Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 31 z celkového počtu 31 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

berberín

berberín [lat. + arab.] — izochinolínový alkaloid s antibakteriálnymi, antimalarickými a antipyretickými účinkami. Vyskytuje sa v rastlinách z čeľadí dráčovité, anonovité, mesiačikovité a rutovité.

Bereck, József

Bereck [-rek], József, 9. 3. 1945 Dolný Bar, okres Dunajská Streda – 16. 1. 2013 Dunajská Streda — maďarský prozaik na Slovensku, žurnalista a prekladateľ, autor psychologických próz. V zbierke poviedok Pred búrkou (Vihar előtt, 1974), v románe Môj starký, ten posledný (Öregem, az utolsó, 1977), v zbierke noviel Porážka (Vereség, 1981) a v spomienkových črtách Náruživé prebudenie (Indulatos ébredés, 1988) sa formou lyrizovaných výpovedí vyznával z generačných pocitov, pričom niektoré z príbehov lokalizoval na rodný Žitný ostrov. V slovenčine vyšiel výber z jeho tvorby Chvíle lásky (1983). Nositeľ Ceny Imreho Madácha (1997).

Berek, Dušan

Berek, Dušan, 6. 7. 1938 Zlaté Moravce — slovenský chemik. Od 1960 pracuje v Ústave polymérov SAV v Bratislave; 1991 DrSc.

Zaoberá sa kvapalinovou chromatografiou, vývojom originálnych metód separácie komplexných syntetických polymérov (dve z nich boli prevzaté deviatimi zahraničnými pracoviskami) a nových náplní kolón na kvapalinovú chromatografiu.

Autor a spoluautor viac ako 300 pôvodných vedeckých prác s vysokým citačným ohlasom (viac ako 3 000 citácií, patrí k najviac citovaným slovenským chemikom), niekoľkých desiatok kapitol v knižných publikáciách a rozšírených súhrnov v zborníkoch, viac ako 70 autorských osvedčení a patentov (štyri boli odstúpené firmám vo forme licencií) a monografií Gélová chromatografia (1983) a Základy kvapalinovej chromatografie (1979).

R. 1991 – 2009 člen orgánov Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu (IUPAC), 1993 – 96 výboru Federácie európskych chemických spoločností (FECS), 1997 – 99 a 2001 – 02 predseda Slovenskej chemickej spoločnosti, 1992 – 95 člen predsedníctva SAV, od 2004 Učenej spoločnosti pri SAV, člen redakčných rád národných a medzinárodných vedeckých časopisov a i. Nositeľ viacerých významných ocenení (napr. Hanušova medaila ČR, 1998; Vedec roka SR, 1999; Technológ roka SR, 2002).

Berezina

Berezina — rieka v Bielorusku, pravostranný prítok Dnepra; dĺžka 613 km, rozloha povodia 24 500 km2, priemerný ročný prietok 145 m3/s. Pramení v severnej časti Minskej pahorkatiny a tečie smerom na juh. Je súčasťou Berezinského vodného systému, ktorý spája povodie Dnepra a Západnej Dviny. Prítoky: Bobr, Kleva, Olsa, Svisloč. Splavná v dĺžke 500 km.

Známa z ruskej histórie: 26. – 29. 11. 1812 sa pri Berezine (pri meste Borisov) odohrala bitka, v ktorej ustupujúca Veľká armáda Napoleona I. Bonaparta obkľúčená vojskami maršala M. I. Kutuzova, generála P. Ch. Wittgensteina a P. V. Čičagova utrpela pri prechode cez rieku zdrvujúcu porážku.

Bergen

Bergen — prístavné mesto na juhozápadnom pobreží Nórska na polostrove Bergenshalvøya, administratívne stredisko (spolu s mestom Hermansverk) kraja (fylke) Vestland; 284-tis. obyvateľov (2. najväčšie mesto krajiny, 2020). Mesto je významným hospodárskym strediskom s lodiarskym, ropným (rafinéria), potravinárskym, rybným, textilným a odevným priemyslom; popri pobreží je rozvinutý akvakultúrny chov. Mesto má cestné spojenie s hlavným mestom Oslo a s ďalšími veľkými mestami krajiny. Je konečným bodom železničnej trate Bergensbane vedúcej z Osla. Ide o jednu z najvyššie položených hlavných železničných tratí Európy. Mesto má najväčší prístav (obchodný, rybársky a osobný) v krajiny. Je obsluhované medzinárodným letiskom ležiacim v meste Flesland v aglomerácii Bergenu.

