Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 343 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

B

B

1. fyz. značka belu;

2. chem. značka bóru.

b

b

1. fyz. zn. barnu;

2. lek. → bregma.

Ba

Bachem. značka bária.

ba

ba — skratka basionu.

ba

ba — jedna z niekoľkých foriem existencie boha alebo človeka v starovekom Egypte. V súvislosti s božstvom predstavuje a vyjadruje jeho silu, ktorá mu umožňuje prejavovať sa napr. vo zvieratách, v predmetoch ap. Množné číslo ba, ktoré sa spája s významnými náboženskými strediskami ako Tell el-Faraín (Bútó), Iunu (Heliopolis) a Nechen (Hierakonpolis), predstavuje zrejme zbožštených vládcov týchto lokalít. Vo vzťahu k prostému človeku vyjadruje ba jeho životnú fyzickú i psychickú silu. V podobe ba pokračoval človek ďalej vo svojom živote po smrti. Vznikala v okamihu smrti človeka a po smrti mohla existovať, ak boli náležite vykonané všetky predpísané zádušné obrady. Zobrazovala sa v podobe vtáka s hlavou nebohého.

Bâ, Amadou Hampâté

, Amadou Hampâté, 1900 al. 1901 Bandiagara – 15. 3. 1991 Abidžan, Pobrežie Slonoviny — malijský spisovateľ, historik a etnograf píšuci po francúzsky. Znalec a propagátor tradičnej africkej ľudovej slovesnosti. Spoluautor objavnej monografie Fulbská ríša v Masine (L’Empire peul du Macina, 1955). V dielach Koumen, iniciačný text fulbských pastierov (Koumen, texte initiatique des pasteurs peuls, 1961) a Kaïdara, fulbský iniciačný text (Kaïdara, récit initiatique peul, 1969) spracoval tajné mytologické učenie fulbských pastierov. Autor diel Aspekty africkej civilizácie: osobnosť, kultúra, náboženstvo (Aspects de la civilisation africaine: personne, culture, religion, 1972) o afrických tradíciách, kultúre a náboženstve a Trblietanie veľkej hviezdy po obradnom kúpeli: fulbské iniciačné texty (L'éclat de la grande étoile suivi du Bain rituel: récits initiatiques peuls, 1974) o africkom orálnom umení, románu Wangrinov podivuhodný osud alebo triky afrického tlmočníka (L’Étrange destin de Wangrin ou Les roueries d'un interprète africain, 1973; čes. 1979) a knihy o svojom moslimskom učiteľovi Život a učenie Tierna Bokara, mudrca z Bandiagary (Vie et enseignement de Tierno Bokar, le sage de Bandiagara, 1957). R. 1974 získal za román Wangrinov podivuhodný osud alebo triky afrického tlmočníka a 1991 za memoáre Amkoullel, fulbské dieťa (Amkoullel, l'enfant peul, 1. diel, 1991; 2. diel Áno, veliteľ!, Oui mon commandant!, vyšiel 1994) Veľkú literárnu cenu čiernej Afriky (Grand prix littéraire d’Afrique noire).

Baade, Fritz

Baade [bá-], Fritz, 23. 1. 1893 Neuruppin – 15. 5. 1974 Kiel — nemecký ekonóm, sociológ a prognostik. Zaoberal sa hospodárskou politikou, ekonomickými problémami poľnohospodárstva a svetovou ekonomikou. R. 1948 – 61 pôsobil ako riaditeľ Inštitútu pre svetové hospodárstvo (Institut für Weltwirtschaft) v Kiele, od 1961 riaditeľ Výskumného ústavu pre hospodárske otázky rozvojových krajín v Bonne. Bol priekopníkom prognózovania. Autor viacerých kníh a publikácií, napr. Beh k roku 2000. Naša budúcnosť: Raj alebo sebazničenie ľudstva? (Der Wettlauf zum Jahre 2000. Unsere Zukunft: Ein Paradies oder die Selbstvernichtung der Menschheit, 1960).

Baade, Walter

Baade [bá-], Walter, 24. 3. 1893 Schröttinghausen, dnes časť Preussisch Oldendorfu – 25. 6. 1960 Göttingen — nemecký astronóm. Pôsobil na observatóriu v Bergedorfe pri Hamburgu, 1931 – 58 v USA (observatóriá na Mount Wilson a Mount Palomar, Kalifornia), potom ako profesor v Göttingene. Študoval hviezdne populácie a zaviedol ich názov. Objavil asteroidy Hidalgo a Ikarus a ako prvý rozlíšil jednotlivé hviezdy v centrálnych oblastiach galaxie M 31 v Andromede (→ Veľká hmlovina v Andromede). Zaoberal sa najmä určovaním vzdialeností objektov vo vesmíre, štúdiom stavby Galaxie a extragalaktických hmlovín.

