Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 151 – 200 z celkového počtu 817 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

bahenné praskliny

bahenné praskliny — pukliny, ktoré sa tvoria zmršťovaním a praskaním mokrých ílovitých sedimentov (bahna) pri vyschýnaní. Tvoria mnohouholníkovú sieť, vyskytujú sa v zaplavovaných riečnych nivách, na bahnitých brehoch jazier a i. Fosílne bahenné praskliny sú hojné v plytkovodných sedimentoch, ktoré sa opakovane vynárali, a často sú vyplnené mladším materiálom.

bahenné rudy

bahenné rudy — železné rudy, ktoré vznikajú v jazerách, močiaroch a rašeliniskách severských oblastí i v súčasnosti. V podzemných vodách bohatých na humínové látky sa vyluhuje železo prinášané do vodných panví. Pri brehoch, vo vode s dostatkom kyslíka, sa vylučujú hydroxid železitý alebo uhličitan železnatý, ktoré starnutím tvrdnú na konkrécie a súvislé masy. Bahenné rudy sa v minulosti ťažili vo Švédsku a Fínsku.

bahenný gejzír

bahenný gejzír — osobitý typ gejzíru, ktorý sa vytvára v sopečných oblastiach. Bahno bráni úniku horúcich vodných pár, ktoré ním v určitých pravidelných intervaloch explozívne prerážajú a vymršťujú ho vysoko do vzduchu.

Bahľuk, Hryhorij Mykytovyč

Bahľuk, Hryhorij Mykytovyč, 5. 1. 1905 Lozova Pavlivka, dnes Brianka – 1. 3. 1938 Vorkuta — ukrajinský spisovateľ a novinár. Pôsobil ako novinár v meste Bachmut, spoluzakladateľ Zväzu proletárskych spisovateľov Donbasu a redaktor jeho časopisu Zaboj (Porub; neskôr premenovaný na Literaturnyj Donbas, Literárny Donbas). R. 1934 obvinený z protisovietskej činnosti, uväznený a neskôr popravený. Autor noviel Horizont 470 (Horyzont 470, 1929), Projekt (1932) a i. Posmrtne rehabilitovaný (1963).

Bahmut, Ivan Antonovyč

Bahmut, Ivan Adrianovyč, 7. 6. 1903 Babajkivka – 20. 8. 1975 Charkov — ukrajinský spisovateľ. Autor cestopisných čŕt Cesta do Nebeských hôr (Podorož do Nebesnych hir, 1930), Cez prérie a džungle Birobidžanu (Prerijamy i džungľamy Birobidžanu, 1931), Karélia (1933), Vrcholy zasnežených hôr (Verchivci zasniženych hir, 1935).

R. 1935 bol odsúdený za údajnú protisovietsku činnosť na 6 rokov väzenia v koncentračnom tábore v Komijsku. Po 2. svetovej vojne vydal zbierky vojnových poviedok a poviedok pre deti Zápisky vojaka (Zapysky soldata, 1947) a Kus piroha (Šmatok pyroha, 1957) i prózy Bieda (Zlydni, 1958) a Životopis poslušného chlapca (Žytťepys sluchňanoho chlopcja, 1968), v ktorých sa väčšinou venoval osudu povojnových sirôt. R. 1957 bol rehabilitovaný.

bahniakovec

bahniakovec, Amia — starobylý rod z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), rad Amiiformes. V druhohorách bohatá skupina sladkovodných rýb, v súčasnosti v jazerách a rybníkoch s nízkym obsahom kyslíka stredozáp. oblasti Spojených štátov žije jediný druh bahniakovec obyčajný (Amia calva). Má okolo 1 m dlhé telo (hmotnosť do 7 kg) pokryté ganoidnými šupinami a dlhú chrbtovú plutvu (menší a výraznejšie mramorovo sfarbený samec má na chvostovom steble čiernu žltoohraničenú škvrnu), špirálovitú riasu v čreve a plávací mechúr fungujúci ako prídavný dýchací orgán (často vystupuje k hladine a hltá bubliny vzduchu).

bahniarka

bahniarka — jednotný názov rodov Limonia, Pedicia a Limnophila z triedy hmyz (Insecta), rad dvojkrídlovce, podrad komáre (Nematocera), čeľaď bahniarkovité. Na Slovensku sa vyskytuje napr. druh bahniarka močiarna (Limnophila fuscipennis) dlhá 9 – 12 mm, ktorá žije najčastejšie na nivách a lúkach v blízkosti vôd a jej larvy na brehoch potokov a vodných priekop.

