Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 251 – 300 z celkového počtu 817 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

balans

balans [fr.] — 1. rovnováha; 2. výkyvy z jednej strany na druhú, napr. prenášanie váhy tela z nohy na nohu, kolísanie pri udržiavaní rovnováhy.

balantidióza

balantidióza [gr.], balantidiosis — črevné ochorenie spôsobené jediným parazitujúcim nálevníkom Balantidium coli, ktorý žije v hrubom čreve. Môže vyvolať akútnu dyzentériu podobnú črevnej amébiáze, ale aj mierne prebiehajúci zápal hrubého čreva. Je možný aj bezpríznakový priebeh ochorenia. Zdrojom nákazy je sviňa domáca. Postihnutými bývajú často kŕmiči ošípaných a pracovníci bitúnkov. Ochorenie môže pretrvávať mnoho rokov. Ťažké infekcie sa u 20 % pacientov končia smrťou. Balantidióza sa vyskytuje celosvetovo.

balanus

balanus, Balanus — rod kôrovcov z triedy fúzonôžky (Cirripedia). Malé (s dĺžkou tela 7 – 40 mm) morské živočíchy s telom obaleným vápencovými doštičkami zloženými do kužeľa; širokým spodkom sú prichytené o podklad, z ochranného obalu vyčnievajú len nohy, ktorými si doň vháňajú vodu na dýchanie, prúd vody zároveň prináša aj potravu. Rozmnožujú sa buď pohlavne (len v zime sa z oplodneného vajíčka vyvíjajú larvy prichytávajúce sa pomocou cementových žliaz žliaz k podkladu v príbrežnom planktóne) alebo partenogenézou. Patria sem napr. dva druhy: do 10 mm dlhý balanus obyčajný (Balanus balanoides, v niektorých zoologických systémoch Semibalanus balanoides) obľubujúci skaly na morských pobrežiach, za odlivu vydrží na nich v suchu aj celé hodiny, a do 7 mm dlhý balanus vrúbkovitý (Balanus crenatus) žijúci zvyčajne na pancieroch iných morských živočíchov (napr. rakovcov). Niektoré balanusy žijú v hlavovej koži veľrýb.

balast

balast [nem.] —

1. zbytočná, bezvýznamná, zaťažujúca vec; príťaž;

2. nestráviteľná časť potravy;

3. ekon. náklad (zvyčajne piesok, kameň, voda ap.) prepravovaný na prázdnej lodi (bez komerčného nákladu), slúžiaci na zaistenie bezpečnej plavby.

Baláš, Pavol

Baláš, Pavol, 25. 1. 1811 Zvolen – 17. 1. 1871 Hodruša-Hámre, okres Žiar nad Hronom — slovenský banský inžinier, projektant. R. 1833 – 37 študoval na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, od 1837 pôsobil ako banský inžinier – merač. Meračsky zdokumentoval takmer všetky erárne bane v Banskej Štiavnici a v okolí (Vyhne, Banská Hodruša, Nová Baňa). Zabezpečoval meračské práce pri razení voznickej dedičnej štôlne a na podzemné prepojenie šácht v Banskej Hodruši a pri Banskej Štiavnici. Autor projektu a vedúci výstavby úzkokoľajnej železnice Banská Štiavnica – Hronská Dúbrava a tunela v Budapešti (Budíne). Zberateľ minerálov.

Balaš, Robert

Balaš, Robert, 16. 2. 1881 Uherské Hradiště – 9. 8. 1942 Praha — český knihovník. Spolupracoval na príprave zákona o verejných knižniciach z 1919, ktorý sa po 1925 začal uplatňovať aj na Slovensku. Organizačne sa podieľal na vytvorení systému a budovaní fondov knižníc. Autor Príručky pre verejné knižnice na Slovensku (1925).

Balašovci

Balašovci, aj Balassovci — uhorský šľachtický rod, ktorého najstarší známy predok bol Synko, otec Detrika (spomínaný prvýkrát 1222 ako zvolenský župan). Pôvodné majetky rodu sa nachádzali vo zvolensko-hontiansko-novohradskej oblasti, za vlády Ondreja II. dostali Tepličku nad Váhom, Varín (Starý hrad) a Žilinu, ktoré potom získal Matúš Čák Trenčiansky; výmenou za tieto majetky dostali Balašovci Ďarmoty, ktoré používali v predikáte (Balašské Ďarmoty), a Modrý Kameň s okolím (panstvom), vlastnili aj Lietavu a Budatín. V 14. – 17. stor. získali trvalo alebo dočasne majetky vo viacerých župách, najmä na Slovensku (plavecké panstvo, Liptovský Hrádok, považskobystrické panstvo, divínske panstvo). Členovia rodu pravidelne zastávali dôležité funkcie v župnej správe: Detrik II. — 1250 – 54 spišský župan; magister Demeter, zač. 14. stor. — bratislavský, zvolenský a šarišský župan a krajinský sudca; magister Donč, ? – pol. 14. stor. — zvolenský, rábsky a komárňanský župan. Ďalší významní členovia rodu:

František, 1731 – 28. 8. 1807 Veľký Krtíš, pochovaný vo Veľkých Zlievcach — uhorský hodnostár, stúpenec osvietenského absolutizmu. Vo vysokých funkciách presadzoval politiku Jozefa II. Od 1777 riaditeľ bratislavského školského obvodu, 1783 predseda Uhorskej komory a strážca koruny, 1785 – 90 chorvátsko-dalmátsky bán. Po 1790 sa venoval otázkam reformy univerzity. Autor historických prác;

Ján, ? – 1575 — zvolenský a hontiansky župan, hlavný kapitán banských miest (1554 – 62), 1562 utrpelo uhorské vojsko pod jeho vedením v bitke pri Sečanoch zdrvujúcu porážku od Turkov, pričom z 12-tis. armády padlo takmer 10-tis. mužov; 1569 bol obvinený z účasti na sprisahaní proti cisárovi, zatknutý a uväznený na Bratislavskom hrade, z ktorého 1570 ušiel, 1575 dobyli Turci rodové sídlo Balašovcov Modrý kameň;

Melicher, okolo 1510 – 9. 2. 1568 Viedeň, pochovaný v Sološnici — uhorský krajinský hodnostár, hontiansky a tekovský župan, 1552 hlavný kapitán uhorských vojsk; protiturecký bojovník, prívrženec Jána Zápoľského, plienil majetky jeho odporcov (preto zbojnícky rytier);

Valent (Bálint), aj Balassi, Balassa, 20. 10. 1554 Zvolen – 30. 5. 1594 Ostrihom, pochovaný v Hybiach — syn Jána, uhorský básnik, prvý predstaviteľ po maďarsky písanej renesančnej lyriky a ľúbostnej lyriky, písal po maďarsky, slovensky i turecky. Od 1575 účastník bojov v Sedmohradsku proti Štefanovi Bátorimu, po jeho voľbe za poľského kráľa s ním odišiel do Poľska, kde sa 1577 zúčastnil bojov pri Gdansku. Vlastnil hradné panstvo Liptovský Hrádok, v 80. rokoch 16. stor. pôsobil v Jágri, Nových Zámkoch, Sedmohradsku a Krakove. Od 1593 účastník protitureckých bojov v pätnásťročnej vojne, zúčastnil sa dobýjania hradov Divín a Modrý Kameň, zomrel na následky zranenia pri obliehaní Ostrihomu. Autor ľúbostných, hrdinských a náboženských básní patriacich k vrcholom európskej renesančnej lyriky, napr. Básní o Júlii (Júlia-versek, 1587 – 88), ktoré vznikli na základe nenaplnenej lásky, ospevujú nedosiahnuteľnú ženu a symbolizujú túžbu po plnom živote. Vytvoril tzv. Balašovu stancu (forma básne), vzor mnohých básnikov. Komédiou Credulus a Júlia (aj Krásna maďarská komédia, Szép magyar komédia, 1588), ktorú 1958 objavil J. Mišianik vo Viedni, položil základy maďarskej ľúbostnej renesančnej komédie a ovplyvnil aj slovenskú renesančnú poéziu. V slovenčine písal najmä nábožensky ladené básne, Pieseň v mene peknej devy je najstaršou svetskou ľúbostnou poéziou napísanou v slovenskom jazyku (uverejnená vo Fančaliho kódexe).

Baláž, Gerhard

Baláž, Gerhard, 14. 5. 1930 Panoší Újezd, okres Rakovník, Česko — slovenský jazykovedec, rusista. R. 1953 – 95 pôsobil na Katedre ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty UK v Bratislave (1992 – 95 vedúci katedry). Zaoberal sa najmä morfológiou a syntaxou ruského jazyka a teóriou vyučovania ruského jazyka. Autor vysokoškolských učebníc a príručiek z fonetiky a fonológie ruského jazyka, ako aj Krátkej gramatiky ruského jazyka (1967).

Baláž, Ondrej

Baláž, Ondrej, 6. 5. 1922 Tôň, okres Komárno – 25. 6. 2016 Rohovce, okres Dunajská Streda — slovenský pedagóg. R. 1959 sa stal riaditeľom Pedagogického inštitútu (resp. od 1964 Pedagogickej fakulty UK) v Trnave (1964 – 66 dekan); 1968 profesor. Od 1973 pôsobil v Ústave experimentálnej pedagogiky SAV (1981 – 87 riaditeľ) v Bratislave; 1975 DrSc.

