Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 422 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

B

B

1. fyz. značka belu;

2. chem. značka bóru.

b

b

1. fyz. zn. barnu;

2. lek. → bregma.

Ba

Bachem. značka bária.

ba

ba — jedna z niekoľkých foriem existencie boha alebo človeka v starovekom Egypte. V súvislosti s božstvom predstavuje a vyjadruje jeho silu, ktorá mu umožňuje prejavovať sa napr. vo zvieratách, v predmetoch ap. Množné číslo ba, ktoré sa spája s významnými náboženskými strediskami ako Tell el-Faraín (Bútó), Iunu (Heliopolis) a Nechen (Hierakonpolis), predstavuje zrejme zbožštených vládcov týchto lokalít. Vo vzťahu k prostému človeku vyjadruje ba jeho životnú fyzickú i psychickú silu. V podobe ba pokračoval človek ďalej vo svojom živote po smrti. Vznikala v okamihu smrti človeka a po smrti mohla existovať, ak boli náležite vykonané všetky predpísané zádušné obrady. Zobrazovala sa v podobe vtáka s hlavou nebohého.

ba

ba — skratka basionu.

Bâ, Amadou Hampâté

, Amadou Hampâté, 1900 al. 1901 Bandiagara – 15. 3. 1991 Abidžan, Pobrežie Slonoviny — malijský spisovateľ, historik a etnograf píšuci po francúzsky. Znalec a propagátor tradičnej africkej ľudovej slovesnosti. Spoluautor objavnej monografie Fulbská ríša v Masine (L’Empire peul du Macina, 1955). V dielach Koumen, iniciačný text fulbských pastierov (Koumen, texte initiatique des pasteurs peuls, 1961) a Kaïdara, fulbský iniciačný text (Kaïdara, récit initiatique peul, 1969) spracoval tajné mytologické učenie fulbských pastierov. Autor diel Aspekty africkej civilizácie: osobnosť, kultúra, náboženstvo (Aspects de la civilisation africaine: personne, culture, religion, 1972) o afrických tradíciách, kultúre a náboženstve a Trblietanie veľkej hviezdy po obradnom kúpeli: fulbské iniciačné texty (L'éclat de la grande étoile suivi du Bain rituel: récits initiatiques peuls, 1974) o africkom orálnom umení, románu Wangrinov podivuhodný osud alebo triky afrického tlmočníka (L’Étrange destin de Wangrin ou Les roueries d'un interprète africain, 1973; čes. 1979) a knihy o svojom moslimskom učiteľovi Život a učenie Tierna Bokara, mudrca z Bandiagary (Vie et enseignement de Tierno Bokar, le sage de Bandiagara, 1957). R. 1974 získal za román Wangrinov podivuhodný osud alebo triky afrického tlmočníka a 1991 za memoáre Amkoullel, fulbské dieťa (Amkoullel, l'enfant peul, 1. diel, 1991; 2. diel Áno, veliteľ!, Oui mon commandant!, vyšiel 1994) Veľkú literárnu cenu čiernej Afriky (Grand prix littéraire d’Afrique noire).

Baade, Fritz

Baade [bá-], Fritz, 23. 1. 1893 Neuruppin – 15. 5. 1974 Kiel — nemecký ekonóm, sociológ a prognostik. Zaoberal sa hospodárskou politikou, ekonomickými problémami poľnohospodárstva a svetovou ekonomikou. R. 1948 – 61 pôsobil ako riaditeľ Inštitútu pre svetové hospodárstvo (Institut für Weltwirtschaft) v Kiele, od 1961 riaditeľ Výskumného ústavu pre hospodárske otázky rozvojových krajín v Bonne. Bol priekopníkom prognózovania. Autor viacerých kníh a publikácií, napr. Beh k roku 2000. Naša budúcnosť: Raj alebo sebazničenie ľudstva? (Der Wettlauf zum Jahre 2000. Unsere Zukunft: Ein Paradies oder die Selbstvernichtung der Menschheit, 1960).

Baade, Walter

Baade [bá-], Walter, 24. 3. 1893 Schröttinghausen, dnes časť Preussisch Oldendorfu – 25. 6. 1960 Göttingen — nemecký astronóm. Pôsobil na observatóriu v Bergedorfe pri Hamburgu, 1931 – 58 v USA (observatóriá na Mount Wilson a Mount Palomar, Kalifornia), potom ako profesor v Göttingene. Študoval hviezdne populácie a zaviedol ich názov. Objavil asteroidy Hidalgo a Ikarus a ako prvý rozlíšil jednotlivé hviezdy v centrálnych oblastiach galaxie M 31 v Andromede (→ Veľká hmlovina v Andromede). Zaoberal sa najmä určovaním vzdialeností objektov vo vesmíre, štúdiom stavby Galaxie a extragalaktických hmlovín.

