Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 39 z celkového počtu 39 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

basic

basic [bejsik], angl. Beginner’s All Purpose Symbolic Instruction Code — procedurálny programovací jazyk na rýchle a jednoduché programovanie najmä pre začiatočníkov vyvinutý 1963 – 65 J. G. Kemenym a T. E. Kurtzom na Dartmouth College v Hannoveri (USA). Populárny v mnohých dialektoch najmä v 70. a 80. rokoch 20. storočia na mikropočítačoch. Pôvodný návrh bol nevhodný na tvorbu veľkých aplikácií. Vďaka jednoduchosti sa v neskôr často používal v spojení s prostriedkami vizuálneho programovania (Microsoft Visual Basic), a to najmä pri prispôsobovaní aplikácií na špecifické použitie priamo používateľom.

baskická literatúra

baskická literatúra — národná literatúra v baskickom jazyku (euskara, euskera, vascuence, vasco) a v jeho jednotlivých dialektoch na území severových. Španielska a juhozáp. cípu Francúzska (baskicky Iparralde, fr. Pays Basque, špan. País Vasco francés). Jej tradícia siaha do stredoveku, keď sa rozvíjala predovšetkým prostredníctvom ústneho podania. Z ústnej tradície sa zachovali lyrické, prevažne ľúbostné piesne, elegické piesne a povesti, ako aj fragmenty epických piesní. Prvou knihou v baskičtine je zbierka veršovaných skladieb s prológom v próze Prvopočiatky baskického jazyka (Linguae vasconum primitiae, 1545), ktorej autorom je Bernart Etxepare (*1480, †1560). Predstaviteľmi humanistických a renesančných prúdov sú dvaja laickí autori, básnik Juan Pérez de Lazarraga (*1548, †1605) a Arnaut Oihenart (*1592, †1667), ktorý písal poéziu v baskičtine a historickoprávne diela v latinčine. Pre rozvoj baskického jazyka bol významný prvý preklad nového zákona Nový testament nášho Pána Ježiša Krista (Jesus Krist Gure Jaunaren Testamentu Berria, 1571), ktorého autorom bol (na podnet navarrskej kráľovnej Jany III.) protestantský kňaz Joanes Leizarraga (*asi 1506, †1601). S nástupom reformácie a protireformácie sa baskická literatúra rozvíjala takmer výlučne v žánroch náboženskej literatúry a jej autormi boli prevažne kňazi (Esteve Materra, *17. stor.; Silvain Pouvreau, †asi 1675; Pierre Argaiñaratz, *17. stor.; Joannes Etxeberri Ziburukoa, *asi 1580, †asi 1665; Bernard Gazteluzar, *1619, †1701; a i.). Jedným z najvýznamnejších autorov 17. stor. je Pedro Agerre, prezývaný Axular (*1556, †1644), ktorý prispel k rozvoju prózy didakticky ladeným dielom Potom neskôr (Guero, 1643).

V 18. stor. napredoval rozvoj filologických štúdií baskického jazyka. Autorom prvej baskickej gramatiky Dosiahnutie nemožného. Umenie baskického jazyka (El imposible vencido. Arte de la Lengua Vascongada, 1729) a Trojjazyčného španielsko-baskicko-latinského slovníka (Diccionario trilingüe del Castellano, Bascuence, Latin, 1745) bol jezuita Manuel Larramendi (*1690, †1766). Jeho normu nasledovali Agustin Kardaberaz (*1703, †1770), ktorý vydal polemické diela o vývine, čistote a perspektívach baskického jazyka, Sebastian Mendiburu (*1708, †1782) a i. R. 1765 vznikla Kráľovská baskická spoločnosť priateľov vlasti (Euskalerriaren Adiskideen Elkartea), ktorá združovala osvietenských intelektuálov, vedcov a spisovateľov. Od 1776 do konca 19. stor. plnil významnú úlohu vo vzdelávaní Kráľovský seminár šľachty v Bergare (Bergarako Errege Mintegia), vďaka ktorému sa v duchu osvietenstva rozvinulo laické školstvo. Pôsobili tam kultúrni dejatelia a spisovatelia, napr. vojvoda z Peñafloridy Frantzisko Xabier Munibe (*1729, †1785) a po španielsky píšuci F. M. Samaniego známy predovšetkým svojimi bájkami. Na prelome 18. a 19. stor. sa bájka stala rozšíreným žánrom, vznikli jej početné zbierky v próze i vo veršoch.

