Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 24 z celkového počtu 24 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

berberín

berberín [lat. + arab.] — izochinolínový alkaloid s antibakteriálnymi, antimalarickými a antipyretickými účinkami. Vyskytuje sa v rastlinách z čeľadí dráčovité, anonovité, mesiačikovité a rutovité.

Bereck, József

Bereck [-rek], József, 9. 3. 1945 Dolný Bar, okres Dunajská Streda – 16. 1. 2013 Dunajská Streda — maďarský prozaik na Slovensku, žurnalista a prekladateľ, autor psychologických próz. V zbierke poviedok Pred búrkou (Vihar előtt, 1974), v románe Môj starký, ten posledný (Öregem, az utolsó, 1977), v zbierke noviel Porážka (Vereség, 1981) a v spomienkových črtách Náruživé prebudenie (Indulatos ébredés, 1988) sa formou lyrizovaných výpovedí vyznával z generačných pocitov, pričom niektoré z príbehov lokalizoval na rodný Žitný ostrov. V slovenčine vyšiel výber z jeho tvorby Chvíle lásky (1983). Nositeľ Ceny Imreho Madácha (1997).

Berek, Dušan

Berek, Dušan, 6. 7. 1938 Zlaté Moravce — slovenský chemik. Od 1960 pracuje v Ústave polymérov SAV v Bratislave; 1991 DrSc.

Zaoberá sa kvapalinovou chromatografiou, vývojom originálnych metód separácie komplexných syntetických polymérov (dve z nich boli prevzaté deviatimi zahraničnými pracoviskami) a nových náplní kolón na kvapalinovú chromatografiu.

Autor a spoluautor viac ako 300 pôvodných vedeckých prác s vysokým citačným ohlasom (viac ako 3 000 citácií, patrí k najviac citovaným slovenským chemikom), niekoľkých desiatok kapitol v knižných publikáciách a rozšírených súhrnov v zborníkoch, viac ako 70 autorských osvedčení a patentov (štyri boli odstúpené firmám vo forme licencií) a monografií Gélová chromatografia (1983) a Základy kvapalinovej chromatografie (1979).

R. 1991 – 2009 člen orgánov Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu (IUPAC), 1993 – 96 výboru Federácie európskych chemických spoločností (FECS), 1997 – 99 a 2001 – 02 predseda Slovenskej chemickej spoločnosti, 1992 – 95 člen predsedníctva SAV, od 2004 Učenej spoločnosti pri SAV, člen redakčných rád národných a medzinárodných vedeckých časopisov a i. Nositeľ viacerých významných ocenení (napr. Hanušova medaila ČR, 1998; Vedec roka SR, 1999; Technológ roka SR, 2002).

Bergeron, Tor Harold Percival

Bergeron [beržron], Tor Harold Percival, 15. 8. 1891 Godstone, Surrey — 13. 6. 1977 Uppsala — švédsky meteorológ, jeden zo zakladateľov modernej synoptickej meteorológie a jeden z predstaviteľov nórskej meteorologickej školy. R. 1947 – 61 profesor a vedúci oddelenia synoptickej meteorológie na univerzite v Uppsale. Objaviteľ oklúzneho atmosférického frontu. Definoval arktickú vzduchovú hmotu. Zaoberal sa trojrozmernou synoptickou analýzou ešte pred objavením prvej rádiosondy a otázkami fyziky oblakov, prispel k vysvetleniu vzniku atmosférických zrážok.

Bergmann, Ernst Gustav Benjamin von

Bergmann, Ernst Gustav Benjamin von, 16. 12. 1836 Riga – 25. 3. 1907 Wiesbaden — nemecký chirurg. R. 1871 – 78 profesor chirurgie v Derpte (dnes Tartu v Estónsku), od 1878 vo Würzburgu a od 1882 na univerzite v Berlíne.

Študoval pôvod a patogenézu chorôb spojených s bojovými zraneniami, zdokonalil množstvo chirurgických postupov, uskutočnil prvú úspešnú operáciu pažeráka. Vypracoval prvý všeobecne použiteľný systém asepsy; 1886 zaviedol sterilizáciu chirurgických nástrojov horúcou parou, 1891 aseptické metódy do chirurgickej praxe (nové aseptické techniky čistenia operačnej sály, chirurga i pacienta). Spoluzakladateľ chirurgie mozgu. Autor diela Chirurgická liečba chorôb mozgu (Die chirurgische Behandlung der Hirnkrankheiten, 1888).

