951), v Tokiu (Japonská medzinárodná umelecká výstava, 18. ročníkov v období 1952 – 90; 2020 obnovené), v Ľubľane (Bienále grafického umenia, od 1955), v Alexandrii (Bienále pre stredomorské krajiny, od 1955), v Paríži (Biennale de Paris, od 1959), vo Varšave (Medzinárodné bienále plagátu, od 1966), v Brne (Bienále úžitkovej grafiky, od 1964, od 1993 ako Medzinárodné bienále grafického dizajnu), v Prahe (Pražské bienále, od 2003) a i. Na Slovensku sa od 1967 koná Bienále ilustrácií Bratislava a 1967 – 92 sa konalo Medzinárodné bienále drevorezu a drevorytu v Banskej Bystrici a 1971 – 93 Bienále súčasnej slovenskej grafiky.

Ako trienále sa označuje medzinárodná prehliadka umenia usporadúvaná každé tri roky, ako kvadrienále každé štyri.

Bieńkowski, Zbigniew

Bieńkowski, Zbigniew, pseudonym Gracja Traczyk, 31. 8. 1913 Varšava – 23. 2. 1994 tamže — poľský básnik, esejista a prekladateľ. Vyšiel z poetiky medzivojnovej avantgardy, ktorá sa zoskupila okolo časopisu Okolica Poetów (Oblasť básnikov). Zaoberal sa otázkami ľudskej existencie a jej vplyvu na citové a intelektuálne formovanie človeka modernej civilizácie. Na tomto základe vytvoril typ tzv. autentickej poézie ako spojovacieho článku medzi predstavou a realitou, čo vyjadril v zbierkach básní Básne (Poezje, 1938), Vec predstavy (Sprawa wyobraźni, 1945), Tri poémy (Trzy poematy, 1959) a esejí Peklá a Orfeovia (Piekła i Orfeusze, 1960), Modely (Modelunki, 1966), Poézia a nepoézia (Poezja i niepoezja, 1967), Americký zápisník (Notatnik amerykański, 1983). V slovenčine vyšiel výber z jeho poézie Spektrum (1966). Prekladal z francúzskej (Ch. Baudelaire, P. Éluard, V. Hugo, Saint-John Perse, J. Supervielle, É. Zola) a ruskej (M. J. Lermontov, A. N. Tolstoj) literatúry.

Biernat z Lublina

Biernat z Lublina, aj Bernardus Lublinensis, Bernardus Lublinius, asi 1465 Lublin – asi 1529 — poľský básnik a prekladateľ, prvý známy po poľsky píšuci autor. Pôsobil ako duchovný a sekretár na šľachtických dvoroch. Svojou zbierkou modlitieb Raj duše (Raj duszny, 1513), rýmovaným Dialógom Palinura s Charónom (Dialog Palinura z Karonem, asi 1536 – 42) a prózou Ezop, to jest opis života tohto mudrca (Ezop, to jest opisanie żywota tego to mędrca obyczajnego, 1522) s prílohou Ezopových bájok prispel k vytvoreniu spisovnej poľštiny a básnického jazyka.

bifórium

bifórium [lat.], aj bifora — forma okna deleného stredným stĺpikom na dve oblúkové polia, čím vzniká združené okno. Obľúbené najmä v románskom umení a v gotike.

big bang

big bang [beng; angl.], veľký tresk — veľký výbuch, ktorým sa začala éra rozpínajúceho sa vesmíru. Predchodcom teórie big bangu bola teória praatómu obsahujúceho všetku hmotu súčasného vesmíru (→ modely vesmíru).