Bergen je strediskom vedy, kultúry (jedno z 9 miest ocenených v roku 2000 titulom Európske mesto kultúry) a školstva s druhou najstaršou a treťou najväčšou univerzitou v Nórsku založenou v roku 1946 (Universitetet i Bergen) a so šiestimi ďalšími vysokými školami (vrátane jednej súkromnej). Je významným turistickým strediskom, cestovný ruch je jedným z najdôležitejších zdrojov príjmu mesta.

Mesto bolo založené 1070 Olavom III. Haraldssonom (staronórsky Bjørgvin), v 12. – 13. stor. bolo hlavným mestom Nórska, sídlom biskupa, kráľovským rezidenčným a korunovačným mestom, 1343 – 1560 pod kontrolou nemeckej Hanzy (významné hanzové obchodné stredisko), do 1880 hlavný prístav a najväčšie nórske mesto. V roku 1450 bola v Bergene uzavretá bergenská únia (Nórsko bolo nútené uznať spojenie s Dánskom).

Stavebné pamiatky: pevnosť Bergenhus (17. stor.) so zabudovanými stredovekými časťami kráľovského sídla (sieň Håkona IV. Håkonssona, 1247 – 61, veža Rosenkrantz, 1562 – 68, počas 2. svetovej vojny vážne poškodené), románska trojloďová bazilika Mariakirke (12. – 13. stor.), dóm (1248, prestavaný 1537 a 1870), drevený kostol vo Fantofte (asi 1150), barokové mestské domy. Mestská časť Bryggen (sčasti zachované sídlisko Tyskebryggen z obdobia Hanzy) je od 1979 zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO, v oblasti Bryggenu nález okolo 500 runových nápisov, zväčša na dreve (13. – 14. stor.). Múzeá (historické, Hanzy, skanzen Gamle Bergen).

Bergen je rodiskom O. B. Bulla, Johana Christiana Dahla (*1788, †1857), E. H. Griega, N. B. Griega, L. Holberga. Od 1953 sa tam koná medzinárodný Bergen International Festival.

Bergeron, Tor Harold Percival

Bergeron [beržron], Tor Harold Percival, 15. 8. 1891 Godstone, Surrey — 13. 6. 1977 Uppsala — švédsky meteorológ, jeden zo zakladateľov modernej synoptickej meteorológie a jeden z predstaviteľov nórskej meteorologickej školy. R. 1947 – 61 profesor a vedúci oddelenia synoptickej meteorológie na univerzite v Uppsale. Objaviteľ oklúzneho atmosférického frontu. Definoval arktickú vzduchovú hmotu. Zaoberal sa trojrozmernou synoptickou analýzou ešte pred objavením prvej rádiosondy a otázkami fyziky oblakov, prispel k vysvetleniu vzniku atmosférických zrážok.

Bergmann, Ernst Gustav Benjamin von

Bergmann, Ernst Gustav Benjamin von, 16. 12. 1836 Riga – 25. 3. 1907 Wiesbaden — nemecký chirurg. R. 1871 – 78 profesor chirurgie v Derpte (dnes Tartu v Estónsku), od 1878 vo Würzburgu a od 1882 na univerzite v Berlíne.

Študoval pôvod a patogenézu chorôb spojených s bojovými zraneniami, zdokonalil množstvo chirurgických postupov, uskutočnil prvú úspešnú operáciu pažeráka. Vypracoval prvý všeobecne použiteľný systém asepsy; 1886 zaviedol sterilizáciu chirurgických nástrojov horúcou parou, 1891 aseptické metódy do chirurgickej praxe (nové aseptické techniky čistenia operačnej sály, chirurga i pacienta). Spoluzakladateľ chirurgie mozgu. Autor diela Chirurgická liečba chorôb mozgu (Die chirurgische Behandlung der Hirnkrankheiten, 1888).

