Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 401 – 450 z celkového počtu 817 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Banque Paribas

Banque Paribas [bank pariba] — francúzska veľkobanka so sídlom v Paríži. Založená 1872 ako Banque de Paris et des Pays-Bas, od 1982 názov Paribas. Patrí k vedúcim svetovým investičným bankám v sektore ropy, plynu a energie. Má filiálky po celom svete, napr. v Amsterdame, Bruseli, Frankfurte nad Mohanom, Hongkongu, Londýne, Luxemburgu, New Yorku, Singapure, Tokiu, Zürichu a Ženeve. Na Slovensku pôsobilo od 1992 obchodné zastupiteľstvo. R. 2000 došlo k fúzii s Banque nationale de Paris (BNP) a názov sa zmenil na BNP Paribas. Od 2016 je členom bankovej skupiny BNP Paribas aj Cetelem Slovensko, a. s.

Banská a hutná spoločnosť

Banská a hutná spoločnosť, čes. Báňská a hutní společnost — jedna z najväčších účastinných spoločností v hutníctve v 1. pol. 20. stor. so sídlom v Prahe. Založená 1906 zo sliezskych podnikov s centrom v Třinci. Postupne pohltila viaceré banské, hutnícke, železiarske a stavebné podniky i obchodné spoločnosti. R. 1944 patrila k najväčším koncernom Veľkonemeckej ríše. Na území Poľska a ČSR jej patrilo 17 veľkých spoločností, na Slovensku prevzala viaceré železnorudné bane, získala väčšinu akcií Koburgovej spoločnosti (→ Koburgovci) a zlikvidovala jej vysoké pece v Stratenej a v Chyžnianskej Vode (dnes súčasť obce Lubeník), ako aj valcovňu v Pohorelej. Ponechala si závod v Trnave, neskôr prebudovaný na zbrojárske účely. Kapitálovo sa podieľala na magnezitovom priemysle. Po 1945 bola znárodnená.

Banská a lesnícka akadémia

Banská a lesnícka akadémia, aj Banícka a lesnícka akadémia — vysoká škola na výchovu banských, hutníckych a lesníckych odborníkov v Banskej Štiavnici. Jedna z prvých moderných vysokých škôl technického zamerania v Európe, jej vzor sa uplatňoval pri výučbe na viacerých európskych vysokých školách (napr. na parížskej polytechnike), navštevovali ju študenti z celej Európy. Nadviazala na tradíciu staršej školy založenej 1735. R. 1763 bola zriadená prvá katedra (chémie, mineralógie a metalurgie; profesor M. J. Jacquin), 1765 druhá katedra (matematiky, mechaniky a hydrauliky; profesor M. Poda). R. 1770 vydala Mária Terézia štatút školy s názvom Banská akadémia a bola vytvorená tretia katedra (náuky o banských dielach; profesor K. T. Delius). Lesníctvo sa pôvodne prednášalo v rámci náuky o banských dielach, 1808 bol zriadený samostatný Lesnícky ústav (profesor H. D. Wilckens), ktorý sa 1846 zlúčil s Banskou akadémiou do Banskej a lesníckej akadémie. Postupne vznikali katedry deskriptívnej geometrie a kreslenia (1839), mineralógie, geognozeológie a paleontológie (1840), ako aj katedra železohutníctva (1872), ktorá pod vedením zakladateľa A. Kerpelya dosiahla vynikajúcu úroveň. Po reorganizácii 1904 existovalo až 20 katedier zabezpečujúcich štúdium baníctva, kovohutníctva, železohutníctva a lesníctva, pričom sa osobitne prednášalo zdravotníctvo (Imrich Tóth, *1844, †1928) a účtovníctvo (Aurel Lang). Banská a lesnícka akadémia významne prispela k rozvoju vedných odborov tvoriacich náplň štúdia, v ktorom sa úzko prepájalo teoretické a praktické vzdelávanie s vedeckovýskumnou činnosťou. Po vzniku podobne zameraných odborných vysokých škôl v rakúskych a českých krajinách (1848) stratila svoj nadregionálny charakter a po zavedení maďarčiny ako vyučovacieho jazyka (1849) začala upadať, 1904 premenovaná na Vysokú školu banskú a lesnícku, 1919 sa presťahovala do Šopronu (Maďarsko). Budovy Banskej a lesníckej akadémie sú národnou kultúrnou pamiatkou.