Baal

Baal, západosemitsky ba’lu, hebr. ba’al — ústredný boh kanaánsko-fenickej mytológie (→ fenické náboženstvo a mytológia), syn boha Dagana, jeho manželkou je Baalat (stotožňovaná aj s Aštartou, Ašérou, Anat), sídlom hora Sapán. Pôvodne vládca neba a zeme, prírodné božstvo zúrodňujúce zem dažďom, boh búrky, zároveň boh Slnka. Jeho meno znamená pán, ktorý je vlastníkom niečoho (Baal berit – pán zmluvy, Baal zebub – pán múch, atď.). Pravdepodobne krátko pred polovicou 2. tisícročia pred n. l. sa slovo Baal začalo používať namiesto mena obávaného mocného boha búrky Adada. Baalov kult mal aj istý orgiastický ráz. Rozšíril sa i do iných krajín (Egypt, Sýria, príbuzným pomenovaním Bél bol označovaný aj mezopotámsky Enlil a babylonsko-asýrsky Marduk), v Izraeli niekedy nahrádzal úlohu Jahveho (JHVH; v Biblii sú viaceré zmienky o prorokoch brojacich proti uctievaniu Baala), v Sýrii sa jeho kult udržal dlho po príchode kresťanstva. Jeho symbolmi boli býk a býčie rohy; zobrazovaný s fúzmi a kučerami, s kyjakom a bleskom, s krátkym mečom a krátkou suknicou a s býčími rohmi na kužeľovitej prilbe.

baalberská kultúra

baalberská kultúra — najstaršia skupina komplexu ľudu s lievikovitými pohármi v str. Európe (okolo 3-tis. pred n. l.). Rozšírená v sev. a str. Nemecku, v sev. Poľsku až po str. Čechy. Ľud baalberskej kultúry sa zaoberal poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Na sídliskách sa našli pravouhlé domy, vzácne sa objavuje meď, z ktorej sa vyrábali náhrdelníky a závesky (ojedinele sa našli v detských hroboch). Pohrebný rítus bol kostrový, mŕtvi sa pochovávali v skrčenej polohe pod mohylami, ale i v plochých hroboch niekedy obložených kameňmi. Nazvaná podľa archeologického náleziska Baalberg v str. Nemecku.

Baal Šem Tov

Baal Šem Tov, nazývaný aj Bešt, vlastným menom Izrael ben Eliezer, okolo 1700 Okopi pri meste Kamenec Podoľský, Ukrajina – 1760 Medžibiž, Ukrajina — židovský mystik, zakladateľ východoeurópskeho chasidizmu. O jeho živote nie sú presné údaje. Podľa legiend charizmatická osobnosť, divotvorca, putujúci kazateľ a uzdravovateľ používajúci na liečenie mená Boha (šem). Viac než na rabínsky intelektuálny výklad Talmudu kládol dôraz na extatickú skúsenosť a intenzívne prežívanie Božej prítomnosti. Učil, že Boh je prítomný v každom človeku a vo všetkom, čo jestvuje, preto je možné slúžiť mu aj najobyčajnejšími činmi, radosťou, vystríhať sa extrémnej askézy. Základom duchovného života má byť modlitba, ktorá je významnejšia ako vzdelanie. Svojou charizmou si získal popularitu medzi Židmi vo vých. Európe, najmä medzi širokými ľudovými masami, ale vplyv dosiahol aj u židovských akademických autorít. Dielom Baal Šem Tova sa zaoberal aj M. Buber.

Baarová, Lída

Baarová, Lída, vlastným menom Ludmila Babková, 7. 9. 1914 Praha – 27. 10. 2000 Salzburg, Rakúsko, pochovaná v Prahe — česká filmová herečka. Debutovala vo filme Kariéra Pavla Čamrdy (1931), popularitu získala filmami Lelíček v službách Sherlocka Holmesa (1932), Funebrák (1932), Její lékař (1933), Grandhotel Nevada (1934), Švadlenka (1936), Lidé na kře (1937), Dívka v modrém (1939), ako aj dramatickými úlohami vo filmoch O. Vávru Panenství (1937) a Turbína (1941). V 30. rokoch 20. stor. nakrúcala aj v Nemecku (Barkarola, Barcarole, 1935), kde sa však skompromitovala vzťahom s J. Goebbelsom, 1939 bola nútená kariéru v Nemecku ukončiť, 1941 – 43 žila a nakrúcala v Taliansku. Po 2. svetovej vojne bola väznená a vyšetrovaná v Československu za údajnú kolaboráciu, v decembri 1946 prepustená na slobodu, po komunistickom prevrate vo februári 1948 emigrovala. V emigrácii sa v 50. rokoch 20. stor. uplatnila v niekoľkých talianskych (napr. 1953 v Darmošľapoch, I vitelloni, F. Felliniho) a španielskych filmoch. R. 1991 vyšla jej autobiografia Života sladké hořkosti, 2002 kniha jej spomienok Prokletí Lídy Baarové od Stanislava Motla.