Zaoberal sa otázkami vzdelávania a spoločenského postavenia učiteľov, poľnohospodárskym školstvom (Príprava kvalifikovaných pracovníkov v poľnohospodárstve, 1963), teóriou a praxou pracovnej výchovy (Pracovná výchova žiakov ZDŠ, 1970), profesijnou orientáciou, ako aj sociálnou pedagogikou (pokladaný za jej zakladateľa na Slovensku). Autor monografie Učiteľ a spoločnosť (1973), spoluautor prác Rozvoj spoločnosti a výchova (1977), Sociálne aspekty výchovy (1981) a Výchova, činnosť, spoločenské prostredie (1983) i množstva vedeckých štúdií a odborných článkov. Člen viacerých vedeckých rád univerzít a redakčných rád časopisov.

Baláž, Peter

Baláž, Peter, 27. 6. 1928 Potvorice, okres Nové Mesto nad Váhom — slovenský jazykovedec. Od 1953 pôsobil na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, 1962 – 65 na Pedagogickej fakulte UK v Trnave, 1965 – 95 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, od 1997 na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Zaoberal sa výskumom jazyka a štýlu prostriedkov masovej komunikácie a výskumom didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka. Autor a spoluautor vysokoškolských a stredoškolských učebníc, napr. Slovenský jazyk pre cudzincov (1966), Učebnica slovenského jazyka pre slavistov (Lehrbuch der slowakischen Sprache für Slavisten, 1972). Dlhoročne pôsobil ako zástupca riaditeľa letného seminára slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca.

Baláž, Peter

Baláž, Peter, 23. 9. 1954 Skalica – 21. 8. 2019 Bratislava — slovenský ekonóm. R. 1978 – 2019 pôsobil na VŠE, resp. na Ekonomickej univerzite v Bratislave, 1990 – 97 dekan Obchodnej fakulty, 2001 – 19 vedúci Katedry medzinárodného obchodu; 1997 profesor. Absolvoval zahraničné študijné a profesijné pobyty vo Francúzsku, v USA, Nemecku, Južnej Kórei a i. Bol predsedom, resp. členom predstavenstva dozorných rád viacerých podnikov, 1994 – 98 člen Prezídia SAV pre ekonomické vedy. Hlavné diela: Medzinárodné podnikanie (1995, 1997), Rast konkurenčnej výkonnosti ekonomiky SR (1996), Čínska ekonomika: nová dimenzia globalizácie svetového hospodárstva (Bude XXI. storočie storočím Číny?) (2012), Konkurencieschopnosť a jej význam v národnej ekonomike (2015).

Baláž, Rudolf

Baláž, Rudolf, 20. 11. 1940 Nevoľné, okres Žiar nad Hronom – 27. 7. 2011 Banská Bystrica, pochovaný v Nevoľnom — slovenský rímskokatolícky teológ. Pôsobil na viacerých miestach ako kaplán a farár, 1971 – 82 mal zakázané vykonávať kňazské povolanie, pracoval vo výrobe, 1982 – 89 farár v Turčianskom Petre, od 1990 biskup Banskobystrickej diecézy a predseda Komisie pre katechizáciu a školstvo pri Biskupskej konferencii Slovenska, 1994 – 2000 predseda Konferencie biskupov Slovenska.

Balažovjech, Ivan

Balažovjech, Ivan, 6. 6. 1936 Bratislava — slovenský lekár, internista a kardiológ. R. 1960 – 2015 pôsobil na Lekárskej fakulte UK (1962 – 90 na I. internej klinike, 1990 – 2000 prednosta II. internej kliniky), 1989 – 95 prodekan Lekárskej fakulty UK v Bratislave, od 2000 lekár privátnej kardiologickej ambulancie; 1986 DrSc., 1989 profesor, od 2013 emeritný profesor.

Zaoberá sa vnútorným lekárstvom a kardiológiou, najmä patogenézou a liečbou artériovej hypertenzie. Na Slovensku zaviedol do klinickej praxe vyšetrovanie katecholamínov. R. 1983 založil a viedol Komisiu pre hypertenziu, neskôr pracovnú skupinu Slovenskej kardiologickej spoločnosti. R. 1995 zakladateľ a prvý prezident Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti, podpredseda Slovenskej kardiologickej spoločnosti, 1990 – 96 predseda Spolku slovenských lekárov v Bratislave.

Autor a spoluautor viacerých monografií, napr. Katecholamíny pri arteriálnej hypertenzii (1989), Artériová hypertenzia (1999), spoluautor viacerých učebníc a učebných textov, napr. Klinická endokrinológia (1982), Interná medicína (1984), Patologická fyziológia (1984), Vnútorné choroby (1987), Propedeutika vnútorného lekárstva (1998), autor 86 vedeckých a odborných prác publikovaných v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch. Člen a čestný člen viacerých slovenských a medzinárodných odborných spoločností, člen redakčných rád mnohých časopisov. Nositeľ mnohých ocenení.