banská komora

banská komora — kráľovská inštitúcia, ktorá spravovala erárne bane a k nim patriace majetky a vyberala pre panovníka poplatky z vyťažených kovov (urbura). Banské komory existovali už za prvých uhorských panovníkov. R. 1335 Karol I. Róbert zriadil v každom banskom meste kráľovské domy (domus regia), ktoré viedol komorský gróf (comes urburae, comes camerae). Do 16. stor. bolo úlohou banských komôr vyberať poplatky pre kráľa vo výške desatiny vyťaženého zlata a osminy striebra a i. kovov. Od ťažiarov sa vykupovali aj drahé kovy, s ktorými sa nesmelo voľne obchodovať, a odovzdávali sa mincovým komorám. Dozor nad banskou a hutníckou výrobou vykonával banský majster. Za Ferdinanda I. po 1548 bola dobudovaná banská správa na str. Slovensku. Komory v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici a Kremnici boli podriadené Dolnorakúskej komore, neskôr Dvorskej komore vo Viedni, ktorá bola v pol. 18. stor. premenovaná na Dvorské kolégium pre mincovníctvo a baníctvo. Banská komora v Banskej Štiavnici v pol. 18. stor. splynula s Hlavným komorskogrófskym úradom. Banská komora v Banskej Bystrici 1851 zanikla, bola podriadená Hlavnému komorskogrófskemu úradu v Banskej Štiavnici. Na vých. Slovensku plnila funkciu banskej komory od 1567 Košická komora, 1689 vznikol v Smolníku Vrchný inšpektorský úrad, ktorý spravoval banské záležitosti tejto oblasti.

banská lokomotíva

banská lokomotíva — pohonný stroj vnútrozávodnej vlakovej koľajovej dopravy v podzemných baniach; výška do 1 700 mm, rozchod koľají 600, 750 alebo 900 mm, resp. prestaviteľný v rozsahu 450 – 600 mm. Banská lokomotíva môže byť poháňaná spaľovacím motorom alebo motorom na stlačený vzduch. Ekologicky výhodná je lokomotíva s elektromotorom napájaným z akumulátorov (používa sa vo výbušnom prostredí) alebo z trolejovej siete.

banská mapa

banská mapa — zmenšený generalizovaný konvenčný obraz banských diel a objektov v podzemí a na povrchu vyhotovený podľa osobitného predpisu vo vhodnej mierke. Historické banské mapy sú známe zo 16. stor. (mapa soľných baní v Tirolsku, 1531, v Salzburgu, 1534), zmienka o vyhotovení banských máp na Slovensku je z 1535, najstaršia zachovaná je banská mapa štôlne v Jarabej (1569). V 18. stor. boli tvorcami máp banskí odborníci a kartografi S. Mikovíni, Kristián Fridrich Angerstein (*?, †1761) a M. Zipser, v 19. stor. A. Péch.

banská miera

banská miera — v minulosti územie, na ktorom banská vrchnosť prideľovala vyhradené ložiská nerastov uchádzačom o ťažbu. Pôvodné banské miery udeľovali a príslušné územia vymeriavali banskí majstri, od 16. – 17. stor. banské súdy, od vydania Všeobecného banského zákona banské kapitanáty, po nich banské hajtmanstvo v Bratislave a 1940 – 53 obvodné banské úrady.

V stredoslovenských banských mestách mala šachtová banská miera pôvodne tvar obdĺžnika s dĺžkou strany 112 m a s celkovou plochou 12 544 m2. Štôlňová banská miera bola obdĺžnikového tvaru s rozmermi 252 × 84 m a s celkovou plochou 21 168 m2. Podľa nariadenia Dvorskej komory z 1792 dolnouhorská (t. j. stredoslovenská) banská miera mala mať obdĺžnikový tvar, rozmery 448 × 122 m a plochu 51 478 m2 , čím sa líšila od hornouhorskej (t. j. východoslovenskej) banskej miery. Všeobecný banský zákon (1854) zaviedol jednotné banské miery. Jednoduchá banská miera mala plochu 45 116 m2 a jej kratšia strana nesmela merať menej ako 106 m. Dve jednoduché banské miery ležiace vedľa seba dlhšou stranou dávali dvojitú banskú mieru s dĺžkou každej strany minimálne 212 m. Banská miera siahala do nekonečnej hĺbky. Viac banských mier tvorilo banské pole. Banská miera sa vymeriavala od jedného pevného bodu na ložisku (zarážkového bodu), zaniesla sa do banskej mapy a zapísala sa do banskej knihy údelov. Zvyšok plôch medzi banskými mierami, na ktorý nebolo možné položiť celú banskú mieru, nazývaný prebytok, sa zapožičiaval najmä vlastníkom susedných mier. Banská miera sa v teréne vytyčovala pomocou pevných bodov. Na dobývanie nerastov vyskytujúcich sa iba na povrchu, napr. v pieskových nánosoch, náplavoch a starých odvaloch, sa prideľovala povrchová miera. V súčasnosti banské miery a banské pole nahradil dobývací priestor.

