Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 106 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Bažant, Jiří

Bažant, Jiří, 27. 9. 1924 Semily – 26. 11. 2011 Praha — český skladateľ. Pôvodne klavirista v rôznych zábavných súboroch, v 50. rokoch 20. stor. vytvoril klavírne duo s J. Maláskom. Autor populárnych piesní, filmových muzikálov (Starci na chmelu, 1964; Dáma na kolejích, 1966) a filmovej i scénickej hudby.

Bd

Bd — zn. baudu.

beach

beach [bíč; angl.] — pobrežie, pláž, breh.

Beach, Joseph Warren

Beach [bíč], Joseph Warren, 14. 1. 1880 Gloversville, New York – 13. 8. 1957 Minneapolis, Minnesota — americký literárny vedec a básnik. Venoval sa výskumu anglickej a americkej literatúry 19. a 20. stor. Teoretické diela: Komický duch v Georgeovi Meredithovi (The Comic Spirit in George Meredith, 1911), Technika Thomasa Hardyho (The Technique of Thomas Hardy, 1922), Dejiny anglickej literatúry (A History of English Literature, 1950) a i.

Beachy Head

Beachy Head [bíči hed] — kriedový mys v Spojenom kráľovstve na južnom pobreží Anglicka v Lamanšskom prielive v blízkosti mesta Eastbourne. Vznikol v období druhohôr počas kriedy, keď bola celá oblasť zaliata morom, v kenozoiku bolo územie tektonicky vyzdvihnuté a následne sa vplyvom erózie vytvoril súčasný charakter útesu. Beachy Head je najvyšším kriedovým útesom v Spojenom kráľovstve, 162 m n. m. Na úpätí mysu sa nachádza maják (v prevádzke od 1902).

V námornej bitke tam 30. 6. 1690 porazilo francúzske loďstvo spojené anglicko-holandské sily.

Beamon, Robert

Beamon [bí-], Robert (Bob), 29. 8. 1946 Jamaica, New York — americký atlét, držiteľ zlatej medaily z letných olympijských hier v Mexiku (1968) v skoku do diaľky (890 cm), ktorý bol súčasne novým svetovým rekordom platným do 1991, keď ho prekonal Američan Mike Powell (*1963) novým svetovým rekordom 895 cm.

Beardmorov ľadovec

Beardmorov ľadovec [bied-] — dolinný ľadovec vo Východnej Antarktíde, jeden z najväčších na svete; dĺžka 150 km, šírka 40 km. Zostupuje do Rossovej ľadovej bariéry. Objavený 1908 počas anglickej expedície vedenej E. H. Shackletonom.

Beardsley, Aubrey Vincent

Beardsley [biédsli], Aubrey Vincent, 21. 8. 1872 Brighton – 16. 3. 1898 Menton — anglický kresliar, ilustrátor a spisovateľ, predstaviteľ secesie. Bol autodidakt. Pod vplyvom preraffaelistov, japonských drevorezov, A. Mantegnu i J. Whistlera si veľmi skoro vytvoril vlastný štýl pozostávajúci zo silných kontrastov čiernej a bielej, dynamicky vedenej elegantnej línie a dekoratívnych plôch. Bol inšpirovaný aj antikou, francúzskou rokokovou grafikou i abstraktným ornamentom keltského umenia.

Ilustroval knihu Artušova smrť (Le Morte d’Arthur, 1485) od T. Maloryho pre vydavateľstvo Dent (1892 – 1894) a v 1894 aj knižné vydanie divadelnej hry O. Wilda Salome (1891), ktoré pre lascívne kresby vyvolalo škandál. Pre magazín Pall Mall Budget vytvoril karikatúry É. Zolu, G. Verdiho a i., vytváral aj kresby do časopisov The Savoy a The Studio, ako aj plagáty. Bol umeleckým riaditeľom revue Yellow Book (1894 – 1895). Jeho tvorba mala významný vplyv na umenie secesie. Je aj autorom básní a prozaických prác, z ktorých vyniká najmä romantická poviedka Pod kopcom (Under the Hill, 1904).

beat generation

beat generation [bít dženerejšn; angl.], bítnici, porazená generácia, zbitá generácia — generácia amerických literátov zavrhujúcich ustálené normy a hodnoty spoločnosti i vžité predstavy o americkom štýle života. Hnutie bítnikov, ktoré sa formovalo v priebehu 50. rokov 20. stor., sa postupne rozšírilo zo San Francisca do New Yorku a iných miest Ameriky. Únik zo sveta konvencií hľadali v rôznych formách extázy navodenej narkotikami, v bláznivej jazde autom, v erotických dobrodružstvách a v džeze. Ich myslenie bolo nasiaknuté etickým nihilizmom, pacifizmom, politickým anarchizmom a mystikou orientálnych učení, predovšetkým zen-buddhizmu. Hlavní predstavitelia: J. Kerouac, A. Ginsberg, L. Ferlinghetti, W. S. Burroughs, Gregory Corso (*1930, †2001) a i.

beati possidentes

beati possidentes [-átí -tés; lat.] — blažení vlastníci; šťastní sú tí, ktorí vlastnia. Starorímske právnické príslovie. Nemecký kancelár O. von Bismarck ním vyjadril svoju myšlienku, že namiesto toho, aby sa odôvodňoval nárok na nejaké územie, treba sa ho zmocniť, a tak ho ovládnuť, lebo víťaz nikomu neskladá účty.

Beatty, Warren

Beatty [bíti], Warren, 30. 3. 1937 Richmond, Virgínia — americký filmový, divadelný a televízny herec, scenárista, režisér a producent. Brat S. MacLainovej. R. 1961 debutoval vo filme režiséra E. Kazana Trblietanie v tráve (Splendor in the Grass). Medzinárodný úspech a nomináciu na Oscara (1967) získal za postavu gangstra Clyda Barrowa (Bonnie a Clyde, 1967). Vo vlastnej produkcii nakrútil historicko-životopisnú fresku o J. Reedovi Červení (Reds, 1981; Oscar za réžiu, 1982). Produkčne, režijne a herecky sa podieľal aj na úspešnom komiksovom filme Dick Tracy (1990). Z ďalších filmov: Pohľad spoločnosti Parallax (The Parallax View, 1974), Ishtar (1987), Bugsy (1991), Ľúbostný príbeh (Love Affair, 1994), Úspešní, bohatí, neverní (Town & Country, 2001).

Beaufortova stupnica

Beaufortova stupnica [beufót-] — stupnica na určovanie rýchlosti vetra založená na účinkoch sily vetra na rôzne predmety. Nazvaná podľa britského admirála Francisa Beauforta (*1774, †1857), ktorý ju 1805 – 08 zostavil na odhad sily vetra na mori. Medzinárodne prijatá Beaufortova stupnica (1946) upravená pre pevninu charakterizuje účinky vetra s určitou rýchlosťou meranou vo výške 10 m nad zemským povrchom. Každý z 13 stupňov je slovne označený ako druh vetra a zodpovedá určitému intervalu rýchlosti vetra.

