Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 51 – 100 z celkového počtu 817 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Babín

Babín — obec v okrese Námestovo v Žilinskom kraji v juhozáp. výbežku Oravskej kotliny, 680 m n. m.; 1 417 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1564 ako Babinowo, 1619 Babina, 1773, 1786, 1808, 1863 – 1913 Babin, 1920 Babín.

Obyvatelia sa živili salašníctvom, chovom dobytka, výrobou drevených predmetov a podomovým obchodom. Stavebné pamiatky: klasicistická kaplnka z 1. pol. 19. stor., rímskokatolícky Kostol zoslania Ducha Svätého z 1933 (architekt M. M. Harminc) so zariadením zo starého dreveného kostola z 1666, zrubové podmurované a podpivničené domy s vysokým štítom, na cintoríne kamenné kríže a náhrobníky s reliéfnou výzdobou z 19. a zo zač. 20. stor.

Babiná

Babiná — vrch na Slovensku vo Volovských vrchoch (Slovenské rudohorie) vých. od Dobšinej nad ohybom Hnilca, 1 278 m n. m. Budovaný starými horninami rakovskej skupiny (fylity, kvarcity) a paleovulkanitmi (melafýry, diabasy, spility). Prevládajú smrekové porasty.

Babiná

Babiná — obec v okrese Zvolen v Banskobystrickom kraji v juhozáp. časti Pliešovskej kotliny na vých. úpätí Štiavnických vrchov, 415 m n. m.; 534 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1254 ako Babusceky, 1270 Babasceky, 1351 Babazeky, 1773 Babina, 1786 Babina, Babasék, 1808 Bábaszék, Babina, 1863 Babaszék, 1873 – 1913 Bábaszék, 1920 Babiná.

R. 1254 dostala mestské výsady ako banské mesto, neskôr poľnohospodárska obec; obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Archeologické nálezy z neskorej bronzovej doby. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Matúša (pôvodne románsky z 50. rokov 13. stor., upravený 1754 a 1771, gotický zvon z 1358), murovaný ľudový dom z 19. stor., evanjelický a. v. kostol z 1939.

Babindol

Babindol — obec v okrese Nitra v Nitrianskom kraji v centre Žitavskej pahorkatiny, 205 m n. m.; 727 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1271 ako Bybyndal, 1339 Babundal, 1773 Babindall, 1786, 1808 Babindal, 1863 – 73 Babindál, 1877 Bábindál, 1882 Babindál, 1888 – 95 Babindal, 1898 – 1907 Bábindal, 1913 Babindál, 1920 – 75, 1996 Babindol.

R. 1976 – 96 pričlenená k obci Klasov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Rímskokatolícky Kostol sv. Imricha (1909).

Babinec

Babinec — obec v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji v juhových. časti Slovenského rudohoria, 419 m n. m.; 71 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1407 ako Babalwska, 1413 Babaluchka, 1427 Babafalva, 1773 Babaluska, Babincz, 1786 Babalucschka, Babinz, 1808 Babaluska, Babiněc, 1863 – 1902 Babaluska, 1907 – 1913 Babarét, 1920 Babinec, 1927 – 73 Babínec, 1973 Babinec.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Archeologické nálezy: dve žiarové pohrebiská kyjatickej kultúry, depot bronzových predmetov z neskorej bronzovej doby. Stavebné pamiatky: klasicistický evanjelický kostol a zvonica z konca 18. stor.

Babiše

Babiše — miestna časť obce Kolárovice.

babka

babka

1. zhrubnutá nadzemná časť viniča (Vitis), tzv. staré drevo, z ktorého vyrastá dvojročné drevo a na ňom plodonosné výhonky;

2. zhrubnutá podzemná časť chmeľu medzi koreňovou sústavou a nadzemnou časťou, na ktorej sú spiace očká udržiavajúce si niekoľko rokov plnú životaschopnosť;

3. drobná česká a uhorská stredoveká i novoveká strieborná alebo medená minca najnižšej hodnoty (pol denára). Tri babky tvorili 1548 jeden grajciar. Na Slovensku rozšírená od 16. stor. Objavuje sa vo viacerých ľudových úsloviach ako výraz označujúci neveľkú hodnotu (napr. kúpiť niečo za babku, t. j. kúpiť lacno).

bábka

bábka — hmotný objekt plastických tvarov alebo konkrétny predmet, vec, ktorou bábkoherec vytvára javiskovú postavu. Pohybovou animáciou a hovoreným slovom sa iluzívnymi alebo antiiluzívnymi postupmi premieňa na znak dramatickej postavy. Bábka môže byť trojrozmerná, plošná, tieňová, prstová alebo kombinovaná. Može byť ovládaná zhora (marioneta), zdola (maňuška, javajka, tyčová bábka), zozadu (čierne divadlo) a v priestore (totemová bábka, krošňová bábka).

Na Slovensku používali kočovní bábkari marionety ovládané zhora drôtom a niťami uviazanými na vahadle. Pohyby nôh, rúk, hlavy i úst bábok umožňovala ich kĺbová konštrukcia. Bábky si bábkari zhotovovali zväčša sami, ale hlavičky vyrezávali ľudoví rezbári (známy bol majster Ilčík z Piargu, František Brezňanský z Hodruše, Móric Foukal z Liskovej, Jozef Matušík z Rajca a i.; na objednávku ich však zhotovovali aj českí rezbári). S jedným súborom okolo 20 bábok dokázali bábkari zahrať až do 40 hier. Niektorí mali viacero súprav bábok rôznych veľkostí. Menšie (približne 40 cm) boli ľahšie, prenosné a vedel ich ovládať jeden bábkar, väčšie (80 – 120 cm) si vyžadovali javisko široké až do 4 m. Po 1912 sa k nám z Čiech dostali prvé sériové, tzv. Alšove bábky, neskôr bábky, ktoré vyrábali firmy Král, Münzberg, Storch a Troll. Hralo sa s nimi v rodinných a školských divadielkach a po 1918 v mnohých ochotníckych bábkarských súboroch. Deti si zhotovovali bábky napr. aj zo zemiakov alebo mali prstové bábky – maňušky. V ľudových vianočných bábkových hrách sa používali tyčové bábky, ktoré boli ovládané zospodu a konštruované len na pohyb v priestore.