bahniarkovité

bahniarkovité, Limoniidae — čeľaď hmyzu, rad dvojkrídlovce, podrad komáre (Nematocera). Larválny vývin prebieha vo vode, vo vlhkej pôde alebo v hubách, larvy sú zväčša rastlinožravé. Na Slovensku sa vyskytuje 314 druhov.

bahnica

bahnica — plemenná ovca staršia ako jeden rok, chovaná na produkciu jahniat a ďalších úžitkových produktov ako mlieko, mäso, vlna (→ jarka).

bahnička močiarna

bahnička močiarna, Eleocharis palustris — druh jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď šachorovité. Trsovitá rastlina s úzkymi trávovitými listami a stonkami zakončenými hustým klasom. Rastie na brehoch vôd a mokrých lúkach sev. pologule.

bahníky

bahníky — skupina rýb z triedy násadcoplutvovce (Sarcopterygii), podtrieda dvojdyšné ryby (Dipnoi). Majú 1 alebo 2 pľúcne vaky, ktoré im pomáhajú dýchať atmosférický kyslík počas obdobia sucha (prečkávajú ho vo vlhkých bahenných komôrkach; → estivácia).

Patria sem dva rady, jednopľúcne (Ceratodontiformes) a Lepidosireniformes.

Do radu jednopľúcne (Ceratodontiformes) patrí čeľaď Ceratodontidae s jedným rodom Neocertodus, do ktorého patrí jediný druh, v Austrálii (Queensland) žijúci bahník austrálsky (Neocertodus forsteri) s 1,5 m dlhým telom pokrytým veľkými šupinami, s 1 pľúcnym vakom a s dvojradovými archypterígiami.

Do radu Lepidosireniformes patria dve čeľade: čeľaď Lepidosirenidae s jedným rodom Lepidosiren, do ktorého patrí jediný druh, v Južnej Amerike žijúci bahník americký (Lepidosiren paradoxa) s 1 m dlhým telom s malými šupinami, 2 pľúcnymi komôrkami a jednoradovými archypterígiami, a čeľaď Protopteridae s jedným rodom Protopterus, do ktorého patria 4 druhy afrických bahníkov, napr. bahník etiópsky (Protopterus aethiopicus) s 2 m dlhým telom pokrytým malými šupinami, 2 pľúcnymi vakmi a jednoradovými archypterígiami.

bahnisko

bahnisko, kalužisko — rozbahnená kaluž, v ktorej sa váľa (bahní, kaluží) raticová zver (diviačia a jelenia), aby sa ochladila a zbavila kožných parazitov. Po bahnení sa zver otiera o okolité (tzv. otieracie) stromy, na ktorých zanecháva blatisté stopy (otierky). Ide o komfortné správanie.

bahno

bahno — v širšom význame každá jemnozrnná nespevnená usadenina prestúpená vodou, v užšom význame zmes prachových a ílových častíc. Dná oceánov pokrývajú hlbokomorské bahná alebo íly (napr. červený hlbokomorský íl, zelené bahno).

bahnovka

bahnovka, Leydigia — rod kôrovcov z radu Anomopoda. Drobné vodné živočíchy žijúce na dne menších bahnitých vôd vo vynorenej (emergentnej) vegetácii; plávajú pomocou tzv. antén pomalými drobnými skokmi tesne nad podkladom. Na Slovensku sa vyskytujú 2 druhy, bežnejšia je takmer diskovitá do 0,8 mm dlhá bahnovka obyčajná (Leydigia leydigii) belavej farby, ktorá sa živí najmä detritom.

