Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 144 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Babcock, Orville E.

Babcock [bebkok], Orville E., 25. 12. 1835 Franklin, Vermont – 2. 6. 1884 Mosquito Lagoon, Florida — americký vojenský veliteľ. Absolvent vojenskej akadémie vo West Pointe. Počas občianskej vojny v USA pobočník generála U. S. Granta, po jeho zvolení za prezidenta jeho osobný tajomník. Neskôr zapletený do daňovej aféry.

Bábi, Tibor

Bábi, Tibor, vlastným menom Tibor Poczkody, 30. 10. 1925 Báb, okres Nitra – 23. 6. 1978 Bratislava — maďarský básnik a prekladateľ na Slovensku. Predstaviteľ filozoficky ladenej, politicky a spoločensky angažovanej lyriky úzko spätej s osudovými peripetiami maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. V básnických zbierkach Toto je tvoj ľud (Ez a te néped, 1954) a Vlasť moja, vlasť moja (Hazám, hazám, 1955) sa vyrovnával s pocitom života na obidvoch stranách štátnej hranice a s pocitom straty vlasti, pričom sa vyjadroval v ostrých kontrastoch. Ďalšie zbierky: Sťahovavé vtáča (Vándormadár, 1960), V tieni desaťtisíc rokov (Tízezer év árnyékában, 1964), Pieseň prameňa (A forrás éneke, 1965), Slza pod drobnohľadom (Könny a mikroszkóp alatt, 1966). Autor reportáží Z Európy do Európy (Európából Európába, 1973), sociografickej práce Tvár vernosti (A hűség arca, 1974) a zbierky čŕt a poviedok Prameň a potok (Patak és forrás, 1976). Nositeľ Ceny Imreho Madácha (1967).

Babjak, Martin

Babjak, Martin, 15. 9. 1960 Banská Bystrica — slovenský spevák (barytón), syn Š. Babjaka. R. 1980 – 85 študoval spev na bratislavskom konzervatóriu u I. Černeckej a na speváckej škole pri La Scale v Miláne. R. 1987 – 89 sólista opery v Banskej Bystrici, 1989 – 2006 Opery SND v Bratislave, od 2006 v slobodnom povolaní. R. 1992 laureát Pavarottiho súťaže vo Philadelphii, 1995 s D. Buranovským získal Cenu kritiky na Stredoeurópskom festivale koncertného umenia v Žiline. K jeho profilujúcim postavám patrí Marcello (Bohéma), Onegin (Eugen Onegin), Escamillo (Carmen), Jago (Othello), Nechľudov (Vzkriesenie) a i. Venuje sa aj koncertnému spevu.

bábovnica

bábovnica, bábovkáreň — hlboká hrnčiarska medená, kameninová, liatinová, plechová, smaltovaná alebo sklená forma na pečivo. Má okrúhly tvar, mierne kónické steny a ploché dno alebo, častejšie, v strede kužeľovitý výčnelok, ktorý zanecháva v koláči otvor.

Bábsky les

Bábsky les — národná prírodná rezervácia v obci Báb v miestnej časti Veľký Báb v okrese Nitra; vyhlásená 1966, rozloha 30,4 ha. Zriadená na ochranu vzácneho zvyšku prirodzeného lesného spoločenstva na černozemi v poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine.

Babson, Roger Ward

Babson, Roger Ward, 6. 7. 1875 Gloucester, Massachusetts – 5. 3. 1967 Lake Wales, Florida — americký podnikateľ a ekonóm. R. 1904 založil organizáciu Babson Business Statistical Organization, ktorá vypracúvala ekonomické štatistiky a prognózy (tzv. Babsonove správy, Babsonov graf). R. 1919 založil školu Babson Institute of Business Administration (od 1969 názov Babson College) a 1927 obchodnú školu pre ženy Webber Business College (v súčasnosti Webber International University).

Babušek, František

Babušek, František, 5. 11. 1905 Bratislava – 13. 10. 1954 tamže — slovenský skladateľ a dirigent. Študoval hru na kontrabase, skladbu u J. Suka, J. Křičku a V. Nováka, dirigovanie u P. Dědečka. R. 1931 – 38 člen rozhlasového orchestra v Prahe, od 1939 dirigent, 1942 – 52 šéfdirigent symfonického orchestra bratislavského rozhlasu, hosťoval aj v Slovenskej filharmónii. Zaslúžil sa o umelecký rast orchestra a o uvádzanie súčasných slovenských skladateľov v rozhlase i na verejných koncertoch. Ako skladateľ vyšiel z českej kompozičnej školy, blízky bol najmä J. Křičkovi. Diela: Slovenská rapsódia (1930), Passacaglia (Rondo) pre organ a orchester (1938), Noneto (1940), Prelúdium pre sláčiky (1948), Koncert pre klavír a orchester d mol (1950), kantáta Pieseň života (1951) a i.

baby-bars

baby-bars [bejbi bás; angl.], detské tehly — v minulosti označenie zlatých odliatkov; tzv. zliatkové zlato liate do tvaru ingotov bežných tvarov a hmotností uznávaných v medzinárodnom obchode so zlatom (na rozdiel od razeného zlata).

baby-bonds

baby-bonds [bejbi; angl.] — v USA rozšírené dlhopisy s veľmi nízkymi nominálnymi hodnotami, často len 1 dolár, maximálne 5 000 dolárov. V súčasnosti ich vydávajú najmä obce, kraje a štáty na financovanie drahých projektov infraštruktúry a kapitálových výdavkov. Tieto komunálne dlhopisy oslobodené od dane sú vo všeobecnosti štruktúrované ako dlhopisy s nulovým kupónom so splatnosťou od 8 do 15 rokov. Názov sa môže vzťahovať aj na sériu drobných denominovaných dlhopisov s nominálnou hodnotou 75 – 1 000 USD, ktoré vydala vláda USA 1935 – 41. Tieto dlhopisy (oslobodené od dane) boli predané za 75 % nominálnej hodnoty a mali splatnosť 10 rokov.

