Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 301 – 350 z celkového počtu 817 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Bališ, Milan

Bališ, Milan, 12. 12. 1924 Ipeľský Sokolec, okres Levice – 19. 11. 1996 Vyšné Hágy, pochovaný v Tatranskej Javorine, okres Poprad — slovenský ornitológ, teriológ, poľovnícky zoológ. R. 1953 – 57 pôsobil v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, 1957 – 71 vo Výskumnej stanici a Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici, od 1971 vo Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene a na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Venoval sa najmä jelenej a danielej zveri i veľkým šelmám. R. 1949 – 53 ornitologický, 1954 – 56 poľovnícky referent, 1963 – 74 člen poľovníckej komisie Ústredného výboru Slovenského poľovníckeho zväzu, člen redakčnej rady časopisu Ochrana fauny. Autor publikácií Dravá pernatá zver (1956), Jelenia zver (1980), spoluautor okolo 20 odborných článkov publikovaných v domácich a zahraničných odborných časopisoch a zborníkoch. Nositeľ viacerých ocenení.

balizmus

balizmus [gr. > lat.], ballismus — masívne nepravidelné švihavé mimovôľové pohyby končatín. Balizmus býva dôsledkom poškodenia jadra medzimozgu, podlôžkového tela, ktoré je súčasťou extrapyramídového systému. Objavuje sa zvyčajne na jednej polovici tela (→ hemibalizmus).

Balkai, Vojtech

Balkai, Vojtech, aj Balkay, 23. 3. 1865 Trnava – 18. 6. 1917 Budapešť — uhorský právnik, odborník na banské právo. Od 1893 advokát v Trnave, Komárne a Sedmohradsku, 1897 – 1916 právny zástupca, prokurista štátnych kamennouhoľných baní v Uhorsku. Venoval sa otázkam banského práva, autor viacerých právnických príručiek, ako aj básní a rozprávok pre deti.

Balkán

Balkán1. súhrnné označenie štátov a území na Balkánskom polostrove, t. j. Albánska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Čiernej Hory, Grécka, Chorvátska, Severného Macedónska, Rumunska, Slovinska, Srbska a európskej časti Turecka;

2. → Stará planina.

balkanidy

balkanidy — jednotky karpatskobalkánskeho horského oblúka na Balkáne. Delia sa na predbalkánsku zónu (vonkajšia časť), zónu Starej planiny (10 – 30 km široká osová časť), strednogorskú zónu, Rodopy (s polymetalickou mineralizáciou), stranžidy a kraištidy.

Balkari

Balkari, vlastným menom Mallqarly, Malqar, čiže Ľudia od rieky Malka, aj Taulu, čiže Horali — národnosť najmä v juž. a juhozáp. časti Kabardsko-Balkarska; asi 125-tis. príslušníkov (2010). Jazykovo a kultúrne sú blízki Karačajom. Hovoria karačajsko-balkarským jazykom, ktorý patrí do severozáp., čiže kypčackej (kumánskej) skupiny turkickej vetvy altajskej jazykovej rodiny. Pôvodne písali arabským písmom, čiastočne aj cyrilikou, 1924 – 37 písmom na základe latinky, od 1938 prispôsobenou cyrilikou. Veriaci sú moslimovia, časť kresťania (pravoslávni). Najväčší význam má poľnohospodárstvo, predovšetkým živočíšna výroba, stúpa však podiel priemyslu. V období 1943 – 44 ich násilne presídľovali do Strednej Ázie. Po opätovnom zriadení autonómnej republiky 1957 sa väčšina Balkarov vrátila.

Ballard, James Graham

Ballard [belerd], James Graham, 15. 11. 1930 Šanghaj – 19. 4. 2009 Londýn — anglický prozaik. Študoval v Cambridgei, do literatúry vstúpil v 60. rokoch ako popredný predstaviteľ novej vlny autorov vedecko-fantastickej literatúry. Jeho prvé romány zobrazovali katastroficko-surrealistické vízie sveta: Vežiak (High Rise, 1975; sfilmovaný 2015, réžia Ben Wheatley) je obrazom technického a ľudského kolapsu v pretechnizovanej spoločnosti symbolizovanej vežiakom, román Ríša slnka (Empire of the Sun, 1984; slov. 1990; sfilmovaný 1987, réžia S. Spielberg), v ktorom zobrazil vlastné vojnové skúsenosti v Číne, znamenal odklon od vedecko-fantastického románu.

Ďalšie diela: romány Búračka (Crash, 1973; sfilmovaný 1996, réžia D. Cronenberg), Betónový ostrov (Concrete Island, 1974), Hello, Amerika (Hello America, 1981), Deň stvorenia (The Day of Creation, 1987), Priazeň žien (The Kindness of Women, 1991), Kokaínové noci (Cocaine Nights, 1996), Super-Cannes (2000), Ľudia milénia (Millennium People, 2003), Kráľovstvo tvoje (Kingdom Come, 2006), zbierka poviedok Mýty blízkej budúcnosti (Myths of the Near Future, 1982) a i.

Ballardov postup

Ballardov postuppolygr. galvanické nanášanie medenej vrstvy, do ktorej sa vyrýva alebo vypletá obraz, na hĺbkotlačový valec. Vrstva sa po skončení tlače stiahne z valca ako šupka (plech).

