Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 557 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

abbozzo

abbozzo [abocco; tal.] — hrubo otesaná kamenná socha alebo rezba. Abbozzo podľa modelov rôzneho druhu robia spravidla pracovníci dielne, ktorí ho odovzdávajú majstrovi na dokončenie.

Abbúd, Ibráhím

Abbúd, Ibráhím, 26. 10. 1900 Sinkat – 1979 alebo 1983 — sudánsky politik a generál. R. 1958 stál na čele vojenského prevratu, 1958 – 64 ministerský predseda, súčasne 1963 – 64 prezident. Zosadený prevratom, 1965 odsúdený za korupciu. Zomrel vo väzení.

Abbúd, Márún

Abbúd, Márún, 9. 2. 1886 Ajn Kfa – 3. 6. 1962 tamže — libanonský prozaik, dramatik, literárny kritik, publicista a prekladateľ. Od 1925 prednášal dejiny arabskej literatúry na Collège national d’Aley. Jeho kritické state o klasickej i modernej arabskej literatúre vyšli súborne pod názvom Novátori a epigóni (Mudžaddidún va mudžtarrún, 1948) a V laboratóriu (Fi-l–muchtabar, 1950). Ďalšie diela: historický román Červený emir (al-Amír al-ahmar, 1954), v ktorom kritizuje prežitky feudálneho systému, sociálne ladená zbierka poviedok Dedinské príbehy (Ahádís al-karja, 1952), zo starších prác: román Vdova Máríná (al-Armala M., 1935), zbierky poviedok Tváre a rozprávky (Vudžúh va hikáját, 1945), Trpaslíci a obri (Akzám va džabábira, 1948) a i.

ABC

ABC [ej bí sí], angl. American Broadcasting Company — americká rozhlasová a televízna spoločnosť so sídlom v New Yorku založená 1943. V súčasnosti jedna z 3 najväčších amerických spoločností (popri NBC a Columbia Broadcasting System) združujúcich komerčné stanice. Od 2005 je výlučne televíznou spoločnosťou, má 10 priamo riadených staníc a 218 sesterských staníc.

Aachen

Aachen [á-], fr. Aix-la-Chapelle, hol. Aken — kúpeľné mesto v záp. Nemecku v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko v blízkosti hraníc s Belgickom a Holandskom asi 65 km juhozáp. od Kolína nad Rýnom; 243-tis. obyvateľov (2014). Priemysel hutnícky, kovoobrábací, textilný, odevný, elektrotechnický, strojársky, chemický, gumársky, sklársky, potravinársky, spotrebný. V okolí ťažba uhlia. Dopravná križovatka; asi 30 km od centra mesta na území Holandska je medzinárodné letisko Maastricht-Aachen. Aachen je od 17. stor. známy ako kúpeľné mesto, kúpele zamerané najmä na liečbu reumatickej artritídy vznikli pri prameňoch liečivých termálnych vôd (teplota do 74 °C) využívaných už v období Rímskej ríše.

Miesto v blízkosti liečivých teplých sírnych prameňov bolo pôvodne obývané Keltmi a spojené s uctievaním keltského boha svetla a liečivých termálnych prameňov Granna (Grannus). V 1. stor. tam Rimania založili vojenský tábor a neskôr aj kúpele Aquisgranum (z lat. Aquae Granni; v centre mesta archeologické nálezy troch rímskych kúpeľov z 1. – 4. stor. n. l. ), ktoré sa používali aj po zániku Rímskej ríše. Vzhľadom na strategickú polohu miesta a liečivé pramene tam Pipin III. Krátky pravdepodobne začal budovať cisársku rezidenciu (falc). Karol Veľký si začiatkom 90. rokov 8. stor. zvolil Aquisgranum za hlavné mesto svojej ríše a pokračoval vo výstavbe falce. Jeho stavebná aktivita poukazuje na zámer vybudovať druhý, resp. nový Rím. V meste zhromaždil významných učencov a umelcov, ktorí sa podieľali na karolovskej renesancii, okolo 796 tam založil dielňu na odlievanie do kovu a skriptórium (existovalo do pol. 9. stor.), kde vznikli viaceré významné iluminované karolovské rukopisy. R. 1166 bolo Fridrichom I. Barbarossom vyhlásené za slobodné cisárske mesto. R. 1172 – 76 dal Fridrich I. Barbarossa mesto a falc opevniť hradbami. Od zač. 16. stor. mesto postupne upadalo (1562 boli korunovácie presunuté do Frankfurtu nad Mohanom). R. 1656 bola väčšina stavieb zničená pri požiari a následne barokovo prestavaná. R. 1794 bolo mesto okupované Francúzmi, stratilo postavenie slobodného cisárskeho mesta, 1801 – 15 súčasť Francúzska, 1815 pripadlo Prusku. Počas 2. svetovej vojny bola väčšina stavieb zničená, prestavaná v 2. pol. 20. stor.