V období 1950 – 60 vznikli profesionálne bábkové divadlá, do ktorých prešli (z obdobia ľudového a ochotníckeho bábkarstva, 2. pol. 19. stor. – 1950) marioneta a maňuška. S. V. Obrazcov priniesol nový typ bábky – javajku, ktorá sa používala najmä v 60. rokoch 20. stor. Profesionálne bábkové divadlo začalo postupne používať nové výrazové prostriedky (napr. masky), rozvinulo nové techniky bábok (napr. čierne divadlo, luminiscenčné divadlo), bábku manekýna, neskôr divadlo predmetu (objekt). Bábka začala ustupovať z javísk bábkových divadiel v 80. rokoch 20. stor., v súčasnosti ju často nahrádza samotný herec vo forme štylizovaného herectva ovplyvneného bábkovým divadlom. Bábka sa v súčasnosti chápe v širšom význame ako hrajúci objekt, ktorý môže mať figuratívnu i nefiguratívnu podobu. Funkcia bábky ako náhrady herca sa zmenila. Bábka v inscenácii funguje buď ako dramatická postava, alebo ako výtvarno-dramatický artefakt s viacerými funkciami a s rozličným vzájomným vzťahom herec – bábka/objekt.

Bábkarská Bystrica

Bábkarská Bystrica — prehliadka slovenských profesionálnych bábkových divadiel usporadúvaná od 1977 každý druhý rok v Banskej Bystrici: 1992 s medzinárodnou účasťou, 1994 – 96 festival slovenských bábkových divadiel v konfrontácii s bábkovým divadlom v strednej Európe; 2000 – 08 medzinárodný festival slovenských bábkových divadiel v konfrontácii s bábkovým divadlom v strednej Európe a pozvaných divadiel sveta; 2010 medzinárodný festival nového bábkového divadla pre deti a dospelých; 2012 – 14 medzinárodný festival súčasného bábkového divadla pre dospelých a deti, dvojitý impulz; 2016 medzinárodný festival súčasného bábkového divadla pre deti a dospelých v Banskej Bystrici a okolí (Bábkarská Bystrica TOUR 2016). R. 1998 sa 11. ročník festivalu po rozhodnutí Ministerstva kultúry nekonal.

bábkoherec

bábkoherec — tvorivý divadelný umelec, ktorý prostredníctvom hmotného hracieho znaku (bábka, predmet) a hereckých výrazových prostriedkov vytvára dramatickú postavu. Hra s bábkou je buď iluzívna (bábkoherec je vykrytý), alebo antiiluzívna (činnosť bábkoherca je odkrytá). Medzi bábkohercom a bábkou, resp. objektom, vznikajú v súčasnom bábkovom divadle diverzifikované vzťahy, ktoré vytvárajú dramatické napätie.

Babkov

Babkov — miestna časť obce Lietavská Svinná-Babkov.

bábková hra

bábková hra — špecifický žáner drámy, dramatický text predvádzaný bábkohercami v klasickom type literárneho bábkového divadla 20. stor. Svojou štruktúrou (dejom, postavami, dramatickou situáciou, konfliktmi a ostatnými zložkami) sa v podstate nelíši od ostatných dramatických žánrov, odlišuje sa od nich len rozsahom a tematikou. Je určená predovšetkým deťom, nevylučuje však ani dospelého diváka. Bábkové hry spracúvajú predovšetkým rozprávky, báje a povesti v súčasnosti obohatené o nové témy a výrazové prostriedky. Klasická bábková hra je v súčasnosti nahrádzaná adaptáciami a autorskou hrou vytváranou kolektívom divadelných tvorcov. Okrem verbálnej zložky, ktorá je výrazne expresívna, plní významnú funkciu výtvarná realizácia bábok a objektov (ich animácia, personifikácia, antropomorfizácia), ich pohyb, spôsob ich animácie, svetlo, hudba, zvukové efekty ap.

Bábková hra ako autonómny divadelný text je novodobý fenomén. V minulosti až do 20. stor. malo bábkové divadlo v Európe identický repertoár s ostatnými divadelnými druhmi (opera, balet, činohra). Špecifikácia bábkového divadla ako divadla pre deti sa objavila až v 19., ale najmä v 20. stor. U nás bolo známe pôvodne nemecké a rakúske bábkové divadlo (2. pol. 18. stor.), neskôr Gašparkovo divadlo Jána Stražana (2. pol. 19. stor.), ktorého komickou postavou bol Gašparko ako potomok dospelej komickej figúry rakúskeho a nemeckého Kasperla. Ján Stražan hrával repertoár pre dospelých (Faust). V 1. pol. 20. stor. sa komická figúra Gašparka v súvislosti so zmenou adresáta bábkovej hry zmenila na detskú postavu vystupujúcu v rozprávkach.

bábkové divadlo

bábkové divadlo — špecifický druh divadelného umenia, v ktorom bábkoherec prostredníctvom hmotného objektu (bábka, predmet, ale aj tieň, svetlo, farba) vytvára umelecký obraz človeka a sveta. Je syntetickým umením využívajúcim výrazové prostriedky iných druhov umenia. Realizuje sa vykrytým (iluzívnym) alebo odkrytým (antiiluzívnym) vodením bábkok a objektov, ale aj striedaním obidvoch spôsobov. Prítomnosť živého herca alebo herca v maske v konfrontácii s neživým hmotným objektom vytvára nové vyjadrovacie prostriedky. Bábkové divadlo používa rôzne druhy bábok, techniku čierneho divadla a luminiscenčného divadla, masky, objekty ap. Má starú tradíciu predovšetkým v ázijských kultúrach (India, Indonézia, Cejlón, Čína, Japonsko, Thajsko, vo Vietname vodné bábkové divadlo).