Babylončania

Babylončania

1. v užšom význame obyvatelia juž. Mezopotámie (Babylonie), ktorí boli potomkami semitských Akkadov doložených v tomto regióne už na začiatku 3. tisícročia pred n. l. Hovorili babylončinou, t. j. juž. dialektom akkadského jazyka;

2. v širšom význame niekedy súhrnné označenie etnicky pestrého obyvateľstva starovekej Babylonie (resp. Babylonskej ríše) počas všetkých období jej dejín (Akkadi, Amorejci, Asýrčania, Gutejci, Chetiti, Kassiti, Aramejci, Chaldejci a i.), ktoré používalo babylončinu ako dorozumievací jazyk a ktoré spájali najmä kultúrne tradície.

Základy kozmopolitnej babylonskej kultúry položili Sumeri, ktorí vytvorili klinové písmo (→ sumersko-babylonské písmo). Náboženstvo Babylončanov, podobne ako náboženstvo Asýrčanov, vychádzalo zo sumerského náboženstva (→ babylonsko-asýrske náboženstvo). Základom hospodárstva bolo predovšetkým poľnohospodárstvo (pestovanie obilnín, najmä pšenice a jačmeňa), ktorého rozvoj umožňoval najmä systém zavlažovacích kanálov, ako aj remeselná výroba (najmä vlnených látok).

Babylonská spoločnosť bola výrazne rozvrstvená. Na jej čele stál panovník považovaný za zástupcu bohov na zemi. Bol najvyšším reprezentantom štátu, zodpovedal za jeho hospodársku prosperitu, za dodržiavanie právnych noriem a za vnútornú i vonkajšiu bezpečnosť. V niektorých obdobiach bol deifikovaný a ako ochranné božstvo svojej krajiny uctievaný v špecializovaných svätyniach zakladaných najmä miestodržiteľmi provincií alebo inými štátnymi hodnostármi; deifikácia panovníkov je doložená od obdobia vlády akkadského kráľa Narám-Sína (vládol 2254 – 2218 pred n. l.) až do 1. pol. 2. tisícročia pred n. l., keď sa začala vytrácať. Významné postavenie v spoločnosti mali aj členovia kráľovskej rodiny a vysokí štátni, vojenskí a chrámoví hodnostári. Chrámy hrali dôležitú úlohu v ekonomike i v politike starovekej Babylonie. Veľké svätyne zasvätené najvyšším božstvám babylonského panteónu disponovali značným majetkom (najmä poľnohospodárskou pôdou) a zamestnávali veľké množstvo stálych i príležitostných pracovníkov. Kňazstvo pôsobiace v týchto svätyniach sa vo viacerých prípadoch aktívne zapájalo do politického diania a dokázalo výrazne ovplyvniť politický vývoj (napr. za vlády kráľa Nabonida predstavovalo kňazstvo Mardukovho chrámu v Babylone vplyvnú opozičnú skupinu, ktorá prispela k oslabeniu kráľovho postavenia).

Väčšinu babylonskej populácie tvorili osoby hospodársky závislé od štátu, prípadne od chrámov či zámožných súkromníkov, ktorí ich dlhodobo alebo krátkodobo zamestnávali v rastlinnej alebo v živočíšnej výrobe, ale aj v oblasti remesiel a obchodu. Príslušníci tejto vrstvy boli osobne slobodní, boli však povinní plniť platobné a služobné povinnosti voči štátu (odvádzať poplatky do štátnej pokladnice, slúžiť v kráľovskej armáde, pracovať na verejnoprospešných stavbách). Pomerne malú časť spoločnosti tvorili otroci, ktorí boli z právneho hľadiska pokladaní za hnuteľný majetok iných osôb alebo inštitúcií (štát, chrámy). Z hospodárskeho a z politického hľadiska však nepredstavovali príliš významnú skupinu.

Pre babylonskú spoločnosť bolo charakteristické rozdelenie obyvateľstva na obyvateľstvo miest, ktoré bolo hlavným nositeľom babylonských kultúrnych tradícií, a na obyvateľstvo vidieka, ktoré zabezpečovalo najmä materiálnu základňu spoločnosti. Oblasti Babylonie ležiace mimo veľkých miest boli často osídlené kmeňovými populáciami, ktoré žili úplne alebo čiastočne kočovným spôsobom života, často pochádzali z iných oblastí Blízkeho východu (napr. Amorejci v 3. a 2. tisícročí pred n. l., Aramejci a Chaldejci v 1. tisícročí pred n. l.) a do značnej miery boli nezávislé od štátu. Spolužitie usadlej mestskej populácie s týmito skupinami obyvateľstva výrazne ovplyvňovalo hospodársky, sociálny i politický vývoj Babylonie. Obidve zložky populácie mohli vzájomne spolupracovať, sú však doložené aj časté konflikty medzi nimi.