Stavebné pamiatky: archeologické nálezy (od 19. stor.) cisárskej falce vybudovanej Karolom Veľkým, jednej z najvýznamnejších pamiatok karolovského umenia. Falc tvoril komplex viacerých budov, okrem reprezentačných stavieb z kameňa a tehál boli jej súčasťou aj obytné stavby z dreva, remeselnícke dielne a stajne. Jej najvýznamnejšou a najlepšie zachovanou stavbou je Palácová kaplnka (aj kaplnka falce alebo hradná kaplnka; 936 – 1531 v nej bolo korunovaných 31 nemeckých kráľov – cisárov) s dvoma menšími bazilikovými stavbami na stranách a s monumentálnym átriom s fontánou pred záp. fasádou. Na sever od kaplnky bola audienčná sieň s troma apsidami (aula regia; mala formu triklínia, resp. rímskej cisárskej baziliky a bola inšpirovaná Aulou Palatinou v Trieri) spojená s átriom kaplnky dvojpodlažnou krytou chodbou. Približne v strede krytej spojovacej chodby sa nachádzala monumentálna brána.
Palácová kaplnka, ktorá je zasvätená Panne Márii (dostavaná po 798, posvätená pápežom Levom III. 805; za jej architekta je pokladaný Odo z Metzu, *742, †814), bola v stredoveku včelenená (resp. prestavaná) do gotickej katedrály (dómu, nem. Aachener Dom, od 1802 biskupská katedrála). Kaplnka je dvojplášťová stavba, jej jadrom je oktogón (priemer 14,46 m) obkolesený ochodzou v tvare šestnásťstena, ktorá tvorí bočnú loď s emporami (galériami) na poschodí. Centrálny oktogón je zaklenutý osemdielnou kupolou na tambure. Na vých. strane sa nachádzala svätyňa štvorcového pôdorysu (nahradená neskorogotickým katedrálnym chórom) a na západe westwerk, ktorým sa do kaplnky vstupovalo (v prestavanej podobe sa čiastočne zachoval). Na poschodí westewerku oproti apside sa nachádza Cisársky trón. Centrálny oktogón (Hochmünster) dominuje interiéru stavby, v jeho spodnej časti je 8 masívnych pilierov nesúcich arkády horného podlažia, ktoré majú dvojnásobnú výšku a v strede sú stĺpmi rozdelené na dve podlažia. Interiér bol pôvodne obložený mramovými intarziami (opus sectile), v kupole sa nachádzala mozaika, ktorá zobrazovala Ježiša Krista v sláve so 4 evanjelistami a 24 starcami z Apokalypsy (súčasná mozaika je jej kópiou z 1880 – 81). Podľa Eginharda boli mramorové stĺpy aj obkladové materiály privezené z Ríma a Ravenny (niektoré stĺpy z kostola Sankt Gereon v Kolíne nad Rýnom). Súčasťou interiéru sú aj kovové dvere a mreže (pôvodne zlátené) zo 796 – 800 na galériách. Súčasná podoba interiéru pochádza zo začiatku 20. stor. Kaplnka symbolizuje Nebeský Jeruzalem a jej architektúra bola ovplyvnená najmä ranokresťanskou a byzantskou architektúrou (najmä kostolom San Vitale v Ravenne, ktorý dal vybudovať Justinián I. Veľký, ale aj Chrámom Sergia a Bakcha v Konštantínopole). Jej exteriér mal pôvodne červenú omietku, čo odkazuje na cisársku symboliku (cisársky purpur). R. 814 tam bol pravdepodobne v antickom sarkofágu pochovaný Karol Veľký (presné miesto nie je určené; Fridrich I. Barbarossa dal 1215 jeho pozostatky uložiť do skriňového relikviára nazývaného Karlsschrein, ktorý je umiestnený v kaplnke). V 13. stor. boli v exteriéri kaplnky nad tamburom vybudované trojuholníkové štíty. R. 1355 – 1414 k nej bol pristavaný vysoký neskorogotický katedrálny chór, ktorý bol inšpirovaný kaplnkou Sainte-Chapelle v Paríži a bol koncipovaný ako monumentálny relikviár (vzhľadom na veľké kružbové okná nazývaný Glashaus; od 13. stor. významné pútnické miesto). V období 14. – 18. stor. vzniklo v ochodze centrálneho oktogónu viacero kaplniek.