Berkeley

Berkeley [bákly] — mesto v USA v štáte Kalifornia v aglomerácii San Francisca na brehu zálivu San Francisco; 121-tisíc obyvateľov (2016). Významné stredisko vedy s dvoma univerzitami, sídlo Kalifornskej univerzity (University of California, zal. 1868), početné vedeckovýskumné pracoviská, stredisko jadrového výskumu. Priemysel farmaceutický, chemický, potravinársky, strojársky. Prístav pre jachty, letisko. Múzeum.

Bernina

Bernina — horský masív na hranici Švajčiarska a Talianska v Rétskych Alpách medzi dolinami horného toku Innu a Addy, maximálna výška 4 049 m n. m. – Piz Bernina (najvyšší štít Východných Álp). Budovaný žulami, syenitmi, rulami a kryštalickými bridlicami; trvalý sneh a ľadovce.

Beron, Petăr

Beron, Petăr, vlastným menom Petăr Chadži Berovič, asi 1795 Kotel, Bulharsko – 21. 3. 1871 Craiova, Rumunsko — bulharský pedagóg, lekár, prírodovedec, encyklopedista a významný predstaviteľ bulharského národného obrodenia a svetského školstva. Vyštudoval medicínu. R. 1824 vydal prvú novobulharskú učebnicu Šlabikár s rozmanitými poučeniami (Bukvar s različni poučenija) nazývanú aj Rybí šlabikár (Riben bukvar; podľa vyobrazenia delfína na väzbe), ktorý zohral významnú úlohu v rozvoji bulharského vzdelávacieho systému. Pri jeho koncipovaní použil živé východobulharské nárečie, ktoré sa neskôr stalo základom spisovnej bulharčiny. Od 1842 žil v Paríži, kde sa venoval najmä štúdiu prírodných vied (Systém geológie, Sistema na geologijata, 1846). Autor práce Slovanská filozofia (Slavianska filosofija, 1855). Počas pobytu v Rumunsku sa stal obeťou lúpežnej vraždy.

Bertholletova soľ

Bertholletova soľ [-tole-] — triviálny názov chlorečnanu draselného KClO3. Nazvaný podľa C. L. Bertholleta.

Berzsenyi, Dániel

Berzsenyi [-ženi], Dániel, 7. 5. 1776 Egyházashetye, župa Vas – 24. 2. 1836 Nikla, župa Somogy — maďarský básnik. Jeho spočiatku lyrická, neskôr meditatívna a vlastenecká tvorba je charakteristická vznešeným štýlom a vzletným jazykom, neskôr sa jeho záujem pod vplyvom ideí osvietenstva sústreďoval na ďalší osud národa.

Autor ód K povstalej šľachte (A felkölt nemességhez, 1797), K Maďarom (A magyarokhoz, 2 diely, 1807 – 10) a Prosba (Fohászkodás, 1810), v ktorej ovplyvnený I. Kantom syntetizoval kresťanstvo so súdobými teóriami filozofického myslenia, pričom racionálne poznanie Boha považoval za nemožné, epigramov K Napoleonovi (Napoleonhoz, 1814), v ktorých oslavuje víťazstvo slobody nad tyraniou, i básne Vandalská múdrosť (Vandal bölcseség, 1814 – 15) vyzdvihujúcej vzdelanie a humánnosť.

Besselov rok

Besselov rok, astronomický rok, annus fictus — astronomický rok začínajúci sa naraz na celej Zemi. Začína sa v okamihu, keď ekliptikálna dĺžka druhého stredného Slnka dosiahne presne 280°. Tento okamih nastáva 1. januára, nie však o 0 h svetového času. Príslušný časový rozdiel sa nazýva dies reductus. Nazvaný podľa F. W. Bessela.

Bessenyei, György

Bessenyei [-šenei], György, 1746 alebo 1747 Tiszabercel – 24. 2. 1811 Pusztakovácsi, dnes Bakonszeg — maďarský spisovateľ, filozof a dramatik. Vedúca osobnosť maďarskej osvietenskej literatúry.

