Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 51 – 100 z celkového počtu 105 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

autorádiolýza

autorádiolýza [gr. + lat. + gr.] — samovoľný chemický rozklad rádioaktívnych látok pod vplyvom pohltenia vlastného rádioaktívneho žiarenia (→ rádiolýza). Najvýraznejšia je pri zlúčeninách krátko žijúcich rádionuklidov, ktoré sú žiaričmi α, a pri označených zlúčeninách s vysokou mernou aktivitou (napr. rádiofarmakách). Typickými produktmi autorádiolýzy sú vodík, nízkomolekulové fragmenty a oxidované formy látok, pri autorádiolýze vodných roztokov vzniká peroxid vodíka, resp. traskavá zmes. Autorádiolýza sa zmenšuje pri zníženej teplote, v inertnej atmosfére, v tenkých vrstvách a v roztokoch niektorých látok (napr. v etanole alebo v benzéne).

autorské dielo

autorské dielo — predmet autorského práva, ideálny právny objekt; objektívne vyjadrený výsledok individuálnej alebo kolektívnej literárnej, vedeckej či umeleckej tvorivej činnosti. Bez ohľadu na odbor tvorby (vrátane jej interdisciplinárnych prienikov) sa autorské dielo vyznačuje unikátnosťou spočívajúcou v jednote obsahu a formy stvárnenia, pre ktoré je príznačná absolútna ontologická spätosť s osobnosťou autora v tom zmysle, že ako výsledok činnosti autorovej tvorivej osobnosti nemôže pochádzať od nikoho iného. Pri dvoch zhodných výsledkoch buď ani jeden z nich nezodpovedá právnym požiadavkám na predmet autorského práva, alebo prinajmenej v jednom prípade musí ísť o plagiátorstvo. V niektorých právnych poriadkoch sa síce pri tzv. dielach malej mince (spravidla menšej umeleckej a tvorivostnej hodnoty) možnosť vzniku dvoch zhodných autorských diel nevylučuje, hoci sa pokladá za zriedkavú; slovenská (a predtým aj československá) teória autorského práva však dlhodobo a nemenne zotrváva na požiadavke unikátnosti autorského diela.

Predmetom ochrany autorského práva je autorské dielo v jeho úplnej integrite (celok i časti). Autorskoprávne je chránený aj nedokončený výsledok literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti za predpokladu, že je už dostatočne individualizovaným prejavom osobnosti svojho tvorcu. S privolením autora alebo iného oprávneného subjektu môže na existujúce autorské dielo nadväzovať odvodená či závislá autorská tvorba (spracovanie, preklad), ktorej výsledok bude za analogických podmienok samostatným predmetom autorského práva. Naproti tomu výsledky technickej tvorivej činnosti nie sú predmetom autorského práva (z hľadiska autorského práva je výraz technické dielo contradictio in adiecto), ale iných foriem ochrany duševného vlastníctva, ako sú najmä vynález alebo úžitkový vzor. Niektoré ideálne objekty, ktoré by inak mohli zodpovedať pojmu autorské dielo, sú z predmetu ochrany autorského práva zákonom výslovne vylúčené (najmä tzv. úradné diela). Od autorského diela treba odlišovať aj interpretačný umelecký výkon. Rozmanitosť literárnej, vedeckej a umeleckej tvorby určuje rozmanitosť druhov autorských diel, preto ich zákonná úprava môže byť len demonštratívna.

Zložitá právna problematika je spojená s rôznymi kolektívnymi formami autorskej tvorby (architektonické diela, kartografické diela, audiovizuálne diela, spojené diela, súborné diela). Od pol. 80. rokov sa vo svete presadzuje ako autorské dielo aj počítačový program, od 1990 i v Česko-Slovensku a na Slovensku, hoci prax potvrdzuje vážne pochybnosti odborníkov o vhodnosti ochrany takého špecifického právneho predmetu v rámci autorského práva a väčšina odborníkov z oblasti teórie presadzuje pre počítačový program konštituovanie inej právnej ochrany či už sui generis, alebo v rámci priemyselných práv. Autorské dielo treba odlišovať od diela vo všeobecnom občianskoprávnom alebo v obchodnoprávnom význame, kde ide najmä o materiálne právne objekty. Osobitná zákonná úprava platí pre tvorbu autorského diela v pracovnom pomere.