Beaufortova stupnica
Beaufortov stupeň (°B) Druh vetra Rozpoznávacie účinky vetra na pevnine Hranice rýchlostí vetra vo výške 10 m
m/s km/h
0 bezvetrie dym vystupuje kolmo hore 0,0 – 0,2 0 – 1
1 vánok smer vetra sa dá rozpoznať podľa pohybu dymu; vietor však neúčinkuje na veternú smerovku 0,3 – 1,5 1 – 5
2 slabý vietor vietor cítiť na tvári; listy stromov šelestia, obyčajná smerovka sa začína pohybovať 1,6 – 3,3 6 – 11
3 mierny vietor listy stromov a vetvičky sú v trvalom pohybe, vietor napína zástavky 3,4 – 5,4 12 – 19
4 pomerne čerstvý vietor vietor dvíha prach a kúsky papiera; pohybuje slabšími konármi 5,5 – 7,9 20 – 28
5 čerstvý vietor slabšie listnaté stromky sa začínajú ohýbať; na stojatých vodách sa tvoria menšie vlny s hrebeňmi 8,0 – 10,7 29 – 38
6 silný vietor vietor pohybuje silnými konármi; telegrafné drôty svištia; vietor vyvracia dáždniky 10,8 – 13,8 39 – 49
7 prudký vietor vietor pohybuje celými stromami; chôdza proti vetru je sťažená 13,9 – 17,1 62 – 74
8 búrlivý vietor vietor láme vetvy stromov; chôdza proti vetru je značne sťažená 17,2 – 20,7 62 – 74
9 víchrica vietor spôsobuje menšie škody na stavbách (zhadzuje komíny, škridlice a bridlice zo striech) 20,8 – 24,4 75 – 88
10 silná víchrica na pevnine sa vyskytuje zriedka; vyvracia stromy, spôsobuje značné škody na stavbách 24,5 – 28,4 89 – 102
11 mohutná víchrica vyskytuje sa iba veľmi zriedka, spôsobuje rozsiahle škody 28,5 – 32,6 103 – 117
12 orkán ničivé účinky ≥ 32.7 ≥ 118

Beauchamps, Pierre

Beauchamps [bošan], Pierre, aj Beauchamp, Charles Louis, 30. 10. 1631 Versailles – 1705 Paríž — francúzsky tanečník a baletný majster na dvore kráľa Ľudovíta XIV. (jeho partner stvárňujúci ženské postavy a súčasne jeho učiteľ tanca), kde sa ako choreograf a režisér podieľal na tvorbe dvorských baletov. Spolupracoval najmä s Molièrom a J. B. Lullym. Ako prvý kodifikoval päť základných pozícií nôh v klasickom tanci. Od 1661 prvý riaditeľ Académie royale de danse.

Beaumont, Francis

Beaumont [beumont], Francis, 1584 Grace-Dieu – 6. 3. 1616 Londýn — anglický básnik a dramatik jakubovského obdobia. Väčšinu hier písal v spolupráci s J. Fletcherom a P. Massingerom. Poéziu vydal pod názvom Básne (Poems, 1640), jeho samostatnými dramatickými dielami sú komédia Rytier planúcej paličky (The Knight of the Burning Pestle, 1607; sfilmovaná 1938) a divadelná hra – maska Maska o Inner Temple a o Gray’s Inn (Mask of the Inner Temple and Gray's Inn, 1613).

Beauvais

Beauvais [bove] — mesto v severozápadnom Francúzsku v metropolitnom regióne Hauts-de-France, administratívne stredisko departementu Oise; 55-tis. obyvateľov (2014). Priemysel automobilový, strojársky (výroba poľnohospodárskych strojov), elektrotechnický, kovoobrábací (spracovanie medi), potravinársky (pobočka Nestlé – výroba zmrzliny a sorbetov); manufaktúrna výroba tapisérií. Železničný uzol, mesto obsluhované blízko ležiacim medzinárodným letiskom Beauvais-Tillé. Beauvais je turistickým strediskom, nachádza sa tu aj múzeum tapisérií.

V staroveku tu bolo stredisko keltského kmeňa Bellovakov, neskôr opevnené rímske mesto (pôvodné hradby z 3. stor. n. l.). V 3. stor. bolo založené biskupstvo, ktoré 1015 získalo zvrchovanosť nad grófstvom Beauvais (biskupi boli zároveň grófmi). Od 11. stor. mesto prosperovalo, pričom jeho bohatstvo bolo založené na výrobe a obchode s textilom. Začiatkom 12. stor. získalo mestské práva, 1190 boli prestavané mestské hradby. V 13. stor. spory medzi Ľudovítom IX. Svätým a miestnymi biskupmi a patricijmi vyvrcholili sériou povstaní. V roku 1664 bola v meste založená manufaktúra na výrobu gobelínov (jej vznik inicioval J.-B. Colbert; 1939 presťahovaná do Aubussonu). Počas 2. svetovej vojny bola väčšia časť mesta zničená pri náletoch.

Stavebné pamiatky: najvýznamnejšou pamiatkou je gotická katedrála Saint-Pierre, ktorá stojí na mieste staršej katedrály vybudovanej koncom 10. stor. a poškodenej pri požiaroch v 80. rokoch 12. stor. a v roku 1225 (zo staršej katedrály sa pred západným priečelím gotickej katedrály v reštaurovanej podobe zachovali časti trojlodia známe ako Notre-Dame de la Basse-Oeuvre). Chór katedrály bol vybudovaný v troch stavebných fázach v období 1225/27 – 72. V roku 1284 sa zrútili časti klenby. Stavba chóru bola ukončená v prvej polovici 14. stor. (1324). Loď katedrály nebola nikdy dokončená (v 2. polovici 16. stor. bol chór uzatvorený stenou). Vysoký katedrálny 5-loďový chór s ochodzou a s vencom siedmich radiálnych polygonálnych kaplniek je zaklenutý 6-dielnymi rebrovými klenbami, ktoré sa nachádzajú vo výške 46,75 (podľa niektorých údajov 48) m. Extrémna vertikalita (najvyššia katedrála vo Francúzsku) spôsobila celý rad konštrukčných problémov a chór bol preto v 14. – 19. stor. niekoľkokrát upravovaný. Transept (vybudovaný v 1. polovici 16. stor.), ktorý navrhol M. Chambiges, je majstrovským dielom neskorej gotiky. V 60. rokoch 16. stor. bola nad krížením transeptu a lode vybudovaná laterna (sanktusník) s výškou okolo 130 (podľa niektorých údajov až okolo 150) metrov, ktorá sa 1573 zrútila. V katedrále sa zachoval významný súbor vitráží z 13. – 16. stor. (výnimočnú umeleckú úroveň majú najmä vitráže zo 16. stor.), neogotický orloj (1866) a súbor gobelínov z 15. – 18. stor.

