Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 49 z celkového počtu 49 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Bd

Bd — zn. baudu.

Beach, Joseph Warren

Beach [bíč], Joseph Warren, 14. 1. 1880 Gloversville, New York – 13. 8. 1957 Minneapolis, Minnesota — americký literárny vedec a básnik. Venoval sa výskumu anglickej a americkej literatúry 19. a 20. stor. Teoretické diela: Komický duch v Georgeovi Meredithovi (The Comic Spirit in George Meredith, 1911), Technika Thomasa Hardyho (The Technique of Thomas Hardy, 1922), Dejiny anglickej literatúry (A History of English Literature, 1950) a i.

beat generation

beat generation [bít dženerejšn; angl.], bítnici, porazená generácia, zbitá generácia — generácia amerických literátov zavrhujúcich ustálené normy a hodnoty spoločnosti i vžité predstavy o americkom štýle života. Hnutie bítnikov, ktoré sa formovalo v priebehu 50. rokov 20. stor., sa postupne rozšírilo zo San Francisca do New Yorku a iných miest Ameriky. Únik zo sveta konvencií hľadali v rôznych formách extázy navodenej narkotikami, v bláznivej jazde autom, v erotických dobrodružstvách a v džeze. Ich myslenie bolo nasiaknuté etickým nihilizmom, pacifizmom, politickým anarchizmom a mystikou orientálnych učení, predovšetkým zen-buddhizmu. Hlavní predstavitelia: J. Kerouac, A. Ginsberg, L. Ferlinghetti, W. S. Burroughs, Gregory Corso (*1930, †2001) a i.

beati possidentes

beati possidentes [-átí -tés; lat.] — blažení vlastníci; šťastní sú tí, ktorí vlastnia. Starorímske právnické príslovie. Nemecký kancelár O. von Bismarck ním vyjadril svoju myšlienku, že namiesto toho, aby sa odôvodňoval nárok na nejaké územie, treba sa ho zmocniť, a tak ho ovládnuť, lebo víťaz nikomu neskladá účty.

Beaufortova stupnica

Beaufortova stupnica [beufót-] — stupnica na určovanie rýchlosti vetra založená na účinkoch sily vetra na rôzne predmety. Nazvaná podľa britského admirála Francisa Beauforta (*1774, †1857), ktorý ju 1805 – 08 zostavil na odhad sily vetra na mori. Medzinárodne prijatá Beaufortova stupnica (1946) upravená pre pevninu charakterizuje účinky vetra s určitou rýchlosťou meranou vo výške 10 m nad zemským povrchom. Každý z 13 stupňov je slovne označený ako druh vetra a zodpovedá určitému intervalu rýchlosti vetra.

Beaufortova stupnica
Beaufortov stupeň (°B) Druh vetra Rozpoznávacie účinky vetra na pevnine Hranice rýchlostí vetra vo výške 10 m
m/s km/h
0 bezvetrie dym vystupuje kolmo hore 0,0 – 0,2 0 – 1
1 vánok smer vetra sa dá rozpoznať podľa pohybu dymu; vietor však neúčinkuje na veternú smerovku 0,3 – 1,5 1 – 5
2 slabý vietor vietor cítiť na tvári; listy stromov šelestia, obyčajná smerovka sa začína pohybovať 1,6 – 3,3 6 – 11
3 mierny vietor listy stromov a vetvičky sú v trvalom pohybe, vietor napína zástavky 3,4 – 5,4 12 – 19
4 pomerne čerstvý vietor vietor dvíha prach a kúsky papiera; pohybuje slabšími konármi 5,5 – 7,9 20 – 28
5 čerstvý vietor slabšie listnaté stromky sa začínajú ohýbať; na stojatých vodách sa tvoria menšie vlny s hrebeňmi 8,0 – 10,7 29 – 38
6 silný vietor vietor pohybuje silnými konármi; telegrafné drôty svištia; vietor vyvracia dáždniky 10,8 – 13,8 39 – 49
7 prudký vietor vietor pohybuje celými stromami; chôdza proti vetru je sťažená 13,9 – 17,1 62 – 74
8 búrlivý vietor vietor láme vetvy stromov; chôdza proti vetru je značne sťažená 17,2 – 20,7 62 – 74
9 víchrica vietor spôsobuje menšie škody na stavbách (zhadzuje komíny, škridlice a bridlice zo striech) 20,8 – 24,4 75 – 88
10 silná víchrica na pevnine sa vyskytuje zriedka; vyvracia stromy, spôsobuje značné škody na stavbách 24,5 – 28,4 89 – 102
11 mohutná víchrica vyskytuje sa iba veľmi zriedka, spôsobuje rozsiahle škody 28,5 – 32,6 103 – 117
12 orkán ničivé účinky ≥ 32.7 ≥ 118