autorské osobnostné právo

autorské osobnostné právo, fr. droit moral — osobnostná zložka obsahu subjektívneho autorského práva vyjadrujúca osobnostnú späťosť autora s výsledkom jeho tvorivej činnosti, autorským dielom; zahŕňa právo autora určiť dielo na prvé uverejnenie (na rozdiel od každého ďalšieho uverejnenia, ktoré sa pokladá za súčasť autorského majetkového práva nakladať s dielom), jeho právo na autorské označenie (vlastným menom, pseudonymom alebo uverejnenie diela anonymne), právo na nedotknuteľnosť integrity diela, a ak dielo používa iná osoba, musí sa tak diať spôsobom neznižujúcim hodnotu diela. V niektorých právnych poriadkoch (napr. Francúzsko) zahŕňa aj právo autora stiahnuť z obehu už uverejnené dielo.

autorský plurál

autorský plurál, plurál skromnosti — spôsob vyjadrovania vzťahu medzi autorom náučného textu a jeho adresátom. Realizuje sa tak, že autor podáva informácie o výsledkoch svojej vedeckej práce v plurálovej forme (v množnom čísle). Napr.: V tejto našej štúdii sa venujeme...

autorský zákon

autorský zákon — základný prameň autorského práva. Za prvý autorský zákon na svete sa pokladá anglický Zákon kráľovnej Anny z 1710, prvý uhorský autorský zákon bol vydaný 1884, po ktorom nasledovali československý autorský zákon z 1926, 1953, 1965 a slovenský z 1997, 2003 a 2015. Vývoj autorského práva vo svete je pod vplyvom najnovšieho vedecko-technického rozvoja s jeho dosahmi na oblasť tvorby i spoločenského uplatňovania autorských diel, ako aj na medzinárodné záväzky Slovenska v rámci celosvet. globálnych pohybov (Dohoda o obchodných aspektoch duševného vlastníctva, TRIPs; Svetová organizácia duševného vlastníctva, WIPO; Svetová obchodná organizácia, WTO) i európskych integračných procesov (EÚ, harmonizačné smernice Európskej únie). Okrem autorského práva sú predmetom úpravy autorského zákona aj práva príbuzné autorskému právu. Obsah autorského zákona jednotlivých štátov podstatne ovplyvňujú medzinárodné zmluvy na ochranu autorského práva a práv príbuzných autorskému právu, ktorými je príslušný štát viazaný (→ medzinárodné zmluvy na ochranu duševného vlastníctva).

autos efa

autos efa [gr.], lat. ipse dixit — on sám (sám majster) to povedal. Autoritatívny argument Pytagorových žiakov v diskusii.

autoservis

autoservis [gr. + fr.] — stanica technickej obsluhy motorových vozidiel.

aut vincere aut mori

aut vincere aut mori [morí; lat.] — alebo zvíťaziť, alebo zomrieť. Víťazstvo alebo smrť.

Auvergne-Rhône-Alpes

Auvergne-Rhône-Alpes [overň ronalp] — metropolitný región Francúzska vo vých. časti krajiny; rozloha 69 711 km2, 7,758 mil. obyv. (2013), administratívne stredisko Lyon. Vznikol v januári 2016 zlučením pôvodných administratívnych regiónov Auvergne a Rhône-Alpes. Má 12 departamentov.

auxiliárny

auxiliárny [lat.] — pomocný (napr. auxiliárny biskup → pomocný biskup); podporný.

auxochróm

auxochróm [gr.] — skupina atómov, ktorá zvyšuje intenzitu sfarbenia organickej zlúčeniny obsahujúcej vo svojej molekule chromofor a ktorá zabezpečuje jej afinitu k substrátu (vláknu). Môžu to byť amino-, alkyl- a dialkylamino-, acetamino-, hydroxy-, alkoxy- skupina a i. (→ chromogén).

Ava

Ava, Frau Ava, asi 1060 – 7. 2. 1127 kláštor v Melku alebo kláštor Göttweig pri meste Krems an der Donau — prvá po mene známa poetka píšuca v nemčine. Na sklonku života vytvorila cyklus náboženských básní Život Ježiša (Leben Jesu), Antikrist (Antichrist) a Posledný súd (Das Jüngste Gericht). Všetky básne vznikli okolo 1120 – 25.