Balažovjech, Vojtech

Balažovjech, Vojtech, 13. 4. 1908 Dolné Držkovce, okres Topoľčany – 6. 12. 1976 Bratislava — slovenský technik. R. 1939 – 45 a 1952 – 76 pôsobil na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave (1958 – 73 vedúci Katedry stavebnej mechaniky); 1962 profesor. Priekopník v stavebnej mechanike na Slovensku. Autor statických výpočtov viacerých inžinierských stavieb, expertíz a odborných posudkov pre stavebnú prax. Autor viacerých kníh, napr. Stavebná mechanika (1952), Statika v príkladoch (1958), Teoretická mechanika (1973).

balboa

balboa, symbol B/., ISO kód PAB — základná menová jednotka v Paname; delí sa na 100 centésim de balboa. Nazvaná podľa V. N. de Balbou.

Balbuena

Balbuena, aj Valbuena, Bernardo de, 20. 11. 1562 Valdepeñas, Španielsko – 11. 10. 1627 San Juan, Portoriko — španielsky básnik žijúci v Mexiku. Autor didaktickej poémy Mexická veľkosť (La grandeza mexicana, 1604), ktorú mnohí kritici pokladajú za prvý výtvor španielskomexického básnictva. Okrem pastierskych básní je známa i jeho rytierska epopeja Bernardo alebo víťazstvo pri Roncesvalles (El Bernardo o Victoria de Roncesvalles, 1624), v ktorej čerpal z európskych tradícií, vyzdvihujúc jej moralizátorsko-filozofický a vlastenecký obsah.

Balcerowicz, Leszek

Balcerowicz [-vič], Leszek, 19. 1. 1947 Lipno, Kujavsko-prímorské vojvodstvo, Poľsko — poľský ekonóm a politik. Absolvent (1970) Ústrednej školy pre plánovanie a štatistiku vo Varšave (dnes Varšavská ekonomická škola) a St. John’s University v New Yorku. R. 1970 – 80 pôsobil v Inštitúte medzinárodných ekonomických vzťahov. Od 1992 profesor na Varšavskej ekonomickej škole. R. 1989 -91 a 1997 – 2000 súčasne podpredseda vlády a minister financií, 2001 – 07 prezident Národnej banky Poľska. R. 1995 – 2000 predseda liberálnej politickej strany Únia slobody (Unia Wolności).

Vypracoval program stabilizácie a transformácie poľského hospodárstva po páde komunizmu (1989 program šokovej reformy, tzv. Balcerowiczov plán). Autor prác z oblasti medzinárodných ekonomických vzťahov a ekonomických systémov, ktoré boli významné aj pre ostatné bývalé socialistické krajiny. R. 2016 bol ukrajinským prezidentom P. O. Porošenkom pozvaný uskutočniť reformu na Ukrajine, vo funkcii jedného zo zástupcov prezidenta sa stal ekonomickým poradcom ukrajinskej vlády.

Balco, Mikuláš

Balco, Mikuláš, 9. 7. 1927 Liptovský Ján, okres Liptovský Mikuláš – 11. 12. 2007 Bratislava — slovenský hydrológ. R. 1953 – 91 pôsobil v Ústave hydrológie SAV; 1980 DrSc. Zaoberal sa výskumom časového rozdelenia odtoku vody z povodí a analýzou extrémnych, t. j. maximálnych a minimálnych prietokov v slovenských tokoch. Autor početných článkov a monografie Malá vodnosť slovenských tokov (1990) opisujúcej charakteristiky režimu minimálnych prietokov vody v slovenských tokoch.

baldachýn

baldachýn [vl. m.] —

1. pôvodne orientálna pevná, resp. prenosná strieška na štyroch žrdiach zhotovená z drahocennej zlatom pretkávanej látky (názov odvodený z tal. baldaccio, čo znamená látka z Bagdadu) používaná spočiatku výlučne vládcami, neskôr aj hodnostármi ako znak dôstojnosti;

2. pevná strieška nad trónom, biskupským, resp. pápežským stolcom, náhrobkom, od raného stredoveku nad oltárom (→ cibórium, → svätostánok); v gotickej architektúre aj ochranná strieška sochy;

3. v katolíckej liturgii aj prenosná strieška nesená nad sviatosťami pri procesiách a chrániaca ich pred vplyvmi počasia;

4. látkový záves nad lôžkom (nebesá);

5. dopr. sústava vzpier, prípadne konštrukcia upevňujúca krídlo lietadla k trupu.

baldélia iskerníkovitá

baldélia iskerníkovitá, Baldellia ranunculoides, Echinodorus ranunculoides — druh jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď žabníkovité. Vždyzelená vodná alebo močiarna trvalka s kopijovitými listami kvitnúca drobnými trojpočetnými ružovými alebo bielymi kvetmi v okolíkoch.

