Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 9 z celkového počtu 9 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Lada, Josef

Lada, Josef, 17. 12. 1887 Hrusice – 14. 12. 1957 Praha — český ilustrátor, kresliar, karikaturista, maliar, divadelný výtvarník a spisovateľ. V roku 1906 krátko študoval na Vysokej škole umeleckopriemyslovej v Prahe. Od začiatku 20. stor. vytváral ilustrácie a karikatúry pre rozličné periodiká, od 1906 aj ilustrácie detských kníh (ilustroval 121 kníh pre deti). V roku 1911 vydal prvú vlastnú knihu pre deti Moje abeceda. Je považovaný za jedného zo zakladateľov modernej českej rozprávkovej tvorby.

V rokoch 1921 – 40 spolupracoval s vydavateľstvom Melantrich. V roku 1922 vytvoril legendárnu obálku pre zošitové vydanie knihy J. Haška Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války (1923 – 25 nakreslil ilustrácie pre zošitové vydanie). Ilustroval 197 kníh pre dospelých, kreslil plagáty, obálky, ilustrácie v kalendároch a i. Od začiatku 30. rokov 20. stor. navrhoval aj divadelné výpravy, scény a kostýmy pre Národné divadlo v Prahe (do 1952). V rokoch 1948 – 57 vzniklo na motívy jeho kresieb niekoľko filmov, po roku 1970 aj kreslený animovaný seriál Kocour Mikeš.

Zaoberal sa aj voľnou maliarskou tvorbou. Postupne si vytvoril osobitý štýl charakteristický výraznými líniami, zjednodušením tvarov, jasnou farebnosťou a výtvarnou skratkou hraničiacou s naivným umením. Vo svojej voľnej tvorbe zobrazoval prostredie českého vidieka, najmä žánrové scény. V roku 1942 napísal a ilustroval knihu spomienok Kronika mého života. Bol nositeľom viacerých ocenení.

Laetoli

Laetoli — archeologické a paleoantropologické nálezisko v severnej Tanzánii asi 40 km južne od rokliny Olduvai; najstaršie známe nálezisko odtlačkov stupají hominidov (→ Hominidae). V skamenenom popole z erupcií neďalekej sopky Sadiman sa zachovali odtlačky troch hominidov, pravdepodobne druhu Australopithecus afarensis (→ Australopithecus), kráčajúcich vzpriamene v mokrom popole, s telesnou výškou 115 – 135 cm. Odtlačky, staré asi 3,56 mil. rokov, boli nájdené výskumným tímom Mary Leakeyovej (→ Leakeyovci) v roku 1976. Okrem množstva fosílií z najrôznejších živočíchov boli v Laetoli objavené aj ďalšie pozostatky australopitekov (zuby, sánky, fragmenty detskej kostry) datované do obdobia spred asi 3,46 – 3,76 mil. rokov a zodpovedajúce prinajmenšom 23 jedincom, fosílie druhu Homo heidelbergensis (→ Homo), ako aj lebka LH 18 (Ngaloba) s vekom asi 120-tis. rokov a kapacitou 1 367 cm3 vykazujúca niektoré znaky druhu Homo sapiens.

Vzhľadom na mimoriadnu bohatosť a pestrosť nálezov predstavuje Laetoli miesto s unikátnym významom pre dokumentovanie evolúcie človeka.

Laluha, Milan

Laluha, Milan, 11. 11. 1930 Tekovské Lužany – 10. 11. 2013 Bratislava — slovenský maliar, grafik a kresliar, významný predstaviteľ neskorej moderny 2. polovice 20. stor. na Slovensku. V rokoch 1950 – 1955 študoval na Vysokej škole výtvarných umení u Ľ. Fullu, B. Hoffstädtera, E. Zmetáka a D. Millyho.