Beaumont, Francis

Beaumont [beumont], Francis, 1584 Grace-Dieu – 6. 3. 1616 Londýn — anglický básnik a dramatik jakubovského obdobia. Väčšinu hier písal v spolupráci s J. Fletcherom a P. Massingerom. Poéziu vydal pod názvom Básne (Poems, 1640), jeho samostatnými dramatickými dielami sú komédia Rytier planúcej paličky (The Knight of the Burning Pestle, 1607; sfilmovaná 1938) a divadelná hra – maska Maska o Inner Temple a o Gray’s Inn (Mask of the Inner Temple and Gray's Inn, 1613).

beaux-arts

beaux-arts [bozár; fr.] — po francúzsky výtvarné, krásne umenie.

Becker, Gary Stanley

Becker [beke], Gary Stanley, 2. 12. 1930 Pottsville, Pensylvánia – 3. 5. 2014 Chicago, Illinois — americký ekonóm a sociológ. R. 1960 – 70 pôsobil na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, od 1970 na univerzite v Chicagu. Zaoberal sa analýzou neekonomických javov a ich vplyvom na hospodárstvo (predstaviteľ teórie ľudského kapitálu patriaci k tzv. chicagskej škole). Vo svojich prácach dokazoval, že investície do vzdelávania môžu jednotlivcovi a spoločnosti prospieť rovnako dobre ako investície do hmotných statkov. Skúmal problematiku ekonomickej a sociálnej diskriminácie obyvateľstva a ich dôsledkov.

Hlavné diela: Ekonomika diskriminácie (The Economics of Discrimination, 1957), Ekonomický prístup k ľudskému správaniu (The Economic Approach to Human Behavior, 1976), Rozprava o rodine (A Treatise on the Family, 1981). Nobelova cena za ekonómiu (1992).

Becker, Jürgen

Becker [beker], Jürgen, 10. 7. 1932 Kolín nad Rýnom — nemecký prozaik a básnik, predstaviteľ konkrétnej poézie. Odmieta tradičné literárne žánre, v prózach Polia (Felder, 1964), Okraje (Ränder, 1968), Okolia (Umgebungen, 1970) a Dvere do mora (Die Türe zum Meer, 1983), ako aj v básnických zbierkach Koniec krajinomaľby (Das Ende der Landschaftsmalerei, 1974) a Foxtrot na erfurtskom štadióne (Foxtrott im Erfurter Stadion, 1993) experimentuje s formou, so slovom i s veršom. V podobnom duchu písal i dramatické texty a rozhlasové hry. Nositeľ Ceny Georga Büchnera (2014).

Beckford, William

Beckford [bekfed], William Thomas, 1. 10. 1760 Londýn – 2. 5. 1844 Bath — anglický spisovateľ. Jeho najpopulárnejším dielom je excentrický román Vathek (1786; slov. 1978) napísaný v tradícii gotického románu.

Becklinov objekt

Becklinov objekt [bekli-], Becklinov-Neugebauerov objekt, BN objekt — silný zdroj infračerveného žiarenia vo Veľkej hmlovine v Orióne objavený 1966. Najjasnejší zdroj infračerveného žiarenia v oblasti vlnových dĺžok 3 – 10 μm. Predpokladá sa, že ide o zárodok hviezdy zahalený v prachovom oblaku, z ktorého vznikol gravitačným zmršťovaním. Nazvaný podľa amerických astronómov Erica E. Becklina (*1940) a Geralda Neugebauera (*1932, †2014).

Bécquer, Gustavo Adolfo

Bécquer [béker], Gustavo Adolfo, vlastným menom Gustavo Adolfo Claudio Domínguez Bastida, 17. 12. 1836 Sevilla – 22. 12. 1870 Madrid — španielsky romantický spisovateľ. Najvýznamnejší predstaviteľ intimistickej básnickej tvorby založenej na lyrickej emócii, schopnosti evokovať atmosféru tajomstva a snovej nadprirodzenosti. Stavy hlbokej melanchólie a utajovaného zúfalstva vyjadruje prostým, hutným a melodickým jazykom.

