Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 184 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

bambus

bambus [malajsky] — súhrnný názov rôznych subtropických a tropických rodov jednoklíčnolistových rastlín z čeľade lipnicovité, napr. Bambusa, Bashania, Fargesia, Phyllostachys, Sasa, Sasaella a Semiarundinaria. Z bylín najväčšie druhy, niektoré dorastajú až do výšky 30 m. Majú klásky kvetov so 6 tyčinkami usporiadané do metlín, plod zrno, kôstkovica alebo bobuľa. Duté článkované steblá sa používajú ako stavebný materiál. K najdôležitejším druhom patrí bambus trsteníkovitý (Bambusa arundinacea), ktorého steblá sa využívajú na výrobu nábytku a stavbu obydlí, tenké čiarkovité zospodu chlpaté listy na výrobu rohoží a športového náradia, lyko na výrobu papiera, bobule a mladé výhonky sa konzumujú ako zelenina. Bambus je dôležitou zložkou potravy pánd.

bambuštek

bambuštek [malajsky], Sasa — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď lipnicovité. Vždyzelené nižšie druhy bambusov so širšími listami vysoké 1,5 – 2 m. Pestujú sa Sasa palmata s purpurovopásikavou stonkou a tmavozelenými listami, Sasa veitchii s listami s bielym lemom, známe sú aj bambuštek nízky (Sasa pumila) a bambuštek trpasličí (Sasa pygmaea).

baňa

baňa

1. → banské dielo;

2. v širšom význame komplex všetkých banských diel, stavieb a zariadení potrebných na odkrývanie, prípravu a ťažbu úžitkového nerastu. Tieto činnosti vykonáva podľa schváleného plánu ťažby banský podnik vo vymedzenom ťažobnom priestore, kde môže na dobývanie nerastov vykonávať potrebné práce, zriaďovať prevádzkové budovy a zariadenia, t. j. vykonávať banskú činnosť. Musí sa starať o bezpečnosť prevádzky a neodkladne odstraňovať nebezpečenstvo vyvolané banskou činnosťou a ohrozujúce zdravie a život ľudí. Najvyšší dozor nad dodržiavaním týchto povinností vykonávajú orgány štátnej banskej správy.

Podľa spôsobu ťažby sa rozlišujú povrchové a hlbinné bane. Povrchové bane sa skladajú z otvárky ložiska (je prístupovou cestou z povrchu k dobývanému ložisku) tvoriacej zárez a z obzoru (horizontu), na ktorom sa ložisko dobýva, ako aj zo zariadení na dobývanie napr. uhlia, rúd a úžitkových nerastov. Povrchové bane na dobývanie kameňa, štrku a piesku sa nazývajú lomy. Hlbinná baňa sa skladá z priestorov vylámaných pod povrchom (banských diel a technických zariadení) a z komplexu banských dopravných a strojových zariadení umiestnených na povrchu (budovy nad šachtou, ukladacie zásobníky, mostovky, ťažné veže, budovy úpravne, ťažné stroje, ventilátory, kompresory, kalorifery, transformátory, kotolňa, mechanické a drevoobrábacie dielne, skladiská, banské kancelárie, lampáreň, šatňa, umyváreň ap., železničné trate, visuté dráhy a cesty, otvorené skládky úžitkového nerastu, odvaly ap.).

Vlastná banská činnosť sa začína otvárkou a prípravou ložiska (razenie štôlní, šácht, prekopov, chodieb, komínov a prerážok a i. postupy potrebné na sprístupnenie ložiska i na prípravu jeho dobývania). Baňa sa otvára úvodným dielom, ktorým môže byť šachta (vyhĺbená zvislo, zriedkavo úklonne, otvárajúca ložisko vo väčšej hĺbke v rovinatom alebo v hornatom teréne) alebo štôlňa (vyhĺbená horizontálne a otvárajúca ložisko v hornatom teréne). Pri prechode ložiska do väčších hĺbok pod úroveň štôlne sa jeho hlbšia časť otvára slepou šachtou, ktorá nevyúsťuje na povrch. Vo zvislom smere je ložisko rozdelené na obzory (horizonty), t. j. na úseky, ktoré slúžia na dobývanie ložiska. Výška obzoru, čiže zvislá vzdialenosť medzi 2 obzormi, je zvyčajne 50 m. Ložisko je otvorené najmenej na 2 obzoroch. Spodný obzor slúži aj na dopravu vyrúbaného nerastu, hlušiny, materiálu a ľudí i na privádzanie čerstvého vzduchu (→ banské vetry). Vrchným (výduchovým) obzorom sa odvádza použitý vzduch z bane a dopravuje sa podsádzka i rôzny materiál. Na každom obzore sa pri šachte vytvárajú väčšie manipulačné priestory, náraziská (banské stanice, kde sa sústreďuje všetok vyťažený úžitkový nerast, hlušina a i. materiál určený na dopravu na povrch, ako aj prázdne vozy, strojové zariadenie a i.), ktorých úlohou je čo najplynulejšie a najhospodárnejšie previesť horizontálnu banskú dopravu na zvislú (prípadne úklonnú) dopravu v šachte. V nárazisku a v jeho blízkosti sú umiestnené prevádzkové komory (vozovňa pre lokomotívy, transformačná stanica, rozvodňa, čerpacia stanica so žumpou, drviareň rudy, zásobníky, dávkovacia stanica pre skipy ap.). Z náraziska sa kolmo na smer ložiska razia hlavné prekopy. Prekrížením ložiska alebo skupiny ložísk hlavným prekopom sa končí vlastná otvárka úvodných banských diel. Z hlavných prekopov v ložisku sú vyrazené sledné chodby, z ktorých približne každých 50 m vedú komíny rozdeľujúce ložisko na menšie úseky, bloky. V pripravených blokoch ložiska sa realizuje najdôležitejšia činnosť bane, dobývanie, ktoré spočíva v rozpájaní úžitkového nerastu trhavinami alebo mechanizmami (napr. raziaci stroj, banský kombajn) a v jeho doprave do úpravne.