Podľa súčasných fyzikálnych modelov bol vesmír pred 13,8 mld. rokov vo forme singularity, v ktorej bolo meranie času a dĺžky bezpredmetné, teplota a tlak nekonečné. V okamihu výbuchu boli gravitačná, silná, slabá a elektromagnetická interakcia zjednotené. Na konci Planckovho času (10-43 s po big bangu)došlo k oddeleniu gravitačnej interakcie od ostatných interakcií a vesmír mal teplotu 1032 K. Krátko potom nastalo obdobie inflácie (10-35 – 10-32 s po big bangu), keď sa vesmír prudko rozopol a jeho rozmery sa enormne zväčšili. Počas inflácie sa oddelila silná interakcia a teplota klesla na 1025 K. V čase 10-10 s sa rozdelili slabá a elektromagnetická interakcia. Vesmír bol vyplnený kvarkami, leptónmi, intermediálnymi časticami a vysokoenergetickým žiarením. Vďaka fyzikálnym nesymetriám sa vytvorilo viac hmoty ako antihmoty. Obdobie voľných kvarkov sa skončilo 10-5 s po big bangu. Hmotu vesmíru tvorila kvarkovo-gluónová plazma. Poklesom teploty sa kvarky a gluóny začali viazať v hadrónoch. Po poklese teploty na 1012 K tvorili hmotu vesmíru vodík (75 %) a hélium (25 %). 379 000 rokov po big bangu sa žiarenie (reliktové; → mikrovlnné žiarenie kozmického pozadia) oddelilo od hmoty. Vesmír sa stal pre žiarenie priehľadným. Po čase sa hustejšie oblasti vo vesmíre vďaka gravitácii zahusťovali a vytvorili oblaky plynu, galaxie a hviezdy. V dôsledku expanzie vesmíru reliktové žiarenie postupne chladlo a v súčasnosti dosahuje teplotu 2,725 K.

Nové výskumy ukazujú, že viditeľná hmota tvorí len 4 % hmoty vesmíru, 23 % pripadá na tmavú hmotu a 73 % na tmavú energiu. Fyzikálnu podstatu tmavej hmoty a energie zatiaľ nepoznáme. Prvých 7 mld. rokov sa rozpínanie vesmíru v dôsledku brzdenia viditeľnou a tmavou hmotou spomaľovalo, odvtedy sa rozpínanie vesmíru vďaka tmavej energii zrýchľuje.

Platnosť teórie big bangu podporuje 1. riešenie Einsteinových rovníc poľa, podľa ktorých sa vesmír začal rozpínať zo singularity, 2. objav rozpínania sa vesmíru Edwinom Hubblom z pozorovaných radiálnych rýchlostí galaxií (→ Hubblov zákon), 3. zistenie, že množstvo hélia a deutéria vo vesmíre prevyšuje hodnoty ich možnej produkcie vo hviezdach, 4. objav existencie mikrovlnného žiarenia kozmického pozadia (reliktového žiarenia).

Big Bear Solar Observatory

Big Bear Solar Observatory [bea] — americké slnečné observatórium v Kalifornii asi 120 km vých. od Los Angeles na sev. brehu jazera Big Bear (budova s hlavným ďalekohľadom je umiestnená na umelom násype smerujúcom zo sev. brehu jazera na juh). Založené 1969 Kalifornským technologickým inštitútom (California Institute of Technology), od 1997 spravované Technologickým inštitútom v New Jersey (New Jersey Institute of Technology), financované NASA, National Science Foundation a rôznymi agentúrami.

Je zamerané na pozorovanie slnečnej fotosféry, chromosféry, magnetických a rýchlostných polí. Hlavný prístroj observatória Goodov slnečný ďalekohľad (Goode Solar Telescope) tvorí mimoosové zrkadlo s priemerom 1,6 m, ktorého adaptívnou optikou odrazené svetlo smeruje do spektropolarimetra pracujúceho vo viditeľnej a blízkej infračervenej oblasti spektra; neupravené svetlo smeruje aj do kryogénneho spektrografu pracujúceho v oblasti vlnovej dĺžky 5 μm. V prípade potreby sa môže ďalekohľad použiť aj na pozorovanie celého slnečného disku s veľkým rozlíšením. Záznam pozorovaní sa robí pomocou CCD kamier. K zníženiu atmosférickej turbulencie prispieva aj okolitá vodná plocha. Na patrolné pozorovanie slnečného povrchu sa používa ďalekohľad s priemerom objektívu 10 cm pozorujúci v spektrálnej čiare H-alfa. V observatóriu sa nachádzajú aj ďalekohľady na meranie slnečných oscilácií.

big crunch

big crunch [kranč; angl.] — posledné štádium všeobecného zmršťovania oscilujúceho vesmíru (→ modely vesmíru). Big crunch by mohol nastať, ak by skutočná hustota hmoty vo vesmíre bola väčšia ako kritická hustota. Proces zmršťovania sa môže znázorniť ako obrátený big bang sprevádzaný rastom teploty, deštrukciou galaxií, hviezd a atómov, nie však poklesom celkovej entropie vesmíru. Preto vesmír, ktorý by vznikol novým big bangom (big bounce) po prechode singularitou (bodovým stavom s nulovým objemom a nekonečne veľkou hustotou), nemôže mať žiadnu súvislosť s predchádzajúcim vesmírom.

