Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 3 z celkového počtu 3 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Lombardini, Alexander

Lombardini, Alexander, celým menom Alexander Franciscus Joseph Lombardini, nazývaný aj Lombardíni, 10. 4. 1851, Veľká Bytča – 26. 4. 1897, Žilina — právnik, vlastivedný pracovník, archivár, historik, amatérsky herec a aktívny člen a podporovateľ slovenského národného hnutia (→ národné obrodenie). Právnické vzdelanie nadobudol na Právnickej akadémii v Bratislave a následne na právnickej fakulte Univerzity P. Pázmaňa v Pešti. Pôsobil na ministerstve osvety, od roku 1873 ako súdny praktikant pri kráľovskej súdnej stolici v Žiline, od roku 1876 ako sudca v Pezinku. Od roku 1878 sa natrvalo usadil v Žiline, kde mal advokátsku kanceláriu. Bol aj právnym zástupcom mesta Žilina a mestským archivárom.

Veľkú pozornosť venoval vlastivednej práci. V roku 1874 vydal knihu Stručný dejepis slobodného mesta Žilina, ktorá na podklade archívnych prameňov mapuje dejiny mesta od najstarších čias do roku 1858. Lombardiniho text však nie je pôvodný, ide o slovenský preklad latinského rukopisu predchádzajúceho žilinského archivára Ľudovíta Stárka, ktorého prácu Lombardini iba mierne upravil.

Lombardini bol aj autorom série viac než 200 biografických portrétov osobností slovenského národného a kultúrneho života, ktoré vychádzali medzi rokmi 1886 – 1888 v Slovenských pohľadoch pod názvom Slovenský Plutarch. Napísal texty o dejinách 11 hradov, prevažne z oblasti Stredného Považia (Bytča, Lietava, Strečno a i.), vydal bibliografiu Trenčianskej župy a hojne prispieval aj do dobových novín a časopisov (Orol tatranský, Slovenské pohľady, Tovaryšstvo a i.). Tlač slovenských periodík zároveň podporoval nielen ako autor, ale aj finančne.

Na priečelí žilinského domu, v ktorom strávil svoje predškolské aj prvé školské roky (dnes ulica Horný Val), sa nachádza pamätná tabuľa a od roku 2010 je v priestoroch domu zriadené múzeum nesúce Lombardiniho meno so stálou expozíciou venovanou jeho životu a dielu.

Longov prieliv

Longov prieliv, rus. proliv Longa — prieliv medzi severovýchodným pobrežím ázijskej časti Ruska a Wrangelovým ostrovom, spájajúci Východosibírske more s Čukotským morom; dĺžka 128 km, šírka 141 –146 km, hĺbka 36 – 50 m. Je súčasťou Severnej morskej cesty, pre šelfový (pobrežný) a driftujúci (unášaný) ľad je však plavba cez prieliv značne obmedzená.

Prieliv je nazvaný po americkom kapitánovi veľrybárskej lode Thomasovi Longovi, ktorý sa ním plavil v roku 1867, v mnohých starších prameňoch sa však uvádza, že je nazvaný po polárnom bádateľovi Georgeovi Washingtonovi de Longovi.

Lopezov mys

Lopezov mys, francúzsky Cap Lopez — plochý výbežok polostrova na západnom pobreží Afriky v štáte Gabon v delte rieky Ogooué, oddeľujúci Guinejský záliv od Atlantického oceána; dĺžka približne 30 km. Nachádza sa na ňom maják (postavený v roku 1897, v súčasnosti v dezolátnom stave), na juhovýchode je ropná rafinéria. Mys vytvára bariéru a ochranu pre prístav v meste Port-Gentil, slúžiaci na vývoz komodít na ďalšie spracovanie, prevažne do Európy. Prístav a rafinéria boli postavené v období francúzskej kolonizácie v 50. rokoch 20. stor. Severne sa nachádza chránená prírodná oblasť Réserve de Wonga Wongué, zaradená podľa Ramsarského dohovoru medzi mokrade medzinárodného významu.

Mys je nazvaný podľa portugalského moreplavca Lopesa Gonçalvesa, ktorý sa v oblasti plavil na prelome rokov 1473 a 1474.