Pri dobývaní sa používa množstvo dobývacích metód vybraných z hľadiska daných bansko-geologických a bezpečnostných podmienok ložiska. Na tenkých a stredne mocných ložiskách sa nerast dobýva v dobývacích blokoch, na vodorovných a málo uklonených ložiskách v dobývacích pilieroch a na mocných ložiskách v dobývacích komorách. Rúbanina v bloku sa ťaží v horizontálnych pásoch (plástoch), medziobzorovo a obzorovo. Ak sú podložie a nadložie pevné, vyrúbaný priestor bloku sa ponecháva voľný, ak sú hlavné nadložné horniny náchylné na zával, zavaľuje sa, pri slabom nadloží (ak je potrebné zamedziť stratám ťaženého nerastu) sa podsádza (vypĺňa) jalovou horninou (→ jalovina). Ak je uklonené ložisko rozdelené na obzory, jednotlivé obzory sa dobývajú zostupným spôsobom od vrchných obzorov smerom nadol; na ochranu vrchných obzorov sa ponechávajú väčšie ochranné piliere, ktoré sa spravidla už nedajú dobývať a predstavujú stratu úžitkového nerastu. Podľa smeru postupu dobývania sa ťaží smerom do poľa (čiže k hranici poľa) a z poľa (čiže od hranice poľa). Charakteristickým znakom banských prác v obmedzených priestorových a bezpečnostných podmienkach je ich cyklickosť – jednotlivé pracovné operácie nasledujú za sebou v určitom časovom postupe (napr. pri razení chodby strelnými prácami sa striedajú vŕtanie, nabíjanie a odstrel, vetranie, strhávanie uvoľnených balvanov, nakladanie a odvoz horniny).

Bezporuchovosť prevádzky v bani a bezúrazovú prácu baníkov zabezpečuje v miestach nesúdržných hornín výstuž banských diel. V minulosti sa na vystužovanie používalo banské drevo a murivo, v súčasnosti betón, oceľ, železobetón a i. materiál (napr. oceľové svorníky kombinované s oceľovým pletivom a so striekaným betónom).

Bezpečná prevádzka bane a zdravie baníkov pri práci vyžadujú riadne osvetlenie, vetranie a údržbu bane. Priestorové diela bane (náraziská, dielne, hlavné prekopy) majú trvalé (stacionárne) elektrické osvetlenie, baníci na pracoviskách sú vybavení elektrickými prenosnými lampami, príp. lampami s dynamami na stlačený vzduch. Vetranie (najmä uhoľnej bane) zabezpečuje prívod dostatočného množstva čerstvého vzduchu do bane, jeho rozvod na pracoviská a vývod použitého (resp. škodlivého) vzduchu z bane. V dnešných baniach sa používa umelé vetranie. Vzduch do baní sa nasáva pomocou ventilátorov a rozvádza sa na jednotlivé pracoviská, čím sa zrieďujú jeho škodlivé zložky a zamedzuje sa vzniku výbušných zmesí (napr. v uhoľných baniach) s obsahom metánu. Čerstvý vzduch vchádza vťažnou a vychádza výduchovou šachtou (štôlňou). Množstvo a zloženie vzduchu sa kontrolujú vo vetracích staniciach, na kontrolu obsahu metánu technici a strelmajstri používajú bezpečnostné lampy. Prehľad vetracej siete bane poskytuje vetracia mapa. V niektorých baniach slúži vetranie aj na ochladzovanie teploty vzduchu na potrebnú mieru. V mnohých baniach si veľkú pozornosť vyžaduje odvodňovanie, t. j. odvádzanie podzemných vôd na povrch čerpadlami alebo v členitom teréne dedičnými štôlňami. Známa je dedičná štôlňa v Banskej Štiavnici (dlhá 16 km, odvádzajúca banské vody do Hrona pri Voznici). Pohon elektrických strojov, zariadení a vŕtačiek na vzduch a osvetlenie zabezpečuje rozvodná sieť elektriny a stlačeného vzduchu. Dôležité sú opatrenia na bezúrazovú, hygienicky a zdravotne neškodnú prácu. Na zabezpečenie riadneho, bezporuchového chodu prevádzky bane, ktorý je podmienený dobrým technickým a bezpečným stavom, slúžia pravidelné prehliadky a údržba. Vykonávajú ich banskí technici alebo určení odborníci. Zvláštna pozornosť sa venuje kontrole a udržiavaniu zariadení v šachtách slúžiacich na dopravu baníkov na pracovisko a prístupových ciest s vlakovou dopravou. Na záchranných prácach v baniach a na likvidácii následkov sa zúčastňujú zbory banského záchranárstva.

banálny

banálny [fr.] — všedný; bezvýznamný.

banániarovité

banániarovité — starší názov čeľade turakovité z triedy vtáky (Aves).

banánovník

banánovník [západoafrické jazyky > port.], Musa — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď banánovníkovité. Pochádza z juhových. Ázie, v súčasnosti je známych 70 druhov rastúcich v trópoch. Nepravý kmeň byliny vysoký do 15 m je tvorený husto zovretými objímajúcimi sa pošvami obrovských podlhovastých listov, ktorých čepele sú z obidvoch strán naprieč rozstrapatené, v pazuchách listov sa tvoria klasy rúrkovitých kvetov obklopených nápadnými listeňmi.

Druh banánovník obyčajný (súhrnný názov viacerých sort a krížencov) sa pestuje pre jedlé plody, spravidla bezsemenné bobule: Musa x sapientum pre známe ovocie banány (ľahko stráviteľné, obsahujú veľa minerálov, ako aj vitamíny B, C a PP), Musa x paradisiaca pre plody, ktoré sa jedia ako zelenina (po dozretí sú trpkasté, upravujú sa varením alebo pečením). Po obratí plodov materské rastliny hynú. Druh banánovník textilný (Musa textilis) je textilná plodina, ktorá pochádza z Molúk a Filipín v Tichom oceáne a pestuje sa pre pevné vlákna známe pod menom abaka (aj manilské konope). Banánovník ozdobný → enseta okrasná.

banánovníkovité

banánovníkovité [západoafrické jazyky > port.], Musaceae — čeľaď jednoklíčnolistových rastlín pochádzajúcich z tropických oblastí. Mohutné byliny pretrvávajúce hľuznatým podzemkom, majú nepravý kmeň, ktorý je tvorený listovými pošvami a z ktorého stredu vyrastá stopka so súkvetím, kvety jedno- alebo obojpohlavné, plod mäsitá škrobnatá bobuľa alebo tobolka. Známe sú 2 rody a 90 druhov, najznámejší rod je banánovník.

banda

banda [germ. > fr.] —

1. skupina ľudí často s protispoločenským správaním, ktorá je príznaková správaním, oblečením ap.; tlupa.