banská signalizácia

banská signalizácia — signalizačný systém v bani slúžiaci na dorozumievanie zo vzdialených miest akustickým alebo optickým spôsobom. Zahŕňa signalizačné zariadenie (mechanické alebo elektrické) a signalizačnú tabuľu s prehľadom signálov používaných pri jednotlivých úkonoch, ako aj legendu k nim. Inštaluje sa pri doprave, najmä na lane, a pri prácach vyžadujúcich bezpečnosť okolitých pracovníkov. Ako podsystém je prepojený aj s banským dispečingom.

banská správa

banská správa

1. sústava orgánov štátnej správy v oblasti banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. Začiatky banskej správy na Slovensku siahajú do obdobia vlády Arpádovcov. Jej základom bol banský a mincový monopol prislúchajúci kráľovi, ktorý zriaďoval banské komory ako výkonný orgán banskej správy. Postupne sa vyvinuli dve hlavné územné oblasti, a to stredoslovenská a spišskogemerská oblasť (aj smolnícka; do rúk štátu prešla až 1690), ktorých vývoj bol odlišný. Vo vyspelejšej stredoslovenskej banskej oblasti prebral od konca 16. stor. funkciu banskej správy Hlavný komorskogrófsky úrad so sídlom v Banskej Štiavnici, ktorý sa riadil zásadami Maximiliánovho banského poriadku a 1747 sa v rámci reforiem Márie Terézie pretvoril na kolegiálnu inštitúciu byrokratického typu. Dekrétom z 1807 bolo baníctvo v celom Uhorsku podriadené Uhorskej komore, ktorá patrila pod Dvorskú komoru vo Viedni a táto úloha jej zostala až do 1848.

Zavedením Všeobecného banského zákona 1854 boli ako prvostupňová banská vrchnosť zriadené banské kapitanáty (na Slovensku dva) s banskými komisariátmi ako ich pomocnými orgánmi (nahrádzali zrušené dištriktuálne a substitučné súdy). Banské kapitanáty existovali aj po vzniku ČSR až do 1934, keď boli zrušené a nahradené revírnymi banskými úradmi (Banská Bystrica, Spišská Nová Ves, Rožňava) s banskými inšpektorátmi ako pomocnými orgánmi. Ako druhostupňová banskoadministratívna inštitúcia bol 1918 vytvorený Vládny komisariát pre banské a hutnícke záležitosti so sídlom v Bratislave, ktorý bol 1934 zrušený a nahradený Banským hajtmanstvom. Po novej reorganizácii 1940 bolo Banské hajtmanstvo spolu s jemu podliehajúcimi revírnymi banskými úradmi zrušené a namiesto nich vznikli obvodné banské úrady fungujúce dodnes. R. 1946 – 52 pôsobilo ako najvyšší orgán pre správu znárodnených baní Oblastné riaditeľstvo baní a hút na Slovensku so sídlom v Bratislave. R. 1954 bol v Prahe vytvorený Ústredný banský úrad, ktorému až do vytvorenia Slovenského banského úradu 1968 podliehali obvodné banské úrady na Slovensku. V súčasnosti vykonávajú banskú správu na Slovensku Ministerstvo hospodárstva SR (ako ústredný orgán štátnej banskej správy), Hlavný banský úrad (ako orgán štátnej správy na ochranu a využívanie nerastných surovín i ako štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, bezpečnosťou prevádzky v banskej činnosti a pri používaní trhavín) a päť obvodných banských úradov so sídlom v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prievidzi a Spišskej Novej Vsi;

2. technickoadministratívny orgán na riadenie prevádzky bane, ktorý sa stará o technicko-výrobnú, obchodno-ekonomickú a administratívno-účtovnú stránku banskej výroby.

banská voda

banská voda — voda vyskytujúca sa v banskom priestore a na jeho povrchu mimo verejného toku. Jej odstraňovanie a premiestňovanie predstavuje dôležitý technický aj ekonomický problém pri dobývaní nerastných surovín. Z banských diel sa odstraňuje čerpadlami umiestnenými v podzemných čerpacích staniciach. V minulosti sa uplatňoval aj výtok samospádom cez dedičné štôlne.

banské bezpečnostné predpisy

banské bezpečnostné predpisy — súhrn predpisov a pokynov na zabezpečenie bezporuchovej a bezúrazovej prevádzky pri banskej činnosti vykonávanej v podzemí a v povrchových lomoch. Týkajú sa elektrických a strojárskych zariadení, ich prevádzky, banských strojov a zariadení, strojov na banskú dopravu, vetrania baní a banských prevádzok, ochrany baní proti výbuchu a prenosu výbuchu uhoľného prachu, ako aj razenia, dobývania a údržby banských diel, odvodňovania baní, dopravy a skladovania. Zahŕňajú opatrenia proti vzniku banských požiarov a na ich zdolávanie, ako aj požiadavky na pracovné prostredie v bani. Ich dodržiavanie kontroluje banský dozor.

