Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 1 z celkového počtu 1 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Nanajci

Nanajci, zastarano Goldi, vlastným menom Nanaj, Nani — tunguzská národnosť žijúca vo východnej časti Sibíri pozdĺž dolného toku Amuru a pravostranných prítokov rieky Ussuri (pokladajú sa za autochtónne obyvateľstvo oblasti) v Chabarovskom a Prímorskom kraji, ako aj v Sachalinskej oblasti Ruskej federácie; 11-tis. (2010). Jedna z pôvodných málopočetných národností Severu, Sibíri a Ďalekého východu Ruskej federácie. Okrem Ruskej federácie žijú i v Číne (tam nazývaní Chečeovia).

Nanajci sú blízki príbuzní Ulčom, Oročom a Orokom. Delia sa na niekoľko etnografických skupín: gorinskú (je známa aj pod názvom Samagiri), kururmijskú, ussurijskú a i. Na etnogenéze Nanajcov sa okrem pôvodných paleoázijských skupín podieľali najmä tunguzské, v menšej miere i mandžuské, mongolské, turkické, ainské (ainuské) a i. kmene. Prvé zmienky o Nanajcoch pochádzajú z polovice 17. stor. V roku 1646 prenikol na ich sídelné územie ruský cestovateľ Vasilij Danilovič Pojarkov, 1651 ruský cestovateľ Jerofej Pavlovič Chabarov a 1709 i francúzski jezuiti pôsobiaci v Číne. V roku 1858 bolo ich sídelné územie (v 19. stor. obývali rozsiahlu oblasť od ústia rieky Sungari do Amuru po obec Sofijsk v dnešnom Ulčskom rajóne Chabarovskeho kraja) pripojené k Rusku.

Žili usadlým spôsobom života v pravouhlých zruboch (chagdun, hagdun, aj fanza) vykurovaných dymovodom alebo v zemniciach (seroma) či polozemniciach (churbu, hurbu, chulbu, hulbu), organizovaní boli do patrilineárnych rodov (chala, hala). Základným spôsobom obživy bol rybolov (najmä lososy) a lov (jelene sika, losy, medvede, kožušinová zver), v niektorých skupinách chov saňových psov, doplnkovým spôsobom zber (hľuzy, bobule a i.), od 19. stor. i poľnohospodárstvo (pestovanie zemiakov, zeleniny, chov koní, hydiny). Z tradičných remesiel bolo významné spracovanie dreva (dlabané člny, lyže, nádoby), kovu (železo, meď, striebro, bronz), kostí, koží (najmä rybích, na odev a obuv) a pletiarstvo.

Náboženstvo bolo pôvodne animistické a šamanistické (najuctievanejším duchom bol vládca nebies Ka mur, zo zvierat boli uctevané medveď Doonta a tiger Amba, významný bol kult predkov, šamanských a miestnych duchov spojený so stavbou totemových stĺpov), v súčasnosti dominuje pravoslávie (christianizácia prebehla v 2. polovici 19. stor.) alebo buddhizmus.

Hovoria nanajským jazykom, nanajčinou (nanaj, nanaje, nani heseni), patriacou medzi mandžusko–tunguzské jazyky. Je veľmi blízka ulčtine a oročtine.

Do všeobecného povedomia sa Nanajci dostali vďaka knihe ruského bádateľa, cestovateľa, etnografa a spisovateľa Vladimira Klavdijeviča Arsenieva Dersu Uzala (1923), sfilmovanej v roku 1975 japonským filmovým režisérom, scenáristom a producentom Akirom Kurosawom.