Babylončania dosiahli významné úspechy vo vede (→ mezopotámska veda) a vynikli v mnohých druhoch umenia (→ akkadská literatúra, → mezopotámske výtvarné umenie a architektúra; → mezopotámska hudba).

babylonský Talmud

babylonský Talmud, aramejsky Talmud Bavli — rozsiahlejšia verzia Talmudu, ktorá sa stala základom tradičného judaizmu. Konečná podoba textu vznikla pravdepodobne v 8. stor. n. l. a odráža diskusie v babylonských akadémiách v mestách Sura a Pumbedita. Obsahuje komentáre k 37 (zo 63) traktátom Mišny. Časom nadobudla kánonickú platnosť a vytlačila z používania starší, trojnásobne kratší jeruzalemský Talmud. Prvá kompletná edícia, ktorá vyšla v Benátkach v rokoch 1520 – 23, sa stala základom mnohých ďalších edícií.

bacardi

bacardi [-kar-] — destilát z cukrovej trstiny z oblasti Antíl, rum; dozrieva v dubových sudoch.

Bacewiczová, Grażyna

Bacewiczová [-vičo-], Grażyna, 5. 2. 1909 Lodž – 17. 1. 1969 Varšava — poľská skladateľka a huslistka. Študovala vo Varšave u K. Sikorského, v Paríži u N. Boulangerovej, husle u A. Tourreta a C. Flescha. Od 1954 sa venovala výlučne komponovaniu. Spočiatku sa orientovala na neoklasické konvencie, neskôr si osvojila štylistické prvky európskej avantgardy a novodobej poľskej skladateľskej školy. Jej skladateľský štýl charakterizuje vybrúsená koncertantná virtuozita. Diela: Symfonické variácie, Hudba pre sláčiky, trúbky a bicie nástroje, Koncert pre sláčikový orchester, Musica sinfonica, 7 husľových koncertov, 7 sláčikových kvartet a i. Úspešný bol jej balet Zo sedliaka kráľ (Z chłopa król, 1954).

background

background [bekgraund; angl.] — rytmický, resp. melodický alebo harmonický sprievod inštrumentálneho alebo vokálneho sóla v džezovej a modernej tanečnej hudbe. Typickým príkladom je riffová technika (→ riff) uplatňovaná jednotlivými nástrojovými sekciami v orchestri C. Basieho.

background music

background music [bekgraund mjúzik; angl.] —

1. nerušiaca hudobná kulisa vytvorená zo špeciálne vybraných nahrávok inštrumentálnej hudby, nevyžadujúca poslucháčske sústredenie; hudba v úzadí. V priemyselných prevádzkach sa využíva na zníženie únavy počas osemhodinového pracovného cyklu, v kaviarňach a reštauráciách na vytvorenie zvukovej clony;

2. v džezovej hudbe sprievod vokálneho alebo inštrumentálneho sóla hraný orchestrálnymi hlasmi alebo rytmickou skupinou.

Backhaus, Wilhelm

Backhaus [bak-], Wilhelm, 26. 3. 1884 Lipsko – 5. 7. 1969 Villach — nemecký klavirista a pedagóg. Študoval vo Frankfurte nad Mohanom u E. d’Alberta. R. 1905 získal v Londýne cenu A. Rubinsteina a stal sa profesorom na Royal College of Music v Manchestri. R. 1933 prijal švajčiarske štátne občianstvo. Jeho nahrávky všetkých Beethovenových klavírnych sonát (1964) patria k vrcholom svetového klavírneho umenia 1. polovice 20. stor. Ako pedagóg ovplyvnil mnohých európskych i zámorských klaviristov.

Bacová, Viera

Bacová, Viera, 2. 11. 1934 Budmerice, okres Pezinok — slovenská ekonómka. Od 1959 pôsobila na Vysokej škole ekonomickej (dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave; 1996 profesorka. R. 1994 – 98 členka Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády SR. Zaoberala sa otázkami národohospodárskej teórie a politiky, najmä vedecko-technickej a investičnej. Z tohto aspektu analyzovala makroekonomické rozhodovacie procesy a ich účinnosť.

Autorka početných statí, odborných článkov a diel, napr. Technický rozvoj a ekonomický rast (1970), Investície v ekonomike ČSSR (1977), Efektívnosť vedecko-technického rozvoja (1981), Cieľovo-programový prístup vo vedecko-technickom rozvoji (1988), Makroekonomické rozhodovacie procesy (1995).

bača

bača — hlavný pastier pri salašníckom chove oviec zodpovedný za hospodárenie na salaši. Najímal ho salašný spolok. Na veľkých salašoch mal aj zástupcu (podbača, polbača). Od baču sa vyžadovali organizačné schopnosti i znalosti pri spracovaní mlieka, liečení zvierat a niekedy i ľudí. Termín bača na označovanie hlavného pastiera oviec je rozšírený v celej oblasti Karpát i na Balkánskom polostrove.