Baal

Baal, západosemitsky ba’lu, hebr. ba’al — ústredný boh kanaánsko-fenickej mytológie (→ fenické náboženstvo a mytológia), syn boha Dagana, jeho manželkou je Baalat (stotožňovaná aj s Aštartou, Ašérou, Anat), sídlom hora Sapán. Pôvodne vládca neba a zeme, prírodné božstvo zúrodňujúce zem dažďom, boh búrky, zároveň boh Slnka. Jeho meno znamená pán, ktorý je vlastníkom niečoho (Baal berit – pán zmluvy, Baal zebub – pán múch, atď.). Pravdepodobne krátko pred polovicou 2. tisícročia pred n. l. sa slovo Baal začalo používať namiesto mena obávaného mocného boha búrky Adada. Baalov kult mal aj istý orgiastický ráz. Rozšíril sa i do iných krajín (Egypt, Sýria, príbuzným pomenovaním Bél bol označovaný aj mezopotámsky Enlil a babylonsko-asýrsky Marduk), v Izraeli niekedy nahrádzal úlohu Jahveho (JHVH; v Biblii sú viaceré zmienky o prorokoch brojacich proti uctievaniu Baala), v Sýrii sa jeho kult udržal dlho po príchode kresťanstva. Jeho symbolmi boli býk a býčie rohy; zobrazovaný s fúzmi a kučerami, s kyjakom a bleskom, s krátkym mečom a krátkou suknicou a s býčími rohmi na kužeľovitej prilbe.

baalberská kultúra

baalberská kultúra — najstaršia skupina komplexu ľudu s lievikovitými pohármi v str. Európe (okolo 3-tis. pred n. l.). Rozšírená v sev. a str. Nemecku, v sev. Poľsku až po str. Čechy. Ľud baalberskej kultúry sa zaoberal poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Na sídliskách sa našli pravouhlé domy, vzácne sa objavuje meď, z ktorej sa vyrábali náhrdelníky a závesky (ojedinele sa našli v detských hroboch). Pohrebný rítus bol kostrový, mŕtvi sa pochovávali v skrčenej polohe pod mohylami, ale i v plochých hroboch niekedy obložených kameňmi. Nazvaná podľa archeologického náleziska Baalberg v str. Nemecku.

Baal Šem Tov

Baal Šem Tov, nazývaný aj Bešt, vlastným menom Izrael ben Eliezer, okolo 1700 Okopi pri meste Kamenec Podoľský, Ukrajina – 1760 Medžibiž, Ukrajina — židovský mystik, zakladateľ východoeurópskeho chasidizmu. O jeho živote nie sú presné údaje. Podľa legiend charizmatická osobnosť, divotvorca, putujúci kazateľ a uzdravovateľ používajúci na liečenie mená Boha (šem). Viac než na rabínsky intelektuálny výklad Talmudu kládol dôraz na extatickú skúsenosť a intenzívne prežívanie Božej prítomnosti. Učil, že Boh je prítomný v každom človeku a vo všetkom, čo jestvuje, preto je možné slúžiť mu aj najobyčajnejšími činmi, radosťou, vystríhať sa extrémnej askézy. Základom duchovného života má byť modlitba, ktorá je významnejšia ako vzdelanie. Svojou charizmou si získal popularitu medzi Židmi vo vých. Európe, najmä medzi širokými ľudovými masami, ale vplyv dosiahol aj u židovských akademických autorít. Dielom Baal Šem Tova sa zaoberal aj M. Buber.

Baarová, Lída

Baarová, Lída, vlastným menom Ludmila Babková, 7. 9. 1914 Praha – 27. 10. 2000 Salzburg, Rakúsko, pochovaná v Prahe — česká filmová herečka. Debutovala vo filme Kariéra Pavla Čamrdy (1931), popularitu získala filmami Lelíček v službách Sherlocka Holmesa (1932), Funebrák (1932), Její lékař (1933), Grandhotel Nevada (1934), Švadlenka (1936), Lidé na kře (1937), Dívka v modrém (1939), ako aj dramatickými úlohami vo filmoch O. Vávru Panenství (1937) a Turbína (1941). V 30. rokoch 20. stor. nakrúcala aj v Nemecku (Barkarola, Barcarole, 1935), kde sa však skompromitovala vzťahom s J. Goebbelsom, 1939 bola nútená kariéru v Nemecku ukončiť, 1941 – 43 žila a nakrúcala v Taliansku. Po 2. svetovej vojne bola väznená a vyšetrovaná v Československu za údajnú kolaboráciu, v decembri 1946 prepustená na slobodu, po komunistickom prevrate vo februári 1948 emigrovala. V emigrácii sa v 50. rokoch 20. stor. uplatnila v niekoľkých talianskych (napr. 1953 v Darmošľapoch, I vitelloni, F. Felliniho) a španielskych filmoch. R. 1991 vyšla jej autobiografia Života sladké hořkosti, 2002 kniha jej spomienok Prokletí Lídy Baarové od Stanislava Motla.