Bahr, Hermann

Bahr [bár], Hermann (Anastas), 19. 7. 1863 Linz – 15. 1. 1934 Mníchov — rakúsky prozaik, dramatik a režisér. V psychologických hrách, napr. Noví ľudia (Die neuen Menschen, 1887, uvedená 1891) a Matka (Die Mutter, 1891), uplatnil tzv. umenie nervov i zručný dialóg, v hrách Tschaperl (Das Tschaperl, 1896, uvedená 1897), Viedenčanky (Wienerinnen, 1911, uvedená 1900; sfilmovaná 1974, réžia Dietrich Haugk), Čert (Der Krampus, 1902, uvedená 1901; sfilmovaná 1969, réžia Wolfgang Glück), Majster (Der Meister, 1904, uvedená 1903; sfilmovaná 1957, réžia Rolf Thiele), Žltý slávik (Die gelbe Nachtigall, vydaná i uvedená 1907; sfilmovaná napr. 1938, réžia H. C. Potter) a Koncert (Das Konzert, vydaná i uvedená 1909; sfilmovaná napr. 1944, réžia Paul Verhoeven) a v románoch Dobrá škola (Die gute Schule, 1890), Divadlo (Theater, 1897) a Korahova banda (Die Rotte Korahs, 1919) situačnú komiku. Reprezentoval umenie moderny, svoje umelecké zápasy a vyznania načrtol v Autoportréte (Selbstbildnis, 1923). Autor esejí Dialóg o tragične (Dialog vom Tragischen, 1903), Austriaca (1911) a Burgtheater (1920) a cestopisu Cesta po Dalmácii (Dalmatinische Reise, 1909).

Bahr al-Džabal

Bahr al-Džabal, Bahr al Jábal — názov úseku Nílu od výtoku z Albertovho jazera (na krátkom úseku názov Albert Nile) po sútok s Bahr al-Ghazál.

baht

baht [bát; thajsky], symbol Bht, Bt, a ฿, ISO kód THB — základná menová jednotka Thajska, delí sa na 100 satangov.

Bahuševič, Francišak Kazimiravič

Bahuševič, Francišak Kazimiravič, 21. 3. 1840 Svirany – 28. 4. 1900 Kušľany — bieloruský básnik. Za účasť na študentských nepokojoch bol vylúčený z petrohradskej univerzity, 1863 účastník proticárskeho povstania. Autor výrazne sociálne ladenej poézie, vykresľoval najmä žánrové obrázky vidieka po zrušení nevoľníctva 1861. Autor básnických zbierok Bieloruská píšťala (Dudka belaruskaja, 1891), Bieloruský slák (Smyk belaruski, 1894) a i. Svojou tvorbou výrazne ovplyvnil bieloruskú literatúru na začiatku 20. stor.

Bachelard, Gaston

Bachelard [bašlár], Gaston, 27. 6. 1884 Bar-sur-Aube – 16. 10. 1962 Paríž — francúzsky epistemológ a estetik, profesor na parížskej Sorbone. Venoval sa gnozeologickej problematike modernej vedy, najmä fyziky. Teóriu relativity, kvantovú mechaniku, ale aj nové koncepcie v matematike a v chémii považoval za prejav nového racionalizmu, nového vedeckého ducha. Vznikom týchto teórií nastávajú vo vývine vedeckého poznania zlomy (ruptúry), diskontinuita. Vzniká nenewtonovská fyzika a nelavoisierovská chémia, keď už predtým vznikla neeuklidovská geometria. Filozofia na to musí reagovať vytvorením nedescartovskej a nekantovskej epistemológie. Ak doteraz vektor poznania smeroval od reality k rozumu, v modernej vede sa jeho smer obracia. Ak klasická veda vychádzala z danej reality, moderná veda založená na novom racionalizme si svoju vedeckú realitu vytvára (napr. elementárne častice). Svoju epistemológiu Bachelard vysvetlil najmä v prácach Nový duch vedy (Le nouvel esprit scientifique, 1934) a Racionálny materializmus (Le matérialisme rationnel, 1953). V estetických prácach sa opieral najmä o archetypovú psychológiu C. G. Junga, neskôr o svojsky pochopenú fenomenológiu. Prvý prístup reprezentuje napr. jeho Psychoanalýza ohňa (La psychanalyse de feu, 1937), druhý prístup Poetika priestoru (La poétique de l’espace, 1957). Ovplyvnil formovanie francúzskeho štrukturalizmu i postmoderny.

Bachman, Charles W.

Bachman, Charles W., 11. 12. 1924. Manhattan, Kansas – 13. 7. 2017, Lexington, Massachusetts — americký vedec, priekopník v oblasti databázových systémov, autor integrovanej sieťovej organizácie údajov v pamäti (IDS), ktorá bola základom databázových systémov CODASYL. R. 1973 mu bola udelená Turingova cena za prínos do organizácie a sprístupňovania údajov v databázových systémoch.