Ďalšie pamiatky: kostol Saint-Étienne (12. – 16. stor.), biskupský palác (14. – 16. stor., dnes múzeum), radnica (18. stor.) a i.

beaux-arts

beaux-arts [bozár; fr.] — po francúzsky výtvarné, krásne umenie.

Beaux Arts Trio

Beaux Arts Trio [bozárts] — americké klavírne trio. Vzniklo 1955, zakladajúcimi členmi boli klavirista Menahem Pressler (*1923), huslista Daniel Guilet (*1899, †1990) a violončelista Bernard Greenhouse (*1916, †2011). V 50. – 60. rokoch 20. stor. patrilo k populárnym súborom známym na celom svete. Jeho súborná nahrávka Dvořákových trií (1996) získala 1998 v Nemecku Cenu kritiky (Preis der deutschen Schallplattenkritik). R. 2008 trio ukončilo svoju činnosť.

Beaverbrook, William Maxwell Aitken

Beaverbrook [bívebrúk], William Maxwell Aitken, lord, 25. 5. 1879 Maple, Kanada – 9. 6. 1964 Leatherhead — britský novinový magnát a publicista, konzervatívny politik kanadského pôvodu. Od 1910 pôsobil v Spojenom kráľovstve, 1910 – 16 poslanec Dolnej komory, 1916 – 54 Hornej komory parlamentu, 1918 minister propagandy, 1940 – 41 minister stavby lietadiel, 1941 – 42 minister zásobovania, 1942 minister vojnovej výroby. R. 1943 – 45 držiteľ titulu lord strážca tajnej pečate (Lord Privy Seal). R. 1918 založil nedeľník Sunday Pictorial (od 1963 Sunday Express), na ktorého základe vybudoval jedno z najväčších britských novinových impérií medzi dvoma svetovými vojnami. Tlač využíval propagandisticky.

Bécaud, Gilbert

Bécaud [beko], Gilbert, vlastným menom François Silly, 24. 10. 1927 Toulon – 18. 12. 2001 Paríž — francúzsky šansonier, klavirista, skladateľ a filmový herec. Študoval na konzervatóriu v Nice, od 1948 sprevádzal na klavíri francúzskeho speváka Jacqua Pillsa (*1906, †1970; manžel Edith Piaf), M. Chevaliera a i., prostredníctvom ktorých sa 1954 dostal do parížskej Olympie a stal sa šansonierom svetového mena. Zložil asi 400 piesní a šansónov, z ktorých najznámejšie sú Et maintenant (1961), Nathalie (1964) a L’important c’est la rose (1967). Autor opery L’Opéra d’Aran (1962) a i. skladieb z oblasti vážnej hudby. Ako herec účinkoval v piatich filmoch.

Becce, Giuseppe

Becce [-če], Giuseppe, 3. 2. 1877 Lonigo, Taliansko – 5. 10. 1973 Berlín — nemecký hudobný skladateľ talianskeho pôvodu. Od 1906 vyučoval hudobnú vedu na berlínskej univerzite. R. 1912 účinkoval vo filme Richard Wagner, od 1913 skladal hudbu k nemým filmom Posledný muž (Der letzte Mann, 1924), Hory v plameňoch (Berge in Flammen, 1931), Modré svetlo (Das blaue Licht, 1932) a Extáza (1933). Ako dirigent pôsobil v berlínskych premiérových kinách. Okrem filmovej hudby skladal aj operety a orchestrálne skladby.

Beckenbauer, Franz

Beckenbauer [beken-], Franz, 11. 9. 1945 Mníchov — nemecký futbalista a futbalový tréner. R. 1965 – 77 záložník, stredopoliar a libero klubu Bayern Mníchov, 1977 – 80 a 1983 Cosmos New York, 1980 – 82 Hamburger SV; 103-násobný reprezentant Nemecka, ako hráč účastník majstrovstiev sveta 1966 (2. miesto), 1970 (3. miesto), majstrovstiev Európy 1976 (2. miesto), majster Európy 1972 a majster sveta 1974. Najlepší futbalista Európy 1972 a 1976. Ako tréner viedol 1984 – 90 reprezentačné mužstvo Nemecka, ktoré 1990 získalo titul majstra sveta.

Becker, Boris

Becker [beker], Boris, 22. 11. 1967 Leimen — nemecký tenista. Predstaviteľ celodvorcovej útočnej hry s vynikajúcim podaním a hrou pri sieti. Víťaz Wimbledonu 1985 (najmladší v histórii), 1986 a 1989, Grand Prix Masters 1988, medzinárodných majstrovstiev USA (US Open) 1989, Austrálie (Australian Open) 1991 a 1996, ako aj ATP Tour Championship 1992 a 1995, držiteľ zlatej medaily vo štvorhre (s Michaelom Stichom, *1968) z letných olympijských hier v Barcelone 1992.

Becker, Gary Stanley

Becker [beke], Gary Stanley, 2. 12. 1930 Pottsville, Pensylvánia – 3. 5. 2014 Chicago, Illinois — americký ekonóm a sociológ. R. 1960 – 70 pôsobil na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, od 1970 na univerzite v Chicagu. Zaoberal sa analýzou neekonomických javov a ich vplyvom na hospodárstvo (predstaviteľ teórie ľudského kapitálu patriaci k tzv. chicagskej škole). Vo svojich prácach dokazoval, že investície do vzdelávania môžu jednotlivcovi a spoločnosti prospieť rovnako dobre ako investície do hmotných statkov. Skúmal problematiku ekonomickej a sociálnej diskriminácie obyvateľstva a ich dôsledkov.

Hlavné diela: Ekonomika diskriminácie (The Economics of Discrimination, 1957), Ekonomický prístup k ľudskému správaniu (The Economic Approach to Human Behavior, 1976), Rozprava o rodine (A Treatise on the Family, 1981). Nobelova cena za ekonómiu (1992).

Becker, Jacques

Becker [bekér], Jacques, 15. 9. 1906 Paríž – 21. 2. 1960 tamže — francúzsky režisér. Popredný predstaviteľ realistického filmu povojnovej francúzskej kinematografie: Tvrdohlavci (Goupi mains rouges, 1943), Nesiahajte na prachy (Touchez pas au grisbi, 1954), Dobrodružstvá Arsèna Lupina (Les Aventures d'Arsène Lupin, 1957), Diera (Le trou, 1960). R. 1945 spracoval konečnú verziu nedokončeného predvojnového filmu J. Renoira Výlet do prírody (Une partie de campagne) a 1958 za zosnulého M. Ophülsa film Milenci z Montparnassu (Montparnasse 19).