Balder

Balder, aj Baldur — starogermánsky boh svetla a jari; podľa Eddy miláčik bohov, krásny, smelý a spravodlivý syn boha Odina a Frije z rodu asov. Raz sa mu prisnil sen, podľa ktorého mal čoskoro zomrieť. Frija zaprisahala všetky živé bytosti – bohov, ľudí, rastliny aj zvieratá, aby mu neublížili, neprisahalo iba imelo, ktoré nemá samostatný život. Bohovia skúšali silu prísahy a Balderovi žiadna zbraň neublížila. Až zlomyseľný nepriateľský boh obor Loki dal bratovi Baldera, slepému Hödurovi, do ruky oštep z imela, ktorým Baldera zasiahol do srdca a zabil ho. Baldera a jeho manželku Nannu (od žiaľu jej puklo srdce) spálili na hranici postavenej na lodi, ktorá vyplávala na more. Vládca ríše mŕtvych Hell sľúbil Baldera prepustiť, ak ho budú všetky bytosti na svete oplakávať, čo znovu prekazil Loki premenený na obryňu Thökk, takže Balder zostal v ríši mŕtvych. Mýtus o Balderovej smrti mal rozličné nábožensko-historické vysvetlenia.

baldrián

baldrián [lat. > nem.] — hovorový názov valeriány lekárskej (Valeriana officinalis), ktorej pakoreň obsahuje veľmi aromatickú silicu používanú v lekárnictve. Ako sedatívum či prípravok proti nespavosti sa užívajú valeriánové kvapky, hovorovo nazývané aj baldriánové kvapky (→ katofília, odolen, paldran). Pojmom zlatý baldrián sa hovorovo označuje druh patrínia trojlaločná.

Baldwin, Henry

Baldwin [bólduin], Henry, 14. 1. 1780 New Haven, Connecticut – 21. 4. 1844 Philadelphia, Pensylvánia — americký právnik. Právnickú prax získal v Pittsburghu. Člen Snemovne reprezentantov (1817 – 22), 1830 vymenovaný za sudcu Najvyššieho súdu (1830 – 44).

Baleárska panva

Baleárska panva — hlbokomorská panva v záp. časti Stredozemného mora tiahnuca sa od pevninského svahu Francúzska k protiľahlému svahu africkej pevniny; maximálna hĺbka 2 887 m. Na severovýchode sa prekrýva s podmorskou časťou delty Rhôny. Vznikla v mladších treťohorách na pevninskom type zemskej kôry. Oblasť zemskej kôry ležiaca pod centrálnou časťou panvy podľa seizmoakustických meraní patrí k suboceánskemu typu kôry. Na dne je široká hlbokomorská rovina, ktorá vznikla prekrytím pôvodného reliéfu mocnou vrstvou terigénnovápencových a organických sedimentov. Medzi ílovitými sedimentmi sú aj vrstvy evaporitov. Miestami sa vyskytujú podmorské vrchy vystupujúce zvyčajne len 100 – 150 m nad úroveň dna.

bale capacity

bale capacity [bejl kapasiti] — kapacita nákladných priestorov námornej lode na kusový tovar udávaná v kubických metroch alebo v kubických stopách.

Balej

Balej — ložisko zlata vo vých. Zabajkalsku (Ruská federácia). Objavené 1927, ťažba sa začala 1929. Zrudnenie je viazané na spodnokriedovú priekopovú prepadlinu vyplnenú sedimentmi vrchnokriedového a treťohorného veku s telesami dioritových porfýrov a i. Zlato sa vyskytuje v systéme puklín, ktorými je prestúpená výplň priekopovej prepadliny. Ťaží sa povrchovým i hlbinným spôsobom. Centrom ťažby je mesto Balej.

Bálent, Boris

Bálent, Boris, 16. 9. 1912 Gorna Mitropolija, Bulharsko – 17. 7. 1994 Bratislava — slovenský literárny historik, knihovedec. Venoval sa výskumu staršej slovenskej literatúry, najmä dejín kníhtlačiarstva a knihovedy, znalec historických knižných fondov. Autor práce Prvý pokus o spisovnú slovenčinu (1944), súpisov Banskobystrické púťové tlače (1947), Prvotlače v banskobystrických knižniciach (1948). Pripravil faksimilové vydanie Piesní Jána Silvána (1957) a tzv. bardejovských katechizmov z 1581 a 1612 (1947).

baletná opera

baletná opera — hudobnoscénická forma, ktorá má korene vo francúzskom dvorskom balete 17. stor., keď skladatelia v úsilí oživiť a spestriť heroickú operu organicky alebo aj neorganicky vsúvali do opernej formy oddychové, baletné vložky. Tak vznikla francúzska baletná opera – sled veľkých výpravných baletných scén popretkávaný bravúrnymi áriami a recitatívmi na základe voľnej dramatickej osnovy, ktorá bola často zámienkou na improvizované tanečné exhibície (A. Campra, J. Ph. Rameau a i.). Neskôr sa balet vkladal do opery aj v ostatných krajinách, a to buď ako oddych po slede dramatických akcií, alebo ako tanečné intermezzo medzi jednotlivými dejstvami a neskôr, počnúc G. Verdim a ďalšími významnými hudobnodramatickými skladateľmi, ako logická a dramatická funkčná súčasť deja, dramatickej formy.