bilabiály

bilabiály [lat.] — pernoperné (obojperné) spoluhlásky, pri ktorých vyslovovaní sa záver vytvára obidvoma perami (napr. p, b, m).

bilancia žiarenia

bilancia žiarenia, radiačná bilancia — meteorol. algebrický súčet hodnôt žiarivých tokov vyjadrujúcich príjem a stratu žiarivej energie. Bilancia žiarenia sa meria bilancometrom pre určitú hladinu alebo vrstvu atmosféry, pre zemský povrch alebo pre systém Zem – atmosféra. Vyjadruje sa ako množstvo žiarenia (J/cm2) alebo ako intenzita žiarenia (W/m2). Kladné hodnoty bilancie žiarenia znamenajú pre danú hladinu alebo sústavu energetický zisk a vyskytujú sa spravidla počas dňa, záporné hodnoty predstavujú energetickú stratu a vyskytujú sa v noci. Podľa meraných vlnových dĺžok sa rozlišuje bilancia krátkovlnného žiarenia (bilancia slnečného žiarenia) a bilancia dlhovlnného žiarenia (bilancia vyžarovania zemského povrchu).

bilancometer

bilancometer [lat. > tal. + gr.] — prístroj na meranie bilancie žiarenia umožňujúci súčasne merať celkový príjem a stratu žiarivej energie v rozsahu vlnových dĺžok 0,3 – 100,0 μm. Prijímacia časť bilancometra pozostáva z dvojice tenkých začiernených kovových platničiek, z ktorých jedna je orientovaná smerom nahor a druhá smerom nadol. Platničky sú navzájom prepojené diferenčnou termobatériou, ktorá medzi nimi meria rozdiel teplôt priamoúmerný bilancii žiarenia. Existuje niekoľko typov bilancometrov; tie, ktoré sú v nepretržitej prevádzke, majú prijímacie plôšky chránené tenkými polyetylénovými polguľami.

bilaterálny

bilaterálny [lat.] — dvojstranný, obojstranný; biol. → bilaterálne súmerný.

Bílovec

Bílovec — mesto v Česku v Moravskosliezskom kraji v okrese Nový Jičín v Moravskej bráne; 7,4 tis. obyvateľov (2019). Priemysel potravinársky, kovoobrábací. Mestské práva 1316.

Do západnej časti mesta zasahuje chránené územie Přírodní park Oderské vrchy (vyhlásené 1994, rozloha 290 km2).

Bíňa

Bíňa, maď. Bény — obec v okrese Nové Zámky v Nitrianskom kraji na Podunajskej nížine pri sútoku Hrona a Sikenice, 130 m n. m.; 1 442 obyvateľov, 16,2 % slovenskej, 80,2 % maďarskej národnosti (2019); miestne časti Bíňa a Kolónia. Na území obce sa nachádza prírodná rezervácia Bíňanský rybník (vyhlásená 2000, rozloha 35,1 ha), ktorá bola zriadená na ochranu biotopu vodného vtáctva na paneurópskej migračnej trase vtákov.

Obec vznikla zlúčením Malej Bíne (písomne doložená 1135 ako Byn, 1295 Been, 1349 Obeen, 1773 Kis-Bény, 1786 Kisch-Bény, 1808 Kis-Bény, Malá Bíňa, 1863 – 95 Kisbény) a Veľkej Bíne (doložená 1401 ako Nagbeen, 1773, 1786 Nagy-Bény, 1808 Nagy-Bény, Welká Bíňa, 1863 – 95 Nagybény) koncom 19. stor. (1898 – 1913 Bény, 1920 – 38 Bíňa, Bény, 1938 – 45 Bény, 1945 – 48 Bíňa, Bény, 1948 Bíňa). Obyvatelia sa pôvodne zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.