banské dielo

banské dielo — umelo vyrazený priestor v hlbinnej bani slúžiaci podľa rozmerov, polohy a účelu na otvárku a prípravu ložiska, ťažbu úžitkových nerastov účelnou dobývacou metódou, ako aj na dopravu, vetranie, odvodňovanie a i. Z povrchu sa do bane vchádza úvodným dielom. Podľa smeru razby sa rozlišujú zvislé (šachty, komíny), vodorovné (štôlne, chodby a prekopy) a úklonné (úpadnice, zvážne šachty, úklonné šachty a komíny) banské diela. Zvláštnymi druhmi banského diela sú dedičná štôlňa (najhlbšie horizontálne banské dielo) a slepé šachty, ktoré neústia na povrch.

banské drevo

banské drevo — sortiment dreva určený na výstuž podzemných chodieb najmä v baniach. Najčastejšie sa používa drevo stromov smrek (Picea), borovica (Pinus), buk (Fagus) a hrab (Carpinus).

banské lano

banské lano — najcitlivejšia časť ťažného zariadenia v bani, jeden z najdôležitejších článkov bezpečnej prevádzky úklonných a zvislých jám. Používajú sa drôtené (oceľové) laná, podľa tvaru prierezu okrúhle a ploché laná. Okrúhle (jedno-, dvoj-, trojpramenné) laná s rovnosmerným alebo s protismerným spletením sa používajú pri ťažných strojoch s bubnami, ploché laná pri bobinových strojoch s hnacím kotúčom a s protilanom.

banské meračstvo

banské meračstvo — špecializovaný odbor meračstva zameraný na poznávanie pracovného prostredia v bani, na stanovenie jeho priestorových závislostí a na zber informácií potrebných na zabezpečenie banskej prevádzky. Pomocou geodetických prístrojov a metód zameriava banské priestory, vyhodnocuje merania a graficky ich spracúva, a to najmä v podobe banskej mapy. Vedecké základy banského meračstva na Slovensku položili S. Mikovíni a činnosť Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. V súčasnosti sa touto problematikou zaoberá Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach.

banské pole

banské pole — v minulosti vymedzená časť ložiska udeľovaná banskou vrchnosťou žiadateľovi o ťažbu. Udelené banské pole sa vytyčovalo od jedného pevného bodu ležiaceho na ložisku (tzv. zarážkového bodu), zanieslo sa do banskej mapy a zapísalo sa do knihy údelov. Tvorila ho skupina banských mier ležiacich vedľa seba vrátane prípadných prebytkov. Podľa Všeobecného banského zákona z 1854 sa na naftové a uhoľné ložiská mohli udeliť 4 dvojité a na ostatné ložiská vyhradených nerastov 4 jednoduché banské miery. Plocha banského poľa, ktoré tvorili 4 dvojité banské miery, bola 360 924 m2, plocha ložiska so 4 jednoduchými mierami 180 464 m2.

banské vetry

banské vetry — atmosférický vzduch, ktorý vchádza z povrchu do bane, kde vplyvom banského prostredia mení svoje zloženie. Stráca kyslík, priberá oxid uhličitý, škodlivé (dusivé), jedovaté alebo výbušné plyny (metán, dusík, oxid uhoľnatý, sulfán), ako aj prach a sadzu, mení sa jeho vlhkosť, teplota, tlak a hustota.

banský dispečing

banský dispečing — systém zvukového káblového spojenia podzemných pracovísk s riadiacim pracoviskom na povrchu alebo v bani. Býva umiestnený na náraziskách strojovní ťažného stroja, pri čerpacej stanici a v uhoľných baniach na všetkých poruboch, v rudných baniach v centrálnych miestach dobývania. Od systému telefónneho spojenia sa odlišuje tým, že prijímací zvuk je zosilnený cez reproduktor a vysielací zvuk sa realizuje cez špeciálny mikrofón. Centrála dispečingu je vybavená technologickou schémou s vyznačením pracovísk vetracích a čerpacích zariadení a snímaním chodu vybraných strojných zariadení s príslušnou signalizáciou.

