Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 101 – 150 z celkového počtu 817 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Bacon, Roger

Bacon [bejkn], Roger, okolo 1220 Ilchester, Somerset alebo Bisley, Gloucester – okolo 1292 pravdepodne Oxford — anglický stredoveký filozof, teológ, prírodovedec a gramatik. Významný predstaviteľ oxfordskej školy, ktorá kládla osobitný dôraz na spájanie filozofického, prírodovedného a teologického poznania. Vo svojich prácach Väčšie dielo (Opus maius), Menšie dielo (Opus minus) a Tretie dielo (Opus tertium), ktoré obsahujú štúdie z astronómie, magnetizmu a optiky (objaviteľ lomu a odrazu svetla, zaoberal sa využitím šošovky), sa stal iniciátorom experimentálnych metód v procese poznávania (tvorca pojmu prírodný zákon a experimentálna veda). Základ všetkého produktívneho poznania nachádzal v skúsenosti, ktorú nechápal ako jednoduché pozorovanie, ale ako metodicky usporiadané skúmanie prírodných javov. Experimentálna veda je potom najdokonalejšou vedou preto, lebo zahŕňa výsledky prírodnej filozofie a potvrdzuje známe pravdy v oblastiach iných vied, ktoré sa v nich nedajú overiť ani iným spôsobom skúmať (napr. predĺženie ľudského života). Ako prvý filozof zdôrazňoval význam praktického využitia vedeckých poznatkov, čo aj sám realizoval (predvídal objav mikroskopu a ďalekohľadu, samohybných mechanizmov, pušného prachu a i.). Zároveň nepochyboval o tom, že všetka múdrosť filozofie je zvestovaná Bohom, ktorý osvecuje mysle ľudí vo všetkej učenosti. V tejto súvislosti však nezabúdal, že prvou bránou k vzdelaniu je znalosť jazykov.

Bacová, Viera

Bacová, Viera, 2. 11. 1934 Budmerice, okres Pezinok — slovenská ekonómka. Od 1959 pôsobila na Vysokej škole ekonomickej (dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave; 1996 profesorka. R. 1994 – 98 členka Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády SR. Zaoberala sa otázkami národohospodárskej teórie a politiky, najmä vedecko-technickej a investičnej. Z tohto aspektu analyzovala makroekonomické rozhodovacie procesy a ich účinnosť.

Autorka početných statí, odborných článkov a diel, napr. Technický rozvoj a ekonomický rast (1970), Investície v ekonomike ČSSR (1977), Efektívnosť vedecko-technického rozvoja (1981), Cieľovo-programový prístup vo vedecko-technickom rozvoji (1988), Makroekonomické rozhodovacie procesy (1995).

Bacovia, George

Bacovia [-ko-], George, vlastným menom G. Vasiliu, 4. 9. 1881 Bacău – 22. 5. 1957 Bukurešť — rumunský básnik. Výrazný predstaviteľ rumunskej modernej poézie. Formoval sa v atmosfére európskej literárnej dekadencie, ktorej nálady sú príznačné najmä pre zbierku Olovo (Plumb, 1916) a ktorej stopy nesú i ďalšie zbierky: Žlté iskry (Scîntei galbene, 1926), S vami (Cu voi, 1930), V podstate komédie (Comedii în fond, 1936). Funkčná farebnosť a zvukomalebnosť jeho veršov sugestívne zdôrazňujú zmyslové vnímanie.

Bacúch

Bacúch — obec v okrese Brezno v Banskobystrickom kraji vo vých. časti Horehronského podolia, 629 m n. m.; 973 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1563 ako Bazuch, Batzuch, Watzuch, 1808 Baczuch, 1863 Bazuch, 1882 Bacuch, 1888 – 1913 Vacok, 1920 Bacúch.

Obyvatelia sa zaoberali ťažbou železnej rudy a hutníctvom, neskôr prácou v lesoch a na píle, pltníctvom, povozníctvom a tkaním plátna i súkna. Ojedinelé archeologické nálezy z neskorej kamennej doby. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Jozefa (1863, upravený 1936), zrubové a murované domy so šindľovou strechou (koniec 19. a zač. 20. stor). V Bacúšskej doline technicko-kultúrne pamiatka: hrádza vodnej nádrže (J. Paussinger, 1880), nad ňou prameň B. Němcovej, prírodná rezervácia Bacúšska jelšina (vyhlásená 1967, rozloha 4,3 ha) zriadená na ochranu smrekovo-jelšového porastu na alúviu horného toku Hrona.