[IMG-3]

Obec je významnou archeologickou lokalitou. Nachádzalo sa tu opevnené hradisko s rozlohou viac než 100 ha, ktoré bolo pravdepodobne vybudované v období 750 – 850 (podľa starších výskumov je datované do 10. stor.). Mohutné zemné opevnenie pozostávalo z troch sústredných prstencov zemných valov, ktoré boli na západe ohraničené riekou Hron. Zvyšky opevnenia sa v obci nachádzajú aj v súčasnosti, najlepšie sa zachoval vonkajší val, ktorý je najdlhší, čiastočne sa zachoval kratší stredný val a najkratší vnútorný val, ktorý chránil akropolu tvoriacu jadro osídlenia, úplne zanikol. V roku 1964 bol južne od obce v polohe Berek pri záchrannom archeologickom výskume objavený unikátny depot 108 neskororímskych zlatých mincí (solidov) z konca 4. a z 5. stor. uložených v hlinenej nádobke vázového tvaru. Do zeme bol uložený okolo polovice 5. stor. a súvisí pravdepodobne s rímskym tribútom Hunom. Významné osídlenie počas veľkomoravského obdobia preukazujú viaceré sídliská a pohrebiská, našli sa tu o. i. aj depoty sekerovitých hrivien. Predpokladá sa, že na akropole sa už počas veľkomoravského obdobia nachádzala sakrálna stavba.

[IMG-2]

Na mieste akropoly bol pravdepodobne začiatkom 13. stor založený premonštrátsky kláštor (konvent) Blahoslavenej Panny Márie. Podľa starších názorov bol kláštor benediktínsky a založený v 12. stor., prítomnosť premonštrátov je však písomne doložená v 2. polovici 13. stor. Kláštor bol od 1545 opustený, budovy postupne zanikli (ich ruiny sa spomínajú ešte v 19. stor.), zachoval sa z nich len kláštorný kostol – Kostol Blahoslavenej Panny Márie postavený kamenármi, ktorí okolo roku 1200 pracovali na výstavbe kráľovského hradu a katedrály v Ostrihome. Výstavba kostola sa začala v 1. desaťročí 13. stor. a dostavaný bol pravdepodobne najneskôr v 2. desaťročí 13. stor. Pôvodne bol neskororománsky s ranogotickými prvkami. Ide o dispozičný typ jednoloďového kostola s východnou časťou rozšírenou o bočné priestory, čím vznikol krížový pôdorys s tromi polygonálnymi apsidami zaklenutými konchami. Na západnej strane sa nachádza dvojvežová fasáda a rozsiahla predsieň, na južnej strane je pristavaná baroková sakristia. Kostol bol v čase svojho vzniku pravdepodobne celozaklenutou stavbou, zachovala sa však len jedna pôvodná rebrová krížová klenba v medziveží. Na konci 17. stor. bol kostol do značnej miery v ruinách, v 1. polovici 18. stor. bol obnovený a barokovo upravený, 1861 – 62 prestavaný, 1896 – 98 výrazne neorománsky rekonštruovaný, 1945 deštruovaný nemeckými i sovietskymi vojskami. Pri komplexnej rekonštrukcii v období 1952 – 55 pod vedením A. Piffla ostal zachovaný pôdorys a obvodové murivá, kostol bol však obnovený do nie celkom pôvodnej podoby (najrozsiahlejšie zmeny sa uskutočnili v západnej časti).

[IMG-1]

V blízkosti kostola sa nachádza Kaplnka 12 apoštolov, románska tehlová rotunda pravdepodobne z konca 20. rokov 13. stor., ktorá je v interiéri členená dvanástimi nikami. Sú v nej zachované fragmenty stredovekých fresiek z obdobia okolo roku 1220. Reštaurovaná bola v roku 2006. V obci sa nachádza aj Súsošie Sv. Trojice z 2. polovice 18. stor.

binarizmus

binarizmus [lat.] —

1. teórie vysvetľujúce štruktúru jazykových výrazov možnosťou členiť ich na dve zložky. Napr. členenie jazykových výrazov na bezprostredné zložky v teórii Z. S. Harrisa alebo slovotvorná teória, podľa ktorej sa každé odvodené slovo člení na slovotvorný základ a slovotvorný formant;

2. fonologická teória vysvetľujúca fonologické príznaky ako polárne vlastnosti vyskytujúce sa v kladnej alebo v zápornej podobe, napr. znelosť – neznelosť, vokalickosť – nevokalickosť, sykavosť – nesykavosť. Podľa tejto teórie možno všetky jestvujúce fonologické systémy opísať pomocou istého (pomerne malého) počtu dištinktívnych príznakov;