Berkeley

Berkeley [bákly] — mesto v USA v štáte Kalifornia v aglomerácii San Francisca na brehu zálivu San Francisco; 121-tisíc obyvateľov (2016). Významné stredisko vedy s dvoma univerzitami, sídlo Kalifornskej univerzity (University of California, zal. 1868), početné vedeckovýskumné pracoviská, stredisko jadrového výskumu. Priemysel farmaceutický, chemický, potravinársky, strojársky. Prístav pre jachty, letisko. Múzeum.

berm

berm [holandsky] — forma georeliéfu, plážová morská terasa v jej najvyššej časti nad plážovým stupňom v miestach existencie výraznejšieho prílivu a odlivu. Utvára sa počas najvyššieho jarného prílivu pôsobením príboja ako relatívne plochý povrch, ktorý je pokrytý drobným štrkom alebo pieskom. Rozrušený býva až počas ďalšieho vysokého jarného prílivu. Pri nižších prílivoch sa pod najvyšším terasovým stupňom môžu utvárať ďalšie terasy, ktorých životnosť je však kratšia.

Bernina

Bernina — horský masív na hranici Švajčiarska a Talianska v Rétskych Alpách medzi dolinami horného toku Innu a Addy, maximálna výška 4 049 m n. m. – Piz Bernina (najvyšší štít Východných Álp). Budovaný žulami, syenitmi, rulami a kryštalickými bridlicami; trvalý sneh a ľadovce.

Beron, Petăr

Beron, Petăr, vlastným menom Petăr Chadži Berovič, asi 1795 Kotel, Bulharsko – 21. 3. 1871 Craiova, Rumunsko — bulharský pedagóg, lekár, prírodovedec, encyklopedista a významný predstaviteľ bulharského národného obrodenia a svetského školstva. Vyštudoval medicínu. R. 1824 vydal prvú novobulharskú učebnicu Šlabikár s rozmanitými poučeniami (Bukvar s različni poučenija) nazývanú aj Rybí šlabikár (Riben bukvar; podľa vyobrazenia delfína na väzbe), ktorý zohral významnú úlohu v rozvoji bulharského vzdelávacieho systému. Pri jeho koncipovaní použil živé východobulharské nárečie, ktoré sa neskôr stalo základom spisovnej bulharčiny. Od 1842 žil v Paríži, kde sa venoval najmä štúdiu prírodných vied (Systém geológie, Sistema na geologijata, 1846). Autor práce Slovanská filozofia (Slavianska filosofija, 1855). Počas pobytu v Rumunsku sa stal obeťou lúpežnej vraždy.

Bertholletova soľ

Bertholletova soľ [-tole-] — triviálny názov chlorečnanu draselného KClO3. Nazvaný podľa C. L. Bertholleta.

Berytos

Berytos — grécky názov fenického prístavného mesta; dnes Bejrút.

Berzsenyi, Dániel

Berzsenyi [-ženi], Dániel, 7. 5. 1776 Egyházashetye, župa Vas – 24. 2. 1836 Nikla, župa Somogy — maďarský básnik. Jeho spočiatku lyrická, neskôr meditatívna a vlastenecká tvorba je charakteristická vznešeným štýlom a vzletným jazykom, neskôr sa jeho záujem pod vplyvom ideí osvietenstva sústreďoval na ďalší osud národa.

Autor ód K povstalej šľachte (A felkölt nemességhez, 1797), K Maďarom (A magyarokhoz, 2 diely, 1807 – 10) a Prosba (Fohászkodás, 1810), v ktorej ovplyvnený I. Kantom syntetizoval kresťanstvo so súdobými teóriami filozofického myslenia, pričom racionálne poznanie Boha považoval za nemožné, epigramov K Napoleonovi (Napoleonhoz, 1814), v ktorých oslavuje víťazstvo slobody nad tyraniou, i básne Vandalská múdrosť (Vandal bölcseség, 1814 – 15) vyzdvihujúcej vzdelanie a humánnosť.

Beskydy

Beskydy — najsevernejšie položené horské pásmo flyšových Západných Karpát a Východných Karpát. Tiahne sa od Moravskej brány v Česku, prechádza na územie Poľska a Slovenska a končí sa na Ukrajine nad dolinou rieky Čeremoš; šírka asi 50 km, dĺžka 600 km. Na Slovensku ho tvoria časti geomorfologickej jednotky Západných Beskýd (Turzovská vrchovina, Moravsko-sliezske Beskydy, Jablunkovské medzihorie) a Stredných Beskýd (Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina, Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura, Oravská vrchovina). Východne od Tatier pokračuje pásmo Beskýd na území Slovenska Východnými Beskydami (Pieniny, Ľubovnianska vrchovina, Čergov), Nízkymi Beskydami (Busov, Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie) a opúšťa slovenské územie na hraniciach s Ukrajinou v Poloninách (Bukovské vrchy). V západnej časti vrcholí pásmo Beskýd pohorím Babia hora (najvyšší vrch Babia hora, 1 725 m n. m.) na slovensko-poľských hraniciach, najvyššie sú však na území Ukrajiny v pohorí Čornohora (Hoverla, 2 061 m n. m.).

