Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 1 z celkového počtu 1 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

pakt Molotov-Ribbentrop

pakt Molotov-Ribbentrop, oficiálne Zmluva o neútočení medzi Nemeckom a Zväzom sovietskych socialistických republík, známy aj ako nacisticko-sovietsky pakt, pakt Hitler-Stalin alebo nacisticko-sovietske spojenectvo — zmluva o neútočení medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom, ktorá v tajnom dodatku rozdelila východnú Európu na nemeckú a sovietsku sféru vplyvu. Podpísaná bola v Moskve 23. augusta 1939. V zmluve sa obe strany zaviazali, že nepoužijú proti druhej strane vojenskú silu a nespoja sa s jej nepriateľom. Súčasťou zmluvy bol tajný dodatok, v ktorom si signatárske krajiny rozdelili sféry vplyvu vo východnej Európe. Zmluva znamenala zásadný obrat vo vzťahoch oboch krajín a bola dodržaná až do 22. júna 1941, keď nacistické Nemecko zaútočilo na Sovietsky zväz (→ operácia Barbarossa). Pomenovanie paktu vzniklo z priezvisk dvoch vyjednávačov – Joachima Ribbentropa (nemeckého ministra zahraničných vecí) a Vjačeslava Molotova (ľudového komisára zahraničia Sovietskeho zväzu).

Pakt Molotov-Ribbentrop porušil niekoľko medzinárodných zmlúv a dohôd, odsúdil versaillský mierový systém na definitívny kolaps, definitívne ukončil politiku appeasementu a považuje sa za jednu z príčin vypuknutia druhej svetovej vojny. Obe strany sa zaviazali, že nepoužijú vojenskú silu proti druhej strane ani samostatne, ani v spojení s inou silou; že nebudú podporovať žiadnu tretiu stranu, ktorá by zaútočila na signatárov zmluvy; že budú vzájomne konzultovať prípadné otázky týkajúce sa spoločných záujmov oboch strán; že sa nepridajú k žiadnemu zoskupeniu alebo zmluve, ktoré by mohli priamo či nepriamo ohrozovať jednu zo signatárskych krajín; že budú riešiť všetky prípadné nezhody medzi stranami rokovaním alebo arbitrážou. Pakt bol podpísaný na 10 rokov s automatickým obnovením na ďalších 5 rokov, ak zmluvu niektorá zo strán nevypovedá rok pred vypršaním jej platnosti. Okrem siedmich zverejnených bodov zmluvy obsahoval pakt aj tajný protokol (dodatok), podľa ktorého Poľsko na východ od línie riek Narev – Visla – San spadalo do sovietskej sféry vplyvu, na západ od tejto demarkačnej línie zas do nemeckej sféry vplyvu. Litva, Lotyšsko, Estónsko a Fínsko mali patriť do sovietskej sféry vplyvu. Na rokovaniach bola otvorená aj otázka možnosti oddelenia Besarábie od Rumunska. Ďalší tajný dodatok k paktu bol podpísaný 28. septembra 1939 a okrem spresnenia vzájomnej hospodárskej a vojenskej pomoci určoval aj hranice Litvy. Zároveň bola v tomto dodatku presne určená poľsko-nemecká hranica a Besarábia bola pridelená Sovietskemu zväzu. V treťom tajnom dodatku podpísanom 10. januára 1941 grófom Friedrichom Wernerom von Schulenbergom a Molotovom sa nacistické Nemecko zrieklo svojich nárokov na časti Litvy výmenou za dohodnutú finančnú sumu od Sovietskeho zväzu.

Po podpise zmluvy Kominterna (Komunistická internacionála) ukončila protifašistickú a protinacistickú propagandu a rétoriku a začala opisovať vojnu v Európe ako záležitosť imperialistických kapitalistických krajín. Podobne došlo k úplnému zastaveniu protisovietskej propagandy v nacistickom Nemecku. Vo Veľkej Británii, Francúzsku a v Poľsku vyvolali správy o podpise paktu o neútočení zdesenie. Po nemeckom útoku na Poľsko 1. septembra 1939 nasledoval sovietsky útok 17. septembra, pričom postupujúce vojská sa stretli o dva dni neskôr neďaleko Brest-Litovska. Delenie Poľska medzi Nemecko a Sovietsky zväz (označuje sa aj za štvrté delenie Poľska) bolo ukončené 29. septembra 1939. Deliaca čiara medzi nemeckým a sovietskym územím bola oproti zmluve posunutá v prospech Nemecka na východ k rieke Bug. Po porážke poľskej armády Hitler nariadil vytvorenie tzv. Generálneho gouvernementu v centrálnej časti Poľska, zvyšné územia pripojil priamo k nacistickému Nemecku. Ďalšia nemecká invázia mala smerovať do západnej a strednej Európy. Sovietsky zväz sa po porážke Poľska rozhodol naplniť ďalšie body tajného dodatku zmluvy a konsolidovať svoju sféru vplyvu útokom na Fínsko v novembri 1939 (→ zimná vojna) a anexiou Besárabie, Litvy, Lotyšska a Estónska v lete 1940.