banský dozor

banský dozor — dohľad orgánov nad dodržiavaním banských predpisov. V Slovenskej republike ho vykonávajú orgány štátnej banskej správy (jej ústredný orgán Ministerstvo hospodárstva SR a Hlavný banský úrad s obvodnými banskýmí úradmi) prostredníctvom banských inšpektorov (ústredných alebo obvodných). Uskutočňujú odborný technický dozor nad bezpečnosťou a hospodárnosťou technických zariadení v oblasti banskej správy, štátny odborný dozor nad racionálnym využívaním ložísk nerastov a zabezpečovaním chránených záujmov pri prieskume a ťažbe nerastných ložísk, pri úprave a zošľachťovaní nerastov, ako aj pri zriaďovaní alebo pri likvidácii banských diel a lomov. Zabezpečujú kontrolu trhacích prác a dozor nad používaním výbušnín v priemysle.

banský inšpektor

banský inšpektor — pracovník orgánu štátnej banskej správy poverený vykonávaním banského dozoru; pri Hlavnom banskom úrade pôsobí ústredný banský inšpektor, pri obvodnom banskom úrade obvodný banský inšpektor. Môže vstupovať do ťažobných priestorov, zisťovať potrebné skutočnosti, požadovať predloženie príslušných dokumentov, dávať záväzné pokyny na odstránenie nedostatkov, prípadne aj na zastavenie prevádzky, zakázať vykonávanie určitých prác, zadržať preukaz o odbornej spôsobilosti ap.

banský kombajn

banský kombajn — strojné zariadenie slúžiace na mechanické razenie banských diel (raziaci banský kombajn) a na dobývanie (dobývací banský kombajn). Vykonáva viaceré pracovné operácie súčasne (napr. rozpájanie, nakladanie a odvoz rozpojenej horniny z čelby na nadväzujúce dopravné zariadenie), čím sa zabezpečuje kontinuálne razenie banských diel alebo dobývanie, vysoký výkon a bezpečnosť práce.

banský majster

banský majster

1. v minulosti úradník v banských mestách dozerajúci na banskú výrobu. Ustanovovali ho richtár a rada. Podľa artikúl východoslovenských banských miest z 1487 a inštrukcií mesta Kremnica z 1537 udeľoval banský majster banské oprávnenie, vymeriaval banské miery a banské polia, povoľoval prerušenie práce v baniach, dozeral nad banskou výrobou a spravoval lesy patriace baniam. Podliehali mu všetci robotníci a úradníci v baniach, hutách a lesoch. Mal aj súdnu právomoc v menších banských sporoch (po vydaní Maximiliánovho banského poriadku 1573 ho nahradil banský súd);

2. v súčasnosti banský technik, ktorý pripravuje, riadi a kontroluje prácu baníkov priamo na pracoviskách.

banský otras

banský otras — zvláštny prejav horninového tlaku v bani za určitých prevádzkovo-geologických podmienok, sprievodný jav dobývania ložísk. Nastáva náhle a s veľkou prudkosťou. Jeho príčinou je náhle vyrovnanie latentného napätia v horninovom masíve za premeny potenciálnej energie na prácu. Môže sa prejaviť náhlym poklesom nadložia a zavalením dobývaného priestoru, zdvihnutím podložia, vytlačením masy ložiska do vyrúbaného priestoru či chodby alebo porušením celého horninového telesa. Následkom banského otrasu vznikajú veľké materiálne škody a často aj obete na ľudských životoch.

banský plyn

banský plyn — zmes plynov vyskytujúca sa predovšetkým v uhoľných baniach. Všeobecne sa skladá z 5 – 10 % oxidu uhličitého a 90 – 95 % metánu, ktorý vzniká pri preuhoľňovacích procesoch. Často obsahuje aj vyššie homológy alkánov (etán, propán, bután ap.), a to najmä v blízkosti ložísk zemného plynu a nafty. V menšej miere obsahuje aj ďalšie plyny (sírovodík, vodík, dusík). Môže sa vyskytovať voľný v dutinách a puklinách hornín alebo adsorbovaný v uhlí na jeho voľných plochách. Emisia banského plynu nastáva v dôsledku vstupu banského diela do ložiska alebo do okolitých hornín, keď pod vplyvom zmeny tlaku vystupuje do banských vetrov.

banský požiar

banský požiar — nebezpečná udalosť s možnými tragickými následkami vyskytujúca sa najčastejšie v uhoľných baniach. Vzniká samovznietením uhlia v stropoch chodieb a v pilieroch, vyhorením nálože trhavín, krátkym spojením elektrického vedenia, po výbuchu plynov, neopatrným zaobchádzaním s lampami a nepozornosťou pri práci. Šíri sa proti prúdu čerstvého vzduchu a v dôsledku nedokonalého horenia vznikajú nebezpečné splodiny.