Báb

Báb — obec v okrese Nitra v Nitrianskom kraji v juhozáp. časti Nitrianskej pahorkatiny, 150 m n. m.; 1 093 obyvateľov (2015); miestne časti Alexandrov Dvor, Malý Báb, Veľký Báb.

Vznikla 1955 zlúčením Veľkého Bábu (písomne doložený 1156 ako Bab, 1268 terra Baab, 1365 Obaab, 1773 Nagy-Baab, Gros-Baab, 1786 Nagy-Bab, 1808 Nagy-Báb, Gross-Baab, Welký Báb, 1863 Nagybaáb, 1873 – 1913 Nagybáb, 1920 – 55 Veľký Báb) a Malého Bábu (1365 Wybaab, 1773 Kiss-Baab, Klein-Baab, 1786 Kisch-Bab, 1808 Kis-Báb, Klein-Baab, Malý Báb, 1863 Kisbaáb, 1873 – 1913 Kisbáb, 1920 – 55 Malý Báb).

Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom. Archeologické nálezy: sídlisko čačianskej kultúry z mladšej bronzovej doby, sídliskové nálezy z 10. a 11. stor. Stavebné pamiatky: v miestnej časti Veľký Báb secesný kaštieľ (1908) s areálom (19. a 20. stor.), v miestnej časti Malý Báb barokový rímskokatolícky Kostol sv. Imricha (18. stor.), hlinené domy so slamenou valbovou strechou (19. stor.). Výskumný ústav tabakového priemyslu a výskumná stanica Botanického ústavu SAV. V miestnej časti Veľký Báb národná prírodná rezervácia Bábsky les.

Báb

Báb, vlastným menom Mirza Ali Mohamed, 20. 10. 1819 alebo 9. 10. 1820 Širáz, Irán – 9. 7. 1850 Tabríz, Irán — zakladateľ bábizmu. Pôvodne kupec v Širáze, 23. 5. 1844 sa vyhlásil za Bába, Božieho posla, potomka Mohamedovej dcéry Fátimy, a vystúpil ako sprostredkovateľ imámovho posolstva, čo považoval za začiatok nového prorockého cyklu po Mohamedovi. Svoje chápanie zmien v duchovnom, hospodárskom a spoločenskom živote, ktoré považoval za nutné ústupky súčasnému vývoju, zhrnul v knihe Objasnenie (al-Baján). Jeho pokus o revíziu islamu bol pokladaný za nebezpečnú herézu, preto bol popravený. Neskôr bol prevezený do Izraela a pochovaný na svahoch hory Karmel v Haife, kde bolo vybudované mauzóleum v islamskom štýle (dokončené 1957); pútnické miesto bahaizmu.

Baba

Baba — vrch na Slovensku v Malých Karpatoch, 527 m n. m. Budovaný paleozoickými kryštalickými horninami, v ktorých sa nachádzajú ložiská antimónu a pyritu. Porastený prevažne bukovými lesmi. Sedlom pod Babou prechádza významná cestná komunikácia spájajúca Záhorskú nížinu a Podunajskú nížinu. Turistické a rekreačné stredisko s horským hotelom a chatami, využívané po celý rok, najmä na zimné športy.

baba

baba

1. všeslovanský termín na označenie otcovej a matkinej matky. Pomocou predpôn pra-, prapra- slúži ako základ na slovné vyjadrenie ďalších vzostupných generácií predkov;

2. označenie niektorých mliečnych, vaječných, múčnych, zemiakových a mäsitých jedál alebo koláčov;

3. vankúš na pletenie paličkovaných čipiek.

babadagská kultúra

babadagská kultúra — kultúra neskorej bronzovej a halštatskej doby s charakteristickou čiernou keramikou s kovovým leskom. Rozvíjala sa v 11. – 7. stor. pred n. l. S viacerými súvekými kultúrami na území Rumunska, Moldavska a Bulharska tvorí trácky kultúrny komplex. Nazvaná podľa lokality Babadag v Rumunsku.

Babadžaňan, Arno Aruťunovič

Babadžaňan, Arno Aruťunovič, 22. 1. 1921 Jerevan – 11. 11. 1983 Moskva — arménsky skladateľ a klavirista. Študoval v Jerevane a Moskve u V. Šebalina a K. N. Igumnova. Od 1950 pôsobil na konzervatóriu v Jerevane. Autor svojho času populárnych skladieb Hrdinská balada pre klavír a orchester, klavírneho, husľového a violončelového koncertu, filmovej hudby a početných piesní.

Babaeski

Babaeski — mesto v európskej časti Turecka v provincii Kırklareli; 28-tis. obyvateľov (2014). Stredisko spracovania cukrovej repy. Mešita z 15. stor. a mešita zo 16. stor. postavená podľa projektov tureckého staviteľa Sinana. V okolí ložiská zemného plynu.