Ballauff, Theodor

Ballauff, Theodor, 14. 1. 1913 Magdeburg – 14. 1. 1995 Mainz — nemecký pedagóg. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, systematickou pedagogikou, pedagogickou antropológiou a filozofiou výchovy, pri ktorej vychádzal z názorov a myšlienkového konceptu M. Heideggera. Podľa Ballauffa je vo výchove dôležitá otvorenosť, úprimnosť bytia (človeka) k svetu a iným ľuďom. Táto otvorenosť však nie je samozrejmá, automatická, je možné osvojiť si ju práve výchovou. Medzi učiteľom a žiakom sa má v racionálnej interaktívnej komunikácii vybudovať neautoritársky (bez vopred určených rolí) symetrický vzťah.

Autor monografií Pedagogika. Dejiny vzdelávania a výchovy I – III (Pädagogik. Eine Geschichte der Bildung und Erziehung I – III, 1969 – 72) a Pedagogika ako náuka o vzdelávaní (Pädagogik als Bildungslehre, 1986).

Ballay, Štefan

Ballay, Štefan, 1792 – 1875 — slovenský knihovník. Usporiadal františkánsku knižnicu v Šebeši (dnes časť Prešova) a skatalogizoval jej fond (1833). Knižnica mala vzácne fondy, inkunábuly, tlače zo 16. stor. i knihy zo starších kláštorných knižníc.

Ballo, Ivan

Ballo, Ivan, 7. 4. 1909 Dolný Kubín – 23. 4. 1977 Praha, pochovaný v Dolnom Kubíne — slovenský hudobný kritik, publicista a historik. Zakladateľ slovenskej profesionálnej hudobnej publicistiky a kritiky. R. 1926 – 39 najaktívnejší slovenský hudobný kritik. Venoval sa prevažne opere. Do slovenčiny preložil knihu R. Rollanda Ludwig van Beethoven (1927), udržiaval korešpondenciu s B. Bartókom, B. Walterom a R. Straussom. Významné štúdie: Opera Detvan V. Figuša-Bystrého (1928), Mikuláš a Alexander Moyzes (1928), Vítězslav Novák a slovenská tradícia v českom umení (1930), Slovenská hudba pred prevratom a po prevrate a i.

Ballo, Miloš

Ballo, Miloš, 18. 1. 1931 Šahy, okres Levice — slovenský technik. R. 1953 – 92 pôsobil na Stavebnej fakulte STU, 1990 profesor v odbore konštrukcií inžinierskych stavieb. Venoval sa výpočtovej mechanike betónových konštrukcií, priekopník v aplikovaní metódy konečných prvkov na stavebné konštrukcie.

Ballus, Pavol

Ballus, Pavol, 18. 12. 1783 Modra, okres Pezinok – 30. 3. 1848 Bratislava — slovenský botanik, ovocinár, vinohradník. Študoval teológiu (v Bratislave) a prírodné vedy. Pôsobil ako mestský radca v Bratislave. Zaoberal sa ovocinárstvom, vinohradníctvom a regionálnymi dejinami Bratislavy. R. 1823 napísal dodatky k dielu Kvetena Bratislavy (Flora Posoniensis) od Š. Lumnicera. Autor odborných článkov.

Bally, Charles

Bally [bali], Charles, 4. 2. 1865 Ženeva – 10. 4. 1947 tamže — švajčiarsky jazykovedec. Žiak a nasledovník F. de Saussura, po ktorom prebral aj Katedru všeobecnej jazykovedy a sanskritu na univerzite v Ženeve a stal sa najvýznamnejším lingvistom z jeho žiakov. Podľa vlastných zápiskov publikoval Saussurovu prácu Kurz všeobecnej jazykovedy (Cours de linguistique générale, 1916; spoluautor A. Sechehaye). Vo svojich dielach rozpracoval najmä teóriu štylistiky, všeobecnú teóriu výpovede a teóriu porovnávacieho výskumu jazykov. Dielo: Úvod do štylistiky francúzštiny (Traité de stylistique français, 1909), Jazyk a život (Le langage et la vie, 1913), Všeobecná jazykoveda a francúzska jazykoveda (Linguistique générale et linguistique française, 1933).

balneo-

balneo- [lat.] — prvá časť zložených slov s významom kúpeľ, kúpeľný.

balneoklimatológia

balneoklimatológia [lat. + gr.], kúpeľná klimatológia — časť klimatológie zaoberajúca sa klímou kúpeľných miest, ktorá je dôležitým činiteľom v komplexnej kúpeľnej liečbe. Úlohou balneoklimatológie je aj vyhľadávanie lokalít s priaznivým podnebím na liečebné účely.

balneológia

balneológia [lat. + gr.] — náuka o zložení, účinkoch a využívaní liečivých (t. j. minerálnych a teplých) vôd a látok (napr. bahno, rašelina) pri ich vonkajšom alebo vnútornom používaní. Prírodné liečivé zdroje pôsobia na ľudský organizmus fyzikálnymi vlastnosťami (mechanické, tepelné účinky) a obsahom rôznych účinných chemických látok. Pri rôznych liečebných metódach sa využívajú napr. kúpele, zábaly, inhalácia, pitné kúry, pohybový režim ap. Cieľom balneológie je výber optimálnych balneologických liečebných metód pre každý druh ochorenia (→ balneoterapia). Špecializované Balneologické múzeum Imricha Wintera sa nachádza v Piešťanoch.