Začiatkom 19. stor. sa začala rozvíjať umelecká próza. Jej najvýznamnejší reprezentant Joan Antonio Mogel (*1745, †1804) napísal v bizkajskom dialekte dielo Peru Abarca (napísané asi 1802, vydané 1881) považované za prvý baskický román (prípadne za predchodcu románu). V 19. stor. v období romantizmu sa venovala pozornosť tradíciám a ľudovej kultúre. Literatúra v baskickom jazyku, ako aj samotná baskičtina sa rozvíjala prostredníctvom periodík a literárnych súťaží (napr. Joko loretuak, Kvetné hry, 1851 – 97). Koncom 19. stor. nastúpilo (paralelne s obrodením katalánskej a galícijskej kultúry na území Španielska) obdobie renesancie baskickej kultúry a jazyka, tzv Baskické obrodenie (Euskal Pizkundea). Reprezentovali ho baskicko-francúzski autori Grazian Adema (*1828, †1907) a Joan Batista Elizanburu (*1828, †1891) i baskicko-španielski básnici Bilintx (*1831, †1876) a Jose Maria Iparragirre (*1820, †1881), obidvaja tvoriaci v duchu tradičného básnického prúdu bestsolari alebo versolari (improvizovaná poézia).

V 20. stor. podnietila rozvoj baskičtiny ako literárneho jazyka Kráľovská akadémia baskického jazyka (Euskaltzaindia, špan. Real Academia de la Lengua Vasca, založená 1918). Jej prvým riaditeľom bol filológ Resurreccion Maria Azkue (*1864, †1951), autor Gramatiky baskičtiny (Euskal-Izkindea, 1891) a trojjazyčného Baskicko-španielsko-francúzskeho slovníka (Euskara-gaztelania-frantsesa hiztegia, 1905). V baskičtine napísal román Stratená ovca (Ardi galdua, 1918), v ktorom uviedol model zjednotenej literárnej baskičtiny (gipuzkera osotua), ktorý sa udržal až do zavedenia zjednotenej baskičtiny v 60. rokoch 20. stor. známej ako euskara batu. V ďalšej fáze národného obrodenia (1. pol. 20. stor.) vynikli básnici Xabier de Lizardi (*1896, †1933) a Orixe (*1888, †1961), autor rozsiahlej básne Baskovia (Euskaldunak, napísaná 1935, vydaná 1950) skomponovanej ako národná poéma. V próze dominoval kostumbristický typ románu, ktorý reprezentoval Txomin Agirre (*1864, †1920). Po španielskej občianskej vojne (1936 – 39) odišli mnohí autori do exilu a k obnove literárnej scény v Španielsku došlo až v 50. rokoch 20. stor.

O modernizáciu baskického románu sa zaslúžili Mario Onaindia (*1948, †2003), Ramon Saizarbitoria (*1944) a Txillardegi (*1929, †2012), novátormi poézie boli Gabriel Aresti (*1933, †1975), autor sociálne ladenej zbierky Kameň a ľud (Harri eta herri, 1964), Federiko Krutwig (*1921, †1998), Xabier Lete (*1944, †2010) a Jon Mirande (*1925, †1972). K najprekladanejším baskickým spisovateľom súčasnosti patria Bernardo Atxaga (*1951) a Arantxa Urretabizkaiová (Urretabizkaia, *1947). Počas celého obdobia vývoja baskickej literatúry sa mnohí spisovatelia baskického pôvodu literárne vyjadrovali v španielskom jazyku, v 20. stor. napr. P. Baroja y Nessi, G. Celaya, Blas de Otero (*1916, †1979) a M. de Unamuno.

básnici súmraku

básnici súmraku, tal. crepuscolari — talianski básnici tvoriaci na začiatku 20. stor. (G. Gozzano; Sergio Corazzini, *1886, †1907; Marino Moretti, *1885, †1979; Fausto Maria Martini, *1886, †1931; A. Palazzeschi; Corrado Govoni, *1884, †1965). Netvorili literárnu školu alebo hnutie v pravom zmysle slova, ale spájalo ich odmietanie dannunziovského estetizmu, jeho hrdinského a rétorického tónu i politickej, morálnej a spoločenskej angažovanosti. Oproti týmto ideálom stavali nostalgický nepokoj, vnímanie reality ako každodennej šedivosti a melanchóliu obohatenú u G. Gozzana o iróniu. Z poetologického hľadiska predstavuje ich poézia uvoľnenie metriky v dialogickej štruktúre veršov, na čo neskôr nadviazali futurizmus a hermetizmus. Pojem crepuscolari zaviedol 1910 Giuseppe Antonio Borgese (*1882, †1952) v novinách La Stampa (Tlač).