Autor 76 lyrických básní Rýmy (Rimas, 1871; slov. 1971 vo výbere Šum bozkov v trepotaní krídel) charakteristických hlbokým citom i skepsou, sarkazmom a sebairóniou, ktoré sú napísané prevažne vo štvorveršových strofách s priebežnými asonanciami. Bécquer v nich vníma rozpory jedinca a spoločnosti, túžby a skutku, snenia a reality, ako aj možností a obmedzenosti ľudského poznania. Výrazný je motív dezorientovanosti v zložitom a nepochopiteľnom svete. Pre súbor 25 povestí Les duchov (Leyendas, 1871; slov. 1997) sú príznačné stredoveké, orientálne a náboženské témy, španielske ľudové tradície, mysteriózna atmosféra a zvukomaľba.

Bečvář

Bečvářasteroid č. 4567. Objavený 1982 Mariou Mahrovou (*1947) v observatóriu na vrchu Kleť v ČR. Patrí do hlavného pása; veľká polos dráhy je 2,58 AU, sklon dráhy k rovine ekliptiky 13,1°. Nazvaný podľa A. Bečvářa.

bedeker

bedeker, baedeker — cestovný sprievodca, druh cestovnej príručky vreckového formátu poskytujúci informácie o kultúrnych pamiatkach, pamätihodnostiach, ale aj o doprave, ubytovacích a stravovacích možnostiach, cenách vstupeniek (do divadiel, múzeí) ap. Nazvaný podľa Karla Baedekera (*1801, †1859), zakladateľa vydavateľstva Baedeker.

Bednárik, Rudolf

Bednárik, Rudolf, 17. 11. 1903 Nové Mesto nad Váhom – 25. 9. 1975 Bratislava — slovenský etnológ. R. 1951 – 73 pôsobil na Filozofickej fakulte UK v Bratislave; 1965 profesor, 1968 DrSc. V rozsiahlej a veľmi rôznorodej bádateľskej a publikačnej činnosti sa venoval ľudovému staviteľstvu a bývaniu, ľudovému výtvarnému umeniu, ľudovým zvykom, zamestnaniu, ako aj Slovákom v zahraničí. Jeho dielo je osobitým dokladom dôležitej etapy vývinu a formovania slovenskej etnológie. Publikoval 18 knižných monografií, napr. Duchovná a hmotná kultúra slovenského ľudu (In: Slovenská vlastiveda, 1943), Ľudové náhrobníky na Slovensku (1949), Maľované ohništia v oblasti Malých Karpát (1956), Slováci v Juhoslávii (1964), Ľudové staviteľstvo na Kysuciach (1967), Cintoríny na Slovensku (1972), a vyše 70 odborných štúdií a článkov. Podieľal sa na výchove celej generácie slovenských etnológov.

Beer-Hofmann, Richard

Beer-Hofmann [bér], Richard, 11. 7. 1866 Viedeň – 26. 9. 1945 New York — rakúsky spisovateľ. Predstaviteľ viedenského impresionizmu v novele Georgova smrť (Der Tod Georgs, 1900) i vo veršovanej dráme Gróf z Charolais (Der Graf von Charolais, vydaná i uvedená 1904). V poetických drámach Jakobov sen (Jaákobs Traum, uvedená 1919, vydaná 1920), Mladý Dávid (Der junge David, vydaná 1933) a Predohra v divadle ku kráľovi Dávidovi (Vorspiel auf dem Theater zu König David, vydaná 1936) sa vrátil k židovskej histórii v intenciách sionizmu T. Herzla.

behaviorizmus

behaviorizmus [bihej-; angl.] — teória a metodológia v psychológii, ktorá odmietla vedomie (i metódu sebapozorovania) ako predmet vedeckej psychológie a nahradila ho správaním prístupným pozorovaniu a experimentu. Behaviorizmus vznikol zač. 20. stor. v USA. Stal sa nielen novým vzorom vo vývoji modernej psychológie, ale odzrkadlil a ovplyvnil aj vtedajšiu severoamerickú spoločnosť a kultúru. Jeho filozofické korene možno nájsť v mechanistickom materializme a v neskoršom pozitivizme. Vedeckú kontinuitu behaviorizmu tvoria evoluční biológovia (Ch. R. Darwin; Jacques Loeb, *1859, †1924), severoamerickí zoológovia (E. L. Thorndike) a ruskí neurofyziologickí reflexológovia (V. M. Bechterev).