bacuľka

bacuľka, Fruticicola — rod z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva Sigmurethra, čeľaď bacuľkovité. V Európe sa vyskytuje jediný druh bacuľka obyčajná (Fruticicola fruticum) so sivobielou až svetlohnedou guľovitou ulitou často s hnedou páskou na obvodnici. Nenáročný lesný druh, žije v nížinách, na medziach, v krovinách a v priekopách pri ceste. Vyskytuje sa na celom území Slovenska, najmä v lužných lesoch v Podunajsku, v horských lesoch len na vápenatých podkladoch.

bacuľkovité

bacuľkovité, Bradybaenidae čeľaď z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva Sigmurethra. Druhovo veľmi bohatá, rozšírená v str., vých. a juhových. Ázii, ale i v tropickej Afrike a v Severnej a Južnej Amerike. V Európe (vých. a str.) žije iba jeden druh, ktorý sa vyskytuje aj na Slovensku (→ bacuľka).

baculum

baculum [-ku-; lat.], os penis — kosť spevňujúca samčí pohlavný orgán. Jej tvar je dôležitým systematickým znakom mnohých cicavcov.

Bacúrov

Bacúrov — obec v okrese Zvolen v Banskobystrickom kraji v severozáp. časti Pliešovskej kotliny na úpätí Štiavnických vrchov, 450 m n. m.; 164 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1255 ako Villa Bochorou, 1401 Bachur, 1773 Buczor, 1786 Buczur, Batzurowa, 1808 Baczur, Bacurowá, 1863 – 88 Bacur, 1892 – 1920 Bacúr, 1927 Bacúrov.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V 1. pol. 20. stor. rozšírená výroba chrbtových košov. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Šimona a Júdu (16. stor., zbarokizovaný 1790, zvony zo 16. stor.), drevená zvonica z konca 19. stor.

Baczyński, Krzysztof Kamil

Baczyński [-čiň-], Krzysztof Kamil, 22. 1. 1921 Varšava – 4. 8. 1944 tamže — poľský básnik. Jeho zbierky V zajatí echa (Zamknięty echem, 1940), Dve lásky (Dwie miłości, 1940), Vybrané básne (Wiersze wybrane, 1942) a Poetický arch č. 1 (Arkusz poetycki Nr 1, 1944) vznikli pod priamym tlakom politických a morálnych skutočností v období hitlerovskej okupácie Poľska. Zobrazil v nich konfrontáciu kultúry s vojnou, vyjadril tragický životný pocit a zamýšľal sa nad základnými mravnými a filozofickými otázkami svojej doby. Zdesenie z katastrofy sveta prekonával vierou v kultúrnu tradíciu, religiozitou a ideou boja za vlasť. Padol vo varšavskom povstaní. V slovenčine vyšiel výber z jeho poézie Biela mágia (1978).

Báč

Báč, maď. Bacsfa — obec v okrese Dunajská Streda v Trnavskom kraji v záp. časti Žitného ostrova, 126 m n. m.; 552 obyvateľov, 27,7 % slovenskej, 70,7 % maďarskej národnosti (2015).

Písomne doložená 1319 ako Bochfolua, 1321 Boch, 1406 Bachfalua, 1773 Bacsfalva, 1786 Bacschfalu, 1808 Bácsfa, Bácsfalva, 1863 Bácsfa, Bácsfalu, 1873 – 95 Bácsfa, 1898 – 1920, 1927 – 48 Bačfa, Bacsfa, 1938 – 45 Bacsfa, 1948 Báč.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Stavebné pamiatky: ranobarokový rímskokatolícky Kostol sv. Antona Paduánskeho (1660 – 70), ranobarokový františkánsky kláštor a konvent (1660 – 70), socha sv. Antona Paduánskeho (1674), klasicistický kaštieľ (zač. 19. stor., zrekonštruovaný 2006 – 07), kalvária (1867).

bača

bača — hlavný pastier pri salašníckom chove oviec zodpovedný za hospodárenie na salaši. Najímal ho salašný spolok. Na veľkých salašoch mal aj zástupcu (podbača, polbača). Od baču sa vyžadovali organizačné schopnosti i znalosti pri spracovaní mlieka, liečení zvierat a niekedy i ľudí. Termín bača na označovanie hlavného pastiera oviec je rozšírený v celej oblasti Karpát i na Balkánskom polostrove.

Báča, Jaromír

Báča, Jaromír, 10. 2. 1928 Rohozná, okres Svitavy, ČR – 10. 4. 1999 — český ekonóm. Od 1952 pôsobil na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, 1967 – 71 a 1991 – 94 vedúci katedry účtovníctva; 1990 profesor; externý spolupracovník Ekonomickej univerzity v Bratislave. Šéfredaktor časopisu Účetnictví, 1969 – 72 predseda, od 1992 viceprezident Svazu účetních. Oblasťou jeho odborného záujmu bolo finančné účtovníctvo, vnútropodnikové účtovníctvo, bilančné teórie a konsolidácia účtovnej závierky. Hlavné diela: Účetnictví v průmyslovém podniku (vedúci autor, 1981), Kontrola nákladov a kalkulácie v priemysle (spoluautor, 1992), Účetnictví II (1997), autor vybraných častí zborníka Mezinárodní účetní standardy a česká účetní legislativa (1998).