3. gramatická teória vysvetľujúca morfologické vlastnosti jazykových výrazov pomocou všeobecných príznakov. Napr. akuzatív sa definuje ako zásahový pád, nominatív ako nezásahový pád, genitív oproti akuzatívu ako objemový pád oproti neobjemovému pádu (R. O. Jakobson).

binárne zlúčeniny

binárne zlúčeniny — chemické zlúčeniny zložené z atómov dvoch chemických prvkov, napr. oxid hlinitý Al2O3, nitrid horečnatý Mg3N2.

binárny pulzar

binárny pulzar — pulzar, ktorý je zložkou dvojhviezdy. Prvý binárny pulzar PSR 1913+16 objavili R. A. Hulse a J. H. Taylor 1974 (Nobelova cena za fyziku 1993). Periodické zmeny v perióde pulzácií vysvetlili Dopplerovým efektom v dôsledku orbitálneho pohybu pulzara na eliptickej dráhe okolo kompaktnej zložky s periódou 7 h 45 min. Obidve neutrónové hviezdy binárneho pulzara majú hmotnosť 1,4 hmotnosti Slnka. Pokles orbitálnej periódy (10-7sekundy počas jedného obehu) v dôsledku emisie gravitačných vĺn je v zhode s predpoveďou všeobecnej teórie relativity. Ide o prvý observačný dôkaz existencie gravitačných vĺn.

binárny semafor

binárny semaforinform. semafor nadobúdajúci iba hodnoty 0 a 1.

Binijčania

Binijčania, Bini — skupina príbuzných etník v západnej a severozápadnej Nigérii; niekedy sa názov Binijčania používa iba na označenie obyvateľov mesta Benin City a okolia (t. j. asi 200-tis. osôb), ostatným sa hovorí Edo. Ich jazyk (binijčina) bol v minulosti zaraďovaný medzi kwaské jazyky, v súčasnosti sa zaraďuje medzi benue-konžské jazyky nigersko-konžskej vetvy konžsko-kordofánskej rodiny. Časť sú kresťania, časť moslimovia. V 12. stor. vytvorili jeden z najvýznamnejších afrických štátov (→ Beninská ríša). Ich hlavným spôsobom obživy je poľnohospodárstvo, chov dobytka, kôz, oviec a hydiny, doplnkovým rybolov. Preslávili sa tvorbou bronzových reliéfnych plastík (beninské bronzy).

biocenóza

biocenóza [gr.], cenóza — zoskupenie populácií druhov rastlín, živočíchov, mikroorganizmov, baktérií a i. organizmov, ktoré spolu žijú v určitom priestore. Biocenóza (biologické spoločenstvo) je vyššou organizačnou úrovňou života ako populácia a druh. Tvorí živú zložku ekosystému. Jedna zo základných foriem organizácie živej hmoty, dynamický samoregulujúci systém, ktorý vytvára všetky navzájom závislé a ovplyvňujúce sa populácie rastlín, živočíchov a mikroorganizmov rozličných druhov spojených vzájomnou interakciou v priestore a čase a viazaných na určité podmienky prostredia.

Tento heterotypický kolektív zodpovedá kvalitatívne i kvantitatívne ekologickým vlastnostiam osídleného priestoru a podlieha stálym zmenám vplyvom vzájomných väzieb a činiteľov prostredia. Charakteristickým znakom biocenózy je miera trvácnosti, ktorej predpokladom je dynamická biocenotická rovnováha zaisťovaná autoregulačným mechanizmom. Táto trvácnosť a zároveň nepretržitý vývoj podmieňujú schopnosť biocenózy stále sa obnovovať. Ak tieto znaky zanikajú, nastáva premena na inú biocenózu.

Kultúrna biocenóza reprezentuje pestovateľský zásah človeka. Biocenóza je preto podmienená vlastnosťami prostredia (klimatickými, pôdnymi a topografickými). Každá biocenóza zaberá určitú časť priestoru v biosfére, v ktorej sú podmienky na jej existenciu.

Rastlinné komponenty biocenózy sa nazývajú fytocenóza, živočíšne komponenty zoocenóza, mikroorganické komponenty mikrobiocenóza. Niekedy sa biocenózy vyčleňujú podľa taxonomickej príslušnosti organizmov, napr. spoločenstvo húb (mykocenóza), hmyzu (entomocenóza), vtákov (ornitocenóza). Takéto rozdelenie však umelo vyčleňuje istú skupinu organizmov zo zložitého systému vzťahov v biocenóze.