balneotechnika

balneotechnika [lat. + gr.] — náuka o technike využívania liečivých vôd a látok (vody a bahna) na liečebné účely; technický odbor balneológie zaoberajúci sa výskumom a tvorbou technického zariadenia kúpeľov všetkých druhov. Zahŕňa zariadenia vlastnej kúpeľnej prevádzky i technologické vybavenie žriedla. Stavebný materiál kúpeľných bazénov, vaní, ako aj použité potrubia musia byť odolné proti fyzikálnym a chemickým vplyvom liečivých vôd a plynov (napr. proti upchatiu potrubí nerozpustnými usadeninami), ich kvalitnou izoláciou sa zabráni tepelným stratám, konštrukčnými úpravami sa vyrovnáva zmena dĺžky potrubí následkom vyšších teplôt, používajú sa materiály nepodliehajúce korózii.

Balogh, Edgár

Balogh [-log], Edgár, 7. 9. 1906 Temešvár, Rumunsko – 19. 6. 1996 Kluž, Rumunsko — maďarský spisovateľ a publicista. Zakladateľ a hlavný predstaviteľ hnutia Sarló (Kosák). Gymnázium absolvoval v Bratislave, etnografiu študoval na filozofickej fakulte Nemeckej univerzity v Prahe. Pôsobil v ČSR, odkiaľ bol pre komunistickú činnosť 1935 vyhostený, potom žil v Rumunsku.

V prácach presadzoval myšlienky pokroku, sociálnej spravodlivosti a porozumenia medzi podunajskými národmi. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria štúdia Skutočnosť a kultúra v živote maďarstva v Československu (Valóság és kultúra a csehszlovákiai magyarság életében, 1935), v ktorej načrtol problematiku národnostného hnutia na Slovensku, a memoáre Sedem pokusov (Hét próba, 1965), v ktorých spracoval dejiny hnutia Sarló. Autor štúdií Nepísaná história (Íratlan történelem, 1939), Od Sudet po Čierne more (A Szudétáktól a Fekete-tengerig, 1945), Priama reč (Egyenes beszéd, 1957), Pero a ľudskosť (Toll és emberség, 1965), Maďari, Rumuni, Slovania (Magyarok, románok, szlávok, 1986) a zbierky poviedok Krídlový oltár (Szárnyas oltár, 1978).

Balog-Malešić, Ivan

Balog-Malešić, Ivan, 11. 9. 1926 Osijek – 9. 12. 2000 tamže — chorvátsky režisér a organizátor bábkarstva. R. 1965 absolvoval štúdium divadelnej a filmovej vedy v Belehrade; 1974 – 75 študoval na VŠMU v Bratislave. Spoluzakladateľ medzinárodného detského festivalu v Šibeniku a Bábkarských stretnutí v Osijeku. Od 1961 až do odchodu na dôchodok bol riaditeľom Detského divadla v Osijeku. R. 1964 nadviazal kontakty so Štátnym bábkovým divadlom (dnes Bratislavské bábkové divadlo). Výmenou predstavení medzi divadlami, uvádzaním hier, hosťovaním režisérov, výtvarníkov, hudobných skladateľov a prostredníctvom tlače, rozhlasu a televízie sa zaslúžil o propagáciu slovenského bábkarstva v bývalej Juhoslávii.

balón

balón [tal. > fr.] — vzdušný dopravný prostriedok ľahší ako vzduch. Skladá sa z nosnej časti (sieť, laná), z obalu (hodváb, syntetické tkaniny), ktorý je naplnený teplým vzduchom (teplovzdušný balón), héliom, v minulosti aj svietiplynom alebo vodíkom (plynový balón), a z koša na prepravu posádky alebo meracích prístrojov. Balón je neriaditeľný (unášaný iba vetrom), obmedzene sa dá regulovať len výška letu: pri plynovom balóne stúpanie odhodením závaží, klesanie vypustením plynu, pri teplovzdušnom balóne, ktorého náplň sa ohrieva pomocou horákov, sa výška letu riadi reguláciou výkonu horákov, čím sa mení hustota vzduchu v balóne.

Podľa tvaru sa rozlišuje drakovitý (upútaný, spravidla pretiahnutého tvaru, so stabilizačnými plochami) a guľovitý (v tvare gule) balón; podľa konštrukcie balón so sieťou (slúžiacou na zavesenie koša na teleso balóna), voľný bez siete (nedá sa naň upevniť kôš) a montgolfiéra (naplnená teplým vzduchom); podľa účelu registračný (voľný, používaný v meteorologickej službe), padákový (voľný, v prípade nebezpečenstva môže slúžiť ako padák), pozorovací (zvyčajne upútaný, so zaveseným košom alebo s gondolou pre posádku), priehradový (upútaný, nesie sústavu lán tvoriacich zábranu proti náletom nepriateľských lietadiel) a signálny (upútaný, bez koša, používaný na signalizáciu) balón. Prvý balón plnený teplým vzduchom (montgolfiéru) zostrojili 1783 bratia J. É. a J. M. Montgolfierovci. R. 1932 A. Piccard v stratosférickom balóne v uzavretej gondole dosiahol výšku 16 940 m. Dnes sa balón používa v športe, vo vojenstve, v meteorológii a i.

balonet

balonet [fr.] — vak v obale nevystuženej vzducholode, do ktorého sa dúchadlom vháňa vzduch, aby sa udržiaval vonkajší tvar alebo aby sa mohlo zmeniť pozdĺžne vyváženie.