Báča, Jaromír

Báča, Jaromír, 10. 2. 1928 Rohozná, okres Svitavy, ČR – 10. 4. 1999 — český ekonóm. Od 1952 pôsobil na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, 1967 – 71 a 1991 – 94 vedúci katedry účtovníctva; 1990 profesor; externý spolupracovník Ekonomickej univerzity v Bratislave. Šéfredaktor časopisu Účetnictví, 1969 – 72 predseda, od 1992 viceprezident Svazu účetních. Oblasťou jeho odborného záujmu bolo finančné účtovníctvo, vnútropodnikové účtovníctvo, bilančné teórie a konsolidácia účtovnej závierky. Hlavné diela: Účetnictví v průmyslovém podniku (vedúci autor, 1981), Kontrola nákladov a kalkulácie v priemysle (spoluautor, 1992), Účetnictví II (1997), autor vybraných častí zborníka Mezinárodní účetní standardy a česká účetní legislativa (1998).

bačovský riad

bačovský riad — súbor nádob a nástrojov používaných v tradičnom ovčiarstve, najmä pri spracúvaní ovčieho mlieka. Na manipuláciu s nadojeným mliekom sa používali geleta a odlievak, na získavanie syra putera a trepák, na tvarovanie syra veľká varecha a ozdobne vyrezávané formy. Na pitie žinčice slúžil črpák (na vodu menšia črpačka), na jej dopravu oboňa. Do výbavy baču patrili aj palice (napr. hákovitá kvakuľa na priťahovanie oviec) a valaška. Bačovský riad vyrábali pastieri (Orava, Považie, Liptov, okolie Zvolena, Gemer, Spiš) a debnári.

Bade, Josse

Bade [bád], Josse, aj Jodocus Ascensius Badius, 1461 alebo 1462 Gent – december 1535 Paríž — francúzsky humanista. Od 1503 tlačiar v Paríži, vydavateľ gréckych a latinských klasikov a významných dobových diel. Dôraz kládol na redakciu textov a estetické hodnoty knihy, zaviedol používanie antikvy vo francúzskom kníhtlačiarstve.

Baden-Powell, Robert Stephenson Smyth

Baden-Powell [bejdn pauel], Robert Stephenson Smyth, barón, 22. 2. 1857 Londýn – 8. 1. 1941 Nyeri, Keňa — britský generál. Zakladateľ skautského hnutia v Anglicku 1908, do 1941 svetový náčelník Medzinárodného skautského ústredia. R. 1920 sa z jeho iniciatívy konalo v Londýne 1. medzinárodné jamboree (zraz) skautov. Skauting sa rozšíril do 150 krajín a mal viac ako 13 miliónov členov. Autor diela Skauting pre chlapcov (Scouting for Boys, 1908).

Bádice

Bádice — obec v okrese Nitra v Nitrianskom kraji na severozápadnom úpätí pohoria Tribeč; 321 obyvateľov (2015).

Písomne bola doložená v 1291 ako Beed, 1773 Bééd, Beadicze, 1786, 1808 Béd, Beadice, 1863 – 73 Beéd, 1877 – 1913 Béd, 1920 Badice, Beadice, 1927 – 39 Bádice, 1945 – 48 Bádice, Béd, 1948 – 60 Bádice.

Patrila Nitrianskemu hradu, od 1379 Lefantovským a Nitrianskemu biskupstvu. V 15. stor. pracoval v obci mlyn patriaci pavlínskemu kláštoru v Lefantovciach (dnes Horné Lefantovce). V 16. stor. tam mali majetky Forgáčovci. V roku 1664 bola obec poplatná Turkom. V rokoch 1960 – 2002 bola súčasťou novovytvorenej obce Podhorany. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Obec je rodiskom Františka Jozefa Turčeka.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol Panny Márie Kráľovnej (1903).

badinage

badinage [-náž; fr.] — skladba veselého alebo hravého charakteru. Názvy scherzových častí v suite 18. storočia.

Badura-Skoda, Paul

Badura-Skoda [sko-], Paul, 6. 10. 1927 Viedeň – 25. 9. 2019 tamže — rakúsky klavirista. Študoval hru na klavíri a dirigovanie vo Viedni a u E. Fischera v Luzerne. Medzinárodne uznávaný interpret diel W. A. Mozarta, L. van Beethovena a F. Schuberta, významný pedagóg. Na svojich vystúpeniach často využíval historické nástroje (kompletná nahrávka klavírnych sonát R. Schuberta). S manželkou Evou napísali knihu Interpretácie Mozarta (Mozart-Interpretationen, 1957).

Baedeker

Baedeker [be-] — nemecké vydavateľstvo. Založené 1827 v Koblenzi Karlom Baedekerom (*1801, †1859), od 1872 sídlilo v Lipsku, od 1948 v Hamburgu, od 1956 vo Freiburgu im Breisgau (1984 sa stalo súčasťou vydavateľstva Langenscheidt), 1951 vznikla samostatná dcérska spoločnosť Baedekers Autoführer-Verlag, ktorá vydávala sprievodcov pre motoristov; 1987 sa obidve spoločnosti spojili za vzniku spoločnosti Karl Baedeker. Vydavateľstvo sa od začiatku špecializovalo na vydávanie turistických sprievodcov po všetkých európskych a mnohých mimoeurópskych krajinách v nemčine, od 1946 aj v mnohých ďalších jazykoch. R. 1997 sa vydavateľstvo stalo súčasťou spoločnosti Mairs Geographischer Verlag (dnes MairDumont) so sídlom v Ostfilderne. Od mena jeho zakladateľa je odvodený aj súčasný názov turistickej príručky bedeker.