V katedrále sa nachádza viacero významných príkladov stredovekého umeleckého remesla, napr. kazateľnica nazývaná Ambona Henricha II. Svätého (1002 – 14), zlaté antependium Pala d’Oro (okolo 1020), monumentálny Svietnik Fridricha I. Barbarossu (1165 – 70), skriňový mariánsky relikviár Marienschrein (1220 – 39) a i. Jej súčasťou je aj klenotnica s viacerými významnými pamiatkami stredovekého zlatníctva (napr. Lotharov kríž z obdobia okolo 1000, relikviárová busta Karola Veľkého z 1350 a i.). R. 1978 bola katedrála zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Ďalšie pamiatky: radnica (pôvodne gotická, vybudovaná 1330 – 49 na mieste audienčnej siene karolovskej falce, prestavaná v období baroka a v 19. stor., značne poškodená v 2. svetovej vojne, následne reštaurovaná; v radnici sa nachádza Korunovačná sieň zo 14. stor.; do stavby radnice bola začlenená aj veža Granusturm z obdobia Karola Veľkého, ktorá sa zachovala do súčasnosti), gotický Grashaus (2. pol. 13. stor., pôvodne slúžil ako prvá radnica), farský kostol Sankt Foillan (1180, v 15. stor. goticky prestavaný), pôvodne minoritský kláštorný kostol Sankt Nikolaus (13. – 14. stor.), kostol Sankt Paul (pôvodne gotický, deštruovaný počas 2. svetovej vojny a rekonštruovaný v 2. pol. 20. stor.) a i.

absorpčný koeficient

absorpčný koeficient — koeficient charakterizujúci absorpčné vlastnosti materiálov. Vyjadruje sa pomocou neho pokles hustoty toku žiarenia \(\Phi\) (elektromagnetického alebo korpuskulárneho) v závislosti od hĺbky prieniku žiarenia do prostredia (→ absorpcia žiarenia). Najčastejšie sa používa lineárny absorpčný koeficient \(\mu\) vo vzťahu \(\Phi_x=\Phi_0 \cdot e^{-\mu x}\), kde \(\Phi_x\) je hustota toku žiarenia v hĺbke \(x\) od vstupu do prostredia a \(\Phi_0\) pri vstupe do prostredia. Lineárny absorpčný koeficient predstavuje prevrátenú hodnotu vzdialenosti, na ktorej sa hustota toku žiarenia zoslabí \(e\)-krát (\(e\) = 2,718, t. j. Eulerovo číslo – základ prirodzených logaritmov). Vo všeobecnosti závisí od vlnovej dĺžky žiarenia i od hustoty a zloženia prostredia. Okrem lineárneho absorpčného koeficientu sa používa aj hmotnostný absorpčný koeficient definovaný vzťahom \(\mu_m = \mu/{\rho}\), kde \(\rho\) je hustota (t. j. objemová hmotnosť) prostredia, a molárny absorpčný koeficient \(\mu_c = \mu/c\), kde \(c\) je koncentrácia látky v roztoku (→ absorptancia, → extinkcia, → Lambertov-Beerov zákon).