Bašta, Jan

Bašta, Jan, 1. 3. 1899 Plzeň – 11. 4. 1996 Přestavlky u Hrochova Týnce (pri Chrudime) — český elektrotechnik. R. 1923 – 24 pracoval v závode Škoda Plzeň, 1924 – 46 v ČKD Praha, 1931 – 35 pôsobil vo firme Westinghouse v Pittsburghu, 1946 – 48 na Vysokej škole banskej v Ostrave, od 1948 profesor Českého vysokého učení technického v Prahe. Autor a spoluautor kníh Teorie elektrických strojů (1957), Měření na elektrických strojích (1964) a Elektrické motory s masivními rotory (1980).

Basten, Marco van

Basten, Marco van, vlastným menom Marcel van Basten, 31. 10. 1964 Utrecht — holandský futbalista. Hráč Ajaxu Amsterdam a AC Miláno. Majster Európy 1988, víťaz Pohára európskych majstrov (1989 – 90 s AC Miláno) a Pohára víťazov pohárov (s Ajaxom Amsterdam 1987). Najlepší futbalista sveta 1988 a 1992, Európy 1988, 1989 a 1992. R. 2004 – 08 tréner holandskej futbalovej reprezentácie, potom tréner futbalových klubov Ajax Amsterdam (2008 – 09), Heerenveen (2012 – 14) a AZ Alkmaar (2014).

Bastiat, Claude Frédéric

Bastiat [-tja], Claude Frédéric, 29. 6. 1801 Bayonne, département Pyrénées-Atlantiques, Nová Akvitánia – 24. 12. 1850 Rím — francúzsky ekonóm. Stúpenec slobodného obchodu, propagoval dôsledný hospodársky liberalizmus laissez faire – laissez passer; snažil sa zriadiť vo Francúzsku podobnú organizáciu, ako bola Liga proti obilným zákom (Anti-Corn Law League) R. Cobdena a J. Brighta v Spojenom kráľovstve. Predstaviteľ tzv. harmonického kapitalizmu.

Hlavné diela: Ekonomické sofizmy (Sophismes économiques, 1846), Ekonomické súlady (Les Harmonies économiques, 1849), Čo je vidieť a čo nie je vidieť (Ce qu'on voit et ce qu'on ne voit pas, 1850).

Baštín, Štefan

Baštín, Štefan, 20. 3. 1947 Tisovec, okres Rimavská Sobota – 21. 11. 2009 tamže — slovenský amerikanista. R. 1981 – 89 vedúci Katedry anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského; 1983 a 1990 – 92 hosťujúci profesor na katedre slavistiky univerzity v Pittsburghu. Autor niekoľkých vysokoškolských učebníc, spoluautor diel Encyklopédia spisovateľov sveta (1987), Encyklopédia literárnych diel (1989) a Dejiny anglickej a americkej literatúry (1993).

bastnäsit

bastnäsit [švéd.], bastnezit — minerál, prírodný fluorouhličitan prvkov vzácnych zemín. Zvyčajne obsahuje 75 % oxidov prvkov podskupiny céru, z čoho približne polovicu tvorí oxid ceričitý a asi tretinu oxidy lantánu. Kryštalizuje v hexagonálnej sústave, tvorí tabuľkovité kryštály. Je voskovo žltý alebo červenohnedý. Vyskytuje sa v niektorých pegmatitoch a metamorfovaných horninách. V Afrike (Rwanda) je hlavnou surovinou na získavanie céru. Nazvaný podľa pôvodného náleziska Bastnäs vo Švédsku.

Bata

Bata — obuvnícky koncern. Vznikol z kožiarskeho a obuvníckeho závodu založeného 1894 súrodencami T. Baťom, Antonínom Baťom (*1874, †1908) a Annou Baťovou (*1872, †1936) v Zlíne, od 1931 a. s. Baťa (s podnikmi v ČSR i v zahraničí), od 1917 s vlastnou sieťou predajní. Firmu čoskoro po založení viedol T. Baťa, po jeho smrti (1932) jeho nevlastný brat Jan Antonín Baťa (*1898, †1965).