balónovanie

balónovanie, angl. ballooning — ekon. umelé zvyšovanie kurzu akcií; uplatňuje sa pri špekulačných obchodoch najmä na burzách.

balónová sonda

balónová sonda, registračný balón — voľný balón používaný pri meteorologickom prieskume.

balota

balota [fr.], Ballota — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď hluchavkovité. Trváce byliny vysoké až 130 cm, ktoré sa vyskytujú ako burina najmä v blízkosti ľudských obydlí v sev. a juž. Afrike, v Európe a záp. a str. Ázii. Majú hranatú stonku, stopkaté širokovajcovité až okrúhle na okraji vrúbkované protistojné listy a zvyčajne červenofialové pyskaté kvety usporiadané v papraslenoch, plod tvrdka.

Patrí sem 35 druhov, napr. balota čierna (Ballota nigra) rastúca v Európe a záp. Ázii na miestach bohatých na dusík, najmä na ruderálnych teplejších stanovištiach. V ľudovom liečiteľstve sa odvar z baloty používa na obklady pri dne, na čaj pri stresoch a hysterických a hypochondrických stavoch.

balotina

balotina [fr.] — drobné sklené guľôčky vyrábané samovoľným zaguľatením čiastočiek skla v plameni a pridávané do bielych alebo farebných reflexných náterov dopravných značiek, obrubníkov, premietacích pláten ap.

Balthasar, Vladimír

Balthasar [-tazar], Vladimír, 21. 6. 1897 Praha – 10. 11. 1978 tamže — český entomológ, ornitológ, hudobný vedec, novinár, múzejný pracovník, ochranca prírody. R. 1917 – 20 študoval dejiny hudby a výtvarného umenia, 1926 – 29 zoológiu na Karlovej univerzite v Prahe. R. 1920 – 24 pôsobil ako novinár. Spočiatku sa zaoberal hudobnou vedou, o. i. dielom B. Smetanu a L. van Beethovena, prispieval do hudobného časopisu Dalibor (krátko pôsobil aj ako jeho hlavný redaktor), neskôr len prírodnými vedami. R. 1933 – 39 kustód zoologických a botanických zbierok prírodovedného oddelenia Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave (dnes SNM), zároveň asistent na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. od 1939 pôsobil v Zlíne (1945 – 47 riaditeľ Študijného ústavu), 1947 – 57 riaditeľ Krajského prírodovedného múzea v Hradci Králové.

Významne pozdvihol entomologické zbierky Vlastivedného múzea v Bratislave. Zaoberal sa najmä radmi chrobáky, dvojkrídlovce, vážky, pošvatky a bzdochy, skúmal aj vtáky v Podunajsku. Autor a spoluautor okolo 220 odborných a vedeckých článkov. Autor 3-zv. monografie Monografia čeľadí Scarabaeidae a Aphodiidae (Monographie der Scarabaeidae und Aphodiidae der palaearktischen und orientalischen Region, 1963 – 64)

baltický typ

baltický typ — jeden z tzv. rasových typov charakterizovaný stredne vysokou postavou, stredne širokou hlavou, širokým nosom s konkávnym až rovným profilom, svetlou farbou očí a plavými popolavými vlasmi. Za centrum výskytu tohto typu sa považuje Fínsko, sev. Poľsko, severozáp. Rusko a pobaltské republiky.

Baltrušaitis, Jurgis

Baltrušaitis, Jurgis, 2. 5. 1873 Paantvardis, Litva – 1. 3. 1944 Montrouge, pri Paríži, Francúzsko — litovský básnik píšuci po rusky a litovsky. Od 1920 litovský vyslanec v Rusku, od 1939 litovský diplomat v Paríži. Významný predstaviteľ ruského modernistického hnutia a symbolizmu. V ruštine vydal básnické zbierky Hlinené schody (Zemnyje stupeni, 1911), Horská cestička (Gornaja tropa, 1912) a Ľalia a kosák (Lilija i serp, 1948), v litovčine Nové bydlisko (ļkurtuvés, 1941) a Veniec sĺz (Ašarų vainikas, 1942). Posmrtne vyšla básnická zbierka Poézia (Poezija, 1948).

Baltrušaitytėová-Masionienėová, Birute

Baltrušaitytėová-Masionienėová (Baltrušaitytė-Masionienė), Birute, 24. 10. 1940 Lomiai, pri meste Tauragės – 2. 8. 1996 Vilnius — litovská poetka, prozaička, literárna historička. Jej básnická tvorba, napr. básnické zbierky V objatí tráv (Žolynų prieglaudoj, 1980) a Pri prameni riek (Upių pradžioj, 1982), je charakteristická maximalizmom, nečakanými asociáciami, muzikálnosťou, baladickosťou a meditatívnosťou. V jej prozaickej tvorbe, napr. v próze Pod juhozápadným nebom (Po pietvakarių dangum, 1981), dominujú motívy povinnosti a oddanosti svojmu národu i kultúrne a historické témy. Autorka literárnohistorických prác Súčasná estónska próza (Dabartinės estu prozos, 1977), Lev Nikolajevič Tolstoj a Litva (Levas Tolstojus ir Lietuva, 1978) a Po stopách literárnych vzťahov (Literaturinių ryšių pėdsakais, 1982).

