Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 157 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Azud, Ján

Azud, Ján, 15. 6. 1928 Trebejov, okres Košice-okolie – 20. 3. 2014 Bratislava — slovenský právnik. Od 1952 pôsobil v Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied, 1969 – 76 jeho riaditeľ. Od 1995 súčasne pedagóg na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 1996 – 2005 vedúci Katedry diplomacie a svet. dejín, resp. Katedry medzinárodných vzťahov a diplomacie; 1977 DrSc., 1998 profesor. Prednášal na viacerých zahraničných univerzitách. R. 1973 – 74 podpredseda Osobitného výboru OSN pre definovanie agresie, od 1976 člen Stáleho arbitrážneho dvora v Haagu. Pôsobil aj ako expert Strediska pre predchádzanie konfliktom OBSE, člen Európskej asociácie pre výskum mieru. Vo vedeckej a pedagogickej práci sa venoval medzinárodnému verejnému právu.

Autor početných vedeckých štúdií, článkov a monografií: Mierové riešenie sporov a OSN (The Peaceful Settlement of Disputes and the United Nations, 1970), Vedecko-technická revolúcia, mierové spolužitie a medzinárodné právo (1983), Boj za zákaz násilia v medzinárodných vzťahoch (1986), Medzinárodnoprávne problémy kozmického priestoru (1989), Záruky bezpečnosti Slovenskej republiky; problémy globálnych a európskych bezpečnostných štruktúr (1995), Úvod do medzinárodných vzťahov a medzinárodného práva (1996), Medzinárodné právo (2003) a i. R. 1988 – 2003 predseda Slovenskej spoločnosti pre medzinárodné právo. Nositeľ viacerých vyznamenaní.

azulén

azulén [špan.], bicyklo[5.3.0]dekapentén, C10H8 — nebenzenoidná aromatická zlúčenina, ktorá v molekule obsahuje nenasýtený päťčlenný kruh prikondenzovaný k nenasýtenému sedemčlennému kruhu, izomér naftalénu (10 π-elektónový systém). Azulén je tuhá kryštalická látka sfarbená domodra s teplotou topenia 99 °C, nerozpustná vo vode, na vzduchu oxiduje. Keďže na päťčlennom kruhu azulénu je záporný a na sedemčlennom kladný náboj, má dipólový moment (napriek tomu, že neobsahuje žiadnu polárnu funkčnú skupinu). Deriváty azulénu sú sfarbené domodra až dofialova, nachádzajú sa v rastlinných siliciach (napr. rumančeka) a ako farbivo v niektorých hubách. Majú protizápalový a regeneračný účinok, preto sa využívajú v kozmetike a vo farmácii.

austrálski domorodci

austrálski domorodci, nesprávne Aborigináli, Aborigéni — pôvodné obyvateľstvo Austrálie pred príchodom Európanov a ich súčasní potomkovia. Rasovo sa zaraďujú do oceánskej vetvy veľkej negroidnej variety (starší názov ekvatoriálna rasa; → australoidi). Charakterizuje ich stredne vysoká štíhla postava so značne rozvinutým svalstvom a čokoládovohnedá farba kože, ktorá nikdy nedosahuje odtiene typické pre negroidnú varietu. Vlasy a oči dospelých sú tmavé, u detí sa však vyskytujú aj modré oči a plavé vlasy, ktoré vekom, najmä u mužov, tmavnú. Vlasy sú vlnité až kučeravé. Majú nápadne vystupujúce nadočnicové oblúky a pomerne široký nos. Ich výrazným znakom sú veľké zuby. Podľa genetických analýz predstavujú migračnú vlnu, ktorá opustila Afriku pred 75-tis. rokmi cez južnú Indiu a Papuu Novú Guineu (s ich pôvodnými obyvateľmi sú geneticky najbližšie spriaznení). Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú od jazera Mungo (datované na 40- až 68-tis. rokov). Tasmániu sa podarilo osídliť pred 40-tis. rokmi.