Najstaršia zmienka o bábkach (nie však ešte o bábkovom divadle) v Európe pochádza z 1175 – 85 z kódexu Hortus deliciarum od abatiše Herrad z Hohenburgu. Bábky sa využívali ako zábavky potulných hercov. Použitie bábok ako hercov v bábkovom divadle, keď bábka predstavuje dramatickú postavu, pochádza z obdobia baroka. Koncom 16. stor. vznikali bábkové scény v Taliansku, odkiaľ sa rozšírili do Anglicka. Prvá stála scéna vznikla 1573 v Londýne. V jednotlivých krajinách má bábkové divadlo populárne bábkové typy (Polichinell, Mr. Punch, Pulcinella, Guignol, Petruška, Karagöz, Kasperl, Vitéz László, Kašpárek, Gašparko). Na Slovensku ho v stredoveku rozširovali potulní igrici, v cirkevných obradoch sa bábky používali v pašiových hrách.

Od 2. pol. 18. stor. účinkovali na Slovensku nemecké a rakúske kočovné spoločnosti, ktoré hrávali aj s bábkami (→ kočovní bábkari), v 1. pol. 19. stor. hrávala na Slovensku maďarská rodina Hinczovcov, od 2. pol. 19. stor. prichádzali českí a moravskí kočovní bábkari (Josef Dubský, Ignác Prášek, Vincent Vertheim, Antonín Maleček, Antonín Homolka a i.). Priekopníkom slovenského kočovného bábkového divadla bol Ján Stražan, ktorý začal vystupovať 1878, na rodinnú tradíciu nadviazal V. Stražan a 1945 aj jeho syn Jozef Stražan st. (→ Stražanovci). Od začiatku 20. stor. hrávali na slovenskom vidieku aj ďalší kočovní bábkari, o. i. z rodiny Anderlovcov: Eva Anderlová, neskôr aj jej manžel Michal Václav Anderle, Pavol Nosálek (*1885, †1971) s Karolom Kuníkom (*1884, †1957), neskôr bratia Anderlovci. Po 1918 prišla na Slovensko česká inteligencia, ktorá šírila bábkové divadlo v ochotníckych krúžkoch, spolkoch a združeniach. Bábkové divadelníctvo metodicky zastrešovalo Ústredie slovenských ochotníckych divadiel v Martine, kde vychádzali aj texty bábkových hier.

Profesionálne bábkové divadlá vznikali na Slovensku po 1950 väčšinou z najlepších ochotníckych súborov v Žiline a v Nitre (1950, 1951), Bratislave (1957), Košiciach (1959) a Banskej Bystrici (1960). Agentúrne bábkové divadlá vznikali po 1980, súkromné po 1990 (Divadlo Piki Pezinok, Divadlo Neline, Teatro Tatro a i.). Po 2000 vzniklo niekoľko ďalších súkromných bábkových divadiel, z ktorých najvýznamnejšie je Dezorzovo lútkové divadlo, ktoré hrá súčasné pôvodné bábkové hry pre dospelých v posttradičnom štýle. Každý druhý rok sa uskutočňuje medzinárodný festival Bábkarská Bystrica a národná prehliadka slovenských profesionálnych súborov Bábková Žilina. Staré divadlo K. Spišáka v Nitre organizuje každý rok festival divadelných škôl a divadiel krajín V4 Stretnutie. Výchovu umeleckého dorastu zabezpečuje od 1989 Katedra bábkarskej tvorby VŠMU v Bratislave, ktorá pripravuje bábkohercov, režisérov, dramaturgov, scénografov a technológov bábkového divadla v študijnom programe Bábkarská tvorba. Významní pedagógovia: J. Mokoš, J. Uličiansky, E. Farkašová, Ida Hledíková (*1958), Mária Mikulová (*1951), Helena Čertíková (*1952), Andrej Pachinger (*1946), H. Cigánová, Peter Cigán (*1945), Pavel Uher (*1948), Marta Žuchová (*1942, †2009) a i.

Bábkové divadlo Košice

Bábkové divadlo Košice — profesionálny bábkový súbor. Vznikol 1959 z ochotníckej činnosti. Do 1968 boli jeho inscenácie spojené prevažne s menami hosťujúcich režisérov. Výrazným jednotiacim činiteľom jeho tvorby sa stal výtvarný prejav J. Pogorielovej. Pôsobením domáceho režiséra Bedřicha Svatoňa (*1922) v spolupráci s hudobným skladateľom A. Brezovským sa súbor orientoval na hudobné bábkové inscenácie. Ďalší jeho vývin ovplyvnili inscenácie viacerých hosťujúcich režisérov: K. Brožeka, Markéty Schartovej (*1934, †2014) a i. V 2. pol. 80. rokov 20. stor. ovplyvnil poetiku Bábkového divadla Košice domáci autor, dramaturg a režisér J. Uličiansky, ktorý zaviedol do dramaturgie divadla modernú rozprávku; spolupracoval s výtvarnými osobnosťami E. Farkašovou a Petrom Čisárikom (*1958). Tvorivý bábkarský rukopis divadla formoval v 2. pol. 80. rokov 20. stor. aj domáci režisér a bábkoherec Karol Fischer (*1956). R. 1995 vznikla na pôde divadla experimentálna scéna Jorik hľadajúca nové divadelné postupy.