2. skupina mladých ľudí, ktorých spájajú názory, záujmy, konanie, a najmä miesto bydliska;

3. staršie označenie hudobnej kapely.

Bandarra, Gonçalo Anes

Bandarra, Gonçalo Anes, aj Gonçalo Annes, 1500 Trancoso – asi 1556 tamže — portugalský ľudový spevák pravdepodobne židovského pôvodu. Mal dobré znalosti zo Starého zákona, ktorý interpretoval podľa seba, a preto sa stal jednou z prvých obetí inkvizície. Svojou poéziou vniesol do portugalskej literatúry mesianizmus. Jeho proroctvá vyšli po prvýkrát 1603 v Paríži pod názvom Parafráza a zhoda niektorých Bandarrových proroctiev (Paráfrase e concordância de algumas profecias de Bandarra), neskôr pod názvom Obuvník z Trancosa (Sapateiro de Trancoso, 1644).

Bandeira, Manuel Carneiro de Sousa

Bandeira, Manuel Carneiro de Sousa, 19. 4. 1886 Recife, Pernambuco – 13. 10. 1968 Rio de Janeiro — brazílsky spisovateľ, esejista, prekladateľ a kritik umenia.

V básnickej tvorbe sa sústreďoval na opis krásna. Debutoval symbolistickou básnickou zbierkou Popol hodín (A cinza das horas, 1917), v ktorej spracoval motív nehy. Po vydaní básnickej zbierky Karneval (Carnaval, 1919) sa stal jedným z najuznávanejších brazílskych modernistických básnikov. V básnickej zbierke Neviazaný rytmus (O ritmo dissoluto, 1924), ktorá vyšla ako súčasť Básní (Poesias, 1924), zachytil pocity vyplývajúce z jeho zákernej choroby (tuberkulóza). Podobná tematika je charakteristická aj pre zbierku Roztopašnosť (Libertinagem, 1930). Autor básnických zbierok Ranná hviezda (Estrela da manhã, 1936), v ktorej rozvíjal sociálne témy, a Zobrané básne (Poesias completas, 1940), súborného diela Celoživotná hviezda (Estrela da vida inteira, 1966), fejtónov Fejtóny z brazílskej provincie (Crônicas da provínica do Brasil, 1937) a próz Cesta po Pasargadách (Itinerário de Pasárgada, 1954).

banderola

banderola [tal.] —

1. pevná papierová páska, stuha určitej šírky a farebnosti používaná v pokladniciach bánk, peňažných ústavov, pôšt a i. na zviazanie bankoviek rovnakej menovitej hodnoty do úplného stokusového balíčka. Je na nej vytlačená hodnota jednotlivých bankoviek, ich počet a celková nominálna hodnota úplného balíčka, pričom údaje sú potvrdené pečiatkou a podpisom;

2. kontrolná páska, resp. kontrolná známka – nálepka či známka na tovare, napr. na obale vína alebo alkoholického nápoja, na tabaku a tabakovom výrobku, potvrdzujúca jeho pôvodnosť, použité technologické postupy, uzáver obalu, neporušenosť balenia, ako aj zdanenie, resp. spoplatnenie, a tým aj zákonnosť predaja; rozmery, vzory a ochranné prvky proti falšovaniu závisia od druhu tovaru a výšky zaplatenej dane;

3. v stredoveku rodová zástava so znakom upevnená na oštepe alebo na kopiji;

4. stuha so strapcami;

5. ozdoba v tvare listu; listový ornament; v renesancii pásik s nápisom.

Bandrowski-Kaden, Juliusz

Bandrowski-Kaden, Juliusz, aj Kaden–Bandrowski, 24. 2. 1885 Rzeszów – 8. 8. 1944 Varšava — poľský prozaik a publicista. Vyšiel z poetiky modernizmu, o čom svedčia romány Nešikovník (Niezguła, 1911) a Prach (Proch, 1913) i zbierka poviedok Zamestnania (Zawody, 1911). Počas 1. svetovej vojny vstúpil do légií J. Piłsudského a stal sa propagátorom jeho snáh a ideí. Po vojne pôsobil vo významných politických a kultúrnych funkciách. V románe Oblúk (Łuk, 1919; sfilmovaný 1987, réžia Jerzy Domaradzki) pranieroval atmosféru Krakova počas 1. svetovej vojny. V ďalšej literárnej tvorbe analyzoval problém politickej moci a jej vplyvu na formovanie ľudskej psychiky a spoločenských vzťahov: v románe Generál Barč (Generał Barcz, 1923) opísal formovanie obnoveného poľského štátu a morálnu legitimitu jeho vládnucej vrstvy. Vo svojom najrozsiahlejšom románe Čierne krídla (Czarne skrzydła, 2 časti, časopisecky 1925 – 26, knižne 1928 – 29; slov. 1983; sfilmovaný 1963, réžia Ewa Petelská, Czeslaw Petelski) vykreslil metódou karikatúry vykorisťovanie sliezskych baníkov zahraničnými investormi a ich úzku spoluprácu so skorumpovanou políciou. Román Matúš Bigda (Mateusz Bigda, 1933) je obrazom poľského parlamentarizmu. Verným zobrazením sociálnych a politických rozporov dospel ku kritike kapitalistického vykorisťovania, v ktorej uplatnil prvky naturalistickej a expresionistickej prózy. Zomrel na následky zranenia počas Varšavského povstania.