Bača, Jozef

Bača, Jozef, 15. 10. 1935 Hlohovec — slovenský strojársky technológ. R. 1958 – 85 pôsobil na STU v Bratislave, od 1985 v Trnave; 1997 profesor, 2008 emeritný profesor. Zaoberal sa problematikou tvárnenia kovov, výskumu a výroby bimetalických nástrojov. Autor a spoluautor vedeckých a odborných článkov a vysokoškolských učebníc, v odbore vlastní 24 patentov.

Bačala

Bačala — miestna časť obce Veľká Dolina.

Bačka

Bačka, maď. Bacska — obec v okrese Trebišov v Košickom kraji vo vých. časti Košickej kotliny, 102 m n. m.; 651 obyvateľov, 4,5 % slovenskej, 84,5 % maďarskej národnosti (2015).

Písomne doložená 1214 ako Becheka, 1299 Bachka, 1323 Buchka, 1332 Bachka, 1773 Bacska, 1786 Bacschka, 1808 Bácska, Báčka, 1863 Bácska, 1873 – 77 Bacska, 1882 Bácska, 1888 Bacska, 1892 – 95 Bácska, 1898 – 1913 Bacska, 1920 Bačka, 1927 – 38 Bačka, Bacska, 1938 – 45 Bacska, 1945 – 48 Bačka, Bacska, 1948 Bačka.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Imricha (pôvodne gotický z pol. 15. stor., barokovo prestavaný v 18. stor., upravený v 19. – 20. stor. a 2013 – 14), klasicistická kúria (koniec 18. stor., upravená v 2. pol. 19. stor.), reformovaný kostol (1. pol. 19. stor., prestavaný zač. 20. stor.).

Bačkov

Bačkov — obec v okrese Trebišov v Košickom kraji v záp. časti Východoslovenskej nížiny a vých. úpätí Slanských vrchov, 200 m n. m.; 679 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1320 ako Bacskov duo, Nagy Bacskov, Kis Bacskov, 1321 Nagy Bachkow, 1355 Nogbochkou, 1458 Bachko, 1773 Bacska, Bacžkow, 1786 Bacschko, 1808 Bacsko, Bačkow, 1863 – 1913 Bacskó, 1920 Bačkov.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, pálením drevného uhlia a povozníctvom. V katastri obce existoval v stredoveku hrad (pravdepodobne 2. pol. 13. stor.), ktorý bol 1688 zbúraný cisárskymi vojskami. Počas 2. svetovej vojny bola obec 26. 11. 1944 vypálená ustupujúcimi nemeckými vojskami. Národná prírodná rezervácia Bačkovská dolina – významné hniezdisko vzácnych dravých vtákov. Archeologické nálezy: ranostredoveké sídlisko z 8. – 11. stor. Stavebné pamiatky: drevená zvonica (okolo pol. 19. stor., upravená 2007), gréckokatolícky Chrám sv. Michala archanjela (1970), rímskokatolícky Kostol sv. Antona Paduánskeho (20. stor.).

Bačkovík

Bačkovík — obec v okrese Košice-okolie v Košickom kraji vo vých. časti Košickej kotliny, 269 m n. m.; 516 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1323 ako Bagak, 1427 Nagy-Bagyok, Kys Badoch, 1430 Nogh Bagh-Kys Bagh, 1630 Bagiok, 1773 Bátyok, Baczkowig, 1786 Battyok, Bacskovik, 1808 Bátyok, Bačkowík, 1863 – 1913 Bátyok, 1920 Bačkovik, 1927 Bačkovík.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Stavebné pamiatky: klasicistický evanjelický a. v. kostol z 1837.

Báčovce

Báčovce — miestna časť obce Hontianske Tesáre.

bačovský riad

bačovský riad — súbor nádob a nástrojov používaných v tradičnom ovčiarstve, najmä pri spracúvaní ovčieho mlieka. Na manipuláciu s nadojeným mliekom sa používali geleta a odlievak, na získavanie syra putera a trepák, na tvarovanie syra veľká varecha a ozdobne vyrezávané formy. Na pitie žinčice slúžil črpák (na vodu menšia črpačka), na jej dopravu oboňa. Do výbavy baču patrili aj palice (napr. hákovitá kvakuľa na priťahovanie oviec) a valaška. Bačovský riad vyrábali pastieri (Orava, Považie, Liptov, okolie Zvolena, Gemer, Spiš) a debnári.