Bábkové divadlo na Rázcestí

Bábkové divadlo na Rázcestí — profesionálny súbor v Banskej Bystrici. Vznikol 1960 z ochotníckej scény, do 1990 pod názvom Krajské bábkové divadlo. R. 1960 – 67 ho viedol režisér Milan Tomášek (*1927, †2013), do 1980 dramaturg J. Mokoš. S interným režisérom a dramatikom Pavlom Uhrom (*1948), s českým výtvarníkom Karlom Hejcmanom (*1935) a s externými režisérmi (K. Brožek, Ľ. Vajdička, C. Turba) vytvárali nekonvenčné bábkové inscenácie. Dramaturgička I. Škripková spolu s režisérom Mariánom Peckom (*1958), so scénografom J. Zavarským a s výtvarníčkou E. Farkašovou vyprofilovali v 80. a 90. rokoch 20. stor. autorské divadlo s kontaktnými predstaveniami pre deti a s náročnými témami pre dospelých. V súčasnosti divadlo pokračuje v trende uvádzania závažných spoločenských tém. Svojou poetikou uprednostňuje herca, preferuje divadlo s bábkami odlišné od klasických postupov.

Bábkové divadlo Nitra

Bábkové divadlo Nitra — vzniklo 1951 ako Bábkarský súbor pri Krajovom divadle v Nitre, 2009 premenované na Staré divadlo Karola Spišáka. Režisér a dramatik J. Romanovský, ktorý vypracoval tzv. bábkovodičskú školu – systém technického ovládania javajok, priviedol súbor na profesionálnu úroveň. O prepojenie bábkohereckého prejavu s novými divadelnými prostriedkami sa 1969 – 85 usilovali režisér Ján Hižnay (*1943, †2004), ako aj hosťujúci režiséri (C. Turba; Pavol Uher, *1948; Marian Lajcha) využitím čierneho divadla, klauniády a i. Nástupom režiséra O. Spišáka a dramaturgov Ivana Gontku (*1962) a Veroniky Gabčíkovej (*1969) v 2. pol. 90. rokov 20. stor. prinieslo divadlo novú poetiku. Netradičné javiskové spracovanie literárnych predlôh, objavné inscenačné postupy, ako aj originálny výtvarný prejav ho zaradili medzi popredné divadelné súbory.

Bábkové divadlo Žilina

Bábkové divadlo Žilina — prvé slovenské profesionálne bábkové divadlo. Vzniklo 1950 z ochotníckej scény v Žiline. K jeho umeleckej profesionalizácii prispel režisér a dramaturg V. Predmerský, ktorý sa od 1961 s dramaturgom Jaroslavom Pivkom (*1929, †2008), ako aj s externými režisérmi a výtvarníkmi zameriaval na javiskovú syntézu divadla masiek a hereckého i bábkového prejavu. Na nové inscenačné postupy nadviazal režisér Ján Hižnay (*1943, †2004), neskôr Milan Tomášek (*1927, †2013) a K. Brožek, ktorí v spolupráci s dramaturgom J. Mokošom a výtvarníčkou H. Cigánovou obohatili jeho tvorivý obraz, využívajúc postupy obradového divadla. Od 1994 režisér Anton Šulík ml. (*1964) s dramaturgom Nikitom Slovákom (*1968) nastúpili etapu hľadania výrazových prostriedkov súboru smerujúcich však k činohernému prejavu.

V súčasnosti je Bábkové divadlo Žilina bábkovým divadlom s mladým profesionálnym súborom, spolupracuje s výraznými režisérskymi osobnosťami bábkového divadla (Katarína Aulitisová, Peter Palik, E. Farkašová). Je dynamickým telesom preferujúcim súčasné bábkové divadlo pre deti a mládež, ktoré využíva súčasné divadelné postupy. Súčasný súbor sa formoval pod vedením Bibiány Tarasovičovej, Jany Eliášovej a Petra Tabačka. Divadlo organizuje autorskú súťaž Artur a festival Bábková Žilina.

babôčka

babôčka [rus.] — jednotný názov rodov Nymphalis, Araschnia, Inachis, Vanessa, Aglais a Kallima z triedy hmyz (Insecta), rad motýle (Lepidoptera), čeľaď babôčkovité (Nymphalidae). Stredne veľké denné motýle s pestrofarebnými krídlami a zakrpatenými prednými nohami. Vyskytujú sa v záhradách, na lúkach, poliach a v riedkych presvetlených lesoch.

Na Slovensku žije napr. babôčka pávooká (Inachis io, synonymum bábočka chmeľová, pávie oko denné) s veľkými kresbami na obidvoch krídlach, babôčka brestová (Nymphalis polychloros), ktorej húsenice žijú na breste a vŕbe, a babôčka pŕhľavová (Aglais urticae) ohnivočervenej farby. Babôčka admirál (Vanessa atalanta) patrí do skupiny ťažných motýľov. Je pravým kozmopolitom, podniká ďaleké cesty, vystupuje aj vysoko do hôr, v Tatrách až nad 2-tis. m n. m. Dospelý motýľ vyhľadáva ovocie spadnuté na zem a poranené stromy, z ktorých cicia šťavu.