Beskydy sa utvorili začiatkom neogénu (mladšie treťohory), keď sa morské sedimenty ukladali na severnom predpolí Karpát, od konca jury do konca paleogénu boli vyvrásnené a popresúvané, čím sa utvorila typická príkrovová stavba. V horninách sa spravidla striedajú vrstvy ílovcov a pieskovcov (flyš), čo spôsobilo vznik hladko modelovaného reliéfu a početných zosuvov. Najvyššie časti (Hoverla, Babia hora) sa vyznačujú výskytom ľadovcového reliéfu utvoreného v starších štvrtohorách.

Hlavným hrebeňom západnej časti Beskýd prechádza hlavné európske rozvodie medzi Čiernym morom a Baltským morom narušené len prielomami Dunajca a Popradu. Územie má relatívne hustú riečnu sieť, menej vodnaté toky s pomerne veľkými výkyvmi prietokov počas roka. Sú tam vyvinuté všetky vegetačné stupne od dubového stupňa po alpínske lúky, väčšinu horského pásma však zaberajú zmiešané listnaté a ihličnaté lesy.

Pre Beskydy je typické veľké množstvo prevažne malých sídel a rozptýlené osídlenie (lazy). Z nerastného bohatstva sú najvýznamnejšie menšie ložiská zemného plynu a ropy (najmä v Poľsku), početné minerálne pramene, s ktorými súvisí vznik kúpeľných miest (napr. Bardejov, Krynica-Zdrój, Muszyna). V najvyšších polohách sú turisticky atraktívne strediská zimných športov, napr.: Frýdlant nad Ostravicí (Česko), Kubínska hoľa, Veľká Rača, Oščadnica (Slovensko), Rajcza (Poľsko), Jasiňa (Ukrajina).

Besselov rok

Besselov rok, astronomický rok, annus fictus — astronomický rok začínajúci sa naraz na celej Zemi. Začína sa v okamihu, keď ekliptikálna dĺžka druhého stredného Slnka dosiahne presne 280°. Tento okamih nastáva 1. januára, nie však o 0 h svetového času. Príslušný časový rozdiel sa nazýva dies reductus. Nazvaný podľa F. W. Bessela.

Bessenyei, György

Bessenyei [-šenei], György, 1746 alebo 1747 Tiszabercel – 24. 2. 1811 Pusztakovácsi, dnes Bakonszeg — maďarský spisovateľ, filozof a dramatik. Vedúca osobnosť maďarskej osvietenskej literatúry.

Vo filozofických a v historických drámach Agisova tragédia (Ágis trágédiája, 1772) a Tragédia Ladislava Huňadyho (Hunyadi László’ trágédiája, 1772) i vo veselohrách Filozof (A filozófus, 1777) a Lais (napísaná 1777, vydaná 1899) sa zaoberal problematikou osvietenského absolutizmu v Uhorsku, ako aj problematikou kultúrnej zaostalosti a provinčnosti šľachty, pričom kritizoval spôsob života aristokracie. Vo filozofickej básni Svet prírody (A természet világa, napísaná 1799, vydaná 1898) a vo filozofických traktátoch Biharský pustovník (A bihari remete, napísaný 1804, vydaný 1894) a Hľadanie rozumu (Az értelemnek keresése, napísaný 1804, vydaný časopisecky 1955 – 56, knižne 1986 v súbornom vydaní Prozaické diela 1802 – 1804, Prózai munkák, 1802 – 1804) sa v duchu materialistického svetonázoru zamýšľa nad zmyslom života a nad možnosťami a hranicami ľudského poznania. Filozofický román Tarimenove cesty (Tarimenes utazása, napísaný 1804, vydaný 1930) zobrazuje ideálnu utopickú formu štátu Totoposz, ktorého snem prijímal rôzne osvietenské reformy.