Bachofen, Johann Jakob

Bachofen, Johann Jakob, 22. 12. 1815 Bazilej – 25. 11. 1887 tamže — švajčiarsky právnik a filozof. Profesor rímskeho práva v Bazileji. Zaoberal sa najmä výskumom matriarchátu (Mutterrecht), o ktorom zistil, že nie je charakteristický len pre jedno etnikum, ale je všeobecným vývojovým stupňom predchádzajúcim patriarchát (Vaterrecht).

bachor

bachor — prvá komora predžalúdka prežúvavcov, v ktorej sa natravuje buničina pomocou črevnej mikroflóry. Slúži na hromadenie potravy, nevylučuje tráviace enzýmy.

bachráčikotvaré

bachráčikotvaré, Diphysciales — rad z oddelenia machorasty (Bryophyta), trieda machy (Muscopsida), podtrieda prútnikovité machy (Bryidae). Malá skupina drobných pozemných púčikovitých machov s jediným rodom bachráčik (Diphyscium). Druh bachráčik listnatý (Diphyscium foliosum) má husto palistnatú pabyľku, dvojaké nápadne rozdielne palístky a veľkú vajcovito-kužeľovitú výtrusnicu. Rastie na uľahnutej humóznej pôde bučín a na stenách lesných úvozov.

bachranka

bachranka, Milichia — rod z triedy hmyz (Insecta), rad dvojkrídlovce (Diptera), podrad muchy (Brachycera), čeľaď bachrankovité. Má široké zavalité čierne telo a krídla s nápadným bazálnym zárezom.

Patria sem napr. teplomilný, 3 – 4 mm dlhý druh Milichia speciosa (samčekovia majú nápadné striebristé bruško, samičky len strieborné škvrny na jeho báze) a na hubách a v bútľavých vŕbach žijúci, okolo 2 mm dlhý druh bachranka hríbová (Milichia boletina) so sivým bruškom a žltými nohami a tykadlami.

bachrankovité

bachrankovité, Milichiidae — čeľaď z triedy hmyz (Insecta), rad dvojkrídlovce, podrad muchy (Brachycera). Malý hmyz so zavalitým tmavým, asi 1 – 4,5 mm dlhým telom, ktorý žije napr. na tele bzdôch, chrobákov a múch, na hubách i v hniezdach mravcov, včiel a vtákov, larvy napr. v práchnivejúcich dutých stromoch a vo výkaloch. Patrí sem asi 50 druhov z celého sveta.

Bachratý, Anton

Bachratý, Anton, 3. 9. 1933 Svätý Jur, okres Pezinok — slovenský lekár, stomatológ. Od 1962 pôsobil na Lekárskej fakulte UK v Bratislave; 1990 DrSc. Spoluautor viacerých učebníc a učebných textov zo stomatológie. Venoval sa najmä intenzifikácii čeľustnoortopedickej liečby snímateľnými aparátmi. Výsledky vedeckovýskumnej činnosti zhrnul v práci Stimulované rastové zmeny sánky pri intenzívnej liečbe A II/I (1990). Držiteľ osvedčenia Ministerstva zdravotníctva SR o autorstve nového spôsobu liečby chorôb.

Bachtijári

Bachtijári — skupina jazykovo a kultúrne príbuzných kmeňov v juhozáp. Iráne. Spolu asi 1,1 mil. príslušníkov (2016). Jazykovo patria k severozáp. skupine iránskej vetvy indoeurópskej jazykovej rodiny; veriaci sú moslimovia (šíiti). Väčšinou sú usadlí poľnohospodári, časť mužov pracuje v ropnom priemysle. Asi tretina Bachtijárov sú polokočovní pastieri kôz a oviec, postupne však prechádzajú na usadlý spôsob života.

Bailly

Bailly [bejli] — najväčší kráter na viditeľnej strane Mesiaca s priemerom 303 km a s hĺbkou 4,3 km. Nazvaný podľa francúzskeho astronóma a politika J.-S. Baillyho.

Bailyho kvapka

Bailyho kvapka [bejli-] — jav, ktorý vzniká pri prechode Venuše, resp. Merkúra, pred slnečným kotúčom. V blízkosti okraja slnečného kotúča má čierny kotúčik planéty zreteľne oválny tvar. Bailyho kvapku pravdepodobne spôsobuje nepokoj (chvenie) zemskej atmosféry. Nazvaná podľa anglického astronóma F. Bailyho.