Becker, Jürgen

Becker [beker], Jürgen, 10. 7. 1932 Kolín nad Rýnom — nemecký prozaik a básnik, predstaviteľ konkrétnej poézie. Odmieta tradičné literárne žánre, v prózach Polia (Felder, 1964), Okraje (Ränder, 1968), Okolia (Umgebungen, 1970) a Dvere do mora (Die Türe zum Meer, 1983), ako aj v básnických zbierkach Koniec krajinomaľby (Das Ende der Landschaftsmalerei, 1974) a Foxtrot na erfurtskom štadióne (Foxtrott im Erfurter Stadion, 1993) experimentuje s formou, so slovom i s veršom. V podobnom duchu písal i dramatické texty a rozhlasové hry. Nositeľ Ceny Georga Büchnera (2014).

Beckford, William

Beckford [bekfed], William Thomas, 1. 10. 1760 Londýn – 2. 5. 1844 Bath — anglický spisovateľ. Jeho najpopulárnejším dielom je excentrický román Vathek (1786; slov. 1978) napísaný v tradícii gotického románu.

Becklinov objekt

Becklinov objekt [bekli-], Becklinov-Neugebauerov objekt, BN objekt — silný zdroj infračerveného žiarenia vo Veľkej hmlovine v Orióne objavený 1966. Najjasnejší zdroj infračerveného žiarenia v oblasti vlnových dĺžok 3 – 10 μm. Predpokladá sa, že ide o zárodok hviezdy zahalený v prachovom oblaku, z ktorého vznikol gravitačným zmršťovaním. Nazvaný podľa amerických astronómov Erica E. Becklina (*1940) a Geralda Neugebauera (*1932, †2014).

Beckov

Beckov — obec v okrese Nové Mesto nad Váhom v Trenčianskom kraji v severnom výbežku Podunajskej nížiny pozdĺž Váhu, 190 m n. m.; 1 349 obyvateľov (2015).

Prvýkrát je písomne doložená v roku 1208 ako Blundix, 1264 castrum Blundus, 1352 zmienka o miestnej fare, 1388 ako Galaucz sive Beczkow, 1385 Bolunduz, 1431 Beczkow, 1773 Beczko, Beczkó, 1786 Beczko, 1808 Beczkó, Beckow, 1863 Becko, 1873 – 1913 Beckó, 1920 Beckov.

Obec Beckov vznikla na starobylej považskej ceste spojením podhradskej osady a stredovekého mestečka. Podhradská osada sa vyvinula pri tamojšom slovanskom hradisku (na jeho mieste vznikol v 13. stor. kamenný hrad) v období raného stredoveku (doložená je od 10. stor.). Pravdepodobne už v tomto období sa tam nachádzal kostol postavený na mieste dnešného farského Kostola sv. Štefana kráľa. Hrad bol centrom rozsiahleho panstva, okrem viacerých dedín k nemu patrilo i Nové Mesto nad Váhom. V roku 1392 založil Štibor I. zo Štiboríc pri hrade a v tesnej blízkosti poddanskej osady mestečko Beckov, ktoré dal opevniť kamennou hradbou spojenou s opevnením hradu (podhradská osada ostala mimo týchto kamenných hradieb). Výsady získalo mestečko od Žigmunda Luxemburského. V roku 1520 dostalo mestečko právo výročného trhu (jarmoku). V 17. stor. tu pôsobili cechy súkenníkov a čižmárov, neskôr i mlynárov. Od roku 1689 tam bol františkánsky kláštor. V roku 1598 bolo v Beckove 218 domov, v roku 1828 mal 215 domov a 1 670 obyvateľov. Obyvatelia boli roľníci, vinohradníci, ovocinári a pastieri.

Archeologické nálezy dokumentujú osídlenie z obdobia gravettienskej kultúry, eneolitu, lužickej kultúry, laténskej a rímskej doby a sídliská z 9. – 13. stor.

Najvýznamnejšou pamiatkou a dominantou obce je zrúcanina hradu Beckov, ktorý bol vybudovaný na mohutnom vápencovom brale nad obcou nad inundačným územím rieky Váh. Na jeho mieste existovalo osídlenie od praveku. Archeologický výskum tam doložil intenzívne osídlenie z prelomu letopočtov i veľkomoravské osídlenie z 2. polovice 9. stor. Veľkomoravské hradisko, ktoré tam v tomto období existovalo, historici stotožnili s hradom, ktorý sa spomína v Anonymovej kronike zo začiatku 13. stor. ako hrad Bludinec (latinsky Blundus, Blundix, maďarsky Bolondóc). Toto hradisko nezaniklo a nestratilo svoj význam ani v čase formovania uhorského štátu. Vďaka svojej výhodnej polohe sa pravdepodobne stalo sídlom pohraničnej župy (pohraničného komitátu).

Začiatkom 13. stor. (alebo koncom 12. stor.) vznikol na mieste hradiska po rozsiahlych terénnych úpravách kamenný kráľovský hrad. Vrcholová plocha brala bola obkolesená hradbou nepravidelného pôdorysu s bránou na južnej strane (neskoršie jadro hradu alebo horný hrad) a s palácom lichobežníkového pôdorysu na severnej strane a s druhým obytným objektom na juhozápade. Na konci 13. stor. bola v hornom hrade pri vstupe vybudovaná útočisková veža pravouhlého pôdorysu (bergfried) a vzniklo hradbou opevnené predhradie. Začiatkom 14. stor., keď bol hrad krátko majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho, bolo posilnené opevnenie a v predhradí vznikli hospodárske budovy.

V roku 1388 kráľ Žigmund Luxemburský daroval hrad Štiborovi I. zo Štiboríc, ktorému slúžil ako hlavné sídlo jeho rozsiahleho panstva a ktorý ho postupne (v 1. tretine 15. stor.) prestaval na prepychovú neskorogotickú šľachtickú rezidenciu. Prestavba vysokej umeleckej úrovne (zachované kamenárske prvky okien a portálov, pozostatky bohatej maliarskej výzdoby interiérov) výrazne pozmenila celý hrad. V severnej časti horného hradu bol okolo uzatvoreného centrálneho nádvoria vybudovaný samostatný viackrídlový palác s kaplnkou s polygonálnym presbytériom v jeho východnom krídle. Obranu horného hradu posilnili vybudovaním nových bášt. Na hradby predhradia napojili nový hradbový okruh, ktorý ohradil rozsiahle západné predpolie hradu, čím vymedzili plochu vhodnú na založenie nového poddanského mestečka (mestečko Beckov).