Babák, Eduard

Babák, Eduard, 8. 6. 1873 Smidary, okres Hradec Králové – 30. 5. 1926 Brno — český lekár, porovnávací fyziológ a experimentálny morfológ. Profesor na univerzite v Prahe (1917), Brne (1919) a na Vysokej škole veterinárnej v Brne. Zaoberal sa výskumom mechaniky a riadenia dýchacej sústavy. Podieľal sa na príprave diela Príručka porovnávacej fyziológie (Handbuch der vergleichenden Physiologie, 1912 – 13). Vydal diela O proměnách energie u živých těl (1917), Život a teplo (1918), O výživě (1922), dvojzväzkovú príručku fyziológie Tělověda (1922) a Úvod do biologie dítěte (1926).

Babala, Jozef

Babala, Jozef, 3. 3. 1930 Bratislava – 1. 9. 1993 tamže — slovenský lekár, patológ. R. 1955 – 93 pôsobil na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, 1993 profesor, expert na univerzite v Tunise (1984 – 86). Spočiatku sa zaoberal patológiou vyvíjajúceho sa plodu a výskumom placenty vo vzťahu k rôznym rizikovým faktorom, neskôr histologickým určovaním času vnútromaternicového odumretia plodu. Člen viacerých slovenských a medzinárodných odborných spoločností. Spoluautor prác Výživa a pankreas (1974), Úloha vitamínu C v katabolizme cholesterolu a v aterogenéze (The Role of Vitamin C in Cholesterol Catabolism and Atherogenesis, 1974).

Babangida, Ibrahim Badamisi

Babangida, Ibrahim Badamisi, 17. 8. 1941 Minna — nigérijský generál, prezident. R. 1967 – 70 sa zúčastnil na potlačení separatistického hnutia v Biafre, 1983 jeden z vodcov vojenského prevratu proti civilnej vláde Nigérie, 1985 proti generálovi Muhammaduovi Buharimu (*1942), od 1985 prezident, predseda vlády a Národnej rady štátu (vojenských guvernérov), 1991 – 92 aj predseda Organizácie africkej jednoty (dnes Africká únia). Po neúspechu vo voľbách 1993 odišiel z politického života.

Babar

Babar, indonézsky Pulau Babar — ostrov v Indonézii v provincii Maluku, najväčší ostrov ostrovnej skupiny Babar; 822 km2, okolo 20-tis. obyvateľov, administratívne stredisko Tepa. Hornatý reliéf (maximálna výška 833 m n. m.); výdatné zrážky; pokrytý tropickými pralesmi. Obyvateľstvo sa živí pestovaním sága, ryže, kukurice a kokosovníka na úrodných pobrežných nížinách.

Bábá Táhir Urján

Bábá Táhir Urján, asi 1000 Hamadán – asi 1056 tamže — perzský mystický básnik. Hoci patril k vzdelaným vrstvám, o čom svedčia jeho po arabsky písané rozpravy, v básnickej tvorbe používal hovorový stredoperzský jazyk a dialekt. Častou témou jeho básní je túžba po rozplynutí, zániku duše v Bohu. Bol pokladaný za svätca, mnohé jeho básne zľudoveli a spievajú sa v Iráne dodnes.

Babbitt, Irving

Babbitt [bebit], Irving, 2. 8. 1865 Dayton, Ohio – 15. 7. 1933 Cambridge, Massachusetts — americký literárny vedec. Pôsobil na Harvardovej univerzite, od 1912 profesor francúzskej literatúry. Venoval sa štúdiu klasických literatúr, najmä francúzskeho klasického písomníctva. Hlásal osobnú a spoločenskú disciplinovanosť, zavrhoval osobnú citovosť a tvorbu súčasníkov. Hlavné diela: Rousseau a romantizmus (Rousseau and Romanticism, 1919), Demokracia a vodcovstvo (Democracy and Leadership, 1924).

Babbitt, Milton

Babbitt [bebit], Milton, 10. 5. 1916 Philadelphia – 29. 1. 2011 Princeton, New Jersey — americký skladateľ a matematik. Pôsobil ako profesor na univerzite v Princetone, kde 1959 založil Electronic Music Center, na Kolumbijskej univerzite, na Juilliard School v New Yorku, ďalej v Darmstadte a v Salzburgu.

Jeden z predstaviteľov americkej hudobnej avantgardy, autor rozsiahlej a štýlovo mnohostrannej tvorby orientovanej najmä na experimenty so syntetickým zvukovým materiálom, začiatkom 60. rokov 20. stor. ako jeden z prvých začal v tvorbe používať syntetizátor. Podieľal sa na americkej hudbe tretieho prúdu. Tvorca tonálneho serializmu, ktorý aplikoval vo viacerých dielach. Dielo: Correspondences pre sláčikový orchester, Envoi pre klavír, elektroakustické skladby, filmová hudba a i. Autor práce Funkcia štrukturálneho zloženia v 12-tónovej stupnici (The Function of Set Structure in the Twelve-Tone-System, 1946).