Bandská priekopa

Bandská priekopa — oblúkovitá oceánska priekopa v Tichom oceáne vo vých. časti Bandského mora tiahnuca sa pozdĺž vých. časti Sundských ostrovov ; hĺbka 7 440 m, dĺžka 650 km (podľa iných údajov 430 km), priemerná šírka 80 km (podľa iných údajov 126 km), rozloha 52-tis. km2, objem 192 km3.

Bang, Herman

Bang, Herman, 20. 4. 1857 Als – 29. 1. 1912 Ogden, Utah — dánsky spisovateľ. Pôvodne herec, režisér a novinár. V tvorbe bol ovplyvnený francúzskou naturalistickou školou, ktorú propagoval v zborníku kritických štúdií a esejí Realizmus a realisti (Realisme og realister, 1879) a uplatnil aj v prvých románoch, napr. Beznádejné pokolenia (Håbløse slægter, 1880). Neskôr písal impresionisticky ladené poviedky (Tiché existencie, Stille eksistenser, 1886; zbierka poviedok Pod jarmom, Under åget, 1890) a romány (Štuka, Stuk,1887; Tina, Tine, 1889), v ktorých zobrazoval existenčné problémy a nerovné zápasy s nepriazňou osudu.

Bangia

Bangia — rod červených rias, rad Bangiales. Vláknité riasy s bunkami bez cytoplazmatického spojenia. Rozmnožujú sa pohlavne, pričom karpogóniá (→ karpogón) a spermáciá vznikajú z ktorejkoľvek bunky jednoradového alebo viacradového vlákna. Druh Bangia atropurpurea žije na dreve v čistých studených vodách, morská Bangia fuscopurpurea má makroskopickú stielku a po dorastení sa suší a upravuje na gastronomické účely (vých. Ázia).

banícke múzeum

banícke múzeum, banské múzeum — špecializovaný druh múzea zaoberajúci sa výskumom a dokumentáciou baníctva. Na Slovensku pôsobia: Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici (s celoslovenskou pôsobnosťou), ktoré 2015 otvorilo aj expozíciu uhoľného baníctva na Slovensku v Handlovej; Banícke múzeum v Gelnici — založené 1963; dokumentuje históriu baníctva v Gelnici a okolí (banícke svietidlá, modely baní, zariadenia na vynášanie rudy, čerpacie zariadenia a i.), ako aj dejiny mesta a okolia (národopisná expozícia, umelecká história, remeslá); Banícke múzeum v Rožňave — založené 1912 (od 1943 súčasť Mestského múzea); má expozíciu baníctva a hutníctva Gemera (stredoveké banícke pracovné nástroje, čerpadlá, kolekcia baníckych meracích prístrojov, exponáty venované životu a kultúre baníkov), expozíciu prírody Slovenského krasu a regionálnej histórie. Banská expozícia Slovenského technického múzea v Košiciach dokumentuje vývoj banskej techniky na vých. Slovensku. Dejinám baníctva na Slovensku sú venované i expozície Múzea mincí a medailí v Kremnici, Pohronského múzea v Novej Bani, Baníckeho domu vo Vyšnej Boci a i.

banícke obyčaje

banícke obyčajeetnogr. tradíciou ustálené spôsoby správania späté s prácou, s pracovným prostredím a s obradovými i so slávnostnými príležitosťami baníkov. Osobitné obrady a zvyky súviseli s pobytom pod zemou, napr. prosba o ochranu nadprirodzených bytostí, obete banským duchom, dodnes dodržiavané zákazy v bani kričať, pískať alebo zabiť niečo živé. Pred sfáraním a po vyfáraní sa baníci spoločne modlili, známe sú špeciálne modlitby za zachovanie zdravia a za šťastie pri hľadaní rudy, dodnes sa baníci zdravia baníckym pozdravom Zdar Boh. Rozšíreným zvykom v banskej oblasti bolo zvolávanie do práce banskou klopačkou. Osobité zvyky sa zaužívali pri otváraní a konečnom opustení bane, ako aj pri cirkevných sviatkoch a obradoch. Na veľké cirkevné sviatky baníci navštevovali kostoly v baníckych uniformách a so svietnikmi v ruke, veľkolepo sa slávil sviatok patróna bane, ktorého súčasťami boli slávnostný sprievod, sv. omša, banícka ofera a spoločná zábava. Banícka mládež združená v spolkoch dodržiavala pri zábavách a prijímaní nových členov zvykové normy sčasti obsiahnuté v písaných regulách (artikulách). V Banskej Štiavnici sa dodnes zachoval zvyk, že nových študentov Strednej priemyselnej školy baníckej (dnes Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho) krstia na tzv. šachtág. Z podnetu poslucháčov Baníckej a lesníckej akadémie sa sformovali aj ďalšie zvyky, z ktorých najznámejší je tzv. banícky salamander — sprievod prezentujúci nielen banícke tradície, ale oživujúci aj známe udalosti a postavy mesta. Pôvodne sa konal pri pohreboch, neskôr na banícky sviatok, postupne sa k nemu pripájali aj ďalšie obyčajové prejavy banskoštiavnickej tradície.

banícky folklór

banícky folklór — folklórne prejavy tematicky a funkčne späté so životom a prácou baníkov. V oblasti s baníckymi tradíciami časť širšieho folklórneho repertoáru. Banícke piesne na Slovensku sú ľudové, zľudovené i umelé, ktoré sú vývinovo novšie, najstarší je zápis piesne Stávaj Hanzo hore... z 1791. Tematika ťažkej práce, obáv z nešťastia i zo smrti sa v nich prelína s ľúbostnou, sociálnou, satirickou i s humoristickou tematikou. Osobité sú hymnické a stavovské piesne. V slovesných žánroch sa banícke historky uchovali vo forme spomienkových a humoristických rozprávaní. Známe sú anekdoty s postavami Nácka a Hanzka. Povesti rozprávajú o vzniku banských miest, objavení rudných žíl, o šachtách, podzemných úkazoch a bytostiach (permoníkoch) ap. Súčasťou baníckeho folklóru sú aj banícke obyčaje, s ktorými súvisia špecifické ceremoniálne tance. V širšom význame dopĺňa banícky folklór ľudová výtvarná tvorba reprezentovaná figurálnym rezbárstvom (betlehemy, sakrálne plastiky), maľovaním prospektov k betlehemom, miniatúrami banských objektov a zariadení i vkladačkami do fliaš.