baltské jazyky

baltské jazyky — skupina indoeurópskych jazykov; tvoria ju súčasné jazyky litovčina a lotyština, vymretá pruština a niektoré vymreté dialekty. Litovčina a lotyština tvoria východobaltskú skupinu a sú si veľmi blízke. Pruština predstavovala západobaltskú skupinu a v mnohom sa od nich líšila. Areál rozšírenia baltských jazykov bol kedysi oveľa väčší a siahal na východe po horný tok Volgy, Moskvy a Oky, na juhovýchode po Sejm, na juhu po Pripiať (jednotlivé skupiny baltského obyvateľstva sa pravdepodobne vyskytovali aj južnejšie) a na severe po Baltské more a hranicu medzi Lotyšskom a Estónskom. V indoeurópskej jazykovej rodine sú baltské jazyky najbližšie slovanským jazykom. Majú s nimi veľa spoločných slov a gramatických prostriedkov.

baltské kmene

baltské kmene — skupina národov indoeurópskeho pôvodu, ktoré v staroveku obývali juž. a vých. pobrežie Baltského mora od ústia Visly po Dvinu, horný Dneper, Volgu a Oku. Z množstva kmeňov (okrem postupne vymierajúcich Prusov, resp. záp. Baltov, Kurov, Latgalov, Jatvingov, Galindov a i.) si zachovali dejinnú kontinuitu po súčasnosť Lotyši a Litovčania (vých. Baltovia). Najstaršie správy o baltských kmeňoch sa zachovali u antických autorov v súvislosti s ťažbou jantáru a obchodnou Jantárovou cestou.

Baltské more

Baltské more — plytké šelfové vnútrozemské more Atlantického oceána medzi sev., str. a vých. Európou; plocha 422 700 km2 (s ostrovmi 448 200 km2), priemerná hĺbka 48 m, maximálna hĺbka 470 m, prevládajúce hĺbky 40 – 100 m. So Severným morom spojené Dánskymi úžinami (prielivy Kattegat, Skagerrak, Veľký Belt, Malý Belt, Øresund). Veľké zálivy: Botnický záliv (hĺbka vyše 250 m), Fínsky záliv (vyše 100 m), Rižský záliv (okolo 50 m). Početné ostrovy (Alandy, Hiiumaa, Saaremaa, Öland, Bornholm a i.).

Baltské more vzniklo pred 17-tis. rokmi po ústupe kontinentálneho ľadovca, ktorý modeloval škandinávske pobrežie; na juž. pobreží časté limany. Pri výmene vody so Severným morom cez Dánske úžiny prúdi ľahšia, menej slaná voda Baltského mora na povrchu do Seveného mora a ťažšia, slanšia voda Severného mora v hĺbke do Baltského mora. Najväčšie more vo svetovom oceáne s poloslanou (brakickou) vodou. Slanosť sa znižuje od západu na východ a od juhu na sever. V centrálnych častiach sa slanosť vrchných vrstiev pohybuje od 7 do 7,5 ‰. Priemerná teplota na hladine na otvorenej časti mora v zime 1 – 3 °C, pri pobreží menej ako 0 °C, v lete do 18 – 20 °C. Vplyvom vetra a náhlych zmien tlaku výrazné kolísanie hladiny. Zmeny úrovne v zálivoch 1,5 – 3 m. Prílivy do 20 cm.

Najväčšie rieky ústiace do Baltského mora: Visla, Odra, Západná Dvina, Neman, Neva. Lov sleďa, tresky, lososa, kambaly, ostrieža. Prieplavom spojené s Volgou a Bielym morom. Významné prístavy: Petrohrad, Tallinn, Riga, Gdyňa, Gdansk, Štetín, Rostock, Warnemünde, Kiel, Kodaň, Malmö, Štokholm, Turku, Helsinki.

Plavbu po Baltskom mori a po prielivoch právne upravuje Kodanský dohovor z 1857; sú prístupné obchodným a vojnovým lodiam bez akéhokoľvek obmedzenia.

baltskofínske jazyky

baltskofínske jazyky — podskupina jazykov fínskej skupiny ugrofínskej vetvy uralskej jazykovej rodiny, do ktorej patria fínčina, estónčina, karelčina, vepčina, ižorčina, vodčina a livčina. Status úradného jazyka má len fínčina vo Fínsku a estónčina v Estónsku. Menšie baltskofínske jazyky sú rozšírené zväčša pri Fínskom zálive v Rusku, livčina v Lotyšsku. Kareli používali v minulosti ako spisovný jazyk fínčinu a po karelsky hovorili iba v rodinnom prostredí. Ostatné jazyky sú zastúpené nepočetnými používateľmi a postupne zanikajú.