Na Slovensku babôčka zimuje výnimočne, populácie sú obnovované každoročne migráciami z juhu. Trvalo sa vyskytuje iba na juh od Álp (v oblasti okolo Stredozemného mora), v Malej Ázii, ale aj v Severnej a Strednej Amerike. V Európe migruje až do oblasti polárnej kružnice. Druh babôčka sieťkovaná (Araschnia levana) je známy sezónnou dvojtvárnosťou, jarné motýlie generácie majú žltohnedé sfarbenie s čiernymi škvrnami, letné sú čierne so žltobielymi pásikmi.

babôčkovité

babôčkovité [rus.], Nymphalidae — čeľaď z triedy hmyz (Insecta), rad motýle (Lepidoptera). Stredne veľké až veľké denné motýle s pestrofarebnými krídlami s rôznymi škvrnami, pásikmi a očkami, pri niektorých tropických druhoch na ich spodnej strane s mimetickým sfarbením. Predné nohy obidvoch pohlaví sú zakrpatené a husto ochlpené. Húsenice sú štíhle, kukly hranaté. Sú rozšírené najmä v trópoch, na Slovensku sa vyskytuje 77 druhov (napr. z rodu babôčka).

Bábol

Bábol, Bábul, do 1927 Bárfu-Rush — mesto v Iráne v provincii Mázandarán na rieke Bábol 24 km od Kaspického mora; 220-tis. obyvateľov (2013). Centrum poľnohospodárskeho regiónu (pestovanie citrusov, bavlníka, ryže, moruše). Priemysel potravinársky, rybný, textilný (výroba vláken). Cestné spojenie s Teheránom, letisko. Letný palác a záhrada perzských šáhov (Abbás I. Veľký). V blízkosti rybársky prístav Babolsar.

Babor, Josef Florián

Babor, Josef Florián, 4. 5. 1872 Praha – 11. 1. 1951 Bratislava — český lekár, fyziológ, biológ a zoológ. R. 1924 – 39 pôsobil na Lekárskej fakulte UK, 1939 – 43 na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, zároveň 1924 – 43 prednosta Ústavu všeobecnej biológie Lekárskej fakulty UK, 1939 – 41 aj Ústavu fyziológie Lekárskej fakulty UK a 1941 – 43 Ústavu pre zoológiu a porovnávaciu anatómiu Prírodovedeckej fakulty; 1926 mimoriadny profesor, 1928 profesor.

Medzinárodne uznávaný odborník najmä v oblasti kvartérnych mäkkýšov, opísal niekoľko nových druhov, priekopník malakozoológie a rádiobiológie. V medicíne sa venoval neurológii, hematológii a zápalom. Vo svojich prácach upozornil na nebezpečenstvo vnášania pojmu rasa do antropológie. Člen medzinárodných odborných spoločností. Autor a spoluautor viac ako 250 štúdií a monografií, napr. Člověk diluviální (1904), Paleontologie člověka (1911), Plazy, obojživelníci, ryby a vyšší bezpáteřní (1931) a i.

bábovnica

bábovnica, bábovkáreň — hlboká hrnčiarska medená, kameninová, liatinová, plechová, smaltovaná alebo sklená forma na pečivo. Má okrúhly tvar, mierne kónické steny a ploché dno alebo, častejšie, v strede kužeľovitý výčnelok, ktorý zanecháva v koláči otvor.

Babrios

Babrios, genitív Babria, koniec 2. stor. — grécky bájkar asi rímskeho pôvodu. V zbierke Ezopovské jambické bájky (Mythiamboi Aisópeioi) zveršoval v choliamboch pôvodné bájky v próze od ​Ezopa.

Babrujsk

Babrujsk, rus. Bobrujsk — prístavné a kúpeľné mesto na východe Bieloruska v Mahiľovskej oblasti na rieke Berezina; 218-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky, gumársky (výroba pneumatík), potravinársky, drevospracujúci, stavebných látok. Železničná križovatka.

Prvýkrát písomne doložené 1387, 1502 poškodené Tatármi, 1506 dobyté ruským vojskom, od 1649 súčasť Poľska, 1793 pripojené k Rusku, od 1795 mesto. R. 1810 vybudovaná pevnosť, ktorá počas Vlasteneckej vojny 1812 úspešne odolala náporu napoleonských vojsk, počas 2. svetovej vojny 1941 – 44 okupované nemeckými nacistickými vojskami.

Bábsky les

Bábsky les — národná prírodná rezervácia v obci Báb v miestnej časti Veľký Báb v okrese Nitra; vyhlásená 1966, rozloha 30,4 ha. Zriadená na ochranu vzácneho zvyšku prirodzeného lesného spoločenstva na černozemi v poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine.

Babson, Roger Ward

Babson, Roger Ward, 6. 7. 1875 Gloucester, Massachusetts – 5. 3. 1967 Lake Wales, Florida — americký podnikateľ a ekonóm. R. 1904 založil organizáciu Babson Business Statistical Organization, ktorá vypracúvala ekonomické štatistiky a prognózy (tzv. Babsonove správy, Babsonov graf). R. 1919 založil školu Babson Institute of Business Administration (od 1969 názov Babson College) a 1927 obchodnú školu pre ženy Webber Business College (v súčasnosti Webber International University).