Za jeho zakladateľa sa všeobecne pokladá J. B. Watson, ktorý vstúpil do vývoja psychológie 1913 štúdiou Psychológia z pohľadu behavioristu. Zdôvodnil v nej, že vedecká psychológia ako súčasť prírodných vied sa musí zbaviť hmlistých pojmov ako vedomie, city, pohnútky ap., pretože objektívne pozorovateľné a dokázateľné je len správanie v istých podmienkach, teda vzťahy S R (S = stimulácia, R = odpoveď, angl. response). Ostro odmietol skúmať oblasť, ktorú predtým prevládajúci mentalizmus označil ako prežívanie. Teória behaviorizmu zrušila deliacu čiaru medzi človekom a živočíchmi, čo na severoamerických univerzitách podnietilo rozsiahly laboratórny výskum najmä s potkanmi. Watsonov behaviorizmus prešiel pre svoj radikalizmus a stupňujúcu sa kritiku značným vývojom. E. CH. Tolman doplnil pôvodnú schému SR o tzv. intervenujúcu premennú O (organizmus), do ktorej treba zaradiť účinnosť dedičnosti, aktuálneho vplyvu pudov, vplyvu predchádzajúcej skúsenosti organizmu na správanie, teda SOR. Hoci stredný článok medzi podnetom a odpoveďou ešte neprinútil behavioristov uznať psychickú realitu ako činiteľa správania, pripravil pôdu pre neobehaviorizmus.

K istému kompromisu s pôvodnou mentalisticko-štrukturálnou psychológiou W. Wundta a W. Jamesa pristúpili George Armitage Miller (*1920, †2012), Karl H. Pribram (*1919, †2015) a Eugene Galanter (*1924, †2016) v práci Plány a štruktúry správania. V 60. a 70. rokoch 20. stor. sa ako vetva behavioristickej koncepcie zrodila v USA kognitívna psychológia. V nej sa popri nových pojmoch schéma, mapa a reprezentácia objavili aj už osvedčené pojmy vnímanie, pamäť, myslenie ap. Súčasne došlo k istej hybridizácii behavioristických pozícií aj v takých oblastiach psychológie, aké predstavujú psychológia osobnosti a sociálna psychológia. Od modifikácie správania sa začala odvíjať aj behaviorálna psychoterapia ovládaná predtým psychoanalytikmi. Na Slovensko prenikol behaviorizmus v liberalistickej podobe prekladom učebnice Experimentálna psychológia (1959) od Roberta S. Woodwortha (*1869, †1962) a Harolda Schlosberga (*1904, †1964).

Teórie behaviorizmu ovplyvnili aj ďalšie vedné odbory. V ekonómii sa behaviorizmus pokúša vysvetliť ľudské rozhodnutia na základe psychologických motívov (ľudia sa nerozhodujú vždy z materiálnych alebo z racionálnych pohnútok). Zaoberá sa dopadmi sociálnych, kognitívnych a emocionálnych faktorov na ekonomické rozhodovania jednotlivcov a inštitúcií. Zatiaľ čo klasická ekonómia hlavného prúdu sa zameriava na dôsledky a okolnosti ľudského konania za predpokladu racionality, behaviorizmus skúma systematické spôsoby ľudského rozhodovania a konania za predpokladu obmedzenej racionality. Podľa teórie ovplyvnenej behaviorizmom sú firmy vlastne koalíciami odlišných záujmov s odlišnými cieľmi. Rôzne ciele ovplyvňujú ich rozhodovanie a spochybňujú predpoklad racionálneho správania, s ktorým sa možno stretnúť v klasickej teórii riadenia alebo pri ekonomických modeloch firmy. V jazykovede ovplyvnil behaviorizmus americkú lingvistickú školu. Prejavoval sa najmä v nedoceňovaní významu, ktorý sa definoval iba na základe vnímateľných podnetov a reakcií. Za následok mal zanedbávanie výskumu jazykového významu a vznik formalizmu. V politických vedách sa behaviorizmus presadil po 2. svet. vojne, najmä v 50. a 60. rokoch 20. stor., ako teoretický prístup k javom so snahou vysvetliť správanie jednotlivca a skupiny, hľadanie vzorov správania a mechanizmu premeny individuálneho správania na skupinové správanie. Hlavnými zástancami tejto metódy boli H. Arendtová, M. Oakeshott a H. Marcuse. Súčasťou behaviorizmu je myšlienka, že správanie je odtrhnuté od svojho sociálneho prostredia a závisí od ideí a vzorov. Hlavnými sociálnymi a politickými hýbateľmi sú teda ideológie, náboženstvá, tradície a silné osobnosti s charizmatickým vplyvom.