Z antropologického hľadiska sú austrálskym domorodcom najbližší Veddovia v Indii a na Srí Lanke. Po usadení v Austrálii žili v izolácii a v pomerne nepriaznivých prírodných podmienkach, takže zostali na tej istej úrovni, akú mali v čase príchodu. Boli kočovnými lovcami a zberačmi, časť z nich príležitostne aj rybármi. Spracúvali prírodné materiály, ako zbrane im slúžili oštepy, bumerangy a na severových. pobreží miestami aj luk a šípy (vplyv Malajcov a Papuáncov). Kovové nástroje začali používať až po príchode Európanov. Významný bol medzikmeňový výmenný obchod. Jednoduchosť materiálnej kultúry austrálskych domorodcov vyvažuje bohaté slovesné a i. umenie: mytológia, folklór, tanec, hudba, maliarstvo (maľby na kôre, skalné maľby, tzv. röntgenový štýl), rezbárstvo a i. Náboženstvo bolo animistické, najmä kult predkov viazaný na totemizmus (→ austrálske náboženstvo). Koncom 18. stor. bolo austrálskych domorodcov asi 250- až 300-tis. a obývali najmä pobrežné oblasti. Od začiatku 19. stor. ich belosi zatláčali do vnútrozemia a zabíjali; mnohí podľahli zavlečeným chorobám (najmä chrípke, kiahňam, osýpkam a pohlavným chorobám). Od 19. stor. boli christianizovaní, zachovali si však aj prvky tradičného náboženstva. Ich dnešný počet vrátane miešancov sa odhaduje na 548-tis., ale len asi 55-tis. ovláda materinský jazyk.

Pôvodná kultúra a spôsob života austrálskych domorodcov sú veľmi narušené; mnohé kmene zanikli alebo z nich zostalo len niekoľko posledných príslušníkov. Väčšina domorodcov žije v misijných staniciach alebo v ich blízkosti; časť pracuje v poľnohospodárstve, niektorí aj v priemysle ap. Od začiatku 60. rokov 20. stor. silnelo medzi austrálskymi domorodcami hnutie za získanie práv na pôdu a občianskych práv (najznámejší aktivista Eddie Mabo, *1936, †1992). R. 1962 získali volebné právo, 1970 štát Viktória ako prvý previedol na nich právo vlastniť pôdu (Aboriginal Lands Act 1970), v 70. a 80. rokoch 20. stor. ho nasledovali ostatné štáty. V júni 1992 austrálsky Najvyšší súd zrevidoval svoje rozhodnutie z 1970 (podľa ktorého austrálski domorodci nemajú žiadne práva na zem, ktorú obývajú) a zaviazal vládu nahradiť škodu a pôdu im vrátiť. R. 1994 vláda P. J. Keatinga dosiahla kompromis medzi austrálskymi domorodcami a bielymi vlastníkmi pôdy a baní: austrálski domorodci majú právny nárok na tú zem, ku ktorej môžu dokázať svoje tradičné väzby.

audiencia

audiencia [lat.] — oficiálne prijatie u vysokého politického alebo cirkevného činiteľa.

audio-

audio- [lat.] — prvá časť zložených slov s významom zvuk, zvukový; vzťahujúci sa na sluch, sluchový; týkajúci sa zvuku, sluchu, počutia.

AUOS

AUOS, rus. Avtomatičeskije universaľnyje orbitaľnyje stancii — zdokonalené typy sovietskych družíc zo série Interkozmos určené najmä na prieskum Zeme (atmosféra, oceány), kozmického žiarenia a slnečnej činnosti.

au pair

au pair [o pér; fr.], aupair —

1. za protislužbu, bez zaplatenia;

2. mladý cudzinec (spravidla študentka), ktorý v zahraničí v rodine pomáha starať sa o deti a domácnosť za ubytovanie, stravu a vreckové, aby sa naučil cudzí jazyk.

AURA

AURA, angl. Association of Universities for Research in Astronomy — združenie amerických a medzinárodných inštitúcií založené 1957. R. 2017 združovalo 44 amerických a 5 medzinárodných inštitúcií (takmer výlučne univerzít). Je zamerané na podporu špičkového astronomického výskumu všetkými dostupnými prostriedkami (vzdelávanie, astronomické pozorovania a ich interpretácia), ako aj na propagáciu astronomického výskumu medzi širokou verejenosťou; do programov sa môže zapojiť aj pokročilá verejnosť. Spravuje ďalekohľady Gemini, astronomické observatóriá združené v Národnom observatóriu optickej astronómie (National Optical Astronomy Observatory, NOAO) a Large Synoptic Survey Telescope (LSST) v Chile, ďalej Národné slnečné observatórium (National Solar Observatory), ako aj Vedecký inštitút vesmírneho ďalekohľadu (Space Telescope Science Institute, STSI) v Baltimore (Maryland) riadiaci misiu Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu; pripravuje aj nový vesmírny ďalekohľad James Webb s priemerom hlavného zrkadla 6,5 m.

au revoir

au revoir [orvuár; fr.] — dovidenia (pozdrav).