Babušíková, Oľga

Babušíková, Oľga, 19. 4. 1940 Nitra – 14. 9. 2011 Bratislava — slovenská lekárka v odbore nádorová imunológia. R. 1962 – 69 pracovníčka Ústavu experimentálnej medicíny SAV, 1969 – 2011 Ústavu experimentálnej onkológie SAV; 1990 DrSc. Zaoberala sa detekciou povrchových a vnútrobunkových štruktúr pomocou monoklonových protilátok a prietokovej cytometrie, ako aj imunofenotypizáciou leukemických a lymfómových buniek z teoretického i z praktického hľadiska. Skúmala minimálne zvyškové špecifické leukemické znaky. Členka viacerých slovenských a medzinárodných odborných spoločností. Autorka vyše 150 odborných štúdií, spoluautorka vysokoškolských učebných textov Základy klinickej imunológie (1994).

Babuyanské ostrovy

Babuyanské ostrovy, angl. Babuyan Islands — dvadsaťštyri sopečno-koralových ostrovov v najsevernejšej časti Filipín v provincii Cagayan; 620 km2, okolo 16-tis. obyvateľov. Najväčšie ostrovy: Calayan, Babuyan, Camiguin. Pestovanie ryže; chov dobytka, ošípaných a kôz; rybolov; ťažba dreva. V najväčšom meste Calayan prístav s pravidelným spojením s ostrovom Luzon.

baby-bars

baby-bars [bejbi bás; angl.], detské tehly — v minulosti označenie zlatých odliatkov; tzv. zliatkové zlato liate do tvaru ingotov bežných tvarov a hmotností uznávaných v medzinárodnom obchode so zlatom (na rozdiel od razeného zlata).

baby-bonds

baby-bonds [bejbi; angl.] — v USA rozšírené dlhopisy s veľmi nízkymi nominálnymi hodnotami, často len 1 dolár, maximálne 5 000 dolárov. V súčasnosti ich vydávajú najmä obce, kraje a štáty na financovanie drahých projektov infraštruktúry a kapitálových výdavkov. Tieto komunálne dlhopisy oslobodené od dane sú vo všeobecnosti štruktúrované ako dlhopisy s nulovým kupónom so splatnosťou od 8 do 15 rokov. Názov sa môže vzťahovať aj na sériu drobných denominovaných dlhopisov s nominálnou hodnotou 75 – 1 000 USD, ktoré vydala vláda USA 1935 – 41. Tieto dlhopisy (oslobodené od dane) boli predané za 75 % nominálnej hodnoty a mali splatnosť 10 rokov.

Babylončania

Babylončania

1. v užšom význame obyvatelia juž. Mezopotámie (Babylonie), ktorí boli potomkami semitských Akkadov doložených v tomto regióne už na začiatku 3. tisícročia pred n. l. Hovorili babylončinou, t. j. juž. dialektom akkadského jazyka;

2. v širšom význame niekedy súhrnné označenie etnicky pestrého obyvateľstva starovekej Babylonie (resp. Babylonskej ríše) počas všetkých období jej dejín (Akkadi, Amorejci, Asýrčania, Gutejci, Chetiti, Kassiti, Aramejci, Chaldejci a i.), ktoré používalo babylončinu ako dorozumievací jazyk a ktoré spájali najmä kultúrne tradície.

Základy kozmopolitnej babylonskej kultúry položili Sumeri, ktorí vytvorili klinové písmo (→ sumersko-babylonské písmo). Náboženstvo Babylončanov, podobne ako náboženstvo Asýrčanov, vychádzalo zo sumerského náboženstva (→ babylonsko-asýrske náboženstvo). Základom hospodárstva bolo predovšetkým poľnohospodárstvo (pestovanie obilnín, najmä pšenice a jačmeňa), ktorého rozvoj umožňoval najmä systém zavlažovacích kanálov, ako aj remeselná výroba (najmä vlnených látok).

Babylonská spoločnosť bola výrazne rozvrstvená. Na jej čele stál panovník považovaný za zástupcu bohov na zemi. Bol najvyšším reprezentantom štátu, zodpovedal za jeho hospodársku prosperitu, za dodržiavanie právnych noriem a za vnútornú i vonkajšiu bezpečnosť. V niektorých obdobiach bol deifikovaný a ako ochranné božstvo svojej krajiny uctievaný v špecializovaných svätyniach zakladaných najmä miestodržiteľmi provincií alebo inými štátnymi hodnostármi; deifikácia panovníkov je doložená od obdobia vlády akkadského kráľa Narám-Sína (vládol 2254 – 2218 pred n. l.) až do 1. pol. 2. tisícročia pred n. l., keď sa začala vytrácať. Významné postavenie v spoločnosti mali aj členovia kráľovskej rodiny a vysokí štátni, vojenskí a chrámoví hodnostári. Chrámy hrali dôležitú úlohu v ekonomike i v politike starovekej Babylonie. Veľké svätyne zasvätené najvyšším božstvám babylonského panteónu disponovali značným majetkom (najmä poľnohospodárskou pôdou) a zamestnávali veľké množstvo stálych i príležitostných pracovníkov. Kňazstvo pôsobiace v týchto svätyniach sa vo viacerých prípadoch aktívne zapájalo do politického diania a dokázalo výrazne ovplyvniť politický vývoj (napr. za vlády kráľa Nabonida predstavovalo kňazstvo Mardukovho chrámu v Babylone vplyvnú opozičnú skupinu, ktorá prispela k oslabeniu kráľovho postavenia).

Väčšinu babylonskej populácie tvorili osoby hospodársky závislé od štátu, prípadne od chrámov či zámožných súkromníkov, ktorí ich dlhodobo alebo krátkodobo zamestnávali v rastlinnej alebo v živočíšnej výrobe, ale aj v oblasti remesiel a obchodu. Príslušníci tejto vrstvy boli osobne slobodní, boli však povinní plniť platobné a služobné povinnosti voči štátu (odvádzať poplatky do štátnej pokladnice, slúžiť v kráľovskej armáde, pracovať na verejnoprospešných stavbách). Pomerne malú časť spoločnosti tvorili otroci, ktorí boli z právneho hľadiska pokladaní za hnuteľný majetok iných osôb alebo inštitúcií (štát, chrámy). Z hospodárskeho a z politického hľadiska však nepredstavovali príliš významnú skupinu.