banský regál

banský regál — súbor výsadných práv panovníka na vyhradené úžitkové nerasty, na ich ťažbu a využitie (v Uhorsku medzi ne patrilo zlato, striebro, meď, olovo, cín, soľ, neskôr aj železo a i.). Do 1. pol. 16. stor. bol panovník ich výhradným vlastníkom, neťažil ich však vo vlastnej réžii, ale právo na ich ťažbu poskytoval iným subjektom za poplatok (urbura) spojený s určitými výsadami (→ banské slobody). Banský regál sa odvíjal od pozemkového regálu. Súčasná právna úprava tento inštitút nepozná, ale práva, ktoré si v minulosti vyhradzoval panovník v prípade vyhradených nerastov, si v súčasnosti vyhradzuje štát (má vrchný dozor nad banskou činnosťou).

banský register

banský register — evidencia o vydaní banských oprávnení fyzickým a právnickým osobám vedená na každom obvodnom banskom úrade. Jej súčasťou je zbierka listín obsahujúcich odpisy všetkých vydaných oprávnení.

banský revír

banský revír

1. združenie banských podnikateľov, ktorých bane sa nachádzali na jednom ložisku alebo na určitom území. Banský revír sa zriaďoval na základe Všeobecného banského zákona z 1854. Slovenský banský revír bol utvorený až 1926;

2. územie s baňami, ktoré navzájom súviseli polohou, vlastníctvom, dobývaním nerastov alebo inými záujmami. Na Slovensku boli najznámejšie banskoštiavnický, kremnický, handlovský, novácky, rožňavský revír a i.

banský úrad

banský úrad — orgán štátnej správy zodpovedný za dozor pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. Do jeho pôsobnosti patria predovšetkým určovanie, zmena alebo zrušenie chránených ložiskových území a dobývacích priestorov a vedenie ich evidencie; povoľovanie otvárky, prípravy a dobývania výhradných ložísk a v určených prípadoch povoľovanie vyhľadávania a prieskumu výhradných ložísk, ako aj zabezpečenie alebo likvidácia hlavných banských diel a lomov pred zastavením ich prevádzky; určovanie nevyhnutných opatrení, najmä poradia a spôsobu dobývania výhradných ložísk, ak by otvárkou, prípravou a dobývaním bola ohrozená prevádzka alebo využitie výhradného ložiska v dobývacom priestore inej organizácie; vydávanie povolení na dobývanie ložísk nevyhradených nerastov, vedenie evidencie dobývacích priestorov a ich zmien; vydávanie súhlasu na povolenie stavieb a zariadení v chránenom ložiskovom území; nariaďovanie vyhotovenia alebo doplnenia banskomeračskej a geologickej dokumentácie, ak chýba alebo ak je nedostatočná; vydávanie povolení na osobitné zásahy do zemskej kôry; vydávanie povolení na zabezpečenie alebo na likvidáciu starých banských diel; povoľovanie trhacích prác, umiestnenia stavieb a užívania, zrušenia alebo odstránenia skladov výbušnín v prípadoch a za podmienok stanovených zákonom; vydávanie banských oprávnení a rozhodovanie o ich odňatí, resp. zrušení; vedenie banského registra vydaných banských oprávnení. Najvyšším banským úradom na Slovensku je Hlavný banský úrad, ktorému podliehajú obvodné banské úrady zriadené v hlavných banských obvodoch.

banský vozeň

banský vozeň — koľajové vozidlo na prepravu nákladu alebo osôb; nákladné vozne majú užitočný objem 0,45 – 1,8 m3 a nosnosť do 6,5 t, môžu byť s pevnou korbou, samovýsypné alebo špeciálne (na rôzne technologické účely); osobné vozne sú určené na prepravu maximálne 12 osôb.

banský vozík

banský vozík — najpoužívanejší koľajový dopravný prostriedok v banských štôlňach. V súčasnosti má plechovú korbu (v minulosti bývala aj drevená), vyprázdňuje sa vyklopením; má objem asi 1 m3 (až 1,5 t nákladu), rozchod koľajníc 450 – 650 mm.

banský výbuch

banský výbuch — náhle vznietenie a výbuch výbušných plynov (metán) alebo uhoľného prachu. Metán so vzduchom tvoria výbušnú zmes. Spodná hranica výbušnosti je asi pri obsahu 5 objemových % metánu, vrchná asi pri obsahu 13 objemových % (slabšia zmes nehorí a nevybuchuje, silnejšia horí, ale nevybuchuje). Preventívne opatrenia baní proti výbuchom spočívajú v dobrom prívode čerstvého vzduchu, čím sa obsah metánu zníži pod 5 objemových %. Nebezpečnejšia je zmes rozvíreného uhoľného prachu so vzduchom. Výbuchom uhoľného prachu sa predchádza zvlhčovaním alebo práškovaním pomocou kamenného prachu.

banský výťah

banský výťah — zariadenie na prepravu materiálu v bani na vyšší obzor. Je vybavené ťažným vrátkom so spoľahlivými brzdami.

banský záchranný dýchací prístroj

banský záchranný dýchací prístroj — prístroj chrániaci dýchacie orgány človeka pred účinkami škodlivých prímesí banského ovzdušia a umožňujúci pobyt a prácu v nedýchateľnom ovzduší bane. Je konštruovaný s otvoreným alebo s uzatvoreným dýchacím okruhom.