Banka Slovakia

Banka Slovakia, a. s. — univerzálna banka so sídlom v Banskej Bystrici založená 1995. Zabezpečovala komplexnú ponuku bankových produktov a služieb. Jej zámerom nebolo budovať nákladnú distribučnú sieť, ale preferovala moderné a perspektívne distribučné kanály elektronického a virtuálneho bankovníctva. Postavenie na trhu si upevnila najmä v regióne Banskobystrického kraja. R. 2005 došlo k zmene obchodného mena na Privatbanka, a.s.

banket

banket [fr.] — slávnostná, spravidla príležitostná hostina.

Bánki, Donát

Bánki, Donát, 6. 6. 1859 Bakonybánk – 1. 8. 1922 Budapešť — maďarský technik, konštruktér a vynálezca. Profesor na technike v Budapešti. R. 1893 (spolu s Jánosom Csonkom, *1852, †1939) skonštruoval karburátor, 1894 zážihový spaľovací motor a 1917 vodnú turbínu známu ako Bánkiho turbína.

bankomat

bankomat [tal. + gr.] — automatické zariadenie na hotovostné peňažné operácie; označované skratkou ATM (angl. Automated Teller Machine). Umožňuje držiteľovi platobnej karty výbery v hotovosti, ako aj zmenárenské a vkladové operácie. Pred vykonaním operácie sa osvedčuje oprávnenosť disponovať kartou voľbou klientovho identifikačného čísla PIN (angl. Personal Identification Number). Bankomat overuje možnosť uskutočnenia transakcie, t. j. autorizuje operáciu s kartou. Autorizovaním transakcie sa zisťuje, či je možné vykonať hotovostnú operáciu, či je na účte klienta dostatočný zostatok alebo poskytnutý úver alebo či karta nie je uvedená na zozname kariet, s ktorými nemožno disponovať (stop-list). Autorizovanie prebieha v autorizačnom centre alebo v banke, ktorá vydala kartu. Autorizácia prebieha v reálnom čase (systém on-line), čo umožňuje rýchle overenie a realizáciu hotovostnej peňažnej operácie.

banková a úverová sústava

banková a úverová sústava — systém bánk, sporiteľní a i. peňažných ústavov zhromažďujúcich najmä dočasne voľné peňažné prostriedky a poskytujúcich rôzne druhy krátkodobých a dlhodobých úverov podnikom aj jednotlivcom. Pozostáva z rôznych druhov bánk a z centrálnej emisnej (ceduľovej) banky predstavujúcej vrcholný článok, z rôznych druhov sporiteľní, ako aj z ústavov ľudového peňažníctva. Banková a úverová sústava je aj súhrnným názvom všetkých metód a foriem úverovania používaných v určitej krajine alebo v určitom spoločenstve. Vyvíja sa na základe obchodných zvyklostí, teda nie je záväzne predpísaná. Odchýlky v jednotlivých krajinách sú dané miestnymi a historickými zvláštnosťami. V podmienkach trhovej ekonomiky tvorí bankovú sústavu centrálna banka (na Slovensku Národná banka Slovenska) a celá sieť komerčných bánk. Centrálna banka plní funkciu makroekonomického menového centra, jej cieľom je menová alebo cenová stabilita. Cieľom komerčných bánk je zisk.

banková bilancia

banková bilancia — vyjadrenie majetku banky a jeho zdrojov v hodnotovej forme. Majetok banky sa uvádza na strane aktív a zdroje na ich obstaranie na strane pasív. Z podstaty bilancie vyplýva vyrovnanosť strany aktív so stranou pasív. Komerčná banka vo vzťahu ku klientom vystupuje na strane aktív ako veriteľ a klienti sú dlžníci a na strane pasív ako dlžník a klientom za ich zdroje platí úrok. Pre všetky banky v danej krajine platí zvyčajne jednotná formálna štruktúra bilancie, jednotlivé banky však majú spravidla rozdielne bilancie v závislosti od ich podnikateľského zamerania, podielu jednotlivých položiek, ako aj z hľadiska významu týchto položiek pre banku.

Aktíva banky sa rámcovo skladajú z týchto položiek: pokladničná hotovosť, rezervy, nakúpené cenné papiere, pohľadávky voči iným bankám, pohľadávky voči klientom, majetkové podiely a vklady, pohľadávky voči akcionárom, hmotný a nehmotný majetok banky, nakúpené vlastné akcie. Možno ich členiť podľa rôznych hľadísk, najčastejšie používané je portfóliové hľadisko. Aktíva banky sú v bankovej bilancii usporiadané v závislosti od ziskovosti, rizikovosti a likvidity. Spravidla sa na prvom mieste nachádzajú aktíva, ktoré sú vysoko likvidné, málo rizikové a s nízkym výnosom. Pasíva banky tvorí vlastný kapitál a cudzie zdroje, ktoré sa na celkovej bilančnej sume podieľajú čiastkou vyššou ako 90 %. Sú to: prijaté dlhodobé úvery osobitného charakteru, podriadený dlh, záväzky voči klientom, záväzky voči bankám, záväzky z emitovaných cenných papierov, hospodársky výsledok minulých rokov, hospodársky výsledok bežného obdobia.

banková ceduľa

banková ceduľa, bankocetla — papierová úverová náhradka peňazí vydávaná v Rakúsku od 1762 Viedenskou mestskou bankou; jedna z prvých bankoviek obiehajúcich aj na Slovensku. S rastúcimi štátnymi výdavkami sa množstvo týchto papierových peňazí v obehu zvyšovalo, a tak po znížení ich hodnoty na pätinu boli 1811 stiahnuté z obehu a nahradené šajnmi.