Balúči

Balúči, vlastným menom Balúč alebo Balóč — národnosť v Pakistane (záp. Sindh a juhozáp. Pandžáb, → Balúčistan; 6,9 mil., 2014), juhových. Iráne (1,5 mil.), juž. Afganistane (300 tis.), Indii a Turkménsku. Sú moslimovia (sunniti). Základným spôsobom obživy je kočovné pastierstvo (ovce, kozy, ťavy), postupne začína prevládať usadlé poľnohospodárstvo s využitím umelého zavlažovania (obilniny, ovocie, zelenina). R. 2005 a 2008 sa Balúči pod názvom Západný Balúčistan (iránski Balúči) a Balúčistan (pakistanskí Balúči) stali členom Organizácie nezastúpených národov a národností (UNPO).

balvanitý sklz

balvanitý sklz — objekt na vodnom toku vybudovaný s cieľom zmenšiť rýchlosť vodného prúdu vytvorením drsného dna na krátkom úseku koryta. Skladá sa z kameňov veľkosti až 1 m ukladaných do určitého sklonu tak, aby sa nevytrhli; môžu byť aj zapustené do betónu. Konštrukčne dôležitými miestami sú začiatok a koniec balvanitého sklzu.

balza

balza [špan.] —

1. quano, lanero, polak, topa, tami — mäkké, veľmi ľahké drevo bielej alebo svetložltej farby s lesklým povrchom z tropických juhoamerických stromov Ochroma lagopus a Ochroma pyramidale (→ balza kužeľovitá). Smerom k jadru je ružovejšie, hustota v priemere 160 kg/m3. Ťažko sa suší, má priaznivé tepelné a zvukovoizolačné vlastnosti, ľahko sa opracúva a lepí. Pre malú objemovú hmotnosť sa používa v stavebníctve na výrobu izolácií, hračiek, lietajúcich modelov i ako ochrana v obalovej technike;

2. juhoamerický čln bez kýlu, z mäkkého balzového dreva alebo z trstiny, známy najmä z oblasti jazera Titicaca v Peru (Južná Amerika).

balzamovanie

balzamovanie [gr. > lat.] — konzervovanie mŕtveho tela napúšťaním jeho mäkkých častí antiseptickými a fixačnými látkami (masti, injekcie), ktoré zabránia posmrtnému rozkladu. Najvyššiu dokonalosť v balzamovaní dosiahli starí Egypťania; → mumifikácia.

balzamovník

balzamovník [gr. > lat.], Myroxylon — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bôbovité. Vždyzelené, do 40 m vysoké stromy rastúce v trópoch Južnej Ameriky. Majú nepárnoperovité striedavé listy zložené z 3 – 15 kopijovitých alebo vajcovitých lístkov a biele motýľovité kvety usporiadané v pazušných alebo vo vrcholových strapcoch, plod nepukavý struk. Patrí sem 6 druhov, najznámejší je do 15 m vysoký balzamovník peruánsky (Myroxylon balsamum) s obvodom kmeňa iba 2 – 3 m, s vajcovitou korunou a s riedkym strapcom kvetov. Odroda pereirae pochádzajúca zo Strednej Ameriky, Salvádora a z Guatemaly poskytuje peruánsky balzam, odroda balsamum pochádzajúca z Venezuely a Brazílie toluánsky balzam; z obidvoch balzamov sa destilujú silice.

balzamy

balzamy [gr. > lat.] — prirodzené roztoky živíc v siliciach (olejoživice); látky s výraznou vôňou. Podľa množstva silice sú buď tekuté, alebo polotekuté, číre alebo rôzne zafarbené, rozpustné v etanole, éteri a v iných organických rozpúšťadlách. Vznikajú v rastlinných bunkách z buniek výstelkového epitelu medzibunkových kanálikov. Na povrch rastliny vytekajú prirodzenými trhlinami, pri poranení rastlín alebo umelo narezanými otvormi (ochranná funkcia).

Získavajú sa z niektorých ihličnatých subtropických (napr. vonný balzam styrax získavaný z kôry stromu ambrovník, Liquidambar, pochádzajúceho z Malej Ázie) a tropických (olejnaté balzamy elemi z druhov kanárium luzonské, Canarium luzonicum, rodov balzamovec a Protium, ako aj toluánsky a peruánsky balzam z rodu balzamovník) drevín, ale aj z jedle balzamovej (Abies balsamea) pochádzajúcej z Kanady a z vých. časti USA, poskytujúcej kanadský balzam. Balzamy sa v rôznych indikáciách využívajú v lekárstve a vo farmakológii, ako aj v kozmetike, v optike a i.

Balzerová, Eliška

Balzerová [-ce-], Eliška, 25. 5. 1949 Vsetín — česká herečka. R. 1971 – 77 členka Jihočeského divadla v Českých Budějoviciach, od 1977 Divadla na Vinohradech v Prahe. R. 1998 s českým hercom Tomášom Töpferom (*1951) obnovili Divadlo na Fidlovačce, kde pôsobila 2012 – 15 ako riaditeľka.

Jej herecké postavy sa vyznačujú jemnou psychologickou kresbou, civilnou komornosťou a úspornou skratkou. Z divadelných úloh stvárnila napr. Regan (W. Shakespeare: Král Lear, 1971), Natašu (A. P. Čechov: Tři sestry, 1979), Jenovéfu (V. K. Klicpera, Hadrián z Římsů, 1980), Lottu (Jan Vedral: Urmefisto, 1988), Helenu Damsonovú (P. Shaffer: Dar Gorgony, 1996) a Babičku (B. Němcová, 2013). Vynikla aj v televíznych seriáloch Nemocnice na kraji města (1978, pokračovanie 1981), Nemocnice na kraji města po dvaceti letech (2003) a i. a vo filmoch Zlatí úhoři (1979), S tebou mě baví svět (1982), Městem chodí Mikuláš (1992), Ženy v pokušení (2010, ocenenie Český lev za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe), Láska je láska (2012), Teorie tygra (2016) a i.