Baekeland, Leo Hendrik

Baekeland [bejklend], Leo Hendrik, 14. 11. 1863 Gent, Belgicko – 23. 2. 1944 Beacon, New York, USA — americký chemik belgického pôvodu. Pôvodne pôsobil ako profesor na univerzite v Bruggách a v Gente, 1889 sa vysťahoval do USA, kde si založil fotografickú firmu. Vynálezca obchodne úspešného fotografického papiera Velox (1893). Od 1905 sa venoval výskumu na získanie náhrady prírodnej živice, šelaku. Vypracoval metódu prípravy syntetickej živice (→ bakelit) kondenzáciou fenolu a formaldehydu (1907), a položil tak základy priemyselnej výroby syntetických živíc. R. 1910 založil firmu na výrobu bakelitu Bakelite Company (od 1939 súčasť Union Carbide).

Baezová, Joan

Baezová [bejzo-], Joan, 9. 1. 1941 New York — americká folková speváčka a skladateľka. Svoju umeleckú tvorbu orientovala na protestnú pieseň. Veľkú popularitu si budovala od vystúpenia na folkovom festivale v Newporte. Do piesní vkladala svoje vyhranené stanoviská proti rasizmu, vojne vo Vietname a iným svetovým udalostiam. Koncertovala aj v Bratislave. Jej najznámejšou piesňou je Diamonds and Rust (vzdala ňou hold B. Dylanovi, ktorého viacero piesní spopularizovala). Vydala autobiografickú knihu Deň zlomu (Daybreak, 1965).

bagasa

bagasa [špan. > fr.] — rozvláknené steblá cukrovej trstiny slúžiace po vylisovaní šťavy (použitej na výrobu cukru) ako surovina na výrobu buničiny alebo vláknitého izolačného materiálu a na vyhrievanie kotlov v cukrovare. Bagasa obsahuje asi 50 % vody.

bagatela

bagatela [lat. > tal.] — druhové označenie malých, obsahovo nenáročných samostatných inštrumentálnych skladieb. Známe sú klavírne bagately L. van Beethovena (op. 33, 119, 126), B. Smetanu, D. Kardoša a H. Domanského.

Bagin, Pavol

Bagin, Pavol, 11. 5. 1933 Košice – 4. 1. 2013 Bratislava — slovenský skladateľ a dirigent. Študoval na konzervatóriu a VŠMU v Bratislave u Ľ. Rajtera. R. 1957 – 69 šéfdirigent Vojenského umeleckého súboru, 1971 – 83 umelecký šéf a dramaturg Opery SND, od 1983 – 87 šéfredaktor vydavateľstva Opus, 1997 – 99 ústredný riaditeľ Národného hudobného centra. Hlavné diela: Quattro invenzioni per archi (1976), Tri spevy na poéziu M. Válka pre soprán a komorný orchester (1977), Akvarely pre dychové kvinteto (1977), Sedem bagatel pre klarinet, husle, violu a violončelo (1979), Melancholické miniatúry pre symfonický orchester (1980), Hudba pre sláčikový orchester (1981), Sinfonietta slovaca pre komorný orchester (1981), Koncert pre čembalo a sláčikový orchester (1987).

bagrovanie

bagrovanie [hol.] — vo volejbale odbíjanie lopty dvoma rukami zdola, pričom ruky sú spojené palcovými alebo dlaňovými stranami. Používa sa najmä na zachytávanie podania a smečov. Po prvýkrát použité japonskými hráčkami na začiatku 60. rokov 20. stor., jeho používanie pri presných prihrávkach umožňovalo úspešný útok a protiútok.

Bahil, Juraj

Bahil, Juraj, aj Bahyl, 1689 Čerenčany, okres Rimavská Sobota – 1760 Rimavská Píla, miestna časť Tisovca, okres Rimavská Sobota — slovenský náboženský spisovateľ a evanjelický farár. Bratranec Mateja Bahila. Autor latinskej barokovej príležitostnej poézie, žartovnej skladby o škodlivosti a nezmyselnosti fajčenia Smiešno-vážna elégia o fajke (Elegia joco-seria de pipa, 1735, tlačou až 1830) a významných jazykovedných biblických prác. Veľká časť jeho náboženských i svetských spisov zostala v rukopisoch.

Bahna, Vladimír

Bahna, Vladimír, 25. 7. 1914 Banská Štiavnica – 19. 10. 1977 Bratislava — slovenský filmový režisér, scenárista a dramaturg. Pôvodne novinár, od 1944 scenárista krátkych filmov v spoločnosti Nástup. R. 1945 – 53 dramaturg, scenárista a režisér dokumentárnych, propagandistických a populárno-vedeckých filmov: Pukanskí kolári (1947), Čarovný prút, Údolie radosti, Nepriateľ medzi nami, Neznáme ruky (všetky 1948), Oceľová cesta (1949), Dúha nad Slovenskom (1952). Patrí k zakladateľskej generácii slovenskej kinematografie a k popredným predstaviteľom socialistického realizmu. V hranom filme debutoval adaptáciou románu P. Jilemnického Pole neorané (1953). Staval na ľudskej dráme a medziľudských vzťahoch determinovaných spoločensko-politickou situáciou: Žena z vrchov (1955), Dom na rázcestí (1959), Stopy na Sitne (1968), Námestie sv. Alžbety (1965); venoval sa aj historickým námetom v rozličných žánrových polohách: Posledná bosorka (1956), Zemianska česť (1957), Skrytý prameň (1973). V 60. a 70. rokoch 20. stor. sa v televíznej tvorbe venoval adaptáciám slovenských literárnych diel: Návrat Ondreja Baláža (1963), Na brehu priezračnej rieky (1966), Generácia (1969).