Bailyho perly

Bailyho perly [bejli-] — veľmi krátko trvajúci optický úkaz pozorovateľný tesne pred úplným zatmením Slnka a po ňom. Vzniká prechodom slnečného žiarenia nepravidelným okrajom Mesiaca (krátery, mesačné pohoria a doliny) a prejavuje sa ako oblúkový reťazec žiarivých perál. Nazvaný podľa anglického astronóma F. Bailyho, ktorý ho pozoroval pri úplnom zatmení Slnka 1836.

Bai Marchand

Bai Marchand, aj Bay Marchand [bej máčnd] — jedno z najväčších ložísk ropy v juž. Louisiane (USA). Objavené 1949, ťažba sa začala 1969. Roponosné polohy sú miocénneho veku, vyskytujú sa v rôznorodých vrstevných pasciach vytvorených tektonikou soľných pňov. Zásoby ropy sa odhadli na 800 mil. barelov (v súčasnosti na 530 mil. barelov).

Bainbridgeová, Beryl

Bainbridgeová [bejnbridžo-] (Bainbridge), Beryl, 21. 11. 1932 Liverpool – 2. 7. 2010 Londýn — anglická spisovateľka. Umeleckú kariéru začala ako herečka. Vo svojich dielach písaných ako čierne komédie sa zaoberala postavami a udalosťami excentrického charakteru na pozadí všednej každodennosti. Postavy a ich príbehy sú banálne a zároveň bizarné. Hlavné diela: romány Krajčír (The Dressmaker, 1973; sfilmovaný 1988, réžia Jim O’Brien), Podnikový výlet (The Bottle Factory Outing, 1974; slov. 1983), V predĺženom čase (Injury Time, 1977), Zimná záhrada (Winter Garden, 1980), Watsonova obhajoba (Watson’s Apology, 1984), Úžasne veľké dobrodružstvo (An Awfully Big Adventure, 1989; sfilmovaný 1995, réžia Mike Newell), Zachráň sa, kto môžeš (Every Man for Himself, 1996), Pán Georgie (Master Georgie, 1998), Dievča v bodkovaných šatách (The Girl in the Polka-dot Dress, 2011).

bainit

bainit [angl.] — štruktúrna zložka ocele tvorená zmesou feritu a cementitu alebo iných karbidov, vznikajúca premenou austenitu. Ocele, ktorých štruktúra tvorí bainit, sú tvárne a húževnaté.

baisse

baisse [bes; fr.] — zníženie; klesajúca tendencia; ekon. zvyčajne na burze alebo na peňažných trhoch klesajúci trend kurzov cenných papierov, devíz, valút alebo cien tovarov podnecujúci špekulačné obchody (→ à la baisse, → baissista).

baissista

baissista [be-; fr.], baissier, kontremíner — burzový špekulant očakávajúci pokles kurzov a cien. Predáva cenné papiere alebo iné burzové hodnoty za pevnú cenu s neskorším termínom dodania, predpokladajúc, že klesne ich kurz, takže bude môcť vopred predané hodnoty nakúpiť lacnejšie a dodať ich za pôvodne dohodnutý kurz. Kurzový rozdiel tvorí zisk. Opakom baissistu je haussista.

bajadéra

bajadéra [port.] — európske označenie orientálnej tanečnice, ktorá bola od detstva zasvätená ako dévadásí službe božstvám v chráme (spojené s rituálnou prostitúciou); aj označenie profesionálnych tanečníc vystupujúcich na súkromných slávnostiach (so sprievodom hudby predvádzajú pantomimické obrazy zo života).

Bajan, Anton

Bajan, Anton, 4. 11. 1927 Veľké Vozokany, okres Zlaté Moravce – 4. 2. 2009 Bratislava — slovenský lekár, epidemiológ. Od 1957 pôsobil v Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov (dnes Slovenská zdravotnícka univerzita) v Bratislave, vedúci Katedry tuberkulózy a pľúcnych chorôb; 1982 DrSc., 1986 profesor. Zaoberal sa epidemiológiou, prevenciou a organizáciou boja proti tuberkulóze a chronickým chorobám dýchacieho systému. Vypracoval koncepciu liečby tuberkulózy a pľúcnych ochorení na Slovensku. R. 1982 – 1996 hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre tuberkulózu a pľúcne choroby. Člen viacerých slovenských a medzinárodných odborných spoločností. Autor monografií Chronická bronchitída (Bronchitis chronica, 1983) a Tuberkulóza (1990), spoluautor viac ako 360 odborných prác a 17 knižných publikácií.