Patrí ku generácii výtvarných umelcov, ktorí koncom 50. rokov 20. stor. aktívne vystúpili proti diktátu socialistického realizmu stalinistického typu, ktorý v súdobom umení na Slovensku dominoval. V roku 1957 sa stal zakladajúcim členom Skupiny M. Galandu, ktorej členovia sa snažili o autorský výraz bez násilného vplyvu ideológie. Vo svojej tvorbe nadviazal na svetové i domáce moderné umenie 1. polovice 20. stor. Charakteristický štýl jeho diel sa postupne vykryštalizoval v 2. polovici 50. rokov a začiatkom 60. rokov 20. stor. Postupnou redukciou tvaru, vynechaním detailu, svojskou modeláciou prostredníctvom farebných (aj čiernych) plôch sa dopracoval až k robustným tvarom, typickým pre jeho diela. Jeho obrazy v sebe nesú napätie medzi silným abstrahovaním a zobrazovaním konkrétneho motívu.

Tematicky v jeho dielach spočiatku dominovali tradičné žánre, napr. zátišie, ľudská figúra v interiéri, autoportrét a ženský akt (Zátišie s pohárom a hruškami, 1957; Spiaca, 1966). V neskoršej tvorbe sa trvalým motívom stala najmä krajina a postava v nej, centrom záujmu sa stal slovenský vidiek so svojimi typickými ľudovými motívmi – architektúrou a krojmi. Ženy v krojoch a muži pri poľnohospodárskej práci vo vidieckej krajine boli pre neho celoživotnými témami. Vo svojich dielach sa snažil o zachytenie nálady a atmosféry (napr. konkrétny moment dňa). Motív redukoval na výsek krajiny a postavy – figúra je zväčša zobrazená len ako detail postavy (napr. polpostava či hlava) namaľovaný z bezprostrednej blízkosti, v pozadí sa objavuje krajina s chalupami, lúkami a kopcami. V jeho dielach z 1. polovice 60. rokov 20. stor. sú postavy ešte definované aj v detailoch tvárí (Večer, 1963), v neskoršej tvorbe sú zachytené najčastejšie z profilu či dokonca zozadu, napr. s klobúkom či robustným čepcom.

Esenciu motívov dokázal zobraziť špecifickým spôsobom prostredníctvom moderných výtvarných prostriedkov, všetky motívy sú zredukované do znakovej podoby (Z poľa domov, 1970 – 75; Žena s batohom, 1980 – 81). Sú rovnocenné, podané plošne ako kompozícia tvarov, dôležité je asymetrické usporiadanie, ktoré je dokonale vyvážené v celkovom pôsobení. Napriek konkrétnemu motívu postavy v krajine sa jeho diela dostávajú až na hranicu abstraktnej kompozície (Kompozícia III., 1968; Za dedinou, 1964). V maľbách dominuje ostrá farebnosť, zredukovaná len na niekoľko farieb. Ide o farby čisté, nanášané ako plné plochy, postupne rozmývané čiernou, ktorá tvary vymedzuje v kompozícii. Spočiatku bola prítomná aj žltá farba (Večer, 1964). Neskôr sa farebná škála ustálila na oranžovej, červenej, zelenej, modrej, bielej a čiernej).

Významnou súčasťou jeho tvorby bola kresba. Intenzívne sa jej venoval najmä počas 60. rokov 20. stor., keď masívne objemy modeloval hutným šrafovaním (technika kresby ceruzou). Tento spôsob modelácie neskôr preniesol aj do maľby v podobe dominantných čiernych plôch, ktoré nahradzujú líniu a tieňovanie. V kresbách zo 70. rokov 20. stor. motívy redukoval do minimalistického znaku a symetrickej kompozície. Okrem maľby a kresby sa venoval aj drevorezu (koncom 50. rokov 20. stor.), z ktorého pravdepodobne čerpal inšpiráciu aj na maliarsku tvorbu – napr. definovanie tvarov kontrastom čiernych a bielych plôch (Muž s vrecom, 1969).