Bahr al-Džabal

Bahr al-Džabal, Bahr al Jábal — názov úseku Nílu od výtoku z Albertovho jazera (na krátkom úseku názov Albert Nile) po sútok s Bahr al-Ghazál.

baht

baht [bát; thajsky], symbol Bht, Bt, a ฿, ISO kód THB — základná menová jednotka Thajska, delí sa na 100 satangov.

B-A-C-H

B-A-C-H — tóny, ktoré J. S. Bach použil ako tému v poslednej, nedokončenej skladbe svojho cyklu klavírnych skladieb Umenie fúgy. Túto tému použili ako kryptogram vo vlastných skladbách mnohí skladatelia, napr. R. Schumann, F. Liszt, F. Busoni, M. Reger, A. Roussel, A. Honegger a E. Suchoň, väčšinou na počesť osobnosti J. S. Bacha.

Bach, Carl Philipp Emanuel

Bach, Carl Philipp Emanuel, nazývaný berlínsky, resp. hamburský Bach, 8. 3. 1714 Weimar – 14. 12. 1788 Hamburg — nemecký skladateľ a klavirista. Syn J. S. Bacha. Hudbu študoval u otca, potom v Lipsku, 1740 sa stal komorným čembalistom kráľa Fridricha II. v Berlíne. Od 1767 hudobný riaditeľ v Hamburgu. Slohovo vyšiel z prísnej kontrapunktickej techniky svojho otca, v Berlíne sa stal však jedným z najdôležitejších predchodcov viedenského klasicizmu. Vynikajúci improvizátor. Jeho tvorba obsahuje asi 200 klavírnych, resp. čembalových sonát, sonatín a fantázií, organové skladby, vyše 50 klavírnych koncertov, 30 triových sonát, kvartetá, motetá, pašie a i. Jeho dielo Pokus o pravdivé umenie klavírnej hry (Versuch über die wahre Art das Clavier zu spielen, 2 zväzky, 1753 a 1762) je dokumentom o klavírnej technike a interpretácii v 18. storočí.

Bach, Johann Christian

Bach, Johann Christian, nazývaný milánsky, resp. londýnsky Bach, 5. 9. 1735 Lipsko – 1. 1. 1782 Londýn — nemecký skladateľ. Najmladší syn J. S. Bacha. Študoval u svojho otca a u brata Carla Philippa Emanuela. Od 1756 koncertný majster u grófa Agostina Littu v Miláne, potom študoval u G. B. Martiniho v Bologni, od 1760 organista v milánskej katedrále. Od 1762 pôsobil v Londýne ako Saxon Master of Music, kde uviedol svoju operu Orione (1763). Spolupracoval s divadlom v Mannheime, pre ktoré napísal opery Temistocle (1772) a Lucio Silla (1776). Patrí k najvýznamnejším predchodcom viedenského klasicizmu, veľký vplyv mal najmä na inštrumentálnu hudbu. Rozvíjal dynamiku (crescendo a decrescendo) a kantilénové prvky v sonátovom allegre. Vytvoril 11 opier v neapolskom a jednu vo francúzskom slohu (Amadis de Gaule, 1779), vyše 90 symfónií, inštrumentálne koncerty a i.

Bach, Johann Christoph Friedrich

Bach, Johann Christoph Friedrich, nazývaný bückeburský Bach, 21. 6. 1732 Lipsko – 26. 1. 1795 Bückeburg — nemecký skladateľ. Syn J. S. Bacha. Po otcovej smrti bol inštrumentalistom, od 1750 pôsobil na dvore v Bückeburgu, 1758 koncertný majster a vedúci dvornej kapely. Pod vplyvom brata Johanna Christiana Bacha písal vokálnu a inštrumentálnu hudbu. Jeden z predstaviteľov predklasického obdobia.

Bach, Johann Sebastian

Bach, Johann Sebastian, 21. 3. 1685 Eisenach – 28. 7. 1750 Lipsko — nemecký skladateľ a organista, najvýznamnejší predstaviteľ bachovského rodu, jeden z najväčších géniov európskej hudobnej kultúry.