ε Aurigae

ε Aurigae [-gé; lat.], Epsilon Aurigae — zákrytová premenná hviezda, ktorej primárnou zložkou je nadobor spektrálneho typu F0 Ia. Sekundárnou zložkou je hviezda al. dvojica hviezd obklopená prachovoplynným diskom, ktorý každých 9 896 dní počas 640 – 730 dní čiastočne zakrýva primárnu zložku. Vizuálna hviezdna veľkosť sa mení v rozmedzí 2,92m 3,83m.

auri sacra fames

auri sacra fames [-rí -kra -més; lat.] — prekliaty hlad po zlate, t. j. lačnosť po zlate vedie k zločinom (Vergílius: Aeneis).

aurorálny

aurorálny

1. týkajúci sa úsvitu, ranného obdobia (podľa rímskej bohyne Aurory); 2. súvisiaci s polárnou žiarou.

aurorálny elektrožet

aurorálny elektrožet, polárny elektrožet — intenzívny ionosférický elektrický prúd v oblasti aurorálneho oválu. Rozlišuje sa záp. (v predpoludňajšom sektore) a vých. (v popoludňajšom sektore) aurorálny elektrožet, ktoré sa kvantatívne špecifikujú indexmi magnetickej aktivity AL a AU. Celkový magnetický efekt aurorálneho elektrožetu sa vyjadruje indexom AE = AU − AL odvodzovanom z magnetogramov vybraných observatórií vo vyšších zemepisných šírkach. Nárast AE sa zaznamenáva počas magnetosférickej subbúrky.

Austriae est imperare orbi universo

Austriae est imperare orbi universo [-strié -rá- -bí ú- -zó; lat.], A. E. I. O. U. — Rakúsku prináleží vládnuť celému svetu. Staré heslo rakúskej moci vyskytujúce sa v mnohých obmenách (skratku A. E. I. O. U. dal na svoje stavby vytesať cisár Fridrich II.).

austro-

austro- [lat.] — prvá časť zložených slov s významom 1. južný (lat. auster = juh), napr. austroázijský; 2. rakúsky (lat. Austria = Rakúsko), napr. austroslavizmus.

aut bibat aut abeat

aut bibat aut abeat [lat.] — nech pije, alebo nech ide preč. Človek sa musí prispôsobiť spoločnosti, v ktorej žije (Cicero: Tuskulské rozhovory, 5. kniha).

aut Caesar aut nihil

aut Caesar aut nihil [cézar; lat.] — buď Caesar, alebo nič; alebo byť Caesarom, alebo ničím. Toto heslo vraj pripísal Cesare Borgia (→ Borgiovci) pod jednu Caesarovu bustu.

autentický

autentický [gr.] — hodnoverný, pravý, pôvodný.

autentifikácia

autentifikácia [gr.] — overenie, zhodnovernenie, legalizácia.

auto-

auto- [gr.] —

1. prvá časť zložených slov s významom vlastný, pôvodný, vzťahujúci sa na seba samého;

2. prvá časť zložených slov s významom motor, automobil alebo automatický.

automatická medziplanetárna stanica

automatická medziplanetárna stanica

1. umelé kozmické teleso s automatizovaným alebo poloautomatizovaným systémom funkcií určené na kozmické lety v medziplanetárnom priestore. V súčasnosti (2017) takýmito aktívnymi telesami nachádzajúcimi sa veľmi ďaleko od Zeme sú kozmické sondy Voyager 1 a 2 (viac ako 100 AU) a New Horizons (okolo 42 AU);

2. kozmická sonda, ktorá smeruje k nejakému kozmickému cieľu, napr. k Mesiacu (Luna), k planéte slnečnej sústavy (Venera, Mars, Galileo, Voyager), ku kométe (Giotto, Stardust, Vega), k trpasličej planéte (Dawn, New Horizons) alebo k Slnku (Helios, Parker Solar Probe). Počas letu skúma kozmický priestor, v ktorom sa pohybuje, po prílete k cieľu môže v závislosti od úloh misie okolo cieľa obiehať a skúmať jeho vlastnosti, časť vedeckej aparatúry môže dopraviť na jeho povrch alebo môže na ňom pristáť a priamo ho skúmať.