Badalík, Ladislav

Badalík, Ladislav, 26. 5. 1938 Jacovce, okres Topoľčany – 17. 2. 2014 Bratislava — slovenský lekár, epidemiológ. Od 1962 pôsobil v Slovenskom ústave pre doškoľovanie lekárov (neskôr premenovaný na Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov, ILF, dnes Slovenská zdravotnícka univerzita, SZU) v Trenčíne, od 1968 v ILF v Bratislave, od 1977 vedúci Kabinetu metodiky a pedagogiky a od 1985 vedúci Katedry medicínskej pedagogiky ILF, od 1992 riaditeľ Školy verejného zdravotníctva pri Inštitúte pre ďalšie vzdelávania pracovníkov v zdravotníctve v Bratislave (IVZ, dnes SZU), 2003 – 2013 pôsobil na Lekárskej fakulte UK v Bratislave; 1983 DrSc., 1986 profesor.

Zaoberal sa epidemiológiou tuberkulózy a mykobakterióz. Založil Oddelenie klinickej epidemiológie v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach, vybudoval Katedru medicínskej pedagogiky ILF a prvú Školu verejného zdravotníctva v Bratislave. Expert Svetovej zdravotníckej organizácie, člen viacerých odborných spoločností a edičných rád. Spoluautor kníh Epidemiológia (1983) a Rakovina pľúc (1992), spoluautor a zostavovateľ diela Vademecum medici (1995), autor viac ako 300 prác prevažne z oblasti epidemiológie, tuberkulózy a medicínskej pedagogiky.

Badalona

Badalona — prístavné mesto v severovýchodnom Španielsku v autonómnej oblasti Katalánsko na pobreží Stredozemného mora; 216-tis. obyvateľov (2016). Satelitné mesto Barcelony. Priemysel hutnícky (oceliarsky), petrochemický, chemický, sklársky, kožiarsky, textilný (hodvábnický). Založené Rimanmi v 3. stor. pred n. l. pod názvom Baetulo, v 10. stor. vzniklo v blízkosti nové osídlenie. Stavebné pamiatky: kláštor San Jerónimo de la Murtra (14. stor.). Divadlá, múzeum (otvorené 1966).

Baďan

Baďan — obec v okrese Banská Štiavnica v Banskobystrickom kraji v eróznej kotlinke Štiavnických vrchov, 440 m n. m.; 203 obyvateľov (2015); miestne časti Baďan, Klastava.

Písomne doložená 1245 ako villa Bagun, 1262 Badon, 1773 Bagyan, 1786 Bagyon, 1808 Bagyán, Baďany, Badjany, 1863 Bagyan, 1873 – 88 Bagyán, 1892 – 1913 Bagyan, 1920 Baďan, Baďany, 1927 Baďan.

R. 1971 k nej bola pričlenená obec Klastava (písomne doložená 1245 ako Kalazta, 1285 Chasyta, Chazyta, Thazyta, 1290 Kalescita, 1342 Kalazytha, 1773 Klaszita, Klasittau, Klositawa, 1786 Klaszita, Klasitawa, 1808 Klaszita, Klasytawa, 1863 – 88 Klaszita, 1892 – 1913 Kalászi, 1920 Klastava, Klasytava, 1927 – 71 Klastava).

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Archeologické stopy osídlenia z mladšej kamennej a mladšej bronzovej doby. Stavebné pamiatky: neskororenesančný evanjelický kostol (pôvodne kamenná románska rotunda z 12. stor. so zachovanou kupolovou klenbou, v 15. stor. bola k jej vých. strane pristavaná neskorogotická loď s pravouhlým presbytériom; upravený 1685 a v 19. stor.). V obci sa narodil literárny historik P. Valaský.

Bade, Josse

Bade [bád], Josse, aj Jodocus Ascensius Badius, 1461 alebo 1462 Gent – december 1535 Paríž — francúzsky humanista. Od 1503 tlačiar v Paríži, vydavateľ gréckych a latinských klasikov a významných dobových diel. Dôraz kládol na redakciu textov a estetické hodnoty knihy, zaviedol používanie antikvy vo francúzskom kníhtlačiarstve.

bádenská škola

bádenská škola, aj freiburská škola — jedna z hlavných škôl novokantovstva. Rozvíjala sa koncom 19. a zač. 20. stor. Jej hlavný prínos je v oblasti axiológie. Najvýznamnejšími predstaviteľmi sú W. Windelband a H. Rickert. V popredí ich záujmu bola problematika špecifickosti historických vied a vied o kultúre, ktorú nachádzali v zameraní týchto vied na problematiku hodnôt, skúmajúc problém ich platnosti v oblasti poznania (pravda), konania (dobro) a estetična (krása). Táto platnosť je fundovaná transcendentálne, nie empiricky či psychologicky. Naše (empirické) vedomie je pri posudzovaní hodnôt a noriem určované vyšším, hodnotovým vedomím. Miestom prelínania sa týchto dvoch vedomí je podľa H. Rickerta tzv. kultúrny majetok (Kulturgut). Jedným z najvýznamnejších dôsledkov tohto uvažovania bolo Windelbandovo rozlíšenie nomotetických vied, t. j. vied hľadajúcich zákon (nomos), a idiografických vied sústreďujúcich sa na neopakovateľné, jedinečné udalosti.

