Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 3 z celkového počtu 3 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

mikve

mikve [hebr.] — židovský rituálny kúpeľ s čistou prírodnou vodou určenou na očistenie osôb a predmetov. Podľa Halachy by mal obsahovať 726 litrov vody a mal by byť taký hlboký, aby sa doň mohol dospelý človek úplne ponoriť. Po ponorení je človek prevedený zo stavu rituálnej nečistoty do stavu rituálnej čistoty. Mikve využívajú najmä ženy, ktoré majú povinnosť očistiť sa po menštruácii, po pôrode a pred sobášom. Muži ho navštevujú predovšetkým počas sviatkov Roš ha-šana a Deň zmierenia kvôli spirituálnej príprave a očiste. V niektorých, najmä v ultraortodoxných komunitách, muži prichádzajú do mikve taktiež pred šabatom alebo inými sviatkami, napr. pred sobášom. Ponorenie do mikve je nevyhnutnou súčasťou konverzie na judaizmus a platí pre obe pohlavia. V mikve je rovnako možné rituálne očistiť (tzv. košerovať) aj nádoby (hrnce, príbory, taniere atď.), ktoré neboli vyrobené v židovskom prostredí.

Minárik, Igor

Minárik, Igor, 23.10. 1948, Bratislava – slovenský výtvarník, manžel Evy Cisárovej-Minárikovej. Študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave odbor výstavníctvo u R. Filu a v rokoch 1968 – 74 maľbu u P. Matejku na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V rokoch 1974 – 2010 pedagogicky pôsobil na základnej umeleckej škole v Bratislave.

Na neoficiálnu výtvarnú scénu vstúpil v druhej polovici 70. rokov 20. stor. ako predstaviteľ generácie autorov tzv. analytických tendencií, ktorí sa hlásili k osobnosti R. Filu. Je spoluzakladateľom a členom skupiny A-R (Avance-Retard), ktorá od roku 1991 združuje autorov analytických tendencií. Predmetom jeho tvorby je analýza možností média kresby a maľby. Do obrazovej plochy na hranici abstrakcie a predmetného sveta vstupuje prostredníctvom kresby, maľby, koláže a asambláže. Obrazovú plochu buduje prostredníctvom trpezlivo až meditatívne vytváraných štruktúr a rytmov, z ktorých postupne vytvára metaobraz. Jeho obrazy sú symbolickým vyjadrením chaosu a poriadku sveta s odkazmi k imaginatívnej poetike informelu. Objavuje sa v nich geometrický či gestický tvar, citácia diel z dejín umenia, tiež ready-made, nájdený objekt, fotografia, fragment predmetu či prírodnín. Medzi jeho diela z obdobia 70. a 80. rokov 20. stor. patria obrazy Možno (1974), Záhada (1975), Štylizačné zhromaždenie (1987) a i. Názvy obrazov z tohto obdobia sa často končili otáznikom (Postava?, 1974; S uhlopriečkou?, 1976; Dvojitý?, 1978). Jeho tvorba ovplyvnená pravidelnými vychádzkami do prírody má charakter vizuálneho denníka. Väčšina diel, v prevažne jednotnom formáte veľkosti A2, nesie od roku 1983 namiesto názvu dátum, totožný s časovým úsekom, počas ktorého vznikali (napr. 27.12.1990 – 27.1.1991). Autorom jeho prvej monografie (2008) je francúzsky kritik Etienne Cornevin.

minjan

minjan [hebr.] — v judaizme spoločenstvo aspoň desiatich dospelých mužov (→ bar micva) potrebných na to, aby sa mohla vykonať verejná bohoslužba. Židia veria, že takéto zhromaždenie zaisťuje Božiu prítomnosť (→ Šechina). Talmud toto ustanovenie vyvodzuje z veršov, v ktorých sa vyskytuje slovo eda (komunita, pospolitosť), napr. z verša vzťahujúceho sa k desiatim vyzvedačom, ktorí prenikli do Kanaánu (Nu 14, 27). Táto požiadavka sa niekedy dokladá aj príbehom o Sodome, v ktorom Hospodin sľúbil Abrahámovi zachrániť Sodomu v prípade, že tam bude aspoň desať spravodlivých (Gn 18, 32). Minjan sa vyžaduje pri židovskej modlitbe amida, kňazskom požehnaní a pri židovskom chválospeve (→ Kadiš). V reformných a niektorých konzervatívnych prúdoch judaizmu sú do minjanu zahrnuté aj dospelé ženy (→ bat micva).