Vo filozofických a v historických drámach Agisova tragédia (Ágis trágédiája, 1772) a Tragédia Ladislava Huňadyho (Hunyadi László’ trágédiája, 1772) i vo veselohrách Filozof (A filozófus, 1777) a Lais (napísaná 1777, vydaná 1899) sa zaoberal problematikou osvietenského absolutizmu v Uhorsku, ako aj problematikou kultúrnej zaostalosti a provinčnosti šľachty, pričom kritizoval spôsob života aristokracie. Vo filozofickej básni Svet prírody (A természet világa, napísaná 1799, vydaná 1898) a vo filozofických traktátoch Biharský pustovník (A bihari remete, napísaný 1804, vydaný 1894) a Hľadanie rozumu (Az értelemnek keresése, napísaný 1804, vydaný časopisecky 1955 – 56, knižne 1986 v súbornom vydaní Prozaické diela 1802 – 1804, Prózai munkák, 1802 – 1804) sa v duchu materialistického svetonázoru zamýšľa nad zmyslom života a nad možnosťami a hranicami ľudského poznania. Filozofický román Tarimenove cesty (Tarimenes utazása, napísaný 1804, vydaný 1930) zobrazuje ideálnu utopickú formu štátu Totoposz, ktorého snem prijímal rôzne osvietenské reformy.

betalaíny

betalaíny [gr.] — prírodné farbivá nachádzajúce sa v cvikle (Beta vulgaris subspecies vulgaris varieta conditiva) a príbuzných rastlinách. Dusíkaté látky obsahujúce v molekule hydrogenované pyridínové jadro vodivo naviazané na indolínové jadro (červené betakyány) alebo na aminokyselinu (žlté až oranžové betaxantíny). Vyskytujú sa voľné alebo viazané ako glykozidy. K betakyánom patrí betanín, ktorý prispieva 75 – 95 % k červenej farbe cvikly. Z betaxantínov nachádzajúcich sa v cvikle tvorí až 95 % vulgaxantín.

Betalaíny sú vo vode rozpustné a v prirodzenom prostredí pomerne stabilné farbivá. Pri technologickom spracovaní vyžadujú nízku aktivitu vody, neoxidačné a málo kyslé prostredie. Používajú sa v potravinárskom priemysle na farbenie vybraných skupín potravín.

Betelgeuze

Betelgeuze [arab.] — najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orióna vzdialená od Zeme 197 pc; spektroskopická dvojhviezda, ktorej zdanlivá jasnosť sa mení od 0,42m do 0,51m s periódou 2 070 dní. Betelgeuze je nadobor absolútnej jasnosti −5,8m , spektrálneho typu M2 I. Na vlnovej dĺžke 2 μm je najsilnejším infračerveným zdrojom na oblohe.

betlehemská hra

betlehemská hra, jasličková hra, pastierska hra — ľudová hra o narodení Ježiša Krista. Patrí k obľúbeným veršovaným hrám ľudového divadla stredoeurópskych národov. Dejovo sa pridržiava biblickej predlohy: anjel prebúdza pastierov a zvestuje im narodenie Pána. Odoberú sa k jasliam obdarovať a spevom kolied i tancom osláviť Vykupiteľa. V slovenských variantoch je príbeh výrazne obohatený reáliami valašského a zbojníckeho života. Do hry je začlenená kultová maska Dedka, predvádzanie má obradovú formu obchôdzky s vinšovaním zdravia a prosperity. Betlehemská hra neobsahuje dramatický konflikt, má veseloherný ráz založený na kontraste liturgickej vznešenosti a ľudovej prostoty. Vznikla na podklade stredovekých vianočných mystérií a školských divadelných predstavení v kultúrnom kontexte obradov zimného slnovratu.

Bettes, István

Bettes [-teš], István, 15. 8. 1954 Rimavská Sobota — maďarský básnik a prekladateľ na Slovensku. R. 1981 absolvoval archívnictvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, 1981 – 84 pôsobil ako učiteľ na základnej škole v Rimavskej Sobote, 1984 – 89 archivár Csemadoku a maďarskej redakcie Československého rozhlasu, od 1991 v slobodnom povolaní.