Pred 2. svetovou vojnou bol Baťa najväčším garbiarskym, obuvníckym a gumárskym výrobcom v ČSR i na svete. Firma už od začiatku storočia využívala moderné stroje a zariadenia, ako aj osobitnú organizáciu práce (→ batizmus). Popri obuvníckej výrobe rozšírila činnosť o ťažbu stavebných materiálov, uhlia a dreva, o výrobu umelého hodvábu, gumy, obuvníckych a i. strojov (elektromotorov, športových lietadiel, bicyklov ap.), o papierne, tlačiarne, textilné továrne, pradiarne a i.; vlastnila niektoré dopravné spoje, podnik na import surovín a export svojich a i. výrobkov, udržiavala vlastnú obchodnú sieť s asi 30-tis. predajňami spravovanými v cudzine sesterskými spoločnosťami s tým istým názvom. R. 1938 vyrobila v ČSR 50 mil. párov obuvi (80 % celkovej výroby v štáte), z toho značnú časť na export. Na Slovensku mala továrne v Bošanoch, Nových Zámkoch, vo Svite a i., v 40. rokoch vyrábala obuv v Baťovanoch (dnes Partizánske), ktoré budovala od 1938 ako komplex závodu, obytných budov a občianskej vybavenosti.

Od 1939 pôsobil v kanadskom Toronte T. J. Baťa (syn T. Baťu), ktorý tam založil Bata Shoes Organization a ďalšie spoločnosti. R. 1939 Jan Antonín Baťa odišiel z ČSR (1940 sa usadil v Brazílii), odkiaľ budoval vlastnú sieť podnikov Bata. Po 2. svetovej vojne sa firma načas rozštiepila. Podniky v ČSR boli 1945 znárodnené, po zmene spoločensko-politickej situácie sa spoločnosť 1992 vrátila do bývalého Československa. Do 1999 bolo jej sídlo v Toronte, od 2000 je v Lausanne vo Švajčiarsku. V súčasnosti má 3 obchodné jednotky: Bata Europe so sídlom v Taliansku, Bata International (Ázia, Tichomorie, Austrália, Nový Zéland, Afrika) so sídlom v Singapure a Bata Latin America so sídlom v Mexiku. Vyrába ročne 400 miliónov párov obuvi a má približne 4 900 maloobchodných predajní vo vyše 70 krajinách sveta (2016).

Baťa, Tomáš

Baťa, Tomáš, 3. 4. 1876 Zlín – 12. 7. 1932 Otrokovice, okres Zlín — český priemyselník a podnikateľ, otec T. J. Baťu. Pôvodne obuvník, 1894 spoluzakladateľ a riadiaca osobnosť obuvníckeho závodu a neskoršej akciovej spoločnosti Baťa (→ Bata), ktorá sa v predvojnovom období stala najväčším obuvníckym komplexom na svete. Pri jej riadení aplikoval svoj systém organizácie a metód práce, tzv. batizmus. Zahynul pri leteckom nešťastí.

Baťa, Tomáš Jan

Baťa, Tomáš Jan, aj Bata, Thomas John, 17. 9. 1914 Praha – 1. 9. 2008 Toronto, Kanada — kanadský podnikateľ českého pôvodu, syn T. Baťu. Od 1939 pôsobil v Kanade, kde vybudoval továreň so zázemím pre pracovníkov pod názvom Batawa v meste Quinte West a založil spoločnosť Bata Shoe Organization, ktorú aj riadil (→ Bata).

Nositeľ českého štátneho vyznamenania Rad T. G. Masaryka II. triedy (1991) a slovenského štátneho vyznamenania Rad bieleho dvojkríža II. triedy (1999).

batéria

batéria [fr.] — účelové zoskupenie rovnakých predmetov, napr. vodovodná batéria — ventily na regulovanie a miešanie teplej a studenej vody;

1. el.tech. elektrický zdroj vytvorený spojením niekoľkých rovnakých článkov (galvanických, akumulátorových, palivových, termoelektrických, solárnych). Sériovým spojením sa dosiahne vyššie napätie zdroja, paralelným spojením vyšší dovolený záťažový prúd zdroja (→ akumulátor, → galvanický článok, → palivový článok);

2. hud. skupina bicích nástrojov v orchestri alebo v inom inštrumentálnom zoskupení; v 18. stor. názov arpeggia a akordických figurácií (Albertiho bas);

3. sociol. batéria otázok — súbor vzájomne spojených a dopĺňajúcich sa otázok, ktoré majú zabezpečiť validitu odpovedí, a predísť tak nežiaducim vedľajším reakciám respondenta; batéria testov — súbor vzájomne spojených a na seba nadväzujúcich testov;

4. stroj. zoskupenie rovnakých zariadení (strojov) na zvýšenie účinku, resp. výkonu;

5. voj. palebná a taktická delostrelecká a raketová jednotka alebo porovnateľná jednotka iných ozbrojených síl; aj organizačný celok obsahujúci zbrane, torpédomety, svetlomety alebo raketové komplety rovnakého kalibru alebo použitia.