banková kontrola

banková kontrola — ovládanie podnikov financujúcou bankou prostredníctvom ich bežných účtov, správy značnej časti ich peňažného kapitálu a často aj držbou balíka akcií (resp. určitej časti akcií) akciových spoločností; ďalšou možnosťou je kontrola úverom alebo kontrola peňažnou jednotkou.

banková likvidita

banková likvidita — schopnosť banky v akomkoľvek okamihu splniť si svoje záväzky voči klientom, t. j. vyplatiť vkladateľom splatné vklady a úroky z týchto vkladov. Keďže komerčná banka musí vyplatiť klientovi peniaze na požiadanie, musí mať v ktoromkoľvek okamihu dostatočné množstvo likvidných aktív. Preto drží časť aktív v likvidnej forme ako hotovosť, vklady v iných bankách, krátkodobé cenné papiere a i. Likvidita v tomto prípade znamená schopnosť banky premeniť v krátkom čase uvedené aktíva na hotovosť. Banky musia mať dostatočný objem likvidných prostriedkov, ktorý zodpovedá objemu záväzkov a prípadným okamžitým požiadavkám klientov na výbery vkladov.

banková platobná karta

banková platobná karta — nástroj bezhotovostného platobného styku. Umožňuje výbery z bankomatov a bezhotovostné platby v obchodoch i v ostatnej sieti služieb (reštaurácie, hotely ap.), ako aj vykonávanie nákupov na internete. Bankovú platobnú kartu vydáva výhradne peňažný ústav. Najväčší počet bankových platobných kariet je vydaných pod značkou kartových asociácií VISA a MasterCard.

Banková platobná karta je plastová karta vybavená magnetickým prúžkom (vzadu) a čipom (vpredu), v ktorých sú uvedené jej identifikačné údaje. Každá karta má na prednej strane uvedené výrobné číslo, dátum platnosti a meno držiteľa. Na posilnenie bezpečnosti používania sa na zadnej strane nachádza pole na vzorový podpis držiteľa karty, ako aj kontrolné číslo (CVC, angl. Card Verification Code, resp. CVV, angl. Card Verification Value). Držiteľ bankovej platobnej karty má na jej používanie pridelené osobné identifikačné číslo (angl. Personal Identification Number, → PIN).

Rozoznávajú sa kontaktné (pri platbe vyžadujú PIN) a bezkontaktné (pri platbe do výšky určitej sumy nevyžadujú PIN) platobné karty.

Podľa použitej printovej technológie sa rozlišujú bankové platobné karty s reliéfnym záznamom – tzv. embosované, a karty s hladkým písmom, tzv. indentom. Podľa spôsobu úhrady sa bankové platobné karty delia na debetné (vydané k bankovému účtu klienta), kreditné (umožňujú klientovi prístup k úveru na revolvingovej báze – opakovane do určitého schváleného limitu) a charge karty (umožňujú klientovi čerpať krátkodobý úver, ktorý musí raz mesačne celý splatiť), podľa marketingového významu na štandardné, špecializované, tzv. business, corporate karty (napr. na účely služobných ciest), prestížne (Gold, Silver Card), výberové (pre najlepších klientov), co-brandové v spolupráci s inou spoločnosťou (napr. leteckou) a afinitné (orientované na rovnaké skupiny, napr. na turistov, športovcov).

V podmienkach SR sa historicky vyvinuli dva systémy bankových platobných kariet: systém Združenia pre bankové karty (ZBK), ktorý pôsobí na Slovensku od 1994, a Bankový systém Slovenskej sporiteľne, a. s. Podpísanie klíringovej zmluvy medzi členskými bankami ZBK a prepojenie bánk v systéme on-line (zúčtovanie transakcií v reálnom čase) umožňovalo používať bankové platobné karty vydávajúcej banky v celej sieti bankomatov ZBK. Vydávanie a používanie bankových platobných kariet zabezpečovalo Autorizačné centrum Slovenska, a. s. (ACS), pôsobiace od 1994, od 2005 pod názvom First Data Slovakia, a. s. V súčasnosti (2018) v SR neexistuje domáca schéma, všetky banky, ktoré vydávajú karty, sú členmi kartových spoločností VISA alebo/a MasterCard a transakcie sa zúčtovávajú cez kartové spoločnosti. Združenie ZBK, ktorého členmi sú banky a iné subjekty zaoberajúce sa platobnými kartami, sa zaoberá propagáciou bankových platobných kariet, podporou ich používania ap. Okrem značiek VISA a MasterCard sa na Slovensku vydávajú aj karty Diners Club spoločnosťou Diners Club Slovakia. Niektoré banky sprostredkúvajú aj prijímanie platobných kariet spoločností Japan Credit Bureau a American Express, a to u obchodníkov, s ktorými majú zmluvy, a v sieti vlastných bankomatov umožňujú výber týmito kartami.

banková sadzba

banková sadzba, angl. bank rate — úroková sadzba vyhlasovaná Anglickou bankou (ako centrálnou bankou) a vzťahujúca sa na reeskont zmeniek, t. j. opätovný predaj už eskontovanej zmenky (kúpy zmeniek pred ich splatnosťou). Vyjadrovala minimálnu sadzbu, ktorou bola Anglická banka ochotná diskontovať obchodné zmenky slúžiace na kompenzáciu úrokov (úrokov, ktoré by mohli do dátumu splatnosti vynášať v prípade ich uloženia v banke). R. 1971 bola nahradená minimálnou pôžičkovou sadzbou ako určitou modifikáciou bankovej sadzby. Minimálna pôžičková sadzba bola zrušená 1981.