Konštrukcia s otvoreným dýchacím okruhom sa skladá z masky, z nádoby so stlačeným vzduchom vybavenej redukčným ventilom a z vdychovacej komory s regulačnými ventilmi. Dýchanie umožňuje stlačený vzduch privádzaný do masky cez redukčný ventil, ktorý sa po výdychu vypúšťa mimo prístroja. Prístroj s uzavretým dýchacím okruhom je navyše vybavený dýchacím vakom a pohlcovačom oxidu uhličitého a vlhkosti. Umožňuje regeneráciu vydychovaného vzduchu.

bantamka

bantamka — jedno z najstarších malých športovo–okrasných plemien kúr dovezené do Európy z Japonska. Hmotnosť kohúta 0,6 kg, sliepky 0,5 kg, farebne veľmi rôznorodé plemeno. Nazvané omylom podľa indonézskeho mesta Bantam.

banteng

banteng [malajsky] — hovorový názov domestikovaného tura z divožijúceho predka tura bantenga.

Bantiová, Anna

Bantiová (Banti), Anna, vlastným menom Lucia Loprestiová Longhiová (Lopresti Longhi), 27. 6. 1895 Florencia – 2. 9. 1985 Massa — talianska spisovateľka. Od autobiografickej prózy prešla k psychologickej próze, v ktorej sa zameriavala na osud ženy v spoločnosti. Dielo: Paolinina cesta (Itinerario di Paolina, 1937), Odvaha žien (Il coraggio delle donne, 1940), Artemida (Artemisia, 1947), Ženy umierajú (Le donne muoiono, 1951; sfilmovaný 1971, réžia Maurizio Ponzi), Zlaté mušky (Le mosche d’oro, 1962; slov. 1981), Verili sme (Noi credevamo, 1967; sfilmovaný 2010, réžia Mario Martone), Spálená košeľa (La camicia bruciata, 1973), Z jednej blízkej dediny (Da un paese vicino, 1975), Trýznivý výkrik (Un grido lacerante, 1981).

banu

banu [rum.], ban, množné číslo bani — čiastková menová jednotka v Rumunsku, stotina lei.

Bănulescu, Ştefan

Bănulescu [-sku], Ştefan, 8. 9. 1929 Făcăieni – 25. 5. 1998 Bukurešť — rumunský prozaik a novinár. R. 1954 – 61 pôsobil ako redaktor časopisov Gazeta literară (Literárne noviny) a Luceafărul (Zornička). Debutoval zbierkou umeleckých reportáží Cesta do nížiny (Drum în cîmpie, 1960). V zbierke noviel Zima mužov (Iarna bărbaţilor, 1965) zobrazil atmosféru Baraganskej stepi a Podunajska s nadčasovým spojením fantázie s realitou konca 2. svetovej vojny v oblasti, ako aj rozpad tradičných vzťahov na vidieku. Podobnú atmosféru zachytil aj v básnickej zbierke Spevy z nížin (Cintece de cîmpie, 1968). Autor zbierky literárnych čŕt a esejí Listy z provincie (Scrisori provinciale, 1976), románu Kniha mesta Metopolis (Cartea de la Metopolis, 1977; prvý diel zo zamýšľaného cyklu Milionárova kniha, Cartea milionarului), ktorého dej sa odohráva v imaginárnom balkánskom priestore.

baobab

baobab [africké jazyky], Adansonia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď slezovité. Mohutné stromy (priemer kmeňa je okolo 10 m) rastúce v trópoch Afriky a Austrálie; dožívajú sa niekoľko sto rokov.