autos efa

autos efa [gr.], lat. ipse dixit — on sám (sám majster) to povedal. Autoritatívny argument Pytagorových žiakov v diskusii.

autoservis

autoservis [gr. + fr.] — stanica technickej obsluhy motorových vozidiel.

aut vincere aut mori

aut vincere aut mori [morí; lat.] — alebo zvíťaziť, alebo zomrieť. Víťazstvo alebo smrť.

avantúra

avantúra [fr.] — dobrodružná príhoda; menšie dobrodružstvo.

avanturizmus

avanturizmus [fr.] — sklon k dobrodružnému konaniu, záľuba v dobrodružstvách (avantúrach), dobrodružnosť; nezodpovedné (dobrodružné) politické konanie (politika).

Avior

Avior — hviezda epsilon v súhvezdí Kýlu na juž. oblohe, u nás neviditeľná; vzdialenosť od Zeme 190 pc. Obor zdanlivej jasnosti 2,4m, absolútnej jasnosti −4,6m, patrí do spektrálneho typu K0 II.

axióma výberu

axióma výberu, Zermelova axióma — pre každý systém \(\left\lbrace M_{\alpha }\right\rbrace_\alpha\) neprázdnych množín \(M_\alpha\) existuje zobrazenie \(f\), ktoré každej množine \(M_\alpha\) priraďuje jej prvok, t. j. \(f(M_\alpha) = m_\alpha\in M_\alpha\). Zobrazenie \(f\) sa nazýva funkcia výberu. Je súčasťou Zermelovho-Frankelovho axiomatického systému teórie množín. Napriek zdanlivej intuitívnosti vedie k neintuitívnym výsledkom ako sú napr. existencia nemerateľnej množiny, Banachov-Tarského paradox.

azorská anticyklóna

azorská anticyklóna, severoatlantická anticyklóna — rozsiahla oblasť vysokého tlaku vzduchu (→ anticyklóna), ktorá sa rozkladá v subtropických oblastiach sev. časti Atlantického oceána (30 – 35° sev. šírky) a má stred v blízkosti Azor. Vysoký tlak sa tu takmer stále obnovuje, a preto sa poloha jeho stredu udržiava prakticky nezmenená počas celého roka (na klimatologických mapách sa jeho poloha v lete posúva oproti zime o málo na sever). Podľa dlhodobých priemerov rovnako málo kolíše i hodnota atmosférického tlaku v jeho strede, napr. v januári okolo hodnoty 1 023 hPa a v júli okolo 1 025 hPa. Azorská anticyklóna ovplyvňuje počasie u nás, najmä keď svojím výbežkom zasahuje do juhozáp. a str. Európy. Vtedy sa nad Atlantickým oceánom v zemepisnej šírke Azorských ostrovov formuje morský tropický vzduch (→ vzduchová hmota), ktorý prúdi po sev. okraji výbežku azorskej anticyklóny do str. Európy.

azúr

azúr [perzsky > arab. > lat. > fr.] — modrá farba čistej oblohy, blankyt.

Azur

Azur — prvá nemecká (západonemecká) družica určená na výskum fyzikálnych vlastností van Allenových pásov, polárnych žiar a častíc slnečného vetra. Štartovala 8. 11. 1969 pomocou americkej rakety Scout, kontakt s družciou sa stratil 29. 6. 1970.

ažúr

ažúr [fr.], à jour — načas, na určitý dátum; vykonať (dokončiť) niečo v určený deň, včas.

Aurora musis amica

Aurora musis amica [-ró- múzís amíka; lat.] — Zornička je naklonená Múzam, t. j. ranný čas je vhodný na duševnú činnosť.