betalaíny

betalaíny [gr.] — prírodné farbivá nachádzajúce sa v cvikle (Beta vulgaris subspecies vulgaris varieta conditiva) a príbuzných rastlinách. Dusíkaté látky obsahujúce v molekule hydrogenované pyridínové jadro vodivo naviazané na indolínové jadro (červené betakyány) alebo na aminokyselinu (žlté až oranžové betaxantíny). Vyskytujú sa voľné alebo viazané ako glykozidy. K betakyánom patrí betanín, ktorý prispieva 75 – 95 % k červenej farbe cvikly. Z betaxantínov nachádzajúcich sa v cvikle tvorí až 95 % vulgaxantín.

Betalaíny sú vo vode rozpustné a v prirodzenom prostredí pomerne stabilné farbivá. Pri technologickom spracovaní vyžadujú nízku aktivitu vody, neoxidačné a málo kyslé prostredie. Používajú sa v potravinárskom priemysle na farbenie vybraných skupín potravín.

Betelgeuze

Betelgeuze [arab.] — najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orióna vzdialená od Zeme 197 pc; spektroskopická dvojhviezda, ktorej zdanlivá jasnosť sa mení od 0,42m do 0,51m s periódou 2 070 dní. Betelgeuze je nadobor absolútnej jasnosti −5,8m , spektrálneho typu M2 I. Na vlnovej dĺžke 2 μm je najsilnejším infračerveným zdrojom na oblohe.

betlehemská hra

betlehemská hra, jasličková hra, pastierska hra — ľudová hra o narodení Ježiša Krista. Patrí k obľúbeným veršovaným hrám ľudového divadla stredoeurópskych národov. Dejovo sa pridržiava biblickej predlohy: anjel prebúdza pastierov a zvestuje im narodenie Pána. Odoberú sa k jasliam obdarovať a spevom kolied i tancom osláviť Vykupiteľa. V slovenských variantoch je príbeh výrazne obohatený reáliami valašského a zbojníckeho života. Do hry je začlenená kultová maska Dedka, predvádzanie má obradovú formu obchôdzky s vinšovaním zdravia a prosperity. Betlehemská hra neobsahuje dramatický konflikt, má veseloherný ráz založený na kontraste liturgickej vznešenosti a ľudovej prostoty. Vznikla na podklade stredovekých vianočných mystérií a školských divadelných predstavení v kultúrnom kontexte obradov zimného slnovratu.

Bettes, István

Bettes [-teš], István, 15. 8. 1954 Rimavská Sobota — maďarský básnik a prekladateľ na Slovensku. R. 1981 absolvoval archívnictvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, 1981 – 84 pôsobil ako učiteľ na základnej škole v Rimavskej Sobote, 1984 – 89 archivár Csemadoku a maďarskej redakcie Československého rozhlasu, od 1991 v slobodnom povolaní.

Publikovať začal už v 70. rokoch 20. stor., v básnických zbierkach Prijímanie klaunov (Bohócok áldozása, 1981), Medzi dvoma kotrmelcami (Két bukfenc között, 1985), V čase rozšklbanej piesne (Szétcincált ének idején, 1990), Lyrický alarm (Lírai vészjel, 1999) a i. ironickým až groteskným spôsobom zobrazuje anomálie života, pričom využíva rôzne jazykové hry a polohy. Nositeľ Ceny Imreho Madácha (1990).

Beyşehir

Beyşehir Gölü [bajše-] — jazero v Turecku v strednej Anatólii v tektonickej zníženine vo výške 1 116 m n. m.; plocha 651 km2 (najväčšie sladkovodné jazero krajiny), dĺžka 45 km, šírka 25 km, maximálna hĺbka 10 m. Jazero má niekoľko ostrovov. Je využívané na zavlažovanie.

bezoár

bezoár [perzsky > arab. > lat.] —

1. farm. droga z koreňa juhoamerickej morušovitej rastliny dorsténia hadia (Dorstenia contrajerva) používaná na liečenie niektorých chorôb a ako protijed proti hadiemu jedu;

2. poľov. polotuhý sekrét v slzníku jelenej a danielej zveri, ktorým si označuje svoje teritórium;

3. → bezoárová guľka.