Balewa, Abubakar Tafawa

Balewa, Abubakar Tafawa, sir, 1. 10. 1912 Bauchi — 15. 1. 1966 pri Ife — nigérijský politik. R. 1949 s tradičným vládcom Ahmaduom Bellom (*1909 alebo 1910, †1966) založil stranu Severný ľudový zväz (Northern Peoples Congress, NPC), ktorá mala presadzovať záujmy severu. Po prijatí novej ústavy 1952 federálny minister, po víťazstve NPC vo federálnych voľbách 1959 prvý ministerský predseda Nigérie. Zavraždený počas vojenského prevratu.

Balfour, Francis Maitland

Balfour [belfe], Francis Maitland, 10. 11. 1851 Edinburgh, Škótsko – 19. 7. 1882 pri Martigny-Ville, Švajčiarsko — anglický lekár, embryológ, brat Arthura Jamesa Balfoura. Pôsobil na univerzite v Cambridgei. R. 1878 zvolený za člena Kráľovskej spoločnosti v Londýne. Pracoval s rôznym materiálom, napr. v zoologickej stanici v Neapole vypracoval štúdie o embryológii žralokov, všetky javy v embryológii hodnotil podľa vývojovej teórie. Autor knihy Rozprava o porovnávacej embryológii (A Treatise on Comparative Embryology, 2 zv., 1880 – 81). Zahynul v Alpách pri pokuse vystúpiť na Mont Blanc.

Balgavý, Miloš, st.

Balgavý, Miloš, st., 7. 11. 1925 Malé Leváre, okres Malacky – 28. 9. 1999 Trnava — slovenský keramikár a sochár, otec M. Balgavého ml. R. 1942 – 44 študoval na Štátnej odbornej keramickej škole v Modre, 1947 – 50 výtvarné spracovanie keramiky a porcelánu na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (dnes Škola úžitkového výtvarníctva J. Vydru), 1950 – 54 sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (u J. Kostku, R. Pribiša a F. Štefunka). Od 1955 do konca svojho života pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní.

Významný predstaviteľ modernej slovenskej keramiky. V keramickej tvorbe, ktorá je charakteristická sochárskym chápaním tvaru, prácou so svetlom, ako aj efektmi zrkadlenia (používal vysoko lesklé jednofarebné glazúry) a pohybu, osciloval medzi voľnou a dizajnérskou tvorbou. Pracoval najmä s červenicou (druh keramickej hliny, ktorej črep má charakteristickú červenú farbu) a šamotom, používal techniku liatia do foriem, venoval sa aj ručnému modelovaniu a práci na hrnčiarskom kruhu. Vytváral plastiky, reliéfy, dekoratívne misy a rozmerné interiérové vázy (Džbány, 1958 – 60; interiérová keramická plastika, 1985; Kvet, závesná keramická plastika, 1987). Zaoberal sa aj exteriérovou tvorbou. V ateliérových podmienkach vytvoril viac ako 2-tis. originálov keramických diel a vyše dvesto realizovaných prototypov pre malosériovú keramickú výrobu (rovnaký počet návrhov prototypov zostal nerealizovaný).

Balgavý, Miloš, ml.

Balgavý, Miloš, ml., 15. 1. 1955 Bratislava — slovenský sklársky výtvarný umelec, syn M. Balgavého st. R. 1970 – 74 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (dnes Škola úžitkového výtvarníctva J. Vydru), 1978 – 84 na oddelení sklárskeho výtvarníctva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (u V. Ciglera a A. Žáčka).

Venuje sa tvorbe sklenej plastiky, je považovaný za významného európskeho sklárskeho umelca (jeho diela sa nachádzajú vo významných európskych zbierkových inštitúciách, napr. v Múzeu dizajnu a súčasných umeleckých remesiel v Lausanne, Uměleckoprůmyslovom muzeu v Prahe a v Slovenskej národnej galérii v Bratislave). Vo svojich dielach uplatňuje minimalistický jazyk geometrickej abstrakcie s dôrazom na farbu, s ktorou sústredene pracuje v hmote optického skla, v jej tónoch i kontraste. Základom vyvážených kompozícií jeho diel je dokonalosť geometrických foriem. Strohé tvaroslovie, jasné kompaktné tvary a čisté, jemne napäté obrysové línie dávajú jeho dielam dokonalú eleganciu a presvedčivosť pôsobenia v priestore (Steblá snov, 1995). Cieľom rôznych variácií priestorových kompozícií je skúmanie ich vzájomných vzťahov i v závislosti od použitej farebnosti, priehľadnosti alebo naopak, nepriehľadnosti sklenej hmoty (Obraz I., 1995). Skúma aj zmeny intenzity farebnosti v závislosti od hrúbky telesa. Jeho diela majú hĺbavý a lyrický charakter (Kvet I., 2001).