Babbittov kov

Babbittov kov [bebi-] — biela zliatina cínu, olova, antimónu a medi používaná ako antifrikčné obloženie ložísk. Tvorí mäkkú matricu s tvrdými kubickými kryštálmi medi alebo olova s antimónom. Opotrebovaním zliatiny sa odhalia tvrdé kryštály, ktoré prenášajú záťaž. Nazvaný podľa amerického vynálezcu Isaaca Babbitta (*1799, †1862).

Babcock, Horace Welcome

Babcock [bebkok], Horace Welcome, 13. 9. 1912 Pasadena, Kalifornia – 29. 8. 2003 Santa Barbara, Kalifornia — americký astronóm. R. 1964 – 78 riaditeľ observatórií Mount Wilson Observatory a Palomar Observatory. Špecializoval sa na spektroskopiu a výskum magnetických polí hviezd. R. 1961 predložil kvalitatívny model slnečného dynama, ktorý vysvetľuje 22-ročnú periodicitu výskytu slnečných škvŕn na Slnku (dnes známy ako Babcockov-Leightonov model). Vynašiel a zostrojil viacero astronomických prístrojov a ako jeden z prvých navrhol adaptívnu optiku. Spolu so svojím otcom Haroldom Delosom Babcockom (*1882, †1968) zhotovil slnečný magnetograf, prístroj na registráciu slabých magnetických polí na Slnku.

Babcock, Orville E.

Babcock [bebkok], Orville E., 25. 12. 1835 Franklin, Vermont – 2. 6. 1884 Mosquito Lagoon, Florida — americký vojenský veliteľ. Absolvent vojenskej akadémie vo West Pointe. Počas občianskej vojny v USA pobočník generála U. S. Granta, po jeho zvolení za prezidenta jeho osobný tajomník. Neskôr zapletený do daňovej aféry.

Babcock and Wilcox

Babcock and Wilcox [bebkok end uilkoks] — jeden z najväčších strojárskych monopolov na svete pôvodne ovládajúci výrobu parných kotlov a generátorov. Založený 1867 v USA v Providence (Rhode Island), od 1871 mal sídlo v New Yorku, v súčasnosti má ústredie v Charlotte (Severná Karolína). Postupne zakladal nové pobočky aj mimo USA, prvú 1881 v Škótsku (Glasgow). Od 1953 sa spoločnosť začala zaoberať aj výrobou jadrových energetických komponentov. V súčasnosti je globálnym lídrom v energetických a environmentálnych technológiách a službách s dcérskymi spoločnosťami na celom svete.

Babčák, Vladimír

Babčák, Vladimír, 22. 2. 1951 Prešov — slovenský právnik. Od 1975 pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 1994 – 96 riaditeľ jej Inštitútu pre verejnú správu, od 2001 vedúci Katedry finančného práva a daňového práva, 2003 – 07 rektor UPJŠ; 2002 profesor. Zaoberá a teoretickým a praktickým skúmaním problémov rozpočtového práva, financovania podnikateľských subjektov a daňového práva. Autor a spoluautor 7 vedeckých monografií, viacerých kapitol vo vedeckých monografiách, vysokoškolských učebníc a učebných textov, vedeckých štúdií a odborných článkov v domácich a zahraničných odborných časopisoch a zborníkoch. Hlavné diela: Daňové (exekučné) konanie (2005), Daňové právo Slovenskej republiky (2010), Finančné právo na Slovensku a v Európskej únii (2012), Daňové právo na Slovensku (2015). Člen viacerých domácich a zahraničných vedeckých a redakčných rád, nositeľ viacerých vyznamenaní.

Babčan, Ján

Babčan, Ján, 8. 4. 1928 Závodie, dnes mestská časť Žiliny – 26. 12. 2016 Bratislava — slovenský geochemik. R. 1952 – 67 pracovník Ústavu pre výskum rúd v Kutnej Hore, od 1967 pôsobil na Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, 1973 – 81 riaditeľ Geologického ústavu Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (dnes Ústav laboratórneho výskumu geomateriálov) v Bratislave; 1978 DrSc., 1981 profesor.

Špecializoval sa na fyzikálnu a analytickú geochémiu, zaoberal sa technológiou nerastných surovín a experimentálnym modelovaním geochemických procesov. Autor vysokoškolských učebníc, vedeckých a odborných štúdií: Základy fyzikálnej geochémie (1984), Vývoj v anorganickej prírode (1987), Neživý svet (2008), Skleníkové systémy a prírodné javy (2011) a i.