Po smrti Štibora II. zo Štiboríc v roku 1434 sa hrad stal od roku 1437 majetkom Bánfiovcov, ktorí počas 16. stor. uskutočnili renesančnú prestavbu. Nadstavali a oblúčkovou atikou zjednotili paláce v hornom hrade, dobudovali hospodárske objekty vo východnej časti horného hradu a vybudovali novú polygonálnu delovú baštu, ktorá sa opierala o východnú stenu hradného brala. Výstavbou barbakánu zdokonalili obranu vstupnej brány.

V roku 1599 hrad odolal útoku Turkov (vypálili však mestečko pod hradom). Od konca 16. stor., po vymretí Bánfiovcov, mal hrad viacerých vlastníkov (napr. Medňanskovci, Pongrácovci). V roku 1729 vyhorel a nebol obnovený; konzerovaný a reštaurovaný bol až v priebehu 2. polovice 20. stor.; dnes sa tam nachádza múzeum.

Iné pamiatky: zvyšky kamennej hradby (14. – 15. stor.), pôvodne gotický rímskokatolícky farský Kostol sv. Štefana kráľa (1. polovica 15. stor., barokovo prestavaný v 17. stor.), barokový kláštor františkánov s rímskokatolíckym Kostolom sv. Jozefa z rokov 1690 – 1692, evanjelický kostol z roku 1792 (prestavaný 1945), tri neskororenesančné kúrie zo 17. stor., klasicistický kaštieľ z 2. polovice 18. stor., židovský cintorín z 18. stor., trojičný stĺp z 1. polovice 19. stor. V renesančnej kúrii Ambrovec (aj Ambrovská kúria, 17. stor.) múzeum (expozícia Trenčianskeho múzea sprístupnená v roku 1988) uschováva materiály dokumentujúce dejiny hradu, mestečka Beckova a významných rodákov, ako aj expozíciu tradičných remesiel a historického nábytku.

V katastri obce sa nachádzajú prírodné rezervácie Beckovcké Skalice (vyhlásená 2003, rozloha 29,6 ha; zriadená na ochranu zvyškov antropogénnych pasienkov a riedkeho lesa v oblasti Beckovskej brány) a Sychrov (vyhlásená 1984, rozloha 0,48 ha; zriadená na ochranu suchomilného a teplomilného trávnatého spoločenstva s bohatou populáciou hlaváčika jarného).

Beckov je rodiskom J. Ambru, D. Sinapia-Horčičku, J. M. Hurbana, A. a L. Medňanskovcov a D. Štúra.

Bécquer, Gustavo Adolfo

Bécquer [béker], Gustavo Adolfo, vlastným menom Gustavo Adolfo Claudio Domínguez Bastida, 17. 12. 1836 Sevilla – 22. 12. 1870 Madrid — španielsky romantický spisovateľ. Najvýznamnejší predstaviteľ intimistickej básnickej tvorby založenej na lyrickej emócii, schopnosti evokovať atmosféru tajomstva a snovej nadprirodzenosti. Stavy hlbokej melanchólie a utajovaného zúfalstva vyjadruje prostým, hutným a melodickým jazykom.

Autor 76 lyrických básní Rýmy (Rimas, 1871; slov. 1971 vo výbere Šum bozkov v trepotaní krídel) charakteristických hlbokým citom i skepsou, sarkazmom a sebairóniou, ktoré sú napísané prevažne vo štvorveršových strofách s priebežnými asonanciami. Bécquer v nich vníma rozpory jedinca a spoločnosti, túžby a skutku, snenia a reality, ako aj možností a obmedzenosti ľudského poznania. Výrazný je motív dezorientovanosti v zložitom a nepochopiteľnom svete. Pre súbor 25 povestí Les duchov (Leyendas, 1871; slov. 1997) sú príznačné stredoveké, orientálne a náboženské témy, španielske ľudové tradície, mysteriózna atmosféra a zvukomaľba.

Bečvář

Bečvářasteroid č. 4567. Objavený 1982 Mariou Mahrovou (*1947) v observatóriu na vrchu Kleť v ČR. Patrí do hlavného pása; veľká polos dráhy je 2,58 AU, sklon dráhy k rovine ekliptiky 13,1°. Nazvaný podľa A. Bečvářa.

bedeker

bedeker, baedeker — cestovný sprievodca, druh cestovnej príručky vreckového formátu poskytujúci informácie o kultúrnych pamiatkach, pamätihodnostiach, ale aj o doprave, ubytovacích a stravovacích možnostiach, cenách vstupeniek (do divadiel, múzeí) ap. Nazvaný podľa Karla Baedekera (*1801, †1859), zakladateľa vydavateľstva Baedeker.

bedminton

bedminton, angl. badminton — sieťová športová hra podobná tenisu. Hráči v nej vo vzduchu raketou odrážajú (volejom) operenú loptičku (tzv. košík) a usmerňujú ju ponad sieť do poľa súpera. Súťažne sa hrá iba v halách. Ihrisko je dlhé 13,40 m a široké 5,18 m na dvojhru a 6,10 m na štvorhru. Sieť, ktorá ho delí na dve polovice, má v strede výšku 1,52 m, na okrajoch pri stĺpikoch 1,55 m. Operená loptička má hmotnosť 4,3 – 5,01 g a 14 – 16 pier, ktoré sú zasadené v korkovej základni. Raketa je podobná tenisovej, je však ľahšia, má tenší rám a držadlo, jej hmotnosť nesmie presahovať 170 g. Víťazí hráč, ktorý prvý získa pravidlami stanovený počet bodov (body sa získavajú len pri vlastnom podaní). Technika úderov vyžaduje rýchly švih hrajúcej paže a presný odraz košíka raketou. Hráč používa v hre úder sprava (forhend), úder zľava (bekhend), lob, smeč, stopbal a podanie (zdola).

Predchodcom bedmintonu je japonská hra oibane, v ktorej hráči odrážali drevenými raketami bobule s pestrými vtáčími pierkami. V Európe bola v stredoveku rozšírená salónna hra – federbal, ktorú hrávali v loptovniach najmä ženy. Anglickí vojaci priniesli hru (poona) s operenou loptičkou z Indie. R. 1872 sa po prvýkrát hrala v anglickom sídle Badminton (odtiaľ názov). R. 1887 bol v Anglicku založený prvý klub a 1899 sa konali prvé majstrovstvá. Prvé národné federácie boli založené v Kanade a Austrálii, Svetová federácia bedmintonu (Badminton World Federation, BWF, založená 1934) organizuje majstrovstvá sveta, od 1948 súťaž o Thomasov pohár (muži) a od 1956 o Uberovej pohár (ženy). Na Slovensku boli prvými centrami bedmintonu Žilina a Košice, ktoré boli aj účastníkmi celoštátnej ligy v bývalom Československu. Prvý oddiel na Slovensku vznikol 1961 v Košiciach. R. 1992 bol bedminton zaradený do programu olympijských hier. K najlepším hráčom na svete patria ázijskí hráči, v Európe sa im výkonnostne približujú dánski hráči. Slovenská reprezentantka Eva Sládeková (*1981) sa stala prvou Slovenkou, ktorá sa prebojovala na olympijské hry (Peking, 2008).