Balhar, Víťezslav

Balhar, Vítězslav, 25. 1. 1930 Kyjovice, okres Opava, Česká republika — český ekonóm. R. 1954 – 90 pôsobil na Vysokej škole ekonomickej (dnes Ekonomická univerzita; 1970 – 90 dekan Obchodnej fakulty) v Bratislave, 1992 – 2000 na Obchodno podnikateľskej fakulte v Karvinej Slezskej univerzity v Opave (Česká republika), 2008 – 09 dekan Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave; 1978 profesor.

Podieľal sa na tvorbe odvetvia zahraničného obchodu na Slovensku, zaslúžil sa o založenie Katedry ekonomiky zahraničného obchodu Vysokej školy ekonomickej v Bratislave (1964), Fakulty ekonomiky služieb a cestovného ruchu Vysokej školy ekonomickej v Banskej Bystrici (1977; dnes Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici). Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na otázky ekonomiky a riadenia zahraničného obchodu, na medzinárodnú ekonomickú integráciu a na ekonomickú situáciu rozvojových krajín. Autor vysokoškolských učebníc, článkov a statí v odborných a vo vedeckých časopisoch. Hlavné diela: Ekonomika zahraničného obchodu (1967), Súčasnosť a perspektívy rozvojových krajín (1982), Medzinárodné hospodárske vzťahy v kapitalizme: Aktualizácia 1 (1989), Dejiny svetového hospodárstva (2001, 2003), Alternatívne prístupy k riešeniu problémov ekonomiky SR: štúdia 11 (2008).

Balchin, Nigel Marlin

Balchin [bolčin], Nigel Marlin, 3. 12. 1908 Potterne, Wiltshire – 17. 5. 1970 Londýn — anglický spisovateľ. V románe Malá tajná miestnosť (The Small Back Room, 1943; sfilmovaný 1949, réžia Michael Powell a Emeric Pressburger) zobrazil správanie pracovníkov tajnej služby, román Sám sebe katom (My Own Executioner, 1945; slov. 1946; niekoľkokrát sfilmovaný, napr. 1947, réžia Anthony Kimmins) je štúdiou psychiatra, ktorý si nevie vyliečiť vlastnú neurózu a román Pád vrabca (The Fall of the Sparrow, 1955) štúdiou duševných stavov psychopata.

baliaci list

baliaci list — dokument podobný avízu priložený k doručovanému tovaru; uvádza podrobnosti o položkách v balíku.

baliaci stroj

baliaci stroj, balička — pracovný stroj vykonávajúci obyčajne niekoľko baliacich operácií, zaradený do baliacej linky. Jeho výkon je daný počtom vytvorených jednotiek za jednotku času, pohybuje sa od 15 balíčkov za minútu pri poloautomatoch a jednoduchých (krokových) operáciách až po 1 500 jednotiek za minútu pri plnení a uzatváraní fliaš na kontinuálnych rotorových linkách. Rozsah typov je daný rôznorodosťou procesov balenia, rôznosťou možností organizácie procesu balenia v priestore a čase (stroje v linke, rotorové, krokové, pracovné, kontinuálne), možnosťami použitia niekoľkých druhov pohonu funkčných členov, rôznych systémov automatického riadenia a regulácie operačných pohybov (napr. programové riadenie) a dosiahnutým stupňom automatizácie.

balíčkovanie

balíčkovanie — predpestovanie priesad, najmä zeleniny, v balíčkoch z kompostovanej zeminy (50 %) zmiešanej s rašelinou (50 %). Na balíčkovanie sa používajú stroje, ktoré vylisujú balíček s otvorom na priesadu alebo ju do otvoru priamo vysádzajú. Balíčkovaním sa vypestujú zdravé priesady s dobre vyvinutým koreňom vhodné na výsadbu do parenísk, skleníkov a na skoré poľné pestovanie.