acetaldehyd

acetaldehyd [lat. + arab. + gr.], etanál, CH3CHO — alifatický aldehyd. Bezfarebná ostro zapáchajúca horľavá kvapalina s teplotou varu 20,8 °C; hustota 0,78 g/cm3. Ľahko sa polymerizuje na paraldehyd (CH3CHO)3 a metaldehyd (CH3CHO)4. Vyrába sa oxidáciou eténu (→ Wackerov proces), dehydrogenáciou etanolu a v malej miere hydratáciou acetylénu. Medziprodukt pri výrobe kyseliny octovej, acetanhydridu, pentaerytritolu, rozpúšťadiel, plastov, liečiv ap.

acetoctan etylový

acetoctan etylový, etylester kyseliny acetoctovej, etylester kyseliny 3-oxobutánovej, CH3COCH2COOC2H5 — ketoester. Bezfarebná kvapalina s ovocnou vôňou; teplota varu 181 °C, hustota 1,029 g/cm3. Existuje ako zmes uvedenej oxoformy a enolformy CH3C(OH)=CHCOOC2H5 (→ tautoméria). Vzniká z octanu etylového účinkom kovového sodíka (→ Claisenova kondenzácia), priemyselne sa vyrába adíciou etanolu na diketén. Acetoctan etylový je významný medziprodukt organických syntéz. Vďaka tautomérii môže poskytovať C-alkyl-, O-alkyl- aj acylderiváty. Využíva sa aj na prípravu mnohých heterocyklických zlúčenín i ako surovina pri výrobe farbív a liečiv.

acetylacetón

acetylacetón [lat.], pentán-2,4-dión, CH3COCH2COCH3 — 1,3-diketón. Bezfarebná alebo slabožltá horľavá kvapalina príjemnej vône (teplota varu 140,4 °C, hustota 0,973 g/cm3). Existuje ako zmes uvedenej oxo- a enolformy CH3C(OH)=CHCOCH3 (→ tautoméria). Vyrába sa kondenzáciou esteru kyseliny octovej s acetónom CH3COCH3 katalyzovanou alkoholátom sodným. Používa sa ako prekurzor pri syntéze heterocyklických zlúčenín, pri výrobe liečiv a agrochemikálií, ako rozpúšťadlo acetátov celulózy a na extrakciu niektorých kovov. Tvorí komplexy s prechodnými kovmi (acetylacetonáty), ktoré sa používajú ako aditíva do palív, mastív, atramentov ap.

ABC

ABC [ej bí sí], angl. Australian Broadcasting Corporation — austrálska rozhlasová, od 1956 aj televízna korporácia založená 1929 pod názvom Australian Broadcasting Company. R. 1932 premenovaná na Australian Broadcasting Commission, od 1983 pod súčasným názvom. Štátna verejnoprávna organizácia so sídlom v Sydney, ktorá združuje 54 lokálnych rozhlasových staníc, 4 celoštátne rozhlasové siete, zahraničné vysielanie, internetové rádio a 6 celoštátnych televíznych staníc.

acídiový katión

acídiový katión — katión vznikajúci protonizáciou molekuly kyseliny pri autoprotolýze alebo pri protolytickej reakcii kyseliny s inou, silnejšou kyselinou, napr. \(\require{mhchem}\ce{CH_3COOH + HCl \rightleftharpoons CH_3COOH_2^+ + Cl^-}.\)

acidita

acidita [lat.] —

1. schopnosť látky správať sa ako kyselina, t. j. uvoľňovať vo vodnom prostredí vodíkový katión H+ (→ Arrheniova teória kyselín a zásad):

\(\require{mhchem}\ce{HNO3<=>H+ +NO3-}\).