behavka

behavka — slovenský názov rodov Lygaeus, Rhyparochromus, Blissus a Henestaris z triedy hmyz (Insecta), rad bzdochy (Heteroptera), čeľaď behavkovité (Lygaeidae). Má podlhovasto oválne pestrofarebné telo, čiernu hlavu so žltými škvrnami a oči na krátkych stopkatých výbežkoch. Behavky žijú často hromadne zväčša na suchých a teplých miestach medzi vegetáciou. Živia sa cicaním najmä semien rastlín, niektoré druhy aj ich šťavnatých častí, napr. sivo-hnedo-čierny druh behavka obilná (Blissus leucopterus) patrí k najväčším škodcom obilia v USA. Na Slovensku sa vyskytujú dva druhy, čierno-červená behavka pestrá (Lygaeus equestris) a hnedo-čierna behavka obyčajná (Rhyparochromus pini).

behavkovité

behavkovité, Lygaeidae — čeľaď suchozemského hmyzu, rad bzdochy. Malé až stredne veľké druhy s plochým telom, prevažne nenápadne sfarbené, dobre behajú. Vyskytujú sa na suchých biotopoch, väčšina druhov sa živí cicaním semien, niektoré cicaním šťavnatých častí rastlín alebo dravo, mnohé sú škodlivé. Známych vyše 3-tis. druhov, z toho 134 na Slovensku.

behistúnsky nápis

behistúnsky nápis, aj bisutunský nápis — staroperzská pamiatka vých. od mesta Kermánšáh (Báchtarán) v záp. Iráne. Mohutný reliéf, ktorý dal po 522 pred n. l. vytesať na skalu vo výške 65 metrov perzský kráľ Dareios I. Veľký, zobrazuje triumfujúceho kráľa v sprievode dvoch hodnostárov pred skupinou ôsmich rebelov. Zobrazenú udalosť vysvetľuje nápis v troch jazykoch: staroperzskom, babylonskom a novoelamskom. Staroperzský nápis bol prvým klinopisným textom, ktorý sa podarilo prečítať a preložiť (Georg Friedrich Grotefend, *1775, †1853; H. C. Rawlinson). R. 2006 lokalita zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

behúň

behúňstav. tehla, kameň alebo tvarovka uložená v líci muriva svojou najdlhšou stranou. Ak sa pri murovaní tehlovej priečky použijú len behúne, vzniká behúňová väzba muriva.

Becherovská tisina

Becherovská tisina — národná prírodná rezervácia v katastri obce Becherov v okrese Bardejov; rozloha 24 ha, vyhlásená 1954. Zriadená na ochranu najväčšieho pôvodného výskytu chráneného tisu obyčajného (Taxus baccata) vo flyšovej oblasti Karpát.

Bechný, Lubomír

Bechný, Lubomír, 31. 12. 1933 Ostrava — slovenský metalurg českého pôvodu. Do 1960 pôsobil v Zbrojovke Vsetín, 1960 – 64 v Turčianskych strojárňach v Martine, od 1964 na Žilinskej univerzite v Žiline; 1993 profesor. Vo vedeckých prácach sa spočiatku venoval najmä vývoju progresívnych druhov grafitických liatin (liatin s červíkovitým a kompaktným tvarom grafitu), autor kryštalizačného modelu grafitických liatin. V oblasti kryštalizácie liatin vytvoril vedeckú školu. Neskôr sa zaoberal filtráciou kovov, ovplyvňovaním kryštalizácie zliatin elektromagnetickými silami a zlepšovaním vlastností hliníkových zliatin (AlSi7MgTi).

Autor prác Nové princípy v metalurgii zliatin (1990), Optimalizácia vlastností zlievarenských materiálov na odliatky zvýšenej presnosti (1991 – 93), Riadenie a predikcia vlastností materiálov na odliatky vysokej akosti (1994), Výskum zákonitostí tuhnutia liatych materiálov pre odliatky zvýšenej presnosti (1997).

Békés, Ján

Békés, Ján, 20. 5. 1925 Bratislava – 24. 8. 2014 tamže — slovenský strojársky technológ. R. 1951 – 86 pôsobil na Strojníckej fakulte STU v Bratislave, 1986 – 90 vo Výskumnom ústave náradia v Nových Zámkoch, 1990 – 2005 na Materiálovotechnologickej fakulte STU v Trnave; 1991 profesor, 1992 DrSc.

Vo vedeckej činnosti sa zameriaval na oblasť strojárskej technológie, teórie rezania, zavádzania počítačovej podpory do technických vied, matematických metód v strojárskych procesoch, zákonov výroby súčiastok a teórie strojárskej technológie. Spoluautor diela Teoretické základy obrábania kovov (1967), autor prác Zborník statí z technológie obrábania (1975) a Inžinierska technológia obrábania kovov (1981, v Maďarsku 1984).