Bednář, Václav

Bednář, Václav, 20. 12. 1905 Ostrava – 12. 11. 1987 Praha — český spevák (barytón). Spev študoval u Karla Küglera (*1885, †1950) a K. Grünwalda. Od 1921 pôsobil v Ostrave a 1936 – 44 v Brne, 1945 – 72 bol sólistom Opery Národného divadla v Prahe. Vynikajúci interpret diel B. Smetanu s pôsobivou kantilénou. Venoval sa aj koncertnému spevu a pedagogickej činnosti, 1961 – 75 vyučoval na pražskom konzervatóriu.

Bednárik, Rudolf

Bednárik, Rudolf, 17. 11. 1903 Nové Mesto nad Váhom – 25. 9. 1975 Bratislava — slovenský etnológ. R. 1951 – 73 pôsobil na Filozofickej fakulte UK v Bratislave; 1965 profesor, 1968 DrSc. V rozsiahlej a veľmi rôznorodej bádateľskej a publikačnej činnosti sa venoval ľudovému staviteľstvu a bývaniu, ľudovému výtvarnému umeniu, ľudovým zvykom, zamestnaniu, ako aj Slovákom v zahraničí. Jeho dielo je osobitým dokladom dôležitej etapy vývinu a formovania slovenskej etnológie. Publikoval 18 knižných monografií, napr. Duchovná a hmotná kultúra slovenského ľudu (In: Slovenská vlastiveda, 1943), Ľudové náhrobníky na Slovensku (1949), Maľované ohništia v oblasti Malých Karpát (1956), Slováci v Juhoslávii (1964), Ľudové staviteľstvo na Kysuciach (1967), Cintoríny na Slovensku (1972), a vyše 70 odborných štúdií a článkov. Podieľal sa na výchove celej generácie slovenských etnológov.

Beecham, Thomas

Beecham [bíčem], Thomas, sir, 29. 4. 1879 Saint Helens pri Liverpoole – 8. 3. 1961 Londýn — anglický dirigent. Študoval na Oxfordskej univerzite, v hudbe bol samouk. R. 1899 po zastupovaní dirigenta Hallé orchestra v Manchestri sa rozhodol pre dirigentskú kariéru, 1906 bol spoluzakladateľom Nového symfonického orchestra (New Symphony Orchestra) a 1932 Londýnskej filharmónie, ktorú dirigoval do 1940. R. 1946 založil a viedol Kráľovský filharmonický orchester, 1933 – 40 šéfdirigent opery Covent Garden v Londýne. V Anglicku uviedol vyše 120 opier a 60 premiér skladieb anglických skladateľov. Zaslúžil sa o spopularizovanie hudby F. Delia a J. Sibelia.

Beer-Hofmann, Richard

Beer-Hofmann [bér], Richard, 11. 7. 1866 Viedeň – 26. 9. 1945 New York — rakúsky spisovateľ. Predstaviteľ viedenského impresionizmu v novele Georgova smrť (Der Tod Georgs, 1900) i vo veršovanej dráme Gróf z Charolais (Der Graf von Charolais, vydaná i uvedená 1904). V poetických drámach Jakobov sen (Jaákobs Traum, uvedená 1919, vydaná 1920), Mladý Dávid (Der junge David, vydaná 1933) a Predohra v divadle ku kráľovi Dávidovi (Vorspiel auf dem Theater zu König David, vydaná 1936) sa vrátil k židovskej histórii v intenciách sionizmu T. Herzla.

beglerbeg

beglerbeg [tur.], bejlerbej — titul, ktorý je ekvivalentom arabského amír al-umará’ (veliteľ veliteľov). V Osmanskej ríši patril pôvodne vrchnému veliteľovi armády, neskôr označoval guvernéra provincie, potom už len čestný titul. Ako prvý ho dostal Lala Paša od Murada I. po dobytí Edirne (1366). Na konci 16. stor. bolo v Osmanskej ríši do 40 beglerbegov vo funkcii správcu provincie (v 18. stor. sa namiesto beglerbeg začal používať titul válí). Beglerbeg bol titul guvernérov aj v Iráne za Safíjovcov.

beguine

beguine [-gin; fr.] — latinskoamerický spoločenský tanec s charakteristickým rytmom. Pochádza z ľudovej hudby obyvateľov ostrova Martinik a súostrovia Guadeloupe. Takt 4/4 v tempe 30 – 33 taktov/min. Tanec sa rozšíril najmä po uvedení piesne Begin the Beguine C. Portera (1935, ako súčasť muzikálu Jubilee).

beh

beh — prirodzený lokomočný pohyb človeka, základné a najstaršie telesné cvičenie. Hlavná súčasť atletiky a väčšiny pohybových hier. Charakterizuje ho pravidelné opakovanie základného cyklu pohybu – bežeckého kroku, pri ktorom sa na rozdiel od chôdze rytmicky strieda oporná a bezoporná (letová) fáza. Beh rozvíja svalstvo takmer celého tela, posilňuje srdcovo-cievny a dýchací systém, zvyšuje látkovú premenu, kladne vplýva na nervový systém, rozvíja rýchlostné a vytrvalostné schopnosti, otužuje organizmus a upevňuje vôľové vlastnosti.

Bežecké disciplíny tvoria podstatnú časť programu atletických pretekov. Konajú sa na štadióne, v hale, na ceste a v teréne. Behy na štadióne sa delia na behy na krátke (100, 200, 400 m), stredné (800, 1 000, 1 500, 3 000 m) a dlhé vzdialenosti (5 000, 10 000, 21 000 m, maratón), prekážkové behy (50, 60, 100, 110, 400, 3 000 m cez prekážky) a štafetové behy.