V tomto prípade sa používa termín kyslosť. Táto schopnosť nie je viazaná iba na vodné prostredie (→ Brønstedova teória kyselín a zásad):

\(\require{mhchem}\ce{CH3COOH + NH3 <=> CH3COO- + NH4+}.\)

Najvšeobecnejšie je acidita definovaná ako schopnosť viazať voľný elektrónový pár, a to hlavne do koordinačnej sféry atómu (→ Lewisova teória kyselín a zásad):

\(\require{mhchem}\ce{SnCl4 + 2Cl- <=> [SnCl6]^2-};\)

2. kyslosť roztoku vyjadrená v stupnici pH;

3. obsah voľnej kyseliny v roztoku vyjadrený v hmotnostných percentách, jednotkami látkového množstva (mól) alebo hmotnostným zlomkom či objemovým zlomkom.

ABC Air Cargo Guide

ABC Air Cargo Guide [ej bí sí ér kárgou gájd; angl.] — príručka trás medzinárodnej nákladnej leteckej dopravy (vrátane zmiešanej verzie – osobnej i nákladnej dopravy).

ABC World Airways Guide

ABC World Airways Guide [ej bí sí vóld érvejs gájd; angl.] — príručka leteckej osobnej dopravy uvádzajúca trasy všetkých medzinárodných letov pre cestovateľov; vychádza od 1946 v Spojenom kráľovstve.

ABC zbrane

ABC zbrane — skratka označujúca atómové, biologické a chemické zbrane hromadného ničenia.

Abčuk, Avram Pinchusovyč

Abčuk, Avram Pinchusovyč, aj Avracham, 1897 Luck, Volynská oblasť – 10. 10. 1937 — židovský spisovateľ na Ukrajine píšuci v jidiš, vedúci židovskej sekcie Zväzu spisovateľov Ukrajiny (1934 – 37). Bol obvinený z trockizmu a popravený, 1956 rehabilitovaný. Autor noviel, literárnokritických prác (Náčrty a materiály z dejín židovského literárneho hnutia v ZSSR, Etjudn un materialn cu der gešichte fun der idišer literatur-bavegung in FSSR, 1934) a monografií (Heršl Šammaj I – II, 1929, 1934).

Acta Apostolicae Sedis

Acta Apostolicae Sedis [ák- -cé sé-; lat.], AAS — od 1909 úradný vestník Apoštolskej stolice, v ktorom sa vyhlasujú univerzálne cirkevné zákony (pápežské zákony, konštitúcie, dekréty), encykliky, buly, konkordáty a predpisy iných inštitúcií Apoštolskej stolice. Nahradil mesačník Rímskej kúrie Acta Sanctae Sedis (založený 1865 ako právnický časopis, 1904 vyhlásený Piom X. za úradnú zbierku pápežských predpisov). Od zriadenia Vatikánskeho mestského štátu (Lateránske dohody, 1929) je súčasťou AAS doplnok (supplemento) obsahujúci právne predpisy tohto štátu.

Abbeville

Abbeville [abvil] — mesto v sev. Francúzsku v metropolitnom regióne Hauts-de-France v departemente Somme na rieke Somme; 24-tis. obyv. (2013). Priemysel textilný, potravinársky. Latinsky nazvané Abbatis villa, v 9. stor. majetok opátstva Saint-Riquier (založeného pravdepod. v 1. pol. 7. stor.), jedno z najstarších francúzskych miest (mestské právo z 1184), centrum grófstva Ponthieu, dôležitá pevnosť na obranu ústia rieky Somme, významné obchodné stredisko; striedavo pod anglickým a burgundským panstvom, koncom 15. stor. pripadlo Francúzsku. Archeologické nálezy z paleolitu (→ abbevillien), pozostatky rímskeho osídlenia z 3. stor., gotický kostol z prelomu 15. a 16. stor. Múzeum.

abbevillien

abbevillien [abviljen] — kultúra starého paleolitu rozšírená v záp. Európe a Afrike, predtým nazývaná aj chelléen alebo starší acheuléen. Patrí do teplého obdobia medziľadovej doby günz-mindel asi pred 475- až 550-tisíc rokmi. Nazvaná podľa mesta Abbeville. Lokalita známa už v 19. stor., vykopávky tam realizoval Boucher de Perthes (*1788, †1868). Pôvodne bol abbevillien považovaný za kultúru s najstaršími výrobnými nástrojmi, charakteristické boli tupé pästné kliny s kľukatým ostrím pôvodne rozšírené v Afrike. V súčasnosti sa pojem už používa len na označenie európskych nálezov, africké nálezy sa označujú ako olduvan. Nasledujúcou kultúrou je acheuléen.