Belaja

Belaja, baškirsky Agizel — rieka v európskej časti Ruska, najdlhší, ľavostranný prítok Kamy; dĺžka 1 430 km, rozloha povodia 142-tis. km2, priemerný ročný prietok v ústí 970 m3/s. Pramení v Južnom Urale, úzkou dolinou so strmými zalesnenými svahmi preteká územím Baškirska a po jeho hranici s Tatárskom. Poniže ústia rieky Ufa je typickou nížinnou riekou so zátočinami a ramenami. Prítoky Ufa, Bystryj Tanyp, Uršak a i. Zamrznutá od novembra do apríla. Splavná od mesta Ufa.

bel ami

bel ami [fr.] — miláčik žien; podľa románu G. de Maupassanta.

Belfagor

Belfagor — taliansky literárny časopis vo Florencii (1946 – 2012). Založil ho Luigi Russo (*1892, †1961) vychádzajúci z humanistických základov jednej z najprestížnejších talianskych vysokých škôl Scuola Normale di Pisa, ktorej bol riaditeľom. Popri nadväznosti na tradíciu talianskeho historizmu, ktorú založil F. De Sanctis a pokračoval v nej B. Croce, sa profiloval ako časopis protifašistickej a materialistickej ideológie, otvorený aj otázkam výstavby talianskej demokracie a demokratickej spoločnosti. Spolupracovníci: N. Bobbio, E. Cecchi, T. Mann, Leo Spitzer (*1887, †1960).

belga

belga [flámsky], množné č. belgas — menová a rozpočtová jednotka zavedená 1926 v Belgicku a používaná v medzinárodnom styku. Rovnala sa piatim belgickým frankom. R. 1946 bola zrušená.

belgický frank

belgický frank — bývalá základná menová jednotka v Belgicku, ktorá sa delila na 100 centimov, používala sa 1832 – 1999, potom bola nahradená eurom. Mince sa používali do februára 2002.

Belić, Aleksandar

Belić [-lič], Aleksandar, 14. 8. 1876 Belehrad – 26. 2. 1960 tamže — srbský lingvista, univerzitný profesor. Počas 1. svetovej vojny pracoval v Petrohrade na projekte zjednotenia Juhoslávie. Od 1919 pôsobil ako profesor na Belehradskej univerzite. Člen Srbskej akadémie vied a umení (od 1937 až do smrti jej predseda). R. 1947 založil a až do smrti viedol Ústav pre srbochorvátsky jazyk.

Dielo: Dialekty východného a južného Srbska (Dijalekti Istočne i južne Srbije, 1905), Pravopis srbochorvátskeho spisovného jazyka (Pravopis srpskohrvatskog književnog jezika, 1923), O jazykovej povahe a jazykovom vývine (O jezičnoj prirodi i jezičkoj razvitku, 1941), Podiel sv. Savu na zrode nášho pravopisu (Učešće sv. Save u stvaranju naše ortografije, 1936), Vuk a Daničić (Vuk i Daničić, 1947), Vukov zápas (Vukova borba, 1948).

Čestný člen viacerých akadémií vied slovanských národov (o. i. aj slovenskej), ako aj dánskej akadémie; Dr. h. c. Karlovej univerzity aj univerzít v Glasgowe a Moskve.

Bělič, Jaromír

Bělič, Jaromír, 24. 3. 1914 Násedlovice, okres Hodonín – 6. 12. 1977 Praha — český jazykovedec. Venoval sa najmä dialektológii, vývinu spisovnej češtiny, ako aj súčasnej češtine, osobitne jazyku K. Havlíčka Borovského. K jeho najdôležitejším prácam patria Přehled nářečí českého jazyka (1968) a Karel Havlíček Borovský a slovanství (1947). Spoluautor vysokoškolských učebníc Čeština (1972), Slovenština (1964) a Moravskoslovenská nářečí (1954).

Běličová-Křížková, Helena

Běličová-Křížková, Helena, 30. 8. 1929 Lípy, dnes časť obce Slatinice, okres Olomouc — česká jazykovedkyňa a slavistka. Od 1955 pôsobila na Katedre slovanskej filológie Vysokej školy pedagogickej (dnes Filozofická fakulta Univerzity Palackého) v Olomouci, 1962 – 91 v ČSAV v Prahe; 1983 DrSc.

Zameriavala sa na výskum ruského jazyka a slovanskú komparatistiku. Medzi jej najdôležitejšie práce patria Vývoj opisného futura v jazycích slovanských, zvláště v ruštině (1961), Sémantická struktura věty a sémantika pádu (1983) a Nástin porovnávací morfologie spisovných jazyků slovanských (1998), spoluautorka kníh Slovanské souvětí (1990) a Slovanská věta (1996).