Bajcsy, Július

Bajcsy [-či], Július, 12. 12. 1930 Nové Zámky — slovenský elektrotechnik. R 1953 - 2000 pôsobil na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave, 1990 - 1994 vedúci Katedry merania; 1990 profesor. Zaoberal sa teoretickými otázkami merania fyzikálnych (najmä elektrických) i nefyzikálnych veličín (meranie množstva vedomostí, programované vyučovanie a testové skúšky), analýzou citlivosti elektrických obvodov a problémami technickej diagnostiky. Tvorca prvých československých vyučovacích strojov (vyučovací a skúšací stroj Repex). Autor alebo spoluautor 7 knižných publikácií napr. Elektrické meranie: Programované úlohy (1980), Automatické systémy merania riadené počítačmi (1986), 25 vysokoškolských učebných textov, 60 vedeckých článkov, 126 populárno-vedeckých článkov a 7 patentov, držiteľ viacerých vyznamenaní (napr. Veľká medaila sv. Gorazda, 2005).

Bajcura, Andrej

Bajcura, Andrej, 5. 5. 1924 Sukov, okres Medzilaborce – 24. 9. 2013 Bratislava — slovenský ekonóm. R. 1951 – 70 pôsobil na Vysokej škole hospodárskych vied, neskôr VŠE (dnes Ekonomická univerzita), 1970 – 90 riaditeľ Inštitútu riadenia v Bratislave; 1970 profesor, 1981 DrSc.

Zaoberal sa najmä ekonomikou a riadením podnikov. Hlavné diela: Surovinová a energetická základňa československého priemyslu (1963), Hmotná zainteresovanosť v priemysle (1969), Teória a prax riadenia (1980). Autor štúdií v odborných časopisoch, spoluautor vysokoškolských učebníc. Člen vedeckých rád a odborných komisií a výborov.

Bajcura, Ivan

Bajcura, Ivan, 21. 12. 1930 Sukov, okres Medzilaborce – 13. 12. 1986 Prešov — slovenský historik. Od 1955 pôsobil na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Bratislave so sídlom v Prešove (od 1959 na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove), od 1970 riaditeľ Ústavu marxizmu-leninizmu UPJŠ v Košiciach; 1970 profesor, 1982 DrSc. Autor monografie Ukrajinská otázka v ČSSR (1967) a i.

Bajcurová, Katarína

Bajcurová, Katarína, 7. 9. 1957 Prešov — slovenská historička umenia a kurátorka výstav. R. 1976 – 80 študovala vedu o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte UK. R. 1983 – 94 pôsobila v Umenovednom ústave SAV (od 1990 Ústav dejín umenia). Absolvovala viaceré študijné workshopy (napr. 1999 v Múzeu moderného umenia v New Yorku). Od 1994 pôsobí v Slovenskej národnej galérii (1999 – 2009 generálna riaditeľka, od 2009 kurátorka zbierky moderného a súčasného umenia).

Špecializuje sa na problematiku slovenského sochárstva a maliarstva 20. stor. Venuje sa aj znalectvu slovenskej moderny. Autorka a spoluautorka viacerých knižných monografií (J. Kostka, 1993; Výtvarná moderna Slovenska: Maliarstvo a sochárstvo 1890 – 1949, 1997, angl. 2000; R. Uher, 1998; J. Meliš, 2002; M. Benka, 2005; Ľ. Fulla, 2009; V. Kraicová, 2015; P. Macho, 2015; R. Sikora/Sám s fotografiou, 2016). Bola kurátorkou slovenských expozícií na XLVI. bienále súčasného výtvarného umenia v Benátkach (1995) a na bienále v São Paule (2004). Autorsky sa podieľala na príprave viacerých významných výstavných projektov SNG: Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení (1995), Dejiny slovenského výtvarného umenia – 20. stor. (2000), Pocta kubizmu (2001), Slovenské vizuálne umenie 1970 – 1985 (2002), Slovenský mýtus (2005), Nové Slovensko – (ťažký) zrod moderného životného štýlu 1918 – 1949 (2011), Sen × skutočnosť. Umenie & propaganda 1939 – 1945 (2016) a i. Pripravila aj množstvo monografických výstav významných slovenských umelcov 20. stor. Kurátorsky pripravila veľké výstavy slovenského umenia v zahraničí (napr. 2007 v Tretiakovskej štátnej galérii v Moskve alebo 2004 v Írskej národnej galérii v Dubline).

Bajezid I.

