Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 106 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

auctor

auctor [auk-; lat.], právny predchodca, scudziteľ — označenie pôvodného subjektu práva, najmä vecného, vlastníckeho; v staršej literatúre aj zástupca, poručník, opatrovník. V súčasnosti sa používa zriedkavo, a to vo význame právneho predchodcu, t. j. osoby, ktorá svoje právo previedla na nadobúdateľa.

Auderská, Halina

Auderská (Auderska), Halina, 3. 7. 1904 Odesa – 22. 2. 2000 Varšava — poľská spisovateľka. Pochádzala z rodiny politického vysťahovalca, do Poľska sa vrátila 1920. Debutovala románom Kukly veľkej parády (Poczwarki Wielkiej Parady, 1935). Počas 2. svetovej vojny pôsobila v ilegálnom hnutí, účastníčka Varšavského povstania 1944. Zážitky z vojny a protifašistického hnutia opísala v románe Granátové jablko (Jabłko granatu, 1971) o poľskom chlapcovi vyvezenom počas vojny do Nemecka. Dominantnou témou jej nasledujúcich diel (Vtáčia cesta, Ptasi gościniec, 1973; Babie leto, Babie lato, 1974) sa stal dramatický presun poľských roľníkov z východných poľských území okupovaných Sovietskym zväzom do nového Poľska; uplatnila v nich ľudovú reč, štýl a metaforickosť myslenia.

Autorka románov Sirénin meč (Miecz Syreny, 1980), Drak v erbe. Kráľovná Bona (Smok w herbie. Królowa Bona, 1983), Zabiť strach (Zabić strach, 1985), ako aj divadelných hier a drám Utečenci (Zbiegowie, 1952), Republika to zaplatí (Rzeczpospolita zapłaci, 1954) a Dokiaľ my žijeme (Dopóki żyjemy, 1956).

audiencia

audiencia [lat.] — oficiálne prijatie u vysokého politického alebo cirkevného činiteľa.

audio-

audio- [lat.] — prvá časť zložených slov s významom zvuk, zvukový; vzťahujúci sa na sluch, sluchový; týkajúci sa zvuku, sluchu, počutia.

audiovizuálny

audiovizuálny [lat.] — sluchový a zrakový; založený na využití zvuku a obrazu.

audit softvérového systému

audit softvérového systému — nezávislé hodnotenie softvérového systému alebo procesu jeho tvorby s cieľom zistiť, či samotný produkt alebo proces jeho tvorby zodpovedá definovaným normám, odporúčaniam, technickým podmienkam a pracovným postupom. Hodnotenie vychádza z kritérií definovaných v dokumentoch, ktoré špecifikujú podobu alebo obsah výsledného produktu, proces, akým má byť výsledný produkt vytvorený, a spôsob merania ukazovateľov potrebných na hodnotenie produktu vzhľadom na jeho súlad s normami a odporúčaniami.

Audubon, John James

Audubon [ódbn], John James, vlastným menom Jean–Jacques Fougère, 26. 4. 1785 Les Cayes, Haiti – 27. 1. 1851 New York — americký ornitológ, zakladateľ ekologickej ornitológie, grafik a jeden z najznámejších ilustrátorov vtákov. Dielo: Vtáky Ameriky (The Birds of America, 1827 – 38), Ornitologická biografia (Ornithological Biography, 1831 – 39), Prehľad vtákov Sev. Ameriky (A Synopsis of the Birds of North America, 1839). Je podľa neho nazvaná najstaršia spoločnosť na ochranu prírody v USA National Audubon Society, NAS, založená 1905.

Auer von Welsbach, Carl

Auer von Welsbach [fon], Carl, slobodný pán, 1. 9. 1858 Viedeň – 4. 8. 1929 zámok Welsbach pri Möblingu — rakúsky chemik a inžinier. Identifikoval didýmium (dovtedy pokladané za prvok) ako zmes dvoch nových prvkov – neodýmu a prazeodýmu (1885). Zistil, že tkanina impregnovaná tóričitou a céričitou soľou jasne žiari pri zahrievaní plameňom plynu. Tento objav bol využitý vo verejnom plynovom osvetlení. Prvýkrát použil kovové (osmiové) vlákno v lampe, predchodkyni dnešných žiaroviek (1898). Ním objavená zmes železa, céru a i. prvkov vzácnych zemín (Auerov kov, Auerova zliatina) sa dodnes používa na iskrenie v zapaľovačoch.

Augerova elektrónová spektrometria

Augerova elektrónová spektrometria [ože-] — spektrometria založená na využití Augerovho elektrónového spektra, čo je spektrum rozdelenia Augerových elektrónov podľa ich kinetickej energie. Augerov prechod je vyvolaný ionizáciou atómov účinkom elektrónového lúča a je vlastne jednou z možností straty energie excitovaného atómu (→ Augerov jav). V spektre sa píkmi prejavia diskrétne hodnoty Augerových elektrónov. Augerove prechody sú dôležité najmä pri ľahkých prvkoch, kde je ich pravdepodobnosť vysoká.