Abd

Abd — skratka Knihy proroka Abdiáša; → Abdiáš, → Biblia.

Abdalhalím, Ibráhím

Abdalhalím, Ibráhím, 1920 Mít Gamr – 1986 — egyptský publicista a prozaik. V časopisoch publikoval sociálne zamerané poviedky (pseudonym Muchlis Ibráhím). Otrasným spoločenským dokumentom je autobiografický román Dni detstva (Ajjám at-tufúla, 1955), v slovenskom prerozprávanom vydaní Slnko svieti na môj Níl (1962).

Abdalkuddús, Ihsán

Abdalkuddús, Ihsán, 1922 Káhira – 1991 tamže — egyptský publicista, vydavateľ a spisovateľ. Autor viacerých sentimentálne ladených románov a poviedok s prevládajúcou ľúbostnou tematikou. Romány: Som voľná (Aná hurra, 1954), V našom dome je nejaký muž (Fí bajtiná radžul, 1957), Niečo mám na srdci (Šaj’fí sadrí, 1958). Takmer všetky jeho romány boli sfilmované a kolovali po celom arabskom svete. Poviedkami si získal veľkú obľubu najmä medzi mládežou; najznámejšie zbierky: Láska najsilnejšia (Muntahá-l–hubb, 1957), Môj rozum a srdce (Aklí wa kalbí, 1959).

Abd al Kúrí

Abd al Kúrí, arabsky ’Abd al Kúrí — ostrov v Adenskom zálive medzi ostrovom Sokotra a mysom Raas Caseyr (Somálsko) patriaci Jemenu; rozloha 133 km2 (dĺžka 35 km, šírka do 5 km), 450 obyvateľov (2011). Maximálna výška 740 m n. m. V minulosti ťažba guána a lov perál, v súčasnosti lov rýb a pestovanie datlí. Okolie ostrova je pre výskyt plytčín a koralových útesov nebezpečné z hľadiska lodnej dopravy. Riedko osídlený.

Abdallah Abderemane, Ahmed

Abdallah Abderemane, Ahmed, 12. 6. 1919 Domoni – 27. 11. 1989 Moroni — komorský politik. R. 1959 – 75 zástupca kolónie Komory vo francúzskom Senáte, 1973 – 75 predseda autonómnej vlády, po vyhlásení nezávislosti od Francúzska 1975 prezident, zakrátko zvrhnutý vojenským prevratom, opätovne zvolený 1978; usmrtený pri neúspešnom pokuse o štátny prevrat.

Abdalláh ibn’Abbás

Abdalláh ibn’Abbás, ? – 687 alebo 688 Táif (Saudská) Arábia — arabský islamský teológ, znalec Koránu a najstaršieho islamu. Prominentný člen rodu Abbásovcov, bratanec proroka Mohameda, o ktorého živote zachoval veľa správ. Pokladá sa za zakladateľa koránovej exegézy, pripisuje sa mu prvý komentár ku Koránu. Často citovaná autorita v islamskej náboženskej literatúre.

Abdalláh ibn al-Husajn

Abdalláh ibn al-Husajn, 1882 Mekka – 20. 7. 1951 Jeruzalem (zavraždený) — emir z dynastie Hášimovcov. Od 1921 emir Transjordánska (Zajordánska) pod britskou mandátnou správou, zjednotením Sýrie, Transjordánska a Iraku sa usiloval o vytvorenie nezávislého arabského kráľovstva. Od 1946 kráľ nezávislého Transjordánska. Presadzoval britské záujmy na Blízkom východe. Po získaní územia vých. Palestíny (Predjordánsko) vyhlásil 1948 Jordánske hášimovské kráľovstvo.