Avanhard

Avanhard — ukrajinské moderné literárno-umelecké združenie so západoeurópskou orientáciou založené 1926 v Charkove. Jeho príslušníkmi boli spisovatelia Valerjan Poliščuk (*1897, †1937), Petro Holota (*1902, †1949), Geo Koľada (*1904, †1941), Oleksandr Levada (*1909, †1995) a i., maliari Vasyľ Jermylov (*1894, †1968), Heorhij Capok (*1896, †1971) a i. Vydávalo periodikum Bjuleteň Avanhard. R. 1929 zlikvidované a jeho členovia politicky prenasledovaní.

avantúra

avantúra [fr.] — dobrodružná príhoda; menšie dobrodružstvo.

avanturizmus

avanturizmus [fr.] — sklon k dobrodružnému konaniu, záľuba v dobrodružstvách (avantúrach), dobrodružnosť; nezodpovedné (dobrodružné) politické konanie (politika).

avec la lettre

avec la lettre [avek la letr; fr.] — označenie dokončeného a podpísaného grafického listu, niekedy sa označuje aj après la lettre. V zberateľstve je menej cenný ako avant la lettre.

Ave Maria

Ave Maria — prvé slová modlitby (→ Zdravas Mária), začiatok anjelského pozdravu, ktorý bol často zhudobňovaný. Napr. Ave Maria od Ch. Gounoda má text anjelského pozdravenia a je prikomponovanou melódiou na Prelúdium C dur od J. S. Bacha, Ave Maria od F. Schuberta je zhudobnením časti epickej poémy Dáma z jazera (The Lady of the Lake) W. Scotta vo voľnom preklade do nemčiny Philipa Adama Storcka (*1780, †1822).

avesta

avesta, avestský jazyk — jazyk textov Avesty.

avidín

avidín [lat.] — glykoproteín nachádzajúci sa vo vaječnom bielku. Vytvára pevný komplex s biotínom (vitamínom H), ktorý neštiepia proteolytické enzýmy. Uvoľňuje sa však varom, pôsobením peroxidu vodíka a svetla, najmä za prítomnosti riboflavínu (→ antivitamíny).

Avior

Avior — hviezda epsilon v súhvezdí Kýlu na juž. oblohe, u nás neviditeľná; vzdialenosť od Zeme 190 pc. Obor zdanlivej jasnosti 2,4m, absolútnej jasnosti −4,6m, patrí do spektrálneho typu K0 II.

Avogadrov zákon

Avogadrov zákon — jeden zo základných zákonov ideálneho plynu, podľa ktorého pri rovnakej teplote a tlaku obsahujú rovnaké objemy plynov rovnaký počet molekúl. Z Avogadrovho zákona vyplýva, že jeden mól ideálneho plynu má v daných podmienkach vždy rovnaký objem, a to 22,41383 dm3. Sformulovaný 1811 talianskym fyzikom a chemikom A. Avogadrom.

avulzia

avulzia [lat.] — strž, kus pozemku odtrhnutý vodou od pôvodného pozemku a pripojený k inému pozemku (→ accessio).

avunkulát

avunkulát [lat.] — hist. moc matkinho brata (ujca) nad jej deťmi. Súvisí s matriarchátom, v dôsledku ktorého otec nemal moc nad svojimi deťmi (mohol ju však mať nad deťmi svojej sestry). Avunkulát ovplyvnil aj nástupnícky poriadok: na uprázdnenú funkciu, pokiaľ bola dedičná, nenastupoval syn predchádzajúceho kmeňového náčelníka, kniežaťa ap., ale syn jeho sestry. Avunkulát sa vyskytoval u Indov, Germánov, Keltov, ako aj u Slovanov.

award

award [euód; angl.] —

1. ekon. v anglo-americkom práve arbitrážne rozhodnutie, rozhodcovský nález v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským (arbitrážnym) súdom;

2. v angloamerickej kultúrnej oblasti literárna alebo umelecká cena.