bambus

bambus [malajsky] — súhrnný názov rôznych subtropických a tropických rodov jednoklíčnolistových rastlín z čeľade lipnicovité, napr. Bambusa, Bashania, Fargesia, Phyllostachys, Sasa, Sasaella a Semiarundinaria. Z bylín najväčšie druhy, niektoré dorastajú až do výšky 30 m. Majú klásky kvetov so 6 tyčinkami usporiadané do metlín, plod zrno, kôstkovica alebo bobuľa. Duté článkované steblá sa používajú ako stavebný materiál. K najdôležitejším druhom patrí bambus trsteníkovitý (Bambusa arundinacea), ktorého steblá sa využívajú na výrobu nábytku a stavbu obydlí, tenké čiarkovité zospodu chlpaté listy na výrobu rohoží a športového náradia, lyko na výrobu papiera, bobule a mladé výhonky sa konzumujú ako zelenina. Bambus je dôležitou zložkou potravy pánd.

bambuštek

bambuštek [malajsky], Sasa — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď lipnicovité. Vždyzelené nižšie druhy bambusov so širšími listami vysoké 1,5 – 2 m. Pestujú sa Sasa palmata s purpurovopásikavou stonkou a tmavozelenými listami, Sasa veitchii s listami s bielym lemom, známe sú aj bambuštek nízky (Sasa pumila) a bambuštek trpasličí (Sasa pygmaea).

baňa

baňa

1. → banské dielo;

2. v širšom význame komplex všetkých banských diel, stavieb a zariadení potrebných na odkrývanie, prípravu a ťažbu úžitkového nerastu. Tieto činnosti vykonáva podľa schváleného plánu ťažby banský podnik vo vymedzenom ťažobnom priestore, kde môže na dobývanie nerastov vykonávať potrebné práce, zriaďovať prevádzkové budovy a zariadenia, t. j. vykonávať banskú činnosť. Musí sa starať o bezpečnosť prevádzky a neodkladne odstraňovať nebezpečenstvo vyvolané banskou činnosťou a ohrozujúce zdravie a život ľudí. Najvyšší dozor nad dodržiavaním týchto povinností vykonávajú orgány štátnej banskej správy.

Podľa spôsobu ťažby sa rozlišujú povrchové a hlbinné bane. Povrchové bane sa skladajú z otvárky ložiska (je prístupovou cestou z povrchu k dobývanému ložisku) tvoriacej zárez a z obzoru (horizontu), na ktorom sa ložisko dobýva, ako aj zo zariadení na dobývanie napr. uhlia, rúd a úžitkových nerastov. Povrchové bane na dobývanie kameňa, štrku a piesku sa nazývajú lomy. Hlbinná baňa sa skladá z priestorov vylámaných pod povrchom (banských diel a technických zariadení) a z komplexu banských dopravných a strojových zariadení umiestnených na povrchu (budovy nad šachtou, ukladacie zásobníky, mostovky, ťažné veže, budovy úpravne, ťažné stroje, ventilátory, kompresory, kalorifery, transformátory, kotolňa, mechanické a drevoobrábacie dielne, skladiská, banské kancelárie, lampáreň, šatňa, umyváreň ap., železničné trate, visuté dráhy a cesty, otvorené skládky úžitkového nerastu, odvaly ap.).

Vlastná banská činnosť sa začína otvárkou a prípravou ložiska (razenie štôlní, šácht, prekopov, chodieb, komínov a prerážok a i. postupy potrebné na sprístupnenie ložiska i na prípravu jeho dobývania). Baňa sa otvára úvodným dielom, ktorým môže byť šachta (vyhĺbená zvislo, zriedkavo úklonne, otvárajúca ložisko vo väčšej hĺbke v rovinatom alebo v hornatom teréne) alebo štôlňa (vyhĺbená horizontálne a otvárajúca ložisko v hornatom teréne). Pri prechode ložiska do väčších hĺbok pod úroveň štôlne sa jeho hlbšia časť otvára slepou šachtou, ktorá nevyúsťuje na povrch. Vo zvislom smere je ložisko rozdelené na obzory (horizonty), t. j. na úseky, ktoré slúžia na dobývanie ložiska. Výška obzoru, čiže zvislá vzdialenosť medzi 2 obzormi, je zvyčajne 50 m. Ložisko je otvorené najmenej na 2 obzoroch. Spodný obzor slúži aj na dopravu vyrúbaného nerastu, hlušiny, materiálu a ľudí i na privádzanie čerstvého vzduchu (→ banské vetry). Vrchným (výduchovým) obzorom sa odvádza použitý vzduch z bane a dopravuje sa podsádzka i rôzny materiál. Na každom obzore sa pri šachte vytvárajú väčšie manipulačné priestory, náraziská (banské stanice, kde sa sústreďuje všetok vyťažený úžitkový nerast, hlušina a i. materiál určený na dopravu na povrch, ako aj prázdne vozy, strojové zariadenie a i.), ktorých úlohou je čo najplynulejšie a najhospodárnejšie previesť horizontálnu banskú dopravu na zvislú (prípadne úklonnú) dopravu v šachte. V nárazisku a v jeho blízkosti sú umiestnené prevádzkové komory (vozovňa pre lokomotívy, transformačná stanica, rozvodňa, čerpacia stanica so žumpou, drviareň rudy, zásobníky, dávkovacia stanica pre skipy ap.). Z náraziska sa kolmo na smer ložiska razia hlavné prekopy. Prekrížením ložiska alebo skupiny ložísk hlavným prekopom sa končí vlastná otvárka úvodných banských diel. Z hlavných prekopov v ložisku sú vyrazené sledné chodby, z ktorých približne každých 50 m vedú komíny rozdeľujúce ložisko na menšie úseky, bloky. V pripravených blokoch ložiska sa realizuje najdôležitejšia činnosť bane, dobývanie, ktoré spočíva v rozpájaní úžitkového nerastu trhavinami alebo mechanizmami (napr. raziaci stroj, banský kombajn) a v jeho doprave do úpravne.