Pre babylonskú spoločnosť bolo charakteristické rozdelenie obyvateľstva na obyvateľstvo miest, ktoré bolo hlavným nositeľom babylonských kultúrnych tradícií, a na obyvateľstvo vidieka, ktoré zabezpečovalo najmä materiálnu základňu spoločnosti. Oblasti Babylonie ležiace mimo veľkých miest boli často osídlené kmeňovými populáciami, ktoré žili úplne alebo čiastočne kočovným spôsobom života, často pochádzali z iných oblastí Blízkeho východu (napr. Amorejci v 3. a 2. tisícročí pred n. l., Aramejci a Chaldejci v 1. tisícročí pred n. l.) a do značnej miery boli nezávislé od štátu. Spolužitie usadlej mestskej populácie s týmito skupinami obyvateľstva výrazne ovplyvňovalo hospodársky, sociálny i politický vývoj Babylonie. Obidve zložky populácie mohli vzájomne spolupracovať, sú však doložené aj časté konflikty medzi nimi.

Babylončania dosiahli významné úspechy vo vede (→ mezopotámska veda) a vynikli v mnohých druhoch umenia (→ akkadská literatúra, → mezopotámske výtvarné umenie a architektúra; → mezopotámska hudba).

Babylonská veža

Babylonská veža — biblický názov najväčšieho mezopotámskeho zikkuratu Etemenanki postaveného v Babylone za vlády Chammurapiho (1792 – 1750 pred n. l.). Obnovený bol v novoasýrskom období za Asarhaddona (680 – 669 pred n. l.), keď práce viedol asýrsky staviteľ Aradachchaša, a v novobabylonskom období za Nebukadnesara II. (604 – 562 pred n. l.). Bol z nepálených tehál, plášť mal z pálených tehál pospájaných asfaltom, jeho štvorcový pôdorys mal rozmery 91,5 × 91,5 m. Na šesťstupňovej podnoži stál dvojstupňový chrám boha Marduka. Veža dosahovala výšku 90 m, bola zničená Peržanmi pri dobytí Babylonu (6. stor. pred n. l.). Podľa biblického príbehu (Gn 11,1 – 9) chceli ľudia po potope sveta (keď tvorili jedno spoločenstvo a mali jeden jazyk) dosiahnuť vežou nebo. Tento akt pýchy potrestal Boh tak, že im pomiešal jazyky (babylonské zmätenie jazykov) a rozptýlil ich po svete; etiologická povesť zdôvodňujúca pluralitu jazykov a národov.

Bacabal

Bacabal [-ka-] — mesto v Brazílii vo vnútrozemí členského štátu Maranhão; 80-tis. obyvateľov (2016). V okolí najrozľahlejšie plantáže ryže v celej Brazílii. Riečnou dopravou spojené s prístavom São Luis na pobreží Atlantického oceána. R. 1876 tam bola založená poľnohospodárska farma. Od 1920 mesto. Sídlo rímskokatolíckeho biskupstva (1968).

Bacan

Bacan [-ťan], Bachan, Batjan — ostrov v Indonézii v provincii Maluku Utara (Severné Moluky) neďaleko ostrova Halmahera, najväčší z ostrovnej skupiny Bacan; 1 900 km2, okolo 13-tis. obyvateľov, administratívne stredisko Labuha. Južná časť ostrova hornatá (maximálna výška 2 111 m n. m.), stred nížinatý, sever sopečný (sírnaté pramene). Tropické pralesy s bohatou faunou. Pestovanie ryže; zásoby zlata, medi a lignitu. Vývoz korenia, kopry, perál a dreva.

bacardi

bacardi [-kar-] — destilát z cukrovej trstiny z oblasti Antíl, rum; dozrieva v dubových sudoch.

Bacău

Bacău [-keu] — mesto vo vých. Rumunsku na sútoku riek Bistriţa a Siret, administratívne stredisko judeţa Bacău; 144-tis. obyvateľov (2011). Stredisko regiónu ťažby ropy. Priemysel strojársky, papiernický, drevársky, chemický, textilný, obuvnícky, kožiarsky. Dopravná križovatka, letisko. Písomne doložené 1408. Divadlo, bábkové divadlo, galéria, hvezdáreň, regionálne múzeum.

Bacboský záliv

Bacboský záliv, Tonkinský záliv, čín. Pej–pu-wan, vietnamsky Vinh Bac Bo — polootvorený záliv v severozáp. časti Juhočínskeho mora (Tichý oceán) medzi vých. pobrežím Ázie (Vietnam), záp. pobrežím polostrova Lej-čou a ostrovom Chaj-nan; dĺžka okolo 330 km, šírka pri vstupe 241 km, priemerná hĺbka 40 m, maximálna hĺbka 82 m, výška prílivu do 5,9 m. Hlavné prístavy: Hajfong (Vietnam), Pej-chaj (Čína).

Baccharis

Baccharis [bak-] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Vždyzelené alebo opadavé kry alebo bylinné trvalky s okrasnými oválnymi a zúbkatými listami. Pestuje sa Baccharis halimifolia s veľkými súkvetiami malých bielych kvetov.