Auderská, Halina

Auderská (Auderska), Halina, 3. 7. 1904 Odesa – 22. 2. 2000 Varšava — poľská spisovateľka. Pochádzala z rodiny politického vysťahovalca, do Poľska sa vrátila 1920. Debutovala románom Kukly veľkej parády (Poczwarki Wielkiej Parady, 1935). Počas 2. svetovej vojny pôsobila v ilegálnom hnutí, účastníčka Varšavského povstania 1944. Zážitky z vojny a protifašistického hnutia opísala v románe Granátové jablko (Jabłko granatu, 1971) o poľskom chlapcovi vyvezenom počas vojny do Nemecka. Dominantnou témou jej nasledujúcich diel (Vtáčia cesta, Ptasi gościniec, 1973; Babie leto, Babie lato, 1974) sa stal dramatický presun poľských roľníkov z východných poľských území okupovaných Sovietskym zväzom do nového Poľska; uplatnila v nich ľudovú reč, štýl a metaforickosť myslenia.

Autorka románov Sirénin meč (Miecz Syreny, 1980), Drak v erbe. Kráľovná Bona (Smok w herbie. Królowa Bona, 1983), Zabiť strach (Zabić strach, 1985), ako aj divadelných hier a drám Utečenci (Zbiegowie, 1952), Republika to zaplatí (Rzeczpospolita zapłaci, 1954) a Dokiaľ my žijeme (Dopóki żyjemy, 1956).

Ava

Ava, Frau Ava, asi 1060 – 7. 2. 1127 kláštor v Melku alebo kláštor Göttweig pri meste Krems an der Donau — prvá po mene známa poetka píšuca v nemčine. Na sklonku života vytvorila cyklus náboženských básní Život Ježiša (Leben Jesu), Antikrist (Antichrist) a Posledný súd (Das Jüngste Gericht). Všetky básne vznikli okolo 1120 – 25.

Azuela, Mariano

Azuela [asu-], Mariano, 1. 1. 1873 Lagos de Moreno – 1. 3. 1952 Mexiko — mexický prozaik. Udalosti Mexickej revolúcie 1910 – 17 spracoval v románe Spodina (Los de abajo, časopisecky 1915, knižne 1916; sfilmovaný 1940, réžia Chano Urueta, a 1978, réžia Servando González). Jeho pohľad je prevažne naturalistický s dôrazom na okolnosti, ktoré jeho postavy sprevádzajú. Uplatnil krátke zábery na spôsob filmovej techniky, strohé kontrastné scény a hutné dialógy ľudových postáv nezriedka pochádzajúcich z najchudobnejších vrstiev obyvateľstva. Príčinou neúspechu revolúcie boli podľa neho prehnané mocenské ambície.

Ďalšie romány: Stroskotanci (Los fracasados, 1908), Zlá zelina (Mala yerba, 1909; sfilmovaný 1940, réžia Gabriel Soria), Bez lásky (Sin amor, 1912), Muchy (Las moscas, 1918), Strasti usporiadanej rodiny (Las tribulaciones de una familia decente, 1918), Ničomnica (La malhora, 1923), Odplata (El desquite, 1925), Svetluška (La luciérnaga, 1932), Stratené cesty (Sendas perdidas, 1949), Kliatba (La maldición, posmrtne 1955), Tá krv (Esa sangre, posmrtne 1956). Autor eseje Sto rokov mexického románu (Cien años de novela mexicana, 1947).

axiómy incidencie

axiómy incidencie — prvá skupina axióm elementárnej geometrie uvádzajúca do súvisu pomocou binárnej relácie, nazývanej incidencia (relácia polohy), prvky základných množín priestoru – body, priamky a roviny. Historicky prvý systém zostavil Euklides (okolo 300 pred n. l.), prelomová formalizácia na báze teórie množín (→ Hilbertova axiomatika elementárnej geometrie) pochádza od D. Hilberta (1899). Systém axióm incidencie tvoria napr. tieto výroky: 1. Relácia incidencie je reflexívna a symetrická; 2. Ak bod inciduje s priamkou a priamka inciduje s rovinou, inciduje aj bod s rovinou; 3. Ak dva rôzne body priamky incidujú s rovinou, aj priamka inciduje s rovinou; 4. Existuje jediná priamka, ktorá inciduje s dvomi rôznymi bodmi; 5. Ak tri body neincidujú s jednou priamkou, existuje jediná rovina, ktorá s nimi inciduje; 6. Ak dve rôzne roviny incidujú s jedným bodom, incidujú ešte s ďalším spoločným bodom; 7. Každá priamka inciduje aspoň s dvomi rôznymi bodmi; 8. Každá rovina inciduje aspoň s tromi bodmi, ktoré neincidujú s jednou priamkou. Axiómy incidencie sú základom definícií a klasifikácie vzájomnej polohy bodov, priamok a rovín.