Babčan, Stanislav

Babčan, Stanislav, 23. 8. 1946 Solčany, okres Topoľčany — slovenský architekt. Pracovník Stavoprojektu Nitra a Agrokomplexu –výstavníctvo Nitra. R. 1991 – 93 a 2008 – 11 hlavný architekt mesta Nitra. Dielo: Pavilón Agrokomplexu (Nitra, 1979), Západoslovenská koliba AX (Nitra, 1993), Kaplnka sv. Gorazda (Močenok, 1994) a i.

Babeľ, Isaak

Babeľ, Isaak (Emmanuilovič), 13. 7. 1894 Odesa – 27. 1. 1940 väznica Butyrka, Moskva — ruský spisovateľ. Pochádzal zo židovskej obchodníckej rodiny, 1905 zažil pogrom v Odese. Základné vzdelanie získal v hebrejčine pri štúdiu náboženských kníh. R. 1911 – 15 študoval na finančnom a obchodnom inštitúte v Kyjeve, 1915 sa v Petrohrade zoznámil s M. Gorkým, ktorý v časopise Letopis publikoval jeho prvé poviedky. R. 1919 pôsobil ako prekladateľ v ČEKA, počas občianskej vojny v Rusku 1918 – 20 ako vojnový spravodajca Ruskej tlačovej agentúry Jug-ROSTA a štábny dôstojník Prvej jazdeckej armády S. M. Buďonného, 1920 v Štátnom vydavateľstve v Odese, 1921 ako dopisovateľ novín Zaria Vostoka (Úsvit východu) v Tbilisi, neskôr pracovník mestskej správy v Odese; 1922 sa spriatelil s I. Erenburgom, od 1924 žil v Moskve. R. 1939 bol zatknutý a obvinený zo sprisahaneckej činnosti a špionáže v prospech Francúzska, 1940 zastrelený, 1954 rehabilitovaný.

Predstaviteľ avantgardnej prózy 20. rokov 20. stor. Jeho umelecký experiment je založený na obraznej fragmentárnosti (náznak udalostí, útržky dialógov) a expresívnom kontraste rôznych naratívnych vrstiev a estetických kategórií (tragika a čierny humor, drastickosť a lyrizmus, pátos a irónia). Prostredníctvom osobitých jazykových prostriedkov s prvkami židovského a ukrajinského žargónu zachytáva človeka v krajnej situácii počas veľkých sociálnych zmien (Októbrová revolúcia 1917, občianska vojna 1918 – 20). Preslávil sa cyklom krátkych próz napísanom na základe denníkových záznamov Prvá jazdecká (Konarmija, 1926; slov. 1959), v ktorom zobrazil ťaženie jazdeckej armády Buďonného proti poľským jednotkám na území západnej Ukrajiny 1920. Text obsahuje listy, vyhlášky a rozkazy, čo evokuje autentickosť a pripomína poetiku postmodernizmu. Kniha vyvolala ostrú polemiku, kritici Babeľovi vyčítali subjektívne zobrazenie občianskej vojny.

V zbierke poviedok Odeské poviedky (Odesskije rasskazy, 1931; viackrát sfilmovaná) a v dráme Západ slnka (Zakat, 1928) spracoval tematiku svojrázneho odeského židovského podsvetia, v divadelnej hre Mária (Marija, 1935) dramatické osudy predstaviteľov aristokracie vykorenenej z porevolučného života. Autor zbierky poviedok Židovské poviedky (Jevrejskije rasskazy, 1927), nedokončeného románu Veľká Krinica (Velikaja Krinica), filmových scenárov Beňa Krik (1926), Bludné hviezdy (Bluždajuščije zvjozdy, 1926) a i. Jeho diela boli preložené do viacerých jazykov.

Báb el-Mandeb

Báb el-Mandeb — prieliv medzi Červeným morom a Adenským zálivom Arabského mora; dĺžka 109 km, minimálna šírka 26 km, minimálna hĺbka na plavebnej dráhe 31 m. Ostrovom Perim je rozdelený na dve časti. Cez prieliv Báb el-Mandeb a Suezský prieplav vedie najkratšia morská cesta z Európy do vých. a juž. Ázie a Austrálie.