Určitá biocenóza žije v prirodzenom, istými ekologickými faktormi charakterizovanom ohraničenom priestore – biotope (napr. smrekový les, rašelinisko, močiar, vysokohorské pásmo).

Z každého hľadiska je biocenóza skôr otvorený systém ako ohraničený celok, preto aj hranice medzi spoločenstvami v prírode majú skôr charakter postupného prechodu jedného typu do druhého (tzv. kontinuum). Zreteľné ostré hranice medzi spoločenstvami sú len tam, kde sú medzi stanovišťami výrazné rozdiely (napr. medzi vodou a súšou). V súčasnej pozmenenej prírode človek vytvára medzi spoločenstvami ostré hranice, preto sa biocenóza niekedy stáva predmetom ochrany krajiny (→ ochrana prírody a krajiny).

Organizmy schopné rásť len v podmienkach s určitými vlastnosťami sú ekoelementy (slanomilné, vápnomilné, močiarne a i. rastliny).

bioklíma

bioklíma [gr.] — klíma posudzovaná vo vzťahu k živým organizmom, ktoré sa súčasne aj podieľajú na jej vytváraní;

1. súbor klimatických podmienok existencie živých organizmov (teplota, svetlo, vlhkosť, chemické zloženie a obsah plynov vo vzduchu, tlak v atmosfére, smer a rýchlosť vetra a i.);

2. klimatické podmienky prostredia ovplyvňované životnými prejavmi organizmov. V tejto súvislosti sa hovorí napr. o bioklíme mesta, poľa, lesa atď. Štúdiom bioklímy sa zaoberá bioklimatológia.

bioklimatológia

bioklimatológia [gr.] — časť klimatológie zaoberajúca sa bioklímou. Skúma vzťahy medzi živými organizmami a klímou. Podľa predmetu štúdia sa delí na bioklimatológiu rastlín (fytobioklimatológiu), zvierat (zoobioklimatológiu) a na humánnu bioklimatológiu. Humánna bioklimatológia skúma vzťahy medzi klímou a človekom ako jedincom i medzi klímou a ľudskou spoločnosťou ako celkom, ako aj vplyv klímy na zdravých alebo chorých ľudí (na zmeny počasia reaguje len časť populácie, reakcia sa prejavuje únavou, rozladenosťou, nespavosťou, bolesťami hlavy, podráždenosťou). Zisťuje výskyt ochorení, ktorých vznik je viazaný na určité klimatické podmienky; prispieva k liečbe niektorých ochorení (→ klimatoterapia) pobytom na mieste, ktoré má mimoriadne priaznivú alebo liečivú klímu (bezprašnosť, nízky výskyt alergénov ap.). Poznatky bioklimatológie sa využívajú najmä v urbanistike (pri plánovaní rekreačných oblastí a kúpeľov, pri výstavbe sídlisk), v stavebníctve (pri orientácii budov), pri vytváraní umelej mikroklímy pre život a prácu v uzavretých priestoroch (lietadlá, kozmické lode, ponorky, klimatizované priestory) ap.

biologická družica

biologická družica — špeciálna umelá družica Zeme určená na biologické a lekárske experimenty v kozmickom priestore s pokusnými zvieratami, rastlinami, baktériami ap. Údaje sa zvyčajne prenášajú na Zem automaticky. Americké biologické družice Biosat (Biosatellite, Bios) sa používali 1966 – 69 na štúdium účinkov beztiaže na živé organizmy. V bývalom Sovietskom zväze sa biologický program uskutočňoval od 1960 na družiciach nazývaných biosputnik, ktoré patrili oficiálne do série družíc Kozmos, 1973 sa začal program Bion/Biocosmos, ktorý pretrváva do súčasnosti.