Najmladší syn huslistu a mestského kapelníka v Eisenachu Johanna Ambrosia Bacha (*1645, †1695) a Alžbety, rodenej Lämmerhirtovej (*1644, †1694). Základy hry na sláčikových nástrojoch dostal od otca, brat Johann Christopher (*1671, †1721), organista v Ohrdrufe, žiak J. Pachelbela, ho oboznámil s organovou hrou. Po otcovej smrti 1695 pokračoval v štúdiách na latinskej škole v Ohrdrufe a vzdelával sa naďalej v hudbe, 1703 ukončil školu pri Kláštore sv. Michala v Lüneburgu. V tom období sa oboznamoval s tvorbou majstrov minulosti, najmä s repertoárom duchovnej hudby a pri návštevách Hamburgu aj s nemeckou opernou a organovou hudbou. R. 1703 bol krátko členom kapely kniežaťa Johanna Ernesta vo Weimare, potom organistom v Kostole sv. Bonifáca v Arnstadte. R. 1705 navštívil významného organistu D. Buxtehudeho v Lübecku, ktorého hra a skladby mali veľký vplyv na rozvoj Bachovho talentu. Významnou etapou v jeho živote bolo miesto organistu v Mühlhausene (1707), z toho obdobia pochádzajú najmä skladby pre organ a príležitostné kantáty. R. 1707 sa oženil so svojou druhostupňovou sesternicou Mariou Barbarou Bachovou (Bach, *1684, †1720), s ktorou mal 7 detí. R. 1708 sa presťahoval do Weimaru, kde ako organista a hudobník na dvore kniežat Wilhelma Ernsta a Ernsta Augusta naplno rozvinul svoju skladateľskú aktivitu. K jeho povinnostiam patrilo komponovanie, hra na organe a čembale, účinkovanie v dvornej kapele i pedagogická činnosť. K jeho žiakom z toho obdobia okrem členov kniežacej rodiny patril J. M. Schubart, J. T. Krebs, J. G. Ziegler a i. Nielen vo Weimare, ale aj v celom Nemecku bol známy ako organový interpret so skvelou pedálovou technikou a registráciou, vyhľadávaný aj ako posudzovateľ nových nástrojov. Tam sa dostal aj do bližšieho kontaktu s tvorbou talianskych skladateľov (diela A. Vivaldiho, A. Corelliho, T. Albinoniho a i.). R. 1714 sa stal koncertným majstrom dvornej kapely, čím sa výrazne zlepšila jeho ekonomická situácia. Od 1717 pôsobil na dvore kniežaťa Leopolda v Köthene, kde našiel priaznivé podmienky na tvorivú činnosť. V tomto období vzniklo aj 6 slávnych Brandenburských koncertov. R. 1721 sa po smrti prvej manželky oženil s Annou Magdalenou Wilckeovou (Wilcke, *1701, †1760), dvornou speváčkou v Köthene, s ktorou mal 13 detí. Od 1723 pôsobil v Lipsku, stal sa kantorom Školy sv. Tomáša a hudobným riaditeľom, rozvinul bohatú pedagogickú činnosť. Je to obdobie jeho vrcholných diel. Od 1729 viedol koncerty spoločnosti Collegium musicum, pre ktorú pravidelne písal nové skladby. V tomto záverečnom tvorivom období písal klavírne a organové skladby, cyklické diela, ktoré predstavujú vrchol jeho kontrapunktickej práce. Posledné tri roky života trpel očnou chorobou a pred smrťou celkom oslepol. Pochovali ho v Lipsku pri Kostole sv. Jána, 1949 boli jeho telesné pozostatky prenesené do Kostola sv. Tomáša. Štyria synovia z 20 detí z jeho dvoch manželstiev sa uplatnili ako významní hudobníci a skladatelia (→ Bach, Carl Philipp Emanuel, → Bach, Johann Christian, → Bach, Johann Christoph Friedrich, → Bach, Wilhelm Friedemann).

Bachova tvorba je súčasťou epochy vrcholného baroka, v jeho organových a vokálnych dielach dominuje vplyv nemeckej, v orchestrálnych a komorných skladbách talianskej a francúzskej hudby. Pôvodnými formami u Bacha sú invencie a symfónie pre klavír, sólový klavírny koncert a chorálové predohry. Do tohto jeho novátorského obdobia patria dva zošity Dobre temperovaný klavír (Das wohltemperierte Klavier), cyklus 24 prelúdií a fúg, ktoré mali byť materiálom na cvičenie vo všetkých durových a molových tóninách. Vo Francúzskych suitách a v Anglických suitách dovŕšil proces štylizácie tancov v suite. K vrcholným dielam tohto obdobia patria náročné skladby ako Chromatická fantázia a fúga, Goldbergove variácie a i. Z obdobia 1723 – 45 pochádzajú majstrovské vokálno-orchestrálne diela, kantáty a oratóriá, v ktorých rozšíril a prehĺbil kantátovú formu tým, že integroval staré a nové formy, prekomponoval barokový symbolizmus a alegorizmus do realizmu. Tak vznikli jeho Jánove pašie a epicko-kontemplatívne Matúšove pašie, ktoré predstavujú vrchol nemeckého pašiového slohu. Iné vokálne skladby, napr. Magnificat, Vianočné oratórium, Omša h mol a i., už presahujú liturgický zámer a otvárajú sa širokospektrálnemu svetskému uplatneniu. Diela z 1745 – 50 charakterizuje Bachovo koncentrované kontrapunktické majstrovstvo Kánonických variácií pre organ a Hudobnej obete spracovaných ako variačný cyklus. Predstavujú vývoj fúgy od ricercaru po zrelú viacnásobnú fúgu. Posledné dielo Umenie fúgy (nedokončené) koncipované pravdepodobne didakticky, demonštruje všetky možnosti fúgovej kompozície, od najjednoduchšej po najzložitejšiu, a tvorí tak ojedinelý, dosiaľ neprekonaný vrchol cyklickej kontrapunktickej kompozície.