Bell, Alexander Melville

Bell, Alexander Melville, 1. 3. 1819 Edinburgh – 7. 8. 1905 Washington — americký jazykovedec škótskeho pôvodu, otec A. G. Bella. Jeho hlavné dielo Zviditeľnená reč; veda o univerzálnej abecede (Visible Speech; the Science of Universal Alphabetics, 1867) sa stalo základom na vypracovanie Medzinárodnej fonetickej abecedy.

Bell, Gordon C.

Bell, Gordon C., 19. 8. 1934, Kirksville, Missouri — americký návrhár a konštruktér počítačov. V rokoch 1960 – 1966 v spoločnosti Digital Equipment Corporation navrhol viaceré počítače radu PDP a neskôr ako technický riaditeľ spoločnosti zodpovedal za vývoj radu VAX. Na opis štruktúry číslicových systémov navrhol grafický zápis PMS (angl. Processor-Memory-Switch – procesor-pamäť-prepínač) umožňujúci opis konštrukcie počítačov z elementárnych jednotiek, ktoré možno zaradiť do niekoľkých kategórií: procesory, pamäte, prepínače, prepojenia ap.

Bellatrix

Bellatrix — hviezda gama v súhvezdí Orióna. Obor zdanlivej jasnosti 1,6m, absolútnej jasnosti -2,7m, spektrálneho typu B2 III. Vzdialenosť hviezdy Bellatrix od Zeme je 75 pc.

belostóma

belostóma, Lethocerus — rod z triedy hmyz (Insecta), rad bzdochy, čeľaď belostómovité. Dravé vodné bzdochy vyskytujúce sa v tropickom, subtropickom a miernom pásme Afriky, Ameriky, Austrálie, Ázie a Európy. Majú 6 – 12 cm dlhé telo s prednými nohami prispôsobenými na lov koristi, ostatné slúžia na plávanie; samičky kladú vajíčka na časti rastlín nad vodnou hladinou, starostlivosť o ne preberá samček (bráni vajíčka pred dravcami a vyschnutím). Patrí sem 22 druhov, napr. jediný európsky druh belostóma veľká (Lethocerus patruelis) so 6 – 8 cm dlhým telom (väčšia je samička), ktorý žije prevažne v juhových. Európe a juhozáp. Ázii.

Bels, Alberts

Bels, Alberts, vlastným menom Jānis Cīrulis, 6. 10. 1938 Jaunmežplepji, Ropažu — lotyšský spisovateľ, významný predstaviteľ intelektuálnej psychologickej prózy. Pokladaný za predchodcu postmoderny i za zakladateľa konceptuálneho románu v lotyšskej literatúre. Jeho diela sa vyznačujú originálnosťou filozofických a umeleckých myšlienok, odzrkadľujú ideovo-sociálne a umelecko-estetické tendencie doby. Uznanie si získal románmi Vyšetrovateľ (Izmeklētājs, 1967) a Klietka (Būris, 1972; sfilmované 1993, réžia Ansis Epners), ktorý je umeleckou metaforou individuálnej, spoločenskej a dokonca i kozmickej obmedzenosti človeka. Vo filozofickom románe Hlas volajúceho (Saucēja balss, 1973; sfilmovaný 1974, réžia Oļġert Dunker) zobrazil totalitný režim po Ruskej revolúcii 1905 – 1907 i v 60. a 70. rokoch 20. stor. v Sovietskom zväze.

Autor románov Nespavosť (Bezmiegs, 1987), Ľudia na lodiach (Cilvēki laivās, 1987) a Čierne znamenie (Melnā zimē, 1996), zbierok poviedok Hry s nožmi (Spēles ar nažiem, 1966), Sám na rovine (Es pats līdzenumā, 1968) a i.

Benetnash

Benetnash, Alkaid — hviezda éta v súhvezdí Veľkej Medvedice vzdialená od Zeme 32 pc. Benetnash je zdanlivej jasnosti 1,9m, absolútnej jasnosti -0,7m, spektrálneho typu B3V.

bendžo

bendžo [gr. > lat. > špan. > angl.], banjo — brnkací chordofón lutnového typu s bubienkom a pražcovým krkom. Pôvodne nástroj amerických černochov, ktorý sa stal akordickým sprievodným nástrojom džezového orchestra. Dnes sa vyrába v rôznych veľkostiach a s rôznym ladením.

benchmarkové testovanie softvérového systému

benchmarkové testovanie softvérového systému [benč-] — jeden z typov akceptačných testov softvérového systému (→ testovanie softvérového systému). Počas benchmarkového testovania sa merajú požadované kritické atribúty systému v prevádzke pokiaľ možno čo najpríbuznejšej reálnemu nasadeniu systému.