batik

batik [malajsky] — spôsob výzdoby tkaniny cieľavedomým zamedzením jej úplného zafarbenia. Ako technika nepriamej tlače tkanín spočíva v pokrývaní tkaniny tekutým (roztaveným) voskom alebo inou nepriepustnou substanciou v určitom dekoratívnom motíve, ktorá po zafarbení tkaniny neprijme farbu. Pri voskovom batiku sa na tkaninu nakreslí voskom vzor, ktorý si po zafarbení a odstránení vosku zachová pôvodnú farbu podkladu. Pri viazanom a šitom batiku sa vzor vytvorí zošitím, zviazaním poskladanej tkaniny alebo zašitím, zaviazaním napr. kamienkov alebo fazuliek do jej záhybov a následným zafarbením.

Technika batiku pochádza z Jávy, neskôr sa rozšírila do ďalších oblastí Indonézie, Číny, Japonska, Indie a Afriky. Do Európy sa dostala prostredníctvom holandských cestovateľov v 18. stor. V slovenskej tradičnej kultúre sa voskový batik používal pri tvorbe kraslíc, viazaný batik pri zdobení záster farbených indigom (Zázrivá, okolie Piešťan).

bato-

bato- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom hĺbka, hĺbkový, týkajúci sa hĺbky, napr. batometer (hĺbkomer; → baty-).

Batowski, Henryk

Batowski, Henryk, 12. 5. 1907 Ľvov, dnes Ukrajina – 25. 3. 1999 Krakov — poľský historik, publicista a slavista, univerzitný profesor. Venoval sa výskumu novodobých dejín západných Slovanov. Najvýznamnejšie diela: Balkánske štáty (Państwa bałkańskie, 1938), Mickiewicz ako bádateľ Slovanstva (Mickiewicz jako badacz Słowiańszczyzny, 1956), Priatelia Slovania (Przyjaciele Słowianie, 1956), Agónia mieru a začiatok vojny (Agonia pokoju i początek wojny, 1969) a i.

Batsányi, János

Batsányi [-čáni], János, aj Bacsányi, 9. 5. 1763 Tapolca – 12. 5. 1845 Linz — maďarský osvietenský básnik a novinár. Redaktor časopisu Magyar Museum (Maďarské múzeum, 1788 – 93), v ktorom uverejňoval svoje politické básne, napr. Veštec (A látó, 1791), Na európske vojny (Az európai hadakozásokra, 1792) a i. Báseň Na zmeny vo Francúzsku (A franciaországi változásokra, 1789) je prvým prejavom sympatie k Francúzskej revolúcii. Pre sympatie k jakobínom 1794 – 97 väznený v Kufsteine, potom žil vo Viedni a v Paríži, do konca života internovaný v Linzi. Dielo: básnická zbierka Kufsteinské elégie (Kufsteini elégiák, 1795), básne Rab a vták (A rab és a madár, 1795), Varna a Moháč (Várna és Mohács,1808), Rozjímanie (Tűnődés, druhé desaťročie 19. stor.) a i.

Batta, György

Batta, György, 10. 1. 1943 Rimavská Sobota — maďarský básnik, novinár a prekladateľ maďarskej literatúry na Slovensku. Člen literárnej skupiny Negyek (Štyria). V básnickej tvorbe zachytáva dynamické momenty, objavuje sa v nej moderný obraz sveta, ako aj pocity mladej generácie, dominujú optimizmus, ľahkosť a hravosť; z formálnej stránky inklinuje k avantgardnej poézii. Autor básnických zbierok Kvet otvára hlaveň pušky (Virágot nyit a puskacső, 1965), Testament (Testamentum, 1969), Dvadsiata svetová vojna (Huszadik világháború, 1974) a Veta o láske (Egy mondat a szeretetről, 1991), esejí Pätnásť športových reportáží (Tizenöt sportriport, 1973), divadelných hier Kohútí tanec (Kakastánc, 1977), ktorá je voľným rozhovorom o vybraných problémoch súčasnosti, a Lampáš z tekvice (Töklámpás, 1980) i monografie Farby k portrétu Zoltána Fábryho (Színek Fábry Zoltán portréjához, 1990).

Battaglia, Salvatore

Battaglia [-lia], Salvatore, 4. 6. 1904 Catania – 14. 8. 1971 Neapol — taliansky literárny kritik a filológ, univerzitný profesor. Zostavovateľ kritického vydania diela G. Boccaccia (Filocolo, Teseida). Dielo: Lyrické schémy v Boccacciovom umení (Schemi lirici nell'arte del Boccaccio, 1935), Stredoveké literárne vedomie (La coscienza letteraria del medioevo, 1965), Mýtografia postavy (Mitografia del personaggio, 1968).

baty-

baty- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom hĺbka, hĺbkový, týkajúci sa hĺbky (napr. batyskaf; → bato-).