Báb

Báb — obec v okrese Nitra v Nitrianskom kraji v juhozáp. časti Nitrianskej pahorkatiny, 150 m n. m.; 1 093 obyvateľov (2015); miestne časti Alexandrov Dvor, Malý Báb, Veľký Báb.

Vznikla 1955 zlúčením Veľkého Bábu (písomne doložený 1156 ako Bab, 1268 terra Baab, 1365 Obaab, 1773 Nagy-Baab, Gros-Baab, 1786 Nagy-Bab, 1808 Nagy-Báb, Gross-Baab, Welký Báb, 1863 Nagybaáb, 1873 – 1913 Nagybáb, 1920 – 55 Veľký Báb) a Malého Bábu (1365 Wybaab, 1773 Kiss-Baab, Klein-Baab, 1786 Kisch-Bab, 1808 Kis-Báb, Klein-Baab, Malý Báb, 1863 Kisbaáb, 1873 – 1913 Kisbáb, 1920 – 55 Malý Báb).

Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom. Archeologické nálezy: sídlisko čačianskej kultúry z mladšej bronzovej doby, sídliskové nálezy z 10. a 11. stor. Stavebné pamiatky: v miestnej časti Veľký Báb secesný kaštieľ (1908) s areálom (19. a 20. stor.), v miestnej časti Malý Báb barokový rímskokatolícky Kostol sv. Imricha (18. stor.), hlinené domy so slamenou valbovou strechou (19. stor.). Výskumný ústav tabakového priemyslu a výskumná stanica Botanického ústavu SAV. V miestnej časti Veľký Báb národná prírodná rezervácia Bábsky les.

Báb

Báb, vlastným menom Mirza Ali Mohamed, 20. 10. 1819 alebo 9. 10. 1820 Širáz, Irán – 9. 7. 1850 Tabríz, Irán — zakladateľ bábizmu. Pôvodne kupec v Širáze, 23. 5. 1844 sa vyhlásil za Bába, Božieho posla, potomka Mohamedovej dcéry Fátimy, a vystúpil ako sprostredkovateľ imámovho posolstva, čo považoval za začiatok nového prorockého cyklu po Mohamedovi. Svoje chápanie zmien v duchovnom, hospodárskom a spoločenskom živote, ktoré považoval za nutné ústupky súčasnému vývoju, zhrnul v knihe Objasnenie (al-Baján). Jeho pokus o revíziu islamu bol pokladaný za nebezpečnú herézu, preto bol popravený. Neskôr bol prevezený do Izraela a pochovaný na svahoch hory Karmel v Haife, kde bolo vybudované mauzóleum v islamskom štýle (dokončené 1957); pútnické miesto bahaizmu.

Baba

Baba — vrch na Slovensku v Malých Karpatoch, 527 m n. m. Budovaný paleozoickými kryštalickými horninami, v ktorých sa nachádzajú ložiská antimónu a pyritu. Porastený prevažne bukovými lesmi. Sedlom pod Babou prechádza významná cestná komunikácia spájajúca Záhorskú nížinu a Podunajskú nížinu. Turistické a rekreačné stredisko s horským hotelom a chatami, využívané po celý rok, najmä na zimné športy.

baba

baba

1. všeslovanský termín na označenie otcovej a matkinej matky. Pomocou predpôn pra-, prapra- slúži ako základ na slovné vyjadrenie ďalších vzostupných generácií predkov;

2. označenie niektorých mliečnych, vaječných, múčnych, zemiakových a mäsitých jedál alebo koláčov;

3. vankúš na pletenie paličkovaných čipiek.

babadagská kultúra

babadagská kultúra — kultúra neskorej bronzovej a halštatskej doby s charakteristickou čiernou keramikou s kovovým leskom. Rozvíjala sa v 11. – 7. stor. pred n. l. S viacerými súvekými kultúrami na území Rumunska, Moldavska a Bulharska tvorí trácky kultúrny komplex. Nazvaná podľa lokality Babadag v Rumunsku.

Babadžaňan, Arno Aruťunovič

Babadžaňan, Arno Aruťunovič, 22. 1. 1921 Jerevan – 11. 11. 1983 Moskva — arménsky skladateľ a klavirista. Študoval v Jerevane a Moskve u V. Šebalina a K. N. Igumnova. Od 1950 pôsobil na konzervatóriu v Jerevane. Autor svojho času