Auer von Welsbach, Carl

Auer von Welsbach [fon], Carl, slobodný pán, 1. 9. 1858 Viedeň – 4. 8. 1929 zámok Welsbach pri Möblingu — rakúsky chemik a inžinier. Identifikoval didýmium (dovtedy pokladané za prvok) ako zmes dvoch nových prvkov – neodýmu a prazeodýmu (1885). Zistil, že tkanina impregnovaná tóričitou a céričitou soľou jasne žiari pri zahrievaní plameňom plynu. Tento objav bol využitý vo verejnom plynovom osvetlení. Prvýkrát použil kovové (osmiové) vlákno v lampe, predchodkyni dnešných žiaroviek (1898). Ním objavená zmes železa, céru a i. prvkov vzácnych zemín (Auerov kov, Auerova zliatina) sa dodnes používa na iskrenie v zapaľovačoch.

Augustín, Jozef

Augustín, Jozef, 18. 7. 1935 Senohrad, okres Krupina — slovenský chemik. R. 1960 – 61 pôsobil v Kúpeľoch Sliač a na I. detskej klinike Lekárskej fakulty UK v Bratislave, 1961 – 65 v Biologickom ústave SAV, 1965 – 2000 na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT, resp. Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave (1984 – 87 vedúci Katedry biochemickej technológie, 1981 – 89 prodekan fakulty) a súčasne 1993 – 2000 v Ústave mikrobiológie SAV, 2000 – 2014 na Prírodovedeckej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, od 2014 emeritný profesor; 1989 DrSc., 1991 profesor.

Spočiatku sa zaoberal reakčnou kinetikou a vzťahmi medzi štruktúrou a biologickým účinkom syntetických antimikrobiálnych látok najmä zo skupiny izotiokyanátov (R-NCS) a ich prekurzorov, mechanizmom účinku a subcelulárnej distribúcie týchto látok značených rádionuklidmi 3H, 14C a 35S, neskôr zákonitosťami šírenia rádioaktívnych látok v životnom prostredí a biochemickým rozkladom xenobiotík. Pomocou matematických vzťahov formuloval zákonitosti sorpcie a transportu rádionuklidov 60Co, 65Zn,75Se, 85Sr,109Cd a 137Cs v mikroorganizmoch, pôde a v rastlinách.

Autor a spoluautor okolo 150 publikácií v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch a zborníkoch, spoluautor 6 monografií a vysokoškolských učebníc, napr. Chémia kyanátov a ich tioderivátov (The Chemistry of Cyanates and their Thio Derivatives, 1977), Antibiotiká. Mechanizmy účinku a rezistencie (1978), Biochemické laboratórne metódy (1981), Rekombinantné DNA a biotechnológie (1990), spoluautor 8 patentov. Nositeľ mnohých ocenení.

autolýza

autolýza [gr.], autolysis — prirodzený proces odumierania buniek (ich rozklad) vyvolaný aktivitou vlastných enzýmov (najmä tráviacich štiav), ktoré porušujú štruktúru bunkovej steny; posmrtné samonatrávenie buniek, pletív a tkanív.

Oslabenie bunkovej steny v osmoticky nestabilizovanom prostredí má za následok vstup vody dovnútra bunky a jej následný rozklad. Autolýza prebieha po vyčerpaní živín, bunky sa prestanú rozmnožovať a v kultivačnom médiu sa hromadia toxické metabolity. Autolýzu buniek možno indukovať mechanicky (osmotický šok, opätovné rozmrazovanie a zmrazovanie, ultrazvuk, vysoký tlak), chemicky (detergenty, antibiotiká) alebo enzymaticky.