Baudot, Jean Maurice Émile

Baudot [bodo], Jean Maurice Émile, 11. 9. 1845 Magneux – 28. 3. 1903 Sceaux (pri Paríži) — francúzsky vynálezca. Zaoberal sa telegrafiou. R. 1874 získal patent na telegrafný kód (→ Baudotov kód) i na telegrafný prístroj na viacnásobné tlačenie prenášaných správ s praktickým výkonom 1 000 – 1 400 slov za hodinu. Je podľa neho nazvaná jednotka modulačnej rýchlosti baud.

Baudotov kód

Baudotov kód [bodo-] — päťprvkový kód na zakódovanie značiek telegrafnej abecedy (značka a medzera rovnakej dĺžky) používanej v začiatkoch abecednej telegrafie; rovnomerný kód, ktorého kódové značky obsahujú rovnaký počet prvkov. Písmená, číslice a znaky sú zakódované kombináciou piatich prvkov kódu. Počet prvkov na jeden symbol je päť (→ medzinárodná telegrafná abeceda). Vytvorený J. M. É. Baudotom.

Baudouin de Courtenay, Jan

Baudouin de Courtenay [boduen d kurtne], Jan, 13. 3 1845 Radzymin (pri Varšave) – 3. 11. 1929 Varšava — poľský jazykovedec, fonológ, slavista, polonista, dialektológ a lexikograf. Profesor na univerzite v Kazani, Jurieve (dnes Tartu), Krakove, Petrohrade a vo Varšave. Zakladateľ kazanskej a petrohradskej školy, často anticipoval princípy a teórie, ktoré sa stali základom nových lingvistických smerov. Pri výskume zvukových javov začal uplatňovať princíp analógie, ale kritizoval mechanický výklad zvukových zákonov. Zaslúžil sa o rozvoj psychologizmu v jazykovede a o rozvoj výskumu sociologických aspektov jazyka. Na jeho teóriu fonémy nadviazala najmä pražská lingvistická škola.

Najdôležitejšie práce: Pokus o teóriu fonematických alternácií (Próba teorii alternacji fonematycznych, 1894), Úvod do jazykovedy (Wstęp do językoznawstwa, 1917), Náčrt dejín jazykovedy, čiže lingvistiky (Zarys historii językoznawstva, čili lingwistyki (glottologii), 1909). Autor slovakistických prác týkajúcich sa slovensko-maďarských národnostných a jazykových vzťahov, maďarizácie, slovensko-českých vzťahov, ako aj otázok autonómnosti slovenského jazyka.

Bauer, Wolfgang

Bauer, Wolfgang, 18. 3. 1941 Graz – 26. 8. 2005 tamže — rakúsky dramatik a prozaik. Jeho prvé absurdné mikrodrámy i neskoršie hry sú plné sebairónie a kritiky spoločnosti i jej umeleckých dobových hodnôt. Vtipné dialógy, zmes morbídnych a žartovných prvkov a paraboly o manipulácii umenia rezonujú v drámach Magické popoludnie (Magic Afternoon, 1968; viackrát sfilmovaná), Výmena (Change, 1969; viackrát sfilmovaná), Silvester alebo Masakra v hoteli Sacher (Silvester oder Das Massaker im Hotel Sacher, uvedená 1971, vydaná 1972), Mátohy (Gespenster, vydaná 1973, uvedená 1974), Magnetické bozky (Magnetküsse, vydaná 1975, uvedená 1976) a Ach, úbohý Orfeus! (Ach, armer Orpheus!, vydaná 1989, uvedená 1991). V jeho dielach sa často prelína sen s realitou. Nositeľ Veľkej rakúskej štátnej ceny za literatúru (1994).

Baumhorn, Leopold

Baumhorn, Leopold, 28. 12. 1860 Kisbér – 8. 7. 1932 Budapešť — maďarský židovský architekt. Študoval na technickej univerzite vo Viedni, kde sa zoznámil s Ö. Lechnerom. R. 1883 po absolvovaní štúdia pracoval v architektonickej kancelárii Lechner – Pártos v Budapešti (do 1905). Patril k najvýznamnejším súdobým odborníkom na židovskú sakrálnu architektúru v strednej Európe (v Uhorsku navrhol a realizoval 24 synagóg). Vo svojej tvorbe eklekticky spájal rozličné štýlové podnety, historizmus, secesiu a byzantské i orientálne prvky do pôsobivých monumentálnych celkov s množstvom dekoratívnych detailov. Okrem synagóg navrhoval i verejné stavby (Kráľovský súd v Györi, 1890) a vily. Práce na Slovensku: prestavba a obnova pôvodne klasicistickej synagógy v Liptovskom Mikuláši (1906), pri ktorej zachoval jej pôvodný charakter, eklektická synagóga v Nitre (1911), synagóga v Lučenci inšpirovaná byzantskou architektúrou (1923 – 26), rodinný dom v Komárne (1900).