Awaš

Awaš, Awash — národný park vo vých. Etiópii v doline rieky Awaš a pozdĺž jej menších prítokov; rozloha 720 km2. Od 1961 rezervácia, 1964 národný park. Prevažne hornaté územie (1 200 – 1 829 m n. m.), v sev. časti sopka Fantalle (2 155 m n. m.) na úpätí s početnými teplými prameňmi. Priemerné januárové teploty 6 – 24 °C, v júli maximálne 21 °C, minimálne 10 °C, ročný úhrn zrážok 1 250 mm (suché obdobie október – február, obdobie dažďov júl – september, menšia intenzita zrážok marec – jún). Väčšina územia je pokrytá savanou s ostrovčekmi tŕnitých akácií, v blízkosti prameňov a riečnych brehov dažďová vegetácia. Územie s veľkým počtom cicavcov (malá antilopa dik-dik, kudu veľký, východoafrický priamorožec, gazela, pavián pláštikový, leopard, šakal), a vtákov (pštros, drop veľký, marabu, bociany, dravce – luniak červený, sup).

Awoonor, Kofi

Awoonor, Kofi, do októbra 1968 George Awoonor-Williams, 13. 3. 1936 Wheta – 21. 9. 2013 Nairobi — ghanský básnik a spisovateľ píšuci po anglicky a ewesky, literárny kritik, propagátor africkej kultúry. Zážitkami z detstva a ústnou ľudovou poéziou sa inšpiroval v zbierkach Znovuobjavenie a iné básne (Rediscovery and Other Poems, 1964) a Noc mojej krvi (Night of My Blood, 1971), pobytom v Amerike a v ghanskom väzení v zbierkach Zvez ma, pamäť (Ride Me, Memory, 1973) a Dom pri mori (The House by the Sea, 1978). Román Táto zem, môj brat (This Earth, My Brother, 1971) je kritikou devalvácie tradičných duchovných hodnôt. Román Nakoniec prichádza cestovateľ (Comes the Voyager at Last, 1992) je príbehom Afroameričana, ktorý cestuje do Ghany, aby unikol rasizmu v USA a hľadal miesto, ktoré by mohol nazvať domovom. Autor esejí Prsia zeme (The Breast of the Earth, 1975) o afrických dejinách, literatúrach a kultúre. Zahynul pri teroristickom útoku.

Axelrod, Julius

Axelrod [exlrod], Julius, 30. 5. 1912 New York – 29. 12. 2004 Bethesda, Maryland — americký biochemik a farmakológ. R. 1955 – 84 vedúci farmakologického laboratória Národného ústavu zdravia v Bethsede. Spočiatku sa zaoberal katecholamínmi, pri skúmaní vzájomného pôsobenia mediátorov a hormónov zistil, že katecholamíny noradrenalín a adrenalín pôsobia ako mediátory i ako hormóny, neskôr skúmal úlohu epifýzy na riadení biorytmov a neurofarmakológiu schizofrénie. Nobelova cena za fyziológiu a medicínu (1970, spolu s B. Katzom a U. S. von Eulerom-Chelpinom) za objavy týkajúce sa humorálnych mediátorov v nervových zakončeniach a mechanizmu ich hromadenia, vylučovania a inaktivácie.

axiálna väzba

axiálna väzbachem. väzba, ktorá je v stoličkovej forme cyklohexánu alebo jeho heterocyklických analógov kolmá na rovinu určenú štyrmi atómami uhlíka v centrálnej časti stoličky, t. j. je rovnobežná s trojnásobnou osou symetrie.

axinit

axinit [gr.], Ca2(Fe,Mn)Al2[BO3OH | Si4O12] — minerál, silikát (kremičitan) vápnika, železa, mangánu a hliníka s bórom. Kryštalizuje v triklinickej sústave. Tvorí tabuľkovité kryštály klinovitého alebo sekerkovitého tvaru, niekedy zrnité agregáty. Je hnedý, zelený alebo fialkastý. Vzniká pri pneumatolýze alebo aj metasomaticky. Známe náleziská axinitu a jeho kryštalických tvarov: Francúzsko, Švajčiarsko, Rusko (Ural), na Slovensku Gemerská Poloma, novšie náleziská pri Spišskej Novej Vsi a Prešove.