Abdalláh ibn Jásín

Abdalláh ibn Jásín, ? – 1059 — moslimský náboženský reformátor, zakladateľ bojovného duchovného rádu a dynastie Almorávidovcov (arab. al-Murábitún). Presadzoval poctivejšie plnenie náboženských povinností a súčasne budoval politickú jednotu marockých moslimov; 1048 – 56 vytvoril štát na území dnešnej Záp. Sahary a v juž. Maroku.

Abdalmalik ibn Marván

Abdalmalik ibn Marván, 646 alebo 647 – október 705 — arabský kalif z dynastie Umajjovcov (od 685). Za jeho vlády Arabi natrvalo dobyli sev. Afriku. Zaviedol v celom kalifáte arabčinu ako administratívny jazyk, vykonal reformu štátnej správy, organizoval poštu, začal raziť zlaté a strieborné mince.

Abdalmu’min bin Alí

Abdalmu’min bin Alí, 1094 pri Tlemcene, Alžírsko – máj 1164 Salé, Maroko — kalif berberskej dynastie Almohádovcov (1130 – 63), zakladateľ najväčšej berberskej ríše v dejinách sev. Afriky. Ako vojvodca zakladateľa dynastie mahdího Muhammada Ibn Túmarta sa 1130 bez úspechu pokúsil dobyť Marrákeš, sídlo dynastie Almorávidovcov (dobyl ho až 1147). K svojej ríši pripojil aj Španielsko (1146 – 54), Alžírsko (1152), Tunisko (1158) a Líbyu (1160).

Abdalvádovci

Abdalvádovci, aj Zajjánovci — arabsko-berberská dynastia vládnuca 1235 – 1554 vo feudálnom štáte v záp. Alžírsku, hlavné mesto Tilimsán (Tlemcen). Abdalvádovci dosiahli najväčšiu moc v 14. stor., na začiatku 16. stor. sa ich štát dostal do závislosti od Španielska, od pol. 16. stor. bol likvidovaný tureckými miestodržiteľmi v Alžírsku a pripojený k Osmanskej ríši.

Abdarrahmán I.

Abdarrahmán I., Abd ar-Rahmán I. ibn Mu’ávija, asi 734 Damask – 30. 9. 788 Córdoba — arabský emir z dynastie Umajjovcov, prvý nezávislý od Damasku, zakladateľ arabského impéria na Pyrenejskom polostrove. Po abbásovskom prevrate 750 ako jediný z umajjovskej dynastie unikol vraždeniu najprv do Palestíny, potom do sev. Afriky a nakoniec do Španielska. Zjednotil tam žijúcich Arabov a 756 vytvoril samostatný Córdobský emirát (neskorší → Córdobský kalifát). R. 778 úspešne bojoval proti Karolovi Veľkému. Podporoval staviteľstvo, v Córdobe dal postaviť prvú mešitu v Španielsku.

Abdarrahmán II.

Abdarrahmán II., Abd ar-Rahmán II., 788 Toledo – 22. 9. 852 Córdoba — štvrtý nezávislý emir v Córdobe (822 – 852) z dynastie Umajjovcov. Dal stavať cesty, mosty a vodovody, v Córdobe záhrady, mešity a školy, prispel k rozvoju obchodu. Podporoval rozvoj hudby a poézie.

Abdarrahmán III.

Abdarrahmán III., Abd ar-Rahmán III., 889 – 15. 10. 961 Córdoba — ôsmy nezávislý córdobský emir (912 – 929) z dynastie Umajjovcov, prvý, ktorý v Španielsku prijal titul kalif (929). Za jeho vlády dosiahol emirát (resp. kalifát) najväčší územný rozsah. Bojoval proti kresťanským panovníkom Kastílie a Leónu, v Afrike a Stredozemnom mori proti arabsko-berberskej dynastii Fátimovcov. Pri výbojoch na severe Afriky dobyl Ceutu (931), na Pyrenejskom polostrove Toledo (932). V niekoľkých bitkách porazil kráľa Leónu (porážku utrpel iba 939 pri Salamance); León a Navarra platili od 955 daň. Označovaný za jedného z najschopnejších vladárov záp. islamských krajín. V emiráte nastolil vnútorný mier, podporoval stavebníctvo, pri Córdobe dal postaviť palác Medina az-Zahrá. Prvý z arabských panovníkov na Pyrenejskom polostrove, ktorý dal raziť mince so svojím menom.