Benjámin, László

Benjámin, László, 5. 12. 1915 Budapešť – 18. 8. 1986 tamže — maďarský básnik, publicista a prekladateľ. Jeho básnická tvorba sa rozvíjala pod vplyvom autorov združených okolo časopisu Nyugat (Západ), E. Adyho a poézie robotníckych autorov. V prvej básnickej zbierke Hviezda neprišla (A csillag nem jött, 1939) ožívajú jeho zážitky zo života veľkomestského proletariátu, témou básnickej zbierky Po stvorení (A teremtés után, 1948) sú vojnové zážitky.

Po 1948 tvoril angažovanú lyriku preniknutú optimizmom (zbierka Večne žiť, Örökké élni, 1949), na roky kultu osobnosti reagoval kriticky, po 1956 väznený. V zbierkach Jediný život (Egyetlen élet, 1956), Piate ročné obdobie (Ötödik évszak, 1962), V zajatí morí (Tengerek fogságában, 1967) a i. sa postupne vymanil z krízy a znova sa angažoval za ľudské a spoločenské ideály. Nositeľ viacerých ocenení.

benzaldehyd

benzaldehyd [arab. + gr.], benzénkarbaldehyd, C6H5CHO — bezfarebná, vo vode málo rozpustná kvapalina s výraznou horkomandľovou vôňou, teplota varu 179 °C. Státím na vzduchu a na svetle žltne a oxiduje sa na kyselinu benzoovú C6H5COOH. Je súčasťou glykozidu amygdalínu nachádzajúceho sa v horkých mandliach. Vyrába sa hydrolýzou benzalchloridu C6H5CHCl2 alebo oxidáciou toluénu. Používa sa pri výrobe parfumov i ako medziprodukt pri výrobu farbív a kyseliny škoricovej.

benzidínový prešmyk

benzidínový prešmyk — intramolekulový prešmyk hydrazobenzénu (N,N′-difenyldiazánu, C6H5-NH-NH-C6H5) na benzidín H2N-C6H4-C6H4-NH2 v kyslom prostredí; všeobecná metóda na prípravu biaryldiamínov z N,N′-diarylhydrazínov. Prešmyk je katalyzovaný silnými minerálnymi kyselinami.

Benzidínový prešmyk sa často využíva pri výrobe azofarbív. Objavený 1863 A. W. Hofmannom.

benzodiazepíny

benzodiazepíny — látky využívané pri liečbe strachu, psychického napätia a nespavosti. Pôsobia aj myorelaxačne a protikŕčovo. S mechanizmom účinku (zlepšenie GABA-ergných neurotransmisií) súvisí ich nepriaznivý účinok na pamäť a vedomie. Dlhodobé podávanie vedie k liekovej závislosti s hlbokými zmenami nálady, náhle vysadenie môže vyprovokovať epileptický záchvat. Prvý benzodiazepín zavedený do lekárskej praxe je chlórdiazepoxid, z ostatných sa používajú diazepam, oxazepam, alprazolam, lorazepam a i. Pri akútnej otrave benzodiazepínom sa ako antidotum používa flumazenil.

benzo[a]pyrén

benzo[a]pyrén [arab. + gr.], benzpyrén — pentacyklický aromatický uhľovodík. Tvorí žlté ihličkovité vo vode nerozpustné kryštály s teplotou topenia 179 °C. V malých množstvách vzniká pri tlení alebo pri nedokonalom spaľovaní organických látok. V kondenzátoch z cigaretového dymu je asi 0,001 % benzo[a]pyrénu, v dyme pri spaľovaní kamenného uhlia až do 0,8 %. Patrí k najsilnejším karcinogénom. Pri dlhodobom vdychovaní môže spôsobiť rakovinu.

Benža, Mojmír

Benža, Mojmír, 25. 4. 1941 Senica — slovenský etnológ. R. 1964 – 80 pôsobil v Slovenskom národnom múzeu, 1980 – 2012 vedecký pracovník Ústavu etnológie SAV. Zaoberal sa materiálnou kultúrou a etnokartografiou so zameraním na slovanské krajiny. Podieľal sa na najvýznamnejších projektoch slovenskej etnológie – na expozíciách Slovenského národného múzea v Martine, Etnografickom atlase Slovenska (1990), Encyklopédii ľudovej kultúry Slovenska (1995) a Atlase tradičnej kultúry slovenských menšín v str. a juž. Európe (2006).