V súčasnosti sa axinit za samostatný druh minerálu nepovažuje. Termín sa používa na skupinové označenie minerálov fero-axinit Ca2Fe2+Al2BSi4O15(OH), magnezio-axinit Ca2MgAl2BSi4O15(OH), mangánaxinit Ca2Mn2+Al2BSi4O15(OH) a tinzenit (Ca,Mn2+,Fe2+)3Al2BSi4O15(OH).

axióma výberu

axióma výberu, Zermelova axióma — pre každý systém \(\left\lbrace M_{\alpha }\right\rbrace_\alpha\) neprázdnych množín \(M_\alpha\) existuje zobrazenie \(f\), ktoré každej množine \(M_\alpha\) priraďuje jej prvok, t. j. \(f(M_\alpha) = m_\alpha\in M_\alpha\). Zobrazenie \(f\) sa nazýva funkcia výberu. Je súčasťou Zermelovho-Frankelovho axiomatického systému teórie množín. Napriek zdanlivej intuitívnosti vedie k neintuitívnym výsledkom ako sú napr. existencia nemerateľnej množiny, Banachov-Tarského paradox.

axiómy incidencie

axiómy incidencie — prvá skupina axióm elementárnej geometrie uvádzajúca do súvisu pomocou binárnej relácie, nazývanej incidencia (relácia polohy), prvky základných množín priestoru – body, priamky a roviny. Historicky prvý systém zostavil Euklides (okolo 300 pred n. l.), prelomová formalizácia na báze teórie množín (→ Hilbertova axiomatika elementárnej geometrie) pochádza od D. Hilberta (1899). Systém axióm incidencie tvoria napr. tieto výroky: 1. Relácia incidencie je reflexívna a symetrická; 2. Ak bod inciduje s priamkou a priamka inciduje s rovinou, inciduje aj bod s rovinou; 3. Ak dva rôzne body priamky incidujú s rovinou, aj priamka inciduje s rovinou; 4. Existuje jediná priamka, ktorá inciduje s dvomi rôznymi bodmi; 5. Ak tri body neincidujú s jednou priamkou, existuje jediná rovina, ktorá s nimi inciduje; 6. Ak dve rôzne roviny incidujú s jedným bodom, incidujú ešte s ďalším spoločným bodom; 7. Každá priamka inciduje aspoň s dvomi rôznymi bodmi; 8. Každá rovina inciduje aspoň s tromi bodmi, ktoré neincidujú s jednou priamkou. Axiómy incidencie sú základom definícií a klasifikácie vzájomnej polohy bodov, priamok a rovín.

axón

axón [gr.] — dlhý výbežok nervovej bunky. Elektrický signál šíriaci sa axónom vzniká ako lokálna zmena membránového elektrického napätia (~ 100 mV) v dôsledku prestupu draslíkových, sodíkových alebo vápnikových iónov cez membránu axónu.

aymarský jazyk

aymarský jazyk, aymarčina, aymarsky aymar aru — juhoamerický indiánsky jazyk; patrí do quechumaraskej (quechumarskej) jazykovej rodiny. Hovorí sa ním na pomerne veľkom území na juž. peruánskych vysočinách (asi 1,2 mil. ľudí) a v susedných oblastiach v Bolívii (asi 1,6 mil. ľudí). V Peru a Bolívii je (popri španielčine, kečuánčine a ďalších domorodých jazykoch) úradným jazykom.

azidy

azidy [gr.] — zlúčeniny obsahujúce azidový anión (\(\mathsf {N_3^-}\));soli azoimidu (napr. azid sodný NaN3). Azidy niektorých ťažkých kovov, napr. azid strieborný AgN3 a azid olovnatý Pb(N3)2, po náraze vybuchujú; používajú sa ako rozbušky.