Publikovať začal už v 70. rokoch 20. stor., v básnických zbierkach Prijímanie klaunov (Bohócok áldozása, 1981), Medzi dvoma kotrmelcami (Két bukfenc között, 1985), V čase rozšklbanej piesne (Szétcincált ének idején, 1990), Lyrický alarm (Lírai vészjel, 1999) a i. ironickým až groteskným spôsobom zobrazuje anomálie života, pričom využíva rôzne jazykové hry a polohy. Nositeľ Ceny Imreho Madácha (1990).

bezoár

bezoár [perzsky > arab. > lat.] —

1. farm. droga z koreňa juhoamerickej morušovitej rastliny dorsténia hadia (Dorstenia contrajerva) používaná na liečenie niektorých chorôb a ako protijed proti hadiemu jedu;

2. poľov. polotuhý sekrét v slzníku jelenej a danielej zveri, ktorým si označuje svoje teritórium;

3. → bezoárová guľka.

Bezovec

Bezovecasteroid č. 1963. Objavený 1975 českým astronómom Lubošom Kohoutkom (*1935) v observatóriu v Hamburgu-Bergedorfe. Patrí do hlavného pása, veľká polos dráhy je 2,42 AU, sklon dráhy k rovine ekliptiky 25,0°. Nazvaný podľa lokality v pohorí Považský Inovec známej ako miesto konania mnohých úspešných meteorických expedícií.

bezpečnostný kód

bezpečnostný kódkód, ktorý okrem prenosu informácie umožňuje zistiť alebo opraviť chyby vzniknuté v priebehu prenosu. Bezpečnostný kód musí byť nadbytočný (→ nadbytočný kód). Vytvára sa tak, že ku kombináciám plného kódu priradeným k znakom abecedy sa pridajú ďalšie kombinácie, alebo sa zvolí taký systém kódovania, v ktorom je viac kódových kombinácií, ako je významových znakov abecedy v zdroji informácií. Bezpečnostné kódy sa podľa miery zabezpečenia proti chybám delia na detekčné (umožňujú určiť chybu vzniknutú počas prenosu informácie) a opravné, ďalej na skupinové (s rôznou dĺžkou kódových kombinácií alebo s rovnako dlhými kombináciami) a nepretržité (kódovanie prebieha priebežne). Na zabezpečenie celých blokov údajov, najmä proti zhlukom chýb, sa používa kódovanie pomocou generujúceho polynómu.

beztiažový stav

beztiažový stav — stav, keď sa teleso správa tak, akoby nemalo tiaž. Možno ho dosiahnuť dostatočným vzdialením telesa od všetkých vesmírnych telies pri kozmických letoch alebo umelo na krátky čas napodobniť voľným pádom, pri ktorom sa výrazne neuplatní odpor vzduchu, takže veľkosť zotrvačnej sily sa rovná práve veľkosti tiaže telesa. Beztiažový stav možno dosiahnuť aj pri lete lietadla v tiažovom poli, keď je lietadlo riadené tak, aby jeho motory prekonávali len okamžitý odpor vzduchu, takže lietadlo sa pohybuje po parabolickej dráhe (→ balistická krivka). Beztiažový stav sa dosiahne aj v kozmickej lodi obiehajúcej okolo Zeme, ak sa tiažová sila kompenzuje odstredivou silou. Podobne ho možno dosiahnuť v kozmických trenažéroch. Skúmanie rôznych prírodných dejov v beztiažovom stave prebieha najmä v rámci kozmického výskumu.

Na väčšinu osôb pôsobí euforicky, vyvoláva polohovú dezorientáciu. Frekvencia akcie srdca a dýchania sa prechodne zvýši, môžu sa dostaviť príznaky nevoľnosti. Dlhodobý pobyt v beztiažovom stave (napr. posádky kozmických lodí obiehajúcich okolo Zeme) môže vyvolať poruchy rovnováhy, orientácie a koordinácie pohybov. Vyvíja sa svalová atrofia, demineralizácia kostí, znižuje sa počet červených krviniek, vzniká bradykardia a postupne nastávajú aj ďalšie zmeny. Po ukončení dlhodobého beztiažového stavu (napr. návrat z kozmu na Zem) je nevyhnutné počítať s dlhšou adaptáciou organizmu na prekonanie únavy, svalovej slabosti a nepríjemných pocitov z hmotnosti tela. Porušená reflexná regulácia krvného obehu a činnosti srdca pretrváva asi 2 – 3 týždne, v tomto čase sa môže objaviť cirkulačná labilita.

bezvetrie

bezvetrie, kalm — nultý stupeň Beaufortovej stupnice sily vetra. Pri bezvetrí rýchlosť vetra vo výške 10 m nad povrchom Zeme nepresahuje 0,2 m/s. Rozpoznávací účinok vetra: dym vystupuje kolmo nahor.