Bádensko-Württembersko

Bádensko-Württembersko, nem. Baden–Württemberg — spolková krajina v juhozáp. časti Nemecka medzi riekami Rýn na západe, Iller a Wornitz na východe, pohorím Odenwald na severe a Švajčiarskom na juhu; 35 752 km2, 10,880 mil. obyvateľov (2015), administratívne stredisko Stuttgart.

Územie vyplnené pohoriami Schwarzwald, Odenwald a Švábska Jura, predhorím Allgauských Álp a nížinami pozdĺž Rýna (pravobrežná časť Hornorýnskej nížiny) a Neckaru. Významnejšie toky: Rýn (tvorí hranicu s Francúzskom), Neckar a horný tok Dunaja; na juhu Bodamské jazero. Lesy zaberajú asi 36 % rozlohy územia. Menšie zásoby surovín (rudy železa, zinku a olova, ropa, zemný plyn, kamenná a draselná soľ). Výrazne rozvinutý priemysel, najmä strojársky (automobilový v Stuttgarte, výroba vagónov, obrábacích strojov, lietadiel a rakiet), elektrotechnický (Stuttgart, Mannheim), chemický, petrochemický, textilný, kožiarsky, papiernický, polygrafický, hodinársky. Pestovanie pšenice, jačmeňa, zemiakov, cukrovej repy, raže, ovsa, chmeľu, tabaku, v doline Rýna a pri Bodamskom jazere viniča a ovocia; chov dobytka (na mlieko) a ošípaných. Rozvinutá doprava s diaľkovými trasami; na Rýne, Neckare a Bodamskom jazere intenzívna lodná doprava. Dopravné centrá a dôležité mestá regiónu: Stuttgart, Mannheim, Heilbronn, Karlsruhe, Heidelberg. Na úpätí Schwarzwaldu známe rekreačné strediská (Baden-Baden, Mingolsheim). Bádensko-Württembersko vzniklo 1952 zlúčením Bádenska, Württemberska-Bádenska a Württemberska-Hohenzollernska.

Bádice

Bádice — obec v okrese Nitra v Nitrianskom kraji na severozáp. úpätí pohoria Tribeč; 321 obyateľov (2015).

Písomne doložená 1291 ako Beed, 1773 Bééd, Beadicze, 1786, 1808 Béd, Beadice, 1863 – 73 Beéd, 1877 – 1913 Béd, 1920 Badice, Beadice, 1927 – 39 Bádice, 1945 – 48 Bádice, Béd, 1948 – 60 Bádice.

Patrila Nitrianskemu hradu, od 1379 Lefantovským a Nitrianskemu biskupstvu. V 15. stor. pracoval v obci mlyn patriaci pavlínskemu kláštoru v Lefantovciach (dnes Horné Lefantovce). V 16. stor. tam mali majetky Forgáčovci. R. 1664 bola obec poplatná Turkom. R. 1960 – 2002 bola súčasťou novovytvorenej obce Podhorany. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Rodisko F. J. Turčeka. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol Panny Márie Kráľovnej (1903).

Badín

Badín — obec v okrese Banská Bystrica v Banskobystrickom kraji na vých. svahoch Kremnických vrchov, 374 m n. m.; 1 928 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1232 ako Badun, 1295 Badyn, 1424 Bagyon, 1773, 1786 Badin, 1808 Badin, Badín, 1863 Badin és Tridubi, 1873 – 1902 Badin, 1907 – 13 Erdőbádony, 1920 Badín. Po 1808 k nej bola pričlenená obec Tri Duby (doložená 1808 Tri Dubi, Tři Duby, Try Duby).

Pôvodne osada kráľovských hájnikov, neskôr poddanská obec zvolenského hradného panstva. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, neskôr tkáčstvom. V 19. stor. tam boli otvorené hnedouhoľné bane, ktoré zanikli v 1. pol. 20. stor. V katastri obce je prírodná rezervácia Badínsky prales. Archeologické sídliskové nálezy z neskorej laténskej doby a z 9. – 10. stor. Stavebné pamiatky: gotický rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej (1397, prestavaný 1765 a 1893 – 94) s renesančným opevnením (1636), neogotický evanjelický a. v. kostol (1865), drevená zvonica (1859). Pamätník SNP (1975), pamätná tabuľa A. H. Krčméryho, ktorý tam pôsobil (od 1874) a zomrel.