banková škola

banková škola, angl. banking school, aj ekonomická škola, banková zásada, bankový princíp, angl. banking principle — označenie názorového prúdu v 1. pol.19. stor. v diskusii o regulácii bankoviek emitovaných Anglickou bankou proti stúpencom tzv. školy obeživa (currency school). Banková škola hlásala teóriu, podľa ktorej sa vydávanie peňazí nemá obmedzovať zákonnými opatreniami. Vyžadovala vydávanie bankoviek podľa potrieb národného hospodárstva. Predstavitelia bankovej školy John Fullarton (*asi 1780, †1849) a Thomas Tooke (*1774, †1858) pripisovali rozhodujúcu úlohu v riadení peňažného obehu bankovému aparátu. Argumentovali tým, že bankový systém sám osebe môže najlepšie posúdiť potrebu bankoviek pre ekonomiku. Potrebná je len priama konvertibilita bankoviek na zlato, ktorá automaticky zabezpečuje, že banky budú púšťať do obehu správne množstvo bankoviek zodpovedajúce potrebám verejnosti a stavu ekonomiky. Banková škola prisudzovala veľký význam konkurencii, ktorá mala byť zárukou, že emisia bankoviek nevybočí z uvedeného rámca. Ďalej popierala, že by vláda mohla regulovať peňažnú ponuku, keďže nemá žiadny vplyv na zmenky a bankové vklady. Napriek tomu, že pri koncipovaní zákona o bankovej licencii z 1844 boli názory bankovej školy odmietnuté a zvíťazil vplyv školy obeživa, niektoré jej myšlienky (napr. o význame vkladov a nástrojov úveru pre monetárnu politiku) boli obhájené ďalším vývojom finančníctva.

bankové konzorcium

bankové konzorcium, úverové konzorcium — príležitostné združenie viacerých bánk vytvorené na prechodný čas na určité obchodno-bankové operácie (spravidla väčšieho rozsahu alebo rizika), napr. na emisiu cenných papierov, poskytnutie úveru, resp. pôžičky, umiestnenie súkromných alebo štátnych pôžičiek ap. Podiel jednotlivých bánk na operácii sa nazýva konzorciálna účasť. Združením viacerých bánk do konzorcia sa zvyšuje použiteľný kapitál a výhľady na zisk a riziko sa rozdeľujú medzi jednotlivých účastníkov. Vo svojej činnosti sa konzorcium zameriava na poskytovanie strednodobých pôžičiek (úverov) najčastejšie nadnárodným spoločnostiam. Organizované sú aj syndikátové pôžičky (pôžičky poskytované skupinou veriteľov), na ktorých sa často zúčastňujú i nečlenovia konzorcia.

bankové operácie

bankové operácie, bankové obchody — súhrnný názov jednotlivých druhov činností vykonávaných bankami. Vo všeobecnosti sa rozdeľujú na pasívne, aktívne a indiferentné. V praxi sa uplatňujú formy pasívnych operácií, ktorými si banky vytvárajú vlastný bankový kapitál, a to emisia akcií akciových bánk, vklady (podiely) družstevníkov v družstevných bankách, vklad bankára v súkromných bankách vklady štátu v štátnych bankách, a získavajú cudzí kapitál (cudzie zdroje): depozitné operácie, t. j. prijímanie krátkodobých vkladov od klientov; vkladové operácie, ku ktorým patrí prijímanie peňažných úspor od obyvateľov a ktoré výrazne zvyšujú likviditu bánk (najmä termínované vklady); emisia bankových obligácií, ktorými si banky obstarávajú bankový kapitál na pomerne dlhý čas a s istotou, že nebude veriteľom vypovedaný v priebehu splatnosti. Banky umiestňujú takéto zdroje do dlhodobých pôžičiek a úverov. Poslednou formou sú ostatné operácie, napr. cenné papiere zverené na ďalšie odborné obchodovanie, pokiaľ nie sú vedené ako indiferentné operácie. Ďalšie zdroje si banky zabezpečujú formou pôžičiek na peňažnom, medzibankovom trhu. Banky umiestňujú svoj kapitál aj aktívnymi operáciami v týchto formách: poskytovaním krátkodobých (k najtypickejším patria eskont zmeniek, lombardný úver, avalový úver, záručný úver ap.) a dlhodobých úverov a pôžičiek (napr. hypotekárny úver, stavebný úver); poskytovaním spotrebných úverov a pôžičiek (účelové a hotovostné úvery, kontokorentný úver, úver v bežnom účte, napr. na nákup v obchodných domoch na úverové karty ap.); nákupom cenných papierov na vlastný účet (akcie, obligácie, hypotekárne záložné listy ap.) a ďalšími úvermi, pôžičkami a aktívami (priebežné pôžičky pri trojstranných obchodoch, pokladničná hotovosť, hnuteľný a nehnuteľný majetok banky ap.). Zdrojom dodatočných výnosov bánk sú ostatné, indiferentné operácie označované aj ako sprostredkovateľské alebo neutrálne. Za ich vykonávanie banky účtujú poplatky, provízie a náhrady výdavkov. Sú úzko prepojené s aktívnymi a pasívnymi operáciami a patria k nim: vykonávanie platobného styku sprostredkúvaním bankových prevodov na základe prevodných príkazov, šekov a i. platobných dokladov v tuzemsku i do zahraničia; inkaso splatných zmeniek, šekov, pohľadávok, úrokových a dividendových kupónov, dlhopisov ap.; úschova a správa cenných papierov a ďalších služieb spojených s cennými papiermi; komisionárske obchody s cennými papiermi; zmenárenské operácie; devízové operácie všetkého druhu, derivátové operácie, ako aj ďalšie komisionárske operácie podľa poverenia.

bankové riziko

bankové riziko — potenciálna finančná strata banky vyplývajúca z určitého finančného či komoditného nástroja. Riziká sú nevyhnutným komponentom ktorejkoľvek aktivity banky. Medzi základné finančné riziká bánk patria úverové riziko, trhové riziko, riziko likvidity, operačné riziko a obchodné riziko. Existuje aj systémové riziko spočívajúce v tom, že ktorékoľvek vyššie uvedené riziko spôsobí banke problémy, ktoré majú negatívny dosah na mnoho iných subjektov či v krajnom prípade na väčšiu časť finančného systému. Najvážnejšie bankové riziko je úverové riziko, čo je riziko straty zapríčinenej zlyhaním dlžníka, ktorý nie je schopný alebo nechce splniť svoje zmluvné záväzky voči svojmu veriteľovi (banke), čím mu spôsobí finančnú stratu. Zmluvné záväzky dlžníka vznikajú z jeho úverových, obchodných a investičných aktivít, z platobného styku alebo z vysporiadania cenných papierov na vlastný účet alebo na účet klienta. Úverové riziko je také staré ako samo úverovanie.