biologická membrána

biologická membrána, biomembrána, v staršej odbornej literatúre bunková membrána — základná štruktúra bunky. Biologické membrány ohraničujú bunku od vonkajšieho okolia pri eukaryontných živočíšnych bunkách; pri eukaryontných bunkách rastlín a húb a pri prokaryontných bunkách je vonkajšie prostredie oddelené bunkovou stenou pod ktorou sa nachádza biologická membrána (synonymum plazmalema, cytoplazmatická membrána alebo ektoplast), alebo ohraničujú jednotlivé subsystémy bunky (napr. jadrová membrána, synonymum karyolema). Základnými zložkami všetkých biologických membrán sú molekuly proteínov a lipidov (resp. fosfolipidov); zastúpenie týchto látok sa mení v závislosti od typu membrány a od jej funkcie. Lipidová a proteínova časť membrán sa pohybuje, a v závislosti od podmienok prostredia (napr. teploty) či pri raste a vývoji bunky sa môže meniť. Molekuly proteínov a lipidov aj bránia voľnému priechodu látok z prostredia do bunky a naopak, alebo medzi jednotlivými zložkami bunky, niektoré látky neprechádzajú, iné sú ľahko prepustené a iné sú transportované pomocou membránových transportérov (→ membránový transport). V biologických mebránach (v membránach tylakoidov) prebieha biotransformácia energie (→ fotosyntéza). Biologické membrány sa aktívne podieľajú aj na delení buniek (→ delenie bunky).

Biologické membrány sú dynamické štruktúry umožňujúce štruktúrovanie buniek (všetky deje sa uskutočňujú v zložkách či kompartmentoch oddelených membránami). Membránový princíp bunky (bunka rozdelená biomembránou na kompartementy) je jedným zo základných princípov funkčnej organizácie buniek. Z evolučného hľadiska je napr. cytoplazmatická membrána jednou z primárnych bunkových štruktúr, z ktorej sa derivovali ďalšie membránové štruktúry pritomné v súčasných prokaryontných a najmä eukaryontných bunkách. Membránam podobné štruktúry sa našli už v prekambriu pred 3,5 mld. rokov ako súčasť bakteriálnych buniek. Evolúciou biomembrán bunky získali veľký vnútorný priestor, ktorý má význam pre metabolické procesy.

biomechanika

biomechanika [gr.] —

1. antropol., lek. antropomechanika — odbor antropológie, ktorý sa venuje štúdiu pohybov ľudského tela a jeho segmentov z hľadiska ich mechaniky. Jej poznatky sa využívajú najmä v oblasti športovej antropomechaniky a v športovej praxi (→ kinantropológia);

2. biofyz. vedný odbor zameraný na aplikáciu mechanických princípov na biologické a medicínske problémy. Skúma vplyv rôznych síl na telá živých organizmov (mechanické napätia účinkom gravitačného poľa a svalovej aktivity), toky rôznych kvapalín v telách (krv, hlien), súvislosť medzi tlakom a prietokom v cievach, prenos rôznych látok cez membrány, prispieva k pochopeniu funkcie orgánov, svalov a kostrového systému. Poznatky biomechaniky sa využívajú pri konštruovaní náhradných orgánov, prípadne ich častí (umelé srdcové chlopne, kosti, kĺby);

3. div. zákony mechaniky pohybu aplikované na ľudské telo; termín používaný ruským režisérom V. E. Mejerchoľdom pri tvorbe inscenácií, v ktorých využíval telesný pohyb herca ako jeden z najdôležitejších výrazových prostriedkov na sprostredkovanie významov a emócií divadelných postáv.

biometeorológia

biometeorológia [gr.] — odbor meteorológie skúmajúci priame a nepriame vplyvy atmosférického prostredia na živé organizmy. V užšom chápaní štúdium vzájomných väzieb medzi živými organizmami (od úrovne buniek) a meteorologickými prvkami (teplota, tlak, vlhkosť, prúdenie vzduchu). Na Slovensku sa často považuje za súčasť bioklimatológie.

biometeorologická predpoveď

biometeorologická predpoveď, medicínsko-meteorologická predpoveď — predpoveď počasia z hľadiska jeho meteorotropných (fyziologických i patologických) účinkov na ľudský organizmus, t. j. vplyvu počasia na vznik a priebeh meteorotropných chorôb (→ meteorotropizmus), ktoré súvisia aj s komplexom meteorologických prvkov (teplota, vlhkosť, tlak vzduchu) a činiteľov (nadbytok alebo nedostatok ultrafialového žiarenia, elektrické vlastnosti ovzdušia a i.). Predpokladaný účinok počasia na meteorosenzitívnych ľudí sa vyjadruje záťažovým stupňom (→ meteorosenzibilita).