Bacchelli, Riccardo

Bacchelli [-ke-], Riccardo, 19. 4. 1891 Bologna – 8. 10. 1985 Monza — taliansky spisovateľ. Jeden zo zakladateľov časopisu La Ronda (Hliadka), spolupracovník periodika La Voce (Hlas). Pokračovateľ tradície A. Manzoniho a G. Carducciho. Autor lyricko-filozofických kníh veršov Lyrické poémy (Poemi lirici, 1914) a Slová o láske (Parole d’amore, 1935) i divadelných hier v dialekte Hamlet (Amleto, 1919) a Úsvit posledného večera (L’alba dell ultima sera, 1949). Niektoré jeho prozaické diela majú historické námety – Diabol na Pontelungo (Il diavolo al Pontelungo, 1927), Mlyn na Páde (Il mulino del Po, 3 časti, 1938 – 40; sfilmovaný 1949, réžia A. Lattuada), Stalinov syn (Il figlio di Stalin, 1953), Traja otroci Júlia Cézara (I tre schiavi di Giulio Cesare, 1958), iné zasa biblické námety – Plač syna náreku (Il pianto del figlio di Lais, 1945), Ježišov pohľad (Lo sguardo di Gesù, 1948).

Bacillus

Bacillus [lat.] — rod aeróbnych baktérií tvoriacich endospóry; tyčinkovité grampozitívne mikroorganizmy, ktoré môžu byť aeróbne i fakultatívne anaeróbne. V prírode sú hojne rozšírené, a to najmä v pôde a vo vodných zdrojoch (najrozšírenejší je Bacillus subtilis). Väčšinou sú nepatogénne. Výnimkou je Bacillus anthracis spôsobujúci pri zvieratách a pri náhodnom prenose aj u človeka ochorenie antrax (→ slezinová sneť). Mimo živého organizmu tvorí spóry dlhodobo prežívajúce v pôde. Pri šírení krvou môže spôsobiť smrteľné zlyhanie krvného obehu a funkcie pľúc. Niektoré druhy rodu Bacillus sú patogénne pre hmyz.

Metabolická variabilita rodu Bacillus produkujúceho celý rad enzýmov (amylázy, proteázy, pektinázy) sa využíva vo viacerých priemyselných odvetviach, najmä v pivovarníctve a v textilnom priemysle, v poľnohospodárstve pri výrobe biologických insekticídov (Bacillus thuringiensis) a detergentov, ako aj niektorých hydrolytických enzýmov (alkalické proteázy, α-amylázy). Niektoré druhy patria k významným producentom polypeptidových antibiotík, napr. Bacillus licheniformis a Bacillus subtilis pri výrobe bacitracínu, Bacillus polymyxa pri výrobe polymyxínu a Bacillus brevis pri výrobe gramicidínu. Komerčný záujem o tieto baktérie podmieňuje skutočnosť, že napr. Bacillus subtilis vylučuje priemyselne významné enzýmy priamo do rastového média v koncentráciách presahujúcich 10 g/l.

bacilofóbia

bacilofóbia [lat. + gr.], bacillophobia — vtieravá obava pred mikróbmi, obava pred nákazou. Môže byť kultúrne ovplyvnená. Vyskytli sa obdobia tuberkulofóbie, v súčasnosti je častejšia fóbia pred infekciou HIV. Pri pravej bacilofóbii je obava bezdôvodná.

bacily

bacily [lat.] — paličkovité formy baktérií; niekedy sa termín obmedzuje iba na sporulujúce paličkovité baktérie. Hovorové označenie pôvodcov infekčných ochorení.

bacitracín

bacitracín [lat.] — antibiotikum produkované bakteriálnym druhom Bacillus licheniformis, prípadne Bacillus subtilis. Molekulu tvorí cyklický polypeptid s bočným reťazcom, ktorého účinnosť závisí od prítomnosti dvojmocného kovového iónu. Na bacitracín sú citlivé mnohé grampozitívne baktérie. Antibiotikum interferuje so syntézou ich bunkovej steny – inhibuje syntézu peptidoglykánu, základnej štruktúrnej zložky bunkovej steny baktérií v reakcii vyžadujúcej spoluúčasť tých zložiek cytoplazmatickej membrány, ktoré sa podieľajú na syntéze bunkovej steny.

Back, George

Back [bek], George, sir (1839), 6. 11. 1796 Stockport (pri Manchestri) – 23. 6. 1878 Londýn — britský polárny bádateľ, od 1818 člen viacerých polárnych expedícií pod vedením J. Franklina, ktoré smerovali k Špicbergom a k sev. Kanade, predovšetkým do povodia rieky Mackenzie. R. 1833 – 35 velil vlastnej expedícii v polárnej oblasti Kanady, ktorej pôvodným cieľom bolo pomôcť výprave J. Rossa. Je podľa neho nazvaná perejovitá rieka v Kanade v Severozápadných teritóriách západne od Hudsonovho zálivu.

Baco, Peter

Baco, Peter, 9. 4. 1945 Opatová, dnes súčasť Trenčína — slovenský politik (člen zaniknutej strany HZDS, resp. ĽS – HZDS), poľnohospodársky odborník. R. 1973 – 85 a 1990 – 92 predseda Poľnohospodárskeho družstva v Nemšovej, 1986 – 91 riaditeľ odboru vedeckotechnického rozvoja a súhrnného plánu Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SR (dnes Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR), 1992 – marec 1994 minister poľnohospodárstva a výživy SR poverený riadením Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SR, december 1994 – 1998 minister pôdohospodárstva SR, 1998 – 2002 poslanec Národnej rady SR za HZDS, 2004 – 09 poslanec Európskeho parlamentu. Nositeľ štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (1998).