Rozlišujú sa dva spôsoby behu:

šliapavý beh — je zameraný na prekonanie pokojovej zotrvačnosti (pri štarte) alebo na zvýšenie rýchlosti na trati. Je charakteristický značným predklonom tela (došľapuje sa za priesečník ťažnice bežca), vysokou frekvenciou krokov (viac ako 5 krokov za sekundu), silnou prácou paží a došľapom na prednú časť chodidla. Tento spôsob je veľmi náročný (bežci dosahujú rýchlosť viac ako 10 m/s);

švihový beh — bežec sa zameriava na udržanie rýchlosti. Dôraz sa kladie na ekonomickosť bežeckých pohybov (čo najmenšie výkyvy ťažiska tela). Telo je vzpriamené (bežecký luk), paže pracujú v malom rozsahu (pomáhajú udržiavať rovnováhu), došľap sa vykonáva podľa dĺžky trate na prednú časť chodidla s prechodom na celé chodidlo až na pätu s nasledujúcim prechodom do odpichu.

behárik

behárik — jednotný názov rodov Bassaniana, Ozyptila a Xysticus z kmeňa článkonožce (Arthropoda), rad pavúky (Araneae alebo Araneida), čeľaď kvetárikovité (Thomisidae). Menšie lesné, stepné alebo lúčne pavúky vyskytujúce sa od nížin po horské oblasti takmer na celom svete. Nepradú siete, vlákna využívajú len pri love na prichytenie sa o podklad, samice na výrobu zámotku (kokónu) na ochranu znášky a samce rodu Xysticus na znehybnenie omnoho väčšej samice pri párení (niekedy ju ešte nedospelú uväznia pomocou vlákien a pária sa s ňou hneď po zvlečení, kým má mäkké hryzadlá). Živia sa hmyzom, na korisť číhajú zvyčajne na povrchu pôdy, na vegetácii a kríkoch (vďaka nevýraznému sfarbeniu takmer splývajú s okolím) a útočia až z bezprostrednej blízkosti.

Na Slovensku sa vyskytuje 34 druhov, napr. prevažne hnedý 3 – 8 mm dlhý behárik obyčajný (Xysticus cristatus) s bielou kresbou na brušku a trojuholníkovitou predĺženou čiernou škvrnou na hlavohrudi, hnedosivý 3 – 8 mm dlhý behárik kríkový (Xysticus audax) s bielou kresbou na brušku a trojuholníkovitou krátkou čiernou škvrnou na hlavohrudi. Medzi vzácnejšie druhy patrí béžovo-čierny 3 – 6 mm dlhý behárik prostredný (Ozyptila atomaria) a sfarbením podobný 2,5 – 4 mm dlhý behárik stepný (Ozyptila claveata), pri obidvoch druhoch majú samice výrazne tmavšiu hlavohruď a samce svetlejšie nohy.

behavček

behavček, Peltohyas — rod z triedy vtáky (Aves), čeľaď kulíkovité. Malý škvrnitý vták. V austrálskych pustatinách žije jediný druh behavček pustatinný (Peltohyas australis) pieskovej farby, s čiernym pásikom na temene tiahnucim sa až pod oči.

behaviorizmus

behaviorizmus [bihej-; angl.] — teória a metodológia v psychológii, ktorá odmietla vedomie (i metódu sebapozorovania) ako predmet vedeckej psychológie a nahradila ho správaním prístupným pozorovaniu a experimentu. Behaviorizmus vznikol zač. 20. stor. v USA. Stal sa nielen novým vzorom vo vývoji modernej psychológie, ale odzrkadlil a ovplyvnil aj vtedajšiu severoamerickú spoločnosť a kultúru. Jeho filozofické korene možno nájsť v mechanistickom materializme a v neskoršom pozitivizme. Vedeckú kontinuitu behaviorizmu tvoria evoluční biológovia (Ch. R. Darwin; Jacques Loeb, *1859, †1924), severoamerickí zoológovia (E. L. Thorndike) a ruskí neurofyziologickí reflexológovia (V. M. Bechterev).

Za jeho zakladateľa sa všeobecne pokladá J. B. Watson, ktorý vstúpil do vývoja psychológie 1913 štúdiou Psychológia z pohľadu behavioristu. Zdôvodnil v nej, že vedecká psychológia ako súčasť prírodných vied sa musí zbaviť hmlistých pojmov ako vedomie, city, pohnútky ap., pretože objektívne pozorovateľné a dokázateľné je len správanie v istých podmienkach, teda vzťahy S R (S = stimulácia, R = odpoveď, angl. response). Ostro odmietol skúmať oblasť, ktorú predtým prevládajúci mentalizmus označil ako prežívanie. Teória behaviorizmu zrušila deliacu čiaru medzi človekom a živočíchmi, čo na severoamerických univerzitách podnietilo rozsiahly laboratórny výskum najmä s potkanmi. Watsonov behaviorizmus prešiel pre svoj radikalizmus a stupňujúcu sa kritiku značným vývojom. E. CH. Tolman doplnil pôvodnú schému SR o tzv. intervenujúcu premennú O (organizmus), do ktorej treba zaradiť účinnosť dedičnosti, aktuálneho vplyvu pudov, vplyvu predchádzajúcej skúsenosti organizmu na správanie, teda SOR. Hoci stredný článok medzi podnetom a odpoveďou ešte neprinútil behavioristov uznať psychickú realitu ako činiteľa správania, pripravil pôdu pre neobehaviorizmus.

K istému kompromisu s pôvodnou mentalisticko-štrukturálnou psychológiou W. Wundta a W. Jamesa pristúpili George Armitage Miller (*1920, †2012), Karl H. Pribram (*1919, †2015) a Eugene Galanter (*1924, †2016) v práci Plány a štruktúry správania. V 60. a 70. rokoch 20. stor. sa ako vetva behavioristickej koncepcie zrodila v USA kognitívna psychológia. V nej sa popri nových pojmoch schéma, mapa a reprezentácia objavili aj už osvedčené pojmy vnímanie, pamäť, myslenie ap. Súčasne došlo k istej hybridizácii behavioristických pozícií aj v takých oblastiach psychológie, aké predstavujú psychológia osobnosti a sociálna psychológia. Od modifikácie správania sa začala odvíjať aj behaviorálna psychoterapia ovládaná predtým psychoanalytikmi. Na Slovensko prenikol behaviorizmus v liberalistickej podobe prekladom učebnice Experimentálna psychológia (1959) od Roberta S. Woodwortha (*1869, †1962) a Harolda Schlosberga (*1904, †1964).

Teórie behaviorizmu ovplyvnili aj ďalšie vedné odbory. V ekonómii sa behaviorizmus pokúša vysvetliť ľudské rozhodnutia na základe psychologických motívov (ľudia sa nerozhodujú vždy z materiálnych alebo z racionálnych pohnútok). Zaoberá sa dopadmi sociálnych, kognitívnych a emocionálnych faktorov na ekonomické rozhodovania jednotlivcov a inštitúcií. Zatiaľ čo klasická ekonómia hlavného prúdu sa zameriava na dôsledky a okolnosti ľudského konania za predpokladu racionality, behaviorizmus skúma systematické spôsoby ľudského rozhodovania a konania za predpokladu obmedzenej racionality. Podľa teórie ovplyvnenej behaviorizmom sú firmy vlastne koalíciami odlišných záujmov s odlišnými cieľmi. Rôzne ciele ovplyvňujú ich rozhodovanie a spochybňujú predpoklad racionálneho správania, s ktorým sa možno stretnúť v klasickej teórii riadenia alebo pri ekonomických modeloch firmy. V jazykovede ovplyvnil behaviorizmus americkú lingvistickú školu. Prejavoval sa najmä v nedoceňovaní významu, ktorý sa definoval iba na základe vnímateľných podnetov a reakcií. Za následok mal zanedbávanie výskumu jazykového významu a vznik formalizmu. V politických vedách sa behaviorizmus presadil po 2. svet. vojne, najmä v 50. a 60. rokoch 20. stor., ako teoretický prístup k javom so snahou vysvetliť správanie jednotlivca a skupiny, hľadanie vzorov správania a mechanizmu premeny individuálneho správania na skupinové správanie. Hlavnými zástancami tejto metódy boli H. Arendtová, M. Oakeshott a H. Marcuse. Súčasťou behaviorizmu je myšlienka, že správanie je odtrhnuté od svojho sociálneho prostredia a závisí od ideí a vzorov. Hlavnými sociálnymi a politickými hýbateľmi sú teda ideológie, náboženstvá, tradície a silné osobnosti s charizmatickým vplyvom.