Baumol, William Jack

Baumol [bómol], William Jack, 26. 2. 1922 New York – 4. 5. 2017 tamže — americký ekonóm. Prispel k vývoju teórie modelov a k používaniu matematických metód v ekonómii. Známy je svojím modelom pri rozpracúvaní manažérskej (neortodoxnej) teórie firmy; základným cieľom firmy je podľa neho maximum odbytu pri dosahovaní požadovanej minimálnej miery zisku. Autor viacerých odborných publikácií a množstva odborných článkov.

Baumová, Vicki

Baumová (Baum), Vicki, vlastným menom Hedwig Baumová (Baum), 24. 1. 1888 Viedeň – 29. 8. 1960 Hollywood, Kalifornia — rakúska spisovateľka. Jej napínavé kolportážne romány boli predlohou filmových scenárov, napr. Študujúca chémiu Helene Willfüerová (Stud. chem. Helene Willfüer, 1929; viackrát sfilmovaný), Ľudia v hoteli (Menschen im Hotel, 1929; slov. 1969; sfilmovaný 1932, réžia Edmund Goulding, a 1959, réžia Gottfried Reinhardt), Nemožno nikdy vedieť (Das grosse Einmaleins, 1935; slov. 1948; sfilmovaný 1950, réžia R. Clément, a 1982, réžia Gabi Kubachová). Autorka románu Zlaté črievičky (Die goldenen Schuhe, 1957; slov. 1971).

Bauschinger, Johann

Bauschinger [-šin-], Johann, 11. 6. 1834 Norimberg – 25. 11. 1893 Mníchov — nemecký technik. Od 1868 profesor na technike v Mníchove. Pracoval v odboroch mechanika a grafická statika. R. 1886 objavil Bauschingerov jav.

Bayer, Karl Joseph

Bayer [-jer], Karl Joseph, 4. 3. 1847 Bielsko, dnes Bielsko-Biała, Poľsko – 4. 10. 1904 Celje, Slovinsko — rakúsky chemik. Profesor na technickej univerzite v Brne, od 1885 pôsobil v Rusku, potom v Anglicku, Francúzsku a USA. Zaoberal sa výrobou čistého hydroxidu hlinitého, objavil spôsob jeho získavania z bauxitu (→ Bayerov proces). Zaslúžil sa o zavedenie technickej výroby hliníka v mnohých závodoch. Na jeho počesť sa v Rakúsku od 1961 každých 6 rokov udeľuje významným výskumníkom z oblasti výroby hliníka medaila s jeho portrétom.

báza znalostí

báza znalostíinform. súbor znalostí vyjadrený v jazyku na reprezentáciu znalostí tak, aby umožňoval uvažovanie nad znalosťami a odvodenie riešenia problému. Oddeľuje symbolovú reprezentáciu znalostí od ich interpretácie. Obsahuje najmä špecifické znalosti, tvorí nevyhnutnú štrukturálnu zložku znalostného systému (→ architektúra znalostných systémov). Odčlenenie bázy znalostí od samotného znalostného systému vedie k vzniku prázdneho znalostného systému, ktorý má spravidla širšie použitie ako problémovo orientovaný znalostný systém s naplnenou bázou znalostí.

Bazilej-mesto

Bazilej-mesto, nemecky Basel-Stadt — kantón v sev. Švajčiarsku pri hranici s Nemeckom a Francúzskom; rozloha 37 km2, 192-tis. obyv. (2015), administratívne stredisko Bazilej. Úradný jazyk nemčina. Kantón zaberá rozlohy mesta Bazilej a obcí Bettingen a Riehen. Územím preteká Rýn. Ekonomické a dopravné väzby s Nemeckom a Francúzskom. Hlavnými hospodárskymi aktivitami sú bankovníctvo, chemický a farmaceutický priemysel. V minulosti polkantón bývalého kantónu Bazilej.

bazilejský klub

bazilejský klub, angl. The Club of Basel — označenie pravidelných stretnutí guvernérov centrálnych bánk, príslušníkov Skupiny 10 (neformálneho zoskupenia priemyselne najvyspelejších krajín sveta spolupracujúcich v oblasti finančných a menových vzťahov), a Švajčiarska s predstaviteľmi Banky pre medzinárodné platby. Predmetom rokovaní za účasti zástupcov Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky je zlepšovanie podmienok na rozvoj medzinárodných menových a platobných vzťahov.