V biotechnologickej praxi sa autolýza využíva najmä pri izolácii vnútrobunkových proteínov. V potravinárstve sú procesy autolýzy (prebiehajúce v svalovine zabitého zvieraťa) rozhodujúce pre akosť mäsa (→ zrenie mäsa). Autolýza formálne nadväzuje na posmrtné stuhnutie (rigor mortis), čo sa prejavuje navonok stuhnutím a následným zmäknutím mäsa, ako aj chemickými zmenami, z ktorých sú najnápadnejšie zmeny kyslosti (tvorba kyseliny mliečnej) a trvalá denaturácia proteínov.

autooxidácia

autooxidácia [gr.] — oxidácia uhľovodíkov vzdušným kyslíkom. Vzniká široké spektrum zlúčenín (alkoholy, karbonylové zlúčeniny, kyseliny). Reakcia prebieha reťazovým mechanizmom a je často katalyzovaná svetlom. Jedným z medziproduktov je hydroperoxyradikál ROO·, ktorý reakciou s ďalšou molekulou uhľovodíka poskytuje nové radikály iniciujúce nové radikálové reakcie. Podobne je známa aj autooxidácia glykolov na ketóny, sulfidov na sulfónové kyseliny ap. Autooxidácia tukov, jedna zo súboru reakcií tuchnutia (žltnutia) tukov, je oxidácia dvojitých väzieb mastných kyselín a ich esterov iniciovaná svetlom, teplom a voľnými radikálmi. Pri reakcii sa vznikajúce nasýtené a nenasýtené hydroperoxokyseliny rozkladajú na ďalšie produkty (diperoxidy, epoxidy, dioly, aldehydy, ketóny, ale aj radikály a oligomérne produkty), ktoré znižujú nielen senzorickú, ale aj hygienickú hodnotu potravín.

autoprotolýza

autoprotolýza [gr.] — protolytická reakcia medzi dvoma rovnakými molekulami. Autoprotolýzou vody H2O vznikajú oxóniové katióny H3O+ a hydroxidové anióny OH. Ich koncentrácia vo vode pri 25 °C je 10−7 mol/dm3 a súčin ich koncentrácií sa nazýva iónový súčin vody. Autoprotolýzou anorganických alebo organických kyselín (napr. kyseliny chlorovodíkovej HCl, kyseliny octovej CH3COOH) vznikajú acídiové katióny (\(\require{mhchem}\ce{H_2Cl^+}\), \(\require{mhchem}\ce{CH_3COOH_2^+}\)) a anióny kyselín (Cl, CH3COO). Podľa N. J. Bjerruma sa ióny vzniknuté pri autoprotolýze označujú ako lyóniové katióny a lyátové anióny. Súčinom koncentrácií týchto iónov je definovaná autoprotolytická konštanta.

autorádiolýza

autorádiolýza [gr. + lat. + gr.] — samovoľný chemický rozklad rádioaktívnych látok pod vplyvom pohltenia vlastného rádioaktívneho žiarenia (→ rádiolýza). Najvýraznejšia je pri zlúčeninách krátko žijúcich rádionuklidov, ktoré sú žiaričmi α, a pri označených zlúčeninách s vysokou mernou aktivitou (napr. rádiofarmakách). Typickými produktmi autorádiolýzy sú vodík, nízkomolekulové fragmenty a oxidované formy látok, pri autorádiolýze vodných roztokov vzniká peroxid vodíka, resp. traskavá zmes. Autorádiolýza sa zmenšuje pri zníženej teplote, v inertnej atmosfére, v tenkých vrstvách a v roztokoch niektorých látok (napr. v etanole alebo v benzéne).

auxochróm

auxochróm [gr.] — skupina atómov, ktorá zvyšuje intenzitu sfarbenia organickej zlúčeniny obsahujúcej vo svojej molekule chromofor a ktorá zabezpečuje jej afinitu k substrátu (vláknu). Môžu to byť amino-, alkyl- a dialkylamino-, acetamino-, hydroxy-, alkoxy- skupina a i. (→ chromogén).

avidín

avidín [lat.] — glykoproteín nachádzajúci sa vo vaječnom bielku. Vytvára pevný komplex s biotínom (vitamínom H), ktorý neštiepia proteolytické enzýmy. Uvoľňuje sa však varom, pôsobením peroxidu vodíka a svetla, najmä za prítomnosti riboflavínu (→ antivitamíny).

Avogadrov zákon

Avogadrov zákon — jeden zo základných zákonov ideálneho plynu, podľa ktorého pri rovnakej teplote a tlaku obsahujú rovnaké objemy plynov rovnaký počet molekúl. Z Avogadrovho zákona vyplýva, že jeden mól ideálneho plynu má v daných podmienkach vždy rovnaký objem, a to 22,41383 dm3. Sformulovaný 1811 talianskym fyzikom a chemikom A. Avogadrom.