Patrí sem 9 druhov, najznámejším je baobab dlaňovitý (Adansonia digitata) s dlaňovito zloženými listami a s bielymi, žltými alebo červenými voňavými kvetmi s priemerom 12 cm, s piatimi korunnými lupienkami a s veľkým počtom tyčiniek; tvrdý hnedý plod (tobolka) s 1 m dlhými stopkami je jedlý, olej z jedlých semien sa používa napr. v kozmetike. Pórovité, veľmi ľahké a mäkké drevo sa používa na stavbu plavidiel, z lykových vláken sa pletú laná a tkaniny, vhodné sú i na výrobu papiera. V ľudovom liečiteľstve sa odvar z kôry používa proti zimnici, z listov sa pripravuje šalát a z plodov nealkoholický nápoj.

baptízia južná

baptízia južná, Baptisia australis — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bôbovité. Trvalka. Pestuje sa pre fialovomodré kvety v hustých klasoch, plodom sú tmavé dekoratívne struky.

bar

bar [angl.] —

1. zvýšený pult na podávanie nápojov;

2. podnik poskytujúci nápoje (pôvodne nočný zábavný podnik, dnes aj denný bar, mliečny bar);

3. skrinka na liehoviny a poháre.

Baradulin, Ryhor Ivanavič

Baradulin, Ryhor Ivanavič, 24. 2. 1935 Verasouka – 2. 3. 2014 Minsk — bieloruský básnik a prekladateľ. Vo svojej tvorbe, ktorá je charakteristická jednoduchým štýlom, zobrazoval najmä náboženské a duchovné témy, vychádzal z ľudových tradícií. Autor básnických zbierok Plnými dúškami (Nahbom, 1963), Adam a Eva (Adam i Jeva, 1968), Čiara premeny údajov (Linija perameny dat, 1969), Sviatok včely (Sviata pčaly, 1975), Amplitúda odvahy (Amplituda smelasci, 1983), Mlčanie Perúna (Maučanne Peruna, 1986), Osamelosť putovania (Samota palomnictva, 1990), Listy do Helsínk (Listy u Cheľsinki, 2000), Ksty (2005), Rímsky diptych (Rymski dypcich, 2006), Prečo (Navošta, 2009), Kamaráti (Siabry, 2013). Nositeľ viacerých ocenení.

Barak, László

Barak, László, 8. 9. 1953 Mužla, okres Nové Zámky — maďarský básnik na Slovensku. V tvorbe reaguje na spoločenské zmeny pocitmi mladého intelektuála. Autor básnických zbierok Sancho Panza je smutný (Sancho Panza szomorú, 1981), Utopené plagáty (Vízbe fúlt plakátok, 1982), Krotký pamflet (Szelíd pamflet, 1987), Vek inzultácií (Inzultusok kora, 1992), Aj tak ťa odkrágľujú (Úgyis kicsinálnak, 2001), A čo ak je predsa len štetka? (És ha mégis ringyó?, 2002), Retúr do pekla (Retúr a pokolba, 2005; slov. 2006), Najkrajšie básne Lászla Baraka (Barak László legszebb versei, 2007) a veršov pre deti Obchod času (Időbolt, 1990).

barakuda

barakuda [špan.], Sphyraena — rod z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), čeľaď barakudovité (Sphyraenidae). Dravé morské ryby žijúce v Atlantickom, Tichom a Indickom oceáne, ale napr. aj v Stredozemnom mori. Majú pretiahnuté striebristé telo pokryté nepravidelnými škvrnami a torpédovitú hlavu s veľkými očami a s ozubenou čeľusťou.

Patrí sem 27 druhov, napr. okolo 2 m dlhá barakuda šťukovitá (Sphyraena barracuda, v niektorých zoologických systémoch barakuda veľká) s hmotnosťou okolo 20 kg žijúca v Atlantickom oceáne, ktorej jedince mali ešte v 18. stor. dĺžku okolo 4,5 m a hmotnosť okolo 40 kg, a okolo 1,2 m dlhá barakuda striebristá (Sphyraena argentea) s hmotnosťou okolo 10 kg žijúca v Tichom oceáne, lovená komerčne aj športovými rybármi; mäso niektorých veľkých druhov je jedovaté.

baran

baran

1. biol. samec ovce, plemenník chovaný na zabezpečenie reprodukcie stáda, ako aj na produkciu úžitkových produktov (mäso, vlna);

2. stroj. pracovná časť buchara alebo baranidla. Má veľkú hmotnosť a pri dopade vykonáva prácu potrebnú na požadovanú deformáciu materiálu;

3. voj. lat. testudo arietaria — staroveké obliehacie vojenské zariadenie. Pôvodne ho tvoril mohutný kmeň stromu s čelnou údernou železnou hlavicou zvyčajne v podobe hlavy barana. Slúžil na rozrúšanie brán obliehaných miest a hradných múrov opevnení. Jeho účinnosť technicky zdokonalili Rimania, ktorí ho umiestnili pod pohyblivý prístrešok zhotovený z pevných brvien pokrytých nehorľavými kožami a kovovými platňami. Samotné teleso barana bolo zavesené na lanách. Do kyvadlového pohybu ho uvádzali vojaci chránení prístreškom, prípadne ukrytí v konštrukciách pohyblivých obliehacích veží.