Pri dobývaní sa používa množstvo dobývacích metód vybraných z hľadiska daných bansko-geologických a bezpečnostných podmienok ložiska. Na tenkých a stredne mocných ložiskách sa nerast dobýva v dobývacích blokoch, na vodorovných a málo uklonených ložiskách v dobývacích pilieroch a na mocných ložiskách v dobývacích komorách. Rúbanina v bloku sa ťaží v horizontálnych pásoch (plástoch), medziobzorovo a obzorovo. Ak sú podložie a nadložie pevné, vyrúbaný priestor bloku sa ponecháva voľný, ak sú hlavné nadložné horniny náchylné na zával, zavaľuje sa, pri slabom nadloží (ak je potrebné zamedziť stratám ťaženého nerastu) sa podsádza (vypĺňa) jalovou horninou (→ jalovina). Ak je uklonené ložisko rozdelené na obzory, jednotlivé obzory sa dobývajú zostupným spôsobom od vrchných obzorov smerom nadol; na ochranu vrchných obzorov sa ponechávajú väčšie ochranné piliere, ktoré sa spravidla už nedajú dobývať a predstavujú stratu úžitkového nerastu. Podľa smeru postupu dobývania sa ťaží smerom do poľa (čiže k hranici poľa) a z poľa (čiže od hranice poľa). Charakteristickým znakom banských prác v obmedzených priestorových a bezpečnostných podmienkach je ich cyklickosť – jednotlivé pracovné operácie nasledujú za sebou v určitom časovom postupe (napr. pri razení chodby strelnými prácami sa striedajú vŕtanie, nabíjanie a odstrel, vetranie, strhávanie uvoľnených balvanov, nakladanie a odvoz horniny).

Bezporuchovosť prevádzky v bani a bezúrazovú prácu baníkov zabezpečuje v miestach nesúdržných hornín výstuž banských diel. V minulosti sa na vystužovanie používalo banské drevo a murivo, v súčasnosti betón, oceľ, železobetón a i. materiál (napr. oceľové svorníky kombinované s oceľovým pletivom a so striekaným betónom).

Bezpečná prevádzka bane a zdravie baníkov pri práci vyžadujú riadne osvetlenie, vetranie a údržbu bane. Priestorové diela bane (náraziská, dielne, hlavné prekopy) majú trvalé (stacionárne) elektrické osvetlenie, baníci na pracoviskách sú vybavení elektrickými prenosnými lampami, príp. lampami s dynamami na stlačený vzduch. Vetranie (najmä uhoľnej bane) zabezpečuje prívod dostatočného množstva čerstvého vzduchu do bane, jeho rozvod na pracoviská a vývod použitého (resp. škodlivého) vzduchu z bane. V dnešných baniach sa používa umelé vetranie. Vzduch do baní sa nasáva pomocou ventilátorov a rozvádza sa na jednotlivé pracoviská, čím sa zrieďujú jeho škodlivé zložky a zamedzuje sa vzniku výbušných zmesí (napr. v uhoľných baniach) s obsahom metánu. Čerstvý vzduch vchádza vťažnou a vychádza výduchovou šachtou (štôlňou). Množstvo a zloženie vzduchu sa kontrolujú vo vetracích staniciach, na kontrolu obsahu metánu technici a strelmajstri používajú bezpečnostné lampy. Prehľad vetracej siete bane poskytuje vetracia mapa. V niektorých baniach slúži vetranie aj na ochladzovanie teploty vzduchu na potrebnú mieru. V mnohých baniach si veľkú pozornosť vyžaduje odvodňovanie, t. j. odvádzanie podzemných vôd na povrch čerpadlami alebo v členitom teréne dedičnými štôlňami. Známa je dedičná štôlňa v Banskej Štiavnici (dlhá 16 km, odvádzajúca banské vody do Hrona pri Voznici). Pohon elektrických strojov, zariadení a vŕtačiek na vzduch a osvetlenie zabezpečuje rozvodná sieť elektriny a stlačeného vzduchu. Dôležité sú opatrenia na bezúrazovú, hygienicky a zdravotne neškodnú prácu. Na zabezpečenie riadneho, bezporuchového chodu prevádzky bane, ktorý je podmienený dobrým technickým a bezpečným stavom, slúžia pravidelné prehliadky a údržba. Vykonávajú ich banskí technici alebo určení odborníci. Zvláštna pozornosť sa venuje kontrole a udržiavaniu zariadení v šachtách slúžiacich na dopravu baníkov na pracovisko a prístupových ciest s vlakovou dopravou. Na záchranných prácach v baniach a na likvidácii následkov sa zúčastňujú zbory banského záchranárstva.

banálny

banálny [fr.] — všedný; bezvýznamný.

banániarovité

banániarovité — starší názov čeľade turakovité z triedy vtáky (Aves).