Balijčania

Balijčania — národnosť na ostrove Bali a záp. Lomboku (Indonézia); asi 3,9 mil. (2010). Približne od 10. stor. sú Balijčania hinduisti, časť buddhisti. Väčšinou sú poľnohospodári, pestujú ryžu, kukuricu, kokosovník, čaj. Chovajú byvoly, ošípané a hydinu. Z remesiel vynikajú tkáčstvo a farbiarstvo, spracovanie kovov a umelecké remeslá (rezbárstvo). Tradične vysokú úroveň má umenie (sochárstvo, architektúra, hudba, tanec, literatúra). Jazyk → balijský jazyk.

balijská mačka

balijská mačka — plemeno mačiek s dlhou klinovitou hlavou, rovným nosom, stredne veľkými mandľovitými očami modrej farby a veľkými zašpicatenými, pri základoch širokými ušami. Má dlhý tenký chvost (chlpy na ňom by mali mať tvar chochola) a jemnú mliečnobielu srsť bez podsady, uši, nohy, chvost a labky sú ružovkastosivé. Variety sa uznávajú ako pri siamských mačkách, z ktorých najpravdepodobnejšie aj pochádzajú a ktoré majú mutantný gén zodpovedný za rast dlhej srsti.

balijský jazyk

balijský jazyk, balijčina — jeden zo západoindonézskych jazykov austronézskej jazykovej rodiny. Hovorí sa ním na ostrove Bali a v záp. polovici susedného Lomboku. V balijčine existuje bohatá literatúra písaná písmom jávskeho pôvodu; dnes sa používa latinka.

balík akcií

balík akcií — relatívne vysoký počet akcií tej istej akciovej spoločnosti v rukách jedného akcionára, ktorý mu zabezpečuje vplyv na spoločnosť; teoreticky kontrolný balík akcií označuje vlastnenie 51 % akcií, ale v praxi často stačí oveľa menej na ovládanie, resp. na výrazný vplyv na celú akciovú spoločnosť.

balík programov

balík programov, angl. package — inform. skupina spolupracujúcich programov pokrývajúcich istú aplikačnú oblasť alebo problém. Napr. balík na automatizáciu kancelárskych prác môže zahŕňať textový procesor, tabuľkový kalkulátor, databázový systém, klienta elektronickej pošty, plánovač termínov a úloh a iné.

Bálint, Ondrej

Bálint, Ondrej, 16. 2. 1936 Nyíregyháza, Maďarsko – 9. 5. 2006 Bratislava — slovenský lekár, infektológ. Od 1967 pôsobil v Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov, 1990 – 2003 prednosta Kliniky infektológie a geografickej medicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave; 1993 profesor.

Zaoberal sa problematikou zoonóz (ochorení prenosných zo zvierat na ľudí), tropickou a cestovnou medicínou, ako aj imunoalteráciou – imunodeficienciou pacientov. Člen viacerých slovenských a medzinárodných odborných spoločností. Predseda a vedecký sekretár Slovenskej infektologickej spoločnosti pri Slovenskej lekárskej spoločnosti. Autor a spoluautor mnohých odborných článkov, spoluautor dielTropická a cestovná medicína (1997), Štandardné diagnostické a terapeutické metódy v medicíne (1997) a Praktické a rodinné lekárstvo (1997), zostavovateľ diela Infektológia a antiinfekčná terapia (2000).

balist

balist [lat.] — starší názov príslušníkov čeľade ostňovcovité (→ ostňovec).

balistická meracia metóda

balistická meracia metóda — základná laboratórna meracia metóda na meranie magnetických vlastností feromagnetických materiálov pri relatívne pomalých zmenách magnetického poľa používaná prevažne na meranie magnetizačných charakteristík uzavretých vzoriek. Vzorka feromagnetika má 2 vinutia. Primárne vinutie je cez komutačný prepínač pripojené na jednosmerný zdroj napätia, sekundárne vinutie prostredníctvom Volkmannovho bočníka na balistický galvanometer. Odpor vonkajšieho obvodu balistického galvanometra sa doplní na potrebnú hodnotu pomocou odporovej dekády. Vhodnou voľbou hodnôt primárneho prúdu pred prepnutím smeru prúdu komutačným prepínačom a po prepnutí sa merajú jednotlivé body rôznych charakteristík feromagnetickej vzorky (krivka prvotnej magnetizácie, komutačná krivka, hlavná hysterézna slučka a vedľajšie hysterézne slučky).

balistický galvanometer

balistický galvanometer — druh citlivého galvanometra s dlhou dobou kyvu pohyblivého mechanizmu na meranie krátkotrvajúcich prúdových impulzov. Spolu s fluxmetrom patrí k základnému vybaveniu laboratórií na magnetické merania.

balistokardiografia

balistokardiografia [gr.] — neinvazívna kardiologická vyšetrovacia metóda, pri ktorej sa pomocou balistokardiografu registrujú jemné pohyby tela spôsobované vypudzovaním krvi zo srdca do veľkých ciev. Grafický zápis týchto prenesených pohybov sa nazýva balistokardiogram. Metóde sa prisudzoval veľký význam, pretože sa predpokladalo, že zaznamenané odchýlky majú priamy kvantitatívny vzťah k vývrhovému objemu srdca. Dnes sa používa zriedkavo.