Badínsky prales

Badínsky prales — národná prírodná rezervácia v Kremnických vrchoch v katastri obce Badín v Banskobystrickom kraji vo výške 700 – 800 m n. m.; rozloha 30 ha, vyhlásená 1913 (jedna z najstarších chránených lokalít na Slovensku). Zriadená na ochranu pralesovitých klimaxových spoločenstiev bukového vegetačného stupňa (porasty buka lesného s občasným výskytom jedle bielej a smreka obyčajného). Žije tam vzácny živočíšny druh piskor vrchovský (treťohorný relikt).

badlands

badlands [bedlends; angl.] — územia s rozbrázdeným povrchom tvorené málo odolnými horninami (íly, sliene, slabo stmelené pieskovce a i.) najmä v polosuchých a suchých oblastiach pokrytých iba riedkym rastlinstvom. Nepravidelné prívalové lejaky vytvárajú v málo odolných horninách hustú sieť hlbokých výmoľov a eróznych rýh, ktoré od seba oddeľujú iba úzke hrebene. V suchom ročnom období modeluje povrch veterná erózia. Badlands sú časté v Juž. Dakote (USA), v Alžírsku, Maroku, juž. Taliansku. Pri necitlivom odlesnení sa začínajú tvoriť aj v miernom pásme. Problém badlands sa rieši regeneráciou lesov a trávnatých plôch.

Badlands National Park

Badlands National Park [bedlends našnl pák] — národný park na severe str. časti USA v oblasti Veľkých prérií v štáte Južná Dakota medzi riekami Cheyenne a White; vyhlásený 1939 ako národná pamiatka, 1978 národný park, rozloha 982 km2. Tvorený vodorovne uloženými vrstvami hornín druhohorného veku, na ktoré sa navrstvili treťohorné usadeniny pomerne malej hrúbky. Tieto boli denudáciou zväčša odnesené a modeláciou terénu v aridných podmienkach sa vytvorila divoká krajina bez vegetácie, s roklinami, krátkymi chrbtami a tabuľovými horami. Hospodársky nevyužívané územie.

Baedeker

Baedeker [be-] — nemecké vydavateľstvo. Založené 1827 v Koblenzi Karlom Baedekerom (*1801, †1859), od 1872 sídlilo v Lipsku, od 1948 v Hamburgu, od 1956 vo Freiburgu im Breisgau (1984 sa stalo súčasťou vydavateľstva Langenscheidt), 1951 vznikla samostatná dcérska spoločnosť Baedekers Autoführer-Verlag, ktorá vydávala sprievodcov pre motoristov; 1987 sa obidve spoločnosti spojili za vzniku spoločnosti Karl Baedeker. Vydavateľstvo sa od začiatku špecializovalo na vydávanie turistických sprievodcov po všetkých európskych a mnohých mimoeurópskych krajinách v nemčine, od 1946 aj v mnohých ďalších jazykoch. R. 1997 sa vydavateľstvo stalo súčasťou spoločnosti Mairs Geographischer Verlag (dnes MairDumont) so sídlom v Ostfilderne. Od mena jeho zakladateľa je odvodený aj súčasný názov turistickej príručky bedeker.

Baekeland, Leo Hendrik

Baekeland [bejklend], Leo Hendrik, 14. 11. 1863 Gent, Belgicko – 23. 2. 1944 Beacon, New York, USA — americký chemik belgického pôvodu. Pôvodne pôsobil ako profesor na univerzite v Bruggách a v Gente, 1889 sa vysťahoval do USA, kde si založil fotografickú firmu. Vynálezca obchodne úspešného fotografického papiera Velox (1893). Od 1905 sa venoval výskumu na získanie náhrady prírodnej živice, šelaku. Vypracoval metódu prípravy syntetickej živice (→ bakelit) kondenzáciou fenolu a formaldehydu (1907), a položil tak základy priemyselnej výroby syntetických živíc. R. 1910 založil firmu na výrobu bakelitu Bakelite Company (od 1939 súčasť Union Carbide).

Baena, Juan Alfonso de

Baena, Juan Alfonso de, asi 1365 Baena – asi 1435 Córdoba — španielsky básnik. Ako pisár kastílskeho kráľa Jána II. zostavil Baenov spevník (Cancionero de Baena, asi 1426 – 30, vydaný 1851), ktorý obsahuje 576 skladieb od 56 básnikov, pričom zachytáva galícijsko-portugalskú (trubadúrsku) a taliansku školu, kde už badať vplyv Danteho Alighieriho. Dokumentuje úpadok dvorskej lyriky v 14. stor., jej aristokratizáciu, potláčanie ľudových prvkov a oslabovanie obsahovej zložky.