azimut

azimut [arab.] — uhol v horizontálnej rovine medzi rovinou v sev. alebo v juž. časti miestneho meridiánu a rovinou preloženou kolmicou v danom bode k uvažovanému telesu (guľa, elipsoid ap.) a cieľom. Meria sa v zápornom smere (t. j. v smere pohybu hodinových ručičiek) od 0° do 360°. Astronomický azimut je uhol medzi rovinou astronomického meridiánu a vertikálnou rovinou prechádzajúcou cieľom meraný v rovine astronomického horizontu v zápornom smere. Rozlišuje sa: 1. astronomický azimut pozemného cieľa, ktorý sa vzťahuje na zemské teleso a je definovaný ako uhol medzi sev. vetvou astronomického meridiánu a vertikálnou rovinou prechádzajúcou pozemným cieľom; 2. astronomický azimut kozmického telesa, ktorý sa vzťahuje na nebeskú sféru a je definovaný ako uhol medzi juž. vetvou astronomického meridiánu a vertikálnou rovinou prechádzajúcou kozmickým telesom. Geodetický al. elipsoidický azimut je uhol, ktorý zviera normálová rovina idúca daným smerom s rovinou elipsoidického poludníka v tomto bode; počíta sa obyčajne kladne od sev. vetvy poludníka smerom na východ. Laplaceov azimut je geodetický azimut vypočítaný z Laplaceovej rovnice. Magnetický azimut je vodorovný uhol meraný v smere pohybu hodinových ručičiek od sev. vetvy miestneho magnetického poludníka. V letectve sa používajú aj azimut lietadla (uhol medzi dvoma zvislými rovinami, a to rovinou prechádzajúcou osou lietadla a rovinou prechádzajúcou zemskou osou) a aerodynamický azimut (uhol medzi zvislou rovinou preloženou vektorom rýchlosti pohybu lietadla a zvislou rovinou prechádzajúcou zemskou osou).

azofarbivá

azofarbivá [gr. + nem. > slov.] — dôležitá skupina syntetických farbív obsahujúca ako chromofor jednu alebo viac azoskupín –N=N– medzi dvoma arylovými skupinami. Monoazofarbivá obsahujú jednu azoskupinu, diazofarbivá dve azoskupiny atď. Od počtu azoskupín, ako aj od ďalších substituentov závisí odtieň azofarbiva, ktorý prechádza od žltého až po čierny. Stálosť azofarbív najmä na svetle nie je vysoká. Z aplikačného hľadiska patria medzi kyslé, disperzné, pigmentové, metalokomplexné a reaktívne farbivá. Najčastejšie sa vyrábajú kopuláciou aréndiazóniových solí s fenolmi, aromatickými amínmi a zlúčeninami s aktívnou metylénovou skupinou. Používajú sa v textilnom, kožiarskom a papierenskom priemysle, ako aj pri výrobe polygrafických farieb.

azoimid

azoimid [gr.], HN3 — bezfarebná extrémne výbušná kvapalina. Vo vode sa správa ako slabá kyselina, odvodené soli sú azidy.

azoospermia

azoospermia [gr.], azoospermia — neprítomnosť spermií v ejakuláte. Môže byť jednou z príčin neplodnosti muža. Súvisí s obštrukciou, vrodeným nevyvinutím semenovodu alebo s primárnou poruchou semenníkov. Prítomnosť fruktózy, ktorá sa normálne vylučuje v semenných mechúrikoch, indikuje priechodnosť vystrekovacej trubice. Rozlišujú sa exkrečná azoospermia, pri ktorej sa spermie v semenníkoch tvoria normálne, ale nemôžu sa dostať pre prekážku vo vývodných cestách do ejakulátu, a sekrečná azoospermia, pri ktorej sa v semenníkoch netvoria spermie (zisťuje sa pomocou biopsie semenníkov).

Azo

Azo [aco], aj Azzo, Azzone, Azzolenus, Azon, aj Azo Portius, okolo 1150 – okolo 1230 — bolonský právnik, nasledovník quattuor doctores, t. j. štyroch najslávnejších talianskych glosátorov. Študoval u J. Bassiana a 1190 sa stal profesorom civilného práva v Bologni. Jeho žiakom bol taliansky právnik a učenec Accursius. Patrí ku generácii, ktorá bola vyvrcholením glosátorskej školy. Autor vynikajúcich komentárov Summae k justiniánskej kodifikácii (Summa aurea: ad Codicem, tres libros Codicis, Institutiones, Digestum vetus, Informatiatum, Digestum novum, Authenticarum Collationes IX, 1208 – 10), ktoré boli do 1610 opätovne vydávané ako pomôcka pre právnikov, ako aj spisov Quaestiones, Brocardica aurea a i. Azo prispel aj k definovaniu suverenity. Bol presvedčený, že ľudia sa nikdy celkom nevzdávajú moci v panovníkov prospech. Panovník sa o vládu delí s úradníkmi. Istým spôsobom predvídal korporatívne chápanie štátu.