behavka

behavka — slovenský názov rodov Lygaeus, Rhyparochromus, Blissus a Henestaris z triedy hmyz (Insecta), rad bzdochy (Heteroptera), čeľaď behavkovité (Lygaeidae). Má podlhovasto oválne pestrofarebné telo, čiernu hlavu so žltými škvrnami a oči na krátkych stopkatých výbežkoch. Behavky žijú často hromadne zväčša na suchých a teplých miestach medzi vegetáciou. Živia sa cicaním najmä semien rastlín, niektoré druhy aj ich šťavnatých častí, napr. sivo-hnedo-čierny druh behavka obilná (Blissus leucopterus) patrí k najväčším škodcom obilia v USA. Na Slovensku sa vyskytujú dva druhy, čierno-červená behavka pestrá (Lygaeus equestris) a hnedo-čierna behavka obyčajná (Rhyparochromus pini).

behavkovité

behavkovité, Lygaeidae — čeľaď suchozemského hmyzu, rad bzdochy. Malé až stredne veľké druhy s plochým telom, prevažne nenápadne sfarbené, dobre behajú. Vyskytujú sa na suchých biotopoch, väčšina druhov sa živí cicaním semien, niektoré cicaním šťavnatých častí rastlín alebo dravo, mnohé sú škodlivé. Známych vyše 3-tis. druhov, z toho 134 na Slovensku.

behistúnsky nápis

behistúnsky nápis, aj bisutunský nápis — staroperzská pamiatka vých. od mesta Kermánšáh (Báchtarán) v záp. Iráne. Mohutný reliéf, ktorý dal po 522 pred n. l. vytesať na skalu vo výške 65 metrov perzský kráľ Dareios I. Veľký, zobrazuje triumfujúceho kráľa v sprievode dvoch hodnostárov pred skupinou ôsmich rebelov. Zobrazenú udalosť vysvetľuje nápis v troch jazykoch: staroperzskom, babylonskom a novoelamskom. Staroperzský nápis bol prvým klinopisným textom, ktorý sa podarilo prečítať a preložiť (Georg Friedrich Grotefend, *1775, †1853; H. C. Rawlinson). R. 2006 lokalita zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

beh na lyžiach

beh na lyžiach — pretekárska disciplína v lyžovaní. Tvorí súčasť biatlonu, lyžiarskeho orientačného behu a združených pretekov. Je aj spôsobom zimnej turistiky a prostriedkom kondičnej prípravy atlétov, cyklistov, plavcov, veslárov, kanoistov a i.

Beh na lyžiach rovnomerne zaťažuje všetky svalové skupiny tela. Pohybová činnosť sa realizuje v rozsahu strednej až maximálnej intenzity, čo priaznivo rozvíja srdcovo-cievny, dýchací a vylučovací systém človeka. Technika sa vyvinula zo zrýchlenej chôdze s postupným využitím sklzu na lyžiach. V súčasnosti sa delí na klasickú techniku (KT) a voľnú techniku (VT) – korčuľovanie (oficiálne od 1986). Pre KT je charakteristický odraz plochou sklznice lyže. Pohyb vpred sa uskutočňuje silou odrazu bežca vznikajúcou trením navoskovanej lyže, ktorá v okamihu odrazu stojí na ploche. Odraz dolnými končatinami je podporovaný odpichom palicami za pomoci paží. K behom klasickou technikou patria striedavé a súpažné behy, obojstranný odvrat bez fázy sklzu pri stúpaní, zjazdy a zmeny smeru zjazdu odšliapavaním oblúkmi. Beh voľnou technikou je charakterizovaný jednostranným alebo obojstranným korčuľovaním so súpažnou alebo zriedkavejšie so striedavou prácou paží alebo bez odpichu palicami. Zjazdy a zmeny smeru zjazdu sú rovnaké ako pri klasickej technike. KT je možné použiť v pretekoch vypísaných voľnou technikou, nie však naopak. Na VT sa používa odlišný výstroj – kratšie lyže s tvrdšími vnútornými hranami navoskované iba na sklz, vyššie topánky s bočnou výstužou, dlhšie palice (po výšku očí) a iná príprava tratí (pri KT je vyznačená stopa).

Ako pretekársky šport sa beh na lyžiach začal pestovať v Škandinávii v roku 1892 (Holmenkollen). Disciplíny v behu na lyžiach sa charakterizujú na základe techniky behu a dĺžky trate. Podľa dĺžky trate sa rozlišujú šprinty (zväčša do 1,5 km) a vytrvalostné preteky (nad 5 km). Štandardné dĺžky trate vytrvalostných pretekov sú pre mužov 15, 30 a 50 km, pre ženy 10, 15 a 30 km. Trate niektorých pretekov merajú aj 90 km (napr. Vasov beh) či viac. Preteky môžu byť individuálne, štafetové (napr. 4 x 10 km muži a 4 x 5 km ženy; rôzne úseky sa môžu bežať rôznou technikou) alebo tímové (napr. tímový šprint). Preteky mávajú intervalový (individuálny) alebo masový (všetci pretekári odštartujú v rovnakom čase) štart. Špecifické sú stíhacie preteky, keď pretekári štartujú v časových odstupoch na základe predchádzajúcich pretekov (napr. prvý deň bežia 15 km KT, na druhý deň v odstupoch na základe výsledkov bežia 15 km VT). V roku 1910 vznikla Medzinárodná federácia lyžovania (FIS). Od roku 1924 je beh na lyžiach súčasťou zimných olympijských hier a od rovnakého roku sa uskutočňujú majstrovstvá sveta, ktoré sa v súčasnosti konajú každý druhý rok (2019). Medzi ďalšie významné svetové a slovenské súťaže patrí Svetový pohár, Vasov beh vo Švédsku (Vasaloppet), Tatranský pohár, Bezroukov memoriál, Biela stopa SNP a i.