Baer, Karl Ernst von

Baer [bér], Karl Ernst von, 29. 2. 1792 Gut Piep, dnes Piibe, Estónsko – 28. 11. 1876 Derpt, dnes Tartu, Estónsko — nemecký prírodovedec a lekár. Od 1817 pôsobil na univerzite v Königsbergu (dnes Kaliningrad), od 1821 profesor zoológie, 1834 – 67 na lekárskej akadémii v Petrohrade (1834 – 46 ako zoológ, od 1846 ako anatóm a fyziológ).

Jeden zo zakladateľov embryológie. Študoval vývoj rýb, obojživelníkov, plazov a cicavcov, objavil blastulu, skúmal chordu a embryonálne obaly zárodkov. R. 1826 objavil vajíčko cicavcov a opísal funkciu vaječníkov. Vyslovil hypotézu, že embryá rôznych živočíšnych druhov sa na začiatku vývoja podobajú, dokonca majú navzájom nerozlíšiteľnú podobu a diferencujú sa až v priebehu ďalšieho vývinu. Tvrdil, že všeobecné štruktúry (všeobecné znaky), ktoré sú spoločné všetkým skupinám živočíchov, sa v embryu vyvíjajú skôr ako špeciálne štruktúry (špeciálne znaky), ktorými sa odlišujú (spoločné rané štádium embryogenézy, fylotypické štádium).

Autor spisu O histórii vývoja zvierat (Über Entwicklungsgeschichte der Tiere, 1828 – 37), v ktorom opisuje embryonálny vývoj stavovcov, odmieta však hypotézu, že vyvíjajúci sa ľudský zárodok prechádza počas svojho vývinu všetkými štádiami nižších živočíšnych druhov. Člen nemeckej akadémie vied Leopoldina (1820), Petrohradskej akadémie vied (1826), Bavorskej akadémie vied (1832), Americkej akadémie vied a umení (1849), Göttingenskej akadémie vied (1851) a Národnej akadémie vied (1864). Jeden zo zakladateľov vedeckého arktického výskumu.

bagasa

bagasa [špan. > fr.] — rozvláknené steblá cukrovej trstiny slúžiace po vylisovaní šťavy (použitej na výrobu cukru) ako surovina na výrobu buničiny alebo vláknitého izolačného materiálu a na vyhrievanie kotlov v cukrovare. Bagasa obsahuje asi 50 % vody.

bagaudi

bagaudi [keltské jazyky] — príslušníci protirímskeho hnutia v Galii a Hispánii, ktorí počas neskorého cisárstva zvádzali dlhé boje proti rímskej nadvláde. Prvé povstanie vypuklo v 3. stor. n. l., na jeho čele stáli Aelianus a Amandus, ktorých si povstalci zvolili za tzv. cisárov. Útočili nielen proti Rimanom, ale aj proti miestnym veľkostatkárom. Povstanie potlačil Maximián, ktorého si za jeho zásluhy cisár Dioklecián zvolil za spoluvládcu. V 5. stor., aj v dôsledku prenikania germánskych kmeňov na územie Galie a Hispánie, vypuklo povstanie bagaudov znova.

Bagdadský pakt

Bagdadský pakt — vojensko-politický blok uzavretý vo februári 1955 v Bagdade medzi Tureckom a Irakom z iniciatívy USA a Spojeného kráľovstva s cieľom vojenskej a politickej spolupráce pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany partnerov. Koncom 1955 k nemu pristúpili aj Spojené kráľovstvo, Pakistan a Irán. R. 1959 po vystúpení Iraku bolo jeho sídlo presťahované do Ankary a bol premenovaný na CENTO.

Bagehot, Walter

Bagehot [bedžot], Walter, 3. 2. 1826 Langport, Somerset – 24. 3. 1877 tamže — anglický ekonóm, politický a ústavný teoretik a novinár. Od 1861 až do smrti editor časopisu The Economist. Konzervatívny liberál s gradualistickým chápaním sociálnej revolúcie. V práci Anglická ústava (The English Constitution, 1867), ktorá rovnako ako jeho ďalšia najznámejšia práca Fyzika a politika (Physics and Politics, 1872) vyšla pôvodne ako séria článkov, odsúdil ortodoxné názory na rozdelenie moci medzi zákonodarstvo a exekutívu. Za najlepšiu záruku stáleho pokroku považoval liberálny konštitucionalizmus. Významná je aj jeho práca Lombard Street: Opis peňažného trhu (Lombard Street: A Description of the Money Market, 1873) venovaná fungovaniu finančného systému, finančného trhu a bankovníctva.