Bezovec

Bezovecasteroid č. 1963. Objavený 1975 českým astronómom Lubošom Kohoutkom (*1935) v observatóriu v Hamburgu-Bergedorfe. Patrí do hlavného pása, veľká polos dráhy je 2,42 AU, sklon dráhy k rovine ekliptiky 25,0°. Nazvaný podľa lokality v pohorí Považský Inovec známej ako miesto konania mnohých úspešných meteorických expedícií.

Bezovec

Bezovec — vrch na Slovensku pri Piešťanoch v strednej časti Považského Inovca, 743 m n. m. Budovaný jurskými a spodnokriedovými horninami krížňanského príkrovu, v ktorých prevládajú slieňovce a vápence. Pokrývajú ho najmä bučiny, vo vrcholovej časti sutinové lesy s javormi, rastie tu vzácna mednička najvyššia (Melica altissima). Turistické centrum s hotelom, chatami a lyžiarskymi vlekmi.

bezpečnostný kód

bezpečnostný kódkód, ktorý okrem prenosu informácie umožňuje zistiť alebo opraviť chyby vzniknuté v priebehu prenosu. Bezpečnostný kód musí byť nadbytočný (→ nadbytočný kód). Vytvára sa tak, že ku kombináciám plného kódu priradeným k znakom abecedy sa pridajú ďalšie kombinácie, alebo sa zvolí taký systém kódovania, v ktorom je viac kódových kombinácií, ako je významových znakov abecedy v zdroji informácií. Bezpečnostné kódy sa podľa miery zabezpečenia proti chybám delia na detekčné (umožňujú určiť chybu vzniknutú počas prenosu informácie) a opravné, ďalej na skupinové (s rôznou dĺžkou kódových kombinácií alebo s rovnako dlhými kombináciami) a nepretržité (kódovanie prebieha priebežne). Na zabezpečenie celých blokov údajov, najmä proti zhlukom chýb, sa používa kódovanie pomocou generujúceho polynómu.

beztiažový stav

beztiažový stav — stav, keď sa teleso správa tak, akoby nemalo tiaž. Možno ho dosiahnuť dostatočným vzdialením telesa od všetkých vesmírnych telies pri kozmických letoch alebo umelo na krátky čas napodobniť voľným pádom, pri ktorom sa výrazne neuplatní odpor vzduchu, takže veľkosť zotrvačnej sily sa rovná práve veľkosti tiaže telesa. Beztiažový stav možno dosiahnuť aj pri lete lietadla v tiažovom poli, keď je lietadlo riadené tak, aby jeho motory prekonávali len okamžitý odpor vzduchu, takže lietadlo sa pohybuje po parabolickej dráhe (→ balistická krivka). Beztiažový stav sa dosiahne aj v kozmickej lodi obiehajúcej okolo Zeme, ak sa tiažová sila kompenzuje odstredivou silou. Podobne ho možno dosiahnuť v kozmických trenažéroch. Skúmanie rôznych prírodných dejov v beztiažovom stave prebieha najmä v rámci kozmického výskumu.

Na väčšinu osôb pôsobí euforicky, vyvoláva polohovú dezorientáciu. Frekvencia akcie srdca a dýchania sa prechodne zvýši, môžu sa dostaviť príznaky nevoľnosti. Dlhodobý pobyt v beztiažovom stave (napr. posádky kozmických lodí obiehajúcich okolo Zeme) môže vyvolať poruchy rovnováhy, orientácie a koordinácie pohybov. Vyvíja sa svalová atrofia, demineralizácia kostí, znižuje sa počet červených krviniek, vzniká bradykardia a postupne nastávajú aj ďalšie zmeny. Po ukončení dlhodobého beztiažového stavu (napr. návrat z kozmu na Zem) je nevyhnutné počítať s dlhšou adaptáciou organizmu na prekonanie únavy, svalovej slabosti a nepríjemných pocitov z hmotnosti tela. Porušená reflexná regulácia krvného obehu a činnosti srdca pretrváva asi 2 – 3 týždne, v tomto čase sa môže objaviť cirkulačná labilita.

bezvetrie

bezvetrie, kalm — nultý stupeň Beaufortovej stupnice sily vetra. Pri bezvetrí rýchlosť vetra vo výške 10 m nad povrchom Zeme nepresahuje 0,2 m/s. Rozpoznávací účinok vetra: dym vystupuje kolmo nahor.