V roku 1972 bol vylúčený zo Slovenského zväzu výtvarných umelcov. Bol nositeľom viacerých ocenení, napr. Radu Ľ. Štúra II. triedy – za celoživotné mimoriadne zásluhy o rozvoj umenia a kultúry, osobitne v oblasti umeleckej tvorby.

lapsus calami

lapsus calami [láp- kalamí; lat.] — doslovne pošmyknutie pera, t. j. chyba v prepise.

lapsus linguae

lapsus linguae [láp- -gvé; lat.] — doslovne pošmyknutie jazyka, t. j. chyba v reči, prerieknutie sa.

larga manu

larga manu [-gá -nú; lat.] — štedrou rukou, hojne, vrchovato.

Limburgu

Limburgu, bratia, z, de Limbourg, aj Limbourc, Maelwael, Malouel, Manuel — severonizozemská rodina iluminátorov pôsobiaca vo Francúzsku; bratia Pol (aj Paul, Paulequin, Polequin), Jean (Hannequin, Janequin, Jannechin, Jehanequin, Jehannequin, Jennekin) a Herman. Väčšina historikov umenia sa zhoduje, že v dielach, ktoré vytvorili, nie je možné rozoznať individuálny maliarsky štýl (resp. rukopis) každého z bratov, preto je ich tvorba vnímaná ako celok vytvorený trojicou bratov, pričom Pol bol majstrom skupiny. Zrejme začiatkom 15. stor. prišli z mesta Nijmegen (svojho rodiska) do Paríža. Ich otec Arnold bol sochár, matka bola sestra J. Malouela, ktorý Jeanovi a Hermanovi pravdepodobne sprostredkoval školenie u parížskeho zlatníka.

V období okolo rokov 1402 – 04 vytvorili na objednávku vojvodu Filipa II. Smelého iluminácie v biblii (Bible moralisée, dnes uložená v Národnej knižnici v Paríži). Väčšina bádateľov sa zhoduje, že 384 iluminácií prvých troch častí biblie vytvorili Pol a Jean, podľa niektorých názorov na biblii pracoval aj Herman. Približne v rokoch 1405 – 15 je písomne doložené ich pôsobenie v službách francúzskeho vojvodu Jána z Berry (aj Jean de Berry, *1340, †1416), ktorý patril k najvýznamnejším súdobým patrónom umenia (na jeho dvore mali bratia z Limburgu významné postavenie a zastávali čestné funkcie). Prostredie vojvodovho dvora, kde sa stretávalo viacero kultúrnych vplyvov, výrazným spôsobom stimulovalo tvorbu bratov z Limburgu.

Pre vojvodu z Berry iluminovali bratia z Limburgu dva kodéxy (modlitebné knihy hodiniek) patriace k najvýznamnejším dielam stredovekej knižnej iluminácie. V rokoch 1405 – 08/9 vytvorili 172 iluminácií v kódexe Krásne hodinky vojvodu z Berry (Les Belles Heures du duc de Berry, dnes v Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku). Na ďalšom iluminovanom kódexe známom ako Prebohaté hodinky vojvodu z Berry (Les Très Riches Heures du duc de Berry) začali so svojimi asistentmi pracovať pravdepodobne okolo roku 1411 alebo 1413. Po ich smrti ostala kniha nedokončená (všetci traja zomreli v roku 1416, pravdepodobne v pomerne mladom veku, keďže v roku 1402 sa spomínajú ako mladíci). V 40. rokoch 15. stor. vytvoril niektoré iluminácie maliar nazývaný Majster tieňov (podľa niektorých bádateľov iluminátor Barthélemy d’Eyck), ktorý pôsobil v rokoch 1444 – okolo 1476. Výzdobu knihy dokončil J. Colombe v rokoch 1485 – 89 na objednávku savojského vojvodu Karola I.; v súčasnosti sa nachádza v Musée Condé v Chantilly.