Bankové riziká spôsobujú nestabilitu bánk a finančných trhov a majú negatívne dosahy na hospodárstva krajín, preto sa niektoré riziká regulujú. Cieľom ich regulácie je ochrana bankových klientov a zabránenie zlyhaniu bánk a finančných inštitúcií, zabezpečenie dôveryhodnosti bankovníctva, zabezpečenie zdravého chodu bankového systému, podpora účinného a konkurencieschopného finančného systému a podpora menovej stability. Bezproblémový chod bánk a predchádzanie rizikám sa zabezpečuje prostredníctvom národných bankových dohľadov, prostredníctvom nástrojov, ktoré používajú nadnárodné regulačné inštitúcie (Bazilejský výbor pre bankový dohľad – kapitálová primeranosť), alebo prostredníctvom troch pilierov Bankovej únie, ktorými sú bankový dohľad, ochrana vkladov a rezolučný fond.

bankové spojenie

bankové spojenie — označenie peňažného ústavu (banky) sprostredkúvajúceho bankový styk. Skladá sa z číselného kódu peňažného ústavu, ktorý vedie klientovi účet, z kódu majiteľa účtu (IČO – identifikačné číslo organizácie) a samotného čísla účtu (→ IBAN).

bankové tajomstvo

bankové tajomstvo — povinnosť banky utajiť pred tretími osobami skutočnosti o finančných pomeroch svojich klientov. Predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady týkajúce sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch klienta, o účtoch, stavoch na účtoch i o stavoch vkladov a úverov. Podľa zákona je banka povinná tieto informácie utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, môžu banka a pobočka zahraničnej banky poskytnúť tretím osobám len v rozsahu, ktorý je uvedený v zákone o bankách a v iných platných právnych normách.

bankovka

bankovka [tal.] — úverový peniaz vydávaný emisnou bankou; spolu s mincami základný nástroj hotovostného peňažného obehu. Pre obdobie vzniku bankoviek je charakteristická ich väzba na zlato; vyvinuli sa z potvrdeniek (depozitných listov), ktoré dosvedčovali, že u zmenárnika boli zložené plnohodnotné peniaze (zlaté mince alebo zlato). Bankovky boli prvýkrát použité okolo 1000 n. l. v Číne.

Zmenky na banku vydávané do obehu na základe poskytovania bankového úveru sa nazývajú pravé bankovky. Prvé pravé bankovky boli vydané 1661 vo Švédsku. Bankovky mohli spočiatku vydávať všetky banky, a tak existovalo veľa druhov bankoviek, čo sťažovalo ich voľný obeh. Štát preto začal poverovať ich vydávaním iba jednu banku. Emisia bankoviek sa centralizovala v emisných (centrálnych) bankách.

V štandardných ekonomikách majú centrálne banky výhradné právo (monopol) na emisiu bankoviek a mincí, okrem nich ich nemôže emitovať žiadny iný subjekt. V rámci eurozóny emituje bankovky Európska centrálna banka, mince vydávajú členské krajiny. V ekonomickej literatúre sa možno stretnúť s pojmom štátovky. Tieto emitoval v určitých historických obdobiach štát a boli kryté jeho aktívami. Mali nútený obeh a boli emitované v nízkych menovitých hodnotách.

bankovníctvo

bankovníctvo [tal.] — 1. banková sústava štátu, súčasť jeho ekonomického systému. V podmienkach trhovej ekonomiky má dvojstupňový charakter. Jeden stupeň tvorí centrálna (emisná, ceduľová) banka, druhý stupeň sieť komerčných (obchodných) bánk. Kým cieľom centrálnej banky je cenová stabilita, cieľom komerčných bánk je zisk. V rámci eurozóny vykonáva menovú politiku Európska centrálna banka a národné centrálne banky vykonávajú iné funkcie podľa zákona, pričom prioritu má bankový dohľad. Komerčné banky podnikajú v závislosti od svojho zamerania a formy vlastníctva; 2. konkrétna ekonomická činnosť vo sfére bankovej a úverovej sústavy, najmä banky.

bankový monopol

bankový monopol — nadobudnutie výsadného postavenia najväčších bánk v dôsledku vysokého stupňa koncentrácie a centralizácie pôžičkového kapitálu. Banky po získaní monopolného postavenia v určitej oblasti uzavierajú medzi sebou dohody o rozdelení sfér vplyvu a tvoria monopolné zväzy, ktoré si podrobujú ostatné banky a vytvárajú z nich filiálky. V podmienkach trhovej ekonomiky je existencia monopolov v rozpore s platnou legislatívou. Proti takýmto tendenciám prijímajú štáty protimonopolné opatrenia (zákony ap.). Skryté formy bankových monopolov v súčasnosti vznikajú prostredníctvom fúzií a akvizícií veľkých bankových domov vo vyspelých krajinách.

bankový prevod

bankový prevod, bankový poukaz — zúčtovanie, ktorým sa uskutočňuje prevod peňažných prostriedkov medzi účtami platcov a príjemcov v peňažnom ústave. Bankový prevod je jednoduchší, ak platca a príjemca majú účty v tej istej banke alebo v tej istej pobočke. Ak majú účty v rozličných bankách, musia si banky viesť kreditné účty (debetné) alebo spojovacie účty navzájom alebo v inom peňažnom ústave, napr. v centrálnej (ceduľovej) banke, zúčtovacej banke, žírovej banke ap., ktorých prostredníctvom možno platbu vykonať. Stav týchto účtov zároveň vyjadruje pohľadávku alebo záväzok banky voči druhej podľa toho, či išlo o poukaz alebo o inkaso peňažných prostriedkov. V užšom poňatí sa pod bankovým prevodom často chápe platenie prostredníctvom bankových účtov, pri ktorých podnet na platenie dáva platca.