Babelthuap

Babelthuap, aj Babeldaob — ostrov sopečno-koralového pôvodu v záp. časti Tichého oceána v oblasti Mikronéziie v záp. časti súostrovia Karolíny patriaci štátu Palau. Má pretiahnutý tvar v smere sever – juh; rozloha 331 km2 (najväčší ostrov štátu a súostrovia Karolíny), dĺžka 45 km, šírka do 15 km, okolo 6-tis. obyvateľov. Vo vnútrozemí sa nachádza najvyšší bod štátu Palau a súostrovia Karolíny, 248 m n. m. Ostrov je pokrytý tropickými lesmi. Osídlené je len pobrežie. Na vých. pobreží na území palauského štátu Melekeok leží hlavné mesto Palau Ngerulmud (2006 tam bolo premiestnené sídlo vlády z vtedajšieho hlavného mesta Koror). Babelthuap je spojený mostom s južne ležiacim ostrovom Koror.

babenberské dedičstvo

babenberské dedičstvo — územie Rakúska a Štajerska, o ktoré po vymretí Babenbergovcov po meči (1246) viedli vojenský spor najmä českí Přemyslovci a uhorskí Arpádovci. R. 1254 mierom sprostredkovaným pápežom pripadlo Rakúsko Přemyslovi Otakarovi II. a Štajersko Belovi IV. Boje o babenberské dedičstvo však pokračovali, až sa Belov syn Štefan V. musel Bratislavským mierom uzavretým s Přemyslom Otakarom II. (júl 1271) nároku na Štajersko vzdať.

Babesia

Babesia — rod jednobunkových eukaryontných organizmov z ríše SAR, podríša alveoláty (Alveolata), kmeň výtrusovce (Apicomplexa). Parazity napádajúce stavovce a spôsobujúce smrteľné ochorenia hovädzieho dobytka, oviec, kôz, koní, psov a i. Rod nazvaný podľa rumunského lekára V. Babeșa.

babeta

babeta

1. materiál vyrábaný z bavlnenej rôznofarebnej priadze tkanej do kára. Tkanina sa podlepuje séglom a molinom. Používa sa ako povrchový materiál na výrobu kabeliek;

2. hovorový názov motocykla zn. Babetta vyrábaného 1970 – 97 v podniku Považské strojárne v Považskej Bystrici, neskôr v Kolárove ; → moped.

Bábi, Tibor

Bábi, Tibor, vlastným menom Tibor Poczkody, 30. 10. 1925 Báb, okres Nitra – 23. 6. 1978 Bratislava — maďarský básnik a prekladateľ na Slovensku. Predstaviteľ filozoficky ladenej, politicky a spoločensky angažovanej lyriky úzko spätej s osudovými peripetiami maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. V básnických zbierkach Toto je tvoj ľud (Ez a te néped, 1954) a Vlasť moja, vlasť moja (Hazám, hazám, 1955) sa vyrovnával s pocitom života na obidvoch stranách štátnej hranice a s pocitom straty vlasti, pričom sa vyjadroval v ostrých kontrastoch. Ďalšie zbierky: Sťahovavé vtáča (Vándormadár, 1960), V tieni desaťtisíc rokov (Tízezer év árnyékában, 1964), Pieseň prameňa (A forrás éneke, 1965), Slza pod drobnohľadom (Könny a mikroszkóp alatt, 1966). Autor reportáží Z Európy do Európy (Európából Európába, 1973), sociografickej práce Tvár vernosti (A hűség arca, 1974) a zbierky čŕt a poviedok Prameň a potok (Patak és forrás, 1976). Nositeľ Ceny Imreho Madácha (1967).

Babia hora

Babia hora, poľ. Babia Góra — vrch na hranici Slovenska a Poľska v Oravských Beskydách, 1 725 m n. m. Budovaný prevažne hrubozrnnými eocénnymi vrstvami pieskovcov. Vo vrcholovej časti stopy ľadovcovej a periglaciálnej modelácie. Súčasť CHKO Horná Orava (na území Slovenska) a NP Baiogórski Park Narodowi (na území Poľska; vyhlásený 1954, rozloha 33,9 km2). Prítomnosť vzácnych rastlinných spoločenstiev a druhov.

Babia hora

Babia hora — pohorie v slovensko-poľskom pohraničí, v rámci geomorfologického členenia Slovenska predstavujúce geomorfologický oddiel v sev. časti Oravských Beskýd. Flyšové pohorie budované eocénnymi vrstvami pieskovcov a ílovcov so str. až hlboko rezaným reliéfom. Najvyšší vrch Babia hora, 1 725 m n. m. Najvyššia časť pohoria leží v chladnej klimatickej oblasti s priemernou teplotou vzduchu v januári -8 °C a s priemerným ročným úhrnom zrážok 1 200 – 1 600 mm. Prechádza ním európska rozvodnica medzi Baltským morom a Čiernym morom. Na jeho území sú vyvinuté jedľovo-bukový, smrekový, kosodrevinový a alpínsky vegetačný stupeň. Výskyt typickej západokarpatskej fauny (medveď, rys, tetrov a i.). Babia hora je súčasťou CHKO Horná Orava. Vyhľadávaná turistická oblasť.

babiana

babiana, Babiana — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď kosatcovité. Trváce rastliny s mečovitými listami pestované pre modré, fialové alebo purpurové lievikovité kvety. Pestuje sa babiana tuhá (Babiana stricta).