Baggesen, Jens Immanuel

Baggesen [bagesn], Jens Immanuel, 15. 2. 1764 Korsør – 3. 10. 1826 Hamburg — dánsky básnik a prekladateľ. Písal po dánsky a nemecky. Jeho tvorba je ovplyvnená končiacim sa klasicizmom a nastupujúcim romantizmom, jeho veršované Komické poviedky (Komiske fortællinger, 1785) zachytávajú sentimentálne nálady. Autor sugestívne napísaného cestopisu Labyrint (Labyrinthen, 1792 – 93), v ktorom zachytil dojmy z Nemecka.

Bagin, Anton

Bagin, Anton, 10. 9. 1923 Ilava – 21. 1. 1992 Bratislava — slovenský historik, rímskokatolícky teológ. Od 1967 pôsobil na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave; 1972 profesor. Autor monografických prác z cirkevných dejín, umenia a literatúry, a regionálnej histórie. Dielo: Dubnica nad Váhom (1967, zostavovateľ a spoluautor), Cirkevné dejiny I. – II. (1969), Dedičstvo otcov. K 1100. výročiu smrti sv. Cyrila a k 100. výročiu založenia Spolku sv. Vojtecha (1970, zostavovateľ a spoluautor), Apoštolé Slovanů Cyril a Metoděj a Velká Morava (1982), Cyrilometodské kostoly a kaplnky na Slovensku (1985), Apoštoli Slovanov Cyril a Metod a Veľká Morava (1987), Dóm sv. Martina v Bratislave (1990, spoluautor), Sv. Vojtech (1991, spoluautor), Spolupatróni Európy; Co-Patrons of Europe (1992), Život Gorazda (1992), Cyrilometodská tradícia u Slovákov (1993), Ilava (zostavovateľ a spoluautor, 1991) a i.

Bagriana, Elisaveta

Bagriana, Elisaveta, vlastným menom Elisaveta Ľubomirova Belčevová (Belčeva), 29. 4. 1893 Sofia – 23. 3. 1991 tamže — bulharská poetka, jedna z najvýznamnejších osobností bulharskej poézie 20. stor.

Debutovala zbierkou Večná a svätá (Večnata i sviatata, 1927). Jej raná tvorba bola ovplyvnená symbolizmom, neskôr jej poézia symbolistický kánon popierala a nadobudla vitalistický ráz. Jej tvorba je charakteristická túžbou po voľnosti, je oslavou ženskosti, kultom lásky a hľadaním harmónie i krás života. Autorka básnických zbierok Námorníkova hviezda (Zvezda na moriaka, 1932), Ľudské srdce (Sărce čoveško, 1936), Od brehu k brehu (Ot briag do briag, 1963), Kontrapunkty (1972), Svetlotiene (Svetlosenki, 1977) a i. V slovenčine vyšiel výber z jej poézie pod názvom Horiaci strom (1966).

Bahalij, Dmytro Ivanovyč

Bahalij, Dmytro Ivanovyč, 26. 10. 1857 Kyjev – 9. 2. 1932 Charkov — ukrajinský historik. R. 1906 a 1910 – 14 člen Štátnej rady (patril k buržoáznym liberálom), 1910 – 14 rektor Charkovskej univerzity a člen Ukrajinskej akadémie vied. Vo vyše 220 odborných prácach, napr. Dejiny Severskej krajiny do polovice 14. stor. (Istorija Severskoj zemli do poloviny XIV. stoletija, 1882), sa venoval najmä výskumu dejín Ukrajiny v 14. – 18. stor. a Litovského veľkokniežatstva, historickej geografii a metodológii vied.

Bahamská plošina

Bahamská plošina — jedna z početných podmorských plošín pri vých. pobreží Severnej Ameriky na severe lemujúca Kubu. Predstavuje poklesnutú šelfovú oblasť, nad morskú hladinu sa dvíha viacerými ostrovmi. Stabilný ráz si udržala aj v období, keď v priľahlej antilskej oblasti prebiehali silné tektonické, magmatické a sopečné procesy.

Bahdanovič, Maxim Adamavič

Bahdanovič, Maxim Adamavič, 9. 12. 1891 Minsk – 25. 5. 1917 Jalta — bieloruský básnik a literárny kritik. Predstaviteľ tzv. buditeľskej generácie okolo časopisu Naša niva. Autor jedinej básnickej zbierky Venček (Vianok, 1913) s výraznými črtami romantického vzdoru proti cárskemu režimu, z ktorej mnohé básne boli zhudobnené a v podobe piesní zľudoveli. Svojimi poviedkami (Hudba, Muzyka) položil základy bieloruskej prózy.