Bazilej-vidiek

Bazilej-vidiek, nemecky Basel-Landschaft — kantón v sev. Švajčiarsku pri hranici s Nemeckom a Francúzskom; rozloha 518 km2, 283-tis. obyvateľov (2015), administratívne stredisko Liestal. Úradný jazyk nemčina. Hornaté územie vypĺňa pohorie Švajčiarska Jura, pretekajú ním rieky Ergolz a Birs (prítoky Rýna tvoriaceho hranicu medzi kantónom a Nemeckom). Priemysel metalurgický, chemický, strojársky, textilný, jemnej mechaniky (výroba hodiniek), ťažba kuchynskej soli; vodné elektrárne na Rýne. Pestovanie obilia, krmovín, ovocia; chov dobytka (najmä na mlieko). Rozvinutá turistika. Hustá dopravná sieť, dopravné tepny spájajúce juhových. Francúzsko a juhozáp. Nemecko s Talianskom. V minulosti polkantón bývalého kantónu Bazilej.

bazileus

bazileus, gr. basileus —

1. v starovekom mykénskom období vojvodca neveľkej osady;

2. v homérskom období vojvodca, panovník, sudca a hlavný kňaz gréckeho kmeňa, spočiatku volený, neskôr uplatňovaný na základe dedičného práva;

3. jeden z dvoch titulov panovníkov starovekej gréckej Sparty;

4. titul gréckych a macedónskych panovníkov v období helenizmu;

5. titul cisára v Byzantskej ríši.

Bazovský, Miloš Alexander

Bazovský, Miloš Alexander, 11. 1. 1899 Turany, okr. Martin – 15. 12. 1968 Trenčín — slovenský maliar a grafik.

Od 1918 študoval v Budapešti u prof. Istvána Rétiho (*1872, †1945), 1919 – 24 na Akadémii výtvarných umení v Prahe u Josefa Loukotu (*1879, †1967), V. Bukovaca, M. Pirnera, Jakuba Obrovského (*1882, †1949) a M. Švabinského, súčasne krátko navštevoval súkromnú školu Aloisa Kalvodu (*1875, †1934). R. 1921 bol na študijnom pobyte vo Viedni, 1921 – 30 člen Spolku slovenských umelcov. R. 1929 uskutočnil s maliarom Z. Palugyayom študijnú cestu do zahraničia (Paríž, Švajčiarsko, Nemecko), od 1930 podnikal spoločné cesty po Slovensku s J. Alexym. V tomto období maľoval najmä pastely s vidieckou tematikou. R. 1936 sa zúčastnil na medzinárodnej výstave Bienále v Benátkach, 1964 národný umelec. Najvýznamnejšia maliarska osobnosť generácie 20. rokov 20. stor., pokračovateľ G. Mallého a M. Benku v hľadaní národného slohu.

Súčasťou Bazovského monumentalizácie je používanie nových výrazových prostriedkov (veľký detail, fragmentárny princíp kompozície ap.). V tvorbe sa zameriaval na krajinu, figurálny žáner, zátišie, prevládali vidiecke motívy z oblasti Turca, Oravy, Detvy a Pohronia. Dospel k novej subjektívno-lyrickej a baladickej interpretácii slovenskej prírody a života vidieckych ľudí (Detvianska melódia, 1930). Vrcholným obdobím je tvorba okolo 1938 charakterizovaná snahou po syntéze (Oranžový kôň, 1938, Požehnaná jeseň, 1939 – 40, Život, 1940). Diela z posledného obdobia vynikajú novou farebnosťou (Madonka s oslom, 1941, Tragédia, 1942, Ovocie, 1946, Zátišie, 1947, Ahasver, 1950 a i.). Z grafických techník využíval najmä linorez (Zemiaky, 1940, Horehronie, 1941). Ťažisko jeho výtvarnej pozostalosti uchováva Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne so stálou expozíciou jeho tvorby.

bázový

bázový [gr.] — 1. základný; 2. vzťahujúci sa k dusíkatej báze; → bázový pár.

bázový register

bázový registerinform. register procesora, ktorého obsah udáva začiatočnú adresu segmentu pamäte. Bázový register sa používa na určenie adresy pri relatívnom adresovaní (→ adresovanie).