Veľkosť Bachovho umenia z hľadiska súčasnosti spočíva v dokonalej syntéze výdobytkov predchádzajúcich skladateľských generácií, jeho dielo sa stalo prameňom budúceho hudobného vývoja. Ako jediný skladateľ v dejinách hudby dosiahol pravdepodobne úplnú dokonalosť vo formách, ktoré používal. V rámci nich dokázal využiť všetky v tom období dosiahnuteľné kompozičné prostriedky. Jeho dielo považovali jeho súčasníci za priťažké a príliš učené a po jeho smrti zostali známe iba jeho skladby pre klávesové nástroje. Návrat k Bachovej tvorbe podnietilo až v 19. stor. uvedenie Matúšových pašií F. Mendelssohnom-Bartholdym (1829 v Berlíne), na znovuobjavení jeho organovej tvorby mal veľkú zásluhu A. Schweizer. Úplný súpis Bachovej tvorby (Bach-Werke-Verzeichnis, → BWV) zostavil W. Schmieder (Thematisch-systematisches Verzeichnis der musikalischen Werke J. S. Bachs, 1950).

Dielo: vokálne diela: 5 pašií, z nich sa zachovali Jánove pašie (1724, BWV 245) a Matúšove pašie (1727 alebo 1729, BWV 244), Magnificat (1723, BWV 243a), Vianočné oratórium (1734, BWV 248) a Veľkonočné oratórium (1725 – 35, BWV 249), Omša h mol (1724, BWV 232), chrámové kantáty (5 cyklov po 300, zachovalo sa asi 200), svetské kantáty (Svadobná kantáta, Sedliacka kantáta, Phoebus a Pan, Spokojný Aeolus, Herkules na rázcestí), motetá, duchovné piesne a árie; inštrumentálne diela: husľové koncerty, zachované a mol (1720, BWV 1041) a E dur (1720, BWV 1042), dvojkoncerty: d mol pre 2 husle (1720, BWV 1043), trojkoncert a mol pre flautu, husle a klavír (1738 – 40, BWV 1044), klavírne koncerty, 6 Brandenburských koncertov (1721, BWV 1046 – 1051), 4 predohry (suity) pre orchester (1717 – 30, BWV 1066 – 1069); komorné diela: 6 suít pre sólové violončelo (1720, BWV 1007 – 1012), 3 sonáty a 3 partity pre sólové husle (1720, BWV 1001 – 1006, z nich partita č. II d mol ukončená slávnou ciacconou), partita pre sólovú flautu (1720, BWV 1013), sonáty: 6 pre husle a čembalo (1717 – 23, BWV 1014 – 1019a), 3 pre violu da gamba a čembalo (1720, BWV 1027 – 1029) a i., Hudobná obeť (1747, BWV 1079); organové diela: veľké prelúdiá, resp. tokáty, fantázie a fúgy (Tokáta a fúga d mol, 1708, BWV 565), Pasaccaglia c mol (1717), 6 triových sonát, 45 chorálových prelúdií Organová knižočka (1713 – 15, BWV 599 – 644), 6 Schüblerových chorálov (1748 – 49, BWV 645 – 650), spracovania chorálov; klavírne diela: Dobre temperovaný klavír I, II (1722, BWV 846 – 869, 1744, BWV 870 – 893), Chromatická fantázia a fúga d mol (1719/1730, BWV 903), Goldbergove variácie (1741, BWV 988, Ária s 30 obmenami, cyklus Klavírne cvičenia IV), Umenie fúgy (1750, nedokončené, BWV 1080).

Bach, Wilhelm Friedemann

Bach, Wilhelm Friedemann, nazývaný drážďanský, resp. hallský Bach, 22. 11. 1710 Weimar – 1. 7. 1784 Berlín — nemecký skladateľ a organista, najstarší syn J. S. Bacha. Študoval u otca, 1733 – 46 pôsobil ako organista v Drážďanoch, od 1746 hudobný riaditeľ a organista v Halle. Uznávaný improvizátor v hre na klavíri a organe. Ťažisko jeho tvorby bolo v orchestrálnej hudbe a v tvorbe pre klavír. K jeho významným prácam patrí 9 symfónií, 5 klavírnych koncertov, 9 sonát, organové skladby, duchovné kantáty a i.

Bacharach, Burt

Bacharach, Burt, 12. 5. 1928 Kansas City, Kansas — americký skladateľ. Študoval u viacerých významných skladateľov, napr. u D. Milhauda a B. Martinů. Od 1955 sa venuje tvorbe populárnej hudby ovplyvnenej džezom i vážnou hudbou, jeho piesne dosiahli v 50. a 60. rokoch 20. stor. svetovú popularitu (Magic Moments; Close to You; Anyone Who Had a Heart; Walk On By; What’s New, Pussycat?; I Say a Little Prayer; Raindrops Keep Falling On My Head a i.). Autor broadwayského muzikálu Sľuby, sľuby (Promises, Promises, 1968). Úspešná bola aj jeho tvorba pre film, kde získal viacero ocenení (napr. Oscar za hudbu k filmu Butch Cassidy a Sundance Kid, 1970). Ako klavirista sprevádzal viacerých známych spevákov, o. i. M. Dietrichovú, s ktorou koncom 50. rokov podnikol svetové turné.

Bachleda, Stanislav

Bachleda, Stanislav, 10. 8.1943 Lučivná, okres Poprad — slovenský muzikológ, hudobný kritik a publicista. R. 1967 – 68 redaktor rozhlasu, 1968 – 75 denníka Smena, 1975 – 81 pracovník Mestského domu kultúry a osvety v Bratislave, od 1981 tajomník Zväzu slovenských skladateľov, 1990 Slovenskej hudobnej únie, 1992 – 96 redaktor denníka Národná obroda, majiteľ agentúry ABA. Publikuje v oblasti populárnej, džezovej i vážnej hudby.