Azorín

Azorín [asorin], vlastným menom José Augusto Trinidad Martínez Ruiz, 8. 6. 1873 Monóvar – 2. 3. 1967 Madrid — španielsky spisovateľ a literárny kritik. Popredný predstaviteľ Generácie 1898, ktorá sa po prehratej vojne Španielska s USA 1898 usilovala o obrodu národnej kultúry a spoločnosti. V početných esejach, napr. Kastílska duša (El alma castellana, 1900), Cesta Dona Quijota (La ruta de Don Quijote, 1905), Dediny (Los pueblos, 1905), Španielsko. Ľudia a krajiny (España. Hombres y paisajes, 1909), Kastília (Castilla, 1912), Klasickí a moderní spisovatelia (Clásicos y modernos, 1913), Literárne hodnoty (Los valores literarios, 1913), Na okraj klasikov (Al margen de los clásicos, 1915), Rivas a Larra (Rivas y Larra, 1916), Z Granady do Castelaru (De Granada a Castelar, 1922), Španieli v Paríži (Españoles en París, 1939), Keď myslím na Španielsko (Pensando en España, 1940), Valencia (1941), Madrid (1941, sa prejavil ako impresionistický pozorovateľ s hlavným záujmom o kastílsku povahu a literárnych klasikov. Dokázal v nich zosúladiť kultúrne reflexie, lyrické videnie krajiny a vlastnú subjektivitu. Nižšiu umeleckú hodnotu majú jeho romány Vôľa (La voluntad, 1902), Antonio Azorín (1903), Vyznania malého filozofa (Las confesiones de un pequeño filósofo, 1904), Don Juan (1922), Doña Inés (1925), Dedina (Pueblo, 1930).

azorská anticyklóna

azorská anticyklóna, severoatlantická anticyklóna — rozsiahla oblasť vysokého tlaku vzduchu (→ anticyklóna), ktorá sa rozkladá v subtropických oblastiach sev. časti Atlantického oceána (30 – 35° sev. šírky) a má stred v blízkosti Azor. Vysoký tlak sa tu takmer stále obnovuje, a preto sa poloha jeho stredu udržiava prakticky nezmenená počas celého roka (na klimatologických mapách sa jeho poloha v lete posúva oproti zime o málo na sever). Podľa dlhodobých priemerov rovnako málo kolíše i hodnota atmosférického tlaku v jeho strede, napr. v januári okolo hodnoty 1 023 hPa a v júli okolo 1 025 hPa. Azorská anticyklóna ovplyvňuje počasie u nás, najmä keď svojím výbežkom zasahuje do juhozáp. a str. Európy. Vtedy sa nad Atlantickým oceánom v zemepisnej šírke Azorských ostrovov formuje morský tropický vzduch (→ vzduchová hmota), ktorý prúdi po sev. okraji výbežku azorskej anticyklóny do str. Európy.

azozlúčeniny

azozlúčeniny [gr. + lat.], diazény — organické dusíkaté zlúčeniny všeobecného vzorca R–N=N–R1, kde R, R1 je alkyl alebo aryl. Alifatické azozlúčeniny sa teplom rozkladajú, pričom sa uvoľňuje dusík N2 a vznikajú príslušné radikály R· a ·R1. Preto sa alifatické azozlúčeniny používajú ako iniciátory radikálových reakcií, napr. AIBN. Aromatické azozlúčeniny sú termicky stále a intenzívne sfarbené látky, používajú sa ako farbivá (→ azofarbivá) alebo ako acidobázické indikátory.

aztécko-tanoské jazyky

aztécko-tanoské jazyky — fyla indiánskych jazykov, ktorú tvorí veľká uto-aztécka jazyková rodina (→ uto-aztécke jazyky) a malá kiowasko-tanoská jazyková rodina v Novom Mexiku a Oklahome so štyrmi jazykmi: kiowa, tiwa, tewa a towa.