Abd Ar-Razzák as Samarkandí

Abd Ar-Razzák as Samarkandí, aj Abd-ur-razzák, 1413 Herát, dnes v Afganistane – 1482 tamže — stredoázijský (perzský) historik a politický dejateľ. Väčšinu života prežil v Samarkande. Pôsobil v diplomatických službách v Indii. Od 1463 šejk v Heráte. Opísal dejiny Mongolov, chána Timúra a jeho potomkov v období 1304 – 1471.

abdukcia

abdukcia [lat.], abductio

1. lek. odtiahnutie (napr. končatiny), pohyb smerom od strednej línie tela. Svaly, resp. skupiny svalov, ktoré tento pohyb vykonávajú, sa označujú ako odťahovače (abduktory); opak: addukcia;

2. log. pravdepodobnostný úsudok vo forme sylogizmu, o ktorého hlavnej premise sa vie, že je pravdivá, ale jeho nižšia premisa je iba pravdepodobná; podľa Ch. S. Peircea taký typ usudzovania, pri ktorom sa na základe danej množiny faktov vytvára vysvetľujúca hypotéza.

abstrakcia

abstrakcia [lat.] —

1. filoz. jedna z foriem poznania charakterizovaná jeho prechodom od zmyslovej úrovne k racionálnej úrovni, ako aj výsledok tohto procesu. V abstrakcii sa odhliada od určitých znakov, vlastností a vzťahov vecí, ktoré sa v danej situácii považujú za nepodstatné, a vyčleňujú sa len tie, ktoré sú podstatné. V procese abstrakcie, t. j. pri abstrahovaní, myslenie postupuje od individuálnej, javovej formy veci k jej podstate. Rozoznávajú sa 2 základné typy abstrakcie: formálna abstrakcia deliaca sa na elementárnu abstrakciu, pri ktorej sa odhliada od individuálnych podmienok determinujúcich špecifické osobitosti jednotlivých vecí, čo umožňuje vyčleniť v nich spoločné, zhodné, identické znaky, vlastnosti a vzťahy, a idealizáciu, pri ktorej sa navyše odhliada od modifikačných podmienok a prirovnávajú sa k nule, k nekonečnu alebo ku konštante. V procese idealizácie sa v myslení konštruujú idealizované objekty, čo umožňuje hlbšie preniknúť do podstaty veci. V rámci dialektickej abstrakcie sa odhliada aj od niektorých podmienok, pri ktorých vzniká sama podstata vecí. Je nevyhnutná na pochopenie pôvodu a procesu tvorenia samej podstaty. Abstrakcia je úzko spätá s myšlienkovým procesom konkretizácie;

2. log. operácia meniaca výrokovú funkciu na názov množiny predmetov, ktoré majú vlastnosť reprezentovanú touto výrokovou funkciou. Ak je \(Q(x)\) výroková funkcia, výraz \((λx)Q(x)\), kde \((λx)\) je operátor abstrakcie, tvorí názov množiny všetkých tých predmetov, ktoré spĺňajú \(Q(x)\). Napr. v univerze všetkých prirodzených čísel označuje výraz \((λx)(x ≤ 3)\) množinu \(\{1,2,3\}\).

3. výtv. antipozícia k predmetnej figurácii. Podľa vzťahu k zobrazovanej skutočnosti sa rozlišuje relatívna abstrakcia, forma nepredmetného umenia, kde skutočnosť je len východiskom (→ abstraktné výtvarné umenie), a absolútna abstrakcia, kde sa abstrakcia sama osebe považuje za východisko ako absolútny princíp (→ nefiguratívne výtvarné umenie). Konštruktívna abstrakcia vizualizuje štruktúry geometrického poriadku, lyrická abstrakcia zobrazuje gestický proces kreatívnej akcie (→ informel).