Pol pravdepodobne vytváral aj tabuľové maľby a fresky, ktoré sa však nezachovali (napr. fresky v prepychovej rezidencii vojvodu z Berry v paláci Bicêtre pri Paríži).

Tvorba bratov z Limburgu predstavuje jeden z vrcholov dvorského umenia internacionálnej gotiky. Pre ich diela je charakteristické originálne spojenie princípov nizozemského umenia (svetlá farebnosť, modelovanie tvarov prostredníctvom svetla a farby, záujem o zachytenie naturalistických detailov a krajiny) s poznaním súdobého talianskeho umenia (najmä umenie 14. stor. v Toskánsku a v Lombardsku, S. Martini, T. Gaddi), pre ktoré bolo typické artikulovanie postáv, rozčlenenie priestoru na obrazové plány i zmysel pre dramatické efekty a psychológiu postáv. V súdobom francúzskom umení je nový a výnimočný ich spôsob stvárnenia krajín v ilumináciách mesiacov v Prebohatých hodinkách vojvodu z Berry – panoramatické pohľady na krajinu so stavbami zámkov obsahujú množstvo naturalistických detailov a je v nich vidieť vplyv severotalianskeho maliarstva 14. stor. a tvorby P. a A. Lorenzettiovcov. Tvorba bratov z Limburgu mala vplyv na viacerých iluminátorov 1. polovice 15. stor. a predznamenala diela J. van Eycka a juhonizozemských maliarov 15. stor.

Lugs, Teodor

Lugs, Theodor, 7. 9. 1919 Praha – 25. 5. 2000 Bratislava — český sochár pôsobiaci na Slovensku, manžel E. Lugsovej. V rokoch 1938 – 1943 študoval v Prahe na Vysokej škole umeleckopriemyslovej keramiku u H. Johnovej a monumentálne sochárstvo u J. Laudu. Od roku 1948 žil na Slovensku. Známy je ako dlhoročný pedagóg v Škole umeleckého priemyslu v Bratislave (dnes Škola umeleckého priemyslu Jozefa Vydru), kde viedol ateliér keramiky v rokoch 1948 – 1979. K jeho žiakom patria keramikári Eva Trachtová, J. Marth, J. Sušienka, Juraj Vojčiak, Ambróz Pajdlhauser, Libuša Čtveráková, Eva Šebová, Vladimír Oravec, Bernardína Lunterová, Drahoslava Mondoková, Lýdia Čepková, Mária Banášová, Igor Balgavý a i.

Menej známa je jeho tvorba. Venoval sa sochárstvu v keramike, kove i dreve, voľnej ateliérovej i úžitkovej keramike, kresbe i maľbe. Pre celú jeho tvorbu, s výnimkou realistických figurálnych diel zo 40. a z 50. rokov 20. stor. (Smútiace ženy, 1951 – 1952), je charakteristická snaha o moderný výraz. Vedome nadväzoval na avantgardy konštruktivisticko-geometricko-abstraktného razenia z 1. polovice 20. stor. Vo svojich najlepších dielach motívy štylizoval a abstrahoval na minimum (Hlava I., II., III., 1964 – 1967). V 50. rokoch 20. stor. sa intenzívnejšie venoval maľbe (Léda s labuťou, 1954). Jeho tvorba kulminovala v 60. rokoch 20. stor. V tom čase vytvoril viaceré monumentálne diela z keramiky (Ženy – vázy, 1962), zo zváraného kovu (Rieka v búrke, 1967) i z dreva (Torzo, 1963). Sochy často vytváral napr. z klincov alebo z rôznych nájdených objektov (ready-made; Tambor, 1964). Bol výrazne ovplyvnený dielom P. Picassa. V 70. a 80. rokoch 20. stor. sa venoval najmä keramike. Používal formy ručne vytočené na hrnčiarskom kruhu, ktoré skladal do kompozícií. Vytváral štylizované figurálne diela (Žena s levom, 1979) a série remeselno-dekoračných predmetov z glazúrovanej terakoty.