Bajezid I., Bayezid I., nazývaný Yıldırım, 1354 – 8. 3. 1403 Akşehir, Turecko — osmanský sultán (1389 – 1402). Najstarší syn Murada I., ktorý ho po smrteľnom zranení na Kosovom poli určil za svojho nástupcu. Oženil sa s dcérou srbského kniežaťa Lazara. Pokračoval v anexii srbských území, 1391 obsadil Skopje (turecky Üsküp) a urobil si z mesta základňu na výboje do Bosny a Albánska. Pripojil k svojej ríši dovtedy samostatné kniežatstvá v záp. Anatólii a Bulharsko (1393), Valašsko sa stalo vazalom Osmanskej ríše. R. 1396 v bitke pri Nikopole porazil križiacku výpravu európskych rytierov vedenú kráľom Žigmundom Luxemburským (osmanské vojská vtrhli do juž. Uhorska), v tom istom roku mu kalif v Káhire udelil titul Sultan-i Rum (sultán Rúmu). Súčasníci ho nazvali Yıldırım – Blesk. R. 1395 – 1401 obliehal Konštantínopol, nepodarilo sa mu ho však dobyť, pretože Timúr, ktorý vtrhol do vých. Anatólie, ho 1402 porazil v bitke pri Ankare. Zomrel v Timúrovom zajatí.

bajkalidy

bajkalidy [rus.] — geol. jednotky sibírskych pohorí, ktoré vznikli počas bajkalského geotektonického cyklu. Jeho konečné deformačné a granitizačné fázy prebehli v najmladších starohorách a v najstaršom kambriu (približne pred 550 mil. rokov). Sibírske bajkalidy lemujú celý záp. a juž. okraj Sibírskej platformy, zastúpené sú v Bajkalskom chrbte, vo Východnom Sajane a v jenisejských bajkalidoch (ústie Angary, pravý breh Jeniseja, Jenisejská pahorkatina). Patria k nim metamorfované horniny preniknuté mnohými telesami granitoidov a pegmatitov, ako aj bázické a ultrabázické horniny.

bajkalská riftová zóna

bajkalská riftová zóna — najvýznamnejšia a najdlhšia zóna riftov Eurázie ležiaca v oblasti jazera Bajkal. Tiahne sa asi 400 km v smere juhovýchod – sverozápad; na juhovýchode ju ohraničuje Bajkalský chrbát, na severozápade Sibírska platforma. Hrúbka zemskej kôry je 36 km.

Bajkonur

Bajkonur — hlavný ruský kozmodróm. Leží na území Kazachstanu asi 200 km východne od Aralského jazera (47°57’ 54’’ sev. šírky, 63°18’ 18’’ vých. dĺžky) v nadmorskej výške 90 m, rozkladá sa na ploche okolo 6-tis. km2 (celkove sa využíva asi 45-tis. km2); výstavba sa začala 1955. Jeho súčasťou je aj pristávacia dráha pre raketoplány.

Miesto vypustenia prvej umelej družice Zeme (1957), kozmických sond Luna (1959), Venera 1 (1961), Mars 1 (1962) a Vega 1 (1984), miesto štartu J. A. Gagarina (1961), ako aj prvého československého kozmonauta V. Remeka (1978) a prvého slovenského kozmonauta I. Bellu (1999). Štartovali odtiaľ všetky pilotované kozmické lode Vostok, Voschod a Sojuz, štartujú tam aj bezpilotné lode Progress, ktoré zásobujú Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS. Okrem štartov družíc s vedeckým cieľom (vrátane telekomunikačných družíc) sa Bajkonur od 2005 využíva aj na komerčné ciele. Po celý čas svojej existencie sa využíva aj na testy vojenských rakiet s krátkym či s dlhým doletom. Od 1994 (po rozpade bývalého Sovietskeho zväzu) si na základe zmluvy prenajíma Rusko Bajkonur od Kazachstanu, 2004 bol prenájom predĺžený do 2050.

bajok

bajok, bajocien — stupeň (vek) strednej jury, ktorý 1847 definoval A. d’Orbigny. Hlavné skameneliny sú amonity (→ amonitotvaré) Sonninia sowerbyi, Otoites sauzei, Stephanoceras humpriesianum a Parkinsonia parkinsoni. Na Slovensku patria do bajoku rozličné typy vápencov v bradlovom pásme a krížňanskom príkrove. Nazvaný podľa francúzskeho mesta Bayeux.