Azud, Ján

Azud, Ján, 15. 6. 1928 Trebejov, okres Košice-okolie – 20. 3. 2014 Bratislava — slovenský právnik. Od 1952 pôsobil v Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied, 1969 – 76 jeho riaditeľ. Od 1995 súčasne pedagóg na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 1996 – 2005 vedúci Katedry diplomacie a svet. dejín, resp. Katedry medzinárodných vzťahov a diplomacie; 1977 DrSc., 1998 profesor. Prednášal na viacerých zahraničných univerzitách. R. 1973 – 74 podpredseda Osobitného výboru OSN pre definovanie agresie, od 1976 člen Stáleho arbitrážneho dvora v Haagu. Pôsobil aj ako expert Strediska pre predchádzanie konfliktom OBSE, člen Európskej asociácie pre výskum mieru. Vo vedeckej a pedagogickej práci sa venoval medzinárodnému verejnému právu.

Autor početných vedeckých štúdií, článkov a monografií: Mierové riešenie sporov a OSN (The Peaceful Settlement of Disputes and the United Nations, 1970), Vedecko-technická revolúcia, mierové spolužitie a medzinárodné právo (1983), Boj za zákaz násilia v medzinárodných vzťahoch (1986), Medzinárodnoprávne problémy kozmického priestoru (1989), Záruky bezpečnosti Slovenskej republiky; problémy globálnych a európskych bezpečnostných štruktúr (1995), Úvod do medzinárodných vzťahov a medzinárodného práva (1996), Medzinárodné právo (2003) a i. R. 1988 – 2003 predseda Slovenskej spoločnosti pre medzinárodné právo. Nositeľ viacerých vyznamenaní.

Azuela, Mariano

Azuela [asu-], Mariano, 1. 1. 1873 Lagos de Moreno – 1. 3. 1952 Mexiko — mexický prozaik. Udalosti Mexickej revolúcie 1910 – 17 spracoval v románe Spodina (Los de abajo, časopisecky 1915, knižne 1916; sfilmovaný 1940, réžia Chano Urueta, a 1978, réžia Servando González). Jeho pohľad je prevažne naturalistický s dôrazom na okolnosti, ktoré jeho postavy sprevádzajú. Uplatnil krátke zábery na spôsob filmovej techniky, strohé kontrastné scény a hutné dialógy ľudových postáv nezriedka pochádzajúcich z najchudobnejších vrstiev obyvateľstva. Príčinou neúspechu revolúcie boli podľa neho prehnané mocenské ambície.

Ďalšie romány: Stroskotanci (Los fracasados, 1908), Zlá zelina (Mala yerba, 1909; sfilmovaný 1940, réžia Gabriel Soria), Bez lásky (Sin amor, 1912), Muchy (Las moscas, 1918), Strasti usporiadanej rodiny (Las tribulaciones de una familia decente, 1918), Ničomnica (La malhora, 1923), Odplata (El desquite, 1925), Svetluška (La luciérnaga, 1932), Stratené cesty (Sendas perdidas, 1949), Kliatba (La maldición, posmrtne 1955), Tá krv (Esa sangre, posmrtne 1956). Autor eseje Sto rokov mexického románu (Cien años de novela mexicana, 1947).

azulén

azulén [špan.], bicyklo[5.3.0]dekapentén, C10H8 — nebenzenoidná aromatická zlúčenina, ktorá v molekule obsahuje nenasýtený päťčlenný kruh prikondenzovaný k nenasýtenému sedemčlennému kruhu, izomér naftalénu (10 π-elektónový systém). Azulén je tuhá kryštalická látka sfarbená domodra s teplotou topenia 99 °C, nerozpustná vo vode, na vzduchu oxiduje. Keďže na päťčlennom kruhu azulénu je záporný a na sedemčlennom kladný náboj, má dipólový moment (napriek tomu, že neobsahuje žiadnu polárnu funkčnú skupinu). Deriváty azulénu sú sfarbené domodra až dofialova, nachádzajú sa v rastlinných siliciach (napr. rumančeka) a ako farbivo v niektorých hubách. Majú protizápalový a regeneračný účinok, preto sa využívajú v kozmetike a vo farmácii.

azúr

azúr [perzsky > arab. > lat. > fr.] — modrá farba čistej oblohy, blankyt.