Babiččino údolí

Babiččino údolí — národná prírodná pamiatka a národná kultúrna pamiatka vo vých. časti Česka, časť doliny meandrujúcej rieky Úpa v Krkonošskom podhůří sev. od mesta Česká Skalice. Podhorská krajina s brehovými porastmi citlivo pretvorená ľudskou činnosťou. Do tejto oblasti situovala B. Němcová dej svojho románu Babička (odtiaľ názov Babiččino údolí). K najnavštevovanejším lokalitám patria Staré bělidlo (domček pri Viktorkinom splave), súsošie babičky s deťmi (od sochára O. Gutfreunda) a zámok v blízko ležiacich Ratibořiciach.

Babie

Babie — obec v okrese Vranov nad Topľou v Prešovskom kraji v juž. časti Nízkych Beskýd, 215 m n. m.; 241 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1332 – 35 ako Babapateca, Babapataka, 1773 Bábafalva, Babafalu, Babje, 1786 Babafalva, Babíč, 1808 Bábafalva, Babjé, 1863 – 1902 Bábafalu, 1907 – 13 Bábafalva, 1920 Babie.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pálením vápna, výrobou kolomaže a spracovaním kože a kožušín. Depot z mladšej bronzovej doby. Stavebné pamiatky: ranogotický evanjelický a. v. kostol (1332 – 35), zrubové a hlinené domy so slamenou strechou (19. stor.), rímskokatolícky Kostol všetkých svätých (1995 – 97).

babie leto

babie leto — obdobie suchého, málo veterného, slnečného a cez deň veľmi teplého počasia, ktoré sa vyskytuje v Európe najmä v 2. pol. septembra, niekedy aj v októbri. Spôsobuje ho rozsiahla anticyklóna, ktorá v jesennom období zotrváva nad str. a juhových. Európou. Epizóda babieho leta môže trvať niekoľko dní až týždňov a môže sa vyskytnúť v jednej sezóne aj viackrát za sebou. Patrí k poveternostným singularitám v ročnom priebehu počasia v str. Európe. Pôvodne sa babím letom (niekedy aj pradivo trpaslíkov, nite Panny Márie) nazývali poletujúce vlákna pavučiny s pavúkmi pri teplom jesennom počasí. V mnohých kultúrach sú pomenovania obdobia teplého jesenného počasia najčastejšie spojené s menom svätca, ktorý sa svätí v jeseni, napr. v Nemecku Michalovo leto, v Anglicku Lukášovo leto, v Amerike indiánske leto.

Babij, Oles

Babij, Oles, 17. 3. 1897 Seredňa, Halič, dnes Ivanofrankivská oblasť – 2. 3. 1975 Chicago, Illinois — ukrajinský spisovateľ a literárny vedec. Po štúdiách v Prahe (1924 – 29) žil na Slovensku, po 2. svetovej vojne v Nemecku a USA. Spoluzakladateľ skupiny symbolistov Mytusa. Autor básnických zbierok Poézia (Poeziji, 1923), Križovatky (Perechresťa, 1930), Po žatve (Požnyvja, 1937), Žatva (Žnyva, 1946), zbierok noviel Hnev (Hniv, 1922) a románov Prvé hliadky (Perši steži, 1937), Dve sestry (Dvi sestry, 1938) a i.

bábika

bábika — napodobňovacia hračka motivujúca detské predstavy spojené s prejavmi materstva a rodičovstva. Pravdepodobne známa už v prehistórii. V ľudovom prostredí na Slovensku sa zhotovovala z najjednoduchších materiálov jednoduchými technickými prostriedkami. K najobľúbenejším patrili handrové bábiky, ktoré v oblečení často naznačovali regionálne črty kroja. Drevené bábiky sa tvarovali z upravených samorastov, vyrezávali z tenších kmeňov, kolíkov, alebo sa vyrábali sériovo sústružením (Spišská Belá). Ako bábiky slúžili i drobné dekoratívne keramické figúrky (Pukanec). Deti na juhozáp. Slovensku si robili bábiky z navlhčených kukuričných listov.

Babilée, Jean

Babilée [-le], Jean, vlastným menom Jean Gutmann, 3. 2. 1923 Paríž – 30. 1. 2014 tamže — francúzsky tanečník, choreograf a herec. Od 1945 sólista parížskeho súboru Ballets des Champs-Elysées a i., 1956 založil v Paríži vlastnú baletnú skupinu Les Ballets Jean Babilée. Jeden z výnimočných tanečníkov svojej generácie vyznačujúci sa vysokou citlivosťou, vynikajúcou technikou a mimoriadnou silou skokov. Choreografie: Le jeune homme et la mort (1946), L’Amour et son amour (1948), Till Eulenspiegel (1949), Balance à trois (1955), Sable (1955), Le Caméléopard (1956) a i. Po 1967 sa venoval najmä činohernému divadlu.