Augerova elektrónová spektroskopia patrí medzi najcitlivejšie metódy analýzy povrchov tuhých látok. Umožňuje kvalitatívnu a v podstate aj kvantitatívnu analýzu povrchových vrstiev s hrúbkou 0,5 – 2 nm, pričom sa dá analyzovať plôška 2 – 5 μm2. V Augerovom elektrónovom spektre povrchu možno pozorovať píky zodpovedajúce atómom jednotlivých (najmä ľahších) prvkov, ale aj píky týchto prvkov viazaných v zlúčeninách, intenzita píkov je úmerná počtu prítomných atómov. Nevýhodou je, že spektrum je zložité a vzájomné prekrývanie píkov sťažuje identifikáciu prvkov. Augerovou elektrónovou spektroskopiou sa dajú dokázať nečistoty (napr. uhlíka a síry) na povrchu kovov, používa sa na určenie katalytických jedov a pri štúdiu korózie. Nazvaná podľa P. V. Augera.

Augustín, Jozef

Augustín, Jozef, 18. 7. 1935 Senohrad, okres Krupina — slovenský chemik. R. 1960 – 61 pôsobil v Kúpeľoch Sliač a na I. detskej klinike Lekárskej fakulty UK v Bratislave, 1961 – 65 v Biologickom ústave SAV, 1965 – 2000 na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT, resp. Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave (1984 – 87 vedúci Katedry biochemickej technológie, 1981 – 89 prodekan fakulty) a súčasne 1993 – 2000 v Ústave mikrobiológie SAV, 2000 – 2014 na Prírodovedeckej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, od 2014 emeritný profesor; 1989 DrSc., 1991 profesor.

Spočiatku sa zaoberal reakčnou kinetikou a vzťahmi medzi štruktúrou a biologickým účinkom syntetických antimikrobiálnych látok najmä zo skupiny izotiokyanátov (R-NCS) a ich prekurzorov, mechanizmom účinku a subcelulárnej distribúcie týchto látok značených rádionuklidmi 3H, 14C a 35S, neskôr zákonitosťami šírenia rádioaktívnych látok v životnom prostredí a biochemickým rozkladom xenobiotík. Pomocou matematických vzťahov formuloval zákonitosti sorpcie a transportu rádionuklidov 60Co, 65Zn,75Se, 85Sr,109Cd a 137Cs v mikroorganizmoch, pôde a v rastlinách.

Autor a spoluautor okolo 150 publikácií v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch a zborníkoch, spoluautor 6 monografií a vysokoškolských učebníc, napr. Chémia kyanátov a ich tioderivátov (The Chemistry of Cyanates and their Thio Derivatives, 1977), Antibiotiká. Mechanizmy účinku a rezistencie (1978), Biochemické laboratórne metódy (1981), Rekombinantné DNA a biotechnológie (1990), spoluautor 8 patentov. Nositeľ mnohých ocenení.

AUOS

AUOS, rus. Avtomatičeskije universaľnyje orbitaľnyje stancii — zdokonalené typy sovietskych družíc zo série Interkozmos určené najmä na prieskum Zeme (atmosféra, oceány), kozmického žiarenia a slnečnej činnosti.

au pair

au pair [o pér; fr.], aupair —

1. za protislužbu, bez zaplatenia;

2. mladý cudzinec (spravidla študentka), ktorý v zahraničí v rodine pomáha starať sa o deti a domácnosť za ubytovanie, stravu a vreckové, aby sa naučil cudzí jazyk.

aura

aura [gr. > lat.] —

1. lek. špecifické zážitky subjektu pred epileptickým, niekedy aj hysterickým záchvatom alebo pred migrénou. Aura sa spravidla začína intenzívnou nevoľnosťou, neskôr sa objavujú rôzne ilúzie, halucinácie, extrémne pocity strachu. Keďže v stave aury sú pamäť aj vedomie narušené, postihnutý nedokáže tieto zážitky dobre opísať. Charakter aury závisí od oblasti mozgu, v ktorej vznikajú výboje chorobnej epileptickej aktivity. Môže sa prejaviť čuchovými alebo sluchovými pseudohalucináciami, útrobnými pocitmi tlaku, tepla ap. v nadbrušku, ktoré sa šíria nahor (epigastrická aura). Pred záchvatom migrény sú častejšie poruchy zraku, iskrenie (fosfény) alebo zahmlenie pred očami, výpadky časti zorného poľa (skotómy) alebo obrny pohybov oka;

2. v okultizme ovzdušie, opar, vánok; v mystickom zmysle ťažko postrehnuteľná fosforescencia obklopujúca každý jav, vyžarovanie (fluidum) registrovateľné senzibilnými osobami ako žiara alebo farebné spektrum obklopujúce postavu.

AURA

AURA, angl. Association of Universities for Research in Astronomy — združenie amerických a medzinárodných inštitúcií založené 1957. R. 2017 združovalo 44 amerických a 5 medzinárodných inštitúcií (takmer výlučne univerzít). Je zamerané na podporu špičkového astronomického výskumu všetkými dostupnými prostriedkami (vzdelávanie, astronomické pozorovania a ich interpretácia), ako aj na propagáciu astronomického výskumu medzi širokou verejenosťou; do programov sa môže zapojiť aj pokročilá verejnosť. Spravuje ďalekohľady Gemini, astronomické observatóriá združené v Národnom observatóriu optickej astronómie (National Optical Astronomy Observatory, NOAO) a Large Synoptic Survey Telescope (LSST) v Chile, ďalej Národné slnečné observatórium (National Solar Observatory), ako aj Vedecký inštitút vesmírneho ďalekohľadu (Space Telescope Science Institute, STSI) v Baltimore (Maryland) riadiaci misiu Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu; pripravuje aj nový vesmírny ďalekohľad James Webb s priemerom hlavného zrkadla 6,5 m.

aurea via media

aurea via media [lat.] — zlatá stredná cesta; → aurea mediocritas.

au revoir

au revoir [orvuár; fr.] — dovidenia (pozdrav).

ε Aurigae

ε Aurigae [-gé; lat.], Epsilon Aurigae — zákrytová premenná hviezda, ktorej primárnou zložkou je nadobor spektrálneho typu F0 Ia. Sekundárnou zložkou je hviezda al. dvojica hviezd obklopená prachovoplynným diskom, ktorý každých 9 896 dní počas 640 – 730 dní čiastočne zakrýva primárnu zložku. Vizuálna hviezdna veľkosť sa mení v rozmedzí 2,92m 3,83m.

auri sacra fames

auri sacra fames [-rí -kra -més; lat.] — prekliaty hlad po zlate, t. j. lačnosť po zlate vedie k zločinom (Vergílius: Aeneis).

aurorálny

aurorálny

1. týkajúci sa úsvitu, ranného obdobia (podľa rímskej bohyne Aurory); 2. súvisiaci s polárnou žiarou.

aurorálny elektrožet

aurorálny elektrožet, polárny elektrožet — intenzívny ionosférický elektrický prúd v oblasti aurorálneho oválu. Rozlišuje sa záp. (v predpoludňajšom sektore) a vých. (v popoludňajšom sektore) aurorálny elektrožet, ktoré sa kvantatívne špecifikujú indexmi magnetickej aktivity AL a AU. Celkový magnetický efekt aurorálneho elektrožetu sa vyjadruje indexom AE = AU − AL odvodzovanom z magnetogramov vybraných observatórií vo vyšších zemepisných šírkach. Nárast AE sa zaznamenáva počas magnetosférickej subbúrky.

Aurora musis amica

Aurora musis amica [-ró- múzís amíka; lat.] — Zornička je naklonená Múzam, t. j. ranný čas je vhodný na duševnú činnosť.

auskultant

auskultant [lat.] — v minulosti označenie súdneho čakateľa. Úlohou auskultanta v tzv. prípravnej službe bolo získať teoretické a praktické vedomosti a pripravovať sa pod odborným dozorom na povolanie sudcu.

Austin, John

Austin [ostin], John, 3. 3. 1790 Creeting Mill (pri Ipswichi) — december 1859 Weybridge — anglický právnik a filozof práva, hlavný predstaviteľ anglickej analytickej jurisprudencie. Spolu s J. Benthamom a J. S. Millom patria do skupiny utilitaristických filozofov. Spočiatku bol dôstojníkom v armáde, neskôr sa stal advokátom a učiteľom právnej vedy na univerzite v Londýne (1826 – 32), 1834 prednášal právnu vedu na Inner Temple. Do revolúcie 1848 žil vo Francúzsku a v Nemecku, potom až do smrti v Spojenom kráľovstve.

Jeho hlavné dielo Pôsobnosť právnej vedy (The Province of Jurisprudence Determined, 1832) sa v Spojenom kráľovstve stalo najčítanejšou a najkritizovanejšou prácou v oblasti teórie práva. Literárny perfekcionizmus zabránil Austinovi publikovať ďalšie dielo, takže kompletné Prednášky o právnej vede alebo filozofia pozitívneho práva (Lectures on Jurisprudence or the Philosophy of Positive Law, 1861) s dôkladnou analýzou základných právnych pojmov a inštitútov vyšli až po jeho smrti. Austin definuje právo striktne pozitivisticky, celkom oddeľujúc jeho existenciu od morálnej hodnoty. Zákon je príkaz s hrozbou sankcie v prípade neposlušnosti. Štát je v jeho chápaní suverénom, nezávislou politickou spoločnosťou, ktorá je definovaná ústavou.

australoidi

australoidi [lat. + gr.] — obyvateľstvo patriace do oceánskej (australoidnej) vetvy veľkej negroidnej variety (starší názov ekvatoriálna rasa). Rozsahom je málopočetné (približne 15 mil.), rozptýlené v priestore od Indie po Austráliu do viacerých malých útvarov, preto je z antropologického hľadiska veľmi pestré. Australoidi majú tmavšiu farbu pokožky, široký nos, hrubé pery (čím sa podobajú negroidom), ale prevažne vlnité vlasy, silnejšie ochlpenie tela a niektoré skupiny i slabšiu pigmentáciu. Z množstva skupín sú navýznamnejšie tri: prvú tvoria Melanézania a Papuánci žijúci v Melanézii, na Novej Guinei a na východe Indonézie (okolo 6,5 mil. obyvateľov), druhú pôvodní obyvatelia Austrálie (→ austrálski domorodci) a tretiu Veddovia žijúci na Srí Lanke a v centrálnych oblastiach juž. Indie (8,3 mil.).

austrálski domorodci

austrálski domorodci, nesprávne Aborigináli, Aborigéni — pôvodné obyvateľstvo Austrálie pred príchodom Európanov a ich súčasní potomkovia. Rasovo sa zaraďujú do oceánskej vetvy veľkej negroidnej variety (starší názov ekvatoriálna rasa; → australoidi). Charakterizuje ich stredne vysoká štíhla postava so značne rozvinutým svalstvom a čokoládovohnedá farba kože, ktorá nikdy nedosahuje odtiene typické pre negroidnú varietu. Vlasy a oči dospelých sú tmavé, u detí sa však vyskytujú aj modré oči a plavé vlasy, ktoré vekom, najmä u mužov, tmavnú. Vlasy sú vlnité až kučeravé. Majú nápadne vystupujúce nadočnicové oblúky a pomerne široký nos. Ich výrazným znakom sú veľké zuby. Podľa genetických analýz predstavujú migračnú vlnu, ktorá opustila Afriku pred 75-tis. rokmi cez južnú Indiu a Papuu Novú Guineu (s ich pôvodnými obyvateľmi sú geneticky najbližšie spriaznení). Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú od jazera Mungo (datované na 40- až 68-tis. rokov). Tasmániu sa podarilo osídliť pred 40-tis. rokmi.

Z antropologického hľadiska sú austrálskym domorodcom najbližší Veddovia v Indii a na Srí Lanke. Po usadení v Austrálii žili v izolácii a v pomerne nepriaznivých prírodných podmienkach, takže zostali na tej istej úrovni, akú mali v čase príchodu. Boli kočovnými lovcami a zberačmi, časť z nich príležitostne aj rybármi. Spracúvali prírodné materiály, ako zbrane im slúžili oštepy, bumerangy a na severových. pobreží miestami aj luk a šípy (vplyv Malajcov a Papuáncov). Kovové nástroje začali používať až po príchode Európanov. Významný bol medzikmeňový výmenný obchod. Jednoduchosť materiálnej kultúry austrálskych domorodcov vyvažuje bohaté slovesné a i. umenie: mytológia, folklór, tanec, hudba, maliarstvo (maľby na kôre, skalné maľby, tzv. röntgenový štýl), rezbárstvo a i. Náboženstvo bolo animistické, najmä kult predkov viazaný na totemizmus (→ austrálske náboženstvo). Koncom 18. stor. bolo austrálskych domorodcov asi 250- až 300-tis. a obývali najmä pobrežné oblasti. Od začiatku 19. stor. ich belosi zatláčali do vnútrozemia a zabíjali; mnohí podľahli zavlečeným chorobám (najmä chrípke, kiahňam, osýpkam a pohlavným chorobám). Od 19. stor. boli christianizovaní, zachovali si však aj prvky tradičného náboženstva. Ich dnešný počet vrátane miešancov sa odhaduje na 548-tis., ale len asi 55-tis. ovláda materinský jazyk.

Pôvodná kultúra a spôsob života austrálskych domorodcov sú veľmi narušené; mnohé kmene zanikli alebo z nich zostalo len niekoľko posledných príslušníkov. Väčšina domorodcov žije v misijných staniciach alebo v ich blízkosti; časť pracuje v poľnohospodárstve, niektorí aj v priemysle ap. Od začiatku 60. rokov 20. stor. silnelo medzi austrálskymi domorodcami hnutie za získanie práv na pôdu a občianskych práv (najznámejší aktivista Eddie Mabo, *1936, †1992). R. 1962 získali volebné právo, 1970 štát Viktória ako prvý previedol na nich právo vlastniť pôdu (Aboriginal Lands Act 1970), v 70. a 80. rokoch 20. stor. ho nasledovali ostatné štáty. V júni 1992 austrálsky Najvyšší súd zrevidoval svoje rozhodnutie z 1970 (podľa ktorého austrálski domorodci nemajú žiadne práva na zem, ktorú obývajú) a zaviazal vládu nahradiť škodu a pôdu im vrátiť. R. 1994 vláda P. J. Keatinga dosiahla kompromis medzi austrálskymi domorodcami a bielymi vlastníkmi pôdy a baní: austrálski domorodci majú právny nárok na tú zem, ku ktorej môžu dokázať svoje tradičné väzby.

Austriae est imperare orbi universo

Austriae est imperare orbi universo [-strié -rá- -bí ú- -zó; lat.], A. E. I. O. U. — Rakúsku prináleží vládnuť celému svetu. Staré heslo rakúskej moci vyskytujúce sa v mnohých obmenách (skratku A. E. I. O. U. dal na svoje stavby vytesať cisár Fridrich II.).

austro-

austro- [lat.] — prvá časť zložených slov s významom 1. južný (lat. auster = juh), napr. austroázijský; 2. rakúsky (lat. Austria = Rakúsko), napr. austroslavizmus.

austromarxizmus

austromarxizmus [lat.] — súhrnné označenie ideovo-politického smeru sociálnej demokracie v Rakúsko-Uhorsku po jej odklonení sa od nemeckej línie; reformistický prúd sformovaný na začiatku 20. stor. Predstavitelia austromarxizmu sa v teórii usilovali o určité demokratické úpravy marxizmu (nesúhlasili s diktatúrou proletariátu), v praxi navrhovali riešenie vnútorných problémov Rakúsko-Uhorska vytvorením súštátia, neskôr národných štátov. Hlavnými reprezentantmi austromarxizmu boli K. Renner, O. Bauer, M. Adler a F. W. Adler, ktorí od začiatku považovali za najdôležitejšie podieľať sa na štátnej moci účasťou v parlamente a vo vláde. Najmä K. Renner sa dostal do vysokej štátnej politiky. Po skončení 1. svet. vojny boli austromarxisti napriek Saintgermainskej mierovej zmluve obhajcami pripojenia Rakúska k Nemecku. Po 2. svet. vojne K. Renner spolupracoval s kresťanskými socialistami a komunistami pri vytvorení prvej povojnovej vlády Rakúska (stal sa jej kancelárom, neskôr prvým povojnovým rakúskym prezidentom).

aut bibat aut abeat

aut bibat aut abeat [lat.] — nech pije, alebo nech ide preč. Človek sa musí prispôsobiť spoločnosti, v ktorej žije (Cicero: Tuskulské rozhovory, 5. kniha).

aut Caesar aut nihil

aut Caesar aut nihil [cézar; lat.] — buď Caesar, alebo nič; alebo byť Caesarom, alebo ničím. Toto heslo vraj pripísal Cesare Borgia (→ Borgiovci) pod jednu Caesarovu bustu.

autentický

autentický [gr.] — hodnoverný, pravý, pôvodný.

autentifikácia

autentifikácia [gr.] — overenie, zhodnovernenie, legalizácia.

auto-

auto- [gr.] —

1. prvá časť zložených slov s významom vlastný, pôvodný, vzťahujúci sa na seba samého;

2. prvá časť zložených slov s významom motor, automobil alebo automatický.

autodafé

autodafé [lat. > port.] — pôvodne v Španielsku a Portugalsku verejné vyhlásenie rozsudku po bohoslužbe, neskôr jeho verejné a slávnostné vykonanie (najmä trestu upálením za živa, ktoré riadila inkvizícia). Prvé autodafé bolo vykonané 1481 v Seville, posledné 1815 v Mexiku. Prenesene spálenie vôbec (napr. zakázaných kníh).

autofágia

autofágia [gr.] — biol. proces, pri ktorom nastáva uvoľnenie stavebných častí bunky, jej bunkových organel a štruktúr, pričom sa rozrúšajú a ničia iba opotrebované bunkové organely. Výsledkom je vznik autofagocytových vakuol, ktoré môžu obsahovať časti rozrušených plastidov, mitochondrií, membrán endoplazmatického retikula a iných bunkových štruktúr. Autofágia je podmienená pôsobením hydrolytických enzýmov v bunke.

autokefálna cirkev

autokefálna cirkev — administratívne (organizačne a právne) nezávislá kresťanská cirkev nepodliehajúca žiadnej vonkajšej autorite. Má vlastného voleného najvyššieho predstaviteľa (hlavu; gr. autos = sám, kefalé = hlava, odtiaľ názov), ktorým môže napr. byť patriarcha, katolikos (katholikos), katolikos-patriarcha, arcibiskup alebo metropolita. V súčasnosti sa termín autokefálna cirkev najčastejšie používa v súvislosti s východnými cirkvami, pričom za autokefálne cirkvi sa pokladajú: Asýrska cirkev Východu a Starobylá cirkev Východu, skupina (spoločenstvo) šiestich orientálnych ortodoxných cirkví (Arménska apoštolská cirkev, Koptská ortodoxná cirkev, Etiópska ortodoxná cirkev, Eritrejská ortodoxná cirkev, Sýrska ortodoxná cirkev, Malankarská ortodoxná sýrska cirkev) a spoločenstvo 14 (resp. 15) národných alebo regionálnych pravoslávnych cirkví (albánska, alexandrijská, antiochijská, bulharská, cyperská, spoločná česká a slovenská, grécka, gruzínska, jeruzalemská, konštantínopolská, poľská, rumunská, ruská, srbská, ako aj americká, ktorej autokefálny status však uznávajú len niektoré pravoslávne cirkvi). Okrem nich sa za autokefálne považujú aj niektoré ďalšie pravoslávne cirkvi stojace mimo tohto spoločenstva (napr. Macedónska pravoslávna cirkev).

Vznik autokefálnych cirkví pôvodne súvisel s rozhodnutím 1. nicejského koncilu (325), ktorý dal trom biskupským sídlam (neskôr nazývané patriarcháty) osobitnú právnu a učiteľskú právomoc nad ostatnými kresťanskými spoločenstvami v danej oblasti, a to Alexandrii nad Egyptom a priľahlými oblasťami, Rímu nad Západom a Antiochii nad Sýriou a priľahlými oblasťami, ako aj s rozhodnutím chalcedónskeho koncilu (451), ktorý k nim priradil Konštantínopol a Jeruzalem. V dôsledku vieroučných sporov sa po efezskom koncile (431) osamostatnila Cirkev Východu (dnes sú jej pokračovaním Asýrska cirkev Východu a Starobylá cirkev Východu) a po chalcedónskom koncile (451) aj prvé orientálne ortodoxné cirkvi. Na základe národného alebo regionálneho princípu sa pri zachovaní rovnakej vierouky postupne z niektorých existujúcich autokefálnych cirkví vyčlenili ďalšie autokefálne pravoslávne, ako aj orientálne ortodoxné cirkvi.

autokracia

autokracia [gr.] — samovláda; nedemokratická forma vlády vykonávaná jednotlivcom (monokracia) alebo skupinou (napr. oligarchia, plutokracia, aristokracia).

autolýza

autolýza [gr.], autolysis — prirodzený proces odumierania buniek (ich rozklad) vyvolaný aktivitou vlastných enzýmov (najmä tráviacich štiav), ktoré porušujú štruktúru bunkovej steny; posmrtné samonatrávenie buniek, pletív a tkanív.

Oslabenie bunkovej steny v osmoticky nestabilizovanom prostredí má za následok vstup vody dovnútra bunky a jej následný rozklad. Autolýza prebieha po vyčerpaní živín, bunky sa prestanú rozmnožovať a v kultivačnom médiu sa hromadia toxické metabolity. Autolýzu buniek možno indukovať mechanicky (osmotický šok, opätovné rozmrazovanie a zmrazovanie, ultrazvuk, vysoký tlak), chemicky (detergenty, antibiotiká) alebo enzymaticky.

V biotechnologickej praxi sa autolýza využíva najmä pri izolácii vnútrobunkových proteínov. V potravinárstve sú procesy autolýzy (prebiehajúce v svalovine zabitého zvieraťa) rozhodujúce pre akosť mäsa (→ zrenie mäsa). Autolýza formálne nadväzuje na posmrtné stuhnutie (rigor mortis), čo sa prejavuje navonok stuhnutím a následným zmäknutím mäsa, ako aj chemickými zmenami, z ktorých sú najnápadnejšie zmeny kyslosti (tvorba kyseliny mliečnej) a trvalá denaturácia proteínov.

automat

automat [gr.] —

1. inform. abstraktný matematický stroj modelujúci proces, v ktorom sa vstupné údaje transformujú na výstupné údaje. Je charakterizovaný množinou stavov, začiatočným stavom, množinou vstupných symbolov (vstupná abeceda), prechodovou funkciou, množinou akceptačných (koncových) stavov a prípadne ďalšími prvkami, napríklad pamäťou. Automat na svojom vstupe načítava znaky vstupného slova a na základe načítaného znaku, aktuálneho stavu a prechodovej funkcie sa jeho stav mení. Rozlišujú sa rozpoznávacie a prekladacie automaty. Rozpoznávací automat (akceptor) určuje, či načítané vstupné slovo patrí alebo nepatrí do nejakého jazyka (→ formálny jazyk). Slovo do jazyka patrí, ak ho automat akceptuje, teda ak je po načítaní všetkých znakov slova v jednom z akceptačných stavov. Jazyk rozpoznávaný automatom je množina všetkých slov, ktoré automat akceptuje. Prekladový automat (transduktor) k vstupnému slovu vypočíta výstupné slovo, čím prekladá slová vstupného jazyka na slová výstupného jazyka. Z hľadiska vybavenia pamäťou sa rozlišujú 4 základné typy automatov: konečný automat, zásobníkový automat, lineárne ohraničený automat a Turingov stroj. Podľa prechodovej funkcie sa automaty delia na deterministické (→ deterministický automat) a nedeterministické (→ nedeterministický automat). Automaty hrajú významnú rolu v teórii vypočítateľnosti, teórii zložitosti, konštrukcii kompilátorov, lexikálnej a syntaktickej analýze, syntéze a analýze logických obvodov a v ďalších oblastiach.

2. stroj. zariadenie, prístroj alebo stroj schopný riadiť činnosť alebo funkciu objektu bez trvalej riadiacej činnosti človeka. Podľa úrovne činnosti sú automaty ovládacie (bez spätnej väzby), regulačné (so spätnou väzbou) a adaptívne (kybernetické zariadenie, ktoré volí optimálne podmienky riadenia). Významne sa uplatňujú v strojárskej technológii, v oblasti služieb (napr. predajné, telefónne, hudobné automaty) a i.;

3. voj. ľahká ručná automatická zbraň na boj zblízka na vzdialenosť do 500 m. V zásobníku má obyčajne 32 nábojov, rýchlosť streľby asi 100 rán za minútu; umožňuje streľbu jednotlivými ranami a dávkami; všeobecný názov ruskej automatickej zbrane používanej v 2. svet. vojne.

automatická medziplanetárna stanica

automatická medziplanetárna stanica

1. umelé kozmické teleso s automatizovaným alebo poloautomatizovaným systémom funkcií určené na kozmické lety v medziplanetárnom priestore. V súčasnosti (2017) takýmito aktívnymi telesami nachádzajúcimi sa veľmi ďaleko od Zeme sú kozmické sondy Voyager 1 a 2 (viac ako 100 AU) a New Horizons (okolo 42 AU);

2. kozmická sonda, ktorá smeruje k nejakému kozmickému cieľu, napr. k Mesiacu (Luna), k planéte slnečnej sústavy (Venera, Mars, Galileo, Voyager), ku kométe (Giotto, Stardust, Vega), k trpasličej planéte (Dawn, New Horizons) alebo k Slnku (Helios, Parker Solar Probe). Počas letu skúma kozmický priestor, v ktorom sa pohybuje, po prílete k cieľu môže v závislosti od úloh misie okolo cieľa obiehať a skúmať jeho vlastnosti, časť vedeckej aparatúry môže dopraviť na jeho povrch alebo môže na ňom pristáť a priamo ho skúmať.

automatické programovanie

automatické programovanie — smer v metodológii programovania usilujúci sa o automatickú, prípadne automatizovanú syntézu programov z neprocedurálnych špecifikácií. Špecifikácia úlohy iba opíše, čo má program vytvoriť ako výstup z daného vstupu. Nemá však predurčovať postup (procedúru), ako sa požadovaný výstup získa. Špecifikačným jazykom môže byť napr. prirodzený jazyk, všeobecne použiteľný formálny jazyk (predikátový počet) alebo zvláštny formálny jazyk pre úzku skupinu úloh. Samotná metóda syntézy sa môže zakladať na dedukcii (odvodení cieľa zo špecifikácie v tvare axióm), indukcii (zovšeobecnení špecifických prípadov riešenia) alebo na transformácii (postupnom prepise špecifikácie do vykonateľného programu podľa transformačných pravidiel). Vzhľadom na veľkú obťažnosť úlohy automaticky vytvoriť program sa výskumné úsilie zameriava na hľadanie metód jej riešenia v interakcii medzi človekom a systémom automatizovaného programovania a na využitie metód umelej inteligencie, najmä na zahrnutie dostupných znalostí o programovaní a o samotnej úlohe do procesu syntézy programu.

O automatickom programovaní sa hovorí aj v robotike v súvislosti s automatickým vytváraním plánov činnosti robota.

automatické rozpoznávanie a porozumenie reči

automatické rozpoznávanie a porozumenie rečiinform. rozpoznávanie izolovaných slov z definovanej slovnej zásoby, slov v súvislom prejave, porozumenie rozpoznaným slovám pomocou metód predspracovania zvukovej informácie a metód umelej inteligencie. V systémoch riadenia strojov sa využíva najmä v extrémnych situáciách (napr. pri imobilnosti operátora; pri potrebe voľnosti jeho pohybu, v činnostiach vyžadujúcich od neho prácu obidvoch rúk). Zložitosť automatického rozpoznávania a porozumenia reči narastá od systémov na rozpoznávanie povelov, izolovaných slov, štandardných fráz až po súvislú reč. Na analýzu rečových signálov sa používajú parametrické, fonetické a neakustické metódy. Systémy spracovania informácie majú akustickú, fonetickú, lexikálnu, syntaktickú, prozodickú, sémantickú a pragmatickú úroveň analýzy.

automatizované softvérové inžinierstvo

automatizované softvérové inžinierstvoinform. smer softvérového inžinierstva, v ktorom sa pri tvorbe softvérových systémov využíva spolupráca človeka a počítača (príp. v spojení s periférnymi zariadeniami). Automatizujú sa buď jednotlivé etapy vývoja softvérového systému, alebo celý životný cyklus. Automatizácia sa dosahuje tvorbou generátorov softvérových systémov a smeruje k opätovnému používaniu komponentov softvérových systémov. Dosahuje sa softvérovými prostriedkami (→ CASE), pričom sa často využívajú metódy umelej inteligencie, a najmä znalostného inžinierstva. Medzi prostriedky umožňujúce automatizáciu patria napr. kompilátory, programovacie prostredie jazykov s vysokou úrovňou abstrakcie, generátory programu, prostriedky na podporu analýzy a návrhu softvéru, prostriedky manažmentu projektu. Stupeň automatizácie ovplyvňuje výkonnosť, správnosť a úplnosť vytváraného softvéru, efektívnosť vývoja a údržby softvéru a šírku problémovej oblasti pokrytej špecifikáciou.

automatizovaný návrh

automatizovaný návrhinform. metóda navrhovania pomocou počítača. Na rozdiel od počítačom podporovaného navrhovania (→ CAD), kde ide viac o mechanizáciu niektorých činností (napr. kreslenia, kontroly návrhových pravidiel pri konkrétnej triede navrhovaných objektov), v automatizovanom návrhu robí počítač niektoré úlohy úplne automaticky, napr. návrh rozloženia a prepojenia elektronických súčiastok vo funkčných moduloch (tranzistorov, odporov a kondenzátorov na doske plošného spoja) alebo prvkov integrovaných mikroelektronických obvodov (čipov). Predpokladom na automatizovanie úlohy návrhu je existencia algoritmov konkrétnych úloh, vstupných údajov pre navrhovanú úlohu (napr. zoznam elektronických súčiastok, ich vstupné a výstupné signály a zoznam prepojení), ako aj knižníc štandardných prvkov, z ktorých sa skladá navrhovaný objekt.

Automatizovanie návrhu sa najviac rozvíjalo v elektronike, najmä pri aplikáciách vo výpočtovej technike, pretože existovali algoritmy riešenia úloh, k dispozícii boli dostatočne výkonné počítače (skôr ako v iných odboroch, pretože návrhári a výrobcovia počítačov boli ich prvými a najkvalifikovanejšími používateľmi) a návrh takých komplikovaných systémov, ako sú veľkoplošné integrované obvody, nie je bez takejto metódy prakticky zvládnuteľný.

automatizovaný návrh číslicového zariadenia

automatizovaný návrh číslicového zariadeniainform. proces prechodu zo špecifikácie číslicového zariadenia na jeho štruktúrnu implementáciu, ktorá v prostredí určených realizačných technológií spĺňa dané požiadavky na zložitosť, výkonnosť, cenu a i. parametre, pričom realizácia návrhu sa robí s použitím systematických metód a automatizačných prostriedkov (počítačov, programov). Používajú sa kremíkové kompilátory a počítačmi podporované návrhové systémy (→ projektovanie pomocou počítača). Ich súčasťou sú nástroje na editovanie zápisov správania (formálne jazyky – HDL, schémy, výrazy ap.), na verifikáciu (simulátory) a na automatIcké generovanie testov, príp. pre potreby rozhodovania (→ expertný systém).

autooxidácia

autooxidácia [gr.] — oxidácia uhľovodíkov vzdušným kyslíkom. Vzniká široké spektrum zlúčenín (alkoholy, karbonylové zlúčeniny, kyseliny). Reakcia prebieha reťazovým mechanizmom a je často katalyzovaná svetlom. Jedným z medziproduktov je hydroperoxyradikál ROO·, ktorý reakciou s ďalšou molekulou uhľovodíka poskytuje nové radikály iniciujúce nové radikálové reakcie. Podobne je známa aj autooxidácia glykolov na ketóny, sulfidov na sulfónové kyseliny ap. Autooxidácia tukov, jedna zo súboru reakcií tuchnutia (žltnutia) tukov, je oxidácia dvojitých väzieb mastných kyselín a ich esterov iniciovaná svetlom, teplom a voľnými radikálmi. Pri reakcii sa vznikajúce nasýtené a nenasýtené hydroperoxokyseliny rozkladajú na ďalšie produkty (diperoxidy, epoxidy, dioly, aldehydy, ketóny, ale aj radikály a oligomérne produkty), ktoré znižujú nielen